Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. február 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/96/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319200910
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8319200910.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek

senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v spore žalobcu G. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. XX/XX, XXX XX D., zastúpený JUDr. Martinou Fabiánovou, advokátkou, so sídlom Hencovská
2043/178, 093 02 Hencovce, proti žalovaným 1/ B. Ž., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX T. XX, zastúpenej
JUDr. Karin Bilou, advokátkou, so sídlom Kukorelliho 52, 066 01 Humenné a 2/ G. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Č.. S. XX/XXXX, XXX XX Y., zastúpenom JUDr. Danielom Finkom, advokátom, so sídlom
Valaškovská 21, 066 01 Humenné, o zaplatenie 2.862,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 11Pc/3/2019-151 zo dňa 15.2.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku III., IV.

II. Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je návrh žalobcu na zaplatenie 2.862,50 Eur titulom úhrady výživného, ktoré
splnil za iného.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozhodol tak, že cit.:

„I. Žalovaná v 1/ rade je povinná zaplatiť žalobcovi 787,50 eur s príslušenstvom, a to s úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 787,50 eur od 3.4.2019 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 70,- eur až do zaplatenia celého dlhu vždy do 20. dňa v príslušnom

kalendárnom mesiaci prvýkrát počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom nadobudne tento
rozsudok právoplatnosť pod stratou výhody splátok s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má
za následok splatnosť celého plnenia.
II. Žalovaný v 2/ rade je povinný zaplatiť žalobcovi 787,50 eur s príslušenstvom, a to s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 787,50 eur od 26.3.2020 do zaplatenia, a to všetko v
pravidelných mesačných splátkach vo výške 70 eur až do zaplatenia celého dlhu vždy do 20. dňa
v príslušnom kalendárnom mesiaci prvýkrát počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom

nadobudne tento rozsudok právoplatnosť pod stratou výhody splátok s tým, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
III. Súd žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.
IV. Súd stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva..“3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že Okresný súd Humenné
rozsudkom č. k. 21Pc/9/2018-45 zo dňa 21.12.2018 rozhodol v prvom výroku, že žalobca nie je otcom

maloletého S. Ž., L.. XX.X.XXXX z matky B. Ž., L.. XX.X.XXXX - žalovanej v 1 rade. Súd mal v tomto
konaní preukázané z testu DNA, že otcovstvo žalobcu k maloletému S. je prakticky vylúčené. Okresný
súdHumennérozsudkomč.k.9Pc/10/2019zodňa20.11.2019právoplatnýmkudňu13.12.2019vprvom
výroku určil, že žalovaný v 2/ rade je otcom maloletého S. Ž., L.. XX.X.XXXX z matky B. Ž. - žalovanej v
1/ rade. Z rodného listu zo dňa 22.1.2020 vyplýva, že v knihe narodení matričného úradu Y.É. vo zväzku

č. XX, ročník XXXX na strane XXX pod por. č. XXX je zapísané narodenie mal. S. Ž. dňa XX.X.XXXX
v Y., pričom ako otec je uvedený žalovaný v 2/ rade G. Y. a ako matka je uvedená žalovaná v 1/ rade
B. Ž.. Z prehľadu transakcií zo dňa 5.12.2018 predložených žalobcom vyplýva, že žalovanej v 1/ rade
uhradil za obdobie od 16.2.2016 do 14.2.2016 sumu 690,- eur, za obdobie od 13.1.2017 do 11.12.2017
uhradil sumu 890,- eur, za obdobie od 12.1.2018 do16.11.2018 sumu 782,50 eur, spolu 2.362,50 eur.

4. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého aj keď žalobcovi svedčí právo na úhradu
plnenia výživného, ktoré plnil za iného, jeho výkonu vo vzťahu k žalovaným čiastočne bráni ustanovenie
§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v čase splodenia dieťaťa
žalovaná v 1/ rade mala vzťah so žalovaným v 2/ rade, ale zároveň jej prejavoval citovú náklonnosť
aj žalobca. Tieto prejavy žalobcu sú zrejmé z emailovej komunikácie, kde žalobca žalovanej v 1/ rade

prejavuje lásku a žalobca prejavy náklonnosti pred prvým pohlavným stykom aj potvrdil. Súd preto
neuveril tvrdeniam žalobcu, že žalovaná v 1/ rade si pohlavný styk so žalobcom vyžiadala proti jeho vôli.
Súd z vykonaného dokazovania tiež zistil, že v čase pred narodením, ale ani po narodení maloletého
S. žiadni z účastníkov konania nežiadali vykonať testy otcovstva k maloletému S.. Žalovaná v 1/ rade
uisťovala žalovaného v 2/ rade, že otcom maloletého S. nie je, hoci aj žalovaný v 2/ rade nejakú

