Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. február 2022

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 47Ek/1208/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118318954
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Hederová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6118318954.5

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: CRN2 s. r. o., so sídlom Klincová 35, 821
08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 232 413, právne zastúpeného: Advokátska kancelária
JUDr. Peter Bartoš, s. r. o., so sídlom Martina Granca 3, Bratislava - mestská časť Dúbravka 841 02, IČO:
52 262 821, proti povinnému v 1. rade: E.. J. Q., S.. XX.XX.XXXX, N. M. H. XXX/X, XXX XX S. a proti
povinnému v 2. rade: X.. W. W., S.. XX.XX.XXXX, N. M. Š. XXX/XX, XXX XX S., právne zastúpenému:

Mgr. Ľudmila Krajinčáková Blahová, advokátka so sídlom Jána Hollého 1468/9, 951 35 Veľké Zálužie, o
vymoženie pohľadávky vo výške 571,31 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr.
Peter Stodola, Exekútorský úrad so sídlom Kmeťková 25, 949 01 Nitra, pod sp. zn. 433Ex 493/18, o
návrhu povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamieta.

II. Oprávnený má voči povinnému v 2. rade n á r o k na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom
povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie vo výške 33,96 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

1.Návrhomnavykonanieexekúciedoručenýmsúdudňa10.8.2018saoprávnenýdomáhalodpovinných
v 1. a 2. rade vymoženia pohľadávky vo výške 571,31 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu
- rozhodcovský rozsudok vydaný ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom pod sp. zn. RD/231/2017

dňa 17.11.2017( ďalej ako „ Exekučný titul“).
2. Okresný súd Banská Bystrica uznesením pod sp.zn. 47Ek/1208/2018 zo dňa 05.02.2021 zrušil
uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 47Ek/1208/2018 zo dňa 20.02.2019 vydané vyšším
súdnym úradníkom v celom rozsahu. Bod č. 12 uznesenia zo dňa 05.02.2021 s poukazom na nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 265/2020-59 zo dňa 15.12.2020, uvádza, že po
právoplatnosti uznesenia zo dňa 05.02.2021 vyšší súdny úradník bude opätovne postupovať podľa ust.

§53 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom súčasne sa vysporiada s vyjadrením oprávneného zo dňa
13.01.2021 k bodu 25 odôvodnenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 265/2020-59
zo dňa 15.12.2020 ako aj s prípadnými vyjadreniami povinných k vyjadreniu oprávneného

3. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal
dňa 22.08.2018 poverenie na vykonanie exekúcie pod spisovou značkou 47Ek/1208/2018, ktorým bol

vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Peter Stodola so sídlom exekútorského úradu
Kmeťkova 25, 949 01 Nitra. Súdny exekútor, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 433EX 493/18 následne
vydal Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému v 2. rade doručené 10.09.2018. Súdnemu
exekútorovi bolo v zákonnej lehote doručené podanie povinného v 2. rade označené ako návrh na
zastavenie exekúcie, doplnené dňa 25.09.2018.

4. Povinný v 2. rade sa prostredníctvom právneho zástupcu v zmysle predloženej plnej moci zo
dňa 13.09.2018 podaním označeným ako návrh povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie zo dňa20.09.2018, domáhal zastavenia exekúcie podľa §61k ods.1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný
poriadok“), a to z dôvodu, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

V odôvodnení návrhu povinný v 2. rade uviedol, že predmetnú exekúciu považuje za neoprávnenú,
nakoľko už počas konania na rozhodcovskom súde, z ktorého pochádza exekučný titul, ako i pri vzniku
pohľadávky nastali chyby, ktoré podľa neho zakladajú podmienku pre zastavenie exekúcie. V konaní pod
sp. zn. RD/231/2017 sa žalobca ako ani súd nevysporiadal so žiadnou z podmienok resp. skutočnosti,
ktoré by mali zakladať právo na úhradu pohľadávky združenia CRN1 zzpo. v likvidácii, ktorá jej bola

priznaná rozhodcovským rozsudkom zo dňa 17.11.2017. Skutočnosti uvedené v rozsudku a v konaní
pred rozhodcovským súdom sú nielen že nepravdivé, ale i absolútne popierajúce a odporujúce dôkazom
predloženým v konaní. Povinný v 2. rade ako konateľ nepodpísal a ani nemal vedomosť o žiadnej
zmluve o nájme hnuteľnej veci od spoločnosti KOLEX, s.r.o., keďže každý konateľ konal samostatne vo
vlastnom mene. Súčasťou a ani v žiadnych podmienkach prenájmu spoločnosti KOLEX, s.r.o. nebola
uvedená rozhodcovská doložka. Spoločnosť KOLEX, s.r.o. uvádza vo svojich všeobecných obchodných

podmienkach ohľadne a výlučne kúpnej zmluvy rozhodcovskú doložku, a teda právo prejednať vec na
zvolenom rozhodcovskom súde. Tieto všeobecné zmluvné podmienky neboli nikdy povinným v 2. rade
ani spoločnosťou Infra-gas spol. s.r.o. podpísané, akceptované ani prijaté. Právny zástupca povinného
v 2. rade ďalej namieta, že tie sa nemohli vzťahovať na obchodno-záväzkový vzťah vzniknutý na
základe zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľnej veci, keďže pojednávajú o všeobecných obchodných

podmienkach pri predaji tovaru. Oprávnený nepreukázal ani základnú skutočnosť potrebnú na postup
podľa§135aods.5OZ,atedažesinemôžepohľadávkuuspokojiťzmajetkuspoločnostiresp.neuvádza
relevantné zdroje, tz ktorých má tzv. „vedomosť“ o tom, že spoločnosť má značné záväzky aj voči iným
veriteľom. Ako ďalší dôvod, pre ktorý je vymáhanie pohľadávky prostredníctvom exekčného konania
433/Ex 493/18 nezákonné, je skutočnosť, že v Upovedomení o začatí exekúcie je ako oprávnený

uvedená spoločnosť CRN2 s.r.o., so sídlom Klincová 35, Bratislava, IČO: 42 445 990. To znamená, že
pravdepodobne došlo k podpisu najmenej dvoch dohôd o postúpení pohľadávok, pričom povinný v 2.
rade ako údajný dlžník nebol oboznámený s prevodom pohľadávky na iný subjekt a to žiadnym zákonom
relevantným spôsobom. Týmto namietali platnosť postúpenia pohľadávky. Ak nečinnosť povinného v
2. rade v rozhodcovskom konaní RD/231/2017 zakladá právo vydať absolútne nezákonný rozsudok,

