Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. január 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/86/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708899992
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1708899992.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu

JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: C. U., O.. XX.XX.XXXX, V. O. G.
XXX, Y. G.O., K.: R. M. L.. N. F.. E.. D.., F. F. F.Y. XX, Ž., proti Ž.: X/ Y. B. F. F.. E.. D.., F. F. K.U. X, V.,
C.: XX XXX XXX, X/ Z.E. G., O.. XX.XX.XXXX, V. R.V. Y. XXX, U., X/ W. G., O.. XX.XX.XXXX, V. L. X, Y.
G.O., X/ V. G., O.. XX.XX.XXXX, V. L. XXXX/X, Y. G.O., X/ O. G., O.. XX.XX.XXXX, V. L. XXXX/X, Y.Á.
G., X/ U. E., O.. XX.XX.XXXX, V. L. E. XXXX/XX, V., X/ E. G. F.. E.. D.., F. F. P. XX, V., C.: XX XXX XXX,
X/ V. M., O.. XX.XX.XXXX, V. G. X, V., X/ U. M., O.. XX.XX.XXXX, V. G. X, V., XX/ G. P., O.. XX.XX.XXXX,
V. O. T. XXX, L., XX/ X. D., O.. XX.XX.XXXX, V. V. XX, V., XX/ V. Š., O.. XX.XX.XXXX, V. G. XXXX/XX, V.,

XX/ U.. G. Š., O.. XX.XX.XXXX, V. G. XXXX/XX, V., XX/ C.. G. N., E.. Š., O.. XX.XX.XXXX, V. L. XXXX/
XX, Y. G., XX/ C. L.N., O.. XX.XX.XXXX, V. Č.F. XX, V., XX/ R. L., O.. XX.XX.XXXX, V. Č. XX, V., XX/
E. L., O.. XX.XX.XXXX, V. E. X, V., XX/ L. I., O.. XX.XX.XXXX, V. X. X, V., XX/ E. F., O.. XX.XX.XXXX,
V. C. X, V., XX/ U.. U. B., O.. XX.XX.XXXX, V. X. XXXX/XX, G. U., XX/ C. B., O.. XX.XX.XXXX, V. X.
XXXX/XX, G. U., XX/ U. U., O.. XX.XX.XXXX, V. L. XX, V., XX/ K. U., E.. K., O.. XX.XX.XXXX, V. L.
XXXX/XX, Y. G. - L., XX/ C.. L. M., N.., O.. XX.XX.XXXX, V. F. X, V., XX/ U. M., O.. XX.XX.XXXX, V.
F. X, V., XX/ F. F. F.. E.. D.., F. F. P. XX, V., C.: XX XXX XXX, XX/ N., F.. E.. D.., F. F. F. X, V., C.: XX

XXX XXX, XX/ U. L., O.. XX.XX.XXXX, V. O.. X. R. XXX/XX, V. P. V., Ž. X/, X/, XX/, XX/, XX/ XX/, XX/,
XX/, XX/, XX/, XX/, XX/, XX/ K. R.Z.: U.. E. Y., F. F. E. XX, V., Ž. XX/ K. K. R.: L.. L. U., F. F. G. X,
V., Ž.R. XX/ K.: I. P., F.. E.. D.., F. F. T. X, V., Ž. XX/ R. XX/ zastúpených advokátom: JUDr. Ľubomír
Schweighofer, so sídlom Šafárikovo námestie 2, Bratislava, žalovaných 5/ a 18/ zastúpených žalovaným
4/, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo
dňa 23. septembra 2015, č.k. 5C/604/2008 - 665, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd v časti týkajúcej sa žalovaných 12/ a 13/ späťvzatie žaloby pripúšťa, rozsudok súdu prvej
inštancie z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.

Vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/ až 11/, 14/ až 25/ a žalovaný 28/ majú proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu.

Žalovaní 12/ a 13/ majú proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom zastavil súd prvej inštancie konanie voči odporcom 26/ a 27/; ktorí v
priebehu konania zanikli výmazom z Obchodného registra bez právneho nástupcu; podanú žalobu; o
určenie, že nebohý L. Y., O. XX.XX.XXXX, K. XX.XX.XXXX, bol ku dňu svojej smrti vlastníkom parcely
č. XXX/X - ornej pôdy vo výmere 14.071 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX Správy katastraSenec, pre okres Senec, obec Y. G., katastrálne územie L.; ako nedôvodnú zamietol, žalobcovi uložil
povinnosť zaplatiť náhradu trov konania žalovaným 8/, 9/, 10/, 11/, 13/, 15/, 16/, 17/, 20/, 21/, 22/, 23/
vo výške 2.337,58 eura, žalovaným 19/, 24/, 25/, 28/ vo výške 692,30 eura, a žalovaným 12/ a 14/

vo výške 408,56 eura, pričom žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/ a 18/ náhradu trov konania nepriznal.
Vychádzal zo zistenia, že z upovedomenia Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy z
03.06.1946, č. 20.318/46-I/B vyplýva, že Povereníctvo SNR dňa 12.04.1946 rozhodlo, že L. Y., O..
XX.XX.XXXX R. L. Y., O.. XX. X. XXXX je potrebné považovať podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1945
Sb. SNR za osoby národnosti nemeckej a ich poľnohospodársky majetok za skonfiškovaný ku dňu

