Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 20. marec 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/18/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121011297
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3121011297.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Mariána Dunčka a JUDr. Beáty Javorkovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 21. marca 2022
prejednal odvolanie obžalovaného

F. A.,

nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom L. nad V., H. XXX/XX, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Ilava,
na verejnom zasadnutí prítomného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 2T/96/2021 zo dňa 27. januára 2022 a

jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný F. A. uznaný vinným z prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zák. s poukazom na §§ 138 písm. d), 139 ods. 1 písm.
c) Tr. zák., pretože pod vplyvom alkoholu dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hodiny v L. nad V. na

parkovisku pred obchodným domom K. na ulici H. XXXX/X, fyzicky napadol svoju matku poškodenú D.
A., ktorej najskôr vulgárne nadával, následne jej búchal hlavu o asfalt, počas čoho jej povedal, že ju
zabije, pričom týmto konaním jej spôsobil zranenia, ktoré si nevyžiadali lekárske ošetrenie, čím konanie
obvineného vyvolalo u poškodenej D. A. obavu o život a zdravie.

Bol za to odsúdený podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím §§ 36 písm. l), n), 37 písm. m), 38 ods. 2, 3,

8 Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 18 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého trestu bol podľa
§ 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. bolo obžalovanému uložené aj ochranné protialkoholické a
protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote písomne odvolanie obžalovaný jednak sám, ako aj

prostredníctvom svojho obhajcu. Obžalovaný uviedol, že si uvedomil, že sa dopustil chyby, avšak trest
odňatia slobody vo výmere 27 mesiacov po pripočítaní trestu odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov,
ktorý mu bol predtým podmienečne odložený, je pre neho neprimerane prísny a vysoký. Navrhol preto
zníženie uloženého trestu odňatia slobody. Obhajca k tomu dodal, že aj nižší trest odňatia slobody by
splnil svoj účel, výchovu k riadnemu životu. Poukázal tiež na vyživovaciu povinnosť obžalovaného na
maličké dieťa, pričom obžalovaný nemá nasporené žiadne prostriedky na úhradu. Obhajca namietal, že

súd prvého stupňa nezohľadnil dôsledne všetky zásady pre ukladanie trestu uvedené v § 34 ods. 1, 3,4 Tr. zák. Obhajca navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušiť výrok o treste s tým, aby odvolací
súd postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol.

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadrila aj prokurátorka Okresnej prokuratúry Trenčín.
Poukázala na doterajšiu súdnu trestnosť obžalovaného (8-krát) ako aj na to, že obžalovaný sa
žalovaného skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Súčasne prokurátorka
uviedla, že obžalovaný bol v minulosti dvakrát odsúdený pre trestný čin nebezpečného vyhrážania,
pričom mu boli uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody. Uložený trest preto prokurátorka

považuje za primeraný zásadám individuálnej a generálnej prevencie. Navrhla odvolanie obžalovaného
podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní zotrvali prítomné procesné strany na svojich písomných
návrhoch.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere

nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. prijal vyhlásenie
obžalovaného o tom, že je vinným zo skutku uvedeného v obžalobe.

Odvolací súd neprisvedčil odvolacím námietkam ani pokiaľ ide o výrok o treste v rozsudku súdu prvého
stupňa. Predovšetkým je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa neporušil zásady ukladania trestov,
ako na to v odvolaní poukazoval obhajca. Práve naopak, účel trestu tak ako je uvedený v § 34 ods.
1 Tr. zák., kde je vyjadrená najmä ochranná funkcia trestu a prevýchovná funkcia trestu, v prípade

obžalovaného F. A. vyžaduje, aby obžalovaný bol postihnutý nepodmienečným trestom odňatia slobody
pri polovici upravenej trestnej sadzby (zníženie hornej hranice trestnej sadzby odňatia slobody o 1/3).
Táto potreba vyplynula zo sťažených možností nápravy obžalovaného, ktorá vyplynula z jeho doterajšej
mnohonásobnej súdnej trestnosti, keď obžalovaný vykonal už aj nepodmienečné tresty odňatia slobody,
dokonca aj za rovnakú trestnú činnosť. Napriek tomu obžalovanému bola pri odsúdení rozsudkom

OkresnéhosúduTrenčín,sp.zn.1T/16/2021zdňa6.5.2021danámožnosťpreukázať,žesavienapraviť
ajvýchovnýmtrestomodňatiaslobody,čoobžalovanýnevyužilavskúšobnejdobeznovuspáchaltrestnú
činnosť.

K uloženiu trestu odňatia slobody obžalovanému pri hornej hranici trestnej sadzby (26 mesiacov odňatia

slobody) nedošlo u obžalovaného v zásade len preto, že obžalovaný vyhlásením o vine na hlavnom
pojednávaní si vytvoril podmienky pre priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zák.
Priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr.zák. (priznanie a úprimné oľutovanie) bolo však
hraničné (odvolací súd nemohol rozhodnúť v neprospech obžalovaného), pretože pri mnohonásobnej
opakovanej súdnej trestnosti spravidla vierohodnosť úprimného oľutovania je významne spochybnená.

Súčasne k ďalšej odvolacej námietke obžalovaného je potrebné uviesť, že výmera predtým uloženého
trestu odňatia slobody, ktorý bol podmienečne odložený, spravidla nemá vplyv na výmeru trestu odňatia
slobody za inú trestnú činnosť, pokiaľ nejde o ukladanie trestu súhrnného. Neprimeranosť uloženého
trestu odňatia slobody nemožno preto významne posudzovať s prihliadnutím na to, že obžalovanému

môže byť nariadený výkon aj trestu odňatia slobody, ktorý predtým bol podmienečne odložený.

Napokon je síce faktom, že podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa so
zabezpečením čo najmenšieho vplyvu na rodinu a páchateľovi blízke osoby. Táto zásada však
nevylučuje uloženie trestu odňatia slobody nepodmienečne, ak uloženie tohto trestu vyžaduje najmä

prevýchova obžalovaného. Obžalovaný pri svojich predchádzajúcich dvoch odsúdeniach v roku 2019
a v roku 2021 sa nepreukázal ako starostlivý otec maloletej trojročnej dcéry, keď dňa 30.4.2020 bol
prepustený z výkonu trestu odňatia slobody pre trestný čin nebezpečného vyhrážania a krátko na to
za pol roka dňa 6.10.2020 sa dopustil trestného činu výtržníctva. Napokon ani nadmerné požívaniealkoholických nápojov obžalovaným nedodáva dôveryhodnosť jeho odvolacím námietkam týkajúcich sa
starostlivosti o svoju dcéru.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.