Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. január 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoCsp/40/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6820200858
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6820200858.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Zlochu a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. ako členov senátu, v spore
žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava,
zastúpený Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti
žalovanej: P. Q., nar. 4. apríla XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, I., t.č. Z. námestie 1, I., o zaplatenie
631,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Revúca, č.k. 5
Csp/34/2020-178 zo dňa 29. júna 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I, ktorým okresný súd určil neprijateľnosť zmluvnej

podmienky, vo výroku III., ktorým okresný súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol a závislom výroku IV. o
nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Revúca (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom, č.k.
5Csp/34/2020-178zodňa29.júna2021(ďalejlen„napadnutérozhodnutie“alebo„napadnutýrozsudok“)
rozhodol nasledovne:
I. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v čl. 1 písm. d/ Zmluvy o poskytovaní verejných

služieb uzavretej medzi spoločnosťou DIGI SLOVAKIA, s.r.o. a žalovanou dňa 21.07.2017, podľa
ktorej porušením záväzku viazanosti vznikne podniku voči účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej
zmluvnej pokuty; zmluvná pokuta sa vypočíta ako súčet sumy 50 Eur, ktorá predstavuje sankciu pri
predčasnom ukončení zmluvy a zliav, t.j. rozdielu medzi akciovými cenami za služby, resp. ďalšie úkony
s poskytovanými službami spojené podľa tejto zmluvy a štandardnými cenami za tie isté služby, resp.
úkony podľa aktuálneho cenníka, je neprijateľná.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 495,70 Eur spolu s úrokom z omeškania výške 5,00 %

ročne zo sumy 18,60 Eur od 11.08.2017 do zaplatenia,
5,00 % ročne zo sumy 18,60 Eur od 11.09.2017 do zaplatenia,
5,00 % ročne zo sumy 23,90 Eur od 11.10.2017 do zaplatenia,
5,00 % ročne zo sumy 9 Eur od 11.11.2017 do zaplatenia,
5,00 % ročne zo sumy 9 Eur od 11.12.2017 do zaplatenia,
5,00 % ročne zo sumy 9 Eur od 11.01.2018 do zaplatenia
5,00 % ročne zo sumy 9 Eur od 11.02.2018 do zaplatenia

5,00 % ročne zo sumy 9 Eur od 11.03.2018 do zaplatenia
5,00 % ročne zo sumy 9 Eur od 11.04.2018 do zaplatenia
5,00 % ročne zo sumy 9 Eur od 11.05.2018 do zaplatenia5,00 % ročne zo sumy 371,60 Eur od 11.07.2018 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
III. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

IV. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 57%. O výške trov konania
žalobcu bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa od žalovanej domáhal zaplatenia
sumy 631,50 Eur spolu s príslušenstvom titulom neuhradenej ceny za poskytovanie služby satelitnej

televízie, za nájom zariadení na využívanie služieb satelitnej televízie a zmluvnej pokuty za nedodržanie
záväzku viazanosti a nevrátenie zariadení. Svoju aktívnu legitimáciu odvolil zo zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 27.03.2019 uzatvorenej medzi postupcom DIGI SLOVAKIA, s.r.o. a žalobcom ako
postupníkom (ďalej len „Zmluva o postúpení pohľadávok“). Uviedol, že jeho právny predchodca a
žalovaná uzavreli dňa 21.07.2017 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXXX (ďalej len
„Zmluva“), ktorej predmetom bol záväzok postupcu žalovanej zriadiť a poskytovať služby satelitnej

televízie SATELIT Štandard a SATELIT Extra HU+ v súlade s podmienkami uvedenými v zmluve a
príslušných osobitných podmienkach, nájom koncových zariadení, vypožičanie smart kariet, konzoly,
satelitnej antény a konvertora LNB, ako aj inštalácia a aktivácia koncového zariadenia a záväzok
žalovanej riadne a včas platiť cenu za zariadenie a poskytovanie služieb podľa zvoleného programu.
V žalobe uplatnil nielen nárok na zaplatenie nezaplatených faktúr na poskytnuté služby, ale v rámci

faktúry č. XXXXXXXXXX bol uplatnený nárok na pokutu za nevrátenie zariadení špecifikovaných v
Zmluve, z titulu porušenia zmluvnej povinnosti žalovanej vrátiť po skončení zmluvy technické zariadenia.
Z dôvodu neplnenia povinností žalovanej, najmä zaplatiť faktúry za poskytnuté služby, spoločnosť
DIGI SLOVAKIA, s.r.o. listom zo dňa 14.05.2018 od Zmluvy odstúpila. Pohľadávka ku dňu postúpenia
predstavovala sumu 631,50 Eur. V priebehu konania súd prvej inštancie žalobcu vyzval na doplnenie

skutkových tvrdení, žalobcovi uviedol aj predbežné právne posúdenie veci vo vzťahu k neurčitosti
zmluvnej pokuty. K výzve na doplnenie skutkových tvrdení, ako aj k predbežnému právnemu posúdeniu
sa žalobca súdu prvej inštancie vyjadril. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, v konaní pred súdom prvej
inštancie bola nečinná, okresný súd považoval skutkové tvrdenia žalobcu za nesporné.

