Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. február 2022

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 45Pc/6/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1722200341
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Vícenová
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2022:1722200341.1

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v právnej veci navrhovateľky V. L., D. U., M. XX.XX.XXXX, Q. F. XX, XXX XX C.,
zastúpenej: OZ Pomoc a Ochrana Ľuďom, IČO: 51 563 193, so sídlom 919 33 Trakovice č. 158 proti R.
L., M. XX.XX.XXXX, Q. F. XX, XXX XX C., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 18.2.2022 bol tunajšiemu súdu podaný návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým má súd zaviazať jej manžela prispievať navrhovateľke na výživu sumou 480,00 eur
do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám.

2. Navrhovateľka uviedla, že s manželom bývajú v spoločnej domácnosti, navrhovateľka je v súčasnej
dobe dlhodobo práceneschopná a jej príjem je nízky. Keďže je zamestnankyňou odporcu a jej mzda

je na úrovni minimálnej mzdy, je na ňom v plnom rozsahu finančne závislá. Uviedla, že jej zdravotný
stav je vážny, pretože jej diagnostikovali ochorenie srdca a v súčasnosti podstupuje vyšetrenia za
účelom určenia diagnózy a nastavenia liečby. V tejto chvíli nie je pre navrhovateľku možné hľadať nové
zamestnanie a zvýšiť tak svoj príjem a stať sa finančne sebestačnou. Odporca žije s navrhovateľkou a
ich deťmi v spoločnej domácnosti, na domácnosť však prispieva nepravidelne a v nedostatočnej výške.
Odporca uhradí náklady spojené s bývaním, náklady na stravu a ostatné nevyhnutné náklady musí

znášať navrhovateľka. Príjem navrhovateľky predstavuje toho času 328,00 eur (PN).

3. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len„Civilnýmimosporovýporiadok“),podľatohtozákonasúdyprejednávajúarozhodujúveciustanovené
v tomto zákone.

4. Podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa
použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto
zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej
len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len „Civilný sporový poriadok“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje
odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane

vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.7. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

8. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich

potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak

bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí
ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu
im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

11. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť

výživné v nevyhnutnej miere.

12. Podľa § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením,
ak osobitný predpis neustanovuje inak.

13. Zo samotnej podstaty neodkladného opatrenia vyplýva, že tieto upravujú pomery strán sporu iba
predbežne (dočasne), resp. zaisťujú nároky doposiaľ právoplatne nepriznané. Účelom neodkladného
opatrenia je dočasne zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv strán sporu, a to do času
definitívnej súdnej ochrany a predpokladom ich nariadenia je 1/ osvedčenie nároku, ktorému sa
navrhovaným neodkladným opatrením má poskytnúť ochrana, 2/ osvedčenie naliehavosti potreby

bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, alebo osvedčenie z obavy, že exekúcia bude ohrozená,
t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, 3/ preukázanie vzťahu navrhovaného
neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť
splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo ako aj v ich
vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením

nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci
samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez
okamžitej i keď len dočasnej úpravy pomerov strán sporu, by bolo právo ohrozené.

14. Podľa § 71 ods. 1 zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z
manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Podľa § 71 ods. 2 zákona o rodine vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu
povinnosť detí voči rodičom.

Právna teória k manželskému výživnému upravenému v § 71 zákona o rodine uvádza tieto závery: - zo
zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti, ako

to je pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom, resp. vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými.
Prostredníctvom tohto inštitútu sa teda okrem uspokojenia osobných potrieb sleduje aj naplnenie
požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska. Uplatňovanie
výživného medzi manželmi je preto možné aj v prípadoch, keď sú napríklad obaja manželia zárobkovo
činní, schopní zabezpečiť svoje osobné potreby, v dôsledku oddeleného hospodárenia však vznikla

disproporciavichcelkovejživotnejúrovni;-pojem„vzásade“rovnakáživotnáúroveňobidvochmanželov
znamená, že nejde o mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí.
Treba vziať do úvahy osobitosti vyplývajúce z osobných, pracovných, zdravotných a iných špecifík
týkajúcich sa jednotlivých manželov. Zhodnotiť treba namáhavosť práce vykonávanej manželom, odktorého sa výživné požaduje, v prípade niektorých povolaní sú nevyhnutné náklady na reprezentáciu,
vytvorenie a udržanie klientely, u iných takéto výdavky neprichádzajú do úvahy. So zabezpečením
vyššieho príjmu na základe značne náročného vypätia síl, resp. sťažených okolností, môže byť spojená

