Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/112/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1609200732
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1609200732.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: M. A.P., nar. XX.XX.XXXX, W. XXX/XX, F., zast.
JUDr. Martou Vícenovou, advokátkou, Záhradnícka 5478/15B, Malacky, proti odporcovi: O. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, F., zast. Jurek, advokátska kancelária, s.r.o., Mostová 2, Bratislava,
o vyporiadanie BSM, a o návrhu odporcu na prerušenie konania, na odvolanie odporcu proti uzneseniu
Okresného súdu Malacky zo dňa 17. februára 2016, č.k. 5C 71/2009-200, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmuznesenímsúdprvéhostupňazamietolnávrhodporcunaprerušeniekonaniadoskončenia
trestnej veci pre podozrenie zo spáchania trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy podľa ust.
§ 346 Tr. zák. a poškodzovania cudzích práv podľa ust. § 375 Tr. zák., pre ktoré podal otec odporcu
trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, pričom podozrivým je O. A., ktorý v prebiehajúcom konaní

o vyporiadanie BSM vypovedal dňa 15.10.2015 ako svedok, a podľa názoru odporcu uviedol vo svojej
výpovedi nepravdivé skutočnosti. Uviedol, že odporca v návrhu na prerušenie konania tvrdil, že v
uvedenej trestnej veci sa rieši otázka hodnovernosti dôkazu, a preto je potrebné prebiehajúce konanie
prerušiť. Svoje rozhodnutie odôvodnil po právnej stránke ust. § 109 ods. 2 písm. c), § 120 ods. 1,
§ 125 a § 132 O.s.p., a vecne tým, že v konaní už vykonal dôkazy, boli vypočutí účastníci, viacerí
svedkovia, bol podaný znalecký posudok, a oboznámil sa s listinnými dôkazmi, pričom dospel k záveru,

že spochybňovanie výsluchu jedného zo svedkov nemôže byť dôvodom na prerušenie prebiehajúceho
konania. Vyhodnotil, že odporcom uvádzaný dôvod pre prerušenie konania nespĺňa podmienky uvedené
v ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., a preto jeho návrh zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odporca včas odvolanie, a
žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Mal za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, že vec nesprávne právne posúdil, a tiež, že mu nedostatočným odôvodnením
odňalmožnosťkonaťpredsúdom.Odôvodnenienapadnutéhorozhodnutiapovažovalzanepostačujúce,
pretože sa súd prvého stupňa nezaoberal vecnými dôvodmi, ktoré uviedol v návrhu na prerušenie
konania. Podľa jeho názoru sa v predmetnom (zrejme trestnom) konaní rieši mimoriadne významná
otázka. Zopakoval, že dňa 15.10.2015 vypovedal ako svedok brat navrhovateľky O. A., ktorý vo svojej

výpovedi uviedol skutočnosti, ktoré sa podľa jeho názoru nezakladajú na pravde, na podklade čoho jeho
otec podal dňa 20.11.2015 trestné oznámenie. Zastával názor, že súd má povinnosť prerušiť konanie
vtedy, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je oprávnený v konaní riešiť ani ako otázku predbežnú,
pričom ide predovšetkým o otázky uvedené v ust. § 135 ods. 1 O.s.p.. Uviedol, že súd prvého stupňa
v odôvodnení svojho rozhodnutia neposkytol presvedčivé argumenty pre zamietnutie jeho návrhu na
prerušenie konania, a rozhodol unáhlene.

Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu nevyjadrila.Odvolací súd prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú
nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k
záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom
alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tomto prípade postúpi návrh

ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Občiansky súdny poriadok v ust. § 109 zakotvuje tzv. obligatórne a fakultatívne prerušenie konanie.
Odvolací súd poukazuje na povahu ustanovení § 109 ods. 1 a 2 O.s.p., v ktorých Občiansky súdny
poriadok zakotvuje prípady, keď je súd povinný prerušiť konanie (§ 109 ods. 1 O.s.p.), naproti tomu
je na uvážení súdu (pokiaľ nevykoná iné vhodné opatrenia) prerušiť konanie v prípadoch, ktoré sú
upravené v ustanovení § 109 ods. 2 O.s.p.. Ustanovenie § 109 ods. 1 O.s.p. upravuje prípady, keď

je súd povinný konanie prerušiť, a nepokračovať v ňom až do odpadnutia prekážky konania. Súd má
povinnosť prerušiť konanie aj v prípade, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní
oprávnený riešiť ani ako otázku predbežnú (písm. b) cit. ustanovenia). Ide predovšetkým o otázky
uvedené v ustanovení § 135 ods. 1 O.s.p.. Ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. zas upravuje tzv.
fakultatívne prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné, ide teda o prípad, keď

súd po zvážení charakteru prekážky postupu konania môže konanie aj prerušiť. Je však povinný najskôr
urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami, a prerušiť konania môže až vtedy,
keď tieto zlyhajú. Predpokladom postupu súdu podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. je iné prebiehajúce
konanie, v ktorom je riešená resp. má byť riešená otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu,
alebo ak dal súd k zahájeniu takéhoto iného konania podnet. Rozhodujúcim hľadiskom je pritom zásada

hospodárnosti súdneho konania, preto prerušenie konania v zmysle ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.
predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.

Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že predmetom konania je návrh navrhovateľky
z roku 2009 na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva s

odporcom. Konanie je v súčasnosti v štádiu, kedy súd prvého stupňa vykonal všetky účastníkmi doposiaľ
navrhnuté dôkazy, a obe strany sporu uviedli, že žiadne návrhy na doplnenie dokazovania momentálne
nemajú. Odporca za dôvod na prerušenie prebiehajúceho konania do skončenia ním označenej veci
trestného oznámenia považoval podľa jeho návrhu skutočnosť, že jeho otec podal trestné oznámenie
na neznámeho páchateľa (ako podozrivého označil brata navrhovateľky) pre podozrenie zo spáchania

trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy podľa ust. § 346 Tr. zák. a poškodzovania cudzích
práv podľa ust. § 375 Tr. zák., keď mal za to, že brat navrhovateľky uviedol v postavení svedka na
pojednávaní pred súdom nepravdivé skutočnosti. Konanie žiadal prerušiť s poukazom na ust. § 109
ods. 1 písm. b) ako aj ods. 2 písm. c) O.s.p., pričom bližšie zdôvodnenie ním navrhovaného právneho
posúdenia pre prerušenie konania v návrhu nevysvetlil, a uviedol len, že v trestnej veci sa rieši otázka

hodnovernosti dôkazu. V odvolaní argumentoval, že prebiehajúce konanie je potrebné prerušiť jednak
preto, že v trestnom konaní sa rieši mimoriadne významná otázka, a tiež preto, že súd má povinnosť
prerušiť konanie vtedy, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je oprávnený v konaní riešiť ani ako
otázku predbežnú, a s poukazom na ust. § 135 ods. 1 O.s.p. zdôraznil, že súd je viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný

podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal.

Odvolací súd dospel zhodne so súdom prvého stupňa k záveru, že v danej veci neboli splnené
podmienky na prerušenie konania, a to ani pre obligatórne prerušenie konania podľa ust. § 109 ods.
1 písm. b) O.s.p., a ani pre fakultatívne prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p..

Odvolací súd zastáva názor, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nezávisí od žiadnej otázky, ktorú nie
je oprávnený v prebiehajúcom konaní riešiť, keď z návrhu odporcu ani nevyplýva, o akú otázku by malo
ísť, pričom nejde ani o prípad, ktorý by spadal do okruhu rozhodnutí uvedených v ust. § 135 O.s.p.. V
konaní pred súdom sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a súd je po ichvykonaní povinný dôkazy vyhodnotiť podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti. Je teda nielenže oprávnený, ale aj povinný vyhodnotiť všetky dôkazy, a medzi
nimi aj hodnovernosť svedeckých výpovedí. Ak sa odporca (mylne) domnieva, že prebiehajúce konanie

o vyporiadanie BSM účastníkov je súd povinný prerušiť podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. z dôvodu,
že jeho otec podal na neznámeho páchateľa (ako podozrivého označil brata navrhovateľky) trestné
oznámenie, nebolo možné sa s jeho názorom stotožniť. Samotné podanie trestného oznámenia totiž
nemôže byť relevantným dôvodom pre obligatórne prerušenie občianskeho súdneho konania podľa ust.
§ 109 ods. 1 písm. b) O.s.p.. Ak by odvolací súd takejto argumentácii vyhovel, viedlo by to k absurdnému

záveru,žekaždéobčiansko-právnekonaniepredsúdommusíbyťprerušené,akhocijakáosobapodána
účastníka, svedka alebo inú na konaní zúčastnenú osobu trestné oznámenie, čo je záver neudržateľný.

Pre úplnosť veci odvolací súd uvádza, že ani podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. nebol
súd prvého stupňa povinný návrhu na prerušenie konania vyhovieť, keďže tento procesný úkon
(prerušenie konania) je fakultatívny, a závisí len od úvahy súdu prvého stupňa, ktorý správne poukázal

na hospodárnosť konania s tým, že spochybňovanie výpovede svedka nie je dôvodom na prerušenie
konania, s čím sa aj odvolací súd stotožnil. Dospel zároveň k záveru, že neprebieha žiadne také konanie,
v ktorom by sa riešila otázka významná pre rozhodnutie súdu prvého stupňa v prejednávanej veci,
keďže odporca existenciu takéhoto konania ničím nepreukázal. Rozhodovanie o trestnom oznámení
otca odporcu na neznámeho páchateľa nie je konaním, v ktorom sa rieši otázka zásadného významu

pre prebiehajúce konanie o vyporiadanie BSM účastníkov. V tejto súvislosti považuje odvolací súd tiež
za potrebné zdôrazniť, že v prípade vyhovenia návrhu odporcu a prerušenia konania, hoci zákonné
predpoklady na prerušenie konania neboli splnené, by mohlo byť zasiahnuté do práv účastníkov, najmä
do ich práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Odvolací súd tiež konštatuje, že súd prvého
stupňa tým, že zamietol návrh odporcu na prerušenie konania s tým, že bude vo veci naďalej konať

a rozhodovať, postupoval v súlade so zásadou hospodárnosti konania. Preto, ak návrh odporcu na
prerušenie konania zamietol, rozhodol správne.

Odvolacísúdzvyššieuvedenýchdôvodovnapadnutéuzneseniesúduprvéhostupňaakovecnesprávne
podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.