Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miroslava Maláriková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27C/273/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114229251
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2114229251.10
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: N.. T. W., L.., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom P. XXXX/XX, O., zastúpený: Mgr. Juraj Trokan, Vajanského 10, Trnava, proti
žalovanému: KARTAGO TOURS, a.s., IČO: 31 371 205, so sídlom Špitálska 53, Bratislava, zastúpený
Bukovinský & Chlipala s.r.o., IČO: 35 918 098, so sídlom Svätoplukova 30, Bratislava, o zaplatenie
251,61 € s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalobca v 1. rade je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 50%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou súdu dňa 20.11.2014, po pripustení zmeny petitu dňa 29.2.2016, sa žalobca
(pôvodne žalobca 1/) spolu so žalobkyňou 2/ (Ľ.D. Y.) domáhali vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 1.031,76 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne z istiny od 19.10.2014 do zaplatenia a žalobkyni 2/ sumu 962,47 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne z istiny od 19.10.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
2. Žalobca sa domáhal zaplatenia zľavy z ceny zájazdu vo výške 851,76 €. Zľavu si uplatnil za 6 nocí
vo výške 65% na osobu a noc za dve osoby (1.588,- €: 11 nocí : 2 osoby = 72,18 € z toho 65% = 46,92
€ x 6 nocí x 2 osoby = 563,04 €) a za dva dni strávené sťahovaním medzi hotelmi v plnej výške (72,18
€ x 2 osoby x 2 noci = 288,72 €) a nemajetkovú ujmu, tzv. „stratu radosti z dovolenky“ 180,- € (za 6 nocí
x 15,- € x 2 osoby). Úrok z omeškania si uplatnil po doručení odpovede žalovaného na reklamáciu.
3. Žalovaná 2/ sa domáhala zaplatenia zľavy z ceny zájazdu 782,47 € a nemajetkovej ujmy, tzv. „stratu
radosti z dovolenky“ 180,- € s úrokom z omeškania.
4. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 27C/273/2014-214 zo dňa 25.9.2017 a výrokom I. uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 174,27 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne z istiny od 19.10.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. vo
zvyšku žalobu zamietol (t.j. nároky žalobcu 1/ na zľavu z ceny zájazdu 251,60 €, zľava 425,88 € za jeho
spolucestujúcu a za stratu radosti z dovolenky 90,- € žalobca 1/ a 90,- € jeho spolucestujúca a tiež celý
nárok uplatnený žalobkyňou 2/) , výrokom III. uložil žalobcovi 1/ povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu
trov konania v rozsahu 66,22%, výrokom IV. uložil žalobkyni 2/ povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu
trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.5. Po odvolaní žalobcov rozhodol Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 24Co/143/2018-283 zo dňa
13.2.2019, ktorým výrokom I. odvolanie žalobcu 1/ proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie odmietol.
Výrokom II. zrušil a vec v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie výrok II. a
III. rozsudku súdu prvej inštancie v časti nároku žalobcu 1/ na zaplatenie sumy 251,61 € s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 251,61 € od 19.10.2014 do zaplatenia, vo zvyšku výrok II.
rozsudku súdu prvej inštancie a výrok IV. rozsudku súdu prvej inštancie potvrdil. Výrokom III. priznal
žalovanému voči žalobkyni 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
6. Odvolací súd zdôvodnil čiastočné zrušenie a vrátenie veci tým, že odôvodnenie rozsudku v tejto
časti nie je preskúmateľné a zároveň z dôvodu, že súd nereagoval na rozsiahly útok žalobcu v konaní
pred súdom i v rámci odvolacieho konania, a neposkytol repliku na ním predostreté otázky týkajúce
sa priznania zľavy z celkovej ceny zájazdu a nie zo základnej ceny zájazdu ako rozhodol súd prvého
stupňa. Tiež neobsahuje relevantnú úvahu vedúcu k záveru práve o zľave vo výške 50% a práve zo
sumy 639,- €. V bode 39 odôvodnenia sa odvolací súd vysporiadal s niektorými námietkami žalobcu a
preto sa s nimi súd ďalej nezaoberal.
