Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. január 2021

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4Csp/117/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119341110
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mariana Juríková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2021:6119341110.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, sudkyňou Mgr. Marianou Juríkovou, v právnej veci žalobcu: T. L., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom XXX/XX-XX, XXX XX K., právne zastúpená: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so
sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 237 406, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,
IČO: 00 585 441, zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02
Bratislava - mestská časť Staré Mesto, v spore o zaplatenie 264,12 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 264,12 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 %
ročne od 20.06.2019 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet vedený v Tatra

banka, a. s., číslo účtu: IBAN: SK94 1100 0000 0029 1196 5099.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica
sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 264,12 Eur spolu s 5% úrokom z omeškania
ročne zo sumy 264,12 Eur od 20.06.2019 do zaplatenia spolu s náhradou trov konania. Po tom, ako
žalovaný podal odpor proti, v upomínacom konaní vydanom platobnom rozkaze, vec bola postúpená
Okresnému súdu Žilina dňa 30.09.2019.

2. Žalobca svoj nárok odôvodnil tou skutočnosťou, že dňa 15.05.2019 došlo k škodovej udalosti, pri
ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Škoda Octavia, EČV: XBFXXXX, ktorého vlastníkom
v čase dopravnej nehody bola T. L. (žalobca). Na motorovom vozidle žalobcu bola spôsobená škoda
spočívajúca v prasknutí čelného skla po tom, ako bol doň vymrštený kamienok spod kolies vozidla Škoda
Octavia, EČV: Z., ktoré bolo v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Predmetná škodová udalosť bola žalovanému riadne

ohlásená a ten ju zaregistroval ako škodovú udalosť č. XXXXXXXXXX. Žalobca ďalej uviedol, že
krátko po vzniku škodovej udalosti jej účastníci spísali záznam o dopravnej nehode, tento podpísali,
zakreslili spôsob vzniku škody a uviedli poškodenia na poškodenom motorovom vozidle. Žalobca si
dal motorové vozidlo opraviť v servise Pavol Hradský-AUTOKOMPLET, pričom náklady na opravu
boli vo výške 264,12 Eur, ktorú výšku preukázal faktúrou č. XXXXXXXX. Žalovaný škodovú udalosť
neuznal s odôvodnením, že zo strany žalobcu nebolo preukázané, že ku vzniku škody došlo prevádzkou
motorového vozidla, EČV: Z.. Žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu o neuznaní škodovej udalosti uviedol,

že na ceste sa v čase vzniku škody nachádzali len dve motorové vozidlá, a to vozidlo žalobcu, EČV:
XBFXXXX a vozidlo poisteného, EČV: Z.. Je preto viac než určité, že škoda na motorovom vozidle
žalobcu vznikla prevádzkou motorového vozidla poisteného. Uvedené pritom potvrdil i vodič vozidla
povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Dôvodnosť svojho nároku žalobca oprel o ustanovenie§ 4 ods. 2, 4 a § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ustanovenie § 797 ods. 2 a 442 ods.1 Obč. zák.,
stanovisko Národnej banky Slovenska zo dňa 16.07.2013 k likvidácii škodových udalostí v povinnom

zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v prípadoch
škôd na čelnom skle spôsobených kameňom vymršteným spod kolies iného motorového vozidla a
stanovisko Najvyššieho súdu SR, sp.zn. Cpj 5/2014 zo dňa 03.06.2014. Žalobca zdôraznil, že právo
na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového
vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žiadal iba

zaplatiť za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. Tiež zdôraznil, že zodpovednosť vodiča vozidla,
od ktorého kolies kamienok odskočil, je zodpovednosťou objektívnou, nezávislou na jeho zavinení. Ak
má takýto vodič povinné zmluvné poistenie, je jeho poisťovňa povinná takúto škodu zaňho nahradiť.
Mal za to, že oznámenie škodovej udalosti poisteným a predloženie záznamu o dopravnej nehode,
podpísaným oboma účastníkmi škodovej udalosti, je bezprostredným dokumentom preukazujúcim, že
došlo k škodovej udalosti a takýto dokument je spôsobilý na preukázanie právneho základu nároku