keď dôkazy predložené v tomto konaní súd nesprávne skutkovo a najmä právne posúdil, je zneužitím
práva a popretím práva na spravodlivý proces. Právny zástupca povinného v 2. rade doručil súdnemu
exekútorovi dňa 25.09.2018 doplnenie návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 20.09.2018, v
ktorom sa odvoláva na Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 15.08.2017 sp. zn. 6CoE/75/2017.
5. Oprávnený sa prostredníctvom právneho zástupcu k návrhu povinného v 2. rade na zastavenie

exekúcievyjadrildňa03.10.2018nasledovne.Námietkypovinnéhov2.radevjehonávrhunazastavenie
exekúcie z 20.09.2018 sa netýkajú dôvodov uvedených v ustanovení § 61k Exekučného poriadku.
Povinný neuviedol žiaden relevantný dôvod, ktorý umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekúciu, a
ktorý je definovaný v § 61k a), b), d) Exekučného poriadku. Uvedený exekučný titul nie je zrušený a nie
je odložená jeho vykonateľnosť. Preto neexistuje žiaden zákonom a judikátornou praxou predpokladaný

dôvod pre zastavenie exekúcie. Exekučný súd nie je v žiadnom prípade odvolacím súdom voči
samotnému rozhodcovskému rozsudku a nemôže byť akýmkoľvek dôvodom pre uplatnenie námietok v
exekúcii. Oprávnený zdôrazňuje, že ani jeden z povinných v rozhodcovskom konaní napodal žalobnú
odpoveď, čím stratili akékoľvek zákonné právo podľa § 17 a) a § 40 ods. 4 Zákona č. 244/2002
Z.z. napádať alebo spochybňovať rozhodcovské konanie RD/231/2017. Oprávnený ďalej reagoval

na špekulatívne a mätúce hypotézy povinného. Ním predložené uznesenie KS v Trenčíne sp. zn. 6
CoE/75/2017 sa týka rozhodcovského konania a rozhodcovského rozsudku vydaného pred rokom 2015.
Z toho dôvodu je toto rozhodnutie nepoužiteľné. Od 01. 01. 2015 prišlo k zásadnej novelizácii zákona
č. 244/2002 Z. z. , k oddeleniu spotrebiteľskej arbitráže do samostatného zákona č. 335/2014 Z. z.
a naviazaniu nespotrebiteľskej arbitráže na Modelový zákon UNCITRAL Model Law on International

Commercial Arbitration v znení zmeny z roku 2006. Od 01. 01. 2015 v zákone č. 244/2002 Z. z. zrušené
ustanovenie § 45 a tým nie je umožnené exekučnému súdu akokoľvek preskúmavať nespotrebiteľské
rozhodcovské konanie. Nemá akúkoľvek právomoc meritórne a procesne preskúmavať (vrátane
zisťovania existencie rozhodcovskej zmluvy) rozhodcovský rozsudok (rozhodcovské uznesenie) a je
takýmto rozhodnutím v celej miere viazaný. Nespotrebiteľské rozhodcovské rozhodnutie je od. 01. 01.

2015preexekučnýsúdvždyvecourozhodnutou-reiudicata.Podľa§35zákona244/2002Z.z.doručený
rozhodcovskýrozsudok,ktorýužnemožnopreskúmavaťpodľa§37,mápreúčastníkovrozhodcovského
konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Rozhodcovský súd mal nespochybniteľnú
arbitrabilitu v rozhodcovskom konaní RD/231/2017 voči bývalému konateľovi spoločnosti Infra-gas,spol. s.r.o. Fyzická osoba, ktorá koná v rámci podnikania alebo funkčného vzťahu k obchodnej
spoločnosti,zodpovednázazáväzkyobchodnejspoločnostianepovažujesazaspotrebiteľa.Oprávnený
si nedokázal vymôcť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti Infra-gas, spol. s.r.o.., nakoľko táto

bola prevedená na bieleho koňa z Maďarskej republiky. Oprávnený poukázal na Uznesenie ÚS SR
sp. zn. II. ÚS 1/2018 - 8, Uznesenie Európskeho Súdneho dvora sp. zn. C 74/15. Exekučný súd
za žiadnych okolností nesmie preskúmavať meritórnu stránku rozhodcovského rozsudku. Správnosť
skutkových zistení alebo právneho posúdenia je vylúčená zo súdneho prieskumu aj v konaní o zrušenie
rozhodcovského rozsudku a o to viac musí byť vylúčená v exekučnom konaní. Exekučný súd ďalej

nesmie skúmať, či rozhodcovský rozsudok vykazuje niektorú z vád, ktoré sú dôvodom na zrušenie na
základe námietky účastníka. Exekučný súd tak nesmie preskúmavať existenciu rozhodcovskej zmluvy,
ako ani prekročenie právomoci rozhodcovského súdu. Takisto nie je oprávnený preskúmavať procesné
vady rozhodcovského konania, ktoré účastník mohol uplatniť žalobou podľa § 40 zákona č. 244/2002
Z. z. (zákon o rozhodcovskom konaní Gyárfáš/Števček a kol str. 610). Oprávnený v tejto súvislosti
ďalej poukázal na Uznesenie ÚS SR II. ÚS 19/2016-40 z 15.06.2016, Uznesenie Krajského súdu v

Banskej Bystrici sp. zn. 43CoE/115/2015, Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn.
1Ek/68/2018, 52Ek/448/2018, 20Ek/138/2017, 52Ek/74/2018, Uznesenie Okresného súdu Bratislava
IV sp. zn. 15Er/536/2017. Oprávnený taktiež uviedol, že neprislúcha dlžníkovi, aby spochybňoval
postupovanie pohľadávky medzi jeho veriteľmi. Povinnosťou dlžníka je svoj dlh splatiť, a to jemu
poslednému známemu veriteľovi. V tejto súvislosti poukazuje oprávnený na Rozsudok Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 1 Obdo V 82/2005. Oprávnený žiadal, aby súd návrh povinného zamietol ako nedôvodný v
celom rozsahu, a aby zaviazal povinného na náhradu trov právneho zastúpenia.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali

okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa
osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže
ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti
exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15

dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa

k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a

rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
10. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie
exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

