Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. február 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/25/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716010639
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6716010639.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka, LL.M a

sudcov Mgr. Jána Bednára a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v trestnej veci obžalovaného X. Q., pre prečin
sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 8. februára 2022 o odvolaní obžalovaného X. Q. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn.
5T/153/2016 zo dňa 21.12.2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn.
5T/153/2016 zo dňa 21.12.2020 v celom rozsahu.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaný X. Q., nar. XX. XX. XXXX v B., trvale bytom Z.
Q. - R. Q., R. XXX/XX,

uznáva sa za vinného
z prečinu porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a)

Trestného zákona,
pretože
v období od 30. 01. 2011 do 21. 04. 2011 v obci Z. Q., okres S. ako predseda Pozemkového spoločenstva
urbárskych a pasienkových spoločností Hontianske Moravce, IČO: 37 998 480, na základe ústnej
dohody,ktorúuzatvorilnezistenéhodňavmenePozemkovéhospoločenstvaurbárskychapasienkových
spoločností Hontianske Moravce, IČO: 37 998 480 ako predávajúceho so subjektom s obchodným
menom X. W. s miestom podnikania P. 2, IČO: 35 486 465 ako kupujúcim o predaji a kúpe
drevnej hmoty, prevzal na základe faktúr číslo 201101 až 201104 vystavených spoločenstvom pre X.

W. opakovane od X. W., nar. XX. XX. XXXX v rôznych čiastkach finančnú hotovosť spolu vo výške
12.500,- Eur, ktorú následne nepodchytil v účtovníctve spoločenstva a neodviedol do pokladne, ani na
účet spoločenstva a účtovníčke vydal príkaz na vystavenie nových faktúr s číslami 201101 až 201104
vzťahujúcich sa na iné obchodné prípady spoločenstva a znejúcich na sumu spolu vo výške 1.106,- Eur,
ktoré dal zaevidovať do účtovníctva spoločenstva a finančnú hotovosť vo výške 12.500,- Eur, vedomý si
svojej povinnosti vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, v rozpore s ustanovením § 5
ods. 1 zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, so zmluvou o založení pozemkového

spoločenstva - Pozemkové spoločenstvo urbárskych a pasienkových spoločností Hontianske Moravce
zo04.12.2004článkom9,svojvoľnepoužil,čímPozemkovémuspoločenstvuurbárskychapasienkových
spoločnosti Hontianske Moravce, Mačkáš 338, Hontianske Moravce, IČO: 37 998 480 spôsobil účtovnú
škodu vo výške 12.500,- Eur,
teda
- inému spôsobil väčšiu škodu tým, že porušil všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú
povinnosť a povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy opatrovať a spravovať cudzí majetok,

za to sa odsudzujepodľa § 237 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona
k trestu odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa určuje skúšobná doba v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodené Pozemkové spoločenstvo urbárskych a
pasienkových spoločností Hontianske Moravce „v likvidácii“, so sídlom Hontianske Moravce, Hontianske
Moravce 962 70, IČO: 37 998 480, so svojim nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/153/2016 zo dňa 21.12.2020 bol obžalovaný X. Q.
uznaný za vinného sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom
základe, že

v období od 30. 01. 2011 do 21. 04. 2011 v obci Z. Q., okres S. ako predseda Pozemkového spoločenstva

urbárskych a pasienkových spoločností Hontianske Moravce, IČO: 37 998 480, na základe ústnej
dohody,ktorúuzatvorilnezistenéhodňavmenePozemkovéhospoločenstvaurbárskychapasienkových
spoločností Hontianske Moravce, IČO: 37 998 480 ako predávajúceho so subjektom s obchodným
menom X. W. s miestom podnikania Drňa 2, IČO: 35 486 465 ako kupujúcim o predaji a kúpe
drevnej hmoty, prevzal na základe faktúr číslo 201101 až 201104 vystavených spoločenstvom pre X.