1.2 Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 219 ods.3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil rozsudok.
Dokazovanie vykonal listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, aplikoval ustanovenia § 43 ods.1
písm. a), § 44 ods.1, § 44 ods.1 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách
(ďalej len „zákon č. 351/2011 Z.z.“), aplikoval ustanovenia § 663, § 52 ods.1 až 4, § 53 ods.1,

ods.2, ods.3, ods.5, § 53 ods.4 písm. k), § 53 ods.1, ods.2, § 544 ods.1, ods.2, § 524 ods.1,
ods.4 Občianskeho zákonníka; pri rozhodovaní o úroku z omeškania aplikoval ustanovenie § 517 ods.2
Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

1.3 Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že právny predchodca žalobcu
uzatvoril so žalovanou platnú Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXXX, v rámci ktorej
uzatvoril so žalovanou nájomnú zmluvu, na základe ktorej jej prenechal koncové zariadenie HD STB
za cenu vyplývajúcu z cenníka. Právny predchodca žalobcu svoje povinnosti podľa Zmluvy splnil,
žalovanej poskytoval dohodnuté služby satelitnej televízie; poskytovanie služieb fakturoval jednotlivými

faktúrami. Išlo o faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 18,60 Eur, č. XXXXXXXXXX na sumu 18,60 Eur,
č. XXXXXXXXXX na sumu 23,-Eur, č. XXXXXXXXXX na sumu 9,-Eur, č. XXXXXXXXXX na sumu 9,-
Eur, č. XXXXXXXXXX na sumu 9,-Eur, č. XXXXXXXXXX na sumu 9,-Eur, č. XXXXXXXXXX na sumu 9,-
Eur, č. XXXXXXXXXX na sumu 9,-Eur a č. XXXXXXXXXX na sumu 9,-Eur. Žalovaná si svoju povinnosť
zaplatiť cenu za poskytovanú službu satelitnej televízie a za nájom zariadenia nesplnila, okresný súd jej

preto uvedenú povinnosť uložil napadnutým rozsudkom.

1.4Žalobcaodžalovanejvkonaníuplatnilajnároknazmluvnúpokutuzaporušeniezáväzkuviazanostia
zmluvné pokuty za nevrátenie zariadení v zmysle Zmluvy o poskytovaní služieb; nebolo sporné tvrdenie,
že právny predchodca žalobcu od Zmluvy so žalovanou odstúpil z dôvodu porušenia povinností zo

strany žalovanej. Pre prípad porušenia tejto povinnosti si zmluvné strany v ustanovení článku 1 písm. d)
Zmluvy o poskytovaní verejnej služby dohodli zmluvnú pokutu tak, že táto sa vypočíta ako súčet sumy
50,-Eur, ktorá predstavuje sankciu pri predčasnom ukončení zmluvy a zliav poskytnutých žalovanej, t.j.
rozdiel medzi akciovými cenami za služby, resp. ďalšími úkonmi s poskytovanými službami spojenýmipodľa Zmluvy a štandardnými cenami za tie isté služby, resp. úkony podľa aktuálneho cenníka. Aj keď
súd prvej inštancie v tomto smere pri predbežnom právnom posúdení uviedol, že dohodu o zmluvnej
pokute považuje za neplatnú pre jej neurčitosť, po podrobnejšom preskúmaní Zmluvy a reagujúc aj na

argumentáciu žalobcu dospel k zmene právneho posúdenia, nakoľko zľavy poskytnuté žalovanej boli
úplne a dostatočne špecifikované, spôsob určenia zmluvnej pokuty stanovený v článku 1 písm. d) v
spojení s vymedzením zliav poskytnutých žalovanej v článku 1 písm. g) Zmluvy okresný súd považoval
za dostatočne určitý a zrozumiteľný. Výpočet presnej výšky poskytnutých zliav nebol podľa názoru
okresného súdu pre priemerne obozretného spotrebiteľa neprimerane zložitý.