žalobcu na náhradu škody. Pri danej poistnej udalosti nie je možné zaobstarať žiaden iný dôkaz, ktorý
by preukazoval oprávnenosť nároku žalobcu. Žalobca si s poukazom na § 517 ods. 2 Obč. zák. a §
797 ods. 3 prvá veta Obč. zák. uplatnil tiež úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 264,12 Eur
od 20.06.2019 do zaplatenia. K žalobe priložil faktúru č. XXXXXXXX na sumu 264,12 Eur, odvolanie
proti rozhodnutiu o neuznaní škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX,

oznámenie o riešení škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa
04.06.2019, oznámenie škodovej udalosti poisteným, vyrozumenie k oznámeniu škodovej udalosti zo
strany žalovaného zo dňa 02.07.2019 a záznam o dopravnej nehode.

3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 16.08.2019 platobný rozkaz, ktorým

návrhu v celom rozsahu vyhovel.

4. Proti platobnému rozkazu žalovaný včas podal odpor, ktorým akékoľvek nároky žalobcu považoval
za nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné. Podľa žalovaného návrh žalobcu nespĺňa zákonné
kritériá, požadované ustanovením § 132 CSP. Uviedol, že žalobca bol povinný opísať rozhodujúce

skutočnosti, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok voči žalovanému. Táto povinnosť žalobcu
nebola žiadnym spôsobom obsahovo naplnená, pričom absentuje inter alia aj preukázaný kauzálny
nexus. Žalovaný riadne a dostatočne uviedol zdôvodnenie neposkytnutého plnenia, nakoľko zo strany
žalobcu nebolo jednoznačné a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že k vzniku škody došlo
prevádzkou motorového vozidla, EČV: Z.. Vodič motorového vozidla, prevádzkou ktorého údajne malo

dôjsťkvznikuškodysisohľadomnasvojepovinnostipririadenímotorovéhovozidlanemôžebyťvedomý
toho, že práve spod kolies ním riadeného motorového vozidla došlo k odskočeniu kameňa, ktorý údajne
poškodil čelné sklo motorového vozidla žalobcu. Podľa § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. je povinnosťou
žalobcu uplatnený nárok preukázať, a to vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky
konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Súhlasné vyhlásenie

vodiča motorového vozidla, ktoré údajne malo poškodiť čelné sklo žalobcu a vodiča poškodeného
motorového vozidla nemá charakter preukázania okolností vzniku škody.

5. Vo vyjadrení k odporu žalovaného žalobca poukázal na ustanovenie § 4 ods.2,4 a § 11 ods. 6 písm.
b) zákona č. 381/2001 Z.z. a čl. 8 CSP. Uviedol, že dôkazné bremeno prechádza na žalovaného z

dôvodu nevyplatenia poistného, keďže z toho má priaznivé dôsledky. Podporne odkázal na uznesenie
Ústavného súdu SR z 21.01.2015, sp.zn. II. ÚS 38/2015. Podľa žalobcu žalovaný neuviedol žiadne
relevantné dôvody, pre ktoré nevyplatil poistné plnenie, čím nepreukázal tvrdené, a to, že sú tu dôvody
nevyplatenia poistného plnenia, a tým pádom poisťovňa neuniesla svoje dôkazné bremeno. K námietke
žalovaného vo vzťahu k náležitostiam žaloby podľa §132 CSP žalobca mal za to, že žaloba obsahuje

všetky podstatné náležitosti, označil a predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdených skutočností a
jasne špecifikoval žalobný návrh. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že žalobca nepreukázal kauzálny
nexus medzi vznikom škody a samotnou škodou, žalobca poukázal na skutočnosť, že škoda vznikla tak,
že spod motorového vozidla škodcu bol vymrštený kamienok, ktorý rozbil čelné sklo jeho motorového
vozidla. K danej problematike existuje široká judikatúra súdov, v zmysle ktorej sa takto vzniknutá škoda

