Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. február 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoCsp/7/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118201273
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8118201273.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov

senátu, sudkyne JUDr. Jany Burešovej a sudcu JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobkyne: C. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom ul. XX.L. XX, XXX XX D., právne zastúpenej: JUDr. Ambróz Motyka, advokát so
sídlom Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,
sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, zapísaný v parížskom Registri
obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúcemu na území SR prostredníctvom BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, sídlom Karadžičova 2, 811 09
Bratislava, právne zastúpenému: Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s.r.o., so sídlom Ružinovská

42, Bratislava, IČO: 36 862 169 o vydanie bezdôvodného obohatenia 3.228,74 eura s prísl., o odvolaní
žalobkyne, ako aj odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 8Csp/15/2018-131
zo dňa 16.10.2020, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 11,02 % s
tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:

„I. Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 2.234,46 Eur do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 38 %.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou, súdu doručenou 07.02.2018,
domáhala toho, aby súd uložil žalovanému vydať jej bezdôvodné obohatenia vo výške 3.228,74 eura.

V žalobe uviedla, že dňa 20.10.2006 uzatvorila s právnym predchodcom žalovaného (spoločnosťou
CETELEM SLOVENSKO, a.s.) zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej jej bol
poskytnutý úver vo výške 686,82 eura (20.691,- Sk), prostredníctvom ktorého prefinancovala kúpu
spotrebného tovaru (PC, notebook). Poskytnuté finančné prostriedky sa zaviazala splácať formou
pravidelných mesačných splátok a tento svoj záväzok v zmysle zmluvne dojednaných podmienok
aj riadne a včas splnila. Súčasťou formulára o poskytnutí spotrebiteľského úveru bola pod bodom C
aj žiadosť o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca. Jedinou individuálne

špecifikovanou zmluvou bola zmluva o úvere určená na nákup tovaru. Podpisom formulára tak
automaticky nedošlo k vzniku paralelného úverového vzťahu (revolvingový úver). Zo zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch vyplývajú presne stanovené náležitosti, ktoré má obsahovať zmluva o
spotrebiteľskom úvere. Pri podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere jej bol priamo vnútený ďalší právnyúkon a to zmluva o poskytnutí revolvingového úveru, pričom jej skutočná vôľa smerovala v čase podpisu
formulára iba k zakúpeniu tovaru a uzatvoreniu úverovej zmluvy o klasickom spotrebiteľskom úvere.
Osobitne orámované zmluvné podmienky na titulnej strane formulára vrátane žiadosti o poskytnutie

úverového rámca pod bodom C, ako aj všeobecné obchodné podmienky nie sú z jej strany podpísané a
preto táto časť zmluvy je neplatná. Ak nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere,
je potrebné považovať právny vzťah, ktorý medzi ňou a právnym predchodcom žalovaného vznikol,
za vzťah v právnom režime bezdôvodného obohatenia. Z úverovej karty vyčerpala sumu vo výške
14.416,75 eura, pričom žalovanému a jeho právnemu predchodcovi uhradila sumu 17.645,49 eura.

Žalovaný sa obohatil o sumu vo výške rozdielu medzi týmito čiastkami, ktorú má žalobkyni vydať.
Súd konštatoval, že žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení uviedol, že v časti C Úverová karta
sú jednoznačne a zreteľne uvedené údaje týkajúce sa úverovej karty v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi platnými ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy. V úverovej zmluve žalobkyňa ako
klient prehlásila, že sa oboznámila so Všeobecnými podmienkami CETELEM SLOVENSKO a.s. pre
poskytnutie spotrebiteľského úveru a súhlasí s nimi bez výhrad. Vo všeobecných podmienkach je

v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka upravený proces uzatvárania zmlúv.
Prijatím žiadosti o poskytnutie úverového rámca je odoslanie oznámenia o prijatí žiadosti o poskytnutí
úverového rámca adresovaného klientovi. Vydanie karty na meno klienta sa klientovi oznámi písomne,
súčasne sa mu oznámi výška maximálneho úverového rámca, ktorý je možné mu poskytnúť. Podľa
žalovaného návrh na uzavretie zmluvy uskutočnený žalobkyňu, adresovaný žalovanému, pozostával z

dvoch súčastí, dvoch čiastkových návrhov, pričom prvou súčasťou bolo poskytnutie tzv. klasického úveru
adruhouposkytnutieúverovéhorámca(revolvingovéhoúveru)avydaniekreditnejkarty.Úverovázmluvy
je platným právnym úkonom so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami. Tvrdenie žalobkyne, že v
čase podpisu úverovej zmluvy nemala vôľu uzatvoriť zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere nie
je preukázané a je možné považovať ho za tendenčné, je v priamom rozpore s jej následným konaním.