7. Právoplatnosťou uvedeného rozsudku odvolacieho súdu sa konanie voči žalovanej 2/ skončilo, preto
ďalej súd žalobcu 1/ označuje už len „žalobca“. Predmetom konania zostal len nárok žalobcu z titulu
zľavy z ceny zájazdu vo výške 251,61 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 251,61 €
od 19.10.2014 do zaplatenia (uplatnený nárok žalobcu na zľavu z ceny zájazdu v sume 425,88 € znížený
o priznanú zľavu z ceny zájazdu pre žalobcu v sume 174,27 € s príslušenstvom), nakoľko žalovaný
odvolanie vo veci nepodal a rozsudok súdu v časti priznanej zľavy z ceny zájazdu žalobcu vo výške
171,27 € s príslušenstvom nadobudol právoplatnosť odmietnutím odvolania žalobcu v tejto časti.
8. Žalobca v odvolaní namietal, že v reklamácii vytkol žalovanému skutočnosť, že počas väčšej časti
zájazdu nebol ubytovaný v objednanom hoteli a všetky uplatnené nároky vyplývajú z tejto skutočnosti,
keď vadou bolo „neposkytnutie objednaného ubytovania v podobe konkrétneho hotela v oblasti I.“ a nižší
štandard poskytnutých služieb oproti objednaným. Žalobca vytkol nevyhovujúcu stravu a nealkoholické
nápoje, gumové obrusy, roztrhané sedáky, osy, nižší štandard ubytovania. V rámci vytknutej nevhodnej
polohy hotela v reklamácii zároveň vytkol aj chýbajúce reštaurácie, zábavu a obchody. Podľa názoru
žalobcov má súd pri výpočte zľavy vychádzať z celkovej ceny zájazdu, nakoľko predmetom zmluvy o
obstaraní zájazdu je zájazd ako kombinácia služieb cestovného ruchu a nie jednotlivé služby. Žalobca si
objednal zájazd za „jednu“ cenu, jej rozpis v podobe fiktívnych poplatkov je len vnútornou záležitosťou
cestovnej kancelárie, pričom výška jednotlivých položiek nie je ničím podložená a pre objednávateľa
je irelevantná. Servisné a letiskové poplatky sú fiktívne, nie sú reálne, ich výšku žalovaný nijakým
spôsobom nepreukázal. Ďalej uviedol v odvolaní, že si uplatňuje škodu za dva dni sťahovania (medzi
hotelmi N. a L. a nasledujúci deň z hotelu L. do objednaného hotelu H.), pretože sa sťahovali z dôvodu,
že im nebol zabezpečený zmluvne dohodnutý hotel, čím bol narušený kľudný priebeh dovolenky, teda
došlo k strate radosti z dovolenky. Strata radosti z dovolenky nebola prebratá do slovenského právneho
poriadku a na to sa neuplatňuje prekluzívna lehota.
9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nie vždy je relevantná kategorizácia hotelov, ale
podľa § 741k odsek 2 a 3 Občianskeho zákonníka treba vychádzať zo skutočnosti, či boli poskytnuté
služby nižšej kvality alebo nie. Keď niekto namieta riadne dodanie služby, musí súčasne uviesť aj aký
nárok požaduje, je to plne v súlade s § 741i odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých je
objednávateľ povinný nielen identifikovať vady poskytnutých služieb, ale uplatniť aj právo na odstránenie
chybne poskytnutej služby (odsek 1), resp. uplatniť svoje práva spojené s poskytnutím vadných
služieb (odsek 2). Preprava ani žiadne súvisiace poplatky ako zložky ceny zájazdu neboli predmetom
reklamácií žalobcov, palivové a letiskové poplatky sú štandardnou zložkou výslednej ceny zájazdu, je
zrejmá aj u ostatných cestovných kancelárií. Palivové a letiskové poplatky súvisia s prepravou a táto
nebola reklamovaná ako vadná služba. Žalobcovia v reklamáciách nevytkli napr. chýbajúce reštaurácie,
chýbajúcu zábavu, obchody, zlú organizáciu služieb delegátky v zákonnej prekluzívnej lehote.