aj potreba vynaloženia vyšších prostriedkov napríklad na regeneráciu. Rozdielne potreby a náklady
preto môžu vyplývať aj zo zdravotného stavu, stravovania, ošatenia, spôsobu života a pod. Uvedené
ustanovenie bude naplnené, pokiaľ manželia budú mať približne rovnakú možnosť zabezpečovať si
svojezákladnépotrebysprihliadnutímnauvedenéosobitosti;-zákonsúduukladápovinnosťobligatórne
prihliadať na starostlivosť o domácnosť, pričom už nehovorí o spoločnej domácnosti, na základe čoho

možno hodnotiť aj prípady oddeleného žitia v prípade starostlivosti o dieťa. Výkon starostlivosti o
domácnosť je naplnením zmyslu zákona o rodine, vytvára priaznivé prostredie pre rast detí, druhému
manželovi umožňuje venovať sa svojmu osobnostnému rastu a povolaniu. Zákon tejto činnosti správne
priznáva finančné ohodnotenie, resp. ho posudzuje ako materiálny ekvivalent peňažného plnenia zo
strany druhého manžela; až po jeho posúdení možno porovnávať životnú úroveň manželov. Súčasne je
vyjadrením záverov aplikačnej praxe o možnosti plnenia vyživovacej povinnosti aj formou naturálneho

plnenia. Aj takýmto spôsobom sa manžel podieľa na majetkovom postavení rodiny, a to podľa svojich
schopností a možností, bez ohľadu na to, či sú rozdielne v porovnaní s druhým manželom (napr. v
prípade choroby, nemožnosti nájsť pracovné uplatnenie). Tým nie je dotknutá požiadavka v zásade
rovnakej životnej úrovne (pozri Horváth, E. - Varga, E. Zákon o rodine. Komentár. Bratislava: Wolters
Kluwer, 2007. Citované podľa el. verzie ASPI, stav k 1. 1. 2014, § 71).

Požiadavka, aby manželia mali rovnakú životnú úroveň, je odôvodnená ich rovnakým postavením v
manželstve, v rodine a spoločnosti, a vyplýva i z ich rovnakých práv a povinností (ust. § 18 Zákona o
rodine). O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná

starostlivosť o deti a domácnosť (ust. § 19 ods. 1 Zákona o rodine). Pri určení výživného súd prihliada
k odôvodneným potrebám a možnostiam manželov.

15. S poukazom na návrh navrhovateľky, listinné dôkazy priložené k návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, aplikujúc citované zákonné ustanovenia Civilného sporového poriadku,

Civilného mimosporového poriadku a zákona o rodine, súd je toho názoru, že návrh navrhovateľky
na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné zamietnuť. Neodkladným opatrením možno nariadiť
platiť výživné v len nevyhnutnej miere. Súd na základe predložených listinných dôkazov neustálil
odôvodnenosť nároku navrhovateľky. Z návrhov navrhovateľky vyplýva, že jej príjem predstavuje
sumu 328,00 eur. Navrhovateľka ďalej uviedla, že odporca hradí všetky náklady spojené s bývaním,

na domácnosť prispieva nepravidelne a podľa jej tvrdenia v nedostatočnej výške. Príjem odporcu
navrhovateľka neuviedla a v tomto štádiu konania nebol zistený. Z návrhu sa teda javí, že odporca sa
podieľa na výdavkoch spojených s bývaním a taktiež prispieva i keď nepravidelne a v nedostatočnej
výške na domácnosť. S poukazom na uvedené súd tak nemá preukázané, že odporca si v zmysle
§ 71 ods. 1 zákona o rodine neplní vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke ako svojej manželke

a zaviazaním odporcu na výživné - i keď v nevyhnutnej miere, nedáva záruku o zabezpečení v
zásade rovnakej životnej úrovne manželov. Na základe uvedeného je súd toho názoru, že v danom
prípade nie sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia a preto súd návrhu
navrhovateľky zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od jeho
doručenia [§ 357 písm. d) Civilného sporového poriadku a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku].

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 Civilného sporového

poriadku).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 Civilného

mimosporového poriadku).