01.03.1945. Z rozhodnutia Konfiškačnej komisie v sídle Okresného národného výboru v
Šamoríne zo dňa 18.10.1946, číslo 681/46.1 mal preukázané, že L. Y. (bolo) treba považovať za osobu
nemeckej národnosti, a na základe týchto rozhodnutí a v rozsahu § 2 nariadenia SNR č.
104/1945 Sb. sa považuje pôdohospodársky majetok vlastnícky patriaci týmto osobám za konfiškovaný
ku dňu 01.03.1945. Rozhodnutie je opatrené odtlačkom úradnej pečiatky a podpisom
oprávnenej osoby, t. j. predsedu ONV v Šamoríne. Z identifikácie parciel vyhotovenej dňa 10.05.1995

zistil, že parcely č. XXX/X, XXX/X, XXX/X R. XXX/X celkovo o výmere 14 ha 67 a 43
m sa zlúčili a v prídelovom konaní rozdelili na parcely č. XXX/X R. XX. Z tejto listiny vyplýva, že parcela
Č.. XXX/X D. X. X B. XX R. XX U. L. X. X. Š.. Š.P., P. Č.. XXX/X D. X. X B. XX R. XX
U. L. X. X. Š.. P., P. Č.. XXX/X D. X. X B. XX R. XX U. L. X. X. C.. U., P. Č.. XXX/X D.
X.U. X B. XX R. XX U. L. X. X. P., P. Č.. XXX/X D. X. X B. XX R. XX U. L. X. X. V..X.. Y.R., P. Č.. XXX/

X D. X. XX R. XX U. L. X. X. X.. B., P. Č.. XXX/X D. X. X B. XX R. XX U. L. X. X.F. L.. L., P. Č.. XXX/X
D. X.U. X B. XX R. XX U. L. X. X. Z.. H., P. Č.. XXX/X D. X. X B. XX R. XX U. L. X. X. Š..
B., P. Č.. XXX/XX D. X. X B. XX R. XX U. L. X. X. Š.. L., P. Č.. XXX/XX D. X. X B. XX R. XX U. L. X.
X. U.. M.D., P. Č.. XXX/XX D. X. X B. XX R. XX U. L. X. X. L.. Y.. Z identifikácie
parciel zo dňa 17.10.2005 vyplýva, že z pôvodnej pozemkovoknižnej parcely Č.. XXX/X zapísanej vo

vložke XXX o celkovej výmere 73.371 m2 bola okrem iných vytvorená aj parcela č. XXX/X, druh orná
pôda o výmere 14.071 m2. Podľa Výmeru o vlastníctve pôdy č. 3014/48-1 z 16.09.1949 boli
X. ". Y. R. U. P., rodenej M., podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR pridelené do vlastníctva okrem
iných aj nehnuteľnosť parcela č. XXX/X, roľa o výmere 1,4071 ha. Takto ustálený skutkový stav veci po
právnej stránke posúdil podľa § 80 písm. c/ O.s.p., § 475 ods. 2 Občianskeho zákonníka, §

1 ods. 1, 2, 3, 3a, 7, 10, 13, § 6 ods. 1, § 13 ods. 1, 2, 3,4, § 17 a § 27 nariadenia č.
104/1945 S. n. SNR, o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov,
Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
V prvom rade poukázal na to, že žalobca má v danej veci naliehavý právny záujem na požadovanom
určení. Ďalej konštatoval, že nakoľko konfiškačné rozhodnutie týkajúce sa L. Y. bolo prijaté v súlade