pochybnosť mal. Žalobca tehotenstvo žalovanej v 1/ rade zobral ako skutočnosť, s ktorou sa musí
vysporiadať, hoci žalovaná v 1/ rade mu tehotenstvo oznámila po prvom pohlavnom styku a zároveň
mal vedomosť aj o vzťahu žalovanej v 1/ rade s iným mužom, čo vyplynulo z mailovej komunikácie,
kde žalobca sa priamo vyjadruje k osobe jej priateľa a označuje ho aj menom G.. V danej právnej veci
nielen žalobca, ale ani žalovaná v 1/ rade a ani žalovaný v 2/ rade si nepočínali v otázke rodičovstva

k dieťaťu s náležitou starostlivosťou. Podľa názoru súdu, žalobca sa nemal uspokojiť s oznámením
žalovanej v 1/ rade o jej tehotenstve po jedinom pohlavnom styku a mal postupovať obozretnejšie a
starostlivejšie a to bez ohľadu na to, aké silné city v tom čase k žalovanej v 1/ rade prechovával. Tiež
žalovaná v 1/ rade vedomá si svojho sexuálneho života s dvoma mužmi v rozhodnom období o to viac
mala trvať na riadnom preukázaní otcovstva žalobcu opomínajúc jeho ubezpečovanie a prejavy lásky.

Samotný postoj žalovanej po rozhodnutí súdu o zapretí otcovstva žalobcu nie je spôsobilý zvrátiť stav,
ktorý nemusel vôbec nastať, ak by sa otázka otcovstva riešila po narodení dieťaťa. Súd je tiež toho
názoru, že aj žalovaný v 2/ rade s pochybnosťou o možnom jeho otcovstve nemal sa uspokojiť len
s uistením žalovanej v 1/ rade, že nie je otcom. Súd usudzuje, že väčšina členov spoločnosti by za
neslušné označila práve takéto správanie zúčastnených strán, ktoré sa ani len nepokúsili o vyriešenie

otázky rodičovstva a odstránenie všetkých pochybností o otcovstve maloletého S.. Súd poukazuje, že
privedenie dieťaťa na svet je rovnakou zodpovednosťou oboch rodičov a rovnakú zodpovednosť majú
rodičia aj voči dieťaťu, ktoré má právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť (článok 7
Dohovoru o právach dieťaťa). Súd tiež dodáva, že celý rad rodinných vzťahov je založený v prvom rade
na normách morálnych a spoločnosťou akceptovaných. V danom prípade je správne a spravodlivé, aby

sa každá jedna zúčastnená strana, teda žalobca, žalovaná v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade, podieľali na
vzniknutej situácii a rovnakou mierou znášali následky svojej nerozvážnej nečinnosti. Preto súd sumu
2.362,50 eur podelil na tri čiastky, pričom žalovanú v 1/ rade s prihliadnutím na jej výslovný prejav uhradiť
prijaté výživné žalobcovi naspäť, čo považovala žalovaná v 1/ rade vzhľadom na vzniknutú situáciu za
korektné, zaviazal na úhradu žalobcovi sumou 787,50 eur. Rovnakou sumou súd zviazal žalovaného v 2/

rade na jej zaplatenie žalobcovi. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol, a to vzhľadom na preukázané
správanie žalobcu popísané vyššie v tomto odôvodnení. Žalobca žiadal priznať úroky z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy z každej jednej platby prevedenej na bankový účet žalovanej v 1/ rade od
dňa nasledujúceho po dni jej úhrady. Súd je však toho názoru, že nárok na úrok z omeškania žalobcovi
vzniká odo dňa po dni, kedy sa žalovaná v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade mohli preukázateľne dozvedieť,

že žalobca si od nich nárok na vrátenie plnenia výživného uplatňuje. Súd je toho názoru, že žalovaná v
1/ rade sa preukázateľne dozvedela o uplatnení nároku žalobcu doručením žaloby dňa 2.4.2019, a preto
súd zaviazal žalovanú v 1/ rade na úhradu úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 787,50
eur od dňa nasledujúceho po tomto dni, teda od 3.4.2019.Čo sa týka žalovaného v 2/ rade, žalobcanepreukázal, aby žalovaného v 2/ rade osobitne vyzýval na dobrovoľné splnenie povinnosti, preto za
kvalifikovanú výzvu na dobrovoľné splnenie súd považuje žalobu s prílohami, ktorá bola žalovanému v 2/
rade doručená dňa 25.3.2020. Preto súd zaviazal žalovaného v 2/ rade na úhradu úrokov z omeškania

vo výške 5 % ročne zo sumy 787,50 eur od dňa nasledujúceho po tomto dni, teda 26.3.2020.

