Rozsudok ,
Zmenené, Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. december 2020

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 5T/153/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716010639

Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2020:6716010639.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovaného
X. Q.Ď., pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní dňa 21. 12. 2020 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný X. Q., nar. XX. XX. XXXX v Š., trvale bytom Z. Q. - R. Q., R. XXX/XX,

uznáva sa za vinného, preto že

v období od 30. 01. 2011 do 21. 04. 2011 v obci Z. Q., okres S. ako predseda Pozemkového spoločenstva
urbárskych a pasienkových spoločností Z. Q., H.: XX XXX XXX, na základe ústnej dohody, ktorú
uzatvoril nezisteného dňa v mene Pozemkového spoločenstva urbárskych a pasienkových spoločností

Z. Moravce, IČO: 37 998 480 ako predávajúceho so subjektom s obchodným menom X. W. s miestom
podnikania P. X, H.: XX XXX XXX ako kupujúcim o predaji a kúpe drevnej hmoty, prevzal na základe
faktúr číslo 201101 až 201104 vystavených spoločenstvom pre X. W. opakovane od X. W., nar. XX. XX.
XXXX v rôznych čiastkach finančnú hotovosť spolu vo výške 12.500,- Eur, ktorú následne nepodchytil v
účtovníctve spoločenstva a neodviedol do pokladne, ani na účet spoločenstva a účtovníčke vydal príkaz
na vystavenie nových faktúr s číslami XXXXXX až XXXXXX vzťahujúcich sa na iné obchodné prípady
spoločenstva a znejúcich na sumu spolu vo výške 1.106,- Eur, ktoré dal zaevidovať do účtovníctva
spoločenstva a finančnú hotovosť vo výške 12.500,- Eur si ponechal a v presne nezistenom čase

v mieste svojho trvalého pobytu túto použil pre vlastnú potrebu, čím Pozemkovému spoločenstvu
urbárskych a pasienkových spoločnosti Z. Q., Q. XXX, Z. Q., H.: XX XXX XXX spôsobil škodu vo výške
12.500,- Eur,

teda

prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

čím spáchal

prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:Podľa § 213 ods. 2 Trestného zákona, § 37 písm. e), § 38 ods. 2, ods. 4, § 46 Trestného zákona na trest
odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá za
súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ustanovuje skúšobnú dobu vo výmere 2 (dvoch)

rokov.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť v
skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodeným spôsobenú škodu,

a to:
- Pozemkové spoločenstvo urbárskych a pasienkových spoločností Z. Q. „.B. J., W. W. Z. Q., Z. Q. XXX
XX, H.: XX XXX XXX, vo výške 12.500,- Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 30. 11. 2016 na tunajší súd pod sp. zn.

3Pv/161/14/6611 obžalobu na X. Q. pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona.

Obžalovaný X. Q. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravil
vyhlásenie o tom, že je nevinný. V rámci svojho výsluchu na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení

uviedol, že existujú svedkovia, ktorí potvrdia, že za prácu a materiál im vyplatil finančné prostriedky
vo výške 12.500,- Eur, určite to nespravil správne, čo nepoprel. Bolo to v priebehu roku 2011, kedy sa
realizovala výstavba Domu gazdových tradícií. Celé mu to pripadá vykonštruované, svedčia o tom aj
udalosti, ktoré nastali po tom, ako bol odstavený z vedenia, a spoločenstvo išlo potom v roku 2014 do
likvidácie, pretože sa v zmysle zákona nepreregistrovalo. On v spoločenstve odrobil 21 rokov, vedenie

po ňom tam bolo 21 mesiacov. Činnosť začal od roku 1991, odrobil tisícky hodín, aby zabezpečil
prinavrátenie pozemkov do spoločenstva. V roku 1996 bol zvolený za predsedu spoločenstva. Starosta
prišiel s myšlienkou, že keďže mali v majetku W., tak že finančné prostriedky nebudú vyplácať členom,
ale použijú ich na prestavbu ovčína. Asi v roku 2008 začali prestavbu, a v roku 2011 v jarných mesiacoch
začali vo veľkom s opravou. Pán W. nosil peniaze, ktoré zarobil za predaj dreva, ktoré mu umožnili

ťažiť, všetci boli spokojní. V lete začali s rekonštrukciou terasy, začali problémy, kedy poškodený JUDr.
S. postupne odkúpil 20 členských podielov, v septembri boli v obci letáky, že spreneveril 68 tisíc Eur.
Starosta, ako predseda dozornej rady, ho vyzval, aby doložil doklady ohľadne hospodárenia. Tie mu
preložil, a keď mu ich starosta vrátil, chýbali mu v nich doklady, niektoré boli z fasciklov povyberané,
chýbala tam napr. aj zmluva medzi spoločenstvom a pánom W.. Asi v novembri sa objavil ďalší leták na

jeho očiernenie. Netvrdil, že to urobil správne, ale peniaze použil za vykonané práce a za materiál. On
sa aj pýtal svedkov, ktorých uvádzal jeho obhajca, že či budú svedčiť, že zobrali peniaze, oni mu uviedli,
že áno. Bol si na 100% istý, že tie pamflety naňho napísal poškodený, lebo v nich bolo jedno slovo, ktoré
používal len on, ale nepodával trestné oznámenie. Necíti sa vinný, niektorí sa domáhali, aby ich vyplatil
v keši. Nekúpil si ani nové auto, nebol ani na dovolenke, na rozdiel od nového vedenia, ktoré si hneď

kúpilo nové autá. Tiež dal k dispozícii celé účtovníctvo.

Na doplňujúce otázky obžalovaný uviedol, že v roku 2011 bol predsedom spoločenstva, štatutárnym
orgánom bol ale výbor spoločenstva, teda by mal na pojednávaní sedieť celý výbor a nie len on,
ešte mali dozornú radu. Všetky orgány boli aj reálne obsadené ľuďmi, nestalo sa, že by bol počet

členov orgánov pod zákonný počet. Za svoju činnosť sa zodpovedal valnému zhromaždeniu, poslala sa
pozvánkavzmyslezákona,anavalnomzhromaždenískladaliúčetzhospodárenia.Valnézhromaždenie
sa vždy konalo pred termínom podania daňového priznania, aby vedeli, koľko peňazí môžu rozdeliť,
a koľko pôjde na dane. Aj v roku 2011 bolo valné zhromaždenie, to muselo byť každý rok, na
valnom zhromaždení prejednávali aj rekonštrukciu, zvolili sa orgány zhromaždenia, on prečítal správu

o hospodárení za rok 2010, dozorná rada predniesla svoju správu, rekonštrukcia v tom čase už bolaschválená, a zrejme v roku 2011 bolo aj mimoriadne valné zhromaždenie, ako prebiehala rekonštrukcia,
tak výbor spoločenstva už sedel v tej budove. Prvá fáza rekonštrukcie bola už v roku 2008 a tie
veci boli prejednané už zrejme v roku 2009 a 2010, nemal teda členov o čom informovať, keďže

ďalšia rekonštrukcia ešte prebiehala. Na každú schôdzu doniesol 15 fasciklov, do ktorých mali možnosť
členovia nahliadnuť, tie účtovné doklady, ktoré tam boli, sa premietli aj do účtovníctva. Pán W. bol
obchodným partnerom spoločenstva asi od roku 2003 alebo 2004, on sa venoval ťažbe dreva a on
im vlastne nosil peniaze. Spoločenstvo malo za obdobie od 30. 01. 2011 do 21. 04. 2011 zmluvu s
pánom W., ale nemohol ju predložiť, keďže bola odcudzená. Na návrh prokurátorky bola obžalovanému

predloženáknahliadnutiukúpnazmluvanač.l.221-222adodatokkukúpnejzmluvenač.l.219-220,na
čo obžalovaný uviedol, že zmluvu pozná, je na nej jeho podpis, aj podpis pána D.. Na základe tých zmlúv
poukazoval pán W. spoločenstvu finančné prostriedky, vo výške 2.000.- až 3.000,- Eur, už si na to ale
presne nepamätal. Za obdobie od 30. 01. 2011 až 21. 04. 2011 pán W. vyplácal spoločenstvu finančné
prostriedky na základe zmluvy, ktorá samozrejme exitovala od roku 2004, od kedy pán W. ťažil drevo,
tak kontinuálne s ním boli robené zmluvy, za to zodpovedal celý výbor. Účtovníctvo viedla pani Q.R., na

základe zmluvy, účtovníctvo viedla na základe dokladov, ktoré jej predkladal väčšinou on, občas možno
aj pán W., ale iné osoby jej doklady neprekladali. Na návrh prokurátorky boli obžalovanému predložené
k nahliadnutiu faktúry a výdavkové pokladničné doklady na č.l. 229 až 238, na čo obžalovaný uviedol,
že ich vystavil pán W., faktúry išli od nich a od neho bol výdavkový pokladničný doklad. Od pán W. prijal
tie peniaze v hotovosti. Fakturovanie prebiehalo tak, že pán W. drevo vyťažil, keď ho odvážal, tak drevo

skontrolovali, zmerali, koľko kubíkov odvážal, potom bola vystavená faktúra, dátumy vystavenia by mali
byť na dokladoch, faktúru dal on, alebo účtovníčka, hotovosť dával pán W. asi len jemu, nie účtovníčke.
Po nahliadnutí do faktúr na č.l. 239 až 242 obžalovaný uviedol, že faktúry boli vystavené na základe
dodania dreva, nevedel ale povedať, prečo mali také čísla, aké mali, nevedel ani uviesť, kto také čísla na
faktúrach vystavil. Nevedel uviesť, či sa v minulosti stalo, že by boli vystavené dve faktúry s rovnakým

číslom, nevedel, ako sa to mohlo stať. On účtovníctvu nerozumie, na to tam bol človek. Nevedel, či
účtovníčka niekedy účtovala o obchodných prípadoch, ktoré sa nestali, ani on ju o to nepožiadal. On
uviedolajsumy,ajľudí,ktoríodnehoprevzalifinančnéprostriedky,vyšetrovateľichaleodmietolvypočuť,
tie osoby dodávali materiál a vykonali nejaké práce. Ohľadne P. Z. to bolo za murárske práce v interiéry,
ako betonáž a murovanie, práce vykonával od apríla do novembra 2011, sumu prijal asi dvakrát, ale

nevedel, v akom období, nevystavili o tom žiadny doklad, chcel to v keši. Q. Z. sa dávali finančné
prostriedky za drevo a dosky, ktoré dodal, a to v období apríl a máj 2011, sumu prevzal jednorázovo,
dokladotomnemal.P.J.vykonalpráceakokúrenie,vodoinštaláciaakanalizácia,urobilústrednékúrenie
od krbu a celé prízemie, na celom prízemí urobil aj vodoinštaláciu aj kanalizáciu, teda v celom dome
vykonal aj vonkajšiu dažďovú kanalizáciu, a to v období od mája do decembra 2011, finančné prostriedky

mu boli vyplácané postupne, nespomenul si ale presne kedy, doklad o tom nemal. Q. I.Á. tam počas
celého obdobia robil pomocné stavebné práce, čiže jemu boli finančné prostriedky vyplácané priebežne.
X. Q. doviezol štrk a piesok, aj materiál, tiež počas celého obdobia rekonštrukcie podľa potreby, finančné
prostriedky mu boli vyplácané priebežne podľa potreby. V. Š. robil tesárske a stolárske práce, od júna
alebo júla, do decembra 2011, finančné prostriedky boli vyplácané po čiastkach. E. P. robil komplet

krb, teda krbovú vložku, finančné prostriedky boli vyplatené jednorazovo, asi v septembri 2011, práce
vykonal a aj bol vyplatený. Ľ. W. dovážal materiál na stavbu, v období od apríla do decembra 2011,
a vyplácaný bol po čiastkach. V. S. st. a V. S. ml., tak obaja vykonávali pomocné stavebné práce, od
apríla do decembra 2011, vyplácaní boli priebežne. Z uvedených osôb pán Z. a pán Š. prijali finančné
prostriedky aj oficiálne, cez doklady, ostatné osoby prijali finančné prostriedky bez dokladov, bola to

vzájomná dohoda, aby sa to vyplácalo bez dokladov. Samozrejme o tom informoval členov výboru,
ktorými boli Q. I., V. S., Q. S., Q. F., V. D., spolu ich tam bolo 7, na posledného člena si s odstupom času
nespomenul. Oficiálny záznam o takom vyplácaní neexistoval, valné zhromaždenie o takých platbách
neinformovali, nevedel však uviesť z akého dôvodu. Okrem uvedených osôb na dome gazdovských
tradícií pracovali aj B. S. z V. a nebohý Y. E., im bola vystavená faktúra, teda boli vyplácaní oficiálne, nikto

iný okrem tých na zozname, ktorý predložil jeho obhajca, nedostal finančné prostriedky mimo dokladu.
Ak si dobre pamätal, tak pán Z. a pán Š. boli živnostníci, ostatní boli fyzické osoby. Nevedel vysvetliť, z
akého dôvodu bolo potrebné im vyplácať finančné prostriedky bez dokladu, keďže išlo o fyzické osoby.
V roku 2011 bol zamestnaný vo Vodárenskej spoločnosti, mesačný príjem mal vo výške 1.000,- Eur,
určite nebol odkázaný na tie peniaze. Všetky finančné prostriedky vo výške 12.500,- Eur od pána W.

