Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Dunajská Streda

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Bíróová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/548/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215218588
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2215218588.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobcu: Oberbank Leasing,

s. r. o., Bratislava, Prievozská 4, IČO 35 955 015, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Nosko &
Partners, s. r. o., Bratislava, Podjavorinskej 2, proti žalovaným: 1/ C. C., H.. XX.XX.XXXX a 2/ D. C.,
H.. XX.XX.XXXX, obaja bytom E. XXX, obaja zastúpení advokátskou kanceláriou: JUDr. Peter Kubik,
advokát, s. r. o., Dunajská Streda, Poľná cesta 966/9, o zaplatenie 39.296,10 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaní1/a2/súpovinníspoločneanerozdielnezaplatiťžalobcoviistinu31.694,08eurs0,05%úrokom
z omeškania denne z istiny od 16.10.2012 do zaplatenia, do troch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozsudku s tým, že v prípade plnenia dlžníka: BAVI, s. r. o., IČO 45 689 440 z rozsudku vydaného Stálym

rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovskej a mediačnej, záujmovom združení právnických
osôb č. k. AHC/0914/0003 dňa 08.09.2015 zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovaných 1/ a 2/.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalobcovi priznáva voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 62%.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobca sa žalobou zo dňa 30.10.2015 (opravenou a doplnenou písomnými podaniami z 02.08.2016
a 03.02.2017) domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by boli žalovaní zaviazaní k zaplateniu sumy vo výške

39.296,10 eur, úroku z omeškania 0,05% (opravou zo dňa 26.03.2018) denne a k náhrade trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že žalobca pôvodne s treťou osobou (BAVI, s. r. o., IČO 45 689 440) uzatvoril
dňa 13.10.2015 (?) zmluvu o finančnom leasingu č. 12755 (LZ), predmetom ktorej bol finančný leasing
v zmluve určeného ťahača návesov. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné zmluvné podmienky (VZP).
Uvedená obchodná spoločnosť sa zaviazala predmet leasingu užívať a platiť žalobcovi leasingové
splátky v zmysle splátkového kalendára, zaplatila prvú zvýšenú splátku 4.267,67 eur a po riadnom
ukončení doby leasingu (a splnení všetkých záväzkov zo zmluvy) bola oprávnená predmet leasingu

od žalobcu kúpiť. Obchodná spoločnosť si svoje povinnosti zo zmluvy neplnila, splátky neuhrádzala
riadne a včas, preto žalobca s poukazom na bod 12.1.a/ VZP zmluvu písomne vypovedal a vyzval
ju na vrátenie predmetu leasingu. Následne žalobca predmet leasingu speňažil a vystavil finančné
vyúčtovanie predčasne ukončenej LZ, ktorou svoj nárok vyčíslil sumou celkom 39.296,10 eur, na
jej zaplatenie vyzval žalobca obchodnú spoločnosť písomne, výzva bola doručená dňa 01.10.2012.
Žalovaní 1/ a 2/ sa zmluvou o ručení k LZ zo dňa 13.12.2010 sa ako ručitelia zaviazali uspokojiť
pohľadávky žalobcu z LZ, pokiaľ tak neurobí obchodná spoločnosť. V doplňujúcom podaní žalobca

uviedol, že obchodnú spoločnosť aj žalovaného 1/ vyzval listami zo dňa 02.04.2012 a 03.04.2012
na zaplatenie nezaplatených splátok za obdobie od decembra 2011 do marca 2012 v sume spolu
6.202,54 eur, finančné vyúčtovanie doručil obom žalovaným dňa 01.10.2012. Svoj nárok si žalobca voči
obchodnej spoločnosti uplatnil v rozhodcovskom konaní, v ktorom bol vydaný rozsudok dňa 08.09.2015,ktorým bola obchodná spoločnosť BAVI, s. r. o. zaviazaná k zaplateniu žalobcovi sumy 39.296,10 eur
s príslušenstvom.