§ 1 ods. 7 nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom
rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského
národa, jeho majetok bol skonfiškovaný a vlastníctvo k majetku prešlo na štát zo zákona. Následne
rozhodnutie konfiškačnej komisie malo už iba deklaratórny charakter a pôsobilo k 01.03.1945, a to bez
ohľadu na to, kedy bolo vydané. (§ 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR rozhodnutím Komisie

alebo Sboru povereníkov považuje sa majetok za skonfiškovaný podľa ods. 1, 2, 3 alebo 3a dňom 1.
marca 1945. Proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť na Najvyšší správny súd sa nepripúšťa.). V nadväznosti
na argumentáciu žalobcu sa stotožnil s argumentáciou žalovaných, že vecnú správnosť správneho aktu
(v tomto prípade rozhodnutia konfiškačnej komisie) nie je možné preskúmavať v občianskom súdnom
konaní, ktorý záver je podporený rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo/24/2007, z ktorého

vyplýva, že čo sa týka právneho posúdenia nulitnosti správnych aktov ako otázky prejudiciálnej, ako
aj otázky kedy sú všeobecné súdy oprávnené mimo rámec správneho súdnictva preskúmavať správne
akty, nulitné sú také rozhodnutia, ktoré boli vydané takými správnymi orgánmi, na vydanie ktorých nebol
konkrétny správny orgán absolútne vybavený právomocou, a na ktoré sa pozerá ako keby nikdy neboli
vydané tzv. paakty. Len takéto rozhodnutia je všeobecný súd oprávnený preskúmavať mimo rámca

správneho súdnictva. Preskúmavať teda môže správne akty zásadne len so zreteľom k tomu, či sa jedná
o akty nulitné pre vady, ktoré sú tak závažné, že sa neuplatňuje prezumpcia ich správnosti. U ostatných
platí prezumpcia ich správnosti. Poukázal na to, že možnosť náhradného doručenia konfiškačného
rozhodnutia upravovalo vládne nariadenie č. 8/1928 Sb. v § 27 ods. 1 "nezastihl-li doručovatel příjemce
v místě uvedeném v § 26, odst. 1, může doručiti každému právě přítomnému dospělému příslušníku

domácnosti příjemcovy nebo jeho zaměstnavateli nebo zaměstnanci, jsou-li doručovateli známi a jestliže
neodmítnou spis přijmouti." Podľa ods. 2 "Nezastihl-li doručovatel ani takové osoby, může doručiti
podle ustanovení předchozího odstavce spis pronajímateli, který v témže domě bydlí, neb osobě jím
ustanovené ke správě domu, rovněž v domě bydlící, jestliže tyto osoby jsou ochotny spis přijmouti."Podľa ods. 3 "Úřad může na spise (obálce) označiti osoby,kterým se nesmí spis náhradně doručiti pro
jejichzájemnavěcineboprojinývážnýdůvod."Podľa§28ods.1citovanéhonariadenia"Nelze-lidoručiti
způsobem naznačeným v § 26 a 27, budiž spis, který má býti doručen poštou, uložen u poštovního

úřadu, jinak u obecního úřadu dodávacího místa a budiž to příjemci oznámeno vývěskem připevněným
na dveře vchodu do bytu nebo do místnosti označené v § 26, odst. 1, nebo na dveře domu, v němž
byt nebo místnost jest." Podľa ods. 2 "Uložení spisu u poštovního neb obecního úřadu má účinek
doručení. Poškození nebo stržení vývěsku nemá vlivu na platnost doručení". Nariadenie č. 104/1945
Sb. n. SNR náhradné doručovanie nevylučovalo a hoci je logicky prijateľné, že pred postupom Červenej

armády menovaný L. Y. opustil územie obnoveného Československa a v čase vydania konfiškačného
rozhodnutia sa nenachádzal na jeho území, neznamená to bez ďalšieho, že by bol následný proces
konfiškácií majetku takýchto osôb zaťažený právnou vadou, pretože ani prípadné poškodenia vývesku
nemali vplyv na doručenie. Po roku 1945 Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy
vydávalo podľa nariadenia vlády č. 104/1945 Sb. n. SNR a nariadenia vlády č. 104/1946 Zb. n. SNR
výmery o vlastníctve pôdy. Bývalé okresné národné výbory vydávali podľa zákona č.

142/1947 Zb. a zákona č. 46/1948 Zb. prídelové listiny, ktoré mali rovnaké právne účinky. Tieto výmery
a prídelové listiny (verejné listiny) boli, a aj v súčasnosti sú dokladmi o vlastníctve
prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými listinami pre zápis nadobudnutého
vlastníctva do katastra nehnuteľností. Aby boli vkladuschopné, museli byť a musia byť tieto listiny
právne perfektné. Podľa obyčajového práva platného na Slovensku do 31. decembra 1950 bolo možné

nadobúdať vlastnícke právo k nehnuteľnosti, zapísanej do pozemkovej knihy spravidla len vpisom do
pozemkovej knihy. Z tzv. intabulačného princípu však existoval celý rad výnimiek. Občiansky zákonník
č. 141/1950 Zb. 1. januára 1951 zrušil tento intabulačný systém tým, že vlastnícke právo k nehnuteľným
veciam sa nadobúdalo už samou zmluvou (§ 111 ods. 1 OZ) a zápis do pozemkovej knihy mal už len
deklaratórny charakter (§ 112 OZ). Podľa R 281/49 "pridelené nehnuteľnosti sú pôdohospodárskym