boli použité na rekonštrukciu Domu gazdovských tradícií, peniaze boli použité na všetky tie práce, resp.
materiál, na nič iné. Finančné prostriedky, ktoré mu vyplatil pán W., mal uložené doma v pokladničke.
Nevedel vysvetliť, prečo si neviedol nejakú evidenciu ohľadne tých finančných prostriedkov, a prečo v
ostatnýchprípadochbolidokladyvúčtovníctve,bolatakádoba,ľudiabolinezamestnaní,naúradepráce,každý drankal, ale vedel o tom celý výbor. Pokladňu spoločenstva viedol on, to bola ale iná pokladňa,
ako tá, ktorú mal doma. Ohľadne toho, či sedel stav v pokladni podľa evidencie pani Q., a či sú tie údaje
pravdivé, obžalovaný uviedol, že keď to tak viedla, tak hádam hej. Nevedel ale uviesť, aký bol stav v

pokladni spoločenstva v roku 2011. po nahliadnutí do finančných nákladov na Dom gazdovských tradícií
na č.l. 617 až 618 obžalovaný uviedol, že ten doklad videl v Dome gazdovských tradícií, nevedel, kto
ho vyhotovoval, nevedel ani, či to spracovala účtovníčka, ale všetky tie veci boli zrealizované na stavbe,
teda na Dome gazdovských tradícií. To boli zrejme celkové finančné náklady na Dome gazdovských
tradícií. Bola tam aj nejaká pomocná robota, ktorá bola robená zadarmo, oni, ktorí boli vo výbore, robili

niečo aj zadarmo. Za svoju činnosť v spoločenstve poberal aj odmenu, tú, ktorá bola oficiálne uvedená,
túodmenumuodsúhlasilovalnézhromaždenie,nespomenulsiužale,naktoromvalnomzhromaždeníto
bolo odsúhlasené. Osobitne si neevidoval odmenu za činnosť na Dome gazdovských tradícií, tá odmena
bola za jeho celkovú činnosť.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý poškodený JUDr. Q. S., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že

obžalovaného pozná z Z. Q., je to bývalý predseda pozemkového spoločenstva, poznal ho aj predtým.
Dôkazov v tomto prípade je tu dostatočne veľa, napr. daňové priznania pána W., daňové priznanie
pozemkového spoločenstva, účtovníctvo, rozdiel v tých finančných prostriedkoch exaktne sedí podľa
daňového priznania a účtovníctva. V roku 2011 on nemal v spoločenstve žiadnu funkciu, mal len podiel
0,12 %. O týchto skutočnostiach sa dozvedel od H.. D., ktorý bol členom výboru, v podstate mal funkciu

podpredsedu pozemkového spoločenstva, jemu sa tie veci nepozdávali a chcel očistiť svoje meno,
preto podal trestné oznámenie. V roku 2011 aj v roku 2012 sa zúčastnil valného zhromaždenia, nikdy
nebol na zasadnutí výboru, keďže členom výboru nebol, výbor je štatutárnym orgánom spoločenstva
a bol 7 členný. Obžalovaný tiež tvrdil, že existoval kontrolný orgán, ktorý nazvali revíznou komisiou, v
ktorej mal byť pán F., pani P. a E., ktorá ale mala byť už mŕtva, a pán F. sám povedal, že ani nevedel

o tom, že bol v nejakej dozornej rade. V apríli 2012 boli preto zvolení noví členovia dozornej rady,
predsedom sa stal H.. Y. F.. V roku 2011 bola jedna členská schôdza, na ktorú obžalovaný priniesol
prehľad finančných nákladov, je to jeho doklad, zo dňa 26. 11. 2011, je vyhotovený obžalovaným. Po
nahliadnutí do finančných nákladov na Dom gazdovských tradícií na č.l. 617 - 618 poškodený uviedol,
že listinu vyhotovil obžalovaný a rozdal ju ľuďom na valnom zhromaždení, podľa neho to vyhotovil

obžalovaný, lebo on to rozdal ľuďom a povedal všetkým, že to sú náklady na rekonštrukciu. Je pravda,
že na valnom zhromaždení sa predkladali aj iné dokumenty, on ale v tom čase nebol členom výboru,
obžalovaný mal vždy so sebou aj nejaké dokumenty, ale nikto ich nevidel. Vyhováral sa, že zákon mu
to neumožňuje. Aj pani E. chcela nahliadnuť do tých dokumentov, keďže 30 rokov robí účtovníčku,
ale obžalovaný jej to neumožnil. Na tom valnom zhromaždení sa prejednávala aj rekonštrukcia Domu

gazdovských tradícií, oni v tom čase už sedeli v tej budove, takže ľudia videli, že tá investícia za 35
tisíc Eur tam bola. K samotnej rekonštrukcii sa vedel vyjadriť, v tom čase tam býval, 100 metrov odtiaľ,
rekonštrukcia prebiehala vo fázach, prvá bola v roku 2008 až 2009, kedy sa robila strecha, betónové
pätné piliere, krov, veniec, ale tá suma za rekonštrukciu vo výške 35 tisíc Eur je za rok 2011. Druhá fáza
prebiehala od roku 2011, pričom od januára do októbra 2012 sa neurobilo vôbec nič, a potom sa začalo

s výstavbou altánku, kde boli spravené elektrické káble, betónový základ, ale altánok nie je dokončený.
Tú rekonštrukciu za rok 2012 ale väčšinou platili oni, pretože ostali neuhradené faktúry.

Na doplňujúce otázky poškodený uviedol, že pána W. pozná, vykonával ťažbu dreva asi od roku 2005,
videliajkúpnezmluvymedzispoločenstvomapánomW.,azpredloženýchdokladovvyplýva,žeprvýkrát

na účet spoločenstva vložil prvú tranžu vo výške 3.000,- Eur až v roku 2012, dovtedy všetko platil v
hotovosti obžalovanému, to vyplýva zo spisu, a potvrdil to aj pán W., ktorý uviedol, že peniaze vyplácal
obžalovanému. Podľa jeho vedomostí v tom čase s peniazmi spoločenstva disponoval len obžalovaný,
nikto iný. Fyzicky pokladňu spoločenstva nevidel, ale z dokladov vyplýva, že veľkú finančnú hotovosť
mal mať obžalovaný u seba doma, napr. podľa účtovníctva mal mať v pokladni sumu 21.213,- Eur. On v

tom čase nemal vedomosť o tom, aká bola výška hotovosti v pokladni spoločenstva, do 15. 12., kedy sa
stal predsedom, mu neboli predložené žiadne doklady. Pani Q. ale povedala, že videla všetky účtovné
doklady,atoúčtovníctvo,ktorévypracovalavelektronickejpodobe,jepravdivé.Natústavbuchodilirôzni
ľudia, aj odborníci, stavebne to riešil pán P. Z. z P., nemal vedomosť o tom, či niektoré osoby vykonali
práce bez fakturácie, vychádzal len z dokladov, ktoré im boli predložené. Niektoré práce podľa neho boli

aj fiktívne, pretože napr. pán E. v roku 2014 od nich žiadal vyplatiť 750,- Eur, pričom tvrdil, že práce
vykonal v roku 2012. Pán E. nedávno zomrel, ale nikdy im nepredložil dôkaz o tom, že by nejaké z prác
vykonal. Stavebný dozor vykonával Y. K.. Čo sa týka pani E., tá bola v roku 2011 len radovou členkou
spoločenstva. Obžalovaný stále rozprával, že všetky peniaze išli cez účtovníctvo, že nie sú žiadne čiernepeniaze, to tvrdil aj na členskej schôdzi. Je pravda, že na stavbe mohol niekto pracovať aj zadarmo,
niekto napr. dostal drevo, tak si to tam odpracoval. Niekto tam teda pracoval zadarmo, pretože vychádzal
z toho, že v podstate pracoval na vlastnom, pretože vlastníkom tej nehnuteľnosti nie je spoločenstvo, ale

spoluvlastníkmi sú jednotliví členovia spoločenstva. Spoločenstvo nezaniklo, je len v likvidácii, pretože
obžalovaný má eminentný záujem, aby spoločenstvo zaniklo. Spolu s ďalším pánom robili všetko pre
to, aby na valné zhromaždenie chodilo čo najmenej ľudí, aby neboli uznášania schopné, vraveli, aby na
valné zhromaždenie nechodili, že im bude oznámený nový termín a podobne. Oni splnili všetky zákonné
podmienky pre to, aby spoločenstvo fungovalo ďalej, ale príslušný orgán, teda odbor pozemkový a lesný,

spoločenstvo zrušil, a jeho vymenoval za likvidátora. Obžalovaný písal vedúcemu odboru, aby vo veci
konal, dokonca poza jeho chrbát sa snažili presvedčiť, že spoločenstvo nespĺňa podmienky pre jeho
existenciu, písali aj sťažnosti na jeho osobu. Majetok spoločenstva je oddelený od majetku podielnikov, a
dňa 30. 09. 2014 spoločenstvo odnieslo všetky potrebné doklady na príslušný orgán, spoločenstvo teda
niejevlikvidáciizdôvodu,ženedalodosúladustanovysozákonom.Civilnúžalobuozaplatenie12.500,-
Eur nepodali, spoločenstvo nemá finančné prostriedky, podali riadne trestné oznámenie, v konaní si

uplatňujú škodu vo výške 12.500,- Eur. Nemali vedomosť o žiadnych stanovách spoločenstva, teda sa
nevedel vyjadriť k tomu, či mal obžalovaný oprávnenie prijímať platby v hotovosti, nevedel ale o tom,
že by mu to nejaký zákon zakazoval. Pohľadávku vo výške 12.500,- Eur voči obžalovanému evidujú
v rámci likvidácie. On nebol nikdy prítomný pri nakladaní s peniazmi, teda sa nevedel vyjadriť k tomu,
ako bolo naložené s hotovosťou vo výške 12.500,- Eur, je ale pravda, že ani v účtovníctve, ani v iných

dokladoch taká suma nie je uvedená.

K tejto výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že čo sa týka toho, či Ing. F. vedel, alebo nevedel o
tom, či je členom dozornej rady, tak za to zodpovedá štatutárny orgán, nie on, a je dosť smutné, že o tom
nevedel, že bol do toho orgánu zvolený. Valné zhromaždenie bolo určite aj vo februári alebo marci 2011,

to zo dňa 26. 11. 2011 bolo mimoriadne, keďže sa stretli v tej nehnuteľnosti. Čo sa týka predkladania
dokladov, je to absolútne klamstvo, doklady boli riadne na stole a mohol si ich každý slobodne pozrieť. Vo
vzťahu ku preberaniu finančnej hotovosti od pána W. uviedol, že ho neobmedzoval ani výbor, ani žiadne
rozhodnutie valného zhromaždenia o preberaní finančnej hotovosti. Pani E. bola vtedy na schôdzi len
z jeho milosti, pričom ju mal zo schôdze vyhodiť, pretože v roku 2011 nebola členka spoločenstva a

nemala so sebou ani splnomocnenie. Čo sa týka likvidácie spoločenstva, zákon jasne stanovil termín,
že do 01. 07. sa muselo spoločenstvo preregistrovať, následne sa schôdza konala 20. 09. ktorá podľa
neho už nemala žiadnu platnosť, a bolo to podľa jeho názoru absolútne scestné. To, že dal Pozemkový
úrad spoločenstvo do likvidácie, tak to jednoducho musel urobiť zo zákona.

Svedkyňa U. E. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že obžalovaného pozná
od nich z obce už od detstva. Prišla do kontaktu aj s činnosťou Pozemkového spoločenstva, keď sa
prvýkrát zúčastnila na valnom zhromaždení februári 2011, a následne ešte niekoľkokrát ako zástupkyňa
svojho otca, ktorý ju splnomocnil. Ešte viackrát písomne komunikovala s obžalovaným v mene otca a
domáhala sa informácií, a on jej poslal SMS, že pripravuje podklady, a že na valné zhromaždenie bude

otec pozvaný. Prvýkrát teda bola na valnom zhromaždení vo februári 2011, potom v novembri 2011,
kde obžalovaný oboznamoval financie ohľadne Domu gazdovských tradícií, a v apríli 2012 bolo riadne
valné zhromaždenie, v decembri 2012 mimoriadne, a od 15. 12. 2012 bola zvolená do dozornej rady, čo
umožňoval zákon, a potom ju členovia zvolili za predsedu dozornej rady. Od valného zhromaždenia vo
februári 2011 sa hovorilo o tom, že by sa mal zobrať úver na dofinancovanie stavby, ona tam vtedy bola

splnomocnená od otca, a strašne sa im nezdala tá čiastka 319 tisíc Eur, tú sumu si pamätala presne,
pretože si robila poznámky. Od obžalovaného v roku 2012 dostala podklady, a tá čiastka 319 tisíc Eur
bola akoby celá čiastka na financovanie rekonštrukcie. Keď sa obžalovaného pýtali, na čo sa bude tá
budova využívať, tak uviedol, že na prenájom, ale keď si to spočítali, zdalo sa im to pritiahnuté za vlasy.
V marci písala list obžalovanému, že sa jej to zdalo čudné, a on v novembri predložil finančný prehľad,

koľko sa ktorej firme zaplatilo.

Po nahliadnutí do listiny na č.l. 617 - finančné náklady na Dom gazdovských tradícií, svedkyňa uviedla,
že je to tá listina, ktorú predložil obžalovaný, ale nevedela, kto ju vyhotovil. Obžalovaný vtedy presne
prečítal, ktorá firma čo robila a čo ešte ostávalo spraviť, ona sa ho spýtala, či sú všetky záväzky

vysporiadané, na čo uviedol, že ešte ostáva záväzok nejakých 3 tisíc Eur. Niektorí členovia spoločenstva
to brali tak, že to bude pre spoločenstvo prínos, iní nie, ale ďalej to vtedy neriešili. Potom v apríli 2012
bolo valné zhromaždenie, na ktorom bola zase splnomocnená otcom, vedela, že obžalovaný mal voči
tomu splnomocneniu výhrady. Zase sa bavilo o tom, že sa budova bude ďalej rekonštruovať, ale o úveresa už nebavili. V tom čase stavba ešte nebola dokončená, a ešte sa mali zariaďovať iné miestnosti, čo
mala byť ďalšia etapa. Ak si dobre spomenula, asi sa nikto obžalovaného nespytoval ako bola tá listina,
ktorú predložil, podchytená účtovne, ona sa vtedy len pýtala, koľko boli ešte záväzky, on uviedol, že vo

výške cca 3 tisíc Eur. Vtedy na tom stretnutí, kde oboznamoval financovanie, boli prefotené tie listiny,
ktoré tam obžalovaný predložil, ale žiadne iné doklady tam nevidela. Nepamätala si, že by niekto vtedy
požadoval predloženie účtovnej dokumentácie. Dňa 12. 04. 2012 na valnom zhromaždení niekoľko ľudí
oznámilo, že ide predať svoje podiely, vtedy tam bol prítomný aj pán F., ktorý tam podiely nadobudol,
vtedy tam mal obžalovaný nejaké doklady, ona do nich nahliadla a spýtala sa ho, pre koho nakupujú

ochrannépracovnépomôcky,keďžespoločenstvonikohonezamestnávalo,načojejobžalovanýuviedol,
že to kúpil pre seba. V tých dokladoch bol len výcuc z účtovníctva, žiadne prvotné účtovné doklady tam
ale neboli. Nevedela sa vyjadriť k tomu, aké boli jeho oprávnenia ako predsedu spoločenstva, on sa
ale stále odvolával na stanovy, ktoré ale nikto nevidel. Ani zakladajúcu zmluvu spoločenstva nevideli,
až keď ju doniesol pán F. s pánom S.. Dodatočne, keď jej obžalovaný odovzdal dokumenty, zistila, že
poberal aj odmenu, ale nie na seba, ale na živnosť, ktorú mal asi od februára 2012, pričom to bolo okolo