(2) Žaloba bola žalovaným riadne doručená dňa 18.07.2017. K žalobe sa vyjadrili písomne podaním z
24.07.2017 tým, že nárok žalobcu neuznávajú a navrhli žalobu zamietnuť. Poukázali na ustanovenia
zmluvy o ručení v čl. 2 a 3, ktoré sú protichodné - kým v čl. 2 sa zaviazali ako ručitelia splniť záväzky
obchodnej spoločnosti v prípade jej omeškania, v čl. 3 sa zaviazali uzatvoriť dodatok k LZ a prevziať
nielen povinnosti ale aj práva leasingového nájomcu, z ktorého dôvodu je zmluva o ručení podľa § 37 OZ

neplatná. Ďalej namietli žalobu ako predčasnú, pre nepreukázanie splnenia povinnosti podľa § 306 OBZ
o doručení výzvy na zaplatenie dlhu. Namietli aj výšku nároku žalobcu, nakoľko riadne nešpecifikoval
jednotlivé nároky z finančného vyúčtovania, riadne nepreukázal omeškanie obchodnej spoločnosti s
leasingovými splátkami a neodôvodnil, z akého dôvodu započítal sumu z predaja predmetu leasingu
bez DPH. Poukázali zároveň na neprimeranú (nízku) cenu predmetu leasingu určenú pri predaji.

(3) Replikou zo dňa 17.10.2017 žalobca k vyjadreniu žalovaných uviedol, že zmluvy o ručení nie
sú v rozpore s ustanoveniami OZ, ide o spôsob zabezpečenia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi a
právny predpis nevyžaduje osobitné náležitosti. Zo zmlúv o ručení bezpochybne vyplývajú zmluvné
strany, predmet zmluvy aj zabezpečovaná pohľadávka, žalovaní sa so zmluvou oboznámili a potvrdili
ju svojím podpisom. Dlžníkovi bola výzva na zaplatenie dlhu doručovaná na adresu sídla uvedenú v

obchodnom registri, následne mu žalobca doručil aj konečné finančné vyúčtovanie. Záväzok žalovaných
pozostáva z viacerých nárokov, zrejmých z finančného vyúčtovania, a to úrokov z omeškania 1.399,48
eur; nezaplatených splátok - v časti prvej zvýšenej splátky 2.767,67 eur a v poradí 1. až 3. riadnej splátky,
vo výške spolu 6.202,54 eur; zostatku nesplatenej istiny 51.020,11 eur; úrokov k splátkam, ktorý nebol
realizovaný 7.674 eur (podľa splátkového kalendára leasingový úrok predstavuje 8.400 eur, z ktorej

sumy žalobca odpočítal úrok pripadajúci na prvé tri riadne splátky - cca 725 eur); žalobca na účely
speňaženia predmetu leasingu nechal vypracovať znalecký posudok, ktorým bola určená všeobecná
hodnota predmetu leasingu na 23.865 eur bez DPH, predmet leasingu bol speňažený za kúpnu cenu
27.000 eur bez DPH.

(4) Duplikou zo dňa 08.01.2018 žalovaní reagovali tým, že naďalej neuznávajú nárok uplatnený
žalobcom vzhľadom k tomu, že neplatnosť zmluvy o ručení vidia v protichodnosti článkov 2 a 3, čo robí
právny úkon neplatný pre jeho neurčitosť. Opätovne poukázali na to, že je tu hrubý nepomer medzi
obstarávacou cenou predmetu leasingu (67.525,55 eur) a cenou z predaja predmetu leasingu, ktorý
pokles hodnoty nie je reálny vzhľadom na obdobie používania motorového vozidla - 16 mesiacov. Podľa

žalovaných je rozhodujúca situácia na trhu ojazdených vozidiel, pričom aj v roku 2014 sa podobné
nákladné vozidlá predávali za cenu, za ktorú ho žalobca predal v roku 2012. Podľa špecifikácie nároku
uvedenej v replike si žalobca uplatňuje zaplatenie prvých štyroch neuhradených splátok v zmysle
splátkového kalendára, splatných v decembri 2010 až marci 2011 a nie za december 2011 až marec
2012, ako uvádza v konečnom finančnom vyúčtovaní. Žalovaní v tejto časti nároku - v rozsahu sumy

6.202,54 eur a v rozsahu k nim prislúchajúcich úrokov z omeškania 1.399,48 eur tak vzniesli námietku
premlčania nároku s poukazom na § 306 ods. 2 OBZ. Zároveň, keďže si žalobca uplatňuje úrok z
omeškania aj náhradu škody (ako ušlý zisk vo forme budúcich úrokov z lízingových splátok) v sume
7.675 eur, navrhli použitie právnej úpravy § 369b OBZ s tým, že žalobca má nárok na ušlý zisk iba
z rozdielu medzi budúcimi úrokmi a uplatneným úrokom z omeškania. Žalobca podľa žalovaných tiež

žiadnym spôsobom nepreukázal zánik leasingovej zmluvy.