majetkom konfiškovaným podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR. O pozemnoknižnom
usporiadaní konfiškovaného nepriateľského majetku ustanovuje § 3 ods. 1 č. 2 zák. č. 90/1947 Sb., že
navrhovať pozemnoknižné usporiadanie prísluší pri pôdohospodárskom majetku konfiškovaným podľa
nariadenia 104/1945 Sb. n. SNR. Povereníctvu pôdohospodárstva. Záznam vlastníckeho práva patri
zrejme pod pojem prevádzania pozemnoknižného poriadku. O pozemnoknižný zápis žiadali prídelci

podľavýmeruovlastníctvepôdy,doktoréhojepojatýcelýobsah§1ods.2nar.č.104/1946Sb.n.SNR,o
vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy, pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nar. č.
64/1946 Sb. n. SNR; podľa tohto ustanovenia je výmer o vlastníctve pôdy verejnou listinou, dokazujúcou
vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný
pozemnoknižný súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného

ospravedlnenia. Z obsahu tohto ustanovenia neplynie, že by nadobúdateľ prideleného konfiškovaného
majetku bol oprávnený žiadať sám o pozemnoknižné usporiadanie. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 90/1947
Sb. môže byť nadobúdateľovi prideleného majetku ponechané, aby si o pozemnoknižné usporiadanie
zažiadal sám, iba v jednoduchých prípadoch, najmä keď sa nemenia držebnostné hranice. Je teda
prídelca pôdohospodárského majetku, konfiškovaného podľa nar. č. 104/1945 Sb. n. SNR, len vtedy

oprávnený žiadať sám o pozemnoknižné usporiadanie, keď mu to bolo povolené osobitým výslovným
rozhodnutím Povereníctva pôdohospodárstva. Táto požiadavka je splnená, keď je vkladná listina podľa
§ 11 zák. č. 90/1947 Sb. (prídelová listina alebo výmer o vlastníctve pôdy podľa § 1 nar. č. 104/1946
Zb.) opatrená doložkou, že sa pozemnoknižné usporiadanie ponecháva nadobúdateľovi (porov. č. 7
ods. 2 výnosu ministra spravedlnosti č. 45367, č. 13/1947 Věst. min. sprav.). Výmer o vlastníctve pôdy,

podľa ktorého prídelci žiadali o záznam vlastníckeho práva, neobsahuje takúto doložku. Nie sú preto v
danom prípade prídelci legitimovaní žiadať sami o pozemnoknižné usporiadanie a bolo teda treba ich
žiadosť o záznam vlastníckeho práva odmietnuť." Na základe uvedených právnych záverov konštatoval,
že žalobca nemôže po takmer 70 rokoch spochybniť právne účinky vydaných konfiškačných rozhodnutí,
ktoré sú základným bodom podanej žaloby, a preto podaná žaloba nie je opodstatnená. Napokon pre

úplnosť uviedol, že žalobca v spore presvedčivo nepreukázal, že prichádza do úvahy ako dedič po L. Y.,
pretožedôkazy,naktorésaodvoláva,neposkytujúdostatočnýpodkladotomtojehotvrdení. O
trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešným žalovaným, ktorým v spore vznikli trovy
konania v podobe trov právneho zastúpenia, priznal ich náhradu podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.
Žalovaným, ktorí v spore boli úspešní, avšak žiadne trovy im nevznikli, náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa
jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že súd prvej inštancie vec nesprávne
právne posúdil a jeho rozsudok je nepreskúmateľný. Poukázal na to, že čo sa týka konfiškáciepoľnohospodárskeho majetku, podľa Nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. vlastníctvo konfiškovaného
majetkuprešloexlegenaštát,avšakmuselosaprávoplatne vsprávnomkonanírozhodnúťotom,
či určitá osoba je občan nemeckej národnosti. Pokiaľ takéto rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť,

nedošlo ešte ku konfiškácii majetku. Podľa judikatúry Najvyššieho správneho súdu (rozhodnutie z
31.12.1946, Boh.A 1512/46) sa aj na konfiškačné konanie vzťahovali ustanovenia Správneho poriadku
(vl. nariadenie č. 8/1928 Sb.). Podľa § 72 ods. 2/ citovaného nariadenia, doručenie rozhodnutia bolo
súčasťou správneho aktu. Poručiteľovi L. Y. nebolo konfiškačné rozhodnutie doručené, v čase
jeho vydania sa zdržiaval v cudzine, pričom doručenie rozhodnutia nebolo zabezpečené ani náhradným