360,- Eur mesačne. Na valnom zhromaždení dňa 15. 12. 2012 sa dohodli, že do 20. 12. 2012 pošle
doklady, pretože prestal byť predsedom spoločenstva, a malo sa to odovzdať novému vedeniu. Poslal
jej SMS správu, že posiela torzo dokladov, ktoré mu ostali po krádeži vlámaním dňa 10. 12., čo ale na
zhromaždení dňa 15. 12. vôbec nespomenul. Ona potom išla na poštu zobrať zásielku, otvorila to spolu
s ostatnými členmi, a spísali, čo bolo v dokumentoch. Na základe dokumentov zistila, že obžalovaný

mal permanentne v pokladni vysokú hotovosť, okolo 20 tisíc Eur, ale napriek tomu sa každá platba hneď
vyčerpala. Tiež zistila, že tie záväzky museli byť vyššie ako 3 tisíc Eur, čo vtedy uviedol obžalovaný
ako zostávajúci záväzok. Nadobudla záver, že obžalovaný peniaze evidované v pokladni vôbec nemal,
nie je logické, keď by mal v pokladni 20 tisíc Eur a išiel vyberať peniaze z účtu na bežné veci, peniaze
sa účtovali, ale zrejme používali na iné veci ako pre spoločenstvo. Informovala o tom aj ostatných

členov a tie čiastky sa jej zdali vysoké, napr. na nákup kancelárskeho materiálu, keďže Pozemkové
spoločenstvo podľa nej nepotrebuje taký objem kancelárskych potrieb. Výbor bol o tom uzrozumený,
že bolo podané aj trestné oznámenie, to bolo ale podané ešte pred tým, ako ona začala fungovať v
orgánoch spoločenstva. Nič iné potom vo vzťahu ku obžalovanému neriešili. Čo sa týka pána W., toho
osobne videla až na hlavnom pojednávaní. Keď jej obžalovaný odovzdával doklady, dal jej aj telefónne

číslo na pána W. a uviedol jej, že on zaplatil zálohu a že si chce ešte doťažiť nejaké drevo. Dňa 18. 01.
2013 obžalovaný odovzdal dokumenty týkajúce sa decembra, a tam videla nejaké dokumenty ohľadne
pána W., zrejme kúpnu zmluvu a dodatok. Po nahliadnutí do kúpnej zmluvy a dodatku č. 1 na č.l. 219 -
222 svedkyňa uviedla, že mala kúpnu zmluvu aj dodatok prefotené, ale nebola si istá, či to boli presne
tieto, s faktúrami ohľadne pána W. sa ale nestretla. Ona nechodila do lokalít, kde sa drevo ťažilo, ale

vedela, že ku koncu roka 2012 tam bolo kopec firiem, ktoré tam ťažili, a mala pocit, že nie všetky peniaze
išli do Pozemkového spoločenstva. Nevedela sa ale vyjadriť k tomu, či tomu tak bolo aj v minulosti.
Čo sa týka Domu gazdovských tradícií, bola tam v septembri 2012, kde obžalovaný spravil prezentáciu
vykonaných prác, boli tam zatiaľ len provizórne stoličky a stôl, na hornom poschodí ešte neboli založené
okná, ale obžalovaný uviedol, že sú objednané u pána Y. a že každú chvíľu prídu, ale do hlavného

pojednávania tam neboli. Boli tam poukladané rošty, roxory, kde mali byť neskôr priečky. Ak si dobre
spomenula, vtedy tam bola ešte pani F. a bývalý evanjelický farár, na ostatných si už nepamätala vtedy
tam ale fyzicky nikto nepracoval. Videla ale, že tam pracoval V. S. st. a V. S. ml., ale nevedela, či tam
ešte niekto iný robil, k tomu sa nevedela vyjadriť. Nevedela, či to robili za peniaze, za drevo, alebo len
tak. Po nahliadnutí do faktúr na č.l. 239 a nasl. svedkyňa uviedla, že nejaké faktúry videla, ale už si na

to presne nespomenula, pokiaľ vedela, tak v účtovníctve nevidela faktúry s rovnakým číslom. Podľa nej
znalecký posudok na budovu dal robiť obžalovaný ešte v roku 2012, ale bol podľa jej názoru cenovo
nadsadený. Vedela, že nebolo jednoduché dať tú budovu do poriadku, ale bola rekonštruovaná z takých
materiálov, že to nemohlo byť viac ako uviedla v znaleckom posudku pani O., ona bola prítomná aj pri
ohliadke, keď ju robila znalkyňa. Keď vypočítala náklady na materiál a práce, vyšlo jej to viac o cca 6

tisíc Eur, ako nehnuteľnosť ohodnotila znalkyňa. Po nahliadnutí do listiny na č.l. 324 svedkyňa uviedla,
že je to jej písmo, robila to asi v roku 2013, obžalovaný už ale na to nebol dotazovaný, on už potom s
nimi nekomunikoval. Vedela, že prebehla taká informácia, že mali byť pracovníci vyplácaní na čierno,
ale ona pri tom nebola, nevedela teda povedať, či boli, alebo neboli vyplácaní na čierno.

Na doplňujúce otázky svedkyňa uviedla, že P. Z. pozná, ale nevedela, či tam robil, Q. Z., nevedela, či
tam robil, P. J. nepozná, nevedela, či tam robil, Q. I. pozná, ale nevedela, či tam robil, X. Q. nepoznala, a
nepoznala ani V. Š., E. P.Á., Ľ. W.. Predsedníčkou dozornej rady bola od 15. 12. 2012 až do dňa vstupu
spoločenstva do likvidácie, čo bolo v septembri 2014. pozemkové spoločenstvo vstúpilo do likvidácie zdôvodu, že nedodali na Pozemkový odbor uznesenie, kde sa stotožnili s novými podmienkami v zmysle
nového zákona, čo ale nebolo ich pričinením, pretože nemohli zvolať valné zhromaždenie, ktoré by
bolo uznášania schopné. Stanovy Okresnému úradu poslali v lehote, o čom je aj doklad, to bolo ešte v

roku 2012. Čo sa týka nových stanov, ohľadne toho zvolávali valné zhromaždenie, ale neboli uznášania
schopní. Ohľadne jej výpočtov a záverov znaleckého posudku uviedla, že ona spočítala všetky čiastky,
kde bolo uvedené materiál, ten sa teda mohol týkať čohokoľvek, vychádzala z toho, čo v účtovníctve
uviedla pani Q., ona to ale robila pre vlastnú potrebu, teda v rámci toho materiálu tam mohlo byť aj
niečo, čo sa netýkalo rekonštrukcie stavby. Obžalovaný mal odovzdať 900,- Eur, tie ale neodovzdal

spoločenstvu, ale pánovi F. na obecnom úrade, lebo spoločenstvo malo záväzok voči obecnému úradu,
ona od obžalovaného do rúk dostala asi 160,- Eur. Ako prechádzala rok 2012, nadobudla presvedčenie,
že prostriedky neboli vyplácané pre Pozemkové spoločenstvo. Obžalovanému viackrát písali list, ale
nevedel im uviesť, na čo použil 1.000,- Eur, ktoré mali byť pre nejakú agentúru ohľadne eurofondov,
nevedel uviesť meno právnika, na ktorého bolo vyplatených 800,- Eur, on nechal účtovať peniaze, ale
neboli použité na Pozemkové spoločenstvo. Tiež písala niekoľko listov obžalovanému, aby im vydal

niektoré hodnotné veci, ktoré by mohli ďalej slúžiť Pozemkovému spoločenstvu. Nevedela nič uviesť
ohľadne sumy 12.500,- Eur a pána Simka.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že podľa výpovede bol stále braný
akoby spolumajiteľ Pozemkového spoločenstva, on bol ale predseda výboru, teda nie on, ale výbor bol

štatutárnym orgánom. Bola tu súhra, aby sa dohodli výbor a dozorná rada, aby priviedli spoločenstvo
do likvidácie, ale stanovy hovorili presne, ako sa malo postupovať aj keď valné zhromaždenie nebolo
uznášania schopné. Za všetko bol zodpovedný výbor, a pán F. nebol len pán F., ale bol aj člen dozornej
rady, ktorý mu podpisom potvrdil prevzatie peňazí. Svedkyňa sa stavia už aj do pozície expertky na
stavebníctvo, keď vedela uviesť, čo z akého materiálu bolo robené. Oni sa bavili o tom, že vezmú úver na

nejakých 60 až 70 tisíc Eur, nie na 319 tisíc. Oni napĺňali vôľu členov, ale prostredníctvom výboru, a nie
prostredníctvom neho. Že sa ťažilo drevo a že sa neúčtovalo, tak nevedel, ako to môže niekto z brucha
uviesť, aj nejaké sumy. Spoločenstvu bolo dobre, keď vedel veľa vecí zabezpečiť, aj cez sponzorstvo,
ale potom musel aj kancelársky materiál nakupovať za vlastné.

Svedkyňa A. Q. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení využila svoje právo v zmysle § 130
Trestného poriadku a odmietla vypovedať, pretože obžalovaný je jej švagor.

Podľa § 263 ods. 4 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní preto prečítaná zápisnica o
výpovedi svedkyne z prípravného konania, v rámci ktorej po zákonnom poučení uviedla, že

Svedok X. W. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že oobžalovaného pozná cca
15 rokov, v Z. Q. ťažili pre jednu firmu, a tak sa spoznali. Nemali nikdy zlý vzťah so spoločenstvom, a
bolo im ponúknuté, či neodkúpia drevnú hmotu. Mali zmluvy so spoločenstvom, začali spolupracovať asi
v roku 2002. Boli vystavené zmluvy, boli podpísané výborom, vždy sa robila nová zmluva na jeden rok,

kde boli dohodnuté podmienky. Vyťažili drevnú hmotu, zo začiatku platili aj zálohu, keďže ich nepoznali,
potom platili po každých odvezených sto kubíkoch dreva. Asi to tak bolo aj v roku 2011. Zo spoločenstva
komunikoval s obžalovaným, pánom I. a pánom F.. Faktúru uhrádzal obžalovanému na príjmový doklad
v hotovosti, a dodatočne sa vystavila faktúra. Po nahliadnutí do listinných dokladov na č.l. 219 - 220, 221
- 222, a č.l. 223 svedok uviedol, že na zmluve a dodatku ku zmluve je jeho podpis, a čo sa týka faktúry,

tak ak je v účtovníctve, tak to tak musí byť, bolo to už pred 6 rokmi. Do 08. 08. 2011 to vykonávali na
základe zmluvy, nevedel ale uviesť, kde tá zmluva je, on ju k dispozícii nemal. Po nahliadnutí do listín
na č.l. 400 - 402 svedok uviedol, že sa k tomu nevie vyjadriť, do účtovníctva sa nevyzná, on len odovzdá
doklady. Advokátku JUDr. P. Ď. pozná, je to jeho advokátka, listiny, ktoré uviedla na č.l. 395, jej odovzdal
on. Ak je to uvedené v účtovníctve, tak to tak bolo, ale nie všetko bolo vyplatené, konkrétne to, čo je

uvedené v dodatku číslo 1. kúpnej zmluvy, lebo len ich firma tam mala ťažiť, ale to nebolo dodržané. To,
čo bolo v účtovníctve, tak to tak bolo, toľko dreva sa odviezlo, a toľko bolo vyplatené.

Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že nevie, do kedy jeho firma ťažila drevo pre pozemkové
spoločenstvo, ale neveril tomu, že v roku 2012 tam ešte ťažili, v roku 2012 prišiel za ním poškodený,

pán S., že je nový predseda spoločenstva, ukázal mu o tom doklad, a oni tam skončili. Na obžalovaného
nemohol nič zlé povedať, spolupráca bola dobrá, bola aj výmena názorov, ako všade, ale spolupracovalo
sa im dobre. Čo sa týka vyťaženého dreva, tak ceny boli primerané trhovým cenám, a pred každýmodvozom dreva bolo drevo kontrolované. Na záver uviedol, že nespolupracoval s obžalovaným, ale s
celým Urbárskym spoločenstvom.

K tejto výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že potvrdzuje slová, že spolupráca bola dobrá
a na úrovni, občas sa zaiskrilo, ale všetko bolo v rámci medziľudských vzťahov. Svedkovi sa môžu
poďakovať za to, že 80% prostriedkov, ktoré boli pre spoločenstvo, bolo z jeho činnosti pre nich, ale ako
správne podotkol spolupracoval s celým spoločenstvom. Je pravda, že zálohy neboli vyplatené tak, ako
to uviedol, ale z dôvodu, že ťažby neprebehli, preto nemohol platiť za niečo, čo nevyťažil. Spolupráca

prebiehala aj v roku 2012, zhruba do septembra alebo augusta, pričom zmluvy musia niekde existovať.