(5) K námietke premlčania sa žalobca vyjadril písomným podaním zo 17.04.2018 s tým, že k premlčaniu
žiadnej časti neuhradenej pohľadávky nedošlo s poukazom na to, že predčasným zánikom zmluvy boli
splnené predpoklady na použitie bodu 13.5 VZP, ktorý stanovil splatnosť záväzku zo zmluvy. K zániku

zmluvy uviedol, že obchodná spoločnosť zaplatila na leasingu iba časť prvej zvýšenej splátky (v dvoch
častiach - dňa 11.01.2011 sumou 1.000 eur a dňa 03.03.2011 sumou 500 eur, ďalšie riadne splátky v
poradí 1. až 3. neuhradila vôbec. Výpoveď zmluvy bola obchodnej spoločnosti doručovaná osobne pri
súčasnom zaisťovaní predmetu leasingu. Žalobca ho aj odobral a následne speňažil, čo preukazuje, že
k doručeniu výpovede došlo.

(6) Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil
nasledovný skutkový stav veci:(7) Žalobca ako prenajímateľ a tretia osoba (BAVI, s. r. o., Kľúčovec) ako nájomca dňa 13.12.2010
uzavreli „Zmluvu o finančnom leasingu“ pod č. 12755 („LZ“), predmetom ktorej bolo nákladné vozidlo -
ťahač návesov. Za nájomcu - obchodnú spoločnosť podpísal LZ (v pozícii konateľa) žalovaný 1/. Podľa

zmluvy bola vstupná cena predmetu leasingu vrátane DPH určená na 67.526,55 eur, ktorú mal nájomca
(obchodná spoločnosť) podľa splátkového kalendára (ktorý v zmysle bodu 7.5.c/ LZ tvoril prílohu zmluvy)
splatiť určenou prvou zvýšenou splátkou vo výške 4.267,67 eur a ďalšími mesačnými splátkami 1. až
60 vo výške 1.136,03 eur (v LZ uvedená v informatívnej výške 1.134,80 eur) vždy k 25. dňu mesiaca
od januára 2011 do decembra 2015 (spolu 77.522,46 eur). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sa stali

všeobecné zmluvné podmienky (ďalej „VZP“), prílohami ďalej protokol o odovzdaní a prevzatí predmetu
leasingu a poistná zmluva. V zmysle bodu 7.3.c/ VZP bolo možné LZ predčasne ukončiť výpoveďou
zo strany prenajímateľa. Podľa bodu 12.a/ VZP bol prenajímateľ oprávnený zmluvu vypovedať, ak je
nájomca v omeškaní s úhradou splatnej leasingovej splátky alebo jej časti, resp. inej splatnej pohľadávky
zo zmluvy alebo jej časti viac ako 14 dní.

(8) Zmluvami o ručení zo dňa 13.12.2010 sa žalovaní 1/ a 2/ zaviazali, že v prípade omeškania
nájomcu so zaplatením akejkoľvek pohľadávky prenajímateľa z LZ, na prvé vyzvanie veriteľa vrátane
príslušenstva pohľadávky zaplatia, aj v prípade predčasného ukončenia zmluvy. V čl. 3 zmluvy sa
žalovaní zaviazali do 30 dní od obdržania výzvy prenajímateľa prevziať na seba všetky dovtedy
nesplnené záväzky nájomcu voči prenajímateľovi formou dodatku alebo podpisom novej LZ.

(9) Listom zo dňa 02.04.2012 žalobca vyzval obchodnú spoločnosť BAVI, s. r. o. (nájomcu) na zaplatenie
aktuálnejvýškydlhunaleasingovýchsplátkach6.202,54eur.Výzvaboladoručovanánaaktuálnuadresu
sídla spoločnosti, zároveň ju žalobca doručil aj žalovanému 1/.