10. Na pojednávaní dňa 15.5.2019 právny zástupca žalobcu uviedol, že u žalovaného si žalobca
objednal službu zájazd a nie jednotlivé služby, z ktorých zájazd pozostáva. Samostatné plnenie
jednotlivých služieb, z ktorých zájazd pozostáva, by pre žalobcu nemalo význam. Z tohto dôvodu žiadal,
aby súd žalobe vyhovel a viac sa k veci nevyjadroval.11. Na pojednávaní dňa 15.5.2019 právny zástupca žalobcu uviedol, že odvolací súd nespochybnil
vykonané dokazovanie a ani zistený skutkový stav. Uviedol, že pri určení základu, z ktorého sa
uplatňuje zľava, je potrebné vychádzať z právneho stavu v danom čase, podľa ktorého má žalobca
právo na zľavu z ceny len zo služieb, ktoré boli poskytnuté vadne, pričom má právo na rozdiel medzi
zazmluvnenou službou a poskytnutou službou. Pokiaľ sa jedná o skutkový rámec, palivový a servisný
poplatok nie je služba. Službou môžeme chápať ubytovanie, stravovanie, dopravu, zabezpečenie
zájazdu, zabezpečenie víz, atď. Odhliadnuc od uvedeného, palivový a servisný poplatok je spojený s
dopravou, a táto nebola žalobcom reklamovaná v prekluzívnej lehote, ani namietaná v konaní. Preto nie
je možné priznať žalobcovi akúkoľvek zľavu z tejto služby. Čiže základom pre určenie prípadnej zľavy je
maximálne suma vo výške 639,- €, i keď aj jej súčasťou je cena dopravy, nešpecifikovaná žalovaným.
V prípade rozporu medzi poskytnutou a zazmluvnenou službou je možné poskytnúť zľavu len, ak je
skutočne poskytnutá služba vadná a nie je možné zohľadniť službu, ktorá bola riadne a včas a v súlade
sozmluvouposkytnutá.Vopačnomprípade,akbysajednalonapr.onekvalitneposkytnutúslužbu,ktorej
cena by bola 50,- €, pričom celková cena zájazdu by bola 1.500,- €, bolo by nelogické a nespravodlivé,
aby bola prípadná zľava z takto vadnej cenovo zanedbateľnej služby poskytnutá z celkovej zaplatenej
služby za zájazd.
Ďalejuviedol,žekonkrétnežalobcamalzazmluvnený3***hotelH.vedľajšiabudova,abolmuposkytnutý
hotel vyššej kategórie, a to 4**** N.. Pokiaľ sa jedná o Frankfurtskú tabuľku zliav, táto vznikala v 90-
tych rokoch v Nemecku za úplne inej hospodárskej a aj právnej klímy. Je úplne nelogické, a ba priam
až nesprávne, pokiaľ by niektoré súdy vôbec Frankfurtskú tabuľku zliav aplikovali, keďže právny základ
priznania zliav podľa nemeckého práva mohol byť úplne iný. K priznanej výške zľavy 50% uviedol, že
je vysoká. Žalobcovi nemožno priznať zľavu za vady, ktoré nereklamoval v prekluzívnej lehote a uplatnil
si ich v žalobe, ďalej za vady, ktoré si síce v prekluzívnej lehote uplatnil, ale nepreukázal, a tiež niektoré
vady ani vadami nie sú. Napríklad opakovane uvádzaná špinavá pláž, nakoľko v nej boli len chaluhy,
ktoré sú prirodzenou súčasťou morskej flóry. Súd prvého stupňa považoval za primeranú zľavu vo výške
50%, pričom v našom právnom poriadku neexistuje žiaden kľúč na určenie presného percenta priznanej
zľavy,výškazľavyjeplnevdispozíciisúdu,nazákladevlastnejúvahy,tedačopovažujesúdzaprimeranú
zľavu vzhľadom na predložené tvrdenia a dôkazy o vadnosti poskytnutých služieb. Navrhol celý zvyšný
nárok žalobcu vo výške 251,61 € s príslušenstvom zamietnuť ako nedôvodný.
12. Predmetom konania je, po rozšírení žaloby zo dňa 22.2.2016, zľava z ceny zájazdu vo výške 251,61
€ (rozdiel v žalobe uplatnenej zľavy 425,88 € a právoplatne priznanej zľavy 174,27 €) z titulu vadne
poskytnutých služieb žalobcovi v rozsahu 6 dní, kedy bol ubytovaný v náhradnom hoteli a za 2 dni
strávené sťahovaním z náhradného hotela do hotela L., ktorý je v susedstve objednaného hotela, a
nasledujúci deň do objednaného hotela.
13. Strany sporu nenavrhli doplniť dokazovanie. Súd sa oboznámil s rozhodnutím odvolacieho súdu,
prednesmi strán sporu na pojednávaní a dokazovaním vykonaným pred prvým rozhodnutím vo veci,
kedy vykonal výsluch žalobcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu a
to najmä Zmluvou o obstaraní zájazdu, Katalógom žalovaného „Leto 2014“, akciovými ponukami,
reklamačnými protokolmi, písomnou odpoveďou žalovaného, čestným prehlásením svedkyne J., ako aj
ďalšími dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu.
14. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k nasledovným skutkovým zisteniam: Žalobca ako
objednávateľ uzatvoril zmluvu o obstaraní zájazdu aj v prospech spolucestujúcej manželky dňa
21.8.2014 prostredníctvom cestovnej agentúry Invia.sk, s.r.o., predmetom ktorej zmluvy bolo zakúpenie
zájazdu do R., Z. v termíne 29.8.2014 do 9.9.2014, ubytovanie v hoteli H. L. - vedľajšia budova***, strava
all inclusive, základná cena 639,- eur na dve osoby spolu 1.278,- eur, letiskové poplatky 155,- eur za
dve osoby 310,- eur, celkom 1.588,- eur. Po prílete do R. dňa 29.8.2014 delegátka žalobcovi oznámila,
že budú so spolucestujúcou ubytovaní v inom než objednanom hoteli a v inej lokalite. Žalobca prijal
náhradné ubytovanie v hoteli N., do ktorého sa nasťahoval a dňa 31.8.2014 spísal žalobca reklamačný
protokol s delegátkou žalovaného, v ktorom vytkol vady ubytovania a stravy a uplatnil si vrátenie plnej
sumy za počet dní strávených v hoteli N., bez vyčíslenia. Protokol bol spísaný len žalobcom a delegátka
ho podpísala. Žalobca následne po návrate spísal nový reklamačný protokol bez uvedenia dátumu
v cestovnej kancelárii, u ktorej zakúpil zájazd, v ktorej vytkol rovnaké vady a domáhal sa vrátenia
plnej sumy za počet dní strávených v hoteli N., opätovne bez vyčíslenia. Žalovaný reklamáciu neuznal
listom zo dňa 14.10.2014. Svoje právo na reklamovanie vád zájazdu si žalobca uplatnil u žalovaného
v prekluzívnej lehote, ktorá uplynula dňa 9.12.2014. Žalobca bol 6 nocí ubytovaný v hoteli N., pričomv konaní preukázal, že náhradný hotel je vzdialený od objednaného hotela 20,6 km, je umiestnený
na svahu, prístup na pláž je len po schodoch alebo v časti cesty výťahom, najbližšia obec od hotela
bola vzdialená 1,4 km, pričom v nej nie sú obchodné a ani zábavné centrá. Podľa kategorizácie bol
náhradný hotel vyššej kategórie ako objednaný hotel. Žalobcom objednaný hotel je blízko letiska, s
priamym prístupom na pláž bez schodov, je blízko centra I. 500 m a od mesta Z. vzdialený 7 km, kde
sa nachádza i letisko.
15. Podľa § 741k Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.12.2018 (ďalej len „OZ“), ak po začatí
zájazdu cestovná kancelária neposkytne objednávateľovi služby alebo ich podstatnú časť riadne a včas
alebozistí,žemuichnebudemôcťposkytnúť,ajkeďjuktomuzmluvazaviazala,jepovinnábezodkladne
urobiť také opatrenia, aby mohol zájazd pokračovať. (ods. 1)
Ak pokračovanie zájazdu nemožno zabezpečiť inak ako prostredníctvom služieb nižšej kvality, než sú
uvedenévzmluve,jecestovnákanceláriapovinnávrátiťobjednávateľovirozdielcenymedziponúkanými
a poskytnutými službami. (ods. 2)
Podľa § 6 zákona č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a
cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zák. č. 281/2001 Z.z.“), zmluva o zájazde je spotrebiteľská zmluva.
Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 281/2001 Z.z., katalóg alebo iná písomná forma ponuky alebo dopĺňajúcej
informácie o zájazde sa považuje za súčasť zmluvy o zájazde, ak si zmluvné strany písomne nedohodli
iné podmienky.
16. V zmysle § 741k OZ vniklo žalobcovi právo na zľavu z ceny poskytnutých služieb, nakoľko časť
zájazdu bol ubytovaný na inom mieste než objednanom. Teda v danom prípade nie je dôležité, že mu
bolo poskytnuté náhradné ubytovanie rovnakej kvality či dokonca aj vyššej kvality podľa katalógu. V
takomto prípade však úroveň hotela nie je dôležitá, ale vo vzťahu k objednávateľovi je dôležité to, že sa
mení miesto pobytu, ktoré mu vôbec nemusí vyhovovať
17. Z citovaného ustanovenia § 741k Občianskeho zákonníka vyplýva, že v tomto ustanovení sú
upravené prípady, keď po začatí zájazdu objednávateľ - klient zistí, že cestovná kancelária mu nemôže
poskytnúť služby alebo ich podstatnú časť riadne a včas. Cestovná kancelária je predovšetkým povinná
odstrániť prekážky, ktoré bránia splneniu jej zmluvných povinností, a teda musí urobiť opatrenia, aby
zájazd mohol pokračovať.