5. Aplikoval ust. § 62, ods. 1,2,3,4,5, § 75, § 79, ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, § 3, ods.
1,2, § 100, § 101 Občianskeho zákonníka.

6. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255, ods. 1, 2, § 262, ods. 1,2 CSP a
vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu žalobcu a žalovaných náhradu trov konania nepriznal žiadnej
zo strán sporu.

III. Obsah odvolaní

7. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. a) - h), ods. 2 CSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrhu v celom
rozsahu vyhovel. Poukázal na to, že otcom maloletého dieťaťa S. Ž. je žalovaný v 2/ rade. Z uvedeného
vyplýva objektívny fakt, že žalovaná mala pohlavný styk so žalovaným v 2/ rade, hoci žalobcovi tvrdila
opak. Jedine žalovaná v 2/ rade mala vedomosť o pohlavných stykoch s oboma mužmi, teda žalobcom a

žalovanýmv2/rade.Podľadátumunarodeniamaloletéhodieťaťamožnopredpokladať,žekjehopočatiu
došlo dva - tri týždne pred pohlavným stykom so žalobcom, to znamená, že žalobkyňa musela dôvodne
predpokladať, že otcom dieťaťa môže byť aj žalovaný v 2/ rade. O tejto skutočnosti žalobca nemal žiadne
informácie, žalovaná v 1/ rade mu to nepovedala, uvedené vyplýva aj z vykonaného dokazovania. V
kontexte tohto rozhodnutia práve konanie žalovanej v 1/ rade možno vyhodnotiť ako nezodpovedné

a v rozpore s dobrými mravmi, nie konanie žalobcu a žalovaného v 2/ rade. Iba žalovaná v 1/ rade
prijímala výživné na maloleté dieťa v rozpore s dobrými mravmi a musela mať dôvodnú pochybnosť o
otcovstve žalobcu k dieťaťu. Skutočnosť, že žalovaný v 2/ rade a žalobca nežiadali test otcovstva, nie je
možné posúdiť ako rozporné s dobrými mravmi a nie je možné vyhodnotiť v ich neprospech, ale iba ako
pochybenie žalovanej v 1/ rade, ktorá jediná vedela o tom, že mala pohlavný styk s oboma mužmi. Pri

aplikácii § 3 OZ je nutné prihliadať aj na to, ako sa správal účastník právneho vzťahu, ktorý sa dovoláva
dobrých mravov, či žalovaná v 1/ rade konala s dostatočnou mierou zodpovednosti a predvídavosti;
práve ona konala v rozpore s dobrými mravmi a teraz vyžaduje ohľady neúmerné okolnostiam tohto
prípadu a zneužíva ich. Žalovaná v 1/ rade predložením mailovej komunikácie so žalobcom preukázala
iba to, že žalobca pristupoval k ňou oznámenému tehotenstvu zodpovedne a chcel s ňou spoločne

vychovávať dieťa, bol si vedomý svojej zodpovednosti voči dieťaťu. Z tejto komunikácie vôbec nevyplýva
tvrdenie žalovanej v 1/ rade a to, že ona navrhla žalobcovi vykonať DNA skúšku a potvrdzuje to výpoveď
žalobcu, že sa spolu vôbec nerozprávali o možnosti vykonať testy DNA. Žalovaná 1/ uviedla žalobcu do
omylu s tým, že už nie je vo vzťahu so žalovaným 2/, s ktorým ukončila známosť až v decembri 2014, aj
s tým, že ho označila za otca dieťaťa, preto jej nemôže byť poskytnutá ochrana aplikáciou ustanovenia

