Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. november 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/35/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310201694
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2310201694.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudkýň:
JUDr. Ľuboslava Vanková a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobkyne: Obec Kráľová nad Váhom,
IČO: 00 306 070, so sídlom Kráľova nad Váhom 71, zastúpená: Nagy & Partners s.r.o., IČO: 36 869
341, Športová 470/11, Galanta, proti žalovaným: 1/ K. N., nar. X.X.XXXX, bytom P. J. C. XXX/X, C., 2/
K. N., nar. XX.X.XXXX bytom P. J. C. XXX/X, C., obaja zastúpení splnomocnencom: TIMAR & Partners,

s.r.o., IČO: 36 866 296, so sídlom Štúrova 42, Šaľa, o odstránenie neoprávnenej stavby, o odvolaní
žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 10C/9/2010-534 zo dňa 8.10.2014 a
proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 10C/9/2010-579 zo dňa 31.10.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok a napadnutý dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec
mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieprvýmvýrokomuložilodporcom1/a2/(akt.žalovaným1/,
2/) povinnosť spoločne a nerozdielne do 30 dní na vlastné náklady odstrániť stavbu "garáž", zameranú
bodmi 1, 2, 3, 4, 5 na geometrickom pláne číslo 045/09 z 1.10.2009, vyhotovenom O. F., geodetom, a
stavbu oplotenia nachádzajúcu sa na hranici pozemkov parcela číslo 825/28 a 825/43, postavenej na
pozemku zapísanom na liste vlastníctva číslo XXX ako parcela registra "C" číslo 825/28 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 237 m2, katastra nehnuteľností vedenom Katastrálnym úradom Nitra,

Správou katastra Šaľa, pre Obec a katastrálne územie J. R. C., druhým výrokom si rozhodnutie o
náhrade trov konania vyhradil samostatnému uzneseniu. Napadnutým dopĺňacím rozsudkom súd prvej
inštancie vzájomný návrh (akt. vzájomnú žalobu) žalovaných 1/ a 2/ zamietol.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 124, § 135c ods. 1, 2, 3
Občianskeho zákonníka, § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Napadnutý dopĺňací rozsudok

súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 225 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, čl.
20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, § 135c ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka.

3.Súdprvejinštancievychádzalzoskutkovýchzistení,žemedzistranaminebolosporným,žežalobkyňa
je výlučným vlastníkom pozemku zapísaného Správou katastra Šaľa na Liste vlastníctva číslo XXX,
a to parcela číslo 825/28 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 237 metrov štvorcových, parcela

registra "C", na časti, ktorého pozemku je umiestnená nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaných - garáž
a oplotenie, ktorých umiestnenie je zrejmé z geometrického plánu číslo 045/09 z 1.10.2009, ktorým
bol pozemok, na ktorom stojí garáž, odčlenený ako pozemok parcela číslo 825/63 o výmere 5 metrov
štvorcových a vedľajší pozemok ako parcela číslo 825/64 o výmere 14 metrov štvorcových. Oplotenie
sa nachádza na hranici týchto dvoch pozemkov. Uvedený nezákonný stav doposiaľ nie je medzi
stranami uspokojivo doriešený, nakoľko žalobkyňa sa domáhala výkonu svojho vlastníckeho práva na

vyššie uvedených pozemkoch, ktoré pozemky sa snaží využiť, avšak garáž a oplotenie vo vlastníctve
žalovaných jej pri realizácii jej vlastníckeho práva bránia. Žalovaní majú záujem dotknuté pozemky odžalobkyne odkúpiť za primeranú cenu, ktorý postup však žalobkyňa uznesením obecného zastupiteľstva
odmietla. Ideálne riešenie podľa žalobkyne je neoprávnenú stavbu z jej pozemku odstrániť na náklady
žalovaných, pričom riešenie žalovaných predstavuje buď zriadenie vecného bremena v prospech stavby

alebo prikázanie do vlastníctva žalovaných, v oboch prípadoch za primeranú finančnú náhradu určenú
znaleckým posudkom. Podstatou a hlavným problémom predmetného konania je riešenie stretu dvoch
v zásade rovnocenných vlastníckych práv, a to vlastnícke právo žalobkyne k pozemku parcela číslo
825/63 o výmere 5 metrov štvorcových a pozemku parcela číslo 825/64 o výmere 14 metrov štvorcových,
a na druhej strane vlastnícke právo žalovaných k stavbe garáže a oplotenia, ktoré sa sčasti nachádzajú

na uvedených pozemkoch vo vlastníctve žalobkyne. Obe strany sporu sú si plne vedomé toho, že časť
stavby - garáž a oplotenie - v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných je postavená a teda leží na
cudzom pozemku, ktorým pozemkom je pozemok vo vlastníctve žalobkyne.

4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že po dôkladnom prehodnotení vykonaných dôkazov
dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Čo sa týka aktívnej legitimácie žalobkyne pre podanie danej

žaloby, súd prvej inštancie sa plne stotožnil s právnou argumentáciou žalobkyne vychádzajúc z §
10 ods. 1 písm. b) zákona č. 369/1990 Zb. v spojitosti s § 8 ods. 2 a 3 citovaného zákona, ako
aj z § 7 ods. 2 písm. b) a c) zákona č. 138/1991 Zb. a mal zato, že podanie žaloby na ochranu
vlastníckeho práva nie je nakladaním s majetkom obce a nejde teda o rozhodovanie, ktoré by
bolo v kompetencii zastupiteľstva. Žalobkyňa jednoznačne preukázala, že sporné pozemky sú v jej

vlastníctve, vychádzajúc z údajov katastra zaznamenaných na Liste vlastníctva č. XXX, prihliadnuc
na geometrický plán O. F., geodeta, číslo 045/09 z 1. 10. 2009. Rovnako mal súd prvej inštancie
za preukázané, že na sporných parcelách stojí časť budovy vo vlastníctve žalovaných - garáž a
oplotenie, ktorú skutočnosť mal preukázanú nielen z miestnej ohliadky v priebehu konania na danom
mieste vykonanej, ale aj zo zhodného vyjadrenia strán sporu. Rovnako žalobkyňa preukázala ďalšiu

rozhodujúcu skutočnosť, že pred začatím realizácie stavby, v jej priebehu, ani po jej ukončení žalovaní
nedisponovali oprávnením na takéto využitie pozemku vo vlastníctve žalobkyne. Splnenie uvedených
predpokladov zakladá dôvod pre aplikáciu § 135c Občianskeho zákonníka. Žalovaní uviedli, že pri
vynaložení maximálneho úsilia boli v čase začatia stavby dobromyseľní v tom, že stavba je realizovaná
výlučne na ich pozemku. Uviedli, že oplotenie predstavovalo prirodzenú hranicu medzi pozemkami

parcela č. 825/28 a č. 3299/92 tak, ako sa v prírode nachádzalo od samého počiatku, od roku 2005,
teda predtým ako nehnuteľnosť kúpili. V odvolaní sa na znalecký posudok číslo 26/2008 vypracovaný
Ing. Gašpierikovou, ako aj na geometrický plán vypracovaný Ing. A. dňa 13.5.2008, uviedli, že žiadna
z týchto listín neobsahovala informáciu o tom, že hranice pozemkov v prírode oddelených plotom
s betónovými základmi sú určené nesprávne. Po preskúmaní geometrického plánu Ing. A. a jeho

interpretácii správnym spôsobom súd prvej inštancie dospel k záveru, že prítomnosť plotu na hranici
parciel číslo 825/28 a 825/43 je zistiteľná. Uvedené tvrdenie žalovaných v tomto svetle neobstojí. Ďalej
neobstoja ani tvrdenia žalovaných o tom, že najskorší termín, kedy sa mohli dozvedieť o tom, že
hranice pozemkov sú nesprávne zamerané, je deň 1.10.2009, nakoľko v tento deň bol vyhotovený
geometrický plán na zameranie hraníc pozemku. Ešte v roku 2007 bol na objednávku žalobkyne

vyhotovený geometrický plán č. 26/2007 na zameranie stavieb a prístupových ciest a jeho súčasťou
bolo aj zameranie parcely č. 825/28, odčlenenie jej časti a pričlenenie k parcele 825/29. Teda v roku
2007 bola v teréne zameraná parcela číslo 825/28 a bolo jasné, že sa na nej nachádza plot patriaci
právnym predchodcom žalovaných. Uvedená situácia je zhodná so situáciou zaznamenanou v katastri
nehnuteľností. Žalovaní teda mali možnosť overiť si situáciu aj nahliadnutím do katastrálneho operátu.

Mali tak urobiť aj na základe konštatovania v znaleckom posudku č. 26/2008, kde sa uvádza, že
právna dokumentácia nie je v súlade so skutočnosťou. Žalovaní boli ešte počas realizácie stavby
uvedených nehnuteľností, približne mesiac alebo dva po jej začatí, upozornení starostom obce ústne
a neskôr stavebným úradom písomne, že stavajú z časti na cudzom pozemku. Uvedená skutočnosť je
preukázaná listom z 28.8.2009, ktorý list žalovaný 1/ prevzal 31.8.2009, ktorý list okrem upozornenia

obsahoval aj výzvu na okamžité ukončenie stavebných prác, ktoré však žalovaní nezastavili. Namiesto
toho o mesiac neskôr 8.10.2009 zaslali na adresu stavebného úradu žiadosť o vydanie stavebného
povolenia. Vzhľadom na obsah listu ako aj na následné na predchádzajúce konanie žalovaných ich
tvrdenie o dobromyseľnosti neobstojí. Uvedená skutočnosť vyplynula aj z výsluchu svedkov, ktorí sú buď
súčasnými susedmi žalovaných alebo predchádzajúcimi vlastníkmi nehnuteľností, ktoré v súčasnosti

vlastnia žalovaní, pričom z výpovedí jednoznačne vyplynula skutočnosť, že všetci vypočutí svedkovia o
skutočnosti, že aj ich stavby sú v časti na cudzom pozemku, minimálne raz počuli z úst kompetentnej
osoby. Neobstojí ani ďalšia argumentácia žalovaných, že základy garáže a oplotenia boli postavené
ešte v čase, kedy vlastníkmi nehnuteľnosti neboli, t. j. predchádzajúcimi vlastníkmi nehnuteľností. Užpredchádzajúci vlastníci nehnuteľnosti sa vyjadrili v tom zmysle, že so štatutárnym orgánom obce
o tejto problematike minimálne diskutovali a teda o jej existencii vedomosti mali. V tomto svetle sa
javí logickým nasledujúci postup spočívajúci v nerealizácii garáže právnymi predchodcami žalovaných.