18. Ak cestovná kancelária môže pokračovaniu zájazdu zabezpečiť určité služby iba prostredníctvom
služieb nižšej kvality, než sú uvedené v zmluve, je povinná vrátiť objednávateľovi rozdiel ceny medzi
zmluvne dohodnutými službami a skutočne poskytnutými službami (zákon nepresne používa pojem
"ponúkané služby", hoci v štádiu realizácie zájazdu ide síce o služby, ktoré boli ponúkané, ale dôležité
je to, že už sú zmluvne dohodnuté, potvrdené). Aj v takomto prípade treba spísať písomný záznam,
aby existoval doklad pre uplatnenie napríklad zľavy z ceny, resp. vrátenie rozdielu. Aj v takomto prípade
platí trojmesačná lehota na uplatnenie práva na vrátenie rozdielu, ktorá začína plynúť dňom skončenia
zájazdu.
19. Ak cestovná kancelária nemôže zabezpečiť služby riadne a včas alebo ak objednávateľ nesúhlasí
s poskytnutím služieb nižšej kvality, než sú uvedené v zmluve, je povinná bezodkladne vrátiť
objednávateľovi rozdiel ceny zájazdu. Toto ustanovenie je veľmi problematické, keďže (akoby si to
zákonodarca nevšimol) ide o situáciu, keď skutočnosť, že dojednané služby nemožno poskytnúť vôbec
(hotel je obsadený), alebo ich možno poskytnúť prostredníctvom služieb v nižšej kvalite, sa zistí až v
priebehu zájazdu. Zákon hovorí iba o tom, že nemožno poskytnúť služby, ktoré boli dojednané, alebo
ich možno poskytnúť prostredníctvom služieb nižšej kvality. Do tejto skupiny prípadov, ktoré by mali mať
rovnaký právny režim, patrí aj prípad, keď cestovná kancelária je nútená v priebehu zájazdu zmeniť
podstatnú podmienku zájazdu, napríklad poskytnúť iný hotel na úplne inom mieste, hoci rovnakej kvality
či dokonca aj vyššej kvality. V takomto prípade však úroveň hotela nie je dôležitá, ale vo vzťahu k
objednávateľovi je dôležité to, že sa mení miesto pobytu, ktoré mu vôbec nemusí vyhovovať.
20. Na preukázanie zľavy z ceny slúži spísaný záznam o uplatnení práva na odstránenie vád. Právo na
uplatnenie zľavy z ceny musí objednávateľ uplatniť písomne v cestovnej kancelárii, a to bezodkladne,
najneskôr však do troch mesiacov odo dňa, keď sa zájazd skončil. Ide o prekluzívnu lehotu, ktorej
uplynutím toto právo zaniká. Ak objednávateľ uplatní svoje právo včas, teda najneskôr v uvedenejtrojmesačnejlehote,acestovnákanceláriamujehonárokneuzná,maprávoobrátiťsanasúdvtrojročnej
premlčacej lehote, ktorá začne plynúť dňom, keď právo uplatnil v cestovnej kancelárii písomne. Úprava v
ustanovení§741kOZnadväzujena§741iOZ,ktorýsakoncentrujenauplatnenieprávzozodpovednosti
za vadné plnenie služieb, ktoré tvoria zájazd.(JUDr. M. Števček a kol. Občiansky zákonník, Veľký
komentár, C.H.BECK)
21. Z uvedeného vyplýva, že na daný prípad je potrebné aplikovať citované ustanovenie § 741k
Občianskeho zákonníka, keď v súdenej veci žalovaný po prílete žalobcu do R. zmenil podstatnú
podmienku zájazdu a to poskytol iný hotel na úplne inom mieste. Vzhľadom na uvedené súd dospel k
záveru, že žalobcovi vznikol nárok na zľavu z ceny zájazdu, keď v konaní nebolo sporné, že sa zmenilo
miesto pobytu, teda, že žalobca strávil 6 dní dovolenky v inom hoteli ako bolo zmluvne dohodnuté, čo
mu nevyhovovalo.
22. Z citovaného zákonného ustanovenia tiež vyplýva, že právo na uplatnenie zľavy z ceny musí
objednávateľ uplatniť písomne v cestovnej kancelárii, a to bezodkladne, najneskôr však do troch
mesiacov odo dňa, keď sa zájazd skončil, ide o prekluzívnu lehotu, ktorej uplynutím toto právo zaniká.
