Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. august 2021

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 6Csp/47/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720202315
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Bauer

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2021:5720202315.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Bauerom v spore žalobcu: BL PLUS, s.r.o., so sídlom v

Prenčove, Prenčov 177, IČO: 50 798 243, právne zastúpeného: FALIS & Partners, s.r.o., IČO: 51 769
654, so sídlom v Bratislave, Lermontovova 14, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., IČO:
36 234 176, so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, právne zastúpenému: Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., IČO: 47 234 679, so sídlom v Trenčíne, 1. mája 173/11, o zaplatenie
3.074,52 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.730,24 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 2.730,24 € od 03.06.2020 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 70,30 %, o
výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 08.06.2020, na ústredný portál verejnej správy dňa 04.06.2020, sa
pôvodný žalobca V. X., Z.. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, Turčianske Teplice (ďalej len „pôvodný
žalobca“) voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 3.074,52 € spolu s úrokom z omeškania vo výške

5 % ročne zo sumy 3.074,52 € od 03.06.2020 do zaplatenia, nákladov na vymáhanie pohľadávky vo
výške 131,79 € a náhrady trov konania. Uviedol, že dňa 19.11.2013 uzavrel so žalovaným zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. 709500028, na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky vo
výške 3.000 €, ktoré sa zaviazal vrátiť v 84 mesačných splátkach vo výške 83,07 €. RPMN bola
dojednaná vo výške 32,80 % a ročná úroková sadzba vo výške 28,40 %. Priemerná hodnota RPMN
predstavuje 19,35 %. Celková čiastka splatná spotrebiteľom je vo výške 6.952,68 €. Žalobca uhradil na
účet žalovaného sumu 6.492,39 €, ktorá vyplýva zo splátkového kalendára ako aj z ústrižkov o zaplatení.

Z predložených úhrad vyplýva, že žalobca uhradil sumu 5.578,62 €. Zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje podstatnú náležitosť zmluvy, a to údaj o celkovej výške a mene spotrebiteľského úveru. V
zmluve je uvedený údaj o celkovej čiastke vo výške 6.952,68 €. Úver mal byť splácaný v 84 mesačných
splátkachpo83,07€,čopredstavujecelkovúčiastku6.977,88€.Údajocelkovejvýšketakniejeuvedený
v správnej výške. Teda, ako by tam nebol uvedený vôbec. V zmluve nie je úplne uvedená ani konečná
splatnosťúveru.Vzmluvejeuvedenýibaúdajolehotesplatnostiúveru84mesiacovpoposkytnutíúveru,
atodo15.dňavposlednommesiaci.Takýtoúdajjeneurčitýapodľažalobcunespĺňazákonnúnáležitosť.

Nemožno od spotrebiteľa očakávať, aby si takýto údaj sám vypočítal. Úrok v zmluve bol dohodnutý
vo výške 28,40 %, pričom takáto výška odplaty je neprimeraná, až 2,7 násobne prevyšuje obvyklú
úrokovú mieru pri obdobných spotrebiteľských úverov. Žalobca uhradil sumu 6.492,39 €, teda o 3.492,39
€ preplatil úver. V tomto rozsahu došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Žalobca siuplatňuje z titulu bezdôvodného obohatenia sumu vo výške 3.074,52 € za obdobie od 07.06.2017 do
podania žalobného návrhu. Keďže aj napriek výzve žalovaný dlžnú sumu neuhradil, žalobca si uplatňuje
aj zákonný úrok z omeškania a náklady na vymáhanie pohľadávky spočívajúce v predžalobnej výzve vo

výške 131,79 € pozostávajúce z odmeny za jeden úkon právnej služby a režijného paušálu.

2. Súd konal a rozhodol aj v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného, ktorý mal predvolanie na
pojednávanie doručené riadne a včas. Nepožiadal o odročenie pojednávania.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise zistiac nasledovný skutkový stav:

4. Dňa 19.11.2013 uzavrel pôvodný žalobca ako dlžník so žalovaným ako veriteľom úverovú zmluvu, na
základe ktorej bol pôvodnému žalobcovi poskytnutý bezúčelový úver vo výške 3.000 €, ktorý zaviazal
splácať v 84 mesačných splátkach vo výške 83,07 €. Ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške
28,40 % a RPMN vo výške 32,80 %. Priemerná hodnota RPMN predstavuje 19,35 %. Celková čiastka

splatná spotrebiteľom je uvedená vo výške 6.952,68 €. Lehota splatnosti je 84 mesiacov po poskytnutí
úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Zároveň bola dojednaná doplnková služba - zmena výšky
a počtu splátok s poplatkom 0,30 €, ktorý je zahrnutý v splátke.