11. Súd mal za preukázané, že povinný v 2. rade podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej
lehote, čím bola splnená zákonná podmienka na posudzovanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom.
Súd sa oboznámil s obsahom spisu, s návrhom povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie a s
vyjadrením oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie. Súd dáva do pozornosti tú skutočnosť, že
odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v

návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného v 2. rade, nakoľko
súd tieto nepovažoval za rozhodné pre posudzovanie jeho návrhu na zastavenie exekúcie.
12. Súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie.
Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania,
t.j. moment podania Návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v

návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal.
Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.
13. Okresný súd Banská Bystrica uznesením pod sp.zn. 47Ek/1208/2018 zo dňa 05.02.2021 zrušil
uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 47Ek/1208/2018 zo dňa 20.02.2019 vydané vyššímsúdnym úradníkom v celom rozsahu, keďže nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.
I. ÚS 265/2020-59 zo dňa 15.12.2020, Ústavný súd SR uznesenie Okresného súdu pod sp. zn.
47Ek/1208/2018 zo dňa 28.02.2020 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie

konanie.
14. K danému nálezu Ústavného súdu sp.zn. I. ÚS 265/2020-59 zo dňa 15.12.2020 sa dňa 13.01.2021
vyjadril oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu nasledovne. Exekučný titul oprávneného,
t. j. rozhodcovský rozsudok sp. zn. RD/231/2017 zo dňa 17.11.2017 nebol ale vydaný rozhodcom
žiadneho stáleho rozhodcovského súdu (§ 12 až 15 ZRK), ale dohodnutým ad hoc rozhodcom Ing.

Milošom Valachom (§ 7 ods. 1, § 8 ods. 1 ZRK). V rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/231/2017,
resp. v rozhodcovskej doložke nefiguroval žiaden stály rozhodcovský súd a to v žiadnom procesnom
postavení. Vybraná právnická osoba ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo (§ 6 ods. 3 ZRK)
uvádzaná v rozhodcovskej doložke v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/231/2017 nevystupovala v
žiadnom procesnom postavení zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu. Preto je úvaha ústavného
súdu vyjadrená v čl. 25 vyššie uvedeného nálezu voči exekučnému titulu oprávneného irelevantná.

Ústavný súd podľa vyjadrenia oprávneného nesprávne definoval obsah rozhodcovskej zmluvy,
resp. rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bola ustanovená právomoc rozhodcovského súdu v
rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/231/2017. Ústavný súd nesprávne definoval procesné postavenie
vybranej právnickej osoby ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo v rozhodcovskom konaní sp.
zn. RD/231/2017 a túto nesprávne zamenil za zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu. Vybraná

právnická osoba ale nie je zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu. Ústavný súd nemal k dispozícii
celý rozhodcovský spis, a preto sa zrejme dopustil uvedenej nesprávnosti pri správnom definovaní
postavenia vybranej právnickej osoby ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo v rozhodcovskom
konaní sp. zn. RD/231/2017. Úvaha, resp. nastolená hypotéza ústavného súdu vyslovená v čl. 25
jeho nálezu je preto podľa oprávneného nesprávna. V rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/231/2017

rozhodoval rozhodcovský súd (§ 7 ods. 1 ZRK) ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach, ktorý bol priamo
dohodnutý (§ 8 ods. 1 ZRK) v rozhodcovskej doložke v čl. XV. uvedenej vo Všeobecných obchodných
podmienkach spoločnosti KOLEX, s.r.o. V rozhodcovskej doložke bola zároveň dohodnutá aj vybraná
právnická osoba (§ 6 ods. 3 ZRK) ROYAL DVELOPMENT spol. s r.o., ktorej práva a povinnosti z
uzavretých rozhodcovských doložiek a zmlúv boli postúpené dňa 20.11.2013 formou predaja časti

podniku na vybranú právnickú osobu ROYAL DVELOPMENT - RSRD, zzpo. Vybraná právnická osoba
zároveň podľa Rozhodcovských pravidiel ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha zabezpečuje technické
a organizačné vedenie rozhodcovského konania. Preto ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach vystupuje
pod hlavičkou vybranej právnickej osoby ROYAL DEVELOPMENT - RSTD, zzpo. Rozhodcovským
súdom v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/231/2017 bol jedine a výlučne ad hoc rozhodca Ing.

Miloš Valach, ktorý bol stranami sporu priamo dohodnutý v rozhodcovskej doložke. Základný dôkaz
tvrdení oprávneného je samotný text rozhodcovskej doložky, z ktorého je jednoznačne preukázané, že
v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/231/2017 nevystupoval žiaden „stály rozhodcovský súd“. Ďalej
oprávnený vo svojom vyjadrení cituje právnu úpravu zákona o rozhodcovskom konaní a rovnako tak
poukazuje na odbornú právnickú literatúru a rozhodovaciu prax Okresného súdu Banská Bystrica v

obdobných veciach a rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR. Záverom oprávnený uvádza, že vyššie
uvedených dôvodov preto neexistuje jediná zákonná alebo procesná prekážka k bráneniu výkonu
exekúcie oprávneného na základe exekučného titulu nespotrebiteľského rozhodcovského rozsudku sp.
zn. RD/231/2017 zo dňa 17.11.2017. Povinní v rozhodcovskom konaní nevyužili žiadnu svoju možnosť
na napadnutie rozhodcovského konania na príslušnom súde, čím u nich prišlo k definitívnej preklúzii

práva napádať toto rozhodcovské konanie a tiež prišlo aj k vzniku tacitnej rozhodcovskej zmluvy.
Rozhodcovské konanie sp. zn. RD/231/201prebehlo plne v súlade s aplikačnou praxou zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. K úvahe ústavného súdu vyjadrenej v čl. 25 Nálezu sp. zn.
I. ÚS 265/2020-59 zo dňa 15.12.2020 oprávnený iba uvádza, že sa jedná o úvahu, ktorá sa netýka
rozhodcovského konania sp. zn. RD/231/2017, nakoľko v tomto rozhodcovskom konaní nevystupoval

žiaden stály rozhodcovský súd. Preto sa tohto rozhodcovského konania nijako nemohla dotýkať ani
zmena zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2017, konkrétne ustanovenia § 54c ods. 4
zákona č. 244/2002 Z. z. Takáto prekážka exekučného konania oprávneného preto neexistuje a nikdy
neexistovala.
15. Rovnako tak sa k nálezu Ústavného súdu sp.zn. I. ÚS 265/2020-59 zo dňa 15.12.2020

vyjadril aj povinný v 2. rade prostredníctvom právneho zástupcu. Uviedol, že Ako vyplýva z údajov
zverejnených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky v Obchodnom vestníku v zozname
stálych rozhodcovských súdov, tak subjekt „ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo, sídlo Suľany 243,
951 25 Hruboňovo“, pod hlavičkou ktorého rozhodca predmetný rozhodcovský rozsudok vydal, nespĺňapodmienky ustanovené zákonom pre zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu podľa zákona č.
244/2002Z.z.orozhodcovskomkonanívznenízákonač.125/2016Z.z.účinnéhood1.1.2017,aztoho
dôvodubolrozhodcovskýsúd„ROYALDEVELOPMENT-RSRD,zzpo,sídloSuľany243,Hruboňovo“ku