Preto sa súd pri rozhodovaní zaoberal iba vadami vytknutými v prekluzívnej lehote.
23.Žalobcapriamopočasdovolenkyspísalreklamačnýprotokol(čl.18)ažalovanémuvytkolnasledovné
vady:nevhodnápolohahotela,izbajezatuchnutá,pleseňvkúpeľni,hotelnezodpovedácenovejkategórii
objednaného ubytovania, strava nezodpovedá **** hotelu, na stoloch sú gumové obrusy a potrhané
sedáky stoličiek, stôl na balkóne a závesy v izbe sú poškodené, pláž je špinavá a najbližšia iná pláž je 2,5
km. Po návrate z dovolenky spísal znovu reklamáciu (čl. 21) bez uvedenia dátumu a zaslal žalovanému,
v nej vytkol rovnaké nedostatky ako v reklamačnom protokole. V oboch prípadoch žiadal o vrátenie
plnej sumy za počet dní strávených v hoteli N. bez vyčíslenia konkrétnej sumy. Na reklamáciu žalovaný
odpovedal písomne dňa 14.10.2014 (čl. 23). Neuznal ani jednu z reklamovaných vád, napriek tomu sa
ospravedlnil za zmenu hotela a navrhol poskytnúť zľavu 10% z ďalšieho zájazdu na dve dospelé osoby
zakúpeného v roku 2014 alebo 2015.
24. Žalobca preukazoval vady náhradného ubytovania a stravovania v hoteli N., a to konkrétne len
vlastnou výpoveďou, pričom zhodne vypovedala aj žalobkyňa 2/. Inak preukazoval vady poskytnutých
služieb len fotodokumentáciou z hotela N., a to 3 fotografiami kúpeľne, na jednej boli popraskané
dlaždice, na dvoch v rohoch dlaždíc pleseň, jednu fotografiu steny izby so zatekaním od plafóna, z
ktorých sa nedalo zistiť, či boli zhotovené v náhradnom hoteli a ani či išlo o izbu a kúpeľňu žalobcu, tak
ako to rozporoval žalovaný. Ďalej predložil jednu fotografiu železných schodov na pláž a 5 fotografií
pláže, na ktorých bolo vidieť chaluhy vo vode a na pláži hotela. Pravosť týchto fotografií žalovaný
nerozporoval. Žalobca okrem toho ako jediný dôkaz navrhoval výsluch svojej delegátky, ktorá prehlásila,
že pracovala ako delegátka 4 roky v danej oblasti a na žalobcu si vôbec nepamätá. Žalobca následne na
jej výsluchu už netrval. Napriek tomu, že žalovaný sporoval predložené fotografie, žalobca iné dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení nenavrhol.
25. V konaní bolo nesporné, že žalobca bol 6 nocí ubytovaný v hoteli N.. V konaní preukázal, že
náhradný hotel je vzdialený od objednaného hotela 20,6 km, je umiestnený na svahu a preto bol
prístup na pláž len po schodoch alebo v časti cesty výťahom, tak ako sám žalovaný uvádzal vo
svojom katalógu. Najbližšia obec od hotela bola vzdialená 1,4 km, pričom v nej nie sú obchodné a
ani zábavné centrá. Žalobca preukázal fotografiami, že na pláži boli chaluhy, vyplavené morom, čo
súd za vadu nepovažuje, nakoľko ide o prirodzenú súčasť morskej flóry a nebolo v konaní preukázané
neprimerané znečistenie pláže. Žalobca však žiadnym spôsobom okrem vlastnej výpovede a výpovede
žalovanej 2/, ktorá sa tiež domáhala z tohto titulu zľavy, nepreukázal svoje tvrdenie, že bola strava a
nealkoholické nápoje nevyhovujúce, že v jedálni boli gumové obrusy, roztrhané sedáky na stoličkách a
lietali tam osy, že ubytovanie bolo v nižšom štandarde ako v objednanom hoteli. Ani vady ubytovania
súd nepovažuje za preukázané na základe fotografií, z ktorých nie je možné identifikovať či ide o izbu
žalobcu v náhradnom hoteli. V konaní súd nemohol žiadnym spôsobom porovnať štandard stravovania
a ubytovania v zazmluvnenom a náhradnom hoteli. Podľa kategorizácie bol náhradný hotel vyššej
kategórie ako objednaný hotel. Podľa katalógu žalovaného bol rozdiel v ponúknutých službách v tom,
že v náhradnom hoteli bol trezor za príplatok a Wi-Fi v lobby zadarmo, ležadlá a slnečníky na pláži boli
za poplatok a pláž bola prístupná po schodoch. Stravovanie v cene all inclusive a ubytovanie bolo v
rovnakej ponuke.26. Súd pri určovaní výšky zľavy vzal do úvahy skutočnosť, že žalobca reklamoval všeobecne aj polohu
hotela, pričom v konaní preukázal, že objednaný hotel je blízko letiska, s priamym prístupom na pláž
bez schodov, blízko centra I. 500 m a od mesta Z. vzdialený 7 km, kde sa nachádza i letisko. Náhradný
hotel je vzdialený od objednaného hotela 20,6 km, je umiestnený na svahu, prístup na pláž je len po
schodoch alebo v časti cesty výťahom, najbližšia obec od hotela bola vzdialená 1,4 km. Zároveň e-
mailovou komunikáciou žalobca preukázal, že uvedený hotel vo svojom výbere dovolenky vopred vylúčil
ako nevyhovujúci. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na zľavu za
cenyprenedodržaniemiestaobjednanéhopobytuatiežzdôvodu,žeprístupnaplážoprotiobjednanému
hotelu bol po schodoch..