5. Elektronickým podaním zo dňa 07.07.2020 sa žalovaný vyjadril k žalobe. Uviedol, že žalobu v celom

rozsahu neuznáva. Z predložených listinných dôkazov nevyplýva, že by pôvodný žalobca realizoval
platby vo výške 6.492,39 €. Z predloženého prehľadu vyplýva suma 4.154,43 €. Je výlučne v záujme
žalobcu,abyvýškuúhradvedelzdokladovaťrelevantnýmidôkazmi.Dôkaznébremenoohľadomurčitých
skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky.
Bolo by v rozpore so zásadou rovnosti zbraní, rovnosti strán sporu, aby druhá strana predkladala

dôkazy na podporu tvrdení protistrany, teda dôkazy, ktoré sú výlučne v jej neprospech. Predloženie
požadovaného prehľadu úhrad je v možnostiach a schopnostiach žalobcu. Podľa názoru žalovaného
nedošlo z jeho strany a ani nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, keďže prijímal platby žalobcu
oprávnene na základe platne uzavretej úverovej zmluvy. Nemohlo len tak na jeho strane dôjsť k
bezdôvodnému obohateniu. Posúdenie úverovej zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov len samotným

žalobcom bez ďalšieho nemôže mať za následok vznik bezdôvodného obohatenia, nakoľko takéto
posúdenie nie je spôsobilé nahradiť rozhodnutie súdu. Bezdôvodné obohatenie nadobúda charakter
peňažného dlhu až rozhodnutím súdu a nie svojvoľne vyhodnotením žalobcu. Vzniesol námietku
premlčania. Ohľadne plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby žalovaný uviedol, že za jej
začiatok môžeme považovať práve deň, kedy sa vykonali prvýkrát úhrady bez domnelého právneho

dôvodu. Žalovaný uhradil istinu poskytnutého úveru splátkou zo dňa 15.08.2016. Všetky splátky po
dátume 15.08.2018 sú premlčané v subjektívnej premlčacej dobe. Ďalej uviedol, že, aj keď zmluva
neuvádza presný číselný dátum ukončenia zmluvy, veriteľ použil objektívne zistiteľné kritéria, podľa
ktorých spotrebiteľ musí vedieť, aká je doba trvania zmluvy a kedy nastáva konečná splatnosť úveru.
Dojednanie výšky úrokovej sadzby nie je v rozpore s dobrými mravmi. Úroková sadzba nie je pevne

stanovenou veličinou, ktorá je konštantná pre všetky banky a nebankové subjekty na trhu. Odzrkadľuje
rizikové faktory toho - ktorého žiadateľa. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

6. Elektronickým podaním zo dňa 03.08.2020 sa pôvodný žalobca vyjadril k vyjadreniu žalovaného.
Uviedol, že v zmysle ust. § 295 CSP môže súd vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol,

ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí takýto
dôkaz. Žalobca nedisponuje úhradami o splátkach č. 28-39, ktoré jednoznačne zaplatil. Preto navrhol,
aby súd vyžiadal prehľad splátok od žalovaného. Všetky úhrady po 15.08.2016 žalovaný zarátal na
úhradu úrokov. Ústrižkami o platbách za obdobie od 15.02.2017 do 29.04.2020 žalobca hodnoverným
spôsobom preukázal platby vo výške 3.299,73 €, čím jednoznačne uniesol dôkazné bremeno. Žalobca

si uplatňuje sumu z titulu bezdôvodného obohatenia za obdobie od 07.06.2017 do podania žaloby.
K námietke premlčania uviedol, že by bolo kontraproduktívne, aby žalobca platil niečo, o čom by
vedel, že je plnením bez právneho dôvodu. O všetkých okolnostiach zmluvy ho informoval jeho právny
zástupca. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná preukázaná nielen
predpokladaná vedomosť. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tvorí jeden celok a premlčacia

doba začína plynúť až po skončení bezdôvodného obohatenia. Je dôležité kedy sa žalobca dozvedel
o skutku z porušenia práva a nie o skutku zo zmluvy. Nejde o vedomosť právnej kvalifikácie, ale aj o
znalosť skutkových okolností, z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodne obohatenie vyvodiť. O
vzniku bezdôvodného obohatenia sa pôvodný žalobca dozvedel až po porade s právnym zástupcom.Zotrval na skutočnosti, že zmluva neobsahuje údaje o RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť. Údaj o celkovej výške úveru nie je uvedený v správnej výške, teda, ako keby tam nebol uvedený
vôbec. V tejto súvislosti došlo aj k nesprávnemu výpočtu RPMN. Dohodnutá odplata je v rozpore s

dobrými mravmi.