dňu 31.12.2016 zrušený. Keďže stály rozhodcovský súd, ktorého zriaďovateľ „ROYAL DEVELOPMENT
- RSRD, zzpo, sídlo Suľany 243, 951 25 Hruboňovo“ nespĺňal po 31. decembri 2016 podmienky
ustanovené zákonom č. 244/2002 Z.z. v znení zákona č. 125/2016 Z.z. pre zriaďovateľa stáleho
rozhodcovského súdu, tak tento nemohol ani po 31. decembri 2016 uskutočňovať rozhodcovské konania
podľazákonač.125/2016Z.z..Zuvedenéhovyplýva,žeexekučnýtitulbolvydanýpodhlavičkoustáleho

rozhodcovského súdu, ktorý nemal právomoc rozhodovať v týchto veciach. Pokiaľ oprávnený tvrdí, že
exekučný titul bol vydaný ad hoc rozhodcom Ing. Valachom, pričom spomínaná hlavička je uvedená
v rozhodcovskom rozsudku len preto, že pokrýva technické a organizačné vedenie rozhodcovského
konania, považuje povinný prinajmenšom za zmätočné, rovnako ako uvádzaná rozhodcovská doložka,
na základe ktorej vyvodil Ing. Valach právomoc konať v tejto veci. V obdobnej veci rozhodoval aj
Okresný súd Banská Bystrica v rozsudku sp. zn. 46Ek/1485/2018, zo dňa 12. 01. 2021. Úvahu

Ústavného súdu uvedenú v bode 25. Nálezu ÚS SR sp. zn, I.ÚS 265/2020 - 59, zo dňa 15.12.2020,
považujeme za dôvodnú. K uvedenému uvádzame, že Ing. Valach je štatutárom v občianskom združení
Právne Prebudenie Poškodených, ako i spoločnosti GoldZuMi s. r. o., ktoré sú zakladateľmi združenia
PO - ROYAL DEVELOPMENT - RSRD. V zmysle uvedeného povinný považuje za potrebné taktiež
zamyslieť sa nad skutočnosťou, že o nároku oprávneného už rozhodol Ing. Valach pod hlavičkou ROYAL

DEVELOPMENT - RSRD, zzpo rozhodcovským rozsudkom sp. zn. RD/169/2017 zo dňa 30.08.2017.
V zmysle uznesenia KS Bratislava sp. zn. 18 CoE 332/2017 zo dňa 30.08.2018: „Má teda oprávnenie
zisťovať, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského
konania (§ 1 ods. 3) resp., či rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne
rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní. Teda, či v prípade

rozhodcovského rozhodnutia nejde o paakt.“ Rovnako sa prikláňame k vyjadreniam Ústavného súdu
SR uvedené v uznesení II. ÚS 50/2019-26 zo dňa 06.02.2019: „Ústavný súd pripomína, že prvoradou
úlohou všeobecných súdov a zmyslom civilného konania je nachádzanie (hľadanie) hmotného práva
a spravodlivé riešenie sporov medzi účastníkmi. S touto požiadavkou sa žalobca obracia na súd s
návrhom na začatie konania (žalobou), a to isté od súdu očakáva aj strana žalovaná. Obdobne je to

i v konaní exekučnom. Opakom hľadania spravodlivosti býva prepiaty formalizmus, keď súd vyloží a
použije právne predpisy, avšak v rozpore s ich zmyslom a účelom.“ „Ústavný súd už vyslovil vo vzťahu k
rozhodcovskému konaniu v nespotrebiteľskej veci, že je povinnosťou exekučného súdu ex offo skúmať a
prihliadnuť na zistenú nulitu aktu, ktorá je bez akýchkoľvek pochybností následkom vydania rozhodnutia
orgánom, ktorý nedisponuje právomocou na rozhodovanie veci a splnenie tejto povinnosti exekučným

súdom nemožno považovať za postup, ktorý je nad rámec jeho právomoci (IV. ÚS 484/2018). Od
tohto záveru sa ústavný súd nemá dôvod odchýliť ani v tejto veci.“ „Obdobne - ako na to poukázal i
okresný súd vo veci sťažovateľky - aj Najvyšší súd v uznesení sp. zn. 3 Cdo 146/2011 z 13. októbra
2011 uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č.
3 z roku 2012 s poradovým číslom 46 zaujal stanovisko, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie

exekúcieoznačízaexekučnýtitulrozsudokrozhodcovskéhosúdu,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveň
povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.
Je to dôsledkom toho, že rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom
pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Tak, ako Najvyšší súd ďalej v tomto rozhodnutí uviedol, súdna
prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie

súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie
(iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie
a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné
po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané),
ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti a

presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má
nútene vykonať).“ „Vzhľadom na tento záver sa ústavný súd ďalej zaoberal dôvodmi, ktoré viedli okresný
súd a krajský súd ku konštatovaniu neexistencie, resp. neplatnosti rozhodcovskej zmluvy tak, ako ich
uviedol okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia (už citované). Tieto dôvody považuje ústavný
súd za presvedčivé a vyčerpávajúce. Na tom nič nemôže zmeniť ani argumentácia sťažovateľky o

tom, že povinní nenapadli uznesenie rozhodcovského súdu o vyslovení jeho právomoci. Tento názor
sťažovateľky je potrebné považovať za natoľko formalistický, že by poprel podstatu a zmysel založenia
právomoci rozhodcovského súdu rozhodcovskou zmluvou a z nepráva by urobil právo, čo považuje
ústavný súd za prístup, ktorý nekorešponduje povinnosti všeobecných súdov nachádzať spravodlivériešenie prejednávaných vecí.“ Ďalej oprávnený vo svojom vyjadrení uvádza, že vymáhanie nároku
škody veriteľom spoločnosti voči konateľom spoločnosti je bežné, ako i pripojil príslušnú judikatúru.
K týmto tvrdeniam povinný uvádza, že napr. menované Uznesenie OS Banská Bystrica sp. zn.