W. opakovane od X. W., nar. XX. XX. XXXX v rôznych čiastkach finančnú hotovosť spolu vo výške
12.500,- Eur, ktorú následne nepodchytil v účtovníctve spoločenstva a neodviedol do pokladne, ani na
účet spoločenstva a účtovníčke vydal príkaz na vystavenie nových faktúr s číslami 201101 až 201104
vzťahujúcich sa na iné obchodné prípady spoločenstva a znejúcich na sumu spolu vo výške 1.106,-
Eur, ktoré dal zaevidovať do účtovníctva spoločenstva a finančnú hotovosť vo výške 12.500,- Eur si

ponechal a v presne nezistenom čase v mieste svojho trvalého pobytu túto použil pre vlastnú
potrebu, čím Pozemkovému spoločenstvu urbárskych a pasienkových spoločnosti Hontianske Moravce,
Mačkáš 338, Hontianske Moravce, IČO: 37 998 480 spôsobil škodu vo výške 12.500,- Eur.

Za to okresný súd obžalovaného X. Q. odsúdil podľa § 213 ods. 2 Trestného zákona, § 37 písm. e), § 38

ods. 2, ods. 4, § 46 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne odložil za súčasného uloženia
probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona mu
ustanovil skúšobnú dobu vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť v
skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému

Pozemkovému spoločenstvu urbárskych a pasienkových spoločností Hontianske Moravce „v likvidácii“,
so sídlom Hontianske Moravce, Hontianske Moravce 962 70, IČO: 37 998 480, škodu vo výške 12.500
eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný X. Q., ktoré písomne odôvodnil prostredníctvom

svojho obhajcu. V odôvodnení podaného odvolania uviedol, že po vykonanom dokazovaní a
zhodnotením tohto dokazovania súd dospel k záveru, že jeho vina bola bez akýchkoľvek dôvodných
pochybností preukázaná a ako obžalovaný mal byť usvedčovaný zo spáchania skutku viacerými
dôkazmi, ktoré však bližšie v rozsudku neboli špecifikované. Poukázal, že k pojmom napĺňajúcich
skutkovú podstatu trestného činu sprenevery patria prisvojenie, cudzia vec a zverenie. Vec je definovaná

v § 130 ods. 1 a 2 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku t. j. do 30.04.2011 ako
hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec, byt alebo nebytový priestor, zviera, ak z jednotlivých ustanovení
tohto zákona nevyplýva niečo iné, ovládateľná prírodná sila alebo energia, cenný papier bez ohľadu
na jeho podobu. Z uvedeného vyplýva, že spreneveriť možno len vec, kde do tohto pojmu nespadá
finančná hotovosť a peniaze vo všeobecnosti. Je toho názoru, že nie je možné naplniť skutkovú

podstatu trestného činu sprenevery podľa podanej obžaloby. V samotnej obžalobe je uvedené, žesi mal ponechať finančnú hotovosť vo výške 12.500 eur. Ďalším znakom skutkovej podstaty prečinu
sprenevery je zverenie veci, kde v tomto prípade jeho osobe neboli zverené žiadne veci zo strany
pozemkovéhospoločenstva,sktorýmibysommalužívaťlenurčitýmspôsobomaurčitýmipodmienkami.

Prisvojením veci sa na účely tohto zákona rozumie odňatie veci z dispozície vlastníka alebo inej osoby,
ktorá ju má oprávnene, bez súhlasu, s úmyslom s ňou nakladať ako s vlastnou vecou. V konaní
nebolo preukázané, že by si finančnú hotovosť nechal a nakladal s ňou ako s vlastnou, prípadne túto
finančnú hotovosť zobral v úmysle nakladať s ňou. Na základe uvedeného má za to, že nenaplnil
skutkovú podstatu trestného činu sprenevery, lebo neboli naplnené všetky jej znaky a to najmä objekt

a objektívna stránka, ale aj subjektívna stránka a subjekt. Počas celého konania uvádzal, že je nevinný
a nespáchal prečin sprenevery. Finančné prostriedky použil pri renovácii Domu gazdovských tradícii,
o čom svedkovia vypovedali v jeho prospech. Vyplácanie finančných prostriedkov bez vystavenia
dokladu bolo z jeho strany neuvážené, avšak pri renovácii mal obmedzené finančné možnosti a táto
splnila účel v tom zmysle, že pomerne rýchlo za výhodné ceny táto budova bola zrekonštruovaná.
Poukázal, že po nariadení doplňujúceho znaleckého dokazovania, podal návrh na to, aby ho znalkyňa