1.5 Okresný súd však zotrval na názore, že dohoda o zmluvnej pokute za porušenie záväzku viazanosti
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko spôsobuje značnú
nerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Zmluvuzakladajúcu
zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou považoval za zmluvu spotrebiteľskú,
aplikoval ustanovenia § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. Ustálil, že dohoda o zmluvnej pokute za

porušenie záväzku viazanosti nebola medzi žalobcom a žalovanou individuálne dojednaná. Žalobca ani
netvrdil, ani nepreukázal opak uvedeného. Ak zmluvnou pokutou bola zabezpečená povinnosť žalovanej
zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu viazanosti 24 mesiacov, dohoda nezohľadňovala
časové hľadisko, ako dlho od uzavretia zmluvy dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti. Žalovaná ako
spotrebiteľka bola povinná zaplatiť zmluvnú pokutu v nezmenenej výške bez ohľadu na dĺžku trvania

zmluvného vzťahu; mohla tak nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných nárokov
a pre nezaplatenie jedného poplatku uplatní žalobca rovnakú zmluvnú pokutu ako v prípade, keď k
porušeniu záväzku viazanosti dôjde na začiatku existencie zmluvného vzťahu. Neprimeranosť sankcie
sa prejavuje v spojení s časovým aspektom, spotrebiteľ je viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty
bez ohľadu na to, či dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti na začiatku alebo na konci viazanosti.

Okresný súd zdôraznil, že neprípustnosť takejto alebo obdobnej zmluvnej pokuty bola súdmi opakovane
vyslovená. Ak žalobca v tomto smere tvrdil, že žalovaná porušila zmluvné povinnosti hneď na začiatku
zmluvného vzťahu, súd prvej inštancie zdôraznil, že neprijateľnosť zmluvnej podmienky posudzoval
výlučne s ohľadom na jej obsah v čase uzatvorenia Zmluvy. Neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky
posudzoval, či spôsobuje značnú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, čo je spôsobené

tým, že nerozlišuje medzi situáciami, či si spotrebiteľ prestane plniť svoje zmluvné povinnosti hneď
na začiatku zmluvného vzťahu, v strede doby viazanosti alebo na jej konci. Nebolo podstatné, či a
kedy došlo k porušeniu záväzku viazanosti, podstatné bolo, že v čase uzavretia posudzovanej Zmluvy
dodávateľ ani spotrebiteľ nemal vedomosť, či a kedy k porušeniu viazanosti dôjde. Zmluvná podmienka
obsahujúca zmluvnú pokutu mala byť formulovaná tak, aby počas zmluvného vzťahu nemohla nastať

situácia, kedy by spôsobovala značnú nerovnosť v právach a povinnostiach dodávateľa a spotrebiteľa.
Z uvedeného vyplýva, že neprijateľnosť zmluvnej podmienky nemožno posudzovať v každom prípade
inak. Žalobcom tvrdený výklad znamená, že rovnaká zmluvná podmienka by mohla byť v jednom
prípade posúdená ako prijateľná a v inom ako neprijateľná. Toto však nie je zmyslom a účelom zákona
stanovujúceho povinnosť súdu skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok. Je postačujúce, aby

nastala čo i len jedna situácia, v ktorej by dojednaná zmluvná podmienka predstavovala pre spotrebiteľa
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach voči dodávateľovi.

1.6 Po vyhodnotení dojednania zmluvnej pokuty ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, okresný súd
zistil, že právny predchodca si pokutu za porušenie záväzku viazanosti u žalovanej uplatnil faktúrou č.

XXXXXXXXXX ako pokutu za porušenie záväzku viazanosti vo výške 50,-Eur a doplatky za jednotlivé
poskytnuté zľavy, aktivačný poplatok vo výške 26,50 Eur, diferencia základná balík MAXI vo výške 3,30
Eur, doplatok HBO vo výške 6,-Eur a základná inštalácia technikom vo výške 50,-Eur; spolu 135,80
Eur. Ustálil, že z absolútne neplatného zmluvného dojednania žalobcovi žiadny nárok nevznikol, preto
okresný súd v tejto časti nárok žalobcu na zmluvnú pokutu za nedodržanie doby viazanosti zamietol.