Žalovaný tiež vzniesol námietku premlčania týkajúcu sa všetkých platieb žalobkyne, uhradených pred
viac ako dvoma rokmi od podania žaloby, ak žalobkyňa namieta, že nemala v úmysle uzatvoriť zmluvu
teda musela mať vedomosť, že uhrádza na plnenie, o ktoré pôvodne nemala záujem.
Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že dňa 20.10.2006 vypísala žalobkyňa formulárovú
Žiadosť/Zmluvuoposkytnutíspotrebiteľskéhoúveruč.XXXXXXXXXXXXXXXvpredajniL.R.vPrešove,

na základe ktorej jej právny predchodca žalovaného poskytol na cenu tovaru vo výške 22.990,- Sk
úver vo výške 20.691,- Sk pri výške mesačnej splátky 3.673,- Sk a šiestich mesačných splátkach
s tým, že prvá splátka bude zaplatená najskôr 15.11.2006 a termín splatnosti splátok je 15. deň v
mesiaci. Mesačná úroková miera stanovená nebola. Podľa textu uvedeného na formulári zmluvy vpravo
drobným písmom je uvedené v časti C nazvanej Úverová karta: „Ďalej žiadam, aby ma spoločnosť

CETELEMSLOVENSKO,a.s.zaradiladozoznamužiadateľovoposkytnutieúverovéhorámca,poskytla
mi úverový rámec vo výške 20.000,- Sk a vydala úverovú kartu na moje meno. Beriem na vedomie,
že moja žiadosť o vydanie úverovej karty bude posudzovaná najmä na základe údajov uvedených v
žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru a v priebehu jeho splácania a že v prípade,
že po vyhodnotení aktuálnej situácie nebude možné vyhovieť tejto žiadosti v plnom rozsahu, môže

CETELEM SLOVENSKO, a. s. zmeniť navrhovanú výšku úverového rámca na ním stanovenú nižšiu
výšku. Zaväzujem sa splácať čerpaný úver a príslušné náklady v pravidelných mesačných splátkach
min. 5 % mne poskytnutého úverového rámca, ak nebude dohodnuté inak a to i telefonicky. Súhlasím
s platbami uvedenými v časti C1. Termín splatnosti je 10.deň v mesiaci, ak nie je v časti C1 dohodnuté
inak a spôsob splácania je zhodný so zvolenou možnosťou v časti B. V časti C1, ktorá sa nachádza

v ľavej časti formulára je uvedená mesačná úroková sadzba 1,95 % platná ku dňu podpisu Žiadosti/
Zmluvy. Mesačný poplatok za správu revolvingového úveru platný ku dňu podpisu Žiadosti/Zmluvy je
45,- Sk. V pravej časti formulárovej zmluvy je uvedený text: „Prehlasujem, že mám záujem o nákup
ďalej špecifikovaného tovaru/služieb u vyššie označeného predajcu pre svoju osobnú spotrebu. Ďalej
prehlasujem, že som sa oboznámil/a so Všeobecnými podmienkami CETELEM SLOVENSKO a. s. pre

poskytnutie spotrebiteľského úveru, súhlasím s nimi bez výhrad a žiadam, aby mi spoločnosť CETELEM
SLOVENSKO,a.s.poskytlaúvernanákupnižšieuvedenéhotovaru/služiebzanasledujúcichpodmienok
tak, že financovanú sumu uhradí priamo na účet predajcu na základe mnou a predajcom podpísanej
žiadosti o financovania, ak ju CETELEM SLOVENSKO, a .s. požaduje. Podľa predloženého výpisu
kreditnej karty, aktuálny úverový rámec u poskytnutej úverovej karty sa zvýšil z pôvodných 600,- eur na