prizvala na obhliadku, kde by jej presne ukázal vykonané práce na nehnuteľnosti. Táto však druhú
obhliadku nehnuteľnosti nevykonala a ani si nevyžiadala jeho stanovisko v zmysle podaného návrhu.
Vypracovaný znalecký posudok je preto nielen v rozpore s právom na obhajobu, ale je aj neúplný,
pretože napr. pri krbe uviedla, že hodnotila len obmurovanie krbu, ale nezapočítala aj konštrukciu
krbu, ktorá má niekoľko tisícovú hodnotu, môžu ho realizovať len vyškolení ľudia a v podstate ušetril

finančné prostriedky na jeho vyhotovenie. Znalkyňa vykonaným znaleckým posudkom neurčila, ale ani
nevyvrátila, hodnotu vykonaných prác na nehnuteľnosti. Z tohto dôvodu svedčí proti jeho osobe len
trestnéoznámeniezostranypoškodenéhoJUDr.Q.S..Vodôvodnenísvojhorozhodnutiasúduviedol,že
vypočutí svedkovi si napriek rozpätiu niekoľkých rokov rozpamätali na to, aké konkrétne práce vykonali
pri rekonštrukcii nehnuteľnosti a súčet všetkých im vyplatených súm v súčte predstavoval presne

12.500eur.Súduvýpovedesvedkovprišliakonedôveryhodné.Prisvojejargumentáciinedôveryhodnosti
svedkov poukázal aj na to, že ich výsluch bol z jeho strany navrhnutý až „po čase, keď už boli vykonané
určité dôkazy, z ktorých bolo možné dedukovať trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného“. Má zato,
že toto tvrdenie súdu nie je pravdivé, pretože výsluch svedkov navrhol ešte v prípravnom konaní, len
tieto návrhy boli zo strany príslušníka PZ a dozorujúceho prokurátora zamietnuté. Súd v odôvodnení

uznesenia svoje úvahy bližšie nešpecifikoval, ani nepoukázal nejaké časové obdobie, kedy podľa jeho
názoru mal takýmto „vypočítavým“ spôsobom navrhnúť vypočutie svedkov. Rovnako nebolo v
konaní ani preukázané, že dal príkaz účtovníčke upraviť vystavené faktúry, tak ako je to uvedené v
obžalobe. Ako aj uviedol počas svojho výsluchu, do účtovníctva sa nevyzná, na to boli kompetentné
osoby, ktorým len predkladal doklady na účtovanie. Ďalej poukázal na ust. § 2 ods. 7, 10,11, 12

Trestné poriadku, pričom súd v súlade so zásadami trestného konania mohol vykonať dôkazy, ktoré by
zabezpečili objasnenie skutku, preto argument súdu v tomto smere neobstojí, že nemal inú možnosť
ako uznať vinu jeho osoby.

K uloženému trestu uviedol, že súd pri určovaní jeho druhu výmery vychádzal so zásad pre ukladanie

trestov uvedených v § 34 Trestného zákona. V jeho prípade nezistil žiadnu poľahčujúci okolnosť, ale
prihliadol na jednu priťažujúcu okolnosť a to podľa § 37 písm. e) Trestného zákona, a preto zvýšil
dolnú hranicu ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Súd mu mal priznať poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. j) Trestného zákona. Z výpovedí svedkov aj z preukázaných skutočností je
zrejmé,ževpozemkovomspoločenstvepôsobil21rokovapozemkovémuspoločenstvusadarilo.Počas

svojej činnosti sa zväčšil objem lesných pozemkov, pozemkové spoločenstvo malo príjmy, vyplácali sa
dividendy a zveľaďoval ho, čo dosvedčil aj starosta obce Ing. Y. F. vo svojej výpovedi. Ako prestal
vykonávať funkciu predsedu, pozemkové spoločenstvo išlo do likvidácie neodborným postupom nového
predsedu a aj oznamovateľa trestného činu p. JUDr. S..