1.7 Pokiaľ ide o zmluvné pokuty za nevrátenie zariadení, ich uplatnenie považoval okresný súd za
dôvodné,nakoľkozvykonanéhodokazovaniamalpreukázané,žeprávnypredchodcažalobcužalovanej
prenajal štyri zariadenia HD STB s príslušenstvom a do výpožičky jej dal štyri smart karty. Žalovaná
porušila povinnosť v článku 1 písm. e) a f) Zmluvy, ktorou za zaviazala v prípade zániku Zmluvy

vrátiť zariadenie v nepoškodenom stave s príslušenstvom najneskôr do 15 dní odo dňa zániku Zmluvy.
Na toto porušenie povinnosti bola viazaná zmluvná pokuta, a to vo výške 50,-Eur za každé koncové
zariadenie HD STB alebo CA modul, 19,90 Eur za každú smart kartu, 10,-Eur za každý zdrojový
kábel, 10,-Eur za každý diaľkový ovládač a 3,-Eur za každý smart kábel. Aj v tejto časti súd prvejinštancie podrobil dojednanie o zmluvnej pokute súdnej kontrole neprijateľnosti zmluvnej podmienky;
dôvodprevyslovenieneprijateľnostinezistil.Výškazmluvnýchpokútprijednotlivýchzariadeniachnebola
neprimerane vysoká, zodpovedá nadobúdacej cene poskytovaných zariadení; dojednanie nespôsobuje

neprimeranú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľky.
V tejto časti uplatnených zmluvných pokút tak súd prvej inštancie uplatnenému nároku vyhovel.

1.8 Nakoľko sa žalovaná v plnení svojich povinností, najmä pokiaľ ide o úhradu splatných faktúr a úhradu
priznanej zmluvnej pokuty, dostala do omeškania, súd prvej inštancie rozhodol o jej povinnosti platiť

úrok z omeškania z jednotlivých dlžných súm, pričom aplikoval ustanovenie § 517 ods.2 Občianskeho
zákonníka a ustanovenie § 3 ods.1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Úrok z omeškania žalobcovi priznal
vždy odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr, a to vo výške 5% ročne.

1.9 Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania okresný súd aplikoval ustanovenie § 255 ods.2
C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci čiastočný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania voči

žalovanej podľa pomeru úspechu strán vo veci. Žalobca bol úspešný v rozsahu 78,5% a neúspešný
v rozsahu 21,5%. Pomer úspechu žalobcu a žalovanej je 57% v prospech žalobcu, a preto súd prvej
inštancie priznal žalobcovi návrh na náhradu trov konania v rozsahu 57%.

2. Proti rozsudku okresného súdu v časti, v ktorej súd určil neprijateľnosť zmluvnej podmienky (I. výrok),

v ktorej súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol (III. výrok) a v závislom výroku o nároku na náhradu trov
konania (IV. výrok), podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca (ďalej aj „odvolateľ“), v ktorom navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu postupom podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že
žalobe vyhovie v plnom rozsahu a zároveň zruší prvý výrok napadnutého rozsudku, ktorým došlo k
určeniu neprijateľnosti zmluvnej pokuty. Eventuálne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok s

poukazom na ustanovenie § 389 ods.1 C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
rozhodnutie. Uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods.1 písm. b), f) a h) C.s.p., tvrdil tak, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 Pokiaľ súd prvej inštancie vyhlásil zmluvnú podmienku za neprijateľnú, žalobca namietal, že
vyhlásenie zmluvnej podmienky za neprijateľnú zaväzuje len strany konania, takéto rozhodnutie nie
je záväzné voči každému. Je bez logického významu vyhlásiť zmluvnú podmienku za neprijateľnú v

konaní,kdežalobcomniejepôvodnýveriteľpohľadávky,keďžeibaonsamôžezdržaťpoužívaniatakejto
podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Žalobca totiž uplatňuje nárok na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok a nesporné, že Zmluvu koncipoval právny predchodca žalobcu. V tomto smere žalobca
poukázal na komentár k Civilnému sporovému poriadku a iné rozhodnutia súdov, napr. uznesenie
Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 11Co/200/2019 zo dňa 26.09.2019 a Krajského súdu v Trnave, sp.zn.

10Co/84/2016. Mal tak zato, že určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky voči postupníkovi je bez
právneho významu, takýto postup súdu nemá oporu v ustanovení § 298 ods.1, ods.2 C.s.p.. V tomto
smere súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ide o prekvapivé rozhodnutie, ktoré nemá
oporu v predvídateľnom právnom postupe konajúceho súdu, čím došlo k porušeniu žalobcových práv
na spravodlivý proces.

2.2 Odvolateľ rovnako poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie rozhodol bez nariadenia
pojednávania, verejne vyhlásil rozsudok a aj v rozsudku konštatoval, že považoval skutkové tvrdenia
žalobcu za nesporné. Ak napriek tomu v časti žalobu zamietol, bez nariadenia pojednávania, znemožnil
tým žalobcovi uskutočňovať jeho procesné práva; žalobca mal zato, že jeho skutkové tvrdenia sú

nesporné. Okresný súd takýmto spôsobom odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, znemožnil mu
realizáciu procesných práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok poskytuje. Aj v tomto smere poskytol
argumentáciu z iných rozhodnutí odvolacích súdov.