považuje za škodu, ktorá sa má uhrádzať z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla vinníka škodovej udalosti. Na podporu svojich tvrdení
poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 4Cob/48/2015 zo 14.04.2016, Krajského
súdu v Žiline, sp.zn. 11Co/137/2013 zo dňa 16.09.2013 a stanovisko Národnej banky Slovenska zodňa 16.07.2013. Ďalej žalobca uviedol, že k poškodeniu čelného skla došlo prevádzkou motorového
vozidla škodcu povinne zmluvne poisteného u žalovaného, čo uznal a potvrdil aj samotný škodca, čoho
dôkazom je súhlasné vyhlásenie vodiča motorového vozidla, ktoré spôsobilo poškodenie čelného skla.

Žalobca nemá ako inak preukázať, že škodca skutočne za škodu zodpovedá a žalovaný neuviedol, čo
potrebuje na to, aby škoda bola „dostatočne preukázaná“.

6. Po postúpení veci Okresnému súdu Žilina sa žalovaný k replike žalobcu pred nariadením
pojednávania nevyjadril.

7. Okresný súd vykonal dokazovanie v zmysle ustanovení CSP, pričom zistil skutkový stav nasledovne.

8. Zo záznamu o dopravnej nehode vyplýva, že k dopravnej nehode došlo dňa 15.05.2019 o 18:30 hod.
medzi Zubrohlavou a Rabčou. Vozidlo A (Škoda Octavia M.: Z.) viedol Ivan Bolibruch, povinne zmluvne
poistený u žalovaného. Vozidlo B (Škoda Octavia, EČV: XBFXXXX) viedla T. L., pričom na vozidle B bolo

viditeľné poškodenie, a to prasklina na čelnom skle. Uvedený záznam o dopravnej nehode je podpísaný
vodičom vozidla A, ako aj vodičom vozidla B.

9. Z oznámenia škodovej udalosti poisteným vyplýva, že nehoda sa stala dňa 15.05.2019 o 18:30 hod,
miesto nehody medzi Zubrohlavou a Rabčou. Poisteným vodičom vozidla v čase nehody a zároveň

držiteľom vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda je D. B.. Vozidlo, ktorého prevádzkou bola
spôsobená škoda je Škoda Octavia, EČV: Z.. Popis nehody: smerom zo Zubrohlavy do Rabče obiehalo
vozidlo A, ktorému spod kolesa vyletela skalka a spôsobilo prasklinu na čelnom skle na vozidle B. V
kolónke, kto spôsobil nehodu a v čom vidíte jej príčinu je uvedené, že: nehodu spôsobilo vozidlo A
(poistený, príčinou je skalka, ktorá vyletela spod kolesa vozidla A).

10. Z oznámenia o riešení škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX z poistnej zmluvy číslo: XXXXXXXXXX
zo dňa 04.06.2019 vyplýva, že poisťovňa žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody vybavuje bez
poskytnutia náhrady škody s tým, že súhlasné vyhlásenie vodiča motorového vozidla, ktoré údajne malo
poškodenie čelného skla žalobcu spôsobiť a vodiča poškodeného motorového vozidla nemá charakter

preukázania okolností vzniku škody.

11. Z odvolania žalobcu proti rozhodnutiu poisťovne o nepriznaní náhrady vzniknutej škody zo dňa
12.06.2019 vyplýva, že žalobca poisťovni oznámil, že na ceste sa v čase vzniku škody nachádzali len
dve motorové vozidlá, a to vozidlo poškodeného, EČV: XBFXXXX a vozidlo poisteného, EČV: Z., preto

je viac než určité, že škoda na motorovom vozidle poškodeného vznikla prevádzkou motorového vozidla
poisteného. Ďalej uviedol, že poistený súhlasil, že prevádzkou jeho motorového vozidla spôsobil škodu
na motorovom vozidle poškodeného (žalobcu).