7. Elektronickým podaním zo dňa 17.09.2020 sa žalovaný vyjadril k vyjadreniu žalobcu. Uviedol, že
súd by nemal prihliadať na podanie pôvodného žalobcu zo dňa 03.08.2020, nakoľko v uvedenom čase
mal byť žalobcom už nový subjekt, na ktorý mala byť postúpená pohľadávka ku dňu 01.07.2020. Od

okamihu zmeny subjektu v postavení žalobcu nejde o spotrebiteľský spor, ale o spor medzi dvoma
rovnocennými právnickými osobami, čo má vplyv aj na jednotlivé procesné úkony. V samotnej úverovej
zmluve je poistenie ako aj ďalšie alternatívne služby upravené v časti doplnkové služby. Klient je pri
uzatváraní zmluvy dopytovaný okrem požadovanej výšky úveru a výšky splátok aj ohľadne možnosti
uzavretia poistného, či iných doplnkových služieb a je na slobodnom rozhodnutí samotného klienta, či
sa pre niektorú zo služieb rozhodne alebo nie. Klient si v zmluve nezvolil poistenie ani službu odložené

splátky, ale zvolil si službu možnosť zmeny výšky a počtu splátok, ktorá bola spoplatnená sumou 0,30 €
mesačne. Pri prepočte celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom je potrebné odpočítať od sumy 6.977,88
€ úhradu za dojednanú službu a výsledkom je suma uvedená v úverovej zmluve vo výške 6.952,68 €.
Výška RPMN je v úverovej zmluve uvedená korektne spolu s predpokladmi pre jej výpočet.

8. Z predložených poštových poukazov mal súd hodnoverne preukázané, že pôvodný žalobca uhradil
po 04.06.2017 na úver splátky v celkovej výške 2.730,24 €.

9. Výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 29.05.2020 pôvodný žalobca prostredníctvom
splnomocneného právneho zástupcu vyzval žalovaného na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo

výške 3.480,39 € spolu s nákladmi na uplatnenie pohľadávky vo výške 283,50 €, najneskôr do
02.06.2020 z titulu bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 4311093142.

10. Uznesením zo dňa 06.08.2020, č.k. 6Csp/47/2020-78, súd pripustil zmenu strany sporu tak, že na
strane žalobcu vystúpil z konania pôvodný žalobca a na jeho miesto do konania vstúpil žalobca, nakoľko

po začatí konania došlo k postúpeniu pohľadávky uplatňovanej v tomto spore z pôvodného žalobcu na
žalobcu.

11. Na pojednávaní štatutárny orgán žalobcu uviedol, že subjektívna premlčacia doba plynie od
momentu, kedy sa spotrebiteľ dozvedel o tom, že dochádza k bezdôvodnému obohateniu. Bolo tak

rozhodnuté aj nálezom Ústavného súdu SR č. III. ÚS 43/2020.

12. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že vyjadrenie žalovaného, že na vyjadrenie
zo dňa 03.08.2020 by nemal súd prihliadať, nakoľko bolo podané ešte pôvodným žalobcom, nemá
opodstatnenie, nakoľko až do momentu pripustenia zmeny strany sporu bol stranou sporu pôvodný

žalobca. K zmene strany sporu došlo 06.08.2020, pričom podanie bolo zasielané súdu 03.08.2020, čiže
ešte pred rozhodnutím o pripustení zmeny. V danom prípade by bolo nespravodlivé voči pôvodnému
žalobcovi ako spotrebiteľovi, aby sa nejakým spôsobom posudzoval iný začiatok plynutia subjektívnej
premlčacej doby, nakoľko už sama logika veci hovorí, že automaticky v čase, kedy začína spotrebiteľ
preplácať úver, v tom momente by sa v zásade mal ako keby dozvedieť o tom, že plní bez právneho

dôvodu, čo je v tomto prípade absurdne nelogické. Pretože, keby túto vedomosť skutočne mal, určite
by tieto úhrady nerobil. Je potrebné začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty posudzovať s
prihliadnutím na povahu spotrebiteľského vzťahu.