2.3 Žalobca považoval žalobu za dôvodnú aj v časti, v ktorej súd prvej inštancie žalobu zamietol,

pričom poukázal na právny inštitút zmluvnej pokuty, jeho účel a funkcie. Právny predchodca žalobcu
pritom žalovanej poskytoval akciové, zľavnené satelitné služby, žalovaná získala finančne zvýhodnené
služby satelitnej televízie práve na základe jej viazanosti v zmysle Zmluvy o poskytovaní verejných
služieb a právnemu predchodcovi žalobcu podpisom na Zmluve potvrdila, že v zmluvnom vzťahu sním zotrvá po dobu 24 mesiacov. K tomuto nedošlo z dôvodov na strane žalovanej, a teda z dôvodu
dlhodobého porušovania riadnych a včasných úhrad za poskytované služby. Žalovaná tak bola v prípade
nedodržania záväzku viazanosti povinná uhradiť zmluvnú pokutu, ktorá sa mala vypočítať ako súčet

sumy 50,-Eur, ktorá predstavuje sankciu pri predčasnom ukončení Zmluvy a poskytnutých zliav z
jednorazových poplatkov v zmysle cenníka. Žalobca uplatnil nárok na zmluvnú pokutu v súlade so
Zmluvou, zľavy boli žalovanej poskytnuté v súlade s objednanou kampaňou, ale iba za podmienky
dodržania záväzku viazanosti. Žalovaná v zmluvnom vzťahu nezotrvala ani jeden celý rok. V tomto
smere zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu

škody spôsobenej právnemu predchodcovi žalobcu v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom
na zľavy, ktoré boli poskytnuté na základe a po dobu trvania Zmluvy. Bola to žalovaná, ktorá porušila
svoje zmluvné povinnosti poskytnúť postupcovi zmluvne dohodnuté protiplnenie; žalovaná uvedené
skutočnosti nerozporovala, ani nepreukazovala opak skutkových tvrdení žalobcu. Je tak nesporným
skutkovým tvrdením, že žalovaná využívala služby satelitnej televízie a svojim konaním porušila viaceré
individuálne dohodnuté ustanovenia Zmluvy, čoho následkom je vznik nároku uplatňovaného žalobcom

v konaní.

2.4 Vo vzťahu k takto dojednanej zmluvnej pokute žalobca tvrdil, že musí dôjsť k testu proporcionality,
či sa dojednanie o zmluvnej pokute týka predmetu hlavného plnenia a primeranosti ceny a či bolo
individuálne dohodnuté za nespornosti skutkových tvrdení žalobcu. Súd pritom nevykonáva dôkazy

na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán; tieto si osvojí ako zistený skutkový stav, z
ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí. Iba účinne popreté skutkové tvrdenie sa považuje za
sporné. Poukázal pritom na závery vyplývajúce z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn.
11CoCsp/45/2020 zo dňa 22.02.2020, Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 11CoCsp/43/2020 zo dňa
27.05.2020. Zamietnutie žaloby v časti zmluvnej pokuty je potom v príkrom nesúlade s vykonanými

skutkovými a listinnými zisteniami súdu, ktorý v rozsudku výslovne uviedol, že žalovaná využívala služby
právneho predchodcu žalobcu a nezaplatila za služby zmluvne dohodnutú cenu. Je tak preukázané,
že žalovaná v omeškaní bola. Pokiaľ ide o otázku, či zmluvná pokuta bola individuálne dojednaná,
žalobca zdôraznil, že žalovaná mala možnosť si vybrať poskytovanú službu zo širokej škály ponúkaných
služieb; nemusela od žalobcu odoberať akciové ceny, mohla bez viazanosti platiť ceny v zmysle cenníka,

rozhodla sa pre využitie akcie a na prijatie záväzku viazanosti. Je tak na mieste, aby si žalobca tieto
služby zabezpečil potrebným spôsobom z dôvodu návratnosti. Súd pritom nezohľadnil vo vzájomných
súvislostiach skutočnosť, že žalovaná porušila svoje povinnosti poskytnúť žalobcovi zmluvne dohodnuté
protiplnenie, neuhrádzala vystavené faktúry riadne a včas a nedodržala ani dohodnutú dobu viazanosti
a individuálne dojednanie o zmluvnej pokute. Žalobcovi tak nie je zrejmé, z akého dôvodu bol dodávateľ

nútený so spotrebiteľom uzatvoriť len také dojednanie zmluvnej pokuty, ktorej hodnota klesá plynutím
času alebo využívaním služieb spotrebiteľom. Takúto povinnosť zákon neustanovuje; je potrebné
prihliadnuť na skutočnosť, že zmluvná pokuta predstavuje paušalizovanú náhradu škody a žalovaná
predmetné dojednanie bez výhrad podpísala.