Svedok H.. V. D. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že obžalovaného pozná z Z.
Q. z dediny, aj z Urbáru. On bol členom výboru asi v rokoch 2010, 2011 a 2012. Spoločenstvo malo
ja dozornú radu, fungovala, predsedom bol asi pán F., už to presne nevedel uviesť. Výbor mával aja
stretnutia,asi6krátdoroka,onbolalezaneprázdnený,zúčastnilsaasidvochažtrochzasadnutí.Členov

výboru bolo asi 5 alebo 6. Stretli sa, obžalovaný ako predseda výboru poinformoval, čo sa udialo, ak
si dobre pamätal, tak si aj dávali nejaké úlohy, čo treba vykonať, ale bolo to už dávno. Spoločenstvo aj
hospodárilo, ale jediný, kto mal prístup k peniazom, bol obžalovaný, tak to bolo zaužívané, on jediný mal
prístup k účtu a k hotovosti, pričom účtovníctvo v tom čase viedla pani Q.. Najväčší príjem spoločenstva
bol z ťažby dreva, on sa ale tých vecí nezúčastňoval, teda kontrole ťažby dreva. Sám ako člen výboru

nemohol podpisovať zmluvy, ale spolu s obžalovaným áno. Asi dvakrát bol uňho v robote vo G., aby
podpísalnejakúzmluvu,zrejmespánomW..Ohľadnedomugazdovskýchtradíciívedellentoľko,žebolo
namontované kúrenie, spravené podlahy a okná, on tam vtedy nebol, nevedel, kto tam robil. Nepamätal
si, či na výbore prejednávali rekonštrukciu toho domu, ale je možné, že to bolo na výbore, na ktorom
on nebol. Vedel o tom, že pán E. tam robil nejaké práce. Potom sa mu zdalo, že peniaze mizli, tak sa

pýtal obžalovaného, kde sú peniaze, a on mu potom predložil nejakú listinu. Po nahliadnutí do súpisu
použitých finančných prostriedkov na č.l. 426 - 428 svedok uviedol, že ide o tú listinu. Poškodený S.
potom uviedol, že na jednej zmluve, ktorú svedok podpísal, nebolo číslo účtu spoločenstva, ale nejaké
iné číslo účtu. On si to ale nevšimol, poškodený mu povedal ešte pred podaním trestného oznámenia.
Obžalovaný mu potom na vysvetlenie rozprával, že tým ušetril veľa peňazí, že zohnal ľudí a vyplácal

im to na čierno, a ak si dobre pamätal, tak na konci tej listiny bolo uvedené, že obžalovaný si sám
vyplatil 6 tisíc Eur, na čo sa ho spýtal, že ako je možné, že si to vyplatil, čo nikto neodsúhlasil, na čo mu
obžalovaný uviedol, že to nebude robiť zadarmo. Nepamätal si, či mu vtedy vysvetľoval, čo znamenajú
tie skratky OF a NOF, podľa neho ale išlo o oficiálne a neoficiálne vyplatenie. Okrem tej listiny nevedel
o žiadnych dokladoch, ktoré by potvrdzovali, že sa peniaze vyplácali na čierno. Potom neskôr sa výbor

začal stretávať tajne, obžalovaný napr. zavolal, že sa stretnú tam a tam, takto sa stretli aj u pána I. v
pivnici, kde on predložil tú listinu a vravel im, že vidia, že peniaze miznú, na čo obžalovaný povedal,
že to je len tak, dáka listina, a hodil to do pece, pričom vyzval aj ostatných, aby to hodili do pece, tak
aj urobili, on si ale listinu nechal, potom ju predložil do trestného spisu. Trestné oznámenie podával
on, a ešte zrejme aj pán S., lebo sa cítil aj trochu zneužitý, jeho starý otec v spoločenstve pracoval

ešte s obžalovaným, a cítil, že sa takto zneužíva jeho dobré meno, a taktiež tam bola tá zmluva, kde
bolo iné číslo účtu, a taktiež žiada o spravodlivosť. Potom vznikol nový výbor a pán F. žiadal listom,
aby obžalovaný predložil účtovné doklady, ale to odmietol, napr. povedal, že by tým vyzradil nejaké
skutočnosti. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či peniaze boli použité na rekonštrukciu, ale neexistuje, že by
to v účtovníctve tak fungovalo, že sa toľko peňazí dalo na čierno. O sume 12.500,- Eur, ktorá je uvedená

v obžalobe, vedel len od pána S., teda že išlo o takú sumu. Po podaní trestného oznámenia sa mu
obžalovaný viackrát vyhrážal, aby to zobral späť, že je podvodník, naposledy bol za ním v roku 2013,
v roku, kedy zomrel jeho starý otec, a nakoniec mu povedal „áno kradol som, ale aj tvoj starý otec
kradol“. Po tom, ako obžalovaný skončil v spoločenstve, on už nechcel byť v orgánoch, ale prehovorili
ho, a tak ostal, zrejme ako člen výboru. Hodnote rekonštrukcie nehnuteľnosti sa nevenoval, on sa tomu

nerozumie, ale pán S. spomínal, že bol ohľadne rekonštrukcie robený znalecký posudok. Obžalovaný
bol vyzvaný, aby odovzdal účtovné doklady, ale on ani jeden doklad nevidel, doklady preberala pani E..
Po nahliadnutí do finančných nákladov na dom gazdovských tradícií na č.l. 617 - 618 svedok uviedol,
že nevie o takomto doklade, nepamätal si na to. Nestretol sa ani s konečným vyúčtovaním nákladov na
rekonštrukciu, ani nevidel, že by niektoré faktúry mali rovnané číslo, on účtovníctvo nevidel.

Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že členom nového výboru do dovtedy, kým Pozemkový a lesný
úrad nedal spoločenstvo do likvidácie. Že obžalovaného a jeho na podpisovanie zmlúv nepoveril nikto,
nepamätalsito,podpisovaltojehostarýotec,apotombolzanímasidvakrátobžalovaný.Predpodpisomsi zmluvy čítal, jedna alebo dve boli s pánom W., a potom ešte jedna zmluva ohľadne nejakého mostu,
to už ale nevedel, či bolo ešte počas starého, alebo nového výboru. Trestné oznámenie podával tak, že
prišiel na políciu do G., predtým sa pýtal kolegu poľovníka, a on mu poradil nejaké meno vyšetrovateľa,

za tým potom bol, jemu potom niečo hovoril, mal nejaké svoje doklady, zdalo sa mu, že niečo mu dal
do rúk aj pán S.. Podával trestné oznámenie nie za seba, ale za spoločenstvo. Vtedy nevedel o sume
12.500,- Eur, že toľko malo chýbať. On od obžalovaného určite nežiadal vrátenie nejakých peňazí, ale
spomenulsi,žerazáno,asivroku2012siobžalovanýzaložilživnosťsrovnakýmpredmetompodnikania
ako Urbár, sám si účtoval ako živnostníkovi to, čo mal robiť ako predseda spoločenstva, a pán S. od

neho listom žiadal vrátenie nejakých peňazí.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že jasne vyplýva, že svedok je ďalším
spolupracovníkom, aj s pani E., v snahe dostať sa k moci a priviesť spoločenstvo do likvidácie, aby
pomohli pánovi S.. Sú to polopravdy a lži, aj on bol štatutárnym zástupcom. To číslo účtu na faktúre, čo
je na zmluve, bolo chybné, ale žiadne peniaze na ten účet nešli, lebo to číslo účtu neexistovalo. Svedok

o všetkom vedel, keď odchádzal zo schôdzí, vždy povedal, že súhlasí so všetkým, na čom sa dohodnú,
a odišiel. On by tie peniaze nepoužil na vyplatenie tých ľudí, aj pán I. a pán S. boli svedkami, že peniaze
išli tam, avšak uznal, že pochybil pri vyplácaní. Ku stretávaniu na rôznych miestach uviedol, že sa mohli
stretávať len tam, kde si mohli zakúriť, kde sa dalo porozprávať, on svedka o všetkom informoval, vtedy
sa všetci tešili, vraveli, aby to spravil tak, aby to bolo čo najlacnejšie.

Svedok H.. Y. F. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že obžalovaného pozná, je
občanom Z. Q., kde je on starostom. Pozná ho od roku asi 1980 až 1985, keď sa do obce nasťahoval.
Ich vzťahy sú dobré, pracovné aj priateľské. On ako fyzická osoba nebol členom Pozemkového
spoločenstva, ale obec mala v Pozemkovom spoločenstve nejaký malinký podiel. Keď spoločenstvo
fungovalo, vždy ho ako starostu pozívali na členskú schôdzu, ktorá bola vždy ročne, zrejme na jar, a boli

tam prejednávané správy o činnosti spoločenstva. V záverečnom období fungovania spoločenstva bol
zvolený za predsedu dozornej rady, ktorá mala kontrolovať činnosť spoločenstva. Nejakú činnosť už ale
nestihli vykonať, pretože on bol predsedom Dozornej rady len cca 1 rok. A keď JUDr. S. začal vypisovať
listy na obžalovaného, čo bolo asi v roku 2012, zvolal členov dozornej rady, ktorými v tom čase boli pán
S. a pán W., predložil im listy, ktoré písal JUDr. S., na čo mu oni uviedli, že sa vzdávajú členstva dozornej

rady, pretože poznajú JUDr. S., nemajú k nemu dôveru a nechcú sa do toho angažovať. Tie doklady
žiadal JUDr. S. ako člen pozemkového spoločenstva. On teda požiadal obžalovaného, aby žiadané
doklady doniesol, a on ich postupne začal nosiť ku nemu na úrad, pretože toho bolo veľa. V tom čase ku
nemu často chodil obžalovaný aj JUDr. S., a on zistil, že sa strácali spisy. Nikdy predtým sa to nestalo,
z čoho bol aj on prekvapený, a obžalovaný mu povedal, že už nebude nosiť žiadne doklady, keďže sa

strácajú, a uviedol, že nemá dôveru, čo samozrejme veril. Z tých dokladov sa oboznámil s povolením
na výrub, ale ku ekonomickým dokladom sa nedostal. Nevidel ani doklady ohľadne rekonštrukcie Domu
gazdovskýchtradícií.Ktomualeuviedol,žepodvedenímobžalovanéhosaurbárudarilo,onjestarostom
od roku 1990, a obžalovaný bol dobrý hospodár, na začiatku vlastnil urbár 80 - 90 hektárov lesných
pozemkov, potom sa prenajali ďalšie a bolo ich dokopy cca 300 hektárov, pričom každý rok sa na schôdzi

vyplácali dividendy. Asi tri kilometre od obce bol zrútený ovčín, povedalo sa, že sa to zrekonštruuje, bola
to dosť namáhavá práca, pričom v čase rekonštrukcie sa dividendy nevyplácali, čo bolo povedané aj na
schôdzi, a to z dôvodu, že všetky financie sa dávali do rekonštrukcie. Účtovníctvo spoločenstva viedla
najprv pani V., potom nejaká pani z B. S.. On nikdy nepozeral do dokladov ohľadne tej rekonštrukcie,
nemal dôvod, na členských schôdzach sa prejednávali aj veci ohľadne domu gazdovských tradícií, teda

na schôdzach sa o tých veciach rozprávalo a boli tam k tomu aj doklady. Rekonštrukcia prebiehala asi
tri roky, videl tam dosť remeselníkov, keďže neďaleko má svoj rodinný dom, ale nebolo dosť peňazí na
zaplatenie nejakej stavebnej firmy, preto tam chodili remeselníci. Veľa z nich nepoznal, keďže cez 95
% to neboli ľudia z Z. Q., každý robil to, čo vedel, takto sa to postupne rekonštruovalo. Nikdy nevidel,
ani nepočul, že by obžalovaný tých ľudí vyplácal na čierno, do toho sa nestaral, ani nechcel starať,

on ako starosta, bol rád, že tam nejaká stavba rástla. Po nahliadnutí do finančných nákladov na Dom
gazdovských tradícií na č.l. 617 - 618 svedok uviedol, že on takú listinu nikdy nevidel. Na členských
schôdzach sa preberali aj finančné veci ohľadne rekonštrukcie. X. W. pozná, ťažil drevo, urbár s ním
mal zmluvu, pár krát sa s ním aj rozprával, ale nič viac. Nevedel uviesť, kto bol oprávnený prijímať a
realizovať platy za pozemkové spoločenstvo, keď bol predsedom obžalovaný, bol tam predseda, bol tam

ale aj orgán - výbor, ten bol asi 6 členný, a tie veci riešil výbor, on ale nebol jeho členom.

Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že keď sa na členských schôdzach riešili finančné veci, bolo
oznámené, že obžalovanému bolo vyplatené to a to za jeho činnosť, napr. peniaze na benzín, na mobilnýtelefón, keďže stále jazdil vlastným autom. Keď obžalovaný skončil vo funkcii predsedu, tak bol za
predsedu zvolený JUDr. S., a to viedol prudko dole vodou. Neriešil s členmi aké zmluvy a s kým uzavrie,
potom prišla novela zákona, a bolo potrebné zmeniť stanovy spoločenstva a všetky dokumenty predložiť

na Okresný úrad. Pán S. bol na tie skutočnosti aj z Okresného úradu upozorňovaný, ale on povedal,
že je advokát, že je právnik, že žiadne valné zhromaždenie nemusí robiť. A keďže si tú povinnosť
ako predseda nesplnil, Pozemkové spoločenstvo bolo zo zákona zrušené. Následne nebol zvolený ani
likvidátor, pretože ani tú povinnosť si pán S. nesplnil, a v zmysle zákona sa likvidátorom stal prvý v
poradí, ktorý bol zapísaný vo výbore, ktorým bol pán S.. Ten mal ako likvidátor predať jednu budovu, ale

dodnes ju nepredal, a dom Gazdových tradícií užíva on súkromne so svojou rodinou. Nevedel uviesť, či
všetci členovia vedeli o tom, že rekonštrukcia domu sa vykonávala v podstate svojpomocne, keďže ich
je okolo 100, ale minimálne výbor o tom vedel, že sa to realizovalo cez rôznych živnostníkov.

K tejto výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že účtovníctvo neviedla pani V.Á., ale pani S.,
dokopy mali 350 hektárov, a skutočne ho svedok požiadal, aby mu predkladal doklady, keď si ich zobral

späť, skutočne zistil, že tam chýbali originály dokladov. Výpoveď svedka bola pravdivá.