spôsobom upraveným v § 27 ods. 1/ a § 28 ods. 1/ vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb.). Najvyšší
správny súd nebol síce oprávnený skúmať vecnú oprávnenosť správneho rozhodnutia, ale len otázku, či
nešlo o nulitný akt, a či takéto rozhodnutie bolo dotknutej osobe vôbec doručené. Je preukázané, že L. Y.
žiadnym spôsobom nebolo rozhodnutie konfiškačnej komisie doručené, čoho dôkazom je aj skutočnosť,
že takéto rozhodnutie nie je označené doložkou právoplatnosti, z čoho vyplýva, že zákonná podmienka
konfiškácie poľnohospodárskeho majetku L. Y. nebola splnená. Pokiaľ ide o prídelové

konanie,základnýmpodkladomknadobudnutiuvlastníctvakonfiškovanejpôdyboliVýmeryovlastníctve
pôdy vydávané Povereníctvom pôdohospodárstva. Takýto výmer bol dňa 16.09.1949 vydaný X. Y. s
manželkou, v ktorom výmere nebola určená prídelová cena, pričom nešlo o bezplatne pridelený majetok,
na výmere nie je odtlačok pečiatky s podpisom orgánu, ktorý ho vydal, preto ho nemožno považovať za
platnúlistinu,nazákladektorejprešlovlastníctvoknehnuteľnostiamnaprávnychpredchodcovodporcov.

Navyše, vlastníctvo k nehnuteľnostiam bolo potrebné podľa čl. IV. Výmeru zapísať v
pozemkovej knihe, k čomu nedošlo. Dňa 20.01.1958 vydal ONV Šamorín prídelovú listinu, podľa ktorej
sa X. Y. s manželkou prevádza vlastnícke právo ku konfiškovaným nehnuteľnostiam za kúpnu cenu
21.000,- Kčs, ktorá nebola zaplatená a mala byť súčasne so zápisom vlastníckeho práva zapísaná
spolu so záložným právom ako nedoplatok v prospech veriteľa Čsl. štát, k čomu rovnako nedošlo. Na

prídelovej listine nie je odtlačok pečiatky orgánu, ktorý ho vydal. Uvedené listiny o prevode vlastníctva
konfiškovaných nehnuteľností potom pre svoje podstatné vady nemôžu byť podkladom k
nadobudnutiu vlastníckeho práva. Nestotožnil sa ani so záverom súdu prvej inštancie, že nepreukázal,
že prichádza do úvahy ako dedič po L. Y., nakoľko v súdnom spise sa nachádzajú všetky písomnosti
preukazujúce skutočnosť, že je dedičom v III. skupine dedičov po poručiteľovi (rodné listy, úmrtné listy,

dedičské konanie po L. Y., atď.). Bez ohľadu na uvedené však Ústavný súd SR vo svojom náleze č.k.
I. ÚS 225/2010 -44 zo dňa 21.10.2010, posúdil jeho aktívnu vecnú legitimáciu v obdobných sporoch o
určenie vlastníckeho práva L. Y. R. L. Y. proti iným žalovaným, pričom jednoznačne vyslovil, že pokiaľ
ide o dedičstvo po L. R. L. Y., je v spore aktívne legitimovaný. Vytkol tiež prvoinštančnému súdu, že
jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné s absenciou riadneho odôvodnenia jeho právnych

záverom, čím bolo porušené jeho právo na spravodlivé súdne konanie. Napokon zdôraznil, že žaloba
bola podaná dôvodne a opodstatnene, keď ide len o nápravu krivdy spáchanej v časoch
bývalého režimu na desiatkach občanov násilným zbavením ich majetku, a vo vzťahu k záveru súdu,
že žalobca nemôže po takmer 70 rokoch spochybniť právne účinky vydaných konfiškačných rozhodnutí
poznamenal, že vlastnícke právo sa nepremlčuje, poručiteľ bol aktom násilia zbavený svojho majetku a

jeho dedičia už takmer 70 rokov čakajú na spravodlivé rozhodnutie.

3. Žalovaní 8/, 9/, 10/, 11/, 13/, 15/, 16/, 17/, 20/, 21/, 22/ a 23/ sa v ich písomnom vyjadrení k odvolaniu
žalobcu nestotožnili s jeho argumentáciou vo vzťahu k otázke doručenia konfiškačných rozhodnutí
a nadobudnutia ich právoplatnosti, ako i v otázke nepremlčateľnosti vlastníckeho práva a potreby

jeho navrátenia právnym predchodcom žalobcu, keďže prevod predmetných pozemkov z právnych
predchodcov na súčasných vlastníkov bolo len prevodom v rade vlastníckych vzťahov v súlade s
platnou právnou úpravou, čo akceptoval aj kataster nehnuteľností, pričom nadobúdatelia časti pozemku
nadobúdali v dobrej viere, a svoje vlastnícke právo môžu odvodiť v rade vlastníkov pred nimi, a teda boli
splnené aj podmienky vydržania predmetných nehnuteľností. Pokiaľ ide o otázku doručenia