2.100,- eur. Nebolo sporné, že suma, ktorú žalobkyňa vyčerpala na kreditnú kartu činila 14.416,75 eura.
Podľa žalobkyňou predloženého výpisu táto zaplatila sumu 16.316,50 eura, avšak podľa potvrdenia
žalovaného šlo o sumu vo výške 16.651,21 eura a preto súd považoval sumu uvedenú žalovaným za
nespornú. Konštatoval, že žalobkyňa nepredložila výpis za mesiac 09/2012 a 09/2013.V mesiaci november sa žalobkyňa dostavila k občianskemu združeniu, Združeniu Brániť sa oplatí -
BSO, so žiadosťou o preskúmanie zmluvy. Toto združenie ju informovalo o neplatnosti zmluvy v bode C
týkajúcej sa revolvingového úveru a o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane dodávateľa z dôvodu

preplatenia úveru nad rámec poskytnutej istiny.
Súd prvej inštancie, posudzujúc zistený skutkový stav, dospel k záveru, že v rámci dojednania záväzku
zo spotrebiteľského úveru zo dňa 20.10.2006 CETELEM SLOVENSKO, a.s. vopred pripravenou
formuláciou v časti „C“ zmluvy vnútil žalobkyni aj iný úkon ako ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére
jej záujmu. Z tlačiva na poskytnutie spotrebiteľského úveru ju zrejmé, že podpisom tejto zmluvy žiadateľ

(žalobkyňa) sa súčasne podpísala aj pod tú časť textu, ktorá je vytlačená v pravej časti zmluvy bez
možnosti úpravy textu a ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu. Podpísala aj záväzok, ktorý v
danom momente uzatváraný nebol. Z textu, ktorý žalobkyňa podpísala vyplynulo, že žiadateľovi môže
byť v budúcnosti poskytnutý úverový rámec na čerpanie vo výške 20.000,- Sk, nakoľko žiadateľ „žiada o
zaradenie do zoznamu žiadateľov poskytnutie úverového rámca a vydanie úverovej karty“. V zmluve o
poskytnutí úveru časť „C“ absentuje akákoľvek dohoda o výške úverového rámca, dohoda strán o výške

úroku z úveru a iné náležitosti zmluvy o revolvingovom úvere. Podľa súdu prvej inštancie podpisom
zmluvy z 20.10.2006 nedošlo automaticky k vzniku paralelného úverového vzťahu a vzájomné práva a
povinnosti z tejto zmluvy zanikli splnením pôvodného záväzku zo strany žalobkyne, čo je zrejmé aj z
toho, že žalovaný revolvingový úver označil iným číslom ako je číslo zmluvy. Podľa súdu prvej inštancie
zo znenia bodu C vyplýva, že v čase uzavretia zmluvy vôbec nebolo isté, či CETELEM SLOVENSKO,

a.s. sa cíti byť ňou viazaný (t.j. akceptácia návrhu), keďže žalovaný zmluvu o revolvingovom úvere
nepodpísal, ani nedoručil žalobkyni oznámenie o akceptácii návrhu na poskytnutie úverového rámca.
Vôľa žalobkyne podľa súdu prvej inštancie nesmerovala k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere, t.j.
vstúpiť do iného zmluvného vzťahu, ako bol jej primárny úmysel. Takýto právny úkon trpí nedostatkom
prejavu vôle a vykazuje znaky absolútne neplatného právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka.
Žalovaným vznesenú námietku premlčania mal za nedôvodnú. Aplikoval ustanovenia o 10-
ročnej premlčacej lehote podľa § 107 Občianskeho zákonníka s poukazom na tú skutočnosť,
že v občianskoprávnych vzťahoch sa za úmysel považuje nielen úmysel priamy, ale aj úmysel
nepriamy. Žalovaný nepochybne vedel, že porušuje platné zákony keď si zvolil spôsob uzatvárania

spotrebiteľských zmlúv v rozpore so všeobecnými ustanoveniami o kontraktácii v Občianskom
zákonníku, podľa ktorých mal postupovať. Aj keby zmluvný vzťah vydaním kreditnej karty a jej
používaním platne vznikol v roku 2006, pokračoval až do roku 2017, pričom žalovaný po celý čas
kedy mu už museli byť známe okolnosti vyplývajúce zo spotrebiteľskej legislatívy vzťah so žalobkyňou
udržiaval, čo svedčí o nepriamom úmysle na úkor žalobkyne bezdôvodne sa obohatiť, pretože už v tom