Súd prvej inštancie má tvrdenie žalovaných o dobromyseľnosti v čase začatia realizácie neoprávnenej
stavby, ako aj v čase po ňom nasledujúcom, za nepreukázané. V neposlednom rade poukazuje aj na tú
skutočnosť, že v konaní bolo preukázané, že žalovaní nepostupovali pri realizácii neoprávnenej stavby
podľa príslušných ustanovení stavebného zákona, to znamená nedisponovali stavebným povolením,
nedisponovali súhlasom vlastníka nehnuteľnosti a uvedenú situáciu sa snažili riešiť až dodatočne.

Prihliadnuc na okolnosti predchádzajúce samotnej realizácii garáže súd prvej inštancie mal za to, že už
pred započatím stavby tak, ako je vyššie uvedené, pri vynaložení ani nie maximálnej, skôr primeranej
snahy, museli získať vedomosť o vlastníckych vzťahoch k pozemku respektíve k pozemkom, na ktorých
už v tom čase aj podľa zistení základy garáže stáli. Po takomto zistení, ku ktorému bolo jednoznačne
možné dospieť cestou nahliadnutia do výpisov katastra nehnuteľností, logicky bolo nutné zvážiť, či na
položených základoch garáž bez všetkého vybudovať alebo najprv doriešiť vlastnícke vzťahy a podľa

výsledkovprehodnotiťďalšípostup.Pretoodvolávaniesananeúčelnosťodstráneniapomernenákladnej
stavby v porovnaní s ekonomickou využiteľnosťou zastavaných pozemkov vo vlastníctve žalobkyne
súd prvej inštancie považuje za nespravodlivé a účelové. Iná situácia a v konečnom dôsledku aj iný
spôsob riešenia predmetného sporu by sa javil ako vhodný v prípade, že dobromyseľnosť žalovaných
o tom, že realizujú stavbu garáže a oplotenia na vlastnom pozemku v čase začatia realizácie, by

nimi bola v konaní preukázaná. V takomto prípade by súd prvej inštancie za vhodné a spravodlivé
riešenie sporu považoval nimi žiadané zriadenie vecného bremena. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
dospel k záveru že uvedený stret dvoch inak rovnocenných vlastníckych práv je nutné riešiť formou a
spôsobom žiadaným žalobkyňou, teda odstránením časti stavby stojacej na pozemkoch vo vlastníctve
žalobkyne na náklady žalovaných. Rozhodujúcim dôvodom, na základe ktorého súd prvej inštancie k

tomuto rozhodnutiu dospel, boli predovšetkým okolností predchádzajúce realizácii neoprávnenej stavby
v podobe nedostatku dobromyseľnosti na strane žalovaných, ignoráciou ako noriem súkromného práva,
tak i noriem verejného práva, realizácia stavby vykonaná svojvoľne bezdôvodne sa spoliehajúc na
následné doriešenie situácie spôsobom, ktorý by bol pre žalovaných výhodnejší nehľadiac na záujem a
ignorujúc obsah vlastníckeho práva vlastníka dotknutého pozemku. Podľa názoru súdu prvej inštancie

zriadenie vecného bremena v danom prípade by mohlo naznačiť precedens o tom, že nie je podstatným
na akom pozemku stavebník stavia vo vzťahu k vlastníctvu pozemku, nie je podstatným či si stavebník
zabezpečil súhlas vlastníka dotknutého pozemku k uvedenému spôsobu jeho využitia, dokonca je
irelevantnýmvzhľadomnaverejnoprávnycharakterprávnejnormyajto,žestavebníknikdynedisponoval
a nedisponuje relevantným rozhodnutím stavebného úradu vydaným v zmysle príslušných ustanovení

stavebného zákona, nakoľko v konečnom dôsledku z dôvodu predovšetkým ekonomických kritérií na
strane stavebníka súd zastavanú nehnuteľnosť buď prikáže do vlastníctva žalovaných, prípadne v ich
prospech zriadi vecné bremeno, i keď v sume rovnajúcej sa jeho všeobecnej hodnote. Takýto spôsob
vyhodnotenia situácie by neprispel ku komplexne spravodlivému vyriešeniu vlastníckych vzťahov medzi
stranami, ale z čisto ekonomických dôvodov by zvýhodnil vlastnícke právo stavebníka preukázateľne

kompletne a súvislé porušujúceho právne predpisy Slovenskej republiky. Dôvodom pre daný postup v
konkrétnom prípade rozhodne nie je iný postup žalobkyne vo vzťahu k podobným prípadom v obci, ide o
vôľu žalobkyne voči komu a akým spôsobom si ochranu svojho vlastníckeho práva (v poradí skoršieho)
uplatní.Vzhľadomnauvedenéskutočnostisúdprvejinštanciežalobevplnomrozsahuvyhovel.Vdanom
prípade súd prvej inštancie uložil žalovaným spoločne a nerozdielne do 30 dní na vlastné náklady

odstrániť predmetnú garáž a stavbu oplotenia. V prípade takéhoto rozhodnutia súdu nie je možné
usporiadať vzťahy vo veci pozemku zriadením vecného bremena, alternatívne prikázať pozemok do
vlastníctva žalovaných, a preto súd prvej inštancie vzájomnú žalobu žalovaných zamietol.

5. Súd prvej inštancie si rozhodnutie o náhrade trov konania vyhradil samostatnému uzneseniu po

právoplatnom skončení veci s prihliadnutím na hospodárnosť a vhodnosť takéhoto postupu, nakoľko
v konaní prebehlo niekoľko znaleckých dokazovaní, na trovy, ktorých boli strany sporu zložené rôzne
preddavky, s ktorými sa bude nutné podľa výsledku konania náležite vysporiadať, na základe čoho, súd
prvej inštancie o týchto, ako aj o ostatných trovách konania a právneho zastúpenia, rozhodne v čase,
kedy bude zrejmý výsledok konania vo veci samej.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podali písomne odvolanie žalovaní
prostredníctvom ich splnomocnenca s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221
ods. 1 písm. f), na ust. § 205 ods. 2 písm. b), d), f) Občianskeho súdneho poriadku. V odvolaníuviedli, že súd prvej inštancie nesprávne formuloval petit rozsudku, keď neurčil časový okamih, od
ktorého začína plynúť lehota na plnenie a rozsudok je tak nevykonateľný. Súd prvej inštancie nerozhodol
o celom predmete konania, keď žalovaní v konaní vzájomným návrhom uplatnili a žiadali, aby súd

zriadil na dotknutých pozemkoch právo vecného bremena za trhovú náhradu, pričom tento vzájomný
návrh je uplatnený v podaní zo dňa 03.03.2010. Podľa žalovaných súd prvej inštancie nesprávne
vyhodnotil základné zásady, na ktorých stojí ust. § 135c Občianskeho zákonníka, keď sa nezaoberal,
resp. len veľmi okrajovo sa zaoberal, otázkou najmä hospodárskeho využitia zastaveného pozemku,
pomerom, v akom stavba stojí na pozemku žalobcu a v akom stojí na pozemku žalovaných, okamihom,

v ktorom sa stavba začala stavať, časom kedy sa žalobkyňa obrátila na súd so žalobou na odstránenie
stavby, prečo tak neurobila ešte v čase, keď stavba bola vo vlastnícke manželov D. a s negatórnou
žalobou sa obrátila na súd, až keď bola stavba dokončená, prečo tak žalobkyňa činila iba voči
žalovaným a neurobila tak aj v totožných prípadoch voči iným obyvateľom obce, pričom súd prvej
inštancie sa týmito skutkovými okolnosťami nezaoberal, resp. ich vyhodnotil ako nedôležité v rámci
zásady voľného hodnotenia dôkazov a nezaujal k nim ani v odôvodnení rozsudku žiadny postoj, iba

konštatoval, že pre súd prvej inštancie nejde o podstatné skutočnosti, ktoré by mali byť zohľadnené
pri vzájomnom usporiadaní vzťahov medzi stranami. Celý rozsudok súdu prvej inštancie je postavený
iba na konštatovaní o nedobromyseľnom konaní žalovaných, ktoré jediné je opísané v rozsudku, ale
táto otázka pri aplikácii ust. § 135c Občianskeho zákonníka je aj v zmysle judikatúry iba jednou z
otázok, ktoré je potrebné riešiť pri skúmaní možnosti úpravy vzťahov medzi stranami podľa ust. §