2.5 Odvolateľ napokon namietol zmätočnosť a nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia okresného súdu, tvrdil, že v prípade správneho posúdenia veci a aplikácie zákonných
ustanovení v ich vzájomnej logickej súvislosti, by okresný súd nemohol dospieť k právnemu záveru,
ktorý vyjadril vo svojich výrokoch. Takýmto nesprávnym procesným postupom súd žalobcovi znemožnil,
aby uskutočňoval jemu procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces. Žalobca tvrdil, že odôvodnenie napadnutého rozsudku si vzájomne v jednotlivých bodoch
odporuje; žalobcovi nie je zrejmý žiaden prijateľný dôvod, pre ktorý okresný súd čiastočne zamietol
žalobu. Okresný súd pritom konštatoval, že všetky zľavy poskytnuté žalovanej boli úplne a dostatočne
presne špecifikované, súd považoval určenie zmluvnej pokuty za dostatočne určité a zrozumiteľné.
Taktiež konštatoval, že výška jednotlivých zliav nebola v zmluve uvedená presnými sumami, pričom

túto skutočnosť okresný súd nepovažoval samú o sebe za takú, ktorá by mala za následok neplatnosť
dohody o zmluvnej pokute. Napriek tomu v časti zmluvnej pokuty žalobu zamietol. V uvedenom videl
odvolateľ svojvôľu a zmätočnosť súdu vo vzťahu k priznanému nároku. Rozhodnutie okresného súdu
tak podľa žalobcu napĺňa znaky nepreskúmateľnosti, zmätočnosti, neodráža správne zistený skutkový
stav, neobsahuje správne a relevantné odôvodnenie, a preto nie je možné voči nemu zo strany žalobcu

argumentovať. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť, akými právnymi a logickými úvahami sa
súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní riadil.

3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.4. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa

§ 379 C.s.p. z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p.; napadnuté rozhodnutie
okresného súdu v napadnutom rozsahu postupom podľa § 387 ods.1, ods.2 C.s.p. ako vecne správne
potvrdil.

4.1 Podľa § 387 ods.1 ods.2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

5. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú
k zaplateniu sumy celkom 961,50 Eur spolu so zodpovedajúcim úrokom z omeškania a k náhrade

trov konania. Je zrejmé, že žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore odvodil zo Zmluvy o
postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi ním ako postupníkom a spoločnosti DIGI SLOVAKIA s.r.o.
ako postupcom. Právny základ vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou predstavuje
Zmluva o poskytovaní verejných služieb č.XXXXXXXX zo dňa 21.07.2017, na základe ktorej právny
predchodca poskytoval žalovanej službu satelitnej televízie a žalovaná bola povinná uhrádzať mu

mesačné platby vo výške uvedenej v zmluve. Žalovaná svoje povinnosti podľa Zmluvy neplnila, a to už
v dobe viazanosti, preto právny predchodca žalobcu od Zmluvy odstúpil a žalovanej fakturoval nielen
cenu za poskytnuté služby ale aj zmluvnú pokutu podľa ustanovení Zmluvy o poskytovaní verejných
služieb. Uvedené skutočnosti považoval za nesporné súd prvej inštancie a na nesporné a nezospornené
ich považuje aj odvolací súd.

5.1 Súd prvej inštancie žalobe vyhovel v časti nezaplatených faktúry za poskytnuté služby a v časti
uplatnených zmluvných pokút podľa ustanovenia čl.1 písm. e) a f) Zmluvy o poskytovaní verejných
služieb, žalobe nevyhovel v časti uplatneného nároku na zmluvnú pokutu podľa ustanovenia čl.1 písm.
d) Zmluvy. Osobitným výrokom rozhodol o neprijateľnosti zmluvnej pokuty podľa čl.1 písm.d) Zmluvy.

6. Odvolateľ namietol výrok súdu prvej inštancie, ktorým tento vyhlásil zmluvnú podmienku podľa
ustanovenia čl.1 písm. d) Zmluvy za neprijateľnú, výrok, ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol a výrok o nároku na náhradu trov konania.

7. Odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcu za dôvodné.

7.1 Odvolateľ tvrdil nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie tvrdením jeho
zmätočnosti a nepreskúmateľnosti jeho odôvodnenia a tiež tvrdil, že okresný súd v prípade správneho
právneho posúdenia veci a aplikácie zákonných ustanovení v ich vzájomnej súvislosti by nemohol

dospieť k právnemu záveru, ktorý vyjadril vo svojich výrokoch; mal tiež zato, že odôvodnenie rozsudku
si v jednotlivých bodoch odporuje.