čase boli známe rozhodnutia súdov, ktoré jednoznačne takéto zmluvy prehlasovali za neuzavreté, resp.
neplatné pre nedostatok formy, avšak bol voči tomu absolútne nečinný. Ak takto dodávateľ finančných
služieb postupuje, nemožno z jeho správania vydedukovať nič iné len to, že si je vedomý toho, že
porušuje legislatívu a napriek tomu ju porušuje. Za nedôvodnú mal aj žalovaným vznesenú námietku
premlčania pre uplynutie subjektívnej premlčacej doby. Uviedol, že subjektívnu premlčaciu dobu je

potrebné počítať nie z predpokladanej, ale zo skutočne preukázanej vedomosti žalobkyne o tom, že sa
najejúkorniektobezdôvodneobohatil.Vdanomprípadežalobkyňahneďpotom,akosaodobčianskeho
združenia dozvedela o dôvodoch, pre ktoré by sa mohla domáhať vydania bezdôvodného obohatenia
od žalovaného, svoj nárok uplatnila na súde v 2-ročnej subjektívnej premlčacej dobe.
Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka, na

ustanovenie § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia
zmluvy, na ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch - § 4 ods. 1, § 3 ods. 6, na
ustanovenia Občianskeho zákonníka - § 37 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 107.
Výrok o nároku na náhradu trov konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 2 Civilného sporového
poriadku, vychádzajúc z pomeru úspechu k neúspechu vo veci.

2. Proti tomuto rozsudku podali odvolania obe strany sporu.

3. Žalobkyňa podala odvolanie voči výroku II. a výroku III. z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) Civilného
sporového poriadku. Uviedla, že s názorom súdu o výške vzniknutého bezdôvodného obohatenia

nesúhlasí. Prílohou podanej žaloby boli aj mesačné výpisy z kreditnej karty za obdobie september 2009
- október 2017, z ktorých vypočítala výšku uplatneného bezdôvodného obohatenia. Uviedla, že súd
evidentne pri rozhodovaní vychádzal z platobnej histórie, ktorú predložil žalovaný a nie z platobnej
histórie predloženej žalobkyňou. Podľa žalobkyne je pochopiteľné, že pri ustálení výšky bezdôvodnéhoobohatenia je z matematického, ako aj časového hľadiska omnoho jednoduchšie vychádzať zo
žalovaným zosumarizovanej a sčítanej tabuľky ako zo sčítavania stoviek kreditných a debetných
transakcií za 98 mesiacov trvania úverového vzťahu. Táto ľahšia matematická cesta vychádza iba

z údajov uvedených v tabuľke žalovaného, avšak priviedla súd k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Nesprávnym skutkovým zistením platobnej histórie týkajúcej sa kreditných operácií (zaplatené splátky
sú v zásade rovnaké, rozchádzajú sa v troch položkách, ide o sumu 3,32 eura z 24.06.2009, sumu
2,40 eura z 27.01.2017 a sumu 1.000,- eur zo 17.10.2013, ktorá je zaúčtovaná na akúsi „regularizáciu
účtu“. Žalovaný však pridal dve položky, ktoré z tzv. klientskej zóny vôbec nevyplývajú. Žalobkyňa preto

žiadala, aby odvolací súd napadnutý výrok II. zmenil tak, aby bola žalovanému uložená povinnosť vydať
žalobkyni bezdôvodné obohatenie v rozsahu ako žalobou žiadala a aby mu bola uložená povinnosť
nahradiť jej trovy konania v rozsahu 100 %.

4. Voči rozsudku podal odvolanie aj žalovaný, voči jeho výrokom I. a III. z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. h), f) a b) Civilného sporového poriadku. Podľa žalovaného pokiaľ súd prvej inštancie

dospel k záveru, že žalobkyni bol vnútený iný úkon ako ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére
jej záujmu, tak tento záver nevyplýva z vykonaného dokazovania. Žalobkyňa svoje tvrdenia nijakým
spôsobom nepreukázala, v konaní nebola vypočutá, v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno a
povinnosť tvrdenia. Na základe zmluvného vzťahu bol žalobkyni poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške
20.691,- Sk, ako aj revolvingový úver s výškou úverového rámca 20.000,- Sk. Proces uzatvorenia

zmluvy o revolvingovom úvere je v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, vrátane
spotrebiteľských zmlúv. Vo všeobecných podmienkach je uvedené, že žiadosť sa po jej riadnom vyplnení
stáva návrhom na uzavretie zmluvy, v danom prípade prijatím návrhu zo strany žalovaného. Na uzavretie
zmluvy o revolvingovom úvere bolo potrebné odoslanie oznámenia o prijatí návrhu na uzavretie zmluvy,
ktorým sa súčasne žalobkyni zaslala kreditná karta. Žalovaný konal v súlade so všeobecne záväznými