75Ek/737/2018 sa týka súčasného konateľa spoločnosti voči, ktorej nárok smeroval. V zmysle § 135a
ods. 5 Obchodného zákonníka ,,Nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo
svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku
spoločnosti. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov spoločnosti voči
konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu

o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči
konateľom správca konkurznej podstaty.'' V zmysle Komentáru 4.vydanie k Obchodnému zákonníku
(Mária Patakyová a spol.) je základným predpokladom uplatňovania nároku na náhradu škody voči
konateľovi zo strany veriteľa je existencia pohľadávky veriteľa, ktorá smeruje voči spoločnosti, v ktorej
je konateľ štatutárnym orgánom, a nemožnosť uspokojenia tejto pohľadávky z majetku spoločnosti.
Podanie takejto žaloby je kvantitatívne obmedzené do výšky pohľadávky s príslušenstvom veriteľa voči

spoločnosti. Ďalej je potrebné skúmať či spoločnosti vznikla škoda, či konateľ pri výkone funkcie porušil
svoje povinnosti, príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti konateľa pri výkone
jeho funkcie, či neexistujú dôvody zbavujúce konateľov zodpovednosti za škodu, ako i skutočnosť, že
spoločnosť nemá majetok na úhradu pohľadávky veriteľa (iba v prípade, ak sa postupuje v zmysle §135a
ods. 5). Povinný ma za to, že v konaní sp. zn. RD/231/2017 sa tak oprávnený, ako ani súd nevysporiadal

so žiadnou z vyššie uvedených podmienok, resp. skutočností, ktoré by mali zakladať právo na úhradu
pohľadávky združenia CRN1 zzpo v likvidácii, ktorá jej bola priznaná rozhodcovským rozsudkom zo
dňa 17.11.2017. Skutočnosti uvedené v rozsudku a v konaní pred rozhodcovským súdom sú nielen že
nepravdivé, ale i absolútne popierajúce a odporujúce dôkazom predloženým v konaní. Povinný v 2. rade
ako konateľ nepodpísal a ani nemal vedomosť o žiadnej zmluve o nájme hnuteľnej veci od spoločnosti

KOLEX, s.r.o., keďže každý konateľ konal samostatne vo vlastnom mene. Povinný v 2. rade ako fyzická
osoba nikdy neuzatvoril, ani sa len neoboznámil so žiadnou zmluvou spoločnosti KOLEX, s.r.o., resp.
CRN1 zzpo, ktorej súčasťou by bola rozhodcovská doložka oprávňujúca rozhodcovský súd konať vo
veci. Súčasťou zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľnej veci a ani v žiadnych podmienkach prenájmu
spoločnosti KOLEX, s.r.o. nebola uvedená rozhodcovská doložka. Spoločnosť KOLEX, s.r.o. uvádza

vo svojich všeobecných obchodných podmienkach ohľadne a výlučne kúpnej zmluvy rozhodcovskú
doložku a teda právo prejednávať vec na zvolenom rozhodcovskom súde. Môjmu klientovi boli v
konaní pred rozhodcovským súdom doručené dôkazy predložené žalobcom, o.i. i Všeobecné obchodné
podmienky spoločnosti KOLEX, s.r.o., ktorých súčasťou je rozhodcovská doložka. Tieto všeobecné
zmluvné podmienky neboli nikdy povinným v 2. rade ani spoločnosťou Infra-gas spol. s r.o., podpísané,

akceptované ani prijaté. Taktiež, sa ani nemohli vzťahovať na obchodno- záväzkový vzťah vzniknutý na
základe zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľnej veci, keďže pojednávajú o všeobecných obchodných
podmienkach pri predaji tovaru. Rovnako povinnosť uhradiť škodu spočívajúcu v povinnosti uhradiť trovy
rozhodcovského rozsudku, ktoré vznikli v konaní, v ktorom povinný v 2. rade nebol ani žalovaný ani
oboznámený, je v rozpore so zákonom a nemôže zakladať jeho povinnosť a oprávňovať spoločnosť

CRN2, zzpo viesť voči nemu exekúciu. Okresný súd Banská Bystrica v uznesení sp. zn. 33Ek/80/2017 v
obdobnej veci uvádza nasledovné: „Práve preto, že rozhodcovský súd nepredstavuje mocenský orgán,
ktorý je výrazom nedobrovoľného podriadenia sa moci ako prejavu zákonom zakázanej svojpomoci
v demokratickom štáte, resp. štátneho monopolu donútenia, a nejde o demokraticky legitimovaný,
normatívne ukotvený orgán verejnej moci ako súčasť permanentnosti výkonu moci, ale súkromnoprávny

orgán, platia pre neho určité pravidlá. Rozhodcovský súd môže byť ustanovený len vôľou strán ad hoc
a nemožno ho stotožňovať so všeobecným súdom. Jeho právomoc nie je delegovanou zvrchovanou
mocou štátu, ale je založená práve vôľou strán vyjadrenou v rozhodcovskej zmluve, resp. doložke.
Ak už aj strany vôbec doložku písomne neuzavrú, ZoRK umožňuje jej uzavretie v prípade (aktívnej)
účasti žalovaného v rozhodcovskom konaní - súhlasom do zápisnice pred rozhodcom (§ 4 ods. 6

ZoRK) alebo doručením žalobnej odpovede rozhodcovskému súdu, v ktorej neexistenciu rozhodcovskej
zmluvy nenamietne (§4 ods. 7 ZoRK). Len tak môže byť právomoc súkromnoprávneho orgánu daná,
v opačnom prípade by mohol akýkoľvek subjekt vydať rozhodnutie a prezentovať ho ako exekučný
titul. Exekučný súd by neposudzovaním materiálnej a formálnej vykonateľnosti (teda aj toho, či bol
exekučný titul vydaný orgánom vybaveným na to právomocou) takého titulu, poskytol právnu ochranu

bez splnenia podmienok, ktoré sú na exekučný titul ustanoveniami Exekučného poriadku kladené.
Aj v rozhodcovskom konaní je nevyhnutné dodržiavať zásady spravodlivosti a zákonnosti.'' Ako i
ďalej v bode 29 uznesenia uvádza: ,,Zákonodarca sa podľa dôvodovej správy snažil zamedziť tomu,
aby bol stály rozhodcovský súd zriadený za účelom generovania zisku pre svojho zriaďovateľa, čozrejme mohlo spôsobiť absenciu nestrannosti pri rozhodovaní sporov, ktorých účastníkmi sú strany,
ktoré generujú podstatnú časť sporovej agendy konkrétneho rozhodcovského súdu. Aj keď sa teda
novela nedotkla ad hoc rozhodcov (ktorý rozhodoval v tomto konkrétnom spore), možno mať pri tomto