Svedok Q. F. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že obžalovaného pozná od
detstva, sú kamaráti. V roku 2011 bol členom Pozemkového spoločenstva, bol aj čelnom výboru, výbor
prejednával záležitosti týkajúce sa Pozemkového spoločenstva. Ak si dobre spomenul, tak vo výbore

bol pán I., S., pán D. a on. Mávali aj zasadnutia, asi raz mesačne, a obžalovaný sa ich zúčastňoval.
Prejednávali tam všeličo, aj rekonštrukciu Domu gazdovských tradícií. On nenahliadal do účtovných
dokladov, ani účtovníctvo nevidel. Účtovníctvo mal na starosti obžalovaný a účtovníčka, ak si dobre
pamätal, tak to bola jeho švagriná. S finančnými prostriedkami v tom čase boli oprávnení nakladať
predseda a podpredseda, členovia výboru nie. Príjem spoločenstva bol hlavne z výrubu. Pána W. pozná,

on vyruboval drevo. Rekonštrukcia Domu gazdovských tradícií bola asi do roku 2012, keď zaniklo
Pozemkové spoločenstvo. V roku 2011 a 2012 už mávali zasadnutia v tom dome, hrubá stavba bola
dokončená, ale nevedel, kto vykonával rekonštrukciu, boli tam aj ľudia aj firmy, čo si spomenul, tak
betónovanie robil asi P. Z.. On osobne sa na rekonštrukcii nepodieľal, obžalovaný možno áno, on
ale chodil do roboty, tak sa rekonštrukcie nezúčastňoval. Na členské schôdze chodil, tam obžalovaný

oboznamoval veci ohľadne rekonštrukcie, boli tam položené na stole aj doklady, ale nevedel uviesť, či
do nich niekto nazeral. Obžalovaný nehovoril na schôdzi, že by vyplácal niekomu peniaze na čierno,
on to počul, ale len sprostredkovane, vraveli to ľudia po dedine. Odmenu obžalovanému za výkon
funkcie mu schvaľovali vo výbore, ale už nevedel uviesť koľko. Po nahliadnutí do finančných nákladov
na Dom gazdovských tradícií na č.l. 617 - 618 svedok uviedol, že takú listinu nikdy nevidel, nevedel,

kto ju vyhotovil, niektoré mená mu tam niečo hovorili, napr. pán Z., pán O.. Obžalovaný na členskej
schôdzi predkladal finančné zhrnutie, teda prehľad finančných prostriedkov, koľko sa investovalo do
rekonštrukcie. Na výbore sa prejednávali iné záležitosti, on osobne sa nepýtal obžalovaného, či vyplácal
finančné prostriedky na čierno, nemal vedomosť o tom, či sa ho na to pýtal niekto iný.

Ktejtosvedeckejvýpovedisavyjadrilobžalovaný,ktorýuviedol,ževýpoveďjepravdivá,ažnatoohľadne
vyplácania finančných prostriedkov, pretože on to spomenul aj na výbore, keďže každý chcel, aby to
bolo čím skôr hotové, že peniaze vyplácal aj mimo oficiálnych dokladov.

Svedkyňa X. V. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že obžalovaného pozná

od detstva, sú bežní priatelia. Ona bola v minulosti členkou Pozemkového spoločenstva, na presné
obdobie si už ale nespomenula, ale čelenkou bola aj v roku 2011. Bola aj členkou dozornej rady, asi v
rokoch 2009 až 2013, bola predsedníčkou, a členmi dozornej rady boli pán F. a pán S.. Obžalovaný bol
predsedom Pozemkového spoločenstva, on bol oprávnený vykonávať platby, nevedela o tom, či platby
mohli realizovať aj členovia výboru. Mala možnosť nahliadať do účtovníctva, aj nahliadala, a vždy pred

členskou schôdzou sa stretli s obžalovaným, prešli si všetky doklady, potom ich predložili na členskej
schôdzi. Takto to bolo aj v roku 2011, pričom nezistila žiadne nezrovnalosti. Príjem spoločenstva bol
najmä z ťažby dreva, pozná aj pána W., pán W. vyplácal peniaze za ťažbu obžalovanému. Nevedela, kto
viedol pokladňu, pokladňa ale existovala, ale nevedela uviesť, u koho bola. Pozemkové spoločenstvo
malo aj bankový účet. Nevedela nič o tom, že mali byť zmenené nejaké účtovné doklady, teda faktúry,

ona len kontrolovala sumy, teda príjem a výdaj, všetko bolo doložené, sedelo to. Boli tam doložené aj
faktúry pre pána W., ona ich videla. Nevedela ale uviesť, či úhrady faktúr boli v hotovosti, alebo na účet.
Tiež sa robila rekonštrukcia domu, najprv sa to odkúpilo, a potom prerábalo, robila sa napr. výmena
okien nejakou firmou z Pliešoviec, bola tam aj faktúra, tiež sa robili nejaké stavebné práce nejakoufirmou z P., aj o tom tam bola faktúra, pričom tie veci boli uhrádzané zrejme na účet. Ona sa zasadnutí
výboru nezúčastňovala, dozorná rada sa tým veciam nevenovala, teda tomu, kto rozhodoval o tom,
kto bude vykonávať rekonštrukciu. Ona chodila len na výročné schôdze, na nich bola aj rozprava o

rekonštrukcii, väčšina bola za to, aby sa robilo, aj priebežne sa členovia spoločenstva oboznamovali,
koľko financií na čo išlo. Na výročnej schôdzi sa oboznamovali celkové príjmy a výdavky spoločenstva,
a potom obžalovaný oboznamoval aj veci ohľadne rekonštrukcie. Nepamätala si, že by niekto žiadal
nahliadnuť do dokladov, ale bola možnosť do nich nahliadnuť, boli tam k dispozícii. Obžalovaný na
schôdzi nehovoril, že by vyplácal niekoho mimo účtovných dokladov, ani ona osobne o tom nepočula.

Všetko bolo doložené, aj kúpna zmluva, aj vyplácanie, za jej prítomnosti sa obžalovaného na vyplácanie
tiež nikto nepýtal. Po nahliadnutí do finančných nákladov na Dom gazdovských tradícií na č.l. 617 - 618
svedkyňa uviedla, že si nepamätá, že by niečo také videla, zo subjektov tam uvedených pozná pána Z.,
pána Z., tí tiež boli pri rekonštrukcii, aj pán O., a ostatných si presne nepamätala. Obžalovaný nemal
schválenú odmenu za svoju činnosť, ona o tom nevedela.

Na doplňujúce otázky svedkyňa uviedla, že nevie, kto rozhodoval o vystavení faktúr. Podľa nej faktúry
vystavoval obžalovaný. Po nahliadnutí do listín na č.l. 224 - 238 svedkyňa uviedla, že si to už za tie roky
nepamätá, ale je pravda, že faktúry pre pána W. videla v účtovníctve. Po nahliadnutí do faktúr na č.l. 239
- 263 uviedla, že s odstupom času si už nepamätá, či tie faktúry videla. Po nahliadnutí do listín na č.l.
224 - 239 uviedla, že sa k tomu nevie vyjadriť, ale vtedy by si to boli všimli, teda že rovnaké číslo faktúry

je na dva rôzne subjekty, pretože to prechádzali podľa čísel. Výročná schôdza, ;na ktorej sa prejednávali
veci z roku 2011, sa konala niekedy v jarných mesiacoch, asi v marci, bolo to niekedy v prvom štvrťroku.
Funkciu v Pozemkovom spoločenstve prestala vykonávať asi v roku 2014, presne si to už nepamätala.
Funkciu nikomu neodovzdala, sama poslal list, že končí, ten poslala poštou obžalovanému.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že súhlasí s výpoveďou svedkyne, na
ozrejmenie len uviedol, že poslala list výboru, nie jemu, že sa vzdáva funkcie, to bolo v roku 2012, a
vtedy bol do funkcie zvolený starosta, pán F..

Svedok P. Z. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že obžalovaného pozná viac

rokov, hrávali spolu aj futbal, oslovil ho pri prestavbe nejakej budovy, keďže má stavebnú firmu, mal
živnosť v odbore stavebníctvo. On osobne na tej prestavbe nepracoval, v tom období mal veľmi ťažký
úraz, ale všetko dohadoval z lôžka, pričom mal zmluvu s ďalšími živnostníkmi, ktorí tam fyzicky pracovali.
Vykonávali sa rôzne práce, niečo sa búralo, omietalo, robili sa stropy, nové omietky. Práce trvali zhruba
tri až päť mesiacov, pričom sa ale nepracovalo v jednom kuse, ale nárazovo, podľa potreby. On ohľadne

prestavby jednal len s obžalovaným. Čo sa týka odmeny, na niečo boli vystavené faktúry, niečo bolo
vystavené aj bez dokladu v hotovosti, čo prebral, a z tých peňazí vyplatil chlapov, on nejako z toho
neprofitoval. S odstupom času už ale nevedel uviesť, koľko peňazí bolo vyplatených, ale ak obhajca
uvádzal, že to malo byť 2.200,- Eur, tak je možné, že toľko bolo vyplatené. Ku niečomu by vedel zohnať
aj doklady.

Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že hodnota prác, ktoré vykonal, bola cca 6.000,- Eur za komplet
všetky práce. Faktúry boli zrejme vystavené na Z. Q., Dom gazdovských tradícií, a na druhej strane
naňho. Ohľadne toho, prečo prijal finančné prostriedky aj bez faktúr uviedol, že bol v nemocnici, mal
ťažkú nehodu, nevedel, čo bude ďalej, nevedel to riešiť tak, že odbehne a vytaví faktúru, tak to bolo

vyplatené bez papiera. Preňho ako živnostníci tam robili pán S., ktorý je už mŕtvy, a ešte asi X. K..
Čo sa týka odmeny, on si vždy nechal nejaké percento z faktúry, väčšinou 10% až 15%, zvyšok
vyplatil chlapom, a oni vystavili proti faktúru. To, aby boli peniaze vyplatené bez faktúry, bol asi nápad
obžalovaného, odôvodnil to tým, aby sa to rýchlejšie uskutočnilo, vtedy sa pýta aj menšia položka pre
tých, ktorí to robia. Hospitalizovaný bol od 06. 07 do polky augusta, a tie peniaze prevzal asi až po

tom, ako sa vrátil z nemocnice, peniaze boli vyplácané po uskutočnení prác, boli vyplácané priebežne,
keď sa napr. urobila nejaká časť prác, tak tie boli vyplatené. Tie peniaze, ktoré prevzal, zodpovedali
hodnote prác, čo urobili, mali aj zaplatené, čo sa týka odmeny preňho, z faktúr mal nejaký zisk, ale z
tých nefakturovaných peňazí nemal nič, to všetko vyplatil chlapom. On vedie jednoduché účtovníctvo,
vedie mu ho účtovníčka, v minulosti mal aj daňové kontroly, ktoré prebehli v podstate bez problémov.

Nevykonal žiadne práce, ktoré nevyfakturoval, všetko, čo urobili, mali zaplatené, pričom tie peniaze bez
faktúr boli vyplácané ku koncu vykonaných prác.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že súhlasí s výpoveďou svedka.Svedok Y. K. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že obžalovaného pozná
odjakživa, od 14 rokov, spolu aj 4 roky chodili na priemyslovku. Bol s ním v kontakte aj v roku 2011, v tom

čase ho oslovil na stavebnú činnosť, vykonával stavebný dozor na stavbe na Q., kde sa prerábal starý
ovčín. Stavebný dozor tam vykonával od začiatku, ale nevedel, kedy bol koniec, pretože celé to šlo do
stratena a nepamätal si na ukončenie stavby. Vykonával kontrolu stavebných prác v zmysle projektovej
dokumentácie, kontroloval len výkon prác, kontroloval teda už vykonané práce. Čo sa týka ľudí, ktorí tam
pracovali,znichpoználenpánaZ.,ostatnýchnie.PánZ.vykonávaltiehlavnépráce,nieremeselné,teda

výkopy, murovanie, betonárske práce a podobne. Ku vyplácaniu finančných prostriedkov na stavbe sa
nevedel vyjadriť. Práce boli vykonané v súlade s projektovou dokumentáciou, bola tam aj nejaká zmena,
ale tá bola schválená projektovou dokumentáciou. Nepamätal si, či bol spravený aj súpis vykonaných
prác, teda doklad toho, čo bolo vykonané, on pre činnosť stavebného dozoru taký doklad nepotrebuje,
potrebuje ho len ten, kto vykonáva práce. Nevedel, z akých finančných prostriedkov boli tie práce
realizované. Jeho obžalovaný vyplatil na príjmový doklad, vyplatil ho na jeden krát v takej výške, ako

sa dohodli. On doklady vystavil ako SZČO, neprijal žiadne iné peniaze mimo tých vyfakturovaných. Čo
sa týka rozpočtu stavby, k tomu sa nevyjadroval, teda aká práca za aké peniaze mala byť vykonaná,
teda hodnotu nekontroloval, nemal ani úlohu sa k tomu vyjadrovať. Po nahliadnutí do listín na č.l. 426
- 428 svedok uviedol, že takú listinu nikdy nevidel, rukopis nepoznal, nevedel sa vyjadriť k tomu, kto
ju vystavil. Po nahliadnutí do listiny na č.l. 617 - 618 svedok uviedol, že ju nikdy predtým nevidel, ale

meno Y. E. poznal.
K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že súhlasí s výpoveďou svedka.

Svedok Q. Z. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že obžalovaného pozná, prvé
stretnutie prebehlo v rámci širšej rodiny, keďže jeho manželka pochádza z toho regiónu, následne bol

oslovený, či by robil nejaké služby pre Pozemkové spoločenstvo. Služby spočívali v činnosti odborného
lesného hospodára, teda bol ako dozor pre hospodárenie v lesoch, v období asi 2007 až 2011. Odmenu
za tú činnosť dostal, bola uzatvorená aj zmluva o dielo, kde tá odmena bola nejakým spôsobom
upravená. Peniaze mu boli riadne vyplatené na základe vystavených faktúr. Je pravda, že obdržal aj
finančné prostriedky bez vystavených faktúr, a to za odpredaj drevného materiálu vo výške 1.700,- Eur.

S manželkou tam odkúpili jednu budovu, kde bol zostatkový drevný materiál, ktorý ponúkol na predaj,
obžalovaný mu za to vyplatil tých 1.700,- Eur.

Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že to drevo predával na stavebné účely, v tom regióne bol jeden
schátraný ovčín, ktorý chcelo spoločenstvo zrekonštruovať, a to drevo bolo určené na ten dom. K

odpredaju toho dreva došlo asi v roku 2010 alebo 2011. nevedel uviesť, či dostal odmenu za lesného
hospodára za rok 2011, musel by sa pozrieť do účtovníctva. Stalo sa aj, že nedostal odmenu za
výkon funkcie lesného hospodára, nastalo obdobie, kedy došlo v spoločenstve k atmosfére, že bolo
zvolávaných niekoľko valných zhromaždení, a v tom období nebola uskutočnená fakturácia, on tam
síce stále formálne figuroval, ale nebolo jasné, kto bol výbor, kto bol predseda, ale ten predaj dreva bol

uskutočnený ešte pred tým obdobím. Konkrétne išlo o trámy, dosky a krokve, čo sú polovičné trámy na
strechu, bolo to v objeme asi 6 - 7 m3. cena dreva bola cena obvyklá, určili ju po vzájomnej dohode
medzi ním a obžalovaným, finančné prostriedky boli vyplatené v hotovosti, drevo predával on ako fyzická
osoba. Nevedel uviesť, či tie drevá boli aj reálne použité na rekonštrukciu tej stavby, on ich presne
nepodpisoval, aby vedel, či to boli tie trámy, ale z ústneho prednesu obžalovaného vedel, keďže mu

povedal pri predaji, že budú použité na stavbu, a aj následne potom mu povedal, že boli použité na tú
stavbu.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že tie drevá boli použité na stavbe,
vedel o tom aj výbor, ktorý ho splnomocnil, aby to drevo od pána Z. kúpili.

Svedok P. J. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že obžalovaného pozná, bol
jeho bývalý šéf. Na dome Gazdovských tradícií robil ústredné kúrenie, vodovod a vnútornú a vonkajšiu
kanalizáciu. On je zamestnanec, pracuje vo vodárňach, obžalovaný vedel, že robí také práce, tak ho
oslovil. Za tie práce obdržal aj odmenu vo výške 1.500,-Eur, robil tam asi 20 až 30 dní, cez víkendy,

alebo cez svoje voľno.

Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že mal uzatvorenú len ústnu zmluvu, na deň mal dostávať 20,- až
30,-Eurodmenuzavykonanúprácu,niekedysarobilotrihodiny,niekedymenej,nijakosatoalepísomnenedokladovalo. Postup v prípade poruchy, alebo reklamácie, mali dohodnutý taký, že by to opravil.
Konkrétne tam vykonal zapojenie krbovej vložky, rozvod radiátorov, rozvod vody, napojenie batérií,
pričom materiál dodával obžalovaný, odmena bola teda len za vykonané práce. Mal aj pomocníka,

svojho nevlastného syna, s ktorým sa o odmenu delil. On sa s obžalovaným nebavil o tom, ako to bude
riešiť ako predseda spoločenstva, že ho vyplácal bez dokladov, nezaujímal sa o to, nerobil si ani žiaden
zoznam vykonaných prác, to, že ich tam naozaj urobil, vie dokázať tak, že je tam tá stavba. On nemá
živnosť, je vyučený vodár a kúrenár. Jeho vyplatil obžalovaný vždy na konci dňa, keď ukončil robotu,
vyplácalhovždyobžalovaný.Sumu1.500,-Eursipamätal,pretožejumalniekdedomapoznačenú.Pred

pojednávaním sa rozprával s obžalovaným, ale vravel mu len, aby povedal pravdu, aké práce vykonal.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že tie veci, ktoré svedok robil, sa museli
robiť postupne, pričom na veci, ktoré sa zakrývajú, sa robia tlakové skúšky, tie v tomto prípade boli
vykonané a zapísané aj v stavebnom denníku. Tie veci sa robia podľa projektovej dokumentácie, ktorá
bola schválená v stavebnom konaní, bolo vydané stavebné povolenie a bol tam stavebný dozor. Svedok

robil veci podľa projektu, pričom robotu zodpovedne vykonal a je veľa svedkov, ktorí dosvedčia, že tam
bol, teda to nie je svedok, ktorý je nahovorený z ulice, aby išiel svedčiť za 1.500,-Eur.

Svedok X. Q. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že obžalovaného pozná, asi
spred 7 rokmi vykonávali práce pre inú spoločnosť v lokalite Z. Q., tam sa zoznámili. On bol v tom čase

živnostník, mal nákladné autá, a potom vykonával nejaké práce pre pozemkové spoločenstvo, asi v roku
2010alebo2011,presnesinatoužnepamätal.Vozilpiesokaštrk.Zatieprácemubolozaplatené,keďsa
pozeral do papierov, tak to bolo presne 1.050,- Eur. Peniaze mu odovzdal obžalovaný, predpokladal, že
mohli byť k tomu vypísané aj nejaké doklady, asi výdavkový doklad, on si ale nikdy neviedol účtovníctvo,
to mu viedla účtovníčka, vtedy tam robili aj práce pre tú druhú spoločnosť, tak to bolo tak v kope. Ten

štrk a piesok tam vozil, lebo sa vykonávala prestavba nejakého objektu.

Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že dohoda medzi ním a obžalovaným bola ústna. Že išlo presne
o sumu 1.050,- Eur vedel podľa toho, že pozrel doklady, čo ostali po účtovníčke, ktorá už zomrela, a
ostali mu po nej papiere, bol to asi peňažný denník, kde to bolo zachytené. Nevedel ale súdu taký doklad

doložiť, doklad neexistuje. Podľa neho by ale doklady mali byť, ale jemu sa to prekrývalo s prácou pre
tú druhú spoločnosť, môže ale teda byť, že to boli čierne peniaze, nezaúčtované. On tam robil aj pre
tú druhú firmu, a už si to presne nepamätal, účtovníctvo určite bolo spravené, malo by to tam byť, je
možné, že to účtoval dokopy aj s tou druhou firmou. Faktúru obžalovanému ale určite nevystavil. Ak, tak
by musel pozrieť celé účtovníctvo súvisiace aj s tou druhou firmou, ale 1.050,- Eur mu určite zaplatil.

To nebolo naraz, ale robilo sa to postupne, postupne sa tam vozil štrk, aj ten im dodávali bez papiera.
S obžalovaným sa vôbec nebavili o tom, že to boli peniaze bez dokladu, jeho to vôbec nezaujímalo,
či to bude s dokladom, alebo bez. Pamätal si, že to bola suma 1.050,- Eur, dával mu ich obžalovaný,
podľa neho v peňažnom denníku tá suma bola zachytená. Pred pojednávaním sa s obžalovaným vôbec
o tejto veci nebavili.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že súhlasí s výpoveďou svedka, bolo
to tak, že robili vedľa na stavbe jednej obory, a v rámci fušky im doviezol štrk alebo piesok, podľa toho,
čo potrebovali, a on mu vyplatil finančné prostriedky, ktoré boli spolu vo výške 1.050,-Eur.

Svedok Q. I. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že obžalovaného pozná, vykonával
práce podľa jeho pokynov na stavbe, išlo o bývalý salaš. Vykonávali sa tam terénne úpravy, robila sa
armatúra, lepenka sa lepila a podobne. On bol už v tom čase dôchodca, vykonával tam manuálne práce,
s lopatou a krompáčom, čo bolo treba. Za práce mu zaplatil obžalovaný, peniaze mu dal do ruky, bez
dokladu, išlo o sumu 1.200,-Eur.

Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že okrem neho tam ešte robili Z., Š. V., nejaký krbár, ktorého
meno si nepamätal, a S.. Pracoval tam na základe ústnej dohody s obžalovaným, ten mu vravel, čo
mal robiť, dopredu sa aj dohodli na nejakej odmene, cca 20,- Eur na deň, pričom tam robil asi 10 dní v
mesiaci. Sumu 1.200,- Eur si presne pamätá preto, lebo si to zapisoval, na peniaze si pamätá, nebolo

to ale vyplatené naraz, obžalovaný mu vyplácal cca 200,- Eur mesačne. Nevedel, či bol ešte niekto iný
vyplácaný tak, ako on.Podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola na návrh prokurátorky na odstránenie rozporov
vo výpovedi svedka prečítaná časť zápisnice o jeho výsluchu z prípravného konania, v rámci ktorého
uviedol, že za prácu na Dome gazdovských tradícií žiadnu odmenu nedostal, ale pán Q. im sľuboval, že

keď sa dom prenajme, a bude z toho nejaký zisk, tak potom im nejaké odmeny vyplatí. Žiadne finančné
odmeny on od predsedu pána Q. nikdy nedostával, a to ani za činnosť vo výbore spoločenstva, na čo
svedok uviedol, že tomu vtedy dobre nerozumel, či to bolo za robotu, nevedel, prečo sa na to vtedy
vyšetrovateľa neopýtal, ale bolo to tak, ako vypovedal na pojednávaní. Pred podpisom si neprečítal
zápisnicu, nevedel ale prečo, tam tomu vtedy nerozumel, bol aj poučený, že musí vypovedať pravdu,

pričom pravdu hovoril na súde, ako povedal, obžalovaný mu dal 1.200,-Eur.

Ďalej na otázky uviedol, že bol vo výbore spoločenstva asi od roku 2011, do kedy sa to nerozpadlo, teda
do kedy to neprevzal pán S.. Chodil na výbor, riešilo sa tam aj to, že sa bude vyplácať na čierno, bol
tam vtedy on, Q. S., ostatných členov si už nepamätal. S tým, že sa bude vyplácať bez dokladov, prišiel
obžalovaný, a oni s tým súhlasili, pretože to bolo rýchlejšie a lacnejšie. Nevedel presne odkiaľ vedel o

tom, že by to malo byť lacnejšie, ale myslel si to, tiež si myslel, že to bolo v poriadku. Spoločenstvo viedlo
účtovníctvo, nevedel ale, že by sa malo toto zapisovať do účtovníctva, on sa do účtovníctva nerozumie,
obžalovaný mal o tom nejakú evidenciu, asi podľa nej sa to dalo odkontrolovať, on ale takú evidenciu
nepozeral, a potom sa spoločenstvo rozpadlo. Nepamätal si na to, či obžalovaný informoval výbor o
tom, že boli vyplácaní na čierno. Po nahliadnutí do listín na č.l. 426 až 428 a na č.l. 617 až 618 svedok

uviedol, že si nepamätá, že by tie listiny videl. Z výboru okrem neho na dome gazdovských tradícií
pracoval bez dokladu ešte pán S. starší. Nepamätal si, koľko členov mal výbor. Q. F.Á. pozná, bol vo
výbore, ale až neskôr, niekedy v roku 2013, nebol vo výbore, keď sa to stavalo. Nepamätal si ani na to,
či sa Q. F. vyjadroval o tom, že by boli ľudia vyplácaní bez dokladu, bolo to už sedem rokov, on vtedy
ale vo výbore nebol.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že súhlasí s výpoveďou svedka.

Svedok V. Š. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že obžalovaného pozná už dlhšiu
dobu, pre Pozemkové spoločenstvo robil stropy, brúsil hrady a dosky, vtedy bol živnostník a aktuálne

je na dôchodku. Ohľadne prác jednal s obžalovaným, podľa neho mu aj za robotu zaplatil, aj keď nie
všetko na faktúru, niečo mu dával aj na ruku. Ak si dobre pamätal, bolo to 700,- Eur alebo viac, nevedel
už presne. To mu dal do ruky, ale nie naraz, postupne, ako tam robil. Nepamätal si už však presne, koľko
mu zaplatil. Robil tam asi v lete 2011.

Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že už si nepamätal, či mal so spoločenstvom uzatvorenú nejakú
zmluvu, ale asi áno, lebo z úradu práce zamestnával jednu osobu, a úradu musel pravidelne predkladať
doklady. Nevedel uviesť, koľko faktúry vystavil spoločenstvu, ale určite nejaké faktúry vystavil, nevedel
už ani uviesť, či mu peniaze boli vyplatené na účet, alebo v hotovosti. Pracoval tam asi 3 mesiace. On dal
obžalovanému do ruky bločky za auto, za tankovanie, bolo to bez dokladu, jemu to tak viac vyhovovalo,

obžalovaný mu dal peniaze a on si hneď kúpil naftu. Nemal s tým ale žiadny problém, že to boli čierne
peniaze.
Podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola na návrh prokurátorky na odstránenie rozporov vo
výpovedi svedka prečítaná časť zápisnice o jeho výsluchu z prípravného konania, na čo svedok uviedol,
že je možné, že to bolo tak, ako vtedy vypovedal, vtedy si to viac pamätal, ale za pohonné hmoty mu

boli takto vyplácané peniaze, nevedel vysvetliť rozpory.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, a na upresnenie uviedol, že podľa jeho záznamov to
bolo viac, bolo to 950,- Eur, a s ostatnou výpoveďou súhlasil. Za práce mu bolo zaplatené cez faktúry,
a za dopravu to bolo v hotovosti. Obžalovaný však uviedol, že išlo o jeho interné poznámky, ktoré už

zlikvidoval, preto ich nemohol súdu predložiť.

Svedok E. P. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že obžalovaného pozná, oni boli
firma z S., pracovali na vodovodoch v tej lokalite, a robili pre firmu, v ktorej robil obžalovaný. On bol
vo firme zamestnancom, vykonával stavbyvedúceho. Pracoval v spoločnosti Wings, s.r.o., v Z. Q. ale

nepracovali. Dom Gazdovských tradícií mu nebol známy, obžalovaný ho raz pozval to ísť pozrieť, a
potom sa bavili o stavebných prácach, ktoré sa tam mali vykonať, a obžalovanému navrhol, že tam
postaví krb. V tom čase už bol ale dôchodca, do dôchodku šiel v decembri 2010. On navrhol, aký presný
krb tam postaví, prišiel tam potom na dva týždne svojím autom a s náradím, a všetko pomaly robil. Krbaj postavil, potom, keď sa dalo, boli robené aj skúšky. Za prácu mu zaplatil obžalovaný 900 ,- Eur v
hotovosti, bez dokladu, bola to ich ústna dohoda.

Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že vedel, pre koho robil ten krb, bolo to pre urbariát. Nepýtal sa
obžalovaného, či budú vystavovať nejaké doklady, ak si dobre pamätal, nevystavovali sa ani žiadne
pokladničné doklady. On určil sumu 900,- Eur, predtým robil už niekoľko krbov, tak vedel, koľko zhruba
takýkrbstojí.Tenkrbmalurčitehodnotu900,-Eur,čosizisťoval,zatakýkrbvkorunáchpýtaliaj140tisíc,
alebo 100 tisíc, on bol v tom, že bol na dôchodku, mal voľno, tak si vypýtal takú sumu. S obžalovaným

sa poznajú dlhšie, od kedy začali pracovať v tej lokalite, obžalovaný pracoval zrejme pre Veoliu, tam sa
prakticky stretávali každý deň. Materiál na krb bol na stavbe, bol nakúpený, boli tam aj kamene, ktoré
on potom orezával, a čo k tomu potreboval, boli len drobnosti, a tie mal. Nepýtal dvojnásobok ceny za
krb, pretože chcel trochu pomôcť spoločenstvu. Po nahliadnutí do fotografie na č.l. 145 svedok uviedol,
že išlo o ten krb.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že pred začatím výstavby si
spoločenstvo spravilo vlastný prieskum, a tá cena sa rádovo pohybovalo od 80 tisíc do 150 tisíc SK,
pričom len samotná vložka stála 1.600,-Eur, ktorá je aj v účtovníctve, svedok to navrhol, a je tam z jeho
strany aj kus umeleckej práce, kameň bol na to narezaný v dielni v Krupine, on nám chcel takto pomôcť,
a asi aj z priateľstva ku nemu navrhol takú sumu. Jemu to vyšlo na deň asi 40,- Eur, pričom ten krb

funguje stále.