135c Občianskeho zákonníka. Ak teda mal súd prvej inštancie za to, že je daná nedobromyseľnosť
žalovaných, mal skúmať aj iné zo zákona vyplývajúce skutočnosti majúce vplyv na vyporiadanie vzťahov
medzi stranami. Z odôvodenia rozsudku, ale aj so samotného súdneho spisu vyplýva, že so začatím
stavebných prác začali už manželia D., pričom z výsluchu svedkyne O. D. ako pôvodného staviteľa a
vlastníka nehnuteľnosti vyplýva, že základy stavieb boli vykonané už v roku 1995, pokiaľ ide o plot a

v roku 1997, pokiaľ ide o garáž. Samotná stavba tak začala už od roku 1995, pričom z jej výsluchu
vyplýva, že starosta obce s uvedeným súhlasil, pričom sa s manželmi D. dohodol, že nebude namietať
hranice pozemkov a nebude namietať postavenie plota a oplotenie, ak bude stĺp verejného osvetlenia
v záhrade svedkyne, čo sa aj stalo. Totožné je zrejmé aj z výsluchu svedkyne E. D., ktorá spolu
so svojím manželov, vlastní susedný rodinný dom, ktorá ako svedkyňa v konaní vypovedala, že plot

majú na tom istom mieste už 23 rokov, pričom im starosta po stavbe činžiakov v obci oznámil, že
oplotenie ich domu zasahuje do pozemku vo vlastnícke žalobkyne. Je zrejmé, že žalobkyňa od počiatku
vedela o započatí stavby oplotenia aj garáže u žalovaných od roku 1995, pričom žalobu podala až v
roku 2010, a to až vtedy, keď žalovaní požiadali o vydanie dodatočného stavebného povolenia. Podľa
žalovaných tak medzi žalobcom a pôvodným vlastníkom a stavebníkmi manželmi D. došlo k dohode,

ktorá nemôže zakladať právo žalobkyne na odstránení stavby, keď o nej vedela už od roku 1995
a nič nekonala. Súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal ani so skutočnosťami, ktoré vyplynuli z
výsluchu svedka O. J., ktorý uviedol, že svoj dom susediaci s domom žalovaných kúpil v roku 1998
aj s pozemkom, pričom mu geodet povedal, že v celej obci sú zle vymerané pozemky. Zo svedeckej
výpovede tohto vyplynulo, že svedok posunul svoje oplotenie výmenou za inžinierske siete, ktoré boli

žalobcom bezplatne vybudované aj na pozemkom svedka bez toho, aby mu žalobkyňa preukázala
skutočne svoje vlastnícke právo k pozemku. Aj z tejto výpovede je zrejmé, že medzi žalobkyňou a
svedkom došlo k dohode o odstránení stavby výmenou za inú výhodu, ktorá bola svedkovi žalobkyňou
poskytnutá. Vychádzajúc z tvrdenia súdu prvej inštancie, že žalovaní boli od počiatku nedobromyseľní,
dospejeme k záveru, že nedobromyseľní potom museli byť všetci vlastníci rodinných domov na celej ulici

už pred 23 rokmi, ako aj samotná žalobkyňa, ktorá túto situáciu začala riešiť až potom, ako mali všetci
postavené neoprávnené stavby - svoje ploty na hranici pozemkov obce. Súd prvej inštancie nepovažoval
za podstatné ani budúce ekonomické využitie zastavaného pozemku, keď podstatná skutková okolnosť
uvedená v žalobe je práve skutočnosť, že žalobkyňa chce pozemok využiť na vybudovanie zeleného
pásu, pričom táto skutková okolnosť nebola v konaní vôbec preukázaná. Z miestnej ohliadky, ako aj

so samotných fotografií založených v súdnom spise, je zrejmé, že zastavaný pozemok nie je možné
ekonomickyvyužiťnažiadneúčely,pričomvybudovaniezelenéhopásunatejtouliciniejemožné,keďby
ajdošlokodstráneniustavbyoploteniaagarážezostranyžalovaných,žalobcanikdynemôžezákonnými
prostriedkami dosiahnuť odstránenie oplotenia manželov D., ktorých oplotenie je na tom istom mieste
už 23 rokov. Keby súd prvej inštancie porovnal náklady na odstránenie stavieb, ktoré boli vyčíslené na

sumu cca 12 tis. eur a hodnotu zastavaného pozemku, ktorého hodnota bola znalcom určená na sumu
450 eur v prípade predaja a na sumu 150 eur v prípade zriadenia vecného bremena, musel by dospieť
k názoru, že odstránenie stavby nie je účelné. Využitie pozemku nie je žiadne, jediný účel, ktorému
slúži je, že si vlastníci domov na tomu pozemku vysadili trávu, pričom žalobkyňa pozemok nevie využiťna žiadny ekonomický a hospodársky účel a pozemok je predajný, iba ak by bol predaný vlastníkom
rodinných domov, pred ktorými sa pozemok nachádza. Garáž má celkovú zastavanú plochu 33 m2, z
čoho vyplýva, že na pozemok žalobkyne zasahuje iba rozlohou 5 m2, čo je iba 15% svojej celkovej

zastavanej plochy. Pokiaľ' ide o oplotenie, toto má zastavanú plochu 14 m2 a je postavené na pozemku
žalobkyne v celej rozlohe, avšak žalovaní dávajú do pozornosti, že z výsluchu svedkyne D. vyplynulo,
že sa s ňou žalobkyňa dohodla, že sa oplotenie nebude posúvať ešte v roku 1995. Súd prvej inštancie
tiež považoval za nepodstatné pre rozhodnutie vo veci výšku nákladov potrebných na odstránenie
stavby garáže, ktorá zasahuje do majetku žalobkyne len svojimi 15% svojej celkovej zastavanej plochy,

pričom žalovaní doložili ako dôkaz do konania rozpočet na odstránenie celej stavby garáže, ako aj
rozpočet na jej opätovné prebudovanie, pričom z týchto rozpočtov vyplynulo, že tieto náklady sú cca
8 tis. eur a na zbúranie oplotenia a jeho opätovné postavenie tieto náklady činia spolu viac ako 3 tis.
eur. Súd prvej inštancie za nepodstatnú považoval aj komparáciu hodnoty stavby garáže a oplotenia,
keď zo znaleckého posudku Ing. Jarolíma Pšenka pod číslom 2/2011 vyplynulo, že hodnota garáže a
oplotenia ako stavieb je 13.380 eur a hodnota zastavaných pozemkov žalobkyne je 456 eur. Súd prvej

inštancie nepovažoval za podstatné ani vyhodnotenie hodnoty budúceho využitia ako hodnoty vecného
bremena, ktorú hodnotu znalkyňa Ing. Lenka Chládeková v posudku číslo 103/2013 zo dňa 27.08.2013
určila na sumu 150 eur. Podľa žalovaných sa v skutočnosti tým, že súd prvej inštancie neskúmal a
vo svojom rozhodnutí nepremietol aj tieto podstatné vyššie uvedené skutočnosti, ktoré vyšli v konaní
najavo, založil vadu odvolaním napadnutého rozsudku. Z uvedeného vyplýva, že tým, že súd prvej

inštancie skúmal iba dobromyseľnosť žalovaných a v rozsudku sa nevysporiadal aj s ostatnými v konaní
preukázanými skutočnosťami, resp. ich nepovažoval pri rozhodnutí za významné, podľa žalovaných súd
prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkový stav a súčasne nesprávne právne vec posúdil. Súd prvej
inštancie nezohľadnil, že aj keby hranice pozemku vyplývali z katastra nehnuteľností, geometrických
plánov, či znaleckého posudku, všetky tieto listiny boli vypracované dávno potom, ako boli základy

neoprávnenej stavby postavené. Žalovaní poukazujú aj na výsluch S. D., ktorý uviedol, že plot a základy
garáže postavil ešte v roku 1996, pričom v dome býval do roku 2002. Do tejto doby ho žalobkyňa nikdy
neupozornila, že stavia na pozemku žalobkyne, pričom všetkým susedom končila hranica pozemkov
zarovno s D.. Rovnako svedok potvrdil, že ostatní susedia posunuli oplotenie výmenou za inžinierske
siete na svoje pozemky. Pokiaľ ide o to, že bola stavba vybudovaná bez stavebného povolania, žalovaní

uvádzajú, že zaplatili sankciu v správnom konaní, a teda ich súd nemôže sankcionovať dvakrát za to
isté porušenie verejného práva. Pokiaľ ide o skutočnosť, že žalovaní pokračovali v stavbe aj po doručení
výzvy žalobkyne, aby tak nečinili, ktorá výzva mala byť žalovaným doručená dňa 31.08.2009, tak zo
súdneho spisu a zo stavebného denníka vyplýva, že stavba bola dokončená už dňa 28.08.2009 a po
dátume 31.08.2009 sa realizovali iba omietky a dokončovacie práce. Pokiaľ ide o hranice dotknutých

pozemkov súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkazný stav, keďže zo znaleckého posudku číslo
22/2012 znalca Ing. Romana Wagnera vyplynulo, že nebola vykonaná obnova katastrálneho operátu
spôsobom nového mapovania, predmetné sporné pozemky sú definované len súradnicami lomových
bodov ich hraníc. Sám znalec konštatuje, že takéto vytýčenie terénu a hraním pozemkov vykonali právni
predchodcovia žalovaných pásmom, ktorým zmerali jednotlivé hranice. V tomto smere sa z vykonaného

dokazovania jednotlivými geometrickými plánmi zistili nezrovnalosti a pre vec ako podstatné vyvstalo
hodnotenie tzv. slučkovej čiary. Znalec konštatoval, že osoba bez technického vzdelania môže poznať
význam označenia rozhraničenia pozemkov kolmou slučkou len vtedy, ak vie presne čítať technické
označenia geometrických plánov, pričom geometrické plány osobitné legendy, ktoré by vysvetľovali
význam označenia použitých v technickom kreslení nemajú. Z toho je zrejmé, že žalovaní nemohli

vedieť, čo znamená označenie kolmou slučkou, pričom žiadny z vyššie uvedených geodetov ich na
túto okolnosť osobitne neupozornil, ako sa konštatuje v znaleckom posudku. Znalec konštatuje, že
takéto označenie nepredstavuje právnu hranicu pozemkov a jej využívanie je v geodézii rôzne, v
danom prípade toto označenie malo znamenať, že vyhotoviteľ geometrického plánu zistil, že určitá
časť pozemku je využívaná iným užívateľom. Znalec ďalej skonštatoval, že zastavanie pozemkov

nie je identické s hranicami pozemkov a jednotlivými bodmi a múrmi existujúcich stavieb, pričom
znalec tento nesúlad skonštatoval vo vzťahu k celému pozemku pozdĺž celej ulice. Z tohto znaleckého
záveru, ako aj z listinných dôkazov vo forme geometrických plánov je zrejmé, že právni predchodcovia
žalovaných, ako aj majitelia susediacich pozemkov v minulosti vytýčili hranice pozemkov inak, ako sú v
prírode a ako vykazujú dodatočne vykonaná geometrické plány, a preto žalovaní vstúpili do existencie