(10) Dňa 15.05.2012 vystavil žalobca konečné finančné vyúčtovanie predčasne ukončenej LZ, Podľa
ktorého vyčíslil svoju pohľadávku zo zmluvy sumou 39.296,10 eur, ktorú špecifikoval nasledovne: na
úrokoch z omeškania 1.399,48 eur, nezaplatených splátkach 6.202,54 eur, zostatku nesplatenej istiny
51.020,11 eur (bez DPH) a nákladoch spojených s ukončením LZ 7.674 eur, z čoho odpočítal sumu za
odpredaj 27.000 eur (bez DPH). Finančné vyúčtovanie bolo doručené obom ručiteľom (žalovaným 1/ a

2/) dňa 01.10.2012 so sprievodným listom s výzvou, aby konečnú čiastku uhradili do 14 dní.

(11) K námietkam žalovaných ohľadne určenej hodnoty predmetu leasingu zistenej na účely predaja
žalobca predložil znalecký posudok, ktorým bola dňa 26.03.2012 určená všeobecná hodnota ťahača
návesov - predmetu leasingu vo výške 23.865 eur (s DPH spolu 28.638 eur). Vozidlo bolo v prevádzke

44 mesiacov, malo vtedy najazdených 273 000 km a bolo nepojazdné s predpokladmi rozsiahlejšieho
poškodenia motora a zvýšených nákladov na opravu vozidla. V znaleckom posudku sú založené aj
fotografie hodnoteného nákladného vozidla.

(12) K preukázaniu svojich argumentov k hodnote predmetu leasingu predložili žalovaní súkromný

znalecký posudok zo dňa 16.04.2018, ktorým znalec určil všeobecnú hodnotu predmetného vozidla ku
dňu 26.03.2012 (bez toho, aby ho ohliadol s tým, že vstupné informácie čerpal zo znaleckého posudku
z predloženého žalobcom) na 28.801 eur bez DPH (s DPH spolu 34.561,20 eur).

(13) Nárok vo výške 39.296,10 eur si žalobca úspešne uplatnil voči nájomcovi v rozhodcovskom

konaní žalobou zo dňa 25.08.2014. Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovskej a mediačnej,
záujmovom združení právnických osôb, so sídlom Bratislava - Staré Mesto vydal vo veci sp. zn.
AHC/0914/0003 dňa 08.09.2015 rozsudok, ktorým nájomcu zaviazal k zaplateniu 39.296,10 eur s
18,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 37.896,62 eur od 16.10.2012 do zaplatenia a k náhrade
trov konania žalobcovi. Rozsudok sa stal právoplatný dňa 05.10.2015.

(14) Podľa § 303 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. v platnom znení - OBZ) kto veriteľovi
písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým
ručiteľom.

(15) Podľa § 306 ods. 1 OBZ veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v
prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval.
Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj
záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu. Podľa ods. 2 ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetkynámietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník, a použiť na započítanie pohľadávky dlžníka voči
veriteľovi, ak na započítanie by bol oprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju pohľadávku voči nemu.
Ručiteľ môže použiť na započítanie aj svoje pohľadávky voči veriteľovi.

(16) Podľa § 307 ods. 1 OBZ ak sa za ten istý záväzok zaručí viac ručiteľov, ručí každý z nich za celý
záväzok. Ručiteľ má voči ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník.

(17) Podľa § 388 ods. 1 OBZ premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže
ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

(18) Podľa § 391 ods. 1 OBZ pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo
dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

(19) Podľa § 397 OBZ ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

(20) Podľa § 369 ods. 1 OBZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Podľa
ods. 2 ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v
sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

(21) Podľa § 369b OBZ (účinného od 01.02.2013) veriteľ má nárok na náhradu škody spôsobenej
omeškaním so splnením peňažného záväzku, len ak táto škoda nie je krytá úrokmi z omeškania alebo
paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky alebo ich súčtom.

(22) Ručenie, ktorým sa zabezpečuje pohľadávka veriteľa, vzniká dohodou veriteľa a ručiteľa, v ktorej
ručiteľpísomnezoberienasebapovinnosťuspokojiťveriteľovupohľadávku,akjuneuspokojísámdlžník.
Ručenie vzniká teda dohodou účastníkov, nie jednostranným vyhlásením ručiteľa. Preto je nepochybné,
že na vznik ručiteľského vzťahu je potrebný súhlas veriteľa. Súhlas dlžníka sa nevyžaduje. Ručiteľský
záväzok možno platne prevziať iba v písomnej forme, pretože inak by šlo o neplatný právny úkon.