12. Z vyrozumenia k oznámeniu o škodovej udalosti poisťovne zo dňa 02.07.2019 vyplýva, že

poisťovňa žalobcovi oznámila, že poškodený je povinný preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi
osobitnou povahou prevádzky konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako
následkom. Podľa poisťovne (žalovaného), v prípade tvrdenia vodiča vozidla, ktorého prevádzkou mala
byť spôsobená škoda, nejde o tvrdenie, ktoré vyplýva z jeho vlastného zmyslového vnímania, ale
vyplýva z tvrdenia vodiča poškodeného motorového vozidla. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj

nárok na náhradu škody priamo od poisťovateľa, ale je povinný tento nárok preukázať. Predpokladom
preukázania zodpovednosti poisteného by bol napríklad kamerový záznam.

13. Z faktúry č. XXXXXXXX vystavenej dodávateľom Autoservis Pavol Hradský - AUTOKOMPLET
vyplýva, že žalobcovi boli fakturované práce v súvislosti s výmenou predného skla, celkovo v sume

264,12 Eur s dátumom dodania služby a vyhotovenia faktúry 21.05.2019, s tým, že dátum splatnosti
faktúry je do 04.06.2019.

14. Predmetom sporu v posudzovanom prípade bolo zaplatenie poistného plnenia z dôvodu vzniku
poistnej udalosti, pri ktorej došlo k poškodeniu vozidla vo vlastníctve žalobcu, a to k poškodeniu jeho

predného čelného skla, ktoré si vyžiadalo jeho následnú výmenu. V konaní nebolo sporné, že dňa
15.05.2019 došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobcu, spornou neboli ani náklady na opravu
vozidlažalobcuvsume264,12Eur,vyúčtovanéautoservisomPavolHradský-AUTOKOMPLET.Faktúrou
č. XXXXXXXX bol vyúčtovaný pracovný úkon, a to výmena čelného skla, dodaný materiál a s týmsúvisiace mechanické práce. Ďalej sporným nebolo ani to, že vodič motorového vozidla, v súvislosti s
prevádzkouktoréhomalodôjsťkuškodovejudalostinamotorovomvozidležalobcu,bolpovinnezmluvne
poistený za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Spornou skutočnosťou

v konaní bola okolnosť vzniku škody. Z listu zo dňa 04.06.2019, ktorý spísal žalovaný, vyplynulo,
že žalovaná poisťovňa neposkytla poistné plnenie, pretože súhlasné vyhlásenie vodiča motorového
vozidla, ktoré malo poškodiť čelné sklo žalobcu a vodiča poškodeného motorového vozidla, nemá
charakter preukázania okolnosti vzniku škody, teda že nebolo jednoznačne preukázané, že poškodenie
motorového vozidla žalobcu vzniklo prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného.

15. Nárok žalobcu súd posudzoval podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona
č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“).

16. Podľa § 427 ods. 1 Obč. zák., fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za

škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

17. Podľa § 428 Obč. zák., svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzkovateľ zbaviť, ak bola škoda
spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže,
že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

18. Podľa § 822 Obč. zák., z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej
udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.

19. Podľa § 823 Obč. zák., náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti

poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

20. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

21. Podľa § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 381/2001 Z.z., ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ
nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti
s poistnou udalosťou.

22. Podľa § 10 ods.1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z., poistený je povinný písomne oznámiť
poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky.

23.Podľa§11ods.7zákonač.381/2001Z.z.,poisťovateľjepovinnýposkytnúťpoistnéplneniedo15dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné

plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

24. Podľa § 15 ods.1 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný

tejto nárok preukázať.

25. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov upravená v § 427 až 431
je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej
zodpovednosti, kedy sa zodpovedná osoba (prevádzkovateľ) nemôže zbaviť zodpovednosti tým, že

preukáže nedostatok zavinenia. Zodpovednosť prevádzkovateľa je vylúčená len pri splnení liberačných
dôvodov (§ 428 Obč.zákonníka). Zákon tým poskytuje zvýšenú ochranu poškodenému a reflektuje
skutočnosť, že dopravné prostriedky sú zložité zariadenia charakteristické zvýšenými nárokmi na ich
ovládanie, pohybujúce sa spravidla väčšou rýchlosťou, ktoré skutočnosti spôsobujú zvýšené riziko
vzniku škôd pri ich prevádzke. Prevádzkovateľ sa zbaví zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