hraníc pozemkov tak, ako boli právnymi predchodcami vytýčené a niekoľko desaťročí rešpektované aj
žalobkyňou. Poukazujú na výsluch Ing. Gašpierikovej, ktorá rovnako ako žalovaní vychádzala z toho,
že hranice pozemkov základov stavby garáže a oplotenia sú v prírode vykázané v zhode so skutkovou
a právnou realitou. Pri stanovovaní hodnoty stavby základov garáže a stavby oplotenia nekonštatovalažiadny právne neúčinný stav vo vzťahu k tomu, že by uvedené stavby, čo i len časťou presahovali do
rozhrania iného pozemku. Žalovaní sa nestotožňujú ani s tvrdením súdu prvej inštancie, že žalobkyňa
nepotrebovala súhlas obecného zastupiteľstva na podanie žaloby, keďže žalovaní majú za to, že tento

názor nie je správny, nakoľko súčasťou konania bol aj vzájomný návrh žalovaných na zriadenie vecného
bremena, ktorý už má povahu nakladania s majetkom žalobkyne, ktoré nakladanie s majetkom obce by
rozsudok súdu obmedzil, ako aj výška náhrady, ktorá by bola súdom priznaná. Vzhľadom na uvedené
žalovaní žiadajú, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a vec vrátil na
ďalšie konanie súdu prvej inštancie, alternatívne sám vo veci rozhodol tak, že žalobu na odstránenie

stavby zamietne a vyhovie vzájomnému návrhu žalovaných a na dotknutých pozemkoch "CKN" parcelné
číslo 825/63 o výmere 5 m2, druh pozemku zastavaná plocha a parcelné číslo 825/64 o výmere 14
m2, druh pozemku zastavaná plocha, zriadi právo vecného bremena v podobe práva stavby v prospech
žalovaných ako oprávnených za trhovú náhradu určenú znaleckým posudkom, ktorú žalovaní zaplatia
žalobkyni do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

7. Proti dopĺňaciemu rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podali písomne odvolanie žalovaní
prostredníctvom ich splnomocnenca s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b), f), h) Civilného sporového
poriadku. V odvolaní uviedli, že predmetný rozsudok nie je označený v záhlaví rozsudku, ani v
jeho úvodnej časti ako dopĺňací rozsudok k pôvodnému rozsudku a táto skutočnosť vyplýva iba z
odôvodnenia rozsudku. Predmetný dopĺňací rozsudok je nepreskúmateľný, nakoľko záver súdu prvej

inštancie o nevyhovení vzájomnému návrhu žalovaných, súd prvej inštancie riadne neodôvodnil, pričom
tento záver vyplýva aj z pôvodného rozsudku vo vzťahu k výroku, ktorým zaviazal žalovaných na
odstránenie stavby. Z odôvodnenia dopĺňacieho rozsudku nie je zrejmé, o ktoré vykonané dôkazy oprel
súd prvej inštancie záver o nevyhovení vzájomnému návrhu a nie sú zrejmé ani právne úvahy, ktoré súd
prvej inštancie viedli k vyvodeniu uvedeného záveru. Pri rozhodovaní súdu prvej inštancie o vyhovení

alebo zamietnutí vzájomného návrhu žalovaných na zriadenie vecného bremena bolo povinnosť súdu
prvej inštancie vysporiadať sa najmä s ekonomickým využitím zastaveného pozemku, s účelnosťou
odstránenia stavby, s trhovou hodnotou zastavaného pozemku stavbou, vo vzťahu k trhovej hodnote
samotných stavieb, so skúmaním otázky dobrých mravov a ich porušenie zo strany žalobkyne, s
pôvodnými dohodami medzi žalobcom a manželmi D., s usporiadaním totožných právnych vzťahov s

ostatnými vlastníkmi na tejto ulici, s nesprávnym vytýčením hraníc pozemkov v celej Obci J. R. C.. Tým,
že sa súd prvej inštancie ani v dopĺňacom rozsudku nevysporiadal s týmito zákonnými podmienkami
na odstránenie stavby a zriadením vecného bremena ako vzájomného nároku, je aj dopĺňací rozsudku
nepreskúmateľný a arbitrárny a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalovaní žiadajú, aby odvolací
súd rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom zrušil v celom rozsahu a vec vrátil na nové konanie a

rozhodnutie, alternatíve vo veci rozhodol sám tak, že žalobu na odstránenie stavby zamietne a vyhovie
vzájomnému návrhu žalovaných a na dotknutých pozemkoch "CKN" parcelné číslo 825/63 o výmere 5
m2, druh pozemku zastavaná plocha a parcelné číslo 825/64 o výmere 14 m2, druh pozemku zastavaná
plocha, zriadi právo vecného bremena v podobe práva stavby v prospech žalovaných ako oprávnených
za trhovú náhradu určenú znaleckým posudkom, ktorú žalovaní zaplatia žalobkyni do 3 dní odo dňa

právoplatnosti rozsudku.

8. K doručenému odvolaniu žalovaných proti rozsudku súdu prvej inštancie sa písomne vyjadrila
žalobkyňa prostredníctvom jej advokáta. Vo vyjadrení uviedla, že v plnom rozsahu sa stotožňuje s
právnym posúdením a záverom súdu prvej inštancie, ako aj so samotným rozsudkom, ktorým súd

prvej inštancie vyhovel žalobe, a z tohto dôvodu navrhuje, aby odvolací súd predmetný rozsudok v
celom rozsahu potvrdil. Skutočnosti a argumentácia žalovaných v podanom odvolaní neobstoja, keďže
žalovaní vo svojom odvolaní neuviedli žiadnu skutočnosť a argument, ktorý by neuviedli aj v konaní pred
súdom prvej inštancie, pričom so všetkými týmito skutočnosťami a argumentmi sa súd prvej inštancie
v rámci prvoinštančného konania vysporiadal. Súd prvej inštancie náležite zistil skutkový a právny stav

veci, a to pomerne rozsiahlym dokazovaním, vykonané dôkazy vyhodnotil správne a na základe toho
dospel k správnemu á riadne odôvodnenému rozhodnutiu vo veci. S prihliadnutím na vyššie uvedené
skutočnosti žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

9. K doručenému odvolaniu žalovaných proti dopĺňaciemu rozsudku súdu prvej inštancie sa žalobkyňa

písomne nevyjadrila.

10. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdnyporiadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase
podaniaodvolaniaprotirozsudku,§34Civilnéhosporovéhoporiadkuúčinnéhovčasepodaniaodvolania
proti dopĺňaciemu rozsudku), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 204 Občianskeho súdneho
poriadku účinného v čase podania odvolania proti rozsudku, § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku
účinného v čase podania odvolania proti dopĺňaciemu rozsudku), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania
odvolania proti rozsudku, § 359 Civilného sporového poriadku účinného v čase podania odvolania
proti dopĺňaciemu rozsudku), proti rozhodnutiam, proti ktorým sú odvolania prípustné (§ 201 a § 202
Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania proti rozsudku, § 355 ods. 1
Civilného sporového poriadku účinného v čase podania odvolania proti dopĺňaciemu rozsudku), po
skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku účinného v čase podania odvolania proti rozsudku, § 363 Civilného sporového poriadku
účinného v čase podania odvolania proti dopĺňaciemu rozsudku) a že odvolateľ v odvolaniach použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody vo vzťahu k rozsudku (§ 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221
ods. 1 písm. f), § 205 ods. 2 písm. b), d), f) Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania
odvolania proti rozsudku, ktoré majú ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. b), a), f), h) Civilného sporového

poriadku)avovzťahukdopĺňaciemurozsudku(§365ods.1písm.b),f),h)Civilnéhosporovéhoporiadku
účinného v čase podania odvolania proti dopĺňaciemu rozsudku), preskúmal napadnutý rozsudok a
napadnutý dopĺňací rozsudok v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a
dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom,
ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného

sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolania žalovaných sú dôvodné, v dôsledku
čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok a napadnutý dopĺňací rozsudok v celom rozsahu zrušiť (§ 389
ods.1písm.a),b),c)Civilnéhosporovéhoporiadku)avecmuvrátiťnaďalšiekonanieanovérozhodnutie
(§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

12. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaných je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či
súd prvej inštancie správne žalobu a vzájomnú žalobu zamietol.

13. Žalobkyňa sa pôvodnou žalobou zo dňa 27.1.2009 doručenou súdu prvej inštancie dňa 1.2.2010 (č.

l. 1) v spojení s doplnením žaloby zo dňa 13.4.2010 doručeným súdu prvej inštancie dňa 19.4.2010 (č.
l. 94) domáhala uloženia povinnosti žalovaným spoločne a nerozdielne do 30 dní na vlastné náklady
odstrániť stavbu "garáž" zameranú bodmi 1, 2, 3, 4, 5 na geometrickom pláne č. 045/09 z 1.10.2009,
vyhotovenom O. F., geodetom a stavbu oplotenia, nachádzajúcu sa na hranici pozemkov parcela č.
825/28 a 825/43, postavené na pozemku zapísanom na Liste vlastníctva č. XXX ako parc. registra „C"

č. 825/28 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 237 m2, vedenom pre obec a katastrálne územie J.
R. C.. Žalovaní sa pôvodnou vzájomnou žalobou zo dňa 1.3.2010 doručenou súdu prvej inštancie dňa
3.3.2010 (č. l. 36) domáhali zriadenia na pozemkoch parcelné číslo 825/63 a parcelné číslo 825/64, ktoré
vznikli odčlenením od pozemku parcelné číslo 825/28, o výmere 237 m2, druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria, na základe geometrického plánu vypracovaného O. F., geodetom, pod číslom 045/09

zo dňa 28.10.2009 a ktorý bol overený Správou katastra dňa 9.11.2009 pod číslom 460/09, práva
vecného bremena v podobe práva stavby žalovaných ako oprávnených. Z obsahu spisu bolo zistené,
že v priebehu konania na súde prvej inštancie žalovaní podaním zo dňa 27.4.2011 doručeným súdu
prvej inštancie dňa 2.5.2011 (č. l. 269) sa domáhali zriadenia na pozemkoch parcelné číslo 825/63 o
výmere 5 m2 a parcelné číslo 825/64 o výmere 14 m2, ktoré vznikli odčlenením od pozemku parcelné