právnymi predpismi, platnosť alebo neplatnosť právneho úkonu je treba posudzovať výlučne z pohľadu
splnenia zákonných predpokladov pre jeho platnosť, ktoré existovali v čase uskutočnenia právneho
úkonu. K čerpaniu prostriedkov z kreditnej karty žalobkyňa nútená nebola, bolo na jej slobodnej a vážnej
vôli, či bude z kreditnej karty prostriedky čerpať alebo nie. Žalobkyňa z karty čerpala počas takmer
8 rokov, vzhľadom na to nemôže obstáť jej tvrdenie o nevedomosti či vnútení úkonu prostredníctvom

kreditnej karty. Okolnosť, že žalobkyňa počas tohto obdobia opakovane používala kreditnú kartu nie je
možné hodnotiť tak, že nemala vôľu uzavrieť zmluvu o revolvingovom úvere. Žalovaný v čase uzavretia
zmluvy nemal možnosť sa žiadnym spôsobom oboznámiť s budúcou právnou úpravou upravujúcou
problematiku poskytovania spotrebiteľských úverov. Žalovaný poukázal taktiež na to, že za bezdôvodné
obohatenie v zmysle § 455 Občianskeho zákonníka sa nepovažuje prijatie plnenia premlčaného

dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy. Súd tak predmetnú právnu vec nesprávne
právne posúdil. Žalovaný namietal aj záver súdu prvej inštancie o aplikácii 10-ročnej premlčacej doby.
Žalovaný riadne a v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi podniká v oblasti poskytovania
spotrebiteľskýchúverov,jedlhodoboetablovanýnatrhu,konávždysodbornoustarostlivosťou.Nemohlo
prísť ani k priamemu, ani k nepriamemu úmyslu nakoľko sa vyžaduje uzrozumenie a v tomto konkrétnom

prípade uzrozumenie absentuje, nie je možné tak hovoriť o úmyselnom bezdôvodnom obohatení. Úvahy
súdu prvej inštancie nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, resp. dokazovanie sa v tomto smere
vôbec nevykonávalo. Žalovaný tiež poukázal na to, že každá mesačná splátka, ktorú bola žalobkyňa
povinná uhrádzať na platenie záväzkov z revolvingového úveru pozostávala z časti úverovej istiny
úrokov, poistného a prípadne ďalších poplatkov spojených s úverom. V prípade posúdenia poskytnutého

úveru súdom ako bezúročného a bez poplatkov by žalobkyni mohol byť priznaný len nárok na zaplatenie
nepremlčanej peňažnej čiastky vypočítanej ako súčet úroku a prípadných ďalších poplatkov spojených
s úverom. Podľa žalovaného rozsudok prvoinštančného súdu je nedostatočne odôvodnený. Súd prvej
inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom

rozsahu zamietne.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že žalobkyňa v konaní pred súdom nepoprela
tvrdenie žalovaného, ani v replike, ani na pojednávaní, nenamietala nezrovnalosť v potvrdení o prijatých
splátkach s ňou predloženými dôkazmi. Napriek tomu, že všetky dôkazy boli žalobkyni aj žalovanému

navzájom zaslané, čo vyplýva aj zo zápisnice o pojednávaní zo 16.10.2020, na údajný tvrdený rozpor
medzi potvrdením o prijatých splátkach, rozpisom splátok a žalobkyňou predloženými výpismi z kreditnej
karty žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie neupozornila, uvedenú nezrovnalosť bolo možné v
konanípredsúdomprvejinštancieodstrániť.Žalovanýspolusvyjadrenímpredložilpotvrdenieoprijatýchsplátkach zo 04.12.2020, v ktorom je suma 1.000,- eur uvedená ako kreditná operácia. Čo sa týka sumy
3,32 eura, išlo o poplatok za znovuvydanie kreditnej karty, ktorý žalobkyňa uhradila, uvedený dôkaz
žalovaný dohľadal až na základe žalobkyňou v odvolaní namietanej sumy 3,32 eura. Aj z tohto dôkazu

vyplýva, že žalobkyni nebol vnútený žiaden úkon, o ktorý by sama nemala záujem, resp. o ktorý by
výslovne nežiadala.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že zmluvná podmienka v zmluvách o
poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktoré uzatváral právny predchodca žalovaného a ktorá je uvedená