13. Okresný súd Martin rozsudkom zo dňa 22.09.2020, č.k. 6Csp/47/2020-108, v spojení s dopĺňacím

rozsudkom zo dňa 24.11.2020, č.k. 6Csp/47/2020-144, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 2.077,68 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.077,68 € od 03.06.2020 do
zaplateniaanákladyspojenésuplatnenímpohľadávkyvovýške131,79€vlehote3dníodprávoplatnosti
tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 35,16 %. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v danom prípade sa síce jedná o spor

vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, avšak podľa názoru súdu nemožno aplikovať ustanovenia CSP
týkajúce sa sporu s ochranou slabšej strany (§ 290 a nasl. CSP), nakoľko po pripustení zmeny strany
sporu sa žalobcom stala právnická osoba, navyše zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, a
predmetné ustanovenia upravujúce „pomoc“ súdu sa vzťahujú výlučne na spotrebiteľa fyzickú osobunedisponujúcu kvalifikovanou právnou pomocou. Súd vyhodnotil úver ako bezúročný a bez poplatkov.
Na podklade zistených skutočností vyhodnotil úver ako bezúročný a bez poplatkov. Bolo nesporne
preukázané, že medzi pôvodným žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom

úvere, na základe ktorej boli pôvodnému žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky vo výške 3.000
€, ktorý sa zaviazal uhrádzať v 84 mesačných splátkach vo výške 83,07 €. Ročná úroková sadzba
bola dojedaná vo výške 28,40 % a RPMN vo výške 32,80 %. Celková čiastka splatná spotrebiteľom
je uvedená vo výške 6.952,68 €. Lehota splatnosti je 84 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15.
dňa v poslednom mesiaci. Zároveň bola dojednaná doplnková služba - zmena výšky a počtu splátok s

poplatkom 0,30 €, ktorý je zahrnutý v splátke. Veriteľ nezarátal náklady zo zmluvy o doplnkovej služby
do celkových nákladov pre účely výpočtu RPMN. V dôsledku čoho v zmluve uvádzal nesprávnu hodnotu
RPMN a aj nesprávnu hodnotu celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. To má za následok,
ako keby neboli tieto údaje uvedené vôbec, čo zákon spája s bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou
úveru. Týmto sa žalovaný dopustil uvedenia nepravdivej informácie o cene úveru, čo mohlo zapríčiniť,
že spotrebiteľ považoval zmluvu o úvere za výhodnejšiu a urobil rozhodnutie o jej uzavretí, ktoré by

inak neurobil. K nesprávnemu určeniu došlo tým, že žalovaný nezahrnul na účely výpočtu RPMN do
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom poplatok vyplývajúci z doplnkovej služby. Pritom
v splátke (83,07 €) je tento poplatok zahrnutý. Údaj o výške RPMN možno považovať za údaj, ktorý
je v značnej miere spôsobilý ovplyvniť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu
k spotrebiteľskému úveru. Výlučne riadne a pravdivé uvedenie úplnej ceny spotrebiteľského úveru

zabezpečí, že spotrebiteľ uskutoční informované rozhodnutie, že nedôjde k skresľovaniu údaju o cene
spotrebiteľského úveru, a tým k možnému negatívnemu ovplyvneniu jeho ekonomického správania.
Nepravdivým údajom mal žalovaný u spotrebiteľa vyvolať dojem, že ponúkaný spotrebiteľský úver bol
pre neho cenovo výhodnejší ako tomu v skutočnosti bolo a mohlo zapríčiniť, že spotrebiteľ uzatvoril
zmluvu o úvere s odlišnými cenovými vlastnosťami ako bola jeho odôvodnená predstava, teda zmluvu,

ktorú by neuzatvoril v prípade, kedy by mal úplné a správne informácie o cene úveru. Ďalej uviedol,
že spájať začiatok subjektívnej premlčacej doby na okamih porady s právnym zástupcom by bolo
podľa názoru súdu neprimeranou ochranou práva a popretím účelu a právneho významu § 107 OZ.
Žalobca neuniesol dôkazné bremeno o ním tvrdenom rozsahu splátok. Po 04.06.2018 pôvodný žalobca
uhradil nad rámec istiny sumu 2.077,68 €. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná dňa 04.06.2020,

všetky splátky pred 04.06.2018, ktorými došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného, sú
premlčané.Zároveňsúdpriznalžalobcoviajnároknazaplatenieúrokovzomeškaniavovýške5%ročne
zo súdom priznanej sumy od 03.06.2020 do zaplatenia. Pôvodnému žalobcovi vznikli v priamej súvislosti
s účelným uplatnením pohľadávky aj náklady v štádiu pred začatím konania. Predžalobnou výzvou sa
snažil vyhnúť sporu. Tieto náklady pozostávajú z úkonu právnej služby - predžalobná výzva (tarifná

odmena + režijný paušál) a majú povahu príslušenstva pohľadávky v zmysel § 121 ods. 3 OZ. Takto
uplatnené náklady považuje súd za primerané hodnote uplatnenej ako aj priznanej sume bezdôvodného
obohatenia.

