Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. február 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/30/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7208214143
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7208214143.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň
JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej, v spore žalobcu J. W., nar. X.X.XXXX, bývajúceho
v K., Č. P. č. X, proti žalovanej P. N., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v K., V. XX, zastúpenej JUDr.
Kristínou Piovarčiovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o zrušenie spoluvlastníckeho
podielu a zaplatenie 199,16 €, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k.

45C/76/2008-201 zo dňa 7.12.2021, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice II uznesením uvedeným v záhlaví zastavil konanie o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva, týkajúceho sa nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, okres K. J., obec
K.-W., parc. č. 897. Žalovanej náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal.

2.Uviedol, že pôvodne žalobu dňa 4.6.2008 podala na súd právna predchodkyňa žalobcu V. W., ktorá
sa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva proti vtedy žalovanému M. N. s
odôvodnením, že spornú parcelu užíva M. N. a nechce uznať jej nárok ako spoluvlastníčky.

3.Vzhľadom k tomu, že na Okresnom súde Košice II sa pod sp.zn. 43C/38/2009 viedlo konanie o určenie
vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti z dôvodu podania žaloby P. N. (žalovanou v tomto
konaní) aj vo vzťahu proti žalovanému J. W. (v tomto konaní žalobcovi), súd prvej inštancie uznesením
č.k. 45C/76/2008-63 z 11.9.2009 prerušil konanie až do právoplatného skončenia konania o určenie
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam.

4.V nadväznosti na výsledok tohto konania, ktoré sa právoplatne skončilo v prospech P. N., zobral
žalobca svoju žalobu späť a navrhol, aby súd po tom, čo konanie zastaví, žiadnej zo strán náhradu trov
konania s poukazom na dôvody hodné osobitného zreteľa nepriznal. Žalovaná súhlasila so späťvzatím
žaloby, avšak uplatnila si proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Poukázala pritom na procesné
správanie sa tunajšieho žalobcu práve v konaní 43C/38/2009, ktorý podával bezdôvodné odvolania a

zavinil, že toto konanie trvalo viac ako 12 rokov.

5.Po použití ustanovení § 144, § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), súd konanie zastavil.

6.O trovách konania rozhodol súd podľa § 257 CSP a výnimočne nepriznal náhradu trov konania
žalovanej, aj keby jej v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP veta prvá patrili. Vzal pritom do úvahy pokročilý

vek žalobcu, jeho zdravotný stav, majetkové pomery a osobné pomery a prihliadol k okolnostiam tohto
prípadu. Žalovaná napriek výzve súdu svoje osobné pomery, vrátane majetkových, nedeklarovala.7.Dôvody hodné osobitného zreteľa súd prvej inštancie videl predovšetkým pri východiskách žaloby,
kedy pôvodná žalobkyňa pri podaní žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

vychádzala z vtedajšieho právneho stavu, keď v katastri nehnuteľnosti bola ako spoluvlastníčka spornej
parcely evidovaná. Bol to pôvodný žalovaný, ktorý tento spoluvlastnícky nárok rozporoval a v záujme
právnej istoty pôvodnej žalobkyni svedčilo právo požiadať súd o rozhodnutie o vlastníckom práve. Ani
procesné správanie žalobcu J. W. v konaní súvisiacom, ktoré mu žalovaná vyčítala, nemožno pričítať v
jeho neprospech v tomto konaní, pretože sa odrazilo na rozhodnutí o trovách konania práve v konaní

43C/38/2009. Naopak, v konaní 45C/76/2008 Okresného súdu Košice II, žalobca ako právny nástupca
pôvodnej žalobkyne po výsledku súvisiaceho konania krátko na to, čo s ním ako s dedičom súd v konaní
pokračoval, zobral žalobu späť. Nebolo by preto spravodlivé, aby žalobca hradil žalobkyni aj trovy tohto
konania.

8.V zákonnej lehote proti výroku uznesenia o trovách konania podala odvolanie žalovaná z dôvodov

uvedených v § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Žiadala, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP zmenil napadnutý
výrok uznesenia a priznal jej náhradu trov konania v rozsahu 100%. Tvrdila, že bol to žalobca, ktorý
procesne zavinil zastavenie konania tým, že zobral žalobu späť, súd prvej inštancie sa mal riadiť
ust. § 256 ods. 1 CSP a náhradu trov konania žalovanej priznať. Dôvody osobitného zreteľa v tomto
konaní a na strane žalobcu podľa nej neexistujú. Žalobca aj napriek zjavným a nespochybniteľným

skutkovým zisteniam v konaní o určenie vlastníckeho práva, vedenom na Okresnom súde Košice II
sp.zn. 43C/38/2009 aktívne viedol spor. Zúčastňoval sa osobne na pojednávaní až do roku 2018, neskôr
ho zastupovala dcéra Q.. V. W. a následne si zvolil aj advokáta. V konečnom dôsledku, práve z dôvodu
odvolania žalovaného, musel rozhodnúť vo veci až Krajský súd v Košiciach. Podľa žalovanej nie sú
pravdivé ani tvrdenia žalobcu o jeho zlom zdravotnom stave a žalobca sám bol prekážkou skončenia

veci, a to v dôkaznej situácii, ktorá zjavne vyznievala v prospech žalovanej. Poukázala na to, že žalobca
má primeraný dôchodok 606 € mesačne, takže náhradu trov konania uhradiť môže, naviac, má štyri
hmotne zabezpečené dcéry a práva znalé. Nie je tiež správne konštatovanie súdu prvej inštancie v
uznesení, že pôvodná žalobkyňa z dôvodu právnej istoty sa musela na súde domáhať rozhodnutia
o vlastníckom práve. V skutočnosti pôvodná žalobkyňa V. W. podala 24.6.2012 podala nie žalobu o

určenie vlastníckeho práva, ale o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej
nehnuteľnosti. Bol to práve manžel žalovanej M. N., ktorý sa domáhal určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti v konaní Okresného súdu Košice II sp.zn. 43C/38/2009, v ktorom bol aj úspešný.
Aj skutočnosť, že po žalobkyni V. W. zdedili majetok jej dcéry, ktoré sú aj dcérami žalobcu, je pre
rozhodnutie v tejto veci bezvýznamné. K odvolaniu pripojila právna zástupkyňa žalovanej rozhodnutie

o dôchodku žalovanej s tým, že jej starobný dôchodok činí 465,50 € a vdovský dôchodok 163,20 €
mesačne.