§ 3 OZ. Súd sa vôbec nevysporiadal s tým, žalovaná v 1/ rade vo svojom vyjadrení zo dňa 10.04.2019 v
čl. III uznala nárok žalobcu v celom rozsahu a navrhla, aby ju súd zaviazal úhradou dlžnej sumy. Taktiež
žalovaný v 2/ rade uznáva nárok žalobcu. V rozpore s dobrými mravmi možno posudzovať iba konanie
žalovanej v 1/ rade a už vôbec nie konanie žalobcu, ktorý na seba, po oznámení žalovanej v 1/ rade o
svojom tehotenstve po jednom pohlavnom styku, prevzal zodpovednosť za maloleté dieťa a poskytoval

mu výživu v dobrej viere a svojej zaľúbenosti, že je otcom dieťaťa, pričom rozhodnutím súdu je za to
trestaný. Žalovaná konala v rozpore s dobrými mravmi, pretože sa „zaplietla“ so ženatým mužom, otcom
P. detí, klamala mu o tom, že je otcom dieťaťa, hoci mala nechránený pohlavný styk aj s iným mužom.
Nijakým dôkazom nepreukázala, že chcela vykonanie testov DNA a dokonca ubezpečovala žalovaného
v 2/ rade, že nie je otcom dieťaťa, pretože ona si to tak želala a vnútorne sa o tom presvedčila, hoci

tu boli rozumné pochybnosti o otcovstve žalobcu. Poukázal na to, že žalovaná v 1/ rade je vydatá,
zmenila priezvisko, čo súdu neuviedla, klamala, tak ako vo svojich výpovediach. Súd nesprávne posúdil
aj výpočet úspechu/neúspechu žalobcu v tomto konaní, keď pri jeho výpočte vychádzal zo sumy, pri
ktorej došlo k zjavnej chybe v písaní a počítaní, a ktorá bola podložená predloženými výpismi.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), oprávnenýmsubjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357
písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP),

preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď
deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej
podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu je nedôvodné.

9. Žalobca namieta, že súd nesprávne aplikoval na prejednávanú vec § 3 Občianskeho zákonníka, v
dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl
súdu pri aplikácií práva. O omyl v aplikácií práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý
mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

10. Podľa § 79, ods. 1 Zákona č. 36/52005 Z.z. o rodine, kto celkom alebo sčasti splnil za iného

vyživovaciu povinnosť, je oprávnený od neho požadovať úhradu tohto plnenia a úroky z omeškania
podľa predpisov občianskeho práva.

11. Podľa § 3, ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

12. Súd prvej inštancie podrobil nárok uplatnený žalobcom testu jeho súladu s § 3, ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Poukázal na základný právny princíp nemo turpitudinem suam allegare potest, a v prípade
každej sporovej strany v prejednávanej veci vzhliadol absenciu rozumného a starostlivého konania

v riešení otázky rodičovstva a odstránenie pochybností o otcovstve maloletého S., ktoré patrične
konkretizoval a odôvodnil. Odvolací súd sa s takýmto vyhodnotením správania sa sporových strán
stotožňuje. Okrem zásady nemožnosti prospechu z nepoctivého správania odvolací súd dáva do
popredia ďalšiu základnú zásadu súkromného práva, ktorou je princíp ekvity (aequitas), ktorý v
odôvodnených prípadoch dovoľuje zmierniť tvrdosť zákona v súlade s pravidlami slušnosti, kedy by jeho

použitie bolo neprimerane tvrdé pre rozhodnutie na základe princípu spravodlivosti.

13. Žalobca vo svojom odvolaní namieta záver súdu o vyhodnotení jeho konania vo vzťahu k vyriešeniu
otázky otcovstva mal. S. ako rozporného so všeobecnou spoločenskou požiadavkou kladenou na
rozumnéastarostlivékonanievoveciachrodičovstva.Odvolateľmázato,žeskutočnosť,ženežiadaltest

otcovstva, nie je v rozpore s dobrými mravmi, naopak, prevzal tak zodpovednosť a chcel so žalovanou
v 1/ rade vychovávať dieťa. Odvolací súd sa s argumentáciou žalobcu nestotožňuje. Žalobca udáva, že
žalovaná v 1/ rade mu tvrdila, že sa so svojim priateľom (žalovaným v 2/ rade) rozišla a on tejto informácii
veril. Z obsahu emailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovanou v 1/ rade z obdobia od 21.9.2014
do 24.12.2014 vyplýva, že žalobca sa uchádzal o priazeň žalovanej v 1/ rade, vyznával sa z citov voči

nej, pričom opakovane spomínal aj žalovaného v 2/ rade (G.). Z kontextu správ vyplývalo, že mal o ich
vzťahu vedomosť. V e-maily zo dňa 20.10.2014 žalobca napríklad uvádza: „nechcem aby som nejako
ovplyvnil tvoj rozhovor s G.“. Žalobca mal so žalovanou nechránený pohlavný styk dňa 26.10.2014. Je
teda zrejmé, že žalobca mal mať, resp. mohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že žalovaná sa skutočne
rozišla s priateľom a tým pádom aj o svojom otcovstve.