konfiškačnýchrozhodnutíosobitnezdôraznili,žeichdoručenievyplýva zlistín,ktorésúobsahom
spisu, pričom žalobca svoje tvrdenia týkajúce sa predmetnej otázky ničím nepreukázal. Žalobca pritom
prostredníctvom určovacej žaloby nahrádza reštitučnú žalobu, ktorú nevyužil v relevantnom čase, a
neprípustne spochybňuje zákonnosť verejnoprávnych postupov uskutočnených pred 70 rokmi, a teda
podaním určovacej žaloby sa nedeje nastolenie právnej istoty pre žalobcu, ale jej neakceptovateľné

narušenie na strane žalovaných. Zmyslom reštitučných predpisov bolo spochybnenie niektorých
správnych aktov v stanovenom čase, ktoré neboli v súlade s vtedy účinnými právnymi predpismi za
účelom zmiernenia krívd, avšak uvedené sa týka majetkovej krivdy spôsobenej po 25.02.1948, a nie
skoršiu majetkovú krivdu, o akú by mohlo ísť v prejednávanej veci, keďže rozhodnutia konfiškačnejkomisie boli vydané dňa 18.10.1946, resp. dňa 01.03.1945. Skonfiškovaním vlastníctva predkov žalobcu
k pozemkom prešlo v zmysle zákonodarstva toho času vlastníctvo na štát, ktorý sa stal vlastníkom
sporných pozemkov, následne s nimi disponoval a pridelil ich na základe Výmeru o vlastníctve pôdy

zo dňa 16.09.1949, č. 3014/48-1 a Prídelovej listiny zo dňa 20.01.1958, ktorú vydalo
Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy z titulu pozemkovej reformy podľa
§ 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR o vlastníctve pôdy pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945
Sb. n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR., ako pozemok - orná pôda pare. č. XXX/X právnym
predchodcom: P. X. Y.D. R. P. Y.-V., E. M. V. odporcov: Š.Z. Y., U. P., X. I., Y. Y., E. N.. Poukázal tiež na

ustálené právne závery prijaté Ústavným súdom ČR, podľa ktorých nie je možné domáhať sa ochrany
vlastníckeho práva, k zániku ktorého došlo pred rokom 1948, prostredníctvom spochybňovania
právnych skutočností, na základe ktorých k zániku došlo, použitím všeobecných občiansko-právnych
inštitútov, a konštatoval, že v prípade žalobcu použitie určovacej žaloby nie je nástrojom prevencie,
ale prostriedkom, ktorým majú byť nahradené právne prostriedky ochrany, ktoré neboli využité alebo
boli využité neúspešne a spochybňovaní zákonnosti verejnoprávnych postupov uskutočnených pred 70

rokmi. Na základe uvedeného; po tom, ako sa vyjadrili aj k otázke naliehavého právneho záujmu
žalobcu na požadovanom určení a nedostatku jeho vecnej legitimácie v danom spore; uviedli, že nárok
žalobcu neuznávajú, a žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

4. Žalovaný 14/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu taktiež žiadal napadnutý rozsudok ako vecne

správny potvrdiť. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca s poukazom na ust. § 135
ods. 2 O.s.p. nemôže po 70 rokoch spochybniť právne účinky vydaných konfiškačných rozhodnutí, ktoré
boli L. Y. doručené náhradným doručením, ako aj s jeho konštatovaním, že v konaní nebolo preukázané,
či žalobca bol dedičom v základnom dedičskom konaní, či poručiteľ L. Y. zanechal závet, teda či je
žalobca závetným dedičom, resp. aký je okruh dedičov, a to za stavu, keď právomoc prejednať dedičstvo

po L. Y. má výlučne zahraničný štátny orgán, ktorého právoplatné rozhodnutie by mohlo byť jediným
relevantným dokumentom na preukázanie aktívne vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní. Napokon
poukázal aj na nesprávnosť petitu podanej žaloby.

5. Žalovaní 24/ a 25/ vo vyjadrení k odvolaniu rovnako žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

ako vecne správny potvrdiť, keď sa stotožnili s jeho skutkovými a právnymi závermi, pričom konanie
žalobcu, ktorý sa po takmer 70 rokoch domáha určenia vlastníctva, označili za šikanózny výkon práva,
a to vzhľadom na skutočnosť, že na základe návrhu žalobcu bola na príslušnom liste vlastníctva,
pravdepodobneažpovydanínapadnutéhozamietajúcehorozsudku,vyznačenáinformatívnapoznámka
o prebiehajúcom konaní v danej veci, a žalobca dotknutým vlastníkom tiež oznámil, že mieni o konaní

informovať aj banky, ktoré jednotlivým vlastníkom poskytli úvery, zabezpečené záložnými právami
k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania. Konštatovali, že žalobca v odvolaní neuviedol
žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by neboli prednesené už na súde prvej inštancie, a s ktorými
sa prvoinštančný súd riadne vysporiadal.