dopravných prostriedkov, ktorá vzniká bez zreteľa na zavinenie, len v prípade, ak preukáže, že sa
škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Svojej
zodpovednosti sa však prevádzkovateľ nemôže zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré
majú svoj pôvod v prevádzke.26. V posudzovanej veci, tak ako už bolo uvedené vyššie, je spornou okolnosť vzniku škodovej udalosti.
V tejto súvislosti súd najmä s ohľadom na tvrdenia žalovaného bol povinný ustáliť skutkový priebeh

samotnej poistnej udalosti. Súd prvej inštancie pritom vychádzal zo záznamu o dopravnej nehode, ktoré
podpísal tak vodič poisteného vozidla, ktoré spôsobilo škodu, ako aj poškodený, z ktorého vyplýva, že
k poškodeniu motorového vozidla žalobcu došlo pri predchádzaní jeho vozidla motorovým vozidlom
poisteného a tiež z jeho obsahu vyplýva, že viditeľným poškodením motorového vozidla žalobcu bola
prasklina na čelnom skle. Tento opis škodovej udalosti korešponduje aj s opisom priebehu škodovej

udalosti v samotnom oznámení poistnej udalosti poisteným prevádzkovateľom motorového vozidla, kde
je v kolónke podrobný popis nehody uvedené, že smerom zo Zubrohlavy do Rabče obiehalo vozidlo A,
to znamená motorové vozidlo poisteného, ktorému spod kolesa vyletela skalka a spôsobilo prasklinu
na čelnom skle na vozidle B, t.j. vozidle žalobcu a kde zároveň poistený prehlásil, že nehodu spôsobilo
vozidlo A (poistený). Vychádzajúc z uvedených dôkazov súd prvej inštancie konštatuje, že k poškodeniu
čelného skla motorového vozidla žalobkyne došlo tak, že spod kolesa motorového vozidla poisteného,

ktoré predchádzalo motorové vozidlo žalobcu, vyletel kameň a ten zasiahol a poškodil čelné sklo vozidla
žalobcu. Súd prvej inštancie má za to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení predložením
listinných dôkazov. Preto sa súd nestotožnil s tvrdením žalovaného, že v danom prípade nepostačuje
súhlasné tvrdenie poškodeného a škodcu o priebehu samotnej udalosti, a teda existencii príčinnej
súvislosti medzi osobitnou povahou motorového vozidla a škodou. Žalobca, ako aj vodič motorového

vozidla, ktoré bolo účastné na škodovej udalosti zhodne uviedli priebeh škodového deja, pričom súd z
obsahu spisu nezistil a žalovaný v konaní ani neprodukoval žiadne tvrdenia a dôkazy spochybňujúce
vierohodnosť ich vyjadrení. Správanie žalobcu bezprostredne po škodovej udalosti, ani v neskoršom
období, ani v prebiehajúcom konaní nevykazovalo žiadne znaky účelovosti, ale korešpondovalo s
ustáleným skutkovým dejom.

27. V konaní je ďalej nesporné, že prevádzkovateľ vozidla poisteného u žalovaného riadne a včas
žalovanému oznámil vznik škodovej udalosti, čím si splnil svoju zákonnú povinnosť. Na strane
žalovanéhotakvzniklavzmysle§11ods.6zákonač.381/2001Z.z.povinnosťškodovúudalosťprešetriť.
Žalovaný ohlásenú škodovú udalosť zaregistroval pod č. XXXXXXXXXX a ako dôvod odmietnutia

plnenia neuviedol, že poistený si svoju zákonnú povinnosť nesplnil riadne a včas.

28. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného, ktorým cieľom bolo spochybniť príčinu poškodenia čelného skla
motorového vozidla žalobcu a tým preukázať nedôvodnosť žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie
žalovanej sumy, tieto súd prvej inštancie nevyhodnotil ako relevantné. Len konštatovanie žalovaného, že

nie je preukázané, že ku škode došlo tak, ako bolo uvedené v zázname o nehode a oznámení jej vzniku,
je nepostačujúce na prijatie záveru o nepreukázaní vecnej a časovej súvislosti medzi osobitnou povahou
prevádzky ako príčiny a vznikom škody ako následku. Žalobca a poistený boli ako jediní prítomní pri
vzniku škodovej udalosti a identicky deklarovali jej priebeh podpísaním záznamu o nehode. Obrana
žalovaného spočívajúca len na všeobecných tvrdeniach o schopnosti účastníkov škodovej udalosti,

najmä poisteného, zmyslovo vnímať jej priebeh, nemá pre súd skutkovú ani právnu relevanciu. Možno
konštatovať, že žalovaný priebeh škodovej udalosti spochybňuje len všeobecnými tvrdeniami a svojimi
ničím nepodloženými domnienkami. Žiadne dôkazy na popretie žalobcom prezentovaných skutočností
neboli z jeho strany v spore produkované. Pokiaľ na základe zhodných tvrdení účastníkov nehody, ako
jediných priamych účastníkov škodovej udalosti, bolo preukázané, že príčinou poškodenia čelného skla

žalobcu bolo odmrštenie kameňa spod kolies obiehajúceho vozidla, tak bolo dôkaznou povinnosťou
žalovaného, aby v konaní uviedol inú možnú príčinu vzniku škody na čelnom skle vozidla žalobcu, túto
v konaní hodnoverne preukázal a spochybnil tak oprávnenosť nároku na náhradu škody uplatneného
zo strany žalobcu.

29. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s názorom žalovaného, že na preukázanie dôvodnosti nároku
žalobcu je potrebný minimálne kamerový záznam. Nie je totiž možné od prevádzkovateľov motorových
vozidiel požadovať, aby si zaobstarali do svojich vozidiel kamery, keďže im takáto povinnosť zo zákona
nevyplýva. Naviac akceptovaním tohto názoru by súd prvej inštancie pripustil, aby sa poškodený v
prípade absencie kamerového systému v motorovom vozidle dostal do dôkaznej núdze, ktorá by

prakticky, najmä s poukazom na dôkazy, ktoré žalobca produkoval v tomto konaní (a podľa názoru
súdu prvej inštancie iné ani produkovať nemohol), vylučovala možnosť domôcť sa náhrady nákladov v
súvislosti so škodou vyvolanou osobitnou povahovou tejto prevádzky.30. Pokiaľ ide o výšku samotnej škody na motorovom vozidle žalobcu, tá medzi sporovými stranami
nebola sporná a ani zo strany žalovaného argumentačne napádaná. Jej výšku mal súd za preukázanú
z predloženej faktúry servisu, ktorý realizoval výmenu čelného skla a za túto si uplatnil sumu 264,12 Eur

(vrátane nákladov za dodaný materiál a s tým súvisiacich mechanických prác).

31. Na základe uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie
poistného plnenia, a to na základe ustanovenia § 797 ods. 2 Obč. zák., a to vrátane úrokov z omeškania
podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. Žalovaný bol povinný

poistné plnenie vyplatiť do 15 dní od skončenia poistného vyšetrovania (§ 797 ods.3 Obč. zák.).
Vzhľadomnato,žežalovanýriešenieškodovejudalosti,jejvybavenímbezposkytnutiaplneniažalobcovi
oznámil listom zo dňa 04.06.2019, t.j. podľa súdu prvej inštancie týmto dňom ukončil poistné vyšetrenie,
uvedenú 15-dňovú lehotu počítal súd odo dňa 05.06.2019. Na základe uvedeného je zrejmé, že pokiaľ
si žalobca uplatnil úroky z omeškania od 20.6.2019, tento jeho postup bol opodstatnený.

32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 a § 262 ods. 1 CSP, pričom
vychádzal z úspechu žalobcu v spore. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku
vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde

Žilina.Odvolaniemôžepodaťstrana,vktorejneprospechbolorozhodnutievydané.Oodvolanírozhodne
Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.