Svedok H.. Q. S. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že obžalovaného pozná
z dediny, aj z výkonu funkcie predsedu urbáru, sú aj rodinní známi. On bol členom výboru, keď bol
obžalovanýpredsedom.ČlenmivýborubolipánS.,pánS.,on,pánF.prišielasineskôr,navšetkymenási

už nespomenul. On bol členom v roku 2011 asi jeden rok, od prvej schôdze do ukončenia činnosti. Pána
I. pozná, tiež bol členom výboru. Vo výbore prejednávali aj rekonštrukciu domu gazdovských tradícií.
Bolo povedané, čo sa plánovalo vytvoriť, a postupne sa to riešilo. Robila sa strecha, podlahy, kúrenie,
terasa, makada a podobne. Snažili sa jeden krát do mesiaca ako výbor stretnúť. Vedel o niektorých
ľuďoch, ktorí na tom dome pracovali, ale niektorých spoznal až teraz. Aj členovia výboru pomáhali, on

napr. pomáhal pri rozpočtovaní terasy. Odmenu nedostával, ani za činnosť vo výbore, ani za pomoc pri
rekonštrukcii. Na výbore sa bavili aj o tom, že sa to bude dať robiť aj mimo účtovníctva, bez dokladov.
Keď sa to tak dalo, tak prečo nie, aj napriek tomu, že to malo byť v účtovníctve, žijú v takej dobe.
Obžalovaný to mal zabezpečiť čo najvýhodnejšie, on sa do toho nestaral. Nespomenul si, či obžalovaný
na schôdzach informoval, že by sa rekonštrukcia mala robiť bez dokladov. Po tom neprejednávali žiadne

nezrovnalosti ohľadne obžalovaného, aspoň si na to nespomenul. Na výbore obžalovaný predkladal
bločky, záznamy o ťažbe, čo sa meralo drevo a prevozy dreva. Dom gazdovských tradícií bol predmetom
účtovníctva, to účtovne sedelo, nemal dôvod to kontrolovať. Možno že nejaké veci boli vyplácané aj
mimo, hovorilo sa to, ale nemal dôvod to kontrolovať. Po nahliadnutí do listín na č.l. 426 - 428 a č.l.
617 - 618 svedok uviedol, že ak boli súčasťou nejakého zošita, tak to možno prelistoval, ale nepamätal

si na to, bolo to už dávno. Ďalej uviedol, že s finančnými prostriedkami spoločenstva bol oprávnený
nakladať predseda a ďalšia dozorujúca osoba, ktorá bola vždy členom výboru, vždy tá osoba bola zrejme
prítomná pri obžalovanom, o nakladaní s finančnými prostriedkami vedeli podľa neho vždy minimálne
dve osoby. Účtovníctvo viedla účtovníčka, nespomenul si už ale na jej meno, pričom s účtovníctvom
problémy nikdy neboli. Doklady účtovníčke predkladal obžalovaný a osoby, ktoré mali nejaké doklady k

dispozícii. Spoločenstvo podávalo aj daňové priznanie, predpokladal, že ho pospisoval obžalovaný ako
štatutár. On osobne sa nestretol s prerábaním faktúr, s faktúrami ani neprichádzal do styku. Nespomenul
si ani na to, že by mal obžalovaný ako predseda s niekým konflikt, keď bol on predsedom, bolo to kľudné
obdobie, až kým nebola štvavá kampaň zo strany poškodeného S..

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že súhlasí s výpoveďou svedka.

Svedok V. S. starší na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že obžalovaného pozná,
je to rodák, pozná ho už dlhšiu dobu. Pamätal si, že sa staval dom gazdových tradícií, vykonával tam
nejaké práce na požiadanie obžalovaného, išlo o pomocné práce so strechou, nejaké výkopové práce,

spomenul si, že sa tam búrala nejaká stena. On už bol v tom čase dôchodca, robil tam vo voľnom čase.
Na odmene neboli dohodnutí, keď boli peniaze tak im obžalovaný dal niekedy po 50,- Eur, nevedel ale
uviesť, koľko dostal dokopy, nikde si to neznačil. Robil tam asi pol roka, keď bolo treba. Peniaze im dával
obžalovaný na ruku, žiadny doklad nedostal.Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že okrem neho vtedy na dome gazdovských tradícií pracoval
jeho syn, pán I., Z., nejakí stolári - pán S. z V.. Nevedel, ako boli odmeňovaní ostatní, ale keď

obžalovaný vyplácal syna, to videl. Peniaze za materiál nedostával, on pre materiál nechodil. Ohľadne
prác nepodpisoval žiadnu zmluvu. Nespisoval si ani, ktoré dni tam robil, a koľko peňazí dostal. Nevedel,
či také nejaké poznámky si robil obžalovaný.

Podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola na návrh prokurátorky na odstránenie rozporov

vo výpovedi svedka prečítaná časť zápisnice o jeho výsluchu z prípravného konania, v rámci ktorého
uviedol, že odmeny za tú ich prácu ani on, ani jeho syn, nedostali žiadnu, on to bral ako výpomoc,
nakoľko bol v spoločenstve podielnikom, na čo svedok uviedol, že to vtedy neuvádzal, lebo to bolo bez
dokladu, ani dane sa z toho neplatili, nevedel, že to pôjde až na súd, asi vtedy dobre neporozumel
poučenie, obžalovaný mu ale dal peniaze, pravdivá je tá výpoveď pred súdom, vedel, že je na súde a
musí vypovedať pravdu, vtedy si to tak neuvedomoval.

Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že niekoľko rokov bol vo výbore, aj v roku 2011, a aj keď pracoval
na dome gazdovských tradícií bol vo výbore. Pokiaľ si dobre spomenul, vo výbore bol on, I., F., S. a D..
Na výbore obžalovaný informoval, ako pokračovali stavebné práce. Asi pán I., ktorý bol tiež vo výbore,
pracoval na dome gazdovských tradícií tak, ako on. Nepamätal si na to, či sa na výbore bavili o tom, že

tam pracovali ľudia bez dokladov, podľa neho to tam ale bolo tak povedané, že sa bude vyplácať aj bez
papiera, podľa neho to vedel celý výbor. On do účtovných dokladov nikdy nepozeral. Po nahliadnutí do
listín na č.l. 426 - 428 a č.l. 617 - 618 uviedol, že predtým tie listiny nikdy nevidel.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že súhlasí s výpoveďou svedka,

finančné prostriedky boli vyplácané, ako boli, s tým, že keď boli peniaze, tak sa to vyplácalo, niekedy
to bolo aj dvakrát za mesiac, podľa toho, ako sa predalo drevo, preto sa celková suma vyšplhala na tú
sumu, ktorú uvádzali v dokumente.

Svedok V. S. mladší na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že obžalovaného pozná

z Z. Q.. Pamätal si, že keď sa staval dom gazdovských tradícií, robil tam pomocné práce, rozoberal
tam strechu, nejaké výkopové práce, nejaké práce so stenou, pomáhal skladať materiál, pričom tam
pracoval vo svojom voľnom čase. Za práce dostal aj odmenu, robil tam asi od apríla do novembra 2011.
Odmenu dostával asi dvakrát do mesiaca, peniaze dostával od obžalovaného, raz mu dal 100,- Eur,
inokedy 50,- Eur, nepamätal si ale, koľko peňazí dostal spolu. Doklad ohľadne peňazí nedostal žiadny,

nemal ani uzavretú písomnú zmluvu.

Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že si neviedol žiadnu evidenciu o tom, ktoré dni a aké práce
tam vykonal, koľko peňazí a za čo mu bolo vyplatených. Nevedel uviesť, ako boli vyplácaní ostatní,
on si len hľadel svoje peniaze, iní ho nezaujímali. Pamätal si, že tam ešte robili stolári, maliar, krbár,

nejakí stavbári, robil tam aj jeho otec, tiež pomocné práce. Otec bol vyplácaný tak isto ako on. Pri
vyplácaní ,u nebolo povedané, koho to boli peniaze, nepýtal sa na to, peniaze mu dával obžalovaný,
ale neuvedomoval si, od koho boli, teda či to boli peniaze urbára, alebo koho. On nebol v orgánoch
spoločenstva, jeho otec áno, ale nevedel, v akom konkrétnom orgáne.

Podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola na návrh prokurátorky na odstránenie rozporov
vo výpovedi svedka prečítaná časť zápisnice o jeho výsluchu z prípravného konania, v rámci ktorého
uviedol, že tie práce boli dopredu dohodnuté ako výpomoc, bez finančnej odmeny, odmenu za tú ich
prácu ani on, ani jeho otec nedostali žiadnu, na čo svedok uviedol, že si myslel, že to nemusel povedať,
on bol vtedy nezamestnaný, prilepšil si, vedel, že to boli peniaze na ruku bez dokladu, nechcel to

priznávať. Mrzelo ho to, na súde vypovedal pravdu.

K tejto výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že súhlasí s výpoveďou svedka, boli vyplácaní asi
dva krát do mesiaca, tá čiastka sa potom vyšplhala na tú sumu, ktorá je uvedená v dokumente, ktorý
predložili.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj znalkyňa Ing. Anna Bešinová, ktorá po zákonnom poučení
vypovedala, že ako podklady k vypracovaniu znaleckého posudku slúžila ohliadka na mieste, kde
jej JUDr. S. a pani E. ukázali práce, ktoré tam boli realizované v rokoch 2011 a 2012, na mieste sito pozrela, následne spravila výkaz výmer štandardným spôsobom, spísala s nimi aj zápis, ktorý je
prílohou znaleckého posudku, a spravila aj nejaké vlastné nákresy. V prílohe znaleckého posudku je
aj fotodokumentácia, čiže vychádzala z výpovedí tých dvoch osôb. V znaleckom posudku neuvádzala

zvlášť hodnotu materiálu a cenu práce, oceňovala to spolu, vedela by ale z toho v programe vybrať aj
samostatne cenu materiálu, od nej ale vyšetrovateľ chcel ohodnoť cenu práce, pri niektorých položkách
je to uvádzané aj samostatne. Oceňovala to podľa programu, ktorý sa na to bežne používa, CENTROS,
čiže sa to oceňuje podľa tých položiek z programu. Keby mala k dispozícii nejakú zmluvu, alebo dohodu,
v ktorej by boli uvedené tie práce a ich cena, vychádzala by z toho, ale keďže nič nebolo, šla podľa

programu CENTROS. V prípade, ak pred súdom vypovedali svedkovia, ktorí mali uvádzať, aké práce a
za akú cenu vykonali, mohla by to porovnať a povedať, či tá cena bola nízka, alebo vysoká, s tým, čo
je uvedené v znaleckom posudku, na to by ale potrebovala podrobne sa oboznámiť s tými výpoveďami,
následne to porovnať so spomínaným programom, a až potom by sa vedela relevantne vyjadriť.

Z uvedeného dôvodu boli znalkyni doručené zápisnice z hlavných pojednávaní, na ktorých sa

svedkovia vyjadrovali k rozsahu nimi vykonaných prác, na základe čoho znalkyňa vypracovala doplnenie
znaleckého posudku, a pri následnom výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, že pri vypracovaní
doplnenia znaleckého posudku nevykonala ohliadku nehnuteľnosti, na základe vyhodnotenia výpovedí
svedkov nevedela posúdiť množstvo a rozsah prác, keďže ich výpovede boli všeobecné, až na ten
jede prípad, ktorý uviedla v doplnení posudku. Tie práce, ktoré svedkovia deklarovali, tak je možné

ustáliť, že mohli byť na stavbe vykonané. Ohľadne toho, či pri pôvodnom znaleckom posudku počítala
s tak vykonanými prácami uviedla, že ohodnocovala to, čo zistila pri ohliadke, teda to, čo jej bolo
povedané, teda podľa toho čo jej povedali, boli vykonané tie práce, ale ona nevedela, v akom stave bola
nehnuteľnosť pred jej rekonštrukciou, niektoré výkopové práce mohli byť vykonané aj pred zahájením
rekonštrukcie. Ohľadne krbu uviedla, že v znaleckom posudku riešila a ohodnocovala obmurovanie

krbu, keďže nebol k tomu žiadny projekt, možno by sa jeho ohodnotenie zmenilo, je možné, že by tam
bol aj rozdiel niekoľko stovák Eur. Keby sa krb napr. rozrezal, alebo by bol nejako nakreslený, dala
by sa hodnota presne určiť. Krby sú dosť komplikovaná vec, nevedela, ako to vyzeralo vo vnútri. Jej
ohodnotenie zahŕňalo aj materiál, aj cenu práce.

Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní prečítané aj znalecké posudky č.
148/2014, č. 4/2016, a doplnenie znaleckého posudku č. 107/2020.

Zo záverov znaleckého posudku č. 148/2014 Ing. Anny Bešinovej vyplýva, že hodnota stavebných prác
vykonaných v období 2011, 2012 počas rekonštrukcie nehnuteľnosti „Dom gazdovských tradícií“, súp. č.

XXX, evidovanej na LV č. XXX, k. ú. R. Q., na pozemku parc. č. XXX/X, bola 38.712,48 Eur vrátane DPH.