14. Uznesením zo dňa 22.04.2021, č.k. 9CoCsp/5/2021-178, Krajský súd v Žiline rozsudok súdu prvej

inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že pokiaľ ide
o počítanie subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva podľa ustanovenia § 107 OZ za začiatok
jej plynutia je potrebné považovať deň, keď účastník zistí neplatnosť zmluvy - ak sa jedná o plnenie z
neplatného právneho úkonu. Tu je potom potrebné prisvedčiť žalobcovi, že v tomto prípade nestačí ak
oprávnený, t. j. ten, na úkor koho bolo získané bezdôvodné obohatenie, sa prípadne mohol dozvedieť o

rozhodujúcich skutočnostiach, ale mali by mu byť zrejmé skutkové okolnosti, na základe ktorých môže
podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia. Tu je potrebné si uvedomiť, že v tomto konkrétnom
prípade sa jedná o tzv. spotrebiteľský spor, ktorému zákon poskytuje osobitnú ochranu, pričom nemožno
nechať bez povšimnutia i vývoj judikatúry v súvislosti s posudzovaním zmluvných náležitostí, a tým i
platnosti, resp. neplatnosti právnych úkonov - úverových zmlúv, na základe ktorých dochádzalo k plneniu

zo strany spotrebiteľa. Za takéhoto stavu potom ani samotná informácia u poskytovateľa právnych
služieb ešte sama o sebe nezaručuje dotknutej osobe istotu vzniku bezdôvodného obohatenia a často
sa tak stane až následne rozhodnutím súdu, ktorý posúdi platnosť, resp. neplatnosť právneho úkonu.
Nemožno potom súhlasiť s názorom žalovanej vysloveným v priebehu odvolacieho konania v tom,
že začiatok premlčacej doby by bolo možné posúvať do nekonečna, lebo zákon upravuje zároveň

objektívnudobubezohľadunadobusubjektívnu,ktorájevtomtoprípadetrojročnáazačínaplynúťdňom
nasledujúcom po tom, čo k plneniu došlo. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností s prihliadnutím
na okolnosti konkrétnej veci (postavenie spotrebiteľa) dospel odvolací súd k presvedčeniu, že až po
poskytnutí právnej služby sa pôvodný žalobca bez akýchkoľvek pochybností dozvedel o okolnostiachpotrebných pre uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, s čím je spojený i začiatok
plynutia premlčacej doby. Na druhej strane v ďalšom konaní bude povinnosťou súdu s prihliadnutím
na vznesenú námietku premlčania skúmať, v akej výške poskytol plnenie nad rámec poskytnutého

úveru v rámci plynutia trojročnej objektívnej lehoty, t. j. po 04. 06. 2017, lebo potom bude môcť vo veci
opätovne rozhodnúť. Dôkazné bremeno v tomto smere je na strane žalobcu, ktorý bude musieť súdu
výšku plnenia preukázať. Pokiaľ súd priznal žalobcovi náklady v súvislosti s uplatňovaním nároku, v
tejto časti je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné, keďže z dôvodov nie je zrejmé, z ktorých konkrétnych
nákladov vychádzal, a preto aj tento nedostatok v prípade vyhovenia žalobe bude potrebné v ďalšom

konaní odstrániť.

15. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že predložili súdu poštové poukazy, ktoré
preukazujú výšku poskytnutého plnenia nad rámec istiny úveru. Nepodarilo sa im zohnať originály od
pôvodného žalobcu. Poukázal na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora z 22.04.2021, č. C-485/2019
LH proti ProfiCredit Slovakia, ktorý vyslovil, že pri bezdôvodnom obohatení v rámci spotrebiteľských

zmlúv by sa nemalo prihliadať na trojročnú premlčaciu dobu.