v časti C úverová karta bola rozsudkom Okresného súdu Žilina z 15.11.2011 č.k. 14C/86/2011-77
judikovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka. Tento rozsudok bol potvrdený aj rozsudkom Krajského
súdu v Žiline zo 17.05.2012 sp.zn. 9Co/37/2012, pričom dovolanie proti rozsudku krajského súdu bolo
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12.11.2012 pod sp.zn. 3Cdo/282/2012 odmietnuté.
Neprijateľnosť tejto podmienky bola konštatovaná v stovkách rozhodnutí všeobecných súdov po celej
Slovenskej republike. Žalovaný však opätovne obhajuje právoplatne judikovanú neprijateľnú zmluvnú

podmienku. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta aplikáciu 10-ročnej premlčacej doby, poukázala na to,
že konanie subjektu, ktorý dlhodobo opakovane poskytuje spotrebiteľské úvery na základe vadných
zmlúv (neprijateľných zmluvných podmienok) sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie vedúce k
bezdôvodnému obohacovaniu sa tým, že nedáva svoje zmluvy do súladu so spotrebiteľským právom. Je
vylúčené aby žalovaný ako profesionál nepoznal spotrebiteľské právo a prijímal platby na spotrebiteľovi

poskytnutú sumu úveru pri neplatných alebo bezúročných úveroch dobromyseľne, prinajmenšom musel
byť po dobu 5 rokoch o týchto skutočnostiach a ich následkoch uzrozumený a vedieť o nich. Odvolanie
žalovaného preto mal za nedôvodné.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),

vzhľadom na včas podané odvolania preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu dôvodov
uvedených v odvolaniach, ako aj konanie rozhodnutiu súdu prvej inštancie predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP. Odvolania prejednal bez nariadenia pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario), vychádzajúc z toho, že nariadenie pojednávania nevyžadovala potreba
zopakovania ani doplnenia dokazovania.

Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaných odvolaní do tej
miery, že nebol oprávnený preskúmať ich z iných dôvodov než z tých, ktoré boli explicitne do uplynutia
odvolacej lehoty uvedené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na
úradnej tabuli ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 17.02.2022 (§ 219 ods. 3 CSP)
a dospel k záveru o tom, že tak odvolanie žalobkyne ako aj odvolanie žalovaného nebolo dôvodné.

8. Odvolacia argumentácia žalobkyne bola založená na výhradách ku spôsobu kvantifikácie
bezdôvodného obohatenia súdom, súdu vyčítajúc to, že „je pochopiteľné pre ustálenie výšky
bezdôvodného obohatenia i z matematického alebo aj časového hľadiska omnoho jednoduchšie
vychádzať zo žalovaným zosumarizovanej a sčítanej tabuľky, ako zo sčítania stoviek kreditných a

debetných transakcií za 98 mesiacov trvania ...“

9. Odhliadnuc od, podľa odvolacieho súdu, nemiestnej formulácie výhrad invektívneho charakteru na
adresu prvoinštančného súdu, je v prvom rade potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa, právne zastúpená
advokátom, podala dňa 07.02.2018 na súd žalobu, domáhajúc sa vydania bezdôvodného obohatenia,

výšku ktorého kvantifikovala čiastkou 3.228,74 eura predstavujúcou rozdiel medzi úhradami 17.645,49
eura a vyčerpanou sumou 14.416,75 eura s odkazom, bez bližšej identifikácie, na dôkaz - výpisy z
kreditnej karty (2009 - 2017) s údajmi na 98 stranách textu.
V zmysle § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno
nahradiť odkazom na označené dôkazy; uvedený zákonný text je nepochybne odrazom zodpovednosti

žalujúcej strany za identifikáciu skutočností, ktorými je možné dosiahnuť cieľ sledovaný žalobou,
ovplyvňujúci výsledok sporu.