9.K odvolaniu sa vyjadrila len dcéra žalobcu V. W., ktorá považovala dôvody odvolania žalovanej za
nehorázne a poukázala na to, že nedisponuje titulom JUDr., ako sa domnieva žalovaná P. N., ktorá to

uviedla aj súdu v podaní z 8.10.2018. Poukázala na to, že otec je charakterný človek, ktorý by si nikdy
nedovolil uvádzať nepravdivé skutočnosti.

10.Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal napadnutý výrok uznesenia súdu prvej inštancie

v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP a § 379 CSP, spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo. Dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto uznesenie v napadnutom
vo výroku o trovách konania potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených odvolacích
dôvodov je vecne správne.

11.Žalovaná podala odvolanie z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, ktorý Odvolací je
naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval
nesprávnu normu, obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú a
správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

12.Odvolací súd po preskúmaní napadnutého výroku rozsudku o trovách konania z v rozsahu námietok
žalovanej vymedzených v podanom odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené a
uplatnený odvolací dôvod nebol naplnený. Súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania správne
právne posúdil a dospel k správnemu záveru, pričom rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Dôvodyrozhodnutia súdu prvej inštancie sú podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce, s ktorými sa
odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o náhrade trov konania.

13.Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

14.Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s
odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné:

15.Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

16.V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
v konaní v zmysle ust. § 255 CSP, ale i zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie zastavenia
konania. Aplikácia ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania prichádza do
úvahy v prípadoch, ak sú síce naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak

súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo
sčasti neprizná, musí však ísť o celkom výnimočný prípad. Ustanovenie § 257 CSP v zmysle zaužívanej
judikatúry nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie v zmysle
svojvôle súdu, ale ide o také ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci
neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti

nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť (uznesenie NS SR z 28.1.2010 sp.zn. 2MCdo/17/2009).

17.Účelom ustanovenia § 257 CSP je teda umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem
upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom
skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života,

právo sa dotvára práve sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť k rozhodnutiu súdu inému záveru o náhrade
trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Výnimočné okolnosti
a dôvody hodné osobitného zreteľa vyplývajú teda buď zo sociálneho aspektu, kedy povinná strana
sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť

len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch sa zohľadňujú osobné, majetkové, zárobkové a iné
pomery oboch strán, prihliada sa na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže teda súd
dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane, a to práve s ohľadom na intenzitu
preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (uznesenie Ústavného súdu SR z 8.12.2011 sp.zn.
II. ÚS 563/2001-14 po prispôsobení novej úprave). Ustanovenie § 257 CSP neslúži k zmierňovaniu

majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania, ale práve k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé,
aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal
náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu sa preto musí spravodlivo
javiť predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so
správaním sa účastníkov v priebehu sporu a s okolnosťami uplatnenia nároku a pod. (uznesenie NS SR

z 18.1.2012 sp.zn. 6MCdo/5/2011).

18.V posudzovanom prípade správne vyhodnotil situáciu súd prvej inštancie, keď vzhliadol dôvody
hodné osobitného zreteľa, čo i náležite odôvodnil a s týmto odôvodnením sa aj odvolací súd plne
stotožňuje. Pôvodná žalobkyňa podala žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

legitímne, ako spoluvlastníčka predmetnej nehnuteľnosti bola zapísaná v katastri nehnuteľností. Keď
protistrana podala žalobu o určenie vlastníckeho práva, toto konanie bolo prerušené a po právoplatnosti
rozhodnutia, ktoré bolo v prospech žalovanej, žalobca už ako právny nástupca pôvodnej žalobkyne
vzal žalobu späť. V posudzovanom prípade bolo konanie prerušené bez toho, aby boli nariaďované
pojednávania, následne došlo k späťvzatiu žaloby. Všetky argumenty žalovanej použité v odvolaní a

spočívajúce v tom, že žalobca predlžoval konanie a že sa zúčastňoval pojednávaní platia pre konanie
o určenie vlastníckeho práva sp. zn. 43C/38/2009, a jeho neúspech sa odrazil v tom, že v uvedenom
konaní bol zaviazaný na úhradu jeho trov. Aj odvolací súd je toho názoru, že v posudzovanom prípadeide o také dôvody osobitného zreteľa, spočívajúce v pomeroch žalobcu, v jeho postoji v tomto konaní
ako aj v okolnostiach prípadu, pre ktoré je namieste použitie ustanovenia § 257 CSP.

19.Výrok uznesenia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania preto odvolací súd ako vecne správny
v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutévsúladesust.§396ods.1CSPvspojenísust.§257
CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách boli okolnosti obdobné ako pri rozhodovaní o trovách

prvostupňového konania a skutočnosť, že žalovaná v odvolacom konaní úspech nemala a žalobcovi by
nebolo spravodlivé trovy odvolacieho konania priznať.

21.Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).