rozhodcovi pochybnosti o nestrannosti, nielen pre to, že si ho vždy vyberie strana, ktorej právnym
zástupcom je právny zástupca oprávnených (teda ten istý právny zástupca vystupuje na strane žalobcov
v rozhodcovských konaniach pred tým istým ad hoc rozhodcom aj v mnohých iných prípadoch), ale aj z
dôvodu,žemenovanýrozhodcauvedievšetkymožnéspôsobyuzavretiarozhodcovskejzmluvyuvedené
v ZoRK (najmä ak sú závažné pochybnosti o jej písomnej existencii), aby takpovediac „napasoval“

svoju právomoc vec prejednať a rozhodnúť. Vo svetle týchto súvislostí sa zároveň vytráca zmysel
a odlišnosť ad hoc rozhodcu ako príležitostného rozhodcu pri porovnaní so stálym rozhodcovským
súdom.'' Oprávnený uvádza, že rozhodcovská zmluva medzi oprávneným a povinnými v 1. a 2.
rade mala vzniknúť podľa § 3 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. ako iná zmena v osobe dlžníka vo
vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva. K uvedenému uvádza, že povinný v 2. rade v
žiadnom prípade nepredstavuje právneho nástupcu spoločnosti Infra-gas spol., s.r.o.. Z rozsudku OS

Banská Bystrica sp. zn. 46Ek/1485/2018, zo dňa 12.01.2021: „Rozhodcovská doložka, v znení: „vrátane
uplatnenia náhrady škody voči štatutárovi spoločnosti podľa Obchodného zákonníka“ nezaväzuje
konateľov spoločnosti podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ktoré bude viesť spoločnosť voči nim z
dôvodu náhrady škody spôsobenej spoločnosti. Z vyššie uvedeného dôvodu súd neakceptoval právnu
argumentáciu oprávneného, že v prípade povinných v 1. a 2. rade ide o inú zmenu v osobe dlžníka v

obchodnoprávnom vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva, čím sa stali nástupcami dlžníka
zo vzťahu vyplývajúcom z rozhodcovskej zmluvy. Súd sa nezaoberal vecnou stránkou rozhodcovského
rozsudku a preto neskúmal rozdiel v sume pôvodného záväzku, ale skúmal iba samotnú existenciu
rozhodcovskej zmluvy.“ V ďalšom sa pridržiavame vyjadrení, ktoré sme uviedli aj v návrhu na zastavenie
exekúcie zo dňa 20.09.2018, ako i v doplnení návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 25.09.2018, a v

sťažnosti voči Uzneseniu o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 07.03.2019,
ktorej bolo vyhovené. Záverom svojho vyjadrenia povinný v 2. rade uvádza, že má za to, že existuje
viacero zákonných a procesných prekážok, brániacich vedeniu exekúcie proti povinnému v 2. rade v
prospech oprávneného.“

16. Súd sa prvotne zaoberal skúmaním právomoci orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Ústavný súd
v náleze sp. zn. I. ÚS 265/2020-59 zo dňa 15.12.2020 uviedol, že „hoci bolo konštatované, že
exekučný súd nie je oprávnený skúmať platnosť resp. existenciu rozhodcovskej zmluvy v sporoch
nespotrebiteľského charakteru, ústavný súd súčasne dodáva, že i v tejto fáze exekučného konania je
okresný súd oprávnený ( a aj povinný) ex offo skúmať, či sú splnené všetky podmienky pre zákonné

vedenie exekúcie, a to ( v okolnostiach danej veci) najmä v tom smere, či exekučný titul vydal orgán
oprávnený na jeho vyjadrenie.“ Ústavný súd v náleze sp. zn. I. ÚS 265/2020-59 zo dňa 15.12.2020
uviedol, že „vzniká tu pochybnosť, či tento subjekt spĺňal podmienky podľa §12 ods. 1 zákona o
rozhodcovskom konaní v znení od 01.01.2017.“ Orgán, ktorý vydal exekučný titul na základe ktorého sa
vedie toto exekučné konanie, je ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach ako rozhodcovský súd v zmysle §7

ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní ( „Rozhodcovským súdom sa na účely tohto zákona rozumie
jediný rozhodca alebo viacerí rozhodcovia.“) V tomto prípade rozhodoval ad hoc rozhodca, ktorým
sa v zmysle §6 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, „môže stať každá fyzická osoba, na ktorej
sa zmluvné strany dohodnú.“ Ústavný súd v náleze sp. zn. I. ÚS 265/2020-59 zo dňa 15.12.2020
odkazuje na prechodné ustanovenie k novele zákona o rozhodcovskom konaní účinnej od 01.01.2017,

kde sa v §54c ods. 4 uvádza, že „zmluvné strany nie sú viazané rozhodcovskou zmluvou, ktorá zakladá
právomoc stáleho rozhodcovského súdu, ktorého zriaďovateľ nespĺňa podmienky podľa právnych
predpisov účinných od 1. januára 2017, ak do 31. decembra 2016 na jej základe nezačalo rozhodcovské
konanie alebo ak rozhodcovské konanie bolo zastavené podľa odseku 2.“ V danom náleze sp. zn. I.
ÚS 265/2020-59 zo dňa 15.12.2020 uvádza, že „exekučný titul bol vydaný Ing. Milošom Valachom, ad

hoc rozhodcom rozhodcovského súdu pod hlavičkou ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo.... vzniká
tu pochybnosť, či tento subjekt spĺňal podmienky podľa §12 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v
znení od 01.01.2017, ktorú je potrebné rozptýliť overením v príslušných registroch (naprd. §12a zákona
o rozhodcovskom konaní). V tomto prípade súd vykonal lustráciu v Zozname stálych rozhodcovských
súdov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR, kde súd zistil, že zriaďovateľ ROYAL DEVELOPMENT

- RSRD, záujmové združenie právnických osôb bol vo vyššie uvedenom zozname zapísaný ako Stály
rozhodcovský súd, ktorý však v súčasnosti nespĺňa podmienky podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní v znení zákona č. 125/2016 Z. z. účinného od 1. 1. 2017. Je však potrebné
podotknúť, že v danom prípade ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, záujmové združenie právnickýchosôb, nevystupovala ako Stály rozhodcovský súd ale subjekt, kde v rámci neho pracuje ad hoc rozhodca
Ing. Miloš Valach, ktorý je aj štatutárnych orgánom uvedeného združenia. Súd v tomto prípade vníma
možnú zmätočnosť, ktorá mohla nastať v skutočnosti, že uvedené združenie bolo kedysi aj Stálym

rozhodcovským súdom. Avšak v rámci Všeobecných obchodných podmienok spoločnosti Kolex, s.r.o.
(ďalej len ako „VOP“), ktoré boli súdu predložené pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie, je zrejmé,
že v článku XV. VOP sa zmluvné strany dohodli na rozhodcovskej doložke k zmluve, kde všetky spory,
ktoré vzniknú z predmetnej zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad, alebo zrušenie, vznik iného
právneho stavu, vrátane situácie uplatnenia náhrady škody štatutárovi spoločnosti podľa Obchodného