číslo 825/28, o výmere 237 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na LV č.
XXX, katastrálne územie J. R. C., na základe geometrického plánu vypracovaného O. F., geodetom, pod
číslom045/09zodňa28.10.2009aktorýboloverenýSprávoukatastradňa9.11.2009podčíslom460/09,
práva vecného bremena v podobe práva stavby žalovaných ako oprávnených, alternatívne prikázania
pozemku parcelné číslo 825/63 o výmere 5 m2 a pozemku parcelné číslo 825/64 o výmere 14 m2, ktoré

vznikli odčlenením od pozemku parcelné číslo 825/28, o výmere 237 m2, druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria, zapísaného na LV č. XXX, katastrálne územie J. R. C., na základe geometrického
plánu vypracovaného O. F., geodetom, pod číslom 045/09 zo dňa 28.10.2009 a ktorý bol overený
Správou katastra dňa 9.11.2009 pod číslom 460/09, do bezpodielového spoluvlastníctva žalovanýchvo výške spoluvlastníckeho podiel u každého z nich 1/1. Z obsahu tohto podania žalovaných je tak
zrejmé, že žalovaní okrem pôvodne požadovaného zriadenia vecného bremena na pozemkoch parcela
č. 825/63 a č. 825/64 sa alternatívne domáhajú aj prikázania pozemkov parcela č. 825/63 a č. 825/64 do

ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda žiadajú viac, než sa pôvodne domáhali vzájomnou
žalobou.

14.Podľaustanovenia§95Občianskehosúdnehoporiadkuúčinnéhodo30.6.2016navrhovateľmôžeza
konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom

doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene (1). Súd
nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie
o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom
návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po
právoplatnosti uznesenia (2). O zmene návrhu súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola
zmena navrhnutá. Ak to nie je možné, súd rozhodne do 15 dní od odročenia pojednávania. O zmene

návrhu mimo pojednávania súd rozhodne do 60 dní od podania návrhu na zmenu návrhu (3).

15. Podľa § 139 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 žalobca môže počas konania so
súhlasom súdu meniť žalobu.

16. Podľa § 140 ods. 1 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 zmena žaloby je návrh,
ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo.

17. Podľa § 142 Civilného sporového poriadku o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na
pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po

tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania (1). Uznesenie, ktorým súd pripustil
zmenu žaloby, doručuje súd subjektom, ak neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena,
do vlastných rúk (2).

18.Zdispozičnejzásadyovládajúcejcivilnésporovékonanie(do30.6.2016občianskehosúdnekonanie)

tiež vyplýva, že žalobu môže meniť výlučne žalobca, ktorý podal žalobu, príp. urobil v prebiehajúcom
konaní určitý návrh spojený s požiadavkou, aby o ňom súd rozhodol. Žalovaný môže zmeniť len
vzájomnú žalobu, lebo v konaní o nej má právne postavenie žalobcu. Zmena žaloby i vzájomnej žaloby
je podaním vo veci samej, k zmene žaloby i vzájomnej žaloby môže dôjsť kedykoľvek za konania, dokiaľ
nebolo vyhlásené (vydané) rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Pretože zmena žaloby i vzájomnej

žaloby nemôže byť v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, stanoví sa, že k tomuto procesnému
úkonu je potrebný súhlas súdu a že súd môže pripustiť zmenu žaloby i vzájomnej žaloby len vtedy,
ak sú splnené stanovené predpoklady. O návrhu na zmenu žaloby i vzájomnej žaloby rozhoduje súd
uznesením, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Výrok súdneho rozhodnutia musí byť formulovaný
jasne, stručne, výstižne a predovšetkým zrozumiteľne, teda v prípade pripustenia zmeny žaloby i

vzájomnej žaloby musí obsahovať zmenená žaloba i vzájomná žaloba, konkrétne jej petit, ktorým je
súd pri rozhodovaní viazaný. Úpravu vzájomnej žaloby žalovaných urobenú podaním zo dňa 27.4.2011
doručeným súdu prvej inštancie dňa 2.5.2011 treba považovať za zmenu žalobnej žiadosti, t. j. petitu
vzájomnej žaloby, ktorá spočíva v zmene kvantitatívnej stránky vzájomnej žaloby, keďže žalovaní s
poukazom na rovnaký (doteraz tvrdený) skutkový stav požadujú niečo iné, než pôvodne, a to okrem

zriadenia vecného bremena sa domáhajú alternatívne prikázania pozemkov do ich bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, ktorá požiadavka žalovaných v konečnom dôsledku spôsobuje zmenu
vzájomnej žaloby jej rozšírením (t. j. žalovaní celkovo žiadajú viac). O tejto zmene vzájomnej žaloby
súdom prvej inštancie však nebolo doposiaľ rozhodnuté.

19. Dokiaľ súd nerozhodne o uplatnenej zmene vzájomnej žaloby, nemôže pokračovať v konaní o
pôvodnej vzájomnej žalobe. Pokiaľ súd prvej inštancie takýmto zákonom predpísaným spôsobom v
danej veci nepostupoval, porušil tým procesné normy a dopustil sa vád konania, ktoré mali napokon za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

20. Odvolací súd je pri preskúmavaní odvolaním napadnutého rozhodnutia zásadne viazaný uplatneným
rozsahom a dôvodmi odvolania, vyplýva z toho mimo iného to, že pri preskúmavaní správnosti
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie môže prihliadať len k tým dôvodom, ktoré odvolateľ v
odvolaní označil, nie je viazaný rozsahom odvolania len v prípadoch uvedených v § 379 písm. a), b),c) Civilného sporového poriadku (nejde o daný prípad), pričom však vždy musí prihliadnuť k vadám
týkajúcich sa procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2
Civilného sporového poriadku).

21. Podľa § 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok,
prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

22. Z citovaného ustanovenia procesného predpisu potom vyplýva, že odvolací súd musí z úradnej

povinnosti skúmať vady konania pred súdom prvej inštancie, ktoré sa týkajú procesných podmienok.
Odvolací súd prihliada na tieto vady, aj keď odvolateľom neboli uplatnené. Takéto vady musia byť vždy
v bezprostrednom vzťahu k možnosti nesprávnosti výsledku konania. Kedy o takúto procesnú vadu
ide, je vecou posúdenia konkrétneho prípadu. Preskúmavacia činnosť odvolacieho súdu tak v sebe
zahrňuje nielen skúmanie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ale aj postupu súdu
z hľadiska procesnoprávnych predpisov. Takáto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v

rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal strane
jej procesné práva. Takýmto vadným postupom je bezpochyby aj nevyslovenie sa súdom prvej inštancie
k prípustnosti zmeny vzájomnej žaloby uznesením podľa ustanovenia § 95 Občianskeho súdneho
poriadku účinného do 30.6.2016 (aktuálne podľa ustanovenia § 142 Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016). Ak potom súd prvej inštancie konal a rozhodol o vzájomnej žalobe bez toho,

aby rozhodol o navrhovanej zmene vzájomnej žaloby postupom popísaným odvolacím súdom vyššie,
dopustil sa takého procesného pochybenia, ktoré malo za následok odňatie možnosti konať pred súdom.

23. Predmetom konania je nárok žalobkyne voči žalovaným na odstránenie stavby garáže a stavby
oplotenia vo vlastníctve žalovaných nachádzajúcich sa na pozemku parcela č. 825/28 o výmere 237 m2

v katastrálnom území J. R. C. vo vlastníctve žalobkyne a vzájomný nárok žalovaných voči žalobkyni
na zriadenie vecného bremena k parcelám č. 825/63 o výmere 5 m2 a č. 825/64 o výmere 14 m2,
ktoré vznikli odčlenením od parcely č. 825/28 v katastrálnom území J. R. C. vo vlastníctve žalobkyne,
alternatívne prikázania týchto parciel do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných.

24. Podľa § 135c Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá
právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho,
kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby") (1). Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže
ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí (2). Súd
môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za

náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe (3).

25. Za neoprávnenú stavbu podľa ustálenej judikatúry z hľadiska občianskoprávnej úpravy treba
považovať takú stavbu, ktorá bola postavená na cudzom pozemku stavebníkom bez toho, aby stavebník
mal právo stavbu tam zriadiť. Pri posudzovaní otázky, či sa jedná o neoprávnenú stavbu v zmysle

Občianskeho zákonníka, je potrebné vychádzať z právnej úpravy platnej v okamžiku vzniku stavby ako
vecivprávnomzmysle,avšakotázkuvyporiadaniamedzistavebníkomavlastníkompozemku,naktorom
je stavba umiestnená, je potrebné posúdiť podľa právnej úpravy platnej v dobe rozhodovania súdu o
neoprávnenej stavbe. Pre klasifikáciu stavby ako neoprávnenej nie je rozhodujúce, či stavebník mal
alebo nemal stavebné povolenie a nie je rozhodné ani vydané kolaudačné rozhodnutia. Neoprávnená

stavba je taká stavba, ku ktorej stavebník nemal občianskoprávne oprávnenie. Za neoprávnenú stavbu
považuje súdna prax nielen stavby realizované celkom na cudzom pozemku; stačí, keď je stavba na
tomto pozemku zriadená sčasti, pričom nemusí ísť o dokončenú stavbu. Neoprávneným stavebníkom
je fyzická alebo právnická osoba, ktorá buď nie je vôbec oprávnená užívať pozemok, alebo je oprávnená
užívať ho na iný účel.

26. Ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka upravuje osobitné prípady vlastníckych žalôb, ktorými
sa rieši situácia, ak niekto, kto na to nie je oprávnený, postaví na cudzom pozemku stavu. Tieto
prípady nemožno riešiť na základe všeobecných vlastníckych žalôb o ochrane vlastníctva uvedených
v ustanovení § 126 Občianskeho zákonníka; ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka je vo vzťahu

k ustanoveniu § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka špeciálnym. Na základe ustanovenia § 135c
Občianskeho zákonníka ide o rôzne druhy žalôb. Predovšetkým ide o negatórnu žalobu, ktorou sa
sleduje odstránenie stavby. Ďalej môže ísť o žalobu subjektov uvedených v ustanovení § 135c ods. 2
Občianskeho zákonníka o prikázanie stavby a v takomto prípade ide o žalobu, ktorá má konštitutívnycharakter, pretože sa na jej základe rozhoduje o vlastníckom práve žalobcu. Podľa ustanovenia § 135c
ods. 3 Občianskeho zákonníka môže ísť aj o žalobu požadujúcom voči vlastníkovi pozemku zriadenie
vecného bremena za náhradu. Žalobu na odstránenie stavby podľa ustanovenia § 135c Občianskeho

zákonníka možno podať bez časového obmedzenia. Konanie o vyporiadanie neoprávnenej stavby je
konaním, kde z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob usporiadania vzťahov medzi stranami a kedy
súd ne je viazaný návrhmi strán (§ 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016,
§ 216 ods. 2 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016).

27. Jednou z odvolacích námietok žalovaných, pritom však zásadnou bolo namietanie, že súd prvej
inštancie sa nezaoberal, resp. len okrajovo sa zaoberal, základnými zásadami riešenia vzťahov medzi
vlastníkom pozemku a neoprávneným stavebníkom, na ktorých stojí ustanovenie § 135c Občianskeho
zákonníka, pričom rozsudok súdu prvej inštancie je postavený iba na konštatovaní o nedobromyseľnom
konaní žalovaných, ktoré jediné je opísané v rozsudku. Tu je potrebné konštatovať, že skutočnosť,
že stavba garáže a oplotenia, bola postavená právnymi predchodcami žalovaných na pozemku vo

vlastníctve žalobkyne bez jej súhlasu nebola medzi stranami sporná.

28. Ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka ponúka viacero možností, ako riešiť právne vzťahy
medzi vlastníkom pozemku a neoprávneným stavebníkom a súd môže zvoliť tieto riešenia: a) rozhodnúť
nanávrhvlastníkapozemkuoodstránenístavbynanákladystavebníka,b)prikázaťstavbudovlastníctva

vlastníka pozemku za podmienky, že by odstránenie stavby nebolo účelné a vlastník pozemku s tým
súhlasí, c) potvrdiť vlastníctvo stavebníka k stavbe s tým, že zriadi vecné bremeno, ktoré je potrebné
na výkon vlastníckeho práva k stavbe, d) usporiadať pomery aj inak. Citované zákonné ustanovenie
uvádza riešenia, ktoré podľa zákonodarcu budú spravidla prichádzať do úvahy, pričom sa nejedná o
výpočet taxatívny, ale demonštratívny. Je preto vecou súdu, aby v každom prípade našiel najvhodnejšie

riešenie, ktoré by bolo v súlade so znením a účelom ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka, s
princípmi, na ktorých je založené občianske právo a predovšetkým Listina základných práv a slobôd.

29.Vlastníkpozemkusavprvomrademôžedomáhaťodstráneniastavby.Ideonegatórnužalobu,ktorou
sa sleduje odstránenie stavby z pozemku, ktorý patrí inému vlastníkovi. Odstránenie stavby na cudzom

pozemku, ktoré zvolil súd prvej inštancie, je výnimočným riešením a úvaha súdu o odstránení stavby má
svoje miesto iba v prípadoch, ak: a) stavebník nebol dobromyseľný, teda od začiatku vedel, že stavia
neoprávnene na cudzom pozemku, resp. sa o tom dozvedel počas výstavby a v stavbe pokračoval, b)
stavebník hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti, napr. začal stavať napriek upozorneniu, že stavia
na cudzom pozemku, c) o vlastnícke právo k stavbe nemá záujem vlastník pozemku, d) odstránenie

stavby sa javí ako účelné.

30. Vo vzťahu k preskúmavanému rozsudku žalovaní v odvolaní predovšetkým namietali (ako už bolo
uvedené v odseku 27. tohto uznesenia), že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na nesprávnom
skutkovom zistení o nedobromyseľnosti žalovaných a ďalšími aspektmi spôsobu vyriešenia vzájomných

vzťahov sa bližšie nezaoberal. V tomto smere je potrebné dať za pravdu žalovaným ako odvolateľom.

31. Súd prvej inštancie konštatoval, že tvrdenia žalovaných o ich dobromyseľnosti neobstoja, keďže už
v roku 2007 bol na objednávku žalobkyne vyhotovený geometrický plán č. 26/2007, teda už v roku 2007
bola v teréne zmeraná parcela č. 825/28 a bolo jasné, že sa na nej nachádza plot patriaci právnym

predchodcom žalovaných. Žalovaní tak mali možnosť overiť si situáciu nahliadnutím do katastrálneho
operátu a mali tak urobiť aj na základe konštatovania v znaleckom posudku č. 26/2008, kde sa uvádza,
že právna dokumentácia nie je v súlade so skutočnosťou. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaní
boli približne mesiac alebo dva po začatí realizácie stavby upozornení starostom obce ústne a neskôr
stavebným úradom písomne, že stavajú sčasti na cudzom pozemku.

32. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní nadobudli nehnuteľnosti zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX
pre katastrálne územie J. R. C. kúpnou zmluvou od A. J. (svokry žalovaného 1/ a matky žalovanej 2/)
v roku 2008, pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 9.6.2008. A. J. nadobudla uvedené
nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 19.5.2008 od S. a O. D.. V súvislosti s týmito prevodmi si dali

žalovaní vypracovať Znalecký posudok č. 26/2008 vyhotovený dňa 5.5.2008 Ing. Máriou Gašpierikovou
a Geometrický plán č. 17/2008 na zameranie rozostavanej stavby vyhotovený dňa 13.5.2008 Ing. S. A..
Po oboznámení sa so Znaleckým posudkom č. 26/2008 nie je možné dať za pravdu súdu prvej inštancie,
že skutočnosť o existencii stavieb na pozemku žalobkyne z neho vyplýva. V predmetnom znaleckomposudku sa síce konštatuje (viď str. 4 znaleckého posudku), že právna dokumentácia nie je v súlade so
skutočnosťou, čo je však ďalej vysvetlené tým, že stavba (rozumej rodinný dom) nie je zatiaľ zapísaná
na liste vlastníctva, je dokončená, užíva sa svojmu účelu, ale nie je skolaudovaná, rodinný dom nie je

zameraný geometrickým plánom. Z predmetného znaleckého posudku v žiadnom prípade nevyplývajú
skutočnosti nasvedčujúce tomu, že by sa stavba garáže a plotu nachádzala na cudzom pozemku.
Rovnako sa svedkyňa Ing. Mária Gašpieriková v konaní vyjadrila, že pri vypracovaní znaleckého
posudku v roku 2008 videla posunutie hranice, avšak nebola si na 100 % istá a z tohto dôvodu
stavebníkov na túto skutočnosť neupozornila. Pokiaľ súd prvej inštancie nedobromyseľnosť žalovaných

odvodzuje od Geometrického plánu č. 26/2007 tu je potrebné uviesť, že predmetný geometrický plán
bol vypracovaný na objednávku žalobkyne a v konaní nebolo preukázané, ani preukazované, že
by ho mali žalovaní k dispozícii pred kúpou nehnuteľností. Týmto geometrickým plánom bola síce
vytvorená parcela č. 825/28 - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 237 m2, avšak rozhodne ním
nedošlo k zameraniu garáže, ktorej odstránenia sa žalobkyňa domáha. Žalovaní si sami dali pred
kúpou nehnuteľností vypracovať Geometrický plán č. 17/2008 vyhotovený Ing. S. A. dňa 13.5.2008

na zameranie rozostavanej stavby, kde rovnako garáž nie je zameraná a rozhranie dvoch rôznych
spôsobov užívania pozemku je zakreslené slučkou (tiež v katastrálnej mape). V tomto smere odvolací
súd poukazuje na závery Znaleckého posudku č. 22/2012 vyhotoveného v konaní dňa 26.7.2012
znalcom Ing. Romanom Wágnerom, v ktorom znalec konštatuje, že v žiadnom prípade čiara so slučkou
neoznačuje právne hranice pozemkov a osoba bez technického vzdelania môže poznať význam slučky

len v tom prípade, ak vie čítať geometrické plány. Preto aj konštatovanie súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsudku o možnosti žalovaných overiť si situáciu nahliadnutím v katastrálnom operáte
je nepatričné. V prospech žalovaných nepochybne svedčí aj svedectvo predchádzajúcich vlastníkov
nehnuteľností O. a S. D., z ktorých výpovede vyplynulo, že základy oplotenia a garáže postavili v
rokoch 1996 až 2002, pričom do tejto doby ich nikto neupozornil, že stavajú na cudzom pozemku,

na to boli upozornení starostom obce až pri výstavbe bytoviek v obci (tieto boli zamerané spolu s
prístupovou cestou Geometrickým plánom č. 26/2007 zo dňa 1.4.2007), pričom svedkyňa O. D. výslovne
uviedla, že žalovaných pri kúpe nehnuteľností neoboznámila s tým, že nejaká časť stavby by sa mala
nachádzať na cudzom pozemku. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že žalovaní boli približne mesiac
alebo dva po začatí realizácie výstavby garáže a plota upozornení starostom obce ústne a následne

listom písomne dňa 28.8.2009, že stavajú z časti na cudzom pozemku. Tu je potrebné zdôrazniť, že
základy garáže a plot boli vybudované najneskôr v roku 2002, ako vyplynulo zo svedeckých výpovedí
manželov D., čomu v podstate zodpovedá aj zistenie v Znaleckom posudku Ing. Márie Gašpierikovej
č. 26/2008 zo dňa 5.5.2008, že vek plota je 7 rokov. Žalovaní začali prerábať plot a stavať garáž v
júni alebo v júli 2009 a realizáciu stavby a garáže dokončili dňa 3.10.2009, ako vyplýva zo Staveného