10. Zo spisu vyplýva, že žalobkyni bolo cestou jej právneho zástupcu dňa 16.05.2018 doručené
vyjadrenie žalovaného k žalobe vrátane príloh, jednou z ktorých bolo potvrdenie žalovaného o prijatých

platbách žalobkyne. Z reakcie žalovanej z 19.06.2018 k predmetnému potvrdeniu žalovaného nevyplýva
žiadna výhrada k možnej nesprávnosti kvantifikácie žalobkyňou realizovaných platieb, tak ako ich
zosumarizoval žalovaný. Ak preto žalobkyňa až v odvolacom konaní argumentovala skutkovými
okolnosťami, ktorými neargumentovala v konaní pred prvoinštančným súdom do času než súd prvejinštancie na pojednávaní 18.09.2020 vyhlásil dokazovanie za skončené, nebol dôvod na to, aby im
odvolacísúdpriznalrelevanciuvodvolacomkonanísprihliadnutímnaustanovenie§291ods.1vspojení
s § 296 Civilného sporového poriadku keďže žalobkyňa bola v konaní zastúpená advokátom a nešlo

ani o prostriedok procesného útoku, ktorý žalobkyňa bez svojej viny nemohla uplatniť pred súdom prvej
inštancie (§ 366 písm. d) CSP).

11. Odvolacia argumentácia žalovaného bola založená na spochybňovaní záveru súdu prvej inštancie
o tom, že podpisom zmluvy z 20.10.2006 nedošlo k vzniku paralelného zmluvného vzťahu (zmluvy o

revolvingovom úvere) pre rozpor s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čím majú byť dané predpoklady
pre uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, tiež na spochybňovaní správnosti toho, že
súd prvej inštancie pri posudzovaní námietky premlčania vychádzal z 10-ročnej objektívnej premlčacej
doby.

12. Po oboznámení sa s listinou označenou Žiadosť/Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru č.

XXXXXXXXXXXXXXX, ktorú 20.10.2006 podpísala žalobkyňa nie je možné dospieť k inému záveru a
hodnoteniu tejto listiny ako to realizoval súd prvej inštancie v bodoch 35-38 rozsudku. Odvolací súd sa
zhoduje s názorom súdu prvej inštancie na jeho logicky sformulované vysvetlenie dôvodov k tomu, že
z predmetnej listiny nie je možné dospieť k záveru o vzniku zmluvy o revolvingovom úvere odkazuje,
majúc za to, že pokiaľ žalovaný vychádzal z toho, že od žalobkyne prijímal plnenie zo zmluvného vzťahu,

listina podpísaná žalobkyňou 20.10.2006 tomu nenasvedčuje.

13. Zásada autonómie vôle je jednou z kľúčových zásad súkromného práva, pričom základnou právnou
skutočnosťou vedúcou k vzniku občianskoprávnych vzťahov je zmluva.
Pri absencii danosti vôle právny úkon nemôže vzniknúť. Odvolací súd, tak ako súd prvej inštancie, nemal

pochybnosti o tom, že vôľa žalobkyne prejavená v listine z 20.10.2006 smerovala len k tomu, aby jej
bol poskytnutý úver 20.691,- Sk, ktorý mal za dohodnutých podmienok slúžiť na úhradu časti kúpnej
ceny tovaru vo výške 22.990,- Sk. Pokiaľ mal žalovaný za to, že podpis žalobkyne sa nevzťahuje len
na obsah záväzku, na základe ktorého bol žalobkyni poskytnutý úver na nákup tovaru, ale aj na text
vytlačený v zarámovanej časti formulára za písmenom C/ s označením úverová karta, t.j. že podpisom

žalobkyňa prejavila vôľu vstúpiť do ďalšieho záväzkového vzťahu, uvedené realite nezodpovedá. Súd
prvej inštancie priliehavo charakterizoval okolnosti predloženia textu formulárovej zmluvy žalobkyni k
podpisu ako vnútenie podpísania vopred naformulovaného textu obsahujúceho niektoré z náležitostí
iného právneho úkonu, ktorý v danom čase nebol vo sfére záujmu žalobkyne. Ak bolo pohnútkou
žalobkyne získať úver na zakúpenie tovaru, ktorá pohnútka ju viedla k uzavretiu zmluvy o úvere,

pri predtlačenom formulári zmluvy nemala na výber, ak chcela úver získať, musela podpísať listinu
obsahujúcu aj náležitosti návrhu na vznik iného právneho úkonu. Uvedené nasvedčuje nedostatku vôle
žalobkyni vstúpiť do iného zmluvného vzťahu so žalovaným než do toho, ktorý bol primárne vo sfére
jej záujmu. Správne preto uzavrel súd prvej inštancie, že nedošlo k vzniku právneho úkonu - zmluve o
poskytnutí revolvingového úveru, plnením žalobkyne na neplatný právny úkon sa žalovaný podľa § 451

ods. 1 Občianskeho zákonníka bezdôvodne obohatil a toto obohatenie musí žalobkyni podľa § 451 ods.
1 Občianskeho zákonníka vydať.