K náhrade škody uviedol, že v konaní bolo preukázané, že na rekonštrukciu Domu gazdovských tradícii
boli použité nevydokladované finančné prostriedky patriacich pozemkovému spoločenstvu a teda mal
súd znížiť sumu 12.500,00 eur (náhradu škody) o práce ohodnotené znalkyňou, pretože je zrejmé,
že z tejto sumy práce vyplatené boli, len znaleckým dokazovaním sa nedala určiť hodnota týchto prác
a adekvátnosť cien k zinkasovaným sumám. Súd vo svojom odôvodnení ani neuviedol,

prečo túto sumu ponechal vo výške 12.500 eur, prípadne v čom videl dôvody ponechať ju v plnej výške.

Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Zvolen, zo dňa 21.12.2020 zrušil a vec
vrátil na nové konanie a rozhodnutie.Poškodený v podanom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného uviedol, že na základe odôvodnenia
rozsudku, ako aj rozsiahlej spisovej dokumentácie je zrejmé, že konanie na prvom stupni netrpí žiadnou

vadou a súd vykonané dôkazy vyhodnotil zákonne a správne. Vykonané úkony vyšetrovateľa i súdu,
znalecký posudok a najmä opakované výpovede obžalovaného a svedkov jednoznačne potvrdzujú,
že sa stal skutok vymedzený v napadnutom rozsudku. 12 svedkovia, ktorí pred vyšetrovateľom po
poučení vypovedali, že od obžalovaného Q. žiadne peniaze neprevzali tak na súde „otočili“ a zároveň
sa pred súdom objavili noví svedkovia, ktorých 2 roky obžalovaný vyšetrovateľovi neoznámil, (až pred

podaním obžaloby), aj keď roky vyšetrovateľovi tvrdil, že viac nemá čo uviesť, lebo žiadne „čierne
peniaze neexistovali“. Záverom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a odvolanie
obžalovaného v celom rozsahu zamietol.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrval na písomných dôvodov
odvolania. Poukázal, že obžalovaný má už 66 rokov. Vyslovil názor, že sa jedná o špecifický prípad

a verí, že rozhodnutie súdu bude objektívne. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v
celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za správny a
zákonný. Navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť.

Splnomocnenec poškodeného uviedol, že rozsudok okresného súdu považuje v celom rozsahu za
zákonný a správny, dostatočne odôvodnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a
odvolanie obžalovaného zamietol.

Obžalovaný vyslovil súhlas so stanoviskom svojho obhajcu. Ďalej dodal, že tu ide o účelovú diskreditáciu
jeho osoby za účelom dostať spoločenstvo do likvidácie, čo sa dotyčnému Q. S. aj podarilo.

Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. Tr. por. zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote ustanovenej § 309

Tr. por., odvolania bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b), pričom nedošlo k
vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por.
a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo

nezrušírozsudokpodľa§316ods.3Tr.por.,preskúmazákonnosť aodôvodnenosťnapadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolanie obžalovaného je
čiastočne dôvodné.

Krajský súd na úvod konštatuje, že prvostupňový súd v rámci hlavného pojednávania vykonal
dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie, a to tak vo vzťahu k výroku o vine a treste
tieto skutkovo správne ustálil avšak dospel k nesprávnym právnym záverom pri právnom posúdení
skutku.

Pokiaľ ide o skutkové zistenia, krajský súd konštatuje, že obžalovaný bol v čase spáchania skutku
predsedom Pozemkového spoločenstva urbárskych a pasienkových spoločností Hontianske Moravce.
Obžalovaný popiera spáchanie žalovaného skutku, pričom na svoju obhajobu uviedol, že finančné
prostriedky vo výške 12.500 eur, použil za vykonané práce a za materiál na výstavba Domu gazdových

tradícií. Odmenu za vykonané práce vyplácal bez dokladu v hotovosti, aby tak ušetril náklady. Určite to
nespravil správne, čo nepopiera.

