Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Komárno
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martin Ivan
Oblasť právnej úpravy – Trestné právo – Všeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu
Forma rozhodnutia – Trestný rozkaz
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 0T/9/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213000031
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ivan
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2013:4213000031.1
TRESTNÝ ROZKAZ V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno konajúci samosudcom JUDr. Martinom Ivanom vydáva podľa § 353 odsek 1
Trestného poriadku tento
r o z h o d o l :
Obvinený
K. H., nar. XX.X.XXXX v S., trvale bytom I., U. č. XXX/XX,
j e v i n n ý, že
dňa 16. februára 2013 od presne nezisteného času do 22.30 hod. v Komárne vo verejnom prístavisku
v rybárskom revíri Dunaj číslo 2, číslo revíru 2-0490-1-1, neoprávnene zasiahol do výkonu rybárskeho
práva Slovenského rybárskeho zväzu - Rada Žilina tým spôsobom, že bez platného rybárskeho
povolenia a rybárskeho listu lovil ryby s pomocou rybárskej siete o rozmeroch 12 m x 1,5 m tzv.
žiabrovky a uvedeným spôsobom ulovil 5 kusov Pleskáčov vysokých o celkovej hmotnosti 1,33 kg, 1
ks Pleskáča siného o hmotnosti 0,50 kg, 2 ks Nosáľa sťahovavého o celkovej hmotnosti 0,72 kg, 1 ks
Raka bahenného so spoločenskou hodnotou 66,38 Eur, čím pre Slovenský rybársky zväz - Rada Žilina,
ul. Andreja Kmeťa č. 20, 010 55 Žilina, IČO: 00 178 209 spôsobil škodu vo výške 96,30 Eur,
teda
neoprávnene zasiahol do výkonu rybárskeho práva tým, že bez povolenia lovil ryby a to zakázaným a
hromadne účinným spôsobom,
č í m s p á c h a l
prečin pytliactva podľa § 310 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona.
Za to ho súd
o d s u d z u j e
podľa § 310 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona na trest odňatia
slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd ukladá trest prepadnutia veci a to 1 ks silonovej
siete tzv. žiabrovky o rozmeroch 12 m x 1,5 m.
Podľa § 60 odsek 6 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.
Poučenie:
Proti trestnému rozkazu môžu podať odpor do 8 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde obvinený,
osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, prokurátor a poškodený, pokiaľ mu bola
priznaná náhrada škody.
Ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba v lehote odpor, samosudca nariadi vo veci hlavné
pojednávanie. Pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou
kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu, ani výrokom o ochrannom opatrení obsiahnutými v trestnom
rozkaze.
Poškodený môže podať odpor len proti výroku, ktorým mu bola priznaná náhrada škody. Ak poškodený
podal odpor, trestný rozkaz sa ruší vo výroku o náhrade škody, pričom samosudca odkáže uznesením
poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred
iným príslušným orgánom.
Zúčastnená osoba môže podať odpor proti výroku, ktorým bolo uložené ochranné opatrenie.
Poškodený môže vziať súhlas s trestným stíhaním vedeným pre prečin uvedený v § 211 Trestného
poriadku späť až do času, kým je trestný rozkaz doručený niektorej z osôb uvedených v § 355 odsek
1 Trestného poriadku.
Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, poškodený, zúčastnená osoba,
ako aj prokurátor sa môžu výslovným vyhlásením vzdať práva podať odpor a okrem poškodeného
môžu výslovným vyhlásením vziať podaný odpor späť, a to až dovtedy, kým prokurátor neprednesie na
hlavnom pojednávaní obžalobu; po tomto vyhlásení už nemôžu odpor podať.
Ak bol odpor podaný v lehote, nebol vzatý späť a prokurátor na hlavnom pojednávaní predniesol
obžalobu, trestný rozkaz sa ruší.
Ak odpor nebol podaný v ustanovenej lehote alebo podaný odpor bol vzatý späť alebo sa oprávnená
osoba vzdala práva podať odpor a obvinený súčasne vyhlásil, že nesúhlasí, aby odpor podala v jeho
prospech iná oprávnená osoba trestný rozkaz sa stane právoplatným a vykonateľným.
V prípade podania odporu sú obvinený, jeho obhajca, poškodený a jeho splnomocnenec, zúčastnená
osoba, zákonný zástupca poškodeného alebo zúčastnenej osoby povinní najneskôr s podaním odporu
písomne oznámiť súdu návrhy na vykonanie dôkazov. Vykonanie neskôr navrhnutých dôkazov, ktoré
týmto osobám boli známe v čase doručenia trestného rozkazu, môže súd odmietnuť. (§240 odsek 3
Trestného poriadku).Ak obvinený navrhuje na hlavnom pojednávaní vypočuť svedkov, ktorých výpovede
navrhol prokurátor v obžalobe iba prečítať, je povinný to bez meškania písomne oznámiť súdu, inak
ich súd na hlavnom pojednávaní bude môcť prečítať aj bez jeho súhlasu; to neplatí ak nastala nová
okolnosť, ktorá nebola obvinenému známa v čase doručenia tohto trestného rozkazu.
V návrhu na vykonanie dôkazov treba uviesť okolnosti, ktoré sa nimi majú objasniť, a ak ide o svedka,
treba uviesť skutočnosti, na ktoré má byť vypočutý. Dôkazy musia byť označené tak, aby ich bolo
možné na hlavnom pojednávaní vykonať okrem prípadov, keď vykonanie dôkazu zabezpečí ten, kto jeho
vykonanie navrhol.
Ak sa navrhuje výsluch svedka alebo znalca a navrhovateľ oznámi, že nemôže zabezpečiť jeho
prítomnosť na hlavnom pojednávaní a žiada preto súd o jeho predvolanie, treba uviesť údaje o jeho
totožnosti a bydlisku, inak súd vykonanie tohto dôkazu spravidla odmietne (§240 odsek 4 Tr. por.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.