14. V návrhu na zapretie otcovstva v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné sp.zn. 21Pc/9/2018
žalobca uvádza, že podľa jeho výpočtov bol mal. S. počatý okolo dňa 4.10.2014, pričom on mal
nechránenýpohlavnýstyksjehomatkoudňa26.10.2014.Návrhnazapretieotcovstvažalobcapodaldňa
21.5.2018, t.j. až po uplynutí takmer troch rokov od narodenia maloletého S.. Je zrejmé, že pochybnosti

o svojom otcovstve, tak ako ich uvádza v návrhu na zapretie otcovstva, mohol mať najneskôr v čase
narodenia dieťaťa. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, z akého dôvodu takýto návrh nepodal skôr. Aj
toto konanie, resp. pasívny postoj žalobcu je potrebné vnímať cez prizmu korektívu dobrých mravov.
Žalovaná v 1/ rade, ani žalovaný v 2/ rade sa voči rozsudku neodvolali, odvolací súd preto v súlade so
zásadou zákazu reformatio in peius posudzoval len časť nároku žalobcu, ktorý súd zamietol a dospel

k záveru, že úvaha súdu o zamietnutí časti žalobného nároku v súlade s ust. § 3, ods. 1 Občianskeho
zákonníka je správna.15. Odvolateľ ďalej namieta, že súd pri rozhodovaní nezobral do úvahy skutočnosť, že žalovaná v 1/ rade
uznala nárok žalobcu v celom rozsahu a navrhla, aby ju súd zaviazal úhradou dlžnej sumy. Žalovaná v 1/
rade vo svojom vyjadrení k žalobe (č.l. 33) uviedla, že má záujem vyplatiť vyplatené výživné žalobcovi v

mesačných splátkach. Žalobca v priebehu konania navrhol, aby do konania pristúpil žalovaný v 2/ rade,
čomu súd uznesením zo dňa 18.3.2020 (č.l. 76) vyhovel. Sám žalobca v čase po učinení uznávacieho
prejavu žalovanej v 1/ rade modifikoval svoj žalobný návrh a žiadal, aby súd zaviazal okrem žalovanej v
1/ rade aj žalovaného v 2/ rade na úhradu 2.862,50 Eur s úrokom z omeškania spoločne a nerozdielne.
Súd môže rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku len na návrh žalobcu (§ 282 CSP). Bez návrhu je

vydanie takéhoto rozsudku vylúčené. Z obsahu spisu žiaden návrh žalobcu na rozhodnutie rozsudkom
pre uznanie nároku nevyplýva. Za takýto návrh nie je možné považovať písomné podanie právneho
zástupcužalobcu(č.l.145),vktorompoukazujenauznávacíprejavžalovanej.Zdôvoduabsencienávrhu
žalobcu na rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku, ako aj vzhľadom k zmene v obsahu žalobného
návrhu žalobcu, ktorým žiadal zaviazať na plnenie okrem žalovanej v 1/ rade aj žalovaného v 2/ rade
spoločne a nerozdielne, je potrebné mať za to, že v konaní neboli splnené podmienky pre rozhodnutie

rozsudkom pre uznanie nároku.

16.Žalobcanamietasprávnosťvýrokuotrováchkonania.Mázato,žesúdprivýpočtepomeruúspechua
neúspechuvychádzalzosumy,priktorejdošlokzjavnejchybevpísaníapočítaní,aktorábolapodložená
predloženými výpismi. Odvolací súd poukazuje na bod 25. odôvodnenia rozsudku, v ktorom sa súd

vysporiadal s tvrdením žalobcu o chybe v písaní ohľadom výšky žalovanej sumy a v plnom rozsahu naň
poukazuje. Výpočet pomeru úspechu a neúspechu v konaní je preto správny.

17. Ani ďalšie odvolacie námietky žalobcu nespochybnili vecnú správnosť rozsudku vo vzťahu k
zamietnutiu jeho návrhu v prevyšujúcej časti a trovách konania, odvolací súd napadnutý rozsudok vo

výroku III. a IV. postupom podľa §387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 257 CSP a § 396 ods. 1 CSP podľa ktorého,
výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd
výnimočné dôvody pre nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania vzhliadol v povahe a okolnostiach

tohto sporu.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).