27. Pri určovaní výšky ceny, z ktorej súd priznal zľavu, vychádzal z predloženej ponuky žalovaného
„Fantastický výpredaj Z.“ platnej od 18.8.2014 v termíne od 29.8. do 9.9.2014 (čl. 195), z ktorej má súd
za preukázané, že hotel H. L. vedľajšia budova*** bol v ponuke za 639,- €/osoba. Priamo v ponuke
bolo uvedené, že v cene zájazdu nie sú zahrnuté servisné poplatky 130,- €, ktoré zahŕňajú letiskové
a bezpečnostné poplatky a palivový poplatok 25,- €/osoba. Rovnako i v katalógu žalovaného „Leto
2014“ na strane 14 v časti „Čo obsahujú a neobsahujú ceny zájazdu“ sa uvádza, že cena zájazdu
obsahuje leteckú dopravu, transfer z letiska do hotela a späť, ubytovanie a stravovanie, služby delegáta.
Ceny zájazdov neobsahujú príslušné letiskové a bezpečnostné poplatky, palivový príplatok, komplexné
cestovnépoistenie,poplatkyzavízaafakultatívneslužby.Katalógsavzmysle§8ods.3zák.č.281/2001
Z.z. sa považuje za súčasť zmluvy o zájazde.
28. Zľavu je možné v danom prípade priznať len za vadne poskytnuté služby, pričom nebolo preukázané
reklamovanie dopravy žalovaným. Pretože žalovaný nepredložil bližšiu špecifikáciu ceny jednotlivých
poskytnutých služieb, súd musel vychádzať zo základnej ceny bez letiskových poplatkov a palivového
príplatku, t. j. zo sumy 639,00 €/osobu. K obdobnému záveru dospel i Krajský súd v Nitre v rozsudku z
1.12.2011 sp. zn. 9 Co 189/2011 a Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 26.8.2015 sp.
zn. 4 Cdo 468/2014. Len v prípade, ak by bola reklamovaná aj doprava, bolo by dôvodné priznať zľavu
aj z týchto príplatkov, nakoľko s dopravou súvisia.
29. Súd dospel k záveru, že primeranou zľavou, vzhľadom na nedodržanie miesta pobytu a z dôvodu
horšieho prístupu na pláž, je súdom doposiaľ priznaná zľava 50% zo základnej ceny 639,- € za 6 dní,
ktoré žalobca reklamoval v prekluzívnej lehote, t. j, 174,27 € (639,00 € : 11 dní x 6 dní = 348,54 € z
toho 50 %). Výšku zľavy súd považuje za primeranú na základe voľnej úvahy s prihliadnutím na to, že
žalobca absolvoval celý zájazd, bol riadne dopravený na miesto pobytu a tiež naspäť domov a bolo
mu poskytnuté náhradné ubytovanie a strava. Súd rozsudkom č.k. 27C/273/2014-214 zo dňa 25.9.2017
zľavu vo výške 174,27 € s príslušenstvom z tohto titulu už žalovanému priznal a rozsudok je v tejto časti
právoplatný.