6. Žalobca počas odvolacieho konania zobral; z dôvodu uzavretia dohody o urovnaní; podanú žalobu v
časti žalovaných 12/ a 13/ späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Nakoľko teda žalobca vzal v časti
proti týmto žalovaným späť žalobu po tom, čo už rozhodol súd prvej inštancie, avšak jeho rozsudok ešte
nenadobudol právoplatnosť; a žalovaní 12/ a 13/ neprezentovali voči späťvzatiu žaloby žiadne námietky;
späťvzatie žaloby odvolací súd pripustil, v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a keďže týmto

dispozitívnym úkonom žalobcu zanikol vo vzťahu k žalovaným 12/ a 13/ predmet konania, konanie podľa
§ 370 ods. 2 C.s.p. zastavil.

7. Následne odvolací súd vo zvyšnej časti preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom
rozsahu a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.),

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3
C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. V danom spore súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal náležité

dokazovanie; v rozsahu dôkazných návrhov strán; na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre
posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že nebohý L. Y., O. XX.XX.XXXX,
K. XX.XX.XXXX, bol ku dňu svojej smrti vlastníkom parcely č. XXX/X - ornej pôdy vo výmere 14.071
m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX F. M. F., pre D. F., D. Y. G., katastrálne územie L., ako aj zhľadiska skutočností, ktoré uvádzali žalovaní na svoju obranu. Po vyhodnotení výsledkov vykonaného
dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil
aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia § 475 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, § 1 ods. 1, 2, 3, 3a, 7, 10, 13, § 6 ods. 1, § 13 ods. 1, 2, 3, 4, § 17 a § 27 nariadenia č.
104/1945S.n.SNR,ktoréajsprávnevyložilasvojeúvahyvedúcekzamietnutiupodanejžalobyajriadne
odôvodnil, keď svoj myšlienkový postup vysvetlil s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti, ako aj
prijaté právne závery ohľadne všetkých relevantných predbežných otázok významných pre rozhodnutie
v danom spore. Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že právnemu

predchodcovi žalobcu L. Y. boli nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, ku dňu 01.03.1945
skonfiškované v zmysle § 2 nariadenia SNR č. 104/1945 Sb., a to na základe rozhodnutia Konfiškačnej
komisie v sídle Okresného národného výboru v Šamoríne zo dňa 18.10.1946, číslo 681/46.1
(opatreného odtlačkom úradnej pečiatky a podpisom oprávnenej osoby - predsedu ONV
v Šamoríne), ktoré treba považovať za správne a podľa § 27 ods. 1 vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb.
menovanému aj účinne doručené.

9. V nadväznosti na odvolacie námietky žalobcu sa žiada poukázať na to, že medzi stranami nebolo
sporné, že konfiškačná komisia v sídle Okresného národného výboru v Šamoríne vydala
rozhodnutie zo dňa 18.10.1946, číslo 681/46.1, ktorým L. Y. označila za osobu nemeckej národnosti, keď
žalobca namietal iba tú skutočnosť, že označené rozhodnutia neboli jeho právnemu predchodcovi riadne

doručené, a nakoľko nenadobudli právoplatnosť, L. Y. vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam
nestratil. V tomto smere sa odvolací súd stotožnil so správnym záverom súdu prvej inštancie, že
predmetné rozhodnutia treba považovať za riadne L. Y. doručené. K tomuto záveru totiž prvoinštančný
súd dospel na základe dokazovania vykonaného listinami nachádzajúcimi sa v súdnom
spise, s prihliadnutím na všetky skutočnosti, ktoré v priebehu sporu vyšli najavo, a ktoré pre

tento skutkový záver poskytujú dostatočný základ; a to i napriek tomu, že L. Y. sa mal v čase vydania
označených rozhodnutí už zdržiavať v cudzine; keďže i pre tento prípad náhradné doručenie upravovalo
ust. § 27 ods. 1 vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb., na ktoré správne v tejto súvislosti poukázal aj súd
prvej inštancie.