Svedok X. W. uviedol, že s Pozemkovým spoločenstvom urbárskych a pasienkových spoločností
Hontianske Moravce mali uzatvorené zmluvy, pričom vždy sa robila nová zmluva na jeden rok, kde boli

dohodnuté podmienky. Zo spoločenstva komunikoval s obžalovaným, pánom Tesárskym a pánom F..
Faktúru uhrádzal obžalovanému na príjmový doklad v hotovosti, a dodatočne sa vystavila faktúra.Zo záverov znaleckého posudku č. 4/2016 Ing. Z. O. je zistiteľné, že zdroje príjmov Pozemkového
spoločenstva boli najmä za predaj palivového dreva, predaj dreva a príjem z nájomného. Na základe
daňového priznania na dani z príjmov právnických osôb za rok 2011 dosiahlo spoločenstvo príjmy

v celkovej výške 40.732,01 eur a výdavky v celkovej výške 55.325,06 eur, teda dosiahlo stratu
14.593,05 Eur. Na základe daňového priznania na dani z príjmov právnických osôb za rok 2012 dosiahlo
spoločenstvo výnosy v celkovej výške 43.099,63 eur a náklady v celkovej výške 48.459,11 Eur, teda
dosiahlo stratu vo výške 5.359,48 eur, avšak spoločenstvo zaevidovalo pripočítateľnú položku vo výške
1.603,57 eur, strata teda bola vo výške 3.755,91 eur. Znalkyňa taktiež uviedla, že faktúry, ktoré predložil

odberateľ drevnej hmoty X. W., nachádzajúce sa vo vyšetrovacom spise, vo výške 12.500 eur, sa v
účtovníctve pozemkového spoločenstva nenachádzajú. Pokiaľ by taká suma bola zaúčtovaná, strata by
bola vo výške - 2.039,05 Eur, avšak daňovú povinnosť by to neovplyvnilo.

Pokiaľ ide obžalovaným o namietaný znalecký posudok vypracovaný znalkyňou Ing. Z. O., tak odvolací
súd v tomto smere nezistil žiadne také vady, ktoré by mali za následok jeho nezákonnosť a ako aj pre

ktoré by bolo nevyhnutné doplniť znalecké dokazovanie.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v uvedenom období Pozemkové spoločenstvo realizovalo
výstavbu Domu gazdových tradícií cez viacerých dodávateľov, avšak niektoré vykonané práce neboli

fakturované a ani inak dokladované, ale sa vyplácali v hotovosti bez riadneho dokladu, preto výdavky
neboli zaúčtované v účtovníctve a bolo znemožnené preveriť účelnosť použitia finančných prostriedkov
vo výške 12.500 eur, pritom za riadne vedenie účtovníctva spoločnosti je zodpovedný jeho štatutár.

Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa je zistiteľné, že obžalovaný jediný nakladal s

finančnými prostriedkami spoločenstva. Finančnú hotovosť v celkovej výške 12.500 eur, ktorú prevzal od
svedka X. W., na základe faktúr číslo 201101 až 201104 vystavených spoločenstvom pre X. W., následne
nezaevidoval v účtovníctve spoločenstva a neodviedol do pokladne, ani na účet spoločenstva a
účtovníčke vydal príkaz na vystavenie nových faktúr s číslami 201101 až 201104 vzťahujúcich sa na iné
obchodné prípady spoločenstva a znejúcich na sumu spolu vo výške 1.106,- Eur, ktoré dal zaevidovať

do účtovníctva spoločenstva. Finančnú hotovosť vo výške 12.500 eur si ponechal u seba a následne
s ňou nakladal svojvoľne a súčasne zmaril preverenie hospodárneho využitia finančných prostriedkov.
Obžalovaný v danom prípade konal v rozpore s čl. 9 spoločenskej zmluvy Pozemkového spoločenstva.

Okresný súd konanie obžalovaného po právnej stránke posúdil ako prečin sprenevery podľa § 213 ods.

1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, avšak bližšie nerozviedol akými právnymi úvahami sa spravoval,
keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení Trestného zákona. Odvolací súd
sa nestotožnil s danou kvalifikáciou skutku, pretože u tohto trestného činu sa vyžaduje prisvojenie si
zverenej veci a jej použitie na iný účel, na ktorý mu bola vec daná do dispozície, v danom prípade takéto
konanie zo strany obžalovaného nebolo preukázané.