Záväzkový právny vzťah z ručenia môže existovať iba popri hlavnom (základnom) záväzkovom právnom
vzťahu (veriteľ - dlžník), a preto má povahu vedľajšieho právneho vzťahu (ide o akcesorický právny
vzťah). Z tejto jeho povahy vyplýva, že ručiteľský záväzok možno prevziať iba vo výške záväzku dlžníka.

(23) Žalovaní 1/ a 2/ ako ručitelia, sú jednoznačne a nezameniteľne označení na zmluvách o ručení,

zmluvupodpísalistým,žesasňouriadneoboznámiliarovnakožesaoboznámilisobsahomleasingovej
zmluvy, vrátane VZP. Zmluva o ručení je platná (otáznou by mohla byť vykonateľnosť, a teda čiastočná
neplatnosť čl. 3, čím sa však súd nezaoberal, nakoľko sa netýka sporu), obaja žalovaní sa zaviazali
splniť záväzok veriteľovi, ak ho nesplní dlžník, výzvu a špecifikáciu svojej pohľadávky im žalobca doručil.
Podmienka výzvy žalobcu dlžníkovi bola takisto splnená, preto sa môže žalobca úspešne domáhať

plnenia aj voči ručiteľom.

(24) Leasingové splátky mali v splátkovom kalendári presne určenú splatnosť a každá z nich bola
samostatne uplatniteľná, splátky splatné v decembri 2010 a v januári až marci 2011 si žalobca osobitne
(mimo úverového zostatku istiny a úrokov ako ušlého zisku) spolu k nim prináležiacim úrokom z

omeškania uplatnil vo finančnom vyúčtovaní, súd tak dospel k záveru, že námietka premlčania tejto
časti nároku vznesená žalovanými bola dôvodná (od splatnosti uvedených štyroch splátok štvorročná
premlčacia lehota na ich uplatnenie uplynula pred podaním žaloby) a preto v tejto časti (na nárokoch vo
výške spolu 7.602,02 eur) žalobu zamietol.

(25) K žalovanými namietanej znalcom určenej všeobecnej hodnoty predmetu leasingu je potrebné
uviesť, že nákladné vozidlo bolo predané za cenu vyššiu, než bola určená znalcom, pokiaľ sa
žalovaným zdala neprimeraná oproti vstupnej cene, súd poukazuje na stav vozidla v čase predaja (podľa
konštatovania znalca, ktorý vozidlo videl, bolo nepojazdné a predpokladal významné výdavky na jeho
opravu v servise). Súd nemal dôvod skúmať primeranosť určenej vstupnej ceny predmetu leasingu

(zmluvná voľnosť), ani znenie a obsah kúpnej zmluvy (uzavretej žalobcom s treťou osobou) ohľadne
označenia alebo neoznačenia vád vozidla. Znalecký posudok predložený žalovanými k všeobecnej
hodnote nemal relevanciu, nakoľko znalec vozidlo nevidel.(26) Podľa § 373 OBZ kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.

(27) V znení splátkového kalendára predstavovali úroky na poskytnutom leasingu 8.400 eur, z tejto časti
(na nároku na ušlý zisk) žalobca odpočítal úrok pripadajúci na osobitne uplatnených splátkach, preto tu
nebol dôvod použiť § 369b OBZ, keďže sa nárok na úrok z omeškania (z osobitne uplatnených splátok)
a nárok na ušlom zisku vzájomne nekryli.

(28) Nakoľko vo zvyšku nároku (zostatok úverovej istiny po odpočte ceny z predaja a ušlý zisk
ako náhrada škody pre riadne nesplácanie lízingu) súd vyhodnotil žalobu ako dôvodnú a zaviazal
žalovaných, aby žalobcovi sumu 31.694,08 eur spoločne, súd priznal zároveň žalobcovi aj nárok na
úrok z omeškania (uplatnený v súlade so zákonom) z priznanej čiastky, odo dňa uplatneného žalobcom
(dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na zaplatenie dlhu, uvedenej vo finančnom vyrovnaní), keďže

žalovaní sa s plnením preukázateľne dostali do omeškania.

(29) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

(30) Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

(31) Súd priznal nárok na náhradu trov žalobcovi ako vo väčšom rozsahu úspešnejšej strane sporu voči

žalovaným v rozsahu 62% (podľa pomeru úspechu žalobcu a žalovaných 81%:19%).

(32) Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.