denníka stavby garáže a oplotenia na pozemku parcela č. 3299/92. Štatutárny zástupca žalobkyne
(starosta obce) v konaní uviedol, že sa rozprával s robotníkmi, ktorí pracovali na stavbách a upozorňoval
ich, že stavby realizujú na cudzom pozemku, teda skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že o tom
boli upozornení žalovaní priamo starostom ústne sa nezakladá na pravde. Žalobkyňa Listom zo dňa
28.8.2009 doručeným žalovanému 1/ dňa 10.9.2009 vyzvala žalovaných k okamžitému ukončeniu

stavebných prác z dôvodu, že sčasti stavajú na obecnom pozemku. Tu je potrebné zdôrazniť, že
podľa vyššie uvedeného stavebného denníka bola stavba garáže v prevažnej miere už zrealizovaná,
dokončoval sa krov, realizovali sa vnútorné a vonkajšie omietky, maľba, pokladala sa keramická dlažba,
teda v čase doručenia predmetnej výzvy už bola stavba garáže postavená sčasti na pozemku vo
vlastníctve žalobkyne a na základoch vybudovaných ešte právnymi predchodcami žalovaných, teda

k zmenám rozsahu jej umiestnenia v teréne už nedochádzalo. Aj pôvodné oplotenie s betónovými
základmi postavené právnymi predchodcami žalovaných najneskôr v roku 2002 bolo žalovanými len
spevnené,nevytváralihonanovoanemenilijehoumiestnenie.Spoukazomnavyššieuvedené,posúdiac
vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, tak odvolací súd konštatuje, na rozdiel súdu prvej
inštancie, že skutkové zistenia o dobromyseľnosti žalovaných pri začatí stavby svedčia v prospech

žalovaných. V tomto smere je odvolacia námietka žalovaných o nesprávnych skutkových zisteniach
súdom prvej inštancie opodstatnená.

33. V nadväznosti na skutočnosti uvedené v predchádzajúcom odseku sa žiada zdôrazniť, že k dobrej
viere je potrebné prihliadnuť pri voľbe spôsobu vyporiadania. V tomto smere žalovaní namietali, že súd

prvej inštancie mal skúmať aj iné skutočnosti majúce vplyv na vyporiadanie vzťahov medzi stranami
sporu. Účelnosť odstránenia neoprávnene zriadenej stavby je potrebné vždy hodnotiť s prihliadnutím
na všetky okolnosti a povahu každého prípadu. V rámci voľnej úvahy musí súd prihliadať najmä na to,
či by odstránenie stavby nebolo v rozpore s dobrými mravmi, povahu a rozsah hospodárskej straty,ktorá by odstránením stavby vznikla a porovnať ich so záujmom na ďalšom využití stavby, na to, na
aký účel bola neoprávnená stavba zriadená, na to, či vlastník stavby a jeho rodina v stavbe bývajú
alebo nie, na rozsah a druh zastavaného pozemku, na to, ako stavba bráni vlastníkovi pozemku v jeho

využití, či ohrozuje vlastníka pozemku, prípadne jeho majetok, na to, či vlastník stavby vedel, že stavia
na cudzom pozemku, dôvody, pre ktoré vlastník pozemku riadne nezakročil proti neoprávnenej stavbe
v čase jej realizácie, dobu, ktorá uplynula od zriadenia stavby, ak vlastník pozemku o stavbe vedel.
Týmto skutočnosťami sa súd prvej inštancie nezaoberal, jeho úvaha o tom, že na mieste je rozhodnutie
o odstránení stavieb garáže a plota je tak nepochybne predčasná a rozhodnutie súdu prvej inštancie tak

spočíva na nesprávnom právnom posúdení. Žalovaní v tomto smere predostreli množstvo argumentov
uvedených v ich písomných podaniach (podanie zo dňa 1.3.2010, zo dňa 27.4.2011), aj v ich odvolaní
proti rozsudku, napr. využitie zastavaného pozemku na vybudovanie zeleného pásu, nemožnosť
ekonomického využitia pozemku vo vlastníctve žalobkyne, porovnanie nákladov na odstránenie stavieb
a ich hodnoty s hodnotou zastavaného pozemku, rozmer zastavaného pozemku garážou a plotom
v porovnaní s celkovou výmerou pozemku vo vlastníctve žalobkyne, konanie žalobkyne v rozpore

s dobrými mravmi požadujúcej odstránenie stavby po rokoch od zistenia jej neoprávnenosti, pričom
poukazovali i na rozsiahlu judikatúru (citovanú v ich podaniach a v odvolaní). Tiež žalovaní predložili
súdu listinné dôkazy na podporu ich argumentov, a to najmä prehľad rozpočtových nákladov, krycí
list rozpočtu, rekapitulácia rozpočtu, krycie listy rozpočtu, technickú správu, znalecký posudok na
stanovenie všeobecnej hodnoty vecného bremena. S týmito argumentmi sa súd prvej inštancie vôbec v

preskúmavanom rozsudku nevysporiadal, rovnako nezobral do úvahy dôkazy predložené žalovanými,
resp. neuviedol, prečo na tieto dôkazy neprihliadol.

34. Ďalej žalovaní vo vzťahu k dopĺňaciemu rozsudku súdu prvej inštancie predovšetkým namietali, že je
nepreskúmateľný, nie je riadne odôvodnený, keďže sa súd prvej inštancie nevysporiadal so zákonnými

podmienkami na odstránenie stavby (toto namietali už v odvolaní proti rozsudku) a zriadením vecného
bremena ako vzájomného nároku.

35. Podľa § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase vydania napadnutého rozsudku
v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa

vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí,
ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa
pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd
dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

36.Podľa§220ods.2Civilnéhosporovéhoporiadkuúčinnéhovčasevydanianapadnutéhodopĺňacieho
rozsudku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké
dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké
prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy

vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

37. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek
diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a
rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel

a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka

konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).38. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia
(§ 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o

žalobe, § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie
o vzájomnej žalobe), pričom účastníkovi konania / strane musí dať odpoveď na podstatné (zásadné)
otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie
ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka / strany) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie
súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou

náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenia sa totiž chápu
aj z hľadiska práv účastníka konania / strany na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti,
a tieto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho
súdu pre ľudské práva (porovnaj napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára
1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I) tak, že rozhodnutie súdu musí

uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa
môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra
Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka konania /
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti

Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok
Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a
rozhodnutí 1998-I). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva
na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a

skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu" (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03). Ústavný súd vo
svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia". Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže

obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti
Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).

39. Z obsahu podaní žalovaných predložených súdu prvej inštancie (zhrnutých v odseku 33. tohto
uznesenia) vyplýva, že žalovaní v ňom predostreli rozsiahlu právnu argumentáciu týkajúcu sa

ich výkladu ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka založenú najmä na tvrdení objektívneho
zhodnotenia účelnosti odstránenia neoprávnenej stavby, zváženia, či by odstránenie stavieb nebolo
v rozpore s dobrými mravmi, možného šikanózneho konania žalobkyne spočívajúce v nezakročení
proti neoprávnenej stavbe už skôr pri získaní vedomosti o nej, objektívnej ujmy žalobkyne vo vzťahu
k obmedzeniu užívania zostávajúcej časti pozemku a pod.. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd

prvej inštancie mal v napadnutom rozsudku venovať presvedčivému odôvodneniu svojho odlišného
stanoviska pri výklade a aplikácii príslušného ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka, pretože
žalovaní od počiatku správne poukazovali na jednotlivé aspekty smerujúce k nájdeniu najvhodnejšieho
riešenia vzájomných vzťahov v súlade s týmto ustanovením. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd
nemôže argumentáciu strany odmietnuť ako nesprávnu, ale jeho povinnosťou je tiež uviesť, v čom

jej nesprávnosť spočíva. Argumenty súdu musia byť jasné, zrozumiteľné a dostatočne konkrétne.
Konštatovanie súdu, že argumenty strany sú nesprávne alebo irelevantné bez toho, aby uviedol, prečo
ich považuje za nesprávne a irelevantné, možno považovať za nedostatočné odôvodnenie. O takýto
prípad išlo aj v súdenom spore a hoci odôvodnenie napadnutého rozsudku je rozsiahle, súd prvej
inštancie v napadnutom rozsudku vôbec nereagoval na predmetné argumenty žalovaných a neposkytol

im žiadnu repliku na nimi predostreté právne otázky týkajúce sa výkladu príslušného zákonného
ustanovenia. Za týchto okolností napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nie je v súlade s ustanovením
§ 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase vydania napadnutého rozsudku (aktuálne
§ 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku), keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnilústavne prijateľným spôsobom, odňal žalovaným možnosť konať pred súdom a tým tiež bola naplnená
dôvodnosť odvolacej argumentácie žalovaných.