Poprávnejstránkeodvolacísúdnarozdielodsúduprvéhostupňakonanieobžalovanéhokvalifikovalako
prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona. Objektom tohto trestného činu je cudzí majetok (nielen veci, ale aj ďalšie majetkové hodnoty -
finančné prostriedky). Podstatou trestného činu je konanie, ktorým vzniká akákoľvek škoda na cudzom

majetku, bez ohľadu na to, či sa páchateľ obohatil, alebo nie. Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona
sa malou škodou rozumie škoda prevyšujúca 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca
najmenej desaťnásobok takej sumy. Povinnosť opatrovať alebo spravovať cudzí majetok majú osoby,
ktoré sú povinné spravovať záležitosti iných osôb, pokiaľ je v tom zahrnutá aj starostlivosť o ich
majetok alebo nakladanie s ním. Taká povinnosť v danom prípade vyplývala zo spoločenskej zmluvy, ako

aj zo všeobecne záväzného právneho predpisu, a to § 5 ods. 1 zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových
spoločenstvách.Obžalovanývdanomprípadesvojvoľnenakladalsfinančnýmiprostriedkami,ktoréprijal
za drevnú hmotu od X. W., vo výške 12.500 eur, keďže tieto neodviedol do pokladne spoločenstva a
následne nedokázal dokladovať účelnosť a rozsah použitia týchto finančných prostriedkov. Obžalovaný
ako štatutárny orgán si musel byť vedomý, že koná v rozpore s právnym predpisom a môže svojim

konaním spôsobiť škodu. Obžalovaný v danom prípade spôsobil väčšiu škodu tým, že porušil všeobecne
záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť a povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy opatrovať
a spravovať cudzí majetok.Na základe pochybenia súdu prvého stupňa, preto krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr.
por. zrušil odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Zvolen v celom rozsahu a vo veci
rozhodol sám.

Vychádzajúc z tejto situácie, odvolací súd ďalej rozhodoval o uložení trestu. Pokiaľ ide ukladanie trestu,
odvolací súd v súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu prihliadol na všetky významné skutočnosti,
ktoré sú potrebné pre správnu individualizáciu trestu, pričom vychádzal z účelu trestu. Podľa § 34 ods. 1
Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných

odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Druh a výmera trestu boli stanovené
zákonným ustanovením § 237 ods. 2 Tr. zákona umožňujúce obžalovanému uložiť trest odňatia slobody
vo výmere jeden až päť rokov. Odvolací súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písm. j) Trestného zákona, pretože pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (podobu

37 rokov). Priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Tr. zák. u obžalovaného odvolací súd nevzhliadol.
Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák., ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Na základe modifikovanej trestnej sadzby
obžalovanému hrozil trest odňatia slobody na jeden rok až tri roky a osem mesiacov. Po zhodnotení
všetkých skutočností, ktoré majú význam pri určovaní druhu trestu a jeho výmery dospel k záveru, že z

hľadiskaindividuálnejajgenerálnejprevenciejeprimeranýazákonuzodpovedajúcitrestodňatiaslobody
vo výmere dvanástich mesiacov. Odvolací súd dospel k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti
a nápravu obžalovaného X. Q. výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, preto v zmysle § 49
ods. 1 Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil
obžalovanému skúšobná dobu v trvaní osemnásť mesiacov. Takto uložený trest zodpovedá zásadám

ukladania trestov ustanoveným v § 34 a § 38 Trestného zákona a takýto postih obžalovaného je
adekvátny, zodpovedá požiadavkám zabezpečenia generálnej i individuálnej prevencie a takto uložený
trest nie je možné považovať za neprimeraný a represívny.

Do trestného konania sa s náhradou škody pripojil poškodený JUDr. Q. S., za Pozemkové spoločenstvo,

ktorý si uplatnil škodu vo výške 12.500 eur. Keďže výsledky vykonaného dokazovania neposkytujú
dostatočný podklad na to, aby uplatnený nárok poškodeného na náhradu škody, ktorá bola spôsobená
trestným činom, mohol byť poškodenému prisúdený a doplnenie dokazovania v tomto smere už
neprichádza do úvahy, preto súd poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske
súdne konanie.

Spoukazomnazhorarozvedené dôvodysenátkrajskéhosúdurozhodoltakakojeuvedenévovýrokovej
časti tohto rozsudku.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4

Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.