14. Odvolacou námietkou žalovaného bola aj námietka o nesprávnosti rozhodnutia prvoinštančného
súdu pokiaľ pri posudzovaní ním vznesenej námietky premlčania vychádzal z toho, že na jeho strane

išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie a aplikoval objektívnu
10-ročnú premlčaciu dobu podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Podľa tohto zákonného ustanovenia sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za 3 roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa keď k nemu došlo.

15. Určujúcim pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohateniazískanéhozabsolútneneplatnéhoprávnehoúkonujeokamihplneniazneplatnéhoprávneho
úkonu nakoľko absolútna neplatnosť pôsobí od začiatku a preto akékoľvek plnenie na jeho základe
poskytnuté je od tohto okamihu plnením z neplatného právneho úkonu, t.j. bezdôvodným obohatením
a týmto okamihom začína plynúť objektívna lehota pre jeho vydanie (Ústavný súd Českej republiky III.

ÚS 158/99).

16. Občiansky zákonník pojem a podstatu úmyselného bezdôvodného obohatenia nevymedzuje, v
právnej teórii sa vychádza z právnej úpravy zavinenia obsiahnutej v trestnoprávnych predpisoch. Oúmysel priamy ide vtedy, keď ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil vedel, že svojim konaním
získa bezdôvodné obohatenie a súčasne ho tiež získať chcel. O úmysel nepriamy ide keď ten, kto sa
na úkor iného obohatil vedel, že svojim konaním obohatenie, ktoré mu nepatrí, môže získať a s týmto

následkom bol pre prípad, že nastane uzrozumený (Najvyšší súd Českej republiky 28Cdo/326/2011 z
09.11.2011).
O úmyselnosti bezdôvodného obohatenia bude možné uvažovať vtedy, pokiaľ bude získanie
majetkového prospechu bez právneho dôvodu hlavným cieľom počínania obohateného alebo
predpokladaným a vopred akceptovaným vedľajším produktom jeho zámernej činnosti, smerujúcej

primárne k dosiahnutiu iného výsledku (Eliáš a kol., Bezduvodné obohacení, Wolters Kluwer ČR, a.s.,
Praha, 2016, s. 186).

17. Vychádzajúc z teoretických východísk uvedených v predchádzajúcom bode a z posúdenia
konkrétne zistených skutkových okolností, ktoré sú pre správnosť posúdenia určujúcimi, má odvolací
súd za to, že v konkrétnych skutkových okolnostiach je možné usúdiť, že žalovaný pri poskytovaní

úveru na nákup spotrebného tovaru predložil žalobkyni vopred vyhotovený formulár návrhu zmluvy,
do ktorého farebne odlišnej časti umiestnil text nesúvisiaci s obsahom toho záväzkového vzťahu,
o uzavretie ktorého za konkrétne dojednaných podmienok (zmluva o poskytnutí spotrebiteľského
úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX) mala žalobkyňa záujem. Žalovaný si musel byť vedomý toho, že
predpokladaným výsledkom tejto jeho činnosti smerujúcej k dosiahnutiu jeho zámeru - aktivácii karty

za vopred neznámych podmienok bude profit na jeho strane. Takýto postup nie je možné hodnotiť inak
ako nepriamy úmysel bezdôvodne sa obohatiť. Z potvrdenia prijatých platieb vyplýva, že prvá z úhrad
žalobkyne v prospech žalovaného bola realizovaná v mesiaci jún 2009 (24.06.2009), žaloba bola na
súde podaná 07.02.2018, pred uplynutím 10-ročnej premlčacej doby, t.j. včas.

18. Odvolací súd, majúc za to, že tak odvolací dôvod žalobkyne ako aj odvolacie dôvody žalovaného
neboli spôsobilé ovplyvniť správnosť napadnutého rozhodnutia, rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, prihliadajúc na to, že pri odôvodňovaní jeho rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1,
podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalobkyňa sa odvolala voči nepriznaniu sumy 994,28 eura, žalovaný namietal
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.234,46 eura. Vychádzajúc z pomeru úspechu k neúspechu priznal
žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 11,02 %. Kvantifikáciu

trov zrealizuje súd prvej inštancie samostatným uznesením.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.