40. S poukazom na vyššie uvedené možno rovnaký záver o nepreskúmateľnosti ustáliť aj vo vzťahu
k napadnutému dopĺňaciemu rozsudku. Žalovaní sa vzájomným návrhom domáhali zriadenia vecného
bremena k pozemkom vo vlastníctve žalobkyne ako jedného zo spôsobu vyporiadania vzájomných
vzťahov strán sporu (o rozšírení vzájomnej žaloby o alternatívnu požiadavku na prikázanie pozemkov vo
vlastníctve žalobkyne do vlastníctva žalovaných nebolo doposiaľ rozhodnuté, teda nie je zrejmý predmet

konania o vzájomnej žalobe). Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného dopĺňacieho rozsudku súdu
prvej inštancie s vyššie uvedenými kritériami je zrejmé, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil.
Zodôvodneniadopĺňaciehorozsudkusúduprvejinštanciespoukazomnavyššieuvedenúargumentáciu
nie sú zrejmé pre rozhodnutie súdu v časti týkajúcej sa požiadavky na zriadenie vecného bremena
relevantné myšlienkové postupy a úvahy, ktoré viedli súd prvej inštancie k neakceptovaniu argumentácie
žalovaných čo do právneho nároku. Pokiaľ nie je zrejmé, aký právny záver o skutkovom stave veci urobil

súd prvej inštancie v rozsúdenej veci vo vzťahu k požiadavke na zriadenie vecného bremena, teda akú
tzv. skutkovú vetu podrobil právnej kvalifikácii, keď odôvodnenie jeho rozsudku obsahuje iba stručné
konštatovanie,ževprípaderozhodnutiasúduoodstráneníneoprávnenejstavbyniejemožnéusporiadať
vzťahy zriadením vecného bremena, a preto vzájomný návrh zamietol, poukazujúc na ustanovenie §
135cods.2,3Občianskehozákonníka,bezodôvodneniavzťahumedziskutkovýmizisteniamiaúvahami

pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, je potrebné prijať záver,
že tento dopĺňací rozsudok je zaťažený vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

41. Vo vzťahu k vyššie uvedeným skutočnostiam považuje odvolací súd za potrebné pripomenúť, že
v konaní o vyporiadanie neoprávnenej stavby nemožno predvídať všetky okolnosti, ktoré bude nutné

pri rozhodovaní o neoprávnenej stavbe vziať do úvahy. Súd musí prihliadnuť k všetkému, čo vyšlo
v konaní najavo a vzniknutú situáciu komplexne riešiť. Zmyslom ustanovenia § 135c Občianskeho
zákonníka nie je iba ochrana záujmov vlastníka pozemku, ale spravodlivé vyriešenie vzťahu medzi
ním a neoprávneným stavebníkom. Zo samotného textu uvedeného ustanovenia je zrejmé, že možno
prihliadať aj na záujmy stavebníka, prípadne jeho právneho nástupcu. Týmto môže dostať aj stavebník

určitú ochranu jeho záujmov na úkor vlastníka pozemku v konaní o odstránení neoprávnenej stavby.

42. K ďalším odvolacím námietkam žalovaných odvolací súd považuje za potrebné uviesť: Pokiaľ
žalovaní v odvolaní namietali, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že chce pozemok využiť na
vybudovaniezelenéhopásu,jetátoodvolacianámietkaneopodstatnená.Žalobkyňasúduprvejinštancie

predložila Výkresy k Plánu skutočného prevedenia pre objekt cesty a spevnené plochy na stavbu
bytové domy za štadiónom (č. l. 30 spisu) a Technickú správu ako súčasť dokumentácie pre stavebné
povolenie pre objekt cesty a spevnené plochy na stavbu bytové domy za štadiónom (č. l. 110 spisu), z
ktorých jednoznačne vyplýva plán vybudovania zelene medzi líniovou stavbou cesty a chodníka. Tiež je
nenáležitáodvolacianámietkažalovaných,žežalobkyňapotrebovalasúhlasobecnéhozastupiteľstvana

podanie žaloby v súdenom spore. V tomto smere sa odvolací súd úplne stotožňuje so závermi súdu prvej
inštancieotejtootázke,keďževýkladustanovení§10ods.1písm.b)zákonač.369/1990Zb.oobecnom
zriadení a § 7 ods. 2 písm. b), c) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí je jednoznačný a podanie
žaloby na ochranu vlastníckeho práva obce je splnením zákonnej povinnosti starostu ako orgánu obce
a nejedná sa o nakladanie s majetkom obce, na ktoré by bol potrebný súhlas obecného zastupiteľstva.

Odvolací súd ďalej poznamenáva vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaných o nesprávnej formulácii
petitu spočívajúcej v absencii uvedenia začiatku plynutia lehoty na plnenie, že v ustanovení § 160 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 je uvedená zákonná lehota 3 dni na splnenie
povinnostiuloženejrozsudkomsozačiatkomplynutiaodprávoplatnostirozsudku,tedasúdniejepovinný
ju uviesť priamo v petite rozsudku, a v rozsudku ju uvádza vtedy, ak určuje lehotu dlhšiu. Žalovaní tiež

namietali, že medzi žalobkyňou a ich právnymi predchodcami došlo k dohode, ktorá nemôže zakladať
právo žalobkyne na odstránenie stavby, keďže sa mal starosta obce s manželmi D. dohodnúť, že nebude
namietať umiestnenie ich stavieb, ak bude stĺp verejného osvetlenia na ich pozemku. K uvedenému
odvolacísúduvádza,želenvyjadreniesúhlasusďalšouexistencioustavbyniejeprávnouskutočnosťou,
ktorá by zakladala vecné alebo obligačné právo mať naďalej stavbu na cudzom pozemku a to, že

sa vlastník pozemku nedomáha odstránenia neoprávnenej stavby, prípadne jej prikázania do svojho
vlastníctva, ho samé osebe ešte nezbavuje práva domáhať sa vyporiadania podľa ustanovenia § 135c
Občianskeho zákonníka. I táto odvolacia námietka žalovaných o existencii zmluvy mať naďalej stavbu
na cudzom pozemku je preto nenáležitá.43. Za týchto okolností neostávalo odvolaciemu súdu len konštatovať, že rozsudok súdu prvej inštancie
nie je v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase jeho

vydania a dopĺňací rozsudok nie je v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového
poriadku účinného v čase jeho vydania, keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutia neodôvodnil
ústavne prijateľným spôsobom a odňal stranám možnosť konať pred súdom. Odôvodnenie rozsudku
a dopĺňacieho rozsudku súdu prvej inštancie nenapĺňa sledovaný účel, ktorým je opodstatnenosť,
zákonnosť a spravodlivosť záverečného úsudku súdu. Podľa názoru odvolacieho súdu potom obe

preskúmavané rozhodnutia nepreskúmateľné a nepresvedčivé, súd prvej inštancie sa nevysporiadal
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie opodstatnenosti podanej žaloby a vzájomnej
žaloby a nedal odpoveď žalovaným na nimi predostreté relevantné argumenty. Len dodržiavanie
povinnostiodôvodniťrozhodnutiemôžezaručiťtransparentnosťakontrolovateľnosťrozhodovaniasúdov
a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne rozhodnutia a náležite odôvodnené rozhodnutie napĺňa
ústavnékritériavyplývajúcepreňzÚstavySRaDohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd.

Tiež súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil tým, že síce aplikoval náležitú právnu normu,
no nesprávne ju interpretoval, keď žalobné nároky neposúdil z hľadiska všetkých vyššie vymenovaných
aspektov (viď odsek 29, 33) rozhodujúcich v konaní o vyporiadanie neoprávnenej stavby.

44. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a dopĺňací rozsudok

súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389
ods. 1 písm. a), b), c) a § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

45. Vychádzajúc zo základného práva na prístup k súdnej ochrane je potrebné zdôrazniť, že
nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť (tiež označovaná ako zmätočnosť) súdneho rozhodnutia, musí byť

v opravnom konaní napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu (§ 389 ods. 1 písm. b)
Civilného sporového poriadku); konvalidácia tohto nedostatku (zmätočného rozhodnutia) súdom vyššej
inštancie neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy tiež pre zachovanie princípu
dvojinštančnosti. Tomu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku, ktoré
odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú

splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku), ani na jeho zrušenie
(§ 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pokiaľ existujú dôvody pre zrušenie (kasáciu) rozhodnutia,
čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť. Žiada sa ešte dodať
vovzťahukodvolacejnámietkežalobcuonesprávnomprávnomposúdeníveci,žeunepreskúmateľného
rozhodnutia nemožno hodnotiť správnosť všetkých relevantných právnych otázok (ktorými sa súd prvej

inštancie nezaoberal, keď neprihliadol aj k ďalším kritériám rozhodovania o neoprávnenej stavbe), preto
bolo nutné rozsudok a dopĺňací rozsudok zrušiť a otvoriť súdu prvej inštancie procesný priestor pre
vydanie nového rozhodnutia, ktoré nebude postihnuté zmieneným deficitom. Rovnako nemôže byť
žiadnej pochybnosti o tom, že nahrádzanie faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom smere
činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je prieskum

správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie s prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním
dokazovania, čo vylučovalo prípadné rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnou platnosťou.

46. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§
391 ods. 2 Civilného sporového poriadku), bude opätovne vec prejednať za stavu dodržania postupu

opísaného vyššie, v ktorom odstráni procesné pochybenie a ktorého nedostatok spôsobil aj nutnosť
zrušenia jeho rozsudku, a to už podľa aktuálne účinného Civilného sporového poriadku (Zmena žaloby -
§ 139 a nasl.), teda rozhodne o zmene vzájomnej žaloby. Následne opätovne posúdiť žalobou uplatnený
nárok vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, pričom výsledky vykonaného dokazovania
(vrátane doplnenia dokazovania i oboznámením sa s prehľadmi rozpočtových nákladov, s krycími

listami rozpočtu, s technickými správami garáže a oplotenia predloženými žalovanými), je nevyhnutné
komplexne vyhodnotiť vychádzajúc zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov zakotveného
v čl. 15 Základných princípov Civilného sporového poriadku a v ustanovení § 191 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty
odvolateľov, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo

veciznovarozhodnúť.Súdprvejinštanciepredovšetkýmposúdižalobouavzájomnoužalobouuplatnené
nároky z hľadiska všetkých aspektov (uvedených v odseku 29, 33 tohto rozhodnutia) rozhodujúcich pre
usporiadanie vzájomných vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkmi stavby s dôrazom na úvahu
o možnom odstránení stavby a v nadväznosti na tieto výsledky dokazovania s dôrazom na posúdenieúčelnosti odstránenia stavby a možného vyporiadania vzájomných vzťahov i inak a dá odpoveď i na
argumenty žalovaných predostretých v konaní pred súdom prvej inštancie a v odvolacom konaní.
Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku

odôvodniť.

47. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

48. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).