16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.
Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Zákon“) tento zákon upravuje práva a

povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 písm. g), h), i) Zákona na účely tohto zákona sa rozumie

g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal

spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19 .
Podľa § 9 ods. 2 písm. j) Zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a)
až k) , r) ay).
Podľa § 107 ods. 1, 2 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkorobohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 563 OZ Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v

rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 121 ods. 3 OZ Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania
a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 391 ods. 2 CSP Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

17. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobe
čiastočne vyhovel, nakoľko v časti uvedenej vo výroku I. rozsudku mal súd preukázanú jej dôvodnosť.
V zmysel záverov odvolacieho súdu sa tento stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že úver
je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Tieto závery súdu prvej inštancie neboli odvolacím

súdom spochybnené ani na základe v odvolacom konaní uvedených skutočností. Preto sa súd, viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu, v ďalšom obmedzil prevažne na odôvodnenie začiatku plynutia
premlčacej doby a výšky bezdôvodného obohatenia s prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania.

18. Ako už súd prvej inštancie uviedol v pôvodnom (zrušenom) rozsudku, bolo nesporne preukázané,

že medzi pôvodným žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na
základe ktorej boli pôvodnému žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky vo výške 3.000 €, ktorý sa
zaviazal uhrádzať v 84 mesačných splátkach vo výške 83,07 €. Ročná úroková sadzba bola dojedaná
vo výške 28,40 % a RPMN vo výške 32,80 %. Celková čiastka splatná spotrebiteľom je uvedená vo
výške 6.952,68 €. Lehota splatnosti je 84 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom

mesiaci. Zároveň bola dojednaná doplnková služba - zmena výšky a počtu splátok s poplatkom 0,30
€, ktorý je zahrnutý v splátke. Veriteľ nezarátal náklady zo zmluvy o doplnkovej služby do celkových
nákladov pre účely výpočtu RPMN. V dôsledku čoho v zmluve uvádzal nesprávnu hodnotu RPMN a aj
nesprávnuhodnotucelkovejčiastky,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť.Týmtosažalovanýdopustiluvedenia
nepravdivej informácie o cene úveru, čo mohlo zapríčiniť, že spotrebiteľ považoval zmluvu o úvere za

výhodnejšiu a urobil rozhodnutie o jej uzavretí, ktoré by inak neurobil. K nesprávnemu určeniu došlo
tým, že žalovaný nezahrnul na účely výpočtu RPMN do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s
úverom poplatok vyplývajúci z doplnkovej služby. Pritom v splátke (83,07 €) je tento poplatok zahrnutý.
Nepravdivým údajom mal žalovaný u spotrebiteľa vyvolať dojem, že ponúkaný spotrebiteľský úver bol
pre neho cenovo výhodnejší ako tomu v skutočnosti bolo a mohlo zapríčiniť, že spotrebiteľ uzatvoril

zmluvu o úvere s odlišnými cenovými vlastnosťami ako bola jeho odôvodnená predstava, teda zmluvu,
ktorú by neuzatvoril v prípade, kedy by mal úplné a správne informácie o cene úveru. Uvedené má za
následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

19. Keďže súdom bol úver vyhodnotený ako bezúročný a bez poplatkov, bolo potrebné, v súlade s

vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu týkajúceho sa začiatku plynutia premlčacej doby,
zaoberať sa výškou plnenia nad rámec poskytnutého úveru v rámci plynutia trojročnej objektívnej
premlčacej lehoty, t.j. po 04.06.2017. Rovnako ako uviedol aj súd v pôvodnom rozsudku, dôkazné
bremeno v tomto smere je na strane žalobcu, ktorý bude musieť súdu výšku plnenia preukázať. S
prihliadnutím na právny názor odvolacieho súdu subjektívna premlčacia doba začala plynúť od okamihu,

kedy sa pôvodný žalobca dozvedel o bezdôvodnom obohatení, t.j. v danom prípade až po poskytnutí
právnej služby. Pôvodný žalobca sa tak dozvedel o bezdôvodnom obohatení dňa 25.05.2020, kedy
podpísal plnomocenstvo udelené svojmu právnemu zástupcovi. Iný okamih nadobudnutia vedomosti
pôvodného žalobcu o bezdôvodnom obohatení nebol súdu preukázaný. Zhrnúc uvedené, subjektívna
premlčacia lehota začala plynúť dňom 26.05.2020. Pri postupnom pokračujúcom získavaní majetkových

hodnôt (splátky) treba z hľadiska premlčania za samostatné nároky na vydanie bezdôvodného
obohatenia považovať nároky, ktoré vznikli zo samostatných oddeliteľných prípadov bezdôvodného
obohatenia, aj keď ide o rovnaké subjekty a rovnaké skutkové podstaty zodpovednosti za bezdôvodné
obohatenie. Na uplatnenie každého takéhoto nároku začína plynúť premlčacia doba osobitne. Medzistranaminebolosporné,žekúhradeistinyúverudošlosplátkouzodňa15.08.2016.Všetkyďalšiesplátky
po tomto dátume predstavujú bezdôvodné obohatenia na strane žalovaného.