30. Po rozšírení žaloby podaním zo dňa 22.2.2016 sa žalobca domáha aj zľavy z ceny zájazdu za
sťahovanie medzi hotelmi za ďalšie dva dni 144,36 € s príslušenstvom, pričom v prekluzívnej lehote
si toto právo u žalovaného neuplatnil, výslovne sa domáhal len „vrátenia plnej sumy za počet dní
strávených v hoteli N.“, preto súd žalobu v tejto časti zamieta a zároveň z dôvodov uvedených vyššie
zamieta žalobu aj vo zvyšku.
31. Naviac súd považuje za potrebné vzhľadom na argumentáciu žalobcu v priebehu konania uviesť
nasledovné:
32. Ak by si žalovaný v prekluzívnej lehote uplatnil nárok na zľavu z titulu sťahovania medzi hotelmi
voči žalovanému, bol by si tento nárok uplatnil dôvodne. Nedodržaním miesta pobytu a z tohto
dôvodu následným sťahovaním, mu žalovaný neumožnil nerušený pobyt v zazmluvnenom hoteli, teda
neposkytol riadne službu, ktorú sa zaviazal. Žalobca až v odvolaní označil tento nárok ako nárok
na náhradu škody spôsobenej sťahovaním, resp. aj ako stratu času a narušenie kľudného priebehu
dovolenky, dovtedy si tento nárok uplatňoval z titulu zľavy z ceny zájazdu a žiadal vrátiť plnú cenu
za dva dni. K týmto námietkam žalobcu súd uvádza, že nárok na náhradu škody žalobcovi nevznikol,
nakoľko mu sťahovaním žiadna materiálna škoda v zmysle § 442 ods. 1 OZ nevznikla. Ubytovanie aj
stravu mal zabezpečenú žalovaným a inú škodu v konaní nepreukázal. Rovnako skutkovo nezdôvodnil
a nepreukázal stratu času uvedenú v odvolaní a napriek tomu, že je zastúpený advokátom, nežiadal anipripustenie zmeny skutkových tvrdení. Pokiaľ by sa sumy 144,36 € domáhal ako náhrady za narušenie
kľudného priebehu dovolenky, t. j. nemajetkovej ujmy, k tejto sa súd vyjadril podrobne v rozsudku zo dňa
25.9.2017, na ktorého zdôvodnenie odkazuje.
33. Pri určovaní výšky primeranej zľavy súd nepoužil žalobcom navrhovanú a pre výpočet zľavy v konaní
ním aj použitú Frankfurtskú tabuľku zliav, nakoľko zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť
súdu aplikovať pri rozhodovaní o výšky zľavy tento dokument, naopak ako už súd uviedol vyššie sa
výška zľavy podľa nášho právneho poriadku určuje voľnou úvahou súdu.
34. Súd považuje námietku žalobcu, že palivový a letiskový poplatok je fiktívny a nie reálny za
špekulatívnu námietku. Nakoľko v sporovom konaní nestačí tvrdiť, ale je potrebné svoje tvrdenie
aj preukázať konkrétnymi dôkazmi, pričom žalobca okrem novinového článku žiadne dôkazy na
preukázanie fiktívnosti konkrétneho príplatku nepredložil. Naviac s výškou namietaných poplatkov sa
oboznámil už pri uzatváraní zmluvy o zájazde a poplatky uhradil bez toho, aby vzniesol akúkoľvek
námietku.
35. K námietke žalobcu, že žalovaný nevrátil rozdiel ceny medzi zazmluvneným hotelom a náhradným
hotelom súd uvádza, že toto nebolo možné, nakoľko žalobca zaplatil za objednaný hotel akciovú cenu
639,- € a náhradný hotel sa predával podľa katalógu za cenu 749,- €, teda vyššiu, preto súd určil zľavu
voľnou úvahou.
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa§255 ods.2CSP,akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonaniapomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1,2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
37. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo
skutočnosti, že žalobca si v konaní uplatnil 4 samostatné nároky (4x 25% = 100%) a to zľavu z ceny
zájazdu, náhradu nemajetkovej ujmy z titulu straty radosti z dovolenky za seba a rovnaké nároky si
uplatnil aj za manželku. V konaní bol úspešný len v jednom nároku a to v časti zľavy z ceny zájazdu
za seba. Výška priznaného nároku závisela od voľnej úvahy súdu a preto v tejto časti žalobcovi vznikol
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu t.j. 25%. Vo zvyšných troch uplatnených nárokoch
bol plne úspešný žalovaný, nakoľko súd vo zvyšku žalobu zamietol, t. j. 3x 25% = 75%. Vzhľadom na
pomer úspechu súd zaviazal žalobcu na náhradu pomernej časti trov konania žalovaného vo výške
50 % (75-25). O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.