zákonníka, budú riešené ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom alebo u ROYAL DEVELOPMENT
spol., s.r.o. - ustanovenej vybranej právnickej osoby. To znamená, že zmluvné strany sa medzi sebou
nedohodli na prejednaní prípadných sporov stálym rozhodcovským súdom. V tomto prípade sa zmluvné
strany dohodli na ad hoc rozhodcovi, kde si toto latinské slovné spojenie možno vykladať ako „pre
tento prípad“ alebo „na tento účel“. Zmluvné strany sa v rozhodcovskej doložke nedohodli na stálom
rozhodcovskom súde ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, záujmovom združení právnických osôb. Súd

považuje za dôležité podotknúť, že spoločnosť ROYAL DEVELOPMENT spol., s.r.o, ktorá je uvedená v
rozhodcovskej doložke je odlišným právnym subjektom od združenia ROYAL DEVELOPMENT - RSRD.
Súdmátedazajasnepreukázané,žeprávomocorgánu,ktorýexekučnýtitulvydal-adhocrozhodcuIng.
Miloša Valacha je v súlade s so zákonom o rozhodcovskom konaní, keďže vyššie citované prechodné
ustanovenia odkazujú na právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

17. V tomto bode je dôležité uviesť, že súd sa stotožňuje s vyjadrením oprávneného v časti bodu
č.12 vyjadrenia oprávneného zo dňa 13.11.2021, kde oprávnený citoval odbornú literatúru, ktorá sa
zaoberala vysvetlením pojmov ako „rozhodca“, „rozhodcovský súd“ a „stály rozhodcovský súd“ v praxi
sa totiž stáva, že tejto časti dochádza k častým interpretačným ťažkostiam, a to, kto sa označuje
pojmom „rozhodcovský súd“. Preto odborná právnická literatúra objasňuje, že ak zákon používa

skratku rozhodcovský súd, myslí tým konkrétneho rozhodcu, nie stály rozhodcovský súd ako akúsi
trvajúcu jednotku. V zmysle už vyššie citované ustanovenia §7 ods.1 zákona o rozhodcovskom konaní,
rozhodcovským súdom sa rozumie aj jediný rozhodca. Preto aj v tomto prípade v exekučnom titule
v záhlaví rozhodnutia sa ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach označil ako rozhodcovský súd v zmysle
§7 ods.1 Zákona o rozhodcovskom konaní. V záhlaví rozhodnutia je preto ako nositeľ oprávnenia

rozhodnúť spor označený ad hoc rozhodca ako rozhodcovský súd. Pod pojmom „stály rozhodcovský
súd“ sa tak ako uvádza aj odborná právnická literatúra myslí akási trvajúca jednotka v riešení
občianskoprávnych a obchodných sporov. Preto ak spor prejednáva rozhodca stáleho rozhodcovského
súdu v záhlaví rozhodnutia sa ako nositeľ oprávnenia rozhodnúť spor označuje ako rozhodca stáleho
rozhodcovského súdu. Súd v tomto prípade považuje za jasné a zrozumiteľné pojmové rozdelenie

uvedených pojmov a má za jasne preukázané, že v tomto prípade bol exekučný titul vydaný ad
hoc rozhodcom - rozhodcovským súdom a nie rozhodcom stáleho rozhodcovského súdu. Preto §54c
prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2017 zákona o rozhodcovskom konaní nemožno
v danom prípade použiť, keďže pojednávajú o konaní pred stálym rozhodcovským súdom a nie pred
rozhodcovským súdom.

18. Povinným v 2. rade namietaná neplatnosť postúpenia pohľadávky, kde podľa vyjadrení povinného
v 2. rade v návrhu na zastavenie exekúcie bolo toto postúpenie nezákonné. Povinný v 2. rade uvádza,
že pravdepodobne došlo k podpisu najmenej dvoch dohôd o postúpení pohľadávok, pričom povinný
v 2. rade (vo vyjadrení označený ako údajný dlžník) nebol oboznámený s prevodom pohľadávky na
iný subjekt a to žiadnym zákonom relevantným spôsobom. Súd k uvedenému uvádza, že súd už v

štádiu exekučného konania pred vydaním poverenia skúmal skutočnosť či oprávnenému označenému
v návrhu na vykonanie exekúcie prináleží v zmysle priloženého exekučného titulu s poukazom na
ustanovenia exekučného poriadku, právo požadovať splnenie vymáhaného nároku od povinného,
ktorého oprávnený označil v návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený túto skutočnosť spoľahlivo
preukázal predložením zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 12.09.2017 medzi spoločnosťou KOLEX

s.r.o. IČO: 31 437 237, ako postupcom a združením CRN1, zzpo IČO: 50 892 525, ako postupníkom.
Predmetom tejto Zmluvy je pohľadávka voči dlžníkovi Infra-gas spol. s.r.o.. so sídlom Betliarska
12. 851 07 Bratislava, IČO: 36 686 158, ako aj voči štatutárom dlžníka z titulu náhrady škody.
Pohľadávka je z právneho titulu Rozhodcovský rozsudok RD/169/2017 z 30.08.2017 v sume 209,03
EUR s príslušenstvom. K tomuto postúpeniu pohľadávky došlo pred vydaním exekučného titulu zo dňa

17.11.2017. Ďalej oprávnený predložil súdu druhu zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 20.02.2018
medzi združením CRN1, zzpo IČO: 50 892 525, ako postupcom a spoločnosťou CRN2 s.r.o., ako
postupníkom. Predmetom tejto Zmluvy je pohľadávka vo výške 571.31 EUR s príslušenstvom z titulu
Rozhodcovského rozsudku sp zn. RD/231/2017 vydaného Ing. Milošom Valachom, ad hoc rozhodcomrozhodcovského súdu dňa 17 11.2017. voči dlžníkovi Ing Oliver Pistl. nar.07 04 1975. Štefánikova
Trieda 60, 949 01 Nitra a Mgr. Vladimír Vago, nar 19 07.1977 bytom Šúdolská 571/31. 949 11 Nitra. K
tomuto postúpeniu pohľadávky došlo po vydaní exekučného titulu a pred začatím exekučného konania.