20. V súvislosti s procesnou obranou žalobcu sa súd zaoberal aj rozsudkom Súdneho dvora EÚ
C-485/19, ktorý v bode 57 konštatoval, že ochrana spotrebiteľa nie je absolútna, a že stanovenie
primeraných lehôt na podanie žalôb pod hrozbou preklúzie v záujme právnej istoty je zlučiteľné s právom
Únie. Ďalej Súdny dvor taktiež uviedol (bod 59), že pokiaľ ide o stanovenú dĺžku premlčacej lehoty,
ktorá je tri roky a je vopred známa, v takomto rozsahu je v zásade dostatočná na to, aby dotknutému

spotrebiteľovi umožnila pripraviť a podať účinný prostriedok nápravy, takže jej dĺžka sama o sebe nie
je nezlučiteľná so zásadou efektivity. Súdny dvor v bodoch 60 - 64 tiež uviedol, že začiatok plynutia
skúmanej premlčacej lehoty, ak táto plynie od momentu, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo, sa
javí byť v rozpore so zásadou efektivity, keďže k premlčaniu môže dôjsť aj vtedy, keď spotrebiteľ nie je
sám schopný posúdiť, či je zmluvná podmienka nekalá alebo keď nevedel o nekalej povahe predmetnej
zmluvnej podmienky alebo taktiež nemožno vylúčiť situáciu, že ak by začiatkom plynutia trojročnej

premlčacej lehoty bola akákoľvek platba uskutočnená dlžníkom, prinajmenšom pre časť uskutočnených
platieb by mohlo dôjsť k uplynutiu premlčacej lehoty ešte predtým, než sa skončí platnosť zmluvy,
v čom SD EÚ videl možnosť odopretia spotrebiteľovi domáhať sa vrátenia platieb vykonaných na
základe zmluvných podmienok, ktoré sú v rozpore so smernicami na ochranu spotrebiteľa (93/13 alebo
2008/48). Nemožno však opomenúť, že rozhodnutie SD EÚ sa nedotýka aplikácie subjektívnej lehoty

v trvaní dvoch rokov. Nemožno na základe neho privodiť záver o tom, že pre vec platí len všeobecná
premlčacia doba v trvaní 3 rokov. Nárok uplatnený v tomto konaní je nárokom na vydanie bezdôvodného
obohatenia, v ktorom nemožno pominúť aplikáciu ust. § 107 ods. 1 OZ o subjektívnej premlčacej dobe.
V nadväznosti na uvedené je potrebné zdôrazniť, že do konania vstúpila namiesto spotrebiteľa - fyzickej
osoby na strane žalobcu právnická osoba, a to už v štádiu právneho zastúpenia, uvedomujúc si zákonom

stanovené premlčacie lehoty. Preto snaha súčasného žalobcu v danom štádiu konania odvolávať sa na
právaspotrebiteľajeneprimeranáaúčelová.Pôvodnýžalobcaakospotrebiteľpostúpilsvojupohľadávku
na žalobcu odplatne, t.j. bolo mu poskytnuté ním požadované (aj keď súdu v neznámej výške) plnenie.

21. Keďže žaloba bola podaná dňa 04.06.2020, v rámci plynutia objektívnej trojročnej premlčacej lehoty

plnenia nad rámec poskytnutého úveru pred dňom 04.06.2017 sú premlčané z dôvodu vznesenia
námietky premlčania. Zo žalobcom predložených dôkazov, poštových poukazov, nepochybne vyplýva,
že po 04.06.2017 plnil pôvodný žalobca splátky v celkovej výške 2.730,24 €. Preukázané pnenia pred
týmto dátumom, konkrétne dňa 24.05.2017 vo výške 83,07 €, dňa 15.02.2017 vo výške 83,07 € a
dňa 31.03.2017 vo výške 83,07 €, sú premlčané. Vo vzťahu k plneniam, ktoré vyplývajú z poštových