10. Najmävšakodvolacísúdpovažujezapotrebnépoukázaťnato,žezastavu,keďsastratavlastníctva
právneho predchodcu žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam ich konfiškáciou podľa § 2 nariadenia
SNR č. 104/1945 Sb. na základe rozhodnutia Konfiškačnej komisie zo dňa 18.10.1946, no tiež ich
nadobudnutie do vlastníctva tretími osobami na základe prídelových dekrétov, odvodzuje od rozhodnutí
vydaných pred takmer 70 rokmi, po tom, ako boli celé desaťročia nehnuteľnosti evidované na iné osoby,

a boli takto aj užívané, je predovšetkým na žalobcovi, aby nepochybne preukázal také skutočnosti, ktoré
stratu vlastníctva jeho právneho predchodcu k predmetným nehnuteľnostiam na základe predmetných
rozhodnutí vylučujú. Takéto dôkazy však žalobca v danom spore neponúkol, keď sa obmedzil len
na námietku, že predmetné rozhodnutia jeho právnemu predchodcovi neboli riadne doručené, avšak
bez toho, aby preukázal skutočnosti vylučujúce nadobudnutie právoplatnosti citovaných rozhodnutí. Je

potom nevyhnutné vychádzať z toho, že žalobca v danom spore neuniesol dôkazné bremeno,
keď nepreukázal skutočnosti vylučujúce stratu vlastníctva jeho právneho predchodcu k predmetným
nehnuteľnostiam, a je tak správny i záver súdu prvej inštancie, že za tohto stavu bolo
nevyhnutné podanú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

11. Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta nedoručenie rozhodnutia konfiškačnej komisie L. Y. s poukazom
na skutočnosť, že na tomto rozhodnutí nie je vyznačená doložka právoplatnosti, odvolací súd
poukazuje na to, že; odhliadnuc od skutočnosti, že ani absencia vyznačenia doložky právoplatnosti na
rovnopise rozhodnutia sama osebe nepreukazuje, že dané rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť;
obsahom spisu (č.l. 198) je predmetné rozhodnutie Konfiškačnej komisie zo dňa 18.10.1946 (vyžiadané

zo Štátneho archívu) opatrené pečiatkou "Právoplatný konfiškát"; a preto ani táto jeho odvolacia
argumentácia nemôže obstáť.

12. So zreteľom na vyššie uvedené je potom bez právneho významu námietka žalobcu, ktorý v
odvolaní spochybňuje nadobudnutie predmetných nehnuteľností ďalšími osobami na základe Výmerov

o vlastníctve pôdy a ďalších právnych skutočností. Za stavu, keď žalobca nepreukázal, že jeho právny
predchodca L. Y. bol v čase smrti vlastníkom sporných nehnuteľností, pričom, naopak, so zreteľom
na výsledky vykonaného dokazovania je potrebné vychádzať z toho, že vlastníctvo stratil na základe
rozhodnutia Konfiškačnej komisie zo dňa 18.10.1946, pre rozhodnutie v merite veci nemá otázkanadobudnutiavlastníctvaďalšímiosobamižiadenvýznam,keďžeaniprípadnévadyvprocesepridelenia
nehnuteľností tretím osobám nemôžu pre žalobcu privodiť priaznivejšie rozhodnutie v spore, nakoľko
bez ohľadu na uvedené je vzhľadom na stratu vlastníctva právneho predchodcu žalobcu nevyhnutné

žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

13. Napokon odvolací súd v nadväznosti na námietku žalobcu v odvolaní, že napadnutý rozsudok
nespĺňa požiadavky vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. len pre úplnosť považuje za potrebné
zopakovať, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku v primeranom rozsahu zhrnul tvrdenia

žalobcu i žalovaných, vysvetlil podstatu sporu, opísal vykonané dôkazy, ktoré i správne vyhodnotil,
pričom zároveň zhrnul relevantné ustanovenia relevantných právnych predpisov, podľa ktorých spor
posúdil, a; so zreteľom na všetky relevantné čiastkové predbežné otázky; dôvody, pre ktoré žalobu
zamietol, aj dostatočne vysvetlil. Svojím postupom, resp. nedostatočným odôvodnením napadnutého
rozsudku, preto nezasiahol do práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, a ani táto jeho námietka tak
nemôže obstáť.

14. Odvolací súd preto, keď súd prvej inštancie pre účely rozhodnutia vo veci samej na základe
vykonaného dokazovania správne a dostatočne ustálil skutkový veci, a na jeho základe dospel
k správnemu záveru, že právny predchodca žalobcu L. Y. na základe právoplatného rozhodnutia
konfiškačnej komisia v sídle Okresného národného výboru v Šamoríne zo dňa

18.10.1946, číslo 681/46.1, stratil vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam; teda rozhodol vecne
správne, keď podanú žalobu v celom rozsahu zamietol; napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania žalovaných rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.

1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovaným, úspešným v odvolacom konaní, priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O trovách konania žalovaných 12/ a 13/ rozhodol
odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. a nakoľko žalobca
späťvzatím žaloby v tejto časti procesne zavinil zastavenie konania, priznal týmto žalovaným nárok na
náhradu trov (celého) konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmena)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).