Exekučný súd pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie mal za jasne preukázané, že oprávnený
je oprávnený v zmysle §48 ods.2 Exekučného poriadku požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu. Ďalej povinný v 2. rade tvrdí, že o postúpení pohľadávky nemal vedomosť. K uvedenému
tvrdeniu súd uvádza, že podľa § 526 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), „postúpenie pohľadávky je povinný postupca

bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.“ Z uvedeného ustanovenia Občianskeho zákonníka vyplýva, že aj v prípade ak postupca
prvotne KOLEX s.r.o. IČO: 31 437 237 neskôr v zmysle exekučného titulu CRN1, zzpo IČO: 50 892
525 neoznámil povinnému (dlžníkovi) postúpenie pohľadávky, povinný v 2. rade by sa záväzku aj v
prípade neoznámenia o postúpení pohľadávky zbavil plnením záväzku postupcovi. Povinný v 2. rade

však svoj záväzok vyplývajúci z exekučného titulu aj v prípade nevedomosti postúpenia pohľadávky
nesplnil riadne a včas ani postupcovi. Povinný však z dôvodu, že exekučný titul sa stal právoplatným
a vykonateľným mal vedomosť o existencii záväzku. Keďže exekučný súd mal za jasne preukázané,
že oprávnený je osobou oprávnenou požadovať splnenie vymáhaného nároku, vydal poverenie na
vykonanie exekúcie. V exekúcii po doručení upovedomenia o začatí exekúcie nastávajú účinky splnenia

vymáhaného nároku plnením exekútorovi a nie postupcovi alebo postupníkovi. Preto súd považuje
uvedenú námietku povinného v 2. rade za nedôvodnú.

19. Súd si na tomto mieste dovolí poukázať na rímsku právnu zásadu „vigilantibus iura scripta
sunt“ („práva patria bdelým“), pretože aj povinným namietaná nevedomosť o existencii svojho záväzku

a tvrdenie, že povinnému v 2. rade síce bolo doručené oznámenie o prijatí funkcie rozhodcu v danom
konaní RD/231/2017, ktorému z dôvodu, že ako laik nevenoval pozornosť, nie je zákonným dôvodom
na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia 61k Exekučného poriadku. Práveže s prihliadnutím
na vyššie spomenutú zásadu, povinný v 2. rade aj v prípade možných pochybností nevyužil svoje
právo v zmysle § 21 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní a neuplatnil námietku nedostatku

právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy najneskôr
pri prvom úkone vo veci samej. Návrh na zastavenie exekúcie nepredstavuje opravný prostriedok voči
rozhodnutiu vydaného v základnom konaní a exekučný súd vo vykonávacom (exekučnom) konaní
vychádza z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Vo vykonávacom
(exekučnom) konaní súd právo nenachádza, ale len vykonáva to, o čom bolo už právoplatne rozhodnuté.

Exekučnému súdu v exekučnom konaní ani v rámci rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie
neprináleží posudzovať ani revidovať rozhodnutie, ktoré mu je ako exekučný titul predložené. Povinný
v 2. rade namieta skutočnosti, ktoré považuje za sporné pri vydaní exekučného titulu v súvislosti s
platnosťou rozhodcovskej doložky a so samotným vznikom pohľadávky oprávneného. Posudzovanie
týchto skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu nespadajú do rozhodovacej právomoci

exekučného súdu. Ako súd už vyššie uviedol tieto skutočnosti mal povinný v 2. rade možnosť namietať
podľa § 21 ods.2 zákona o rozhodcovskom konaní. V prípade, že sa jedná o dôvod s ktorým zákon
o rozhodcovskom konaní v §21 ods. 2 neumožňuje podanie námietky pri prvom úkone vo veci samej,
má povinný v 2. rade možnosť podania žaloby v zmysle §40 zákona o rozhodcovskom konaní. O
tejto možnosti bol povinný v 2. rade poučený aj v poučení exekučného titulu. Súd poukazuje na

nález Ústavného súdu sp.zn. I. ÚS 265/2020-59 zo dňa 15.12.2020, kde Ústavný súd uviedol, že
nosné právne názory vyslovené v náleze Ústavného súdu II. ÚS 300/2018 z 05.09.2018 sú naďalej
uplatniteľné aj pri posudzovaní prípadov, na ktoré sa s účinnosťou od 1. apríla 2017 vzťahuje novela
Exekučného poriadku (zákon č. 2/2017 Z. z.). Uviedol, že „ pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka
sporu z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní,

ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu
pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 21 ods. 2) a aby sa žalobou podanou na
príslušnom súde domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy,
vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. V týchto ustanoveniach sa
totiž premieta klasická rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria

bdelým“). Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných než spotrebiteľských veciach znamená
stratumožnostiskúmaťaspochybňovaťrozhodcovskúzmluvu,atýmajprávomocrozhodcovskéhosúdu
v rozhodcovskom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné.
Berúc do úvahy dôvody prejednávanej ústavnej sťažnosti, ústavný súd taktiež konštatuje, že závery ovylúčení skúmania právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní sa v prípade, ak ide o spor
z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu, zjavne vzťahujú a primerane použijú aj na možnosť
exekučného súdu v rámci svojej pôsobnosti preskúmať uplatnenie rozhodcovskej doložky z hľadiska

toho, či pokrýva aj nárok podľa § 135a Obchodného zákonníka (m. m. nález IV. ÚS 22/2020).“

20. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný titul
vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku
exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie, teda či po

vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie
exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Povinný však vo svojom
návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal, že takéto okolnosti po vzniku exekučného titulu nastali.

21. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd
exekúciu zastaviť. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného

poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom
uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť
okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie
exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

22. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne za preukázané,
že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil.
Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný v 2.
rade vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny
záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich

vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného
predpisu, súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.

23. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu
zastaví. V danom prípade však súd pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie zistil, že povinný

nepreukázal súdu skutočnosti, ktoré by predstavovali kvalifikovaný dôvod na zastavenie exekúcie, preto
súd návrh povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

24. Právny zástupca oprávneného si vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie
uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia súvisiace s vyjadrením oprávneného k návrhu povinného v

2. rade na zastavenie exekúcie vo výške 33,96 Eur, t.j. jeden úkon právnej služby v polovičnej sadzbe
- vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 19,09 Eur a režijný paušál vo výške 9,21 Eur +
20% DPH vo výške 5,66 Eur). Keďže súd návrh povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie zamietol,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a zaviazal povinného v 2. rade,
aby nahradil oprávnenému trovy právneho zastúpenia v súvislosti vyjadrením oprávneného k návrhu

povinného na zastavenie exekúcie vo výške 33,96 Eur. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd vydá
dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie pre povereného súdneho exekútora.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.