poukazov uvedených na čl. 67 a 71 (na pravej strane fotokópií), žalobca neuniesol dôkazné bremeno a
nepreukázal dátum ich plnenia. Nie sú čitateľné a súd nemá možnosť posúdiť, či podliehajú premlčaniu
alebonie.Súdsinemôžedomýšľaťdátumichzaplatenia.Tietolistinyniesúčitateľnéanizelektronického
súdneho spisu. Aj keď sa jedná o spor plynúci zo spotrebiteľskej zmluvy, dôkazné bremeno v tomto
smere je na strane nového žalobcu, ktorý musí súdu výšku plnenia preukázať ako to uviedol aj odvolací

súd. Skutočnosť, že žalobca nedisponuje originálmi dôkazov, nemôže ísť na ťarchu žalovanému.
Žalobca neuniesol dôkazné bremeno o ním tvrdenom rozsahu splátok. Preto súd vo zvyšnej časti žalobu
o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol. Zároveň súd priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie
úrokovzomeškaniavovýške5%ročnezosúdompriznanejsumyod03.06.2020dozaplatenia.Pôvodný
žalobca kvalifikovane vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, čo medzi stranami

nebolo sporné. Žalovaný bol povinný plniť prvého dňa po tom, ako ho o plnenie požiadal pôvodný
žalobca. Keďže žalovaný dlh nesplnil, dňom 03.06.2020 sa dostal do omeškania.

22. Žalobca sa domáha aj nákladov spojených s uplatnením pohľadávky - predžalobná výzva (tarifná
odmena vo výške 121,17 € + režijný paušál vo výške 10,62 €). V rámci prílohy elektronickej pošty

zo dňa 31.05.2020 vyzval pôvodný žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaného
na vydanie bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 3.480,39 € spolu s nákladmi na uplatnenie
pohľadávky vo výške 283,50 € v lehote do 02.06.2020. Súd nespochybňuje, že náklady spojené s
uplatnením pohľadávky pred začatím súdneho konania majú povahu príslušenstva pohľadávky v zmysle
ust. § 121 ods. 3 OZ. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú najmä trovy vzniknuté v súvislosti

s uplatnením pohľadávky, a to aj v predsúdnom štádiu, pričom sa jedná najmä o náklady, ktoré priamo
súvisia s uplatnením pohľadávky. Tieto náklady sa musia týkať splatnej pohľadávky a musia byť účelne
vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotno-právny nárok odlišný
od trov konania. Vynaloženie týchto nákladov spojených s predžalobnou výzvou súd nepovažuje zaúčelne vynaložené. Vzhľadom k poskytnutej lehote na vydanie bezdôvodného obohatenia a dobe, ktorá
uplynula do podania žaloby možno tieto náklady považovať aj za v rozpore s dobrými mravmi. Pôvodný
žalobca poskytol žalovanému lehotu na plnenie dva pracovné dni, čo je s prihliadnutím na charakter

uplatnenej pohľadávky lehota neprimeraná. Nie je možné, aby žalovaný pri objeme poskytovaných
úverových produktov čo i len fyzicky preskúmal predmetnú zmluvu, nie to, aby ju podrobil právnej
analýze. Ťažko sa stotožniť s tým, že predžalobnou výzvou sa pôvodný žalobca „účelne“ snažil vyhnúť
sporu, keď poskytol žalovanému lehotu 2 dni s tým, že bezprostredne potom podal žalobu vo veci
samej (04.06.2020). Navyše žalobca, resp. pôvodný žalobca nepreukázali, že tieto náklady aj skutočne

vznikli, t.j., že došlo k ich skutočnej úhrade právnemu zástupcovi a nejedná sa len o úkon pre účely
jeho uplatnenia v súdnom konaní. Vzhľadom k tomu, že súd považuje uplatnené náklady spojené s
uplatnením pohľadávky za neúčelné, s prihliadnutím na dobu od doručenia výzvy a podania žaloby za
neprimerané a ich uplatnenie za v rozpore s dobrými mravmi, v tejto časti žalobu taktiež zamietol.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. O trovách konania rozhodol súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tak, že
úspešnejšiemu žalobcovi priznal pomerný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 70,30 %. Žalobca
sa domáhal zaplatenia sumy 3.206,31 € (3.074,52 € + 131,79 €). Úspech žalobcu v konaní je v rozsahu

85,15 % a jeho neúspech 14,85 %. Čistý úspech žalobcu predstavuje 70,30 %. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd

Martin.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.