Zo záverov znaleckého posudku č. 4/2016 Ing. Heleny Bullovej v podstate vyplýva, že zdroje príjmov
Pozemkového spoločenstva boli najmä za predaj palivového dreva, predaj dreva a príjem z nájomného.
Na základe daňového priznania na dani z príjmov právnických osôb za rok 2011 dosiahlo spoločenstvo

príjmy v celkovej výške 40.732,01 Eur a výdavky v celkovej výške 55.325,06, teda dosiahlo stratu
14.593,05 Eur. Na základe daňového priznania na dani z príjmov právnických osôb za rok 2012 dosiahlo
spoločenstvo výnosy v celkovej výške 43.099,63 Eur a náklady v celkovej výške 48.459,11 Eur, teda
dosiahlo stratu vo výške 5.359,48 Eur, avšak spoločenstvo zaevidovalo pripočítateľnú položku vo výške
1.603,57 Eur., strata teda bola vo výške 3.755,91 Eur. Výdavky spoločenstva za rok 2011 boli napr.

za daň z pozemkov, spracovanie projektu, znalecký posudok, výplatu podielov na zisku za rok 2010,
výdavky na materiál a práce, pričom adresy a presné identifikácie jednotlivých osôb nemala znalkyňa
k dispozícii. V roku 2012 mala k dispozícii len pokladničnú knihu a účet v banke, pričom výdavky a
príjmy boli zhruba rovnaké ako v roku 2011, bez identifikačných znakov dodávateľov a odberateľov.
Znalkyňa v znaleckom posudku uviedla aj prehľad zostatku finančných prostriedkov v pokladni a na

účte v banke, pričom k vysporiadaniu týchto finančných prostriedkov nemala dostatočné, resp. žiadne
podklady. V daňovom priznaní za roky 2011 a 2012 spoločenstvo nevykázalo daňovú povinnosť, nakoľko
vykázalo stratu, ktorá by však v prípade zaúčtovania sumy12.500,- Eur za drevnú hmotu v roku 2011,
bola nižšia. Ku roku 2012 sa znalkyňa nevedela vyjadriť, pretože nemala k dispozícii účtovnú evidenciu,
len pokladničnú a bankovú knihu. Spoločenstvo malo povinnosť viesť podvojné účtovníctvo, a uvedené

doklady sú pre správne vyčíslenie dane nepostačujúce. Znalkyňa ďalej uviedla, že faktúry, ktoré predložil
odberateľ drevnej hmoty X. W., nachádzajúce sa vo vyšetrovacom spise, vo výške 12.500,- Eur, sa v
účtovníctve pozemkového spoločenstva nenachádzajú. Pokiaľ by taká suma bola zaúčtovaná, strata by
bola vo výške - 2.039,05 Eur, avšak daňovú povinnosť by to neovplyvnilo. Z predloženej dokumentácienebolo možné identifikovať žiadne iné príjmy, ktoré by neboli zaevidované v účtovníctve. Na záver
znalkyňa uviedla, že identifikovať dodávateľov stavebných prác na základe údajov v účtovníctve bolo
veľmi obtiažne, pretože v peňažnom denníku ani na bankových výpisoch a pomocných evidenciách sa

nenachádzali adresy a identifikačné údaje dodávateľov.

Zo záverov doplnenia znaleckého posudku č. 148/2014, ktorý vypracovala znalkyňa Ing. Anna Bešinová
vyplýva, že vzhľadom k tomu, že väčšina svedkov na hlavnom pojednávaní vypovedala všeobecne,
nie je možné z výpovedí určiť množstvo vykonaných prác, ani množstvo odpracovaných hodín, a ani

množstvo vyplatených finančných prostriedkov, okrem výpovede svedka P. J., ktoré aj jej ohodnotením
bolo približne rovnaké. Zároveň zo spracovaného rozpočtu v roku 2014 vyčlenila hodnotu materiálu v
prácach, ktoré oceňovala, čo predstavuje sumu v cenovej úrovni roku 2011 - 2012 16 5216,09 Eur a
suma 22186,39 Eur zahŕňa mzdy, odvody, réžiu a stroje.

V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj dokazovanie

prečítaním listinných dôkazov, a to: vyjadrenie X. W. (č.l. 218 - 238), faktúry spoločenstva (č.l. 239 -
293), evidencia pohľadávok (č.l. 264 - 265), prehľad príjmov a výdavkov (č.l. 267), peňažný denník (č.l.
278 - 319), evidencia záväzkov (č.l. 320 - 322), prehľad od svedkyne E. (č.l. 324), výpis z katastra
nehnuteľností (č.l. 325 - 334), zmluva o založení spoločenstva (č.l. 335 - 343), rozhodnutie Obvodného
lesného úradu Veľký Krtíš (č.l. 362 - 367), správa Okresného úradu Zvolen (č.l. 368 - 372), zmluvy

o dielo (č.l. 386 - 391), kúpna zmluva (č.l. 392 - 393), listiny vydané X. W. (č.l. 399 - 402), výpis zo
živnostenského registra (č.l. 403), zápisnice a listiny Pozemkového spoločenstva (č.l. 411 - 428, 536
- 560, 853 - 938), správa Slovenskej sporiteľne, a.s. (č.l. 496 - 506), správa Daňového úradu Banská
Bystrica (č.l. 513 - 535), správa OO PZ Krupina (č.l. 561 - 567), sťažnosť JUDr. S. (č.l. 593 - 618), úmrtné
listy (č.l. 738 - 743), správa Mesta Krupina (č.l. 961 - 1036), lustrácia v REGOB (č.l. 1037 - 1038), správy

na obžalovaného (č.l. 1039 - 1042), správy z ÚPSVaR a Sociálnej poisťovne (č.l. 1043 - 1046), správa
Okresného úradu Krupina (č.l. 1047 - 1055), správa spoločnosti STVTS (č.l. 1056 - 1059), správa OZ
Zlatá cesta (č.l. 1064 - 1069), správy bánk (č.l. 1071 - 1145), výpis Štatistického úradu (č.l. 1347), odpis
registra trestov obžalovaného (č.l. 1406).

Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a
právnym záverom.

Vina obžalovaného bola podľa názoru súdu bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázaná.
Obžalovaný síce svoju vinu od začiatku trestného stíhania popiera, v podstate s obhajobou, že finančné

prostriedky vo výške 12.500,- Eur použil na vyplatenie osôb, ktoré pracovali na rekonštrukcii Domu
gazdovských tradícií. Sám však zároveň pripustil, že nepostupoval správne, ale sumu 12.500,- Eur
si neponechal pre vlastné potreby, ale všetky použil v prospech pozemkového spoločenstva. Taktiež
uviedol, že členovia výboru mali vedomosť o tom, že peniaze na rekonštrukciu nehnuteľnosti vyplácal
aj bez účtovných dokladov, teda na čierno. Obžalovaný je však zo spáchania skutku usvedčovaný

viacerými dôkazmi. Na úvod je potrebné konštatovať, že aj znaleckým dokazovaním bolo preukázané,
že suma 12.500,- Eur od svedka X. W., za ťažbu drevnej hmoty, na ktorú boli aj riadne vystavené
faktúry (ktorých čísla však boli dodatočne zmenené, resp. sa v účtovníctve nachádzali rôzne faktúry s
identickýmčíslom),vôbecnebolazaevidovanávúčtovníctvespoločenstva.Jetedazrejmé,žeužvtomto
momente došlo ku sprenevere sumy 12.500,- Eur. Ako v podstate potvrdili všetci vypočutí svedkovia,

oprávnený nakladať s finančnými prostriedkami spoločenstva bol výhradne predseda spoločenstva, teda
obžalovaný. Neobstojí preto obhajoba obžalovaného, že pred súdom by mali byť všetci členovia výboru,
a nie len on, keďže štatutárnym orgánom spoločenstva je výbor. Ten sám vypovedal, že peniaze od
svedka W. vo výške 12.500,- Eur mal doma v pokladničke, pričom nevedel vysvetliť, prečo za niektoré
práce na rekonštrukcii domu gazdovských tradícií boli aj vystavené riadne účtovné doklady, a za niektoré

nie, čo odvodnil tým, že vtedy bola taká doba. Už tu je teda zrejmé, že obžalovaný jediný nakladal s
finančnými prostriedkami spoločenstva, finančnú hotovosť vo výške 12.500,- Eur od svedka W., ktorá
bola príjmom spoločenstva, mal uloženú doma v pokladničke, a nie v pokladni alebo na účte v banke
spoločenstva. Obžalovaný sa potom snažil preukázať, že tieto finančné prostriedky použil v prospech
spoločenstva, na rekonštrukciu Domu gazdovských tradícií. Za účelom preukázania tejto skutočnosti

obžalovaný v priebehu prípravného konania navrhol predvolať a vypočuť svedkov, ktorí mali nejakým
spôsobom participovať na rekonštrukcii uvedenej nehnuteľnosti. Tento návrhu mu bol však v prípravnom
konaní zamietnutý, súd preto z dôvodu náležitého zistenia skutkového stavu navrhovaných svedkov
predvolal a vypočul na hlavnom pojednávaní. Ako vyplynulo z jednotlivých výpovedí týchto svedkov, tísa aj po niekoľkých rokov rozpamätali na to, aké konkrétne práce vykonali pri rekonštrukcii nehnuteľnosti
(resp. aký materiál, alebo služby pri rekonštrukcii poskytli), a súčet všetkých im vyplatených súm v
súčte predstavoval presne 12.500,- Eur. Už táto samotná skutočnosť evokovala konajúcemu súdu

účelovosť výpovedí svedkov, a teda aj ich nedôveryhodnosť, ktorá bola potvrdená aj tým, že s takouto
obhajobou neprišiel obžalovaný hneď v počiatočných fázach trestného stíhania, ale až po čase,
keď už boli vykonané určité dôkazy, z ktorých bolo možné dedukovať trestnoprávnu zodpovednosť
obžalovaného. Navyše, obžalovaný nepredložil žiadny iný relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval, že
finančné prostriedky spolu vo výške 12.500,- Eur skutočne vyplatil uvedeným svedkom (vypovedal,

že mal svoje interné poznámky, ktoré už ale zahodil). Pokiaľ by teda skutočne došlo k vyplateniu
svedkov spôsobom, akým to obžalovaný prezentoval, zrejme by sa nezbavil ďalšieho, „podporného“
dôkazu. Vo veci bolo vykonané aj znalecké dokazovanie, kedy znalkyňa Ing. O. ohodnotila vykonané
stavebné práce na rekonštrukcii Domu gazdovských tradícií v rokoch 2011 a 2012 na sumu 38.712,48
Eur vrátane DPH. Keďže v čase vypracovania znaleckého posudku neboli znalkyni známe skutočnosti,
ku ktorým vypovedali svedkovia na hlavnom pojednávaní (aké konkrétne práce a za akú odplatu mali na

nehnuteľnosti vykonať), súd nariadil vypracovanie dodatku k znaleckému posudku, avšak znalkyňa ani
po oboznámení sa s jednotlivými výpoveďami svedkov nevedela relevantným spôsobom určiť množstvo
vykonaných prác, ani množstvo odpracovaných hodín, a teda ani množstvo vyplatených finančných
prostriedkov,keďževšetcisvedkoviavypovedaliveľmivšeobecne(ažnasvedkaP.J.).Tedaaniznalkyňa
nevedela preukázateľným a relevantným spôsobom potvrdiť skutočnosť, že svedkovia vykonali práce,

dodali materiál, alebo odpracovali hodiny, ktorých finančné vyjadrenie by predstavovalo sumu 12.500,-
Eur. Keďže súd na hlavných pojednávania vykonal všetky dostupné dôkazy, pričom žiadne Ďalšie návrhy
na doplnenie dokazovania procesné strany nenavrhli, za vyššie uvedenej dôkaznej situácie súd nemal
inú možnosť, ako uznať vinu obžalovaného v zmysle podanej obžaloby, aj so zachovaním právnej
kvalifikácie skutku, keďže obhajoba obžalovaného nebola potvrdená, práve naopak, zo spáchania

skutku je usvedčovaný viacerými dôkazmi, ktoré vo svojom súhrne, ako aj jednotlivo, potvrdili, že skutok,
uvedený vo výroku tohto rozsudku, spáchal obžalovaný X. Q..

Podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená,
a spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Odňatím

slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí
ním väčšiu škodu.

ObžalovanýX.Q.taksvojímkonanínaplnilvšetkyobligatórnezákonnéznakyskutkovejpodstatyprečinu
sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, pretože si prisvojil cudziu vec, ktorá

mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov uvedených
v § 34 Trestného zákona. V prípade obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle
§ 36 Trestného zákona, ale prihliadol na jednu priťažujúcu okolnosť, a to podľa § 37 písm.

e) Trestného zákona, t.j. že zneužil svoje zamestnanie, povolanie, funkciu alebo postavenie na
dosiahnutieneoprávnenejaleboneprimeranejvýhody.Vzhľadomnaprevahupriťažujúcichokolnostínad
poľahčujúcimi musel potom súd v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona zvýšiť dolnú hranicu zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Trestná sadzba trestu odňatia slobody potom predstavuje
28 mesiacov až 5 rokov.

Zo správ na obžalovaného vyplýva, že v minulosti sa dopustil 11 priestupkov. Z odpisu registra trestov
obžalovaného je zrejmé, že bol doposiaľ 2 krát súdne trestaný, pričom obidve odsúdenia má zahladené.

Súd potom obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov, teda na samej dolnej

hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd nezistil žiadne skutočnosti odôvodňujúce mimoriadne
zníženietrestuvzmysle§39Trestnéhozákona.Súdzároveňrozhodolopodmienečnomodkladevýkonu
tohto trestu za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním obžalovaného počas skúšobnej
doby, ktorú ustanovil vo výmere 2 rokov. Súd pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol na čas,
ktorý uplynul od spáchania skutku, ako aj na výšku spôsobenej škody. Takýto trest je potom podľa názoru

súdu na nápravu páchateľa, ochranu spoločnosti, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie
postačujúci, a zároveň zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí
jeho prevýchovu. Tento trest zároveň postihuje len páchateľa trestného činu.Vzhľadom k tomu, že súd uložil nad správaním obžalovaného počas skúšobnej doby dohľad probačného
a mediačného úradníka, musel mu súd uložiť aj niektorú z povinností alebo obmedzení uvedené v
Trestnom zákone. Vzhľadom na charakter spáchaného trestného činu potom súd uložil obžalovanému

povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

VadhéznomkonanísiriadneavčasuplatnilnároknanáhraduškodypoškodenýJUDr.S.,zaPozemkové
spoločenstvo, ktorý nárok aj riadne vyčíslil. Vzhľadom k tomu, že Pozemkové spoločenstvo stále
nezaniklo, aj keď je aktuálne v likvidácii, súd zaviazal obžalovaného k povinnosti nahradiť poškodenému

spôsobenú škodu vo výške 12.500,- Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.