7.2 V súvislosti s námietkou nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že
právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho

procesu;nedostatokodôvodneniarozhodnutiaspôsobujenepreskúmateľnosťrozhodnutia.Rozhodnutie
musí vychádzať zo stavu zisteného v súdnom konaní; musí obsahovať náležitosti uvedené v § 220 ods.2
C.s.p.; v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy
označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky
procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne

argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé. Nepreskúmateľným nie je len rozhodnutie, ktoré neobsahuje vôbec odôvodnenie alebo
ktorého odôvodnenie je nedostatočné, ale za nepreskúmateľné je možné označiť aj také rozhodnutia,

ktoré obsahujú také odôvodnenie, ktoré si vo vzťahu k výroku rozhodnutia vzájomne odporuje. Kritériom
pre posúdenie (ne)preskúmateľnosti rozhodnutia je splnenie náležitostí odôvodnenia ustanovených
zákonom.7.3 Uvedenou vadou napadnuté rozhodnutie okresného súdu netrpí. Naopak, podľa názoru odvolacieho
súdu sa súd prvej inštancie precízne vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami majúcimi vplyv
narozhodnutievovecisamej;vysporiadalsasotázkouaktívnejvecnejlegitimáciežalobcu,dôvodnosťou

nároku pokiaľ ide o nezaplatené faktúry za poskytnuté služby, dôvodnosťou nároku v časti uplatnených
zmluvných pokút; z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, z akého dôvodu časť uplatnenej zmluvnej
pokuty považoval za nárok vyplývajúci z neprijateľnej zmluvnej podmienky; vysvetlil, čo je neprijateľná
zmluvná podmienka, prečo konkrétnu zmluvnú podmienku považoval za neprijateľnú a odvolaciemu
súdu je tiež zrejmé, že z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky žalobu v časti uplatneného nároku na

zmluvnú pokutu zamietol. Odôvodnený a preskúmateľný je aj výrok o nároku na náhradu trov konania,
keď súd prvej inštancie vychádzal z ustanovenia § 255 ods.2 C.s.p. a vyčíslil percentuálnym vyjadrením
pomer úspechu a neúspechu žalobcu v spore.

7.4 Ak odvolateľ nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku videl v tom, že súd prvej
inštancie považoval určenie zmluvnej pokuty za dostatočne určité, opomenul, že v spore viacero

nárokov na zmluvnú pokutu a to podľa ustanovenia čl.1 písm. e) a f) Zmluvy, v prípade ktorej ide o
zmluvnú pokutu za nájom a vypožičanie zariadenia. Okresný súd nepovažoval zmluvné dojednanie
ani za neurčité ani v spojení s vymedzením zliav poskytnutých žalovanej (čl.1 písm. d/ Zmluvy). Aj z
uvedeného dôvodu (po poskytnutí vysvetlenia žalobcom na výzvu súdu) okresný súd v časti zmluvných
pokút žalobe vyhovel. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia pre odvolací súd ale jasne vyplýva, že

pokiaľ žalobu v časti zamietol, bolo tak z dôvodu, že dojednanie o zmluvnej pokute, súvisiacej v dobou
viazanosti v rovnakej výške počas celej doby viazanosti z tohto dôvodu (a nie z dôvodu neurčitosti)
považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu nerovnováhu v právach a povinnostiach
účastníkov zmluvy - dodávateľa a spotrebiteľa. Vysvetlil, v čom spočíva značná nerovnováha, pričom
nepovažoval za podstatné následné správanie žalovanej; podstatné bolo, že zmluvná podmienka ako

taká je spôsobilá privodiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy, na
prospech dodávateľa. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v tomto smere v žiadnom smere nie
je vnútorne rozporné a protirečivé.

7.5 Neobstojí ani tvrdenie, že v dôsledku absencie riadneho odôvodnenia nebolo možné žalobcom proti

nemuargumentovať;naopak,zodvolaniažalobcujezrejmé,ženadôvody,naktorýchsúdprvejinštancie
svoje rozhodnutie založil, odvolateľ relevantne a konkrétne argumentuje. Nepreskúmateľnosťou
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie netrpí.

8. Odvolateľ tvrdil, že súd prvej inštancie rozhodnutím bez nariadenia pojednávania s prihliadnutím

na nesporné skutkové tvrdenia žalobcovi znemožnil uskutočňovať jeho procesné práva. K uvedenému
odvolací súd uvádza, že je zrejmé, že súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 297 písm. b)
C.s.p., dôvod, pre ktorý tak postupoval v napadnutom rozhodnutí uviedol a poukázal na to, že išlo o
otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšovala 1.000,-Eur.

8.1 V danom prípade vzhľadom na odvolacie dôvody bolo sporné, či ustanovenia Civilného sporového
poriadku umožňovali okresnému súdu „zosporniť“ inak nesporné skutkové tvrdenia, nakoľko žalovaná
skutkové tvrdenia nepoprela, vo veci sa nevyjadrila. Okresný súd sám v bode 11 napadnutého rozsudku
konštatoval, že považoval skutkové tvrdenia žalobcu za nesporné.

8.2 Podľa ustanovenia § 215 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu; skutkový stav
sa zisťuje postupom podľa Civilného sporového poriadku; zistený skutkový stav tvoria predovšetkým
výsledky dokazovania, ďalšie zákonom predvídané skutočnosti (skutočnosti všeobecne známe,
skutočnosti známe súdu z jeho činnosti, zhodné tvrdenia strán, nepopreté skutkové tvrdenia, prípadne

rozhodnutia iných orgánov). V sporovom konaní súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných
skutkových tvrdení strán; nesporné skutkové tvrdenie si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z
ktorého vychádza v rozhodnutí vo veci samej. V spotrebiteľskom spore nedáva priestor na dokazovanie
nesporných skutkových tvrdení ani ustanovenie § 295 C.s.p.; v prípade nesporných skutkových tvrdení
strán nie je dokazovanie pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné, stav potrebný pre rozhodnutie súdu je

vytvorený práve nespornými skutkovými zisteniami, ustanovenie § 295 C.s.p. nevylučuje a nenahrádza
povinnosť spotrebiteľa v spotrebiteľskom spore pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu; súd nemôže (iba s poukazom na ustanovenie § 295 C.s.p.) ani v
spotrebiteľskom spore vykonávať dokazovanie ohľadne tvrdení, ktoré spotrebiteľ v spore nepredniesol.Iba výnimočne môže súd v záujme ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami
vykonať dokazovanie ohľadne ich existencie v spotrebiteľskej zmluve aj bez skutkových tvrdení
spotrebiteľa o ich existencii; skúmanie neprijateľných zmluvných podmienok nemožno stotožňovať so

skúmaním splnenia náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pri náležitostiach zmluvy totiž ide o
skutkovú otázku; naopak pri neprijateľných zmluvných podmienkach o otázku právnu.

8.3 Odvolateľ pritom ani neuviedol, ktorú skutkovú otázku súd prvej inštancie dokazovaním bez
nariadenia pojednávania dotvoril. Naopak, odvolací súd z obsahu napadnutého rozhodnutia dospel k

záveru, že súd prvej inštancie žiadnu zo skutkových otázok sám nedotvoril, uplatnený nárok právne
posudzoval z hľadiska prípadnej existencie neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorú zistil v dojednaní
o zmluvnej pokute.

8.4 Navyše, k tvrdenému odňatiu možnosti konať pred súdom a tvrdenému prekvapivému rozhodnutiu
súdu prvej inštancie odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie čo aj bez nariadenia pojednávania

pred vyhlásením rozhodnutia žalobcovi uviedol svoje predbežné právne posúdenie s tým, že uplatnené
nároky na zmluvnú pokutu sa mu javia za neurčité, resp. nedostatočne špecifikované; vyzval žalobcu
na vyjadrenie, žalobca sa na takúto výzvu vyjadril. Doplnené tvrdenia žalobcu súd prvej inštancie
zaslal na vyjadrenie žalovanej, ktorá bola v spore nečinná. Nemožno tak dôvodne tvrdiť, že o spornosti
právnej (nie skutkovej) otázky žalobca nevedel, že k spornosti právnej otázky sa vyjadriť nemohol (a

tak došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces). Naopak, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že
časť právnej argumentácie žalobcu na výzvu k vyjadreniu sa k predbežnému právnemu posúdeniu si
súd prvej inštancie osvojil; predbežný právny názor v rozhodnutí vo veci samej zmenil a žalobe vyhovel
v časti zmluvných pokút, ktoré pôvodne považoval za neurčité, resp. neprijateľné. Postup súdu prvej
inštancie nebol v rozpore s ustanoveniami Civilného sporového poriadku, dokazovanie na preverenie

skutkového stavu nevykonal. Pokiaľ ale posudzoval neprijateľnosť zmluvného ustanovenia, z ktorého
žalobcavyvodzovalčasťuplatnenéhonároku,jehopostupbolsprávny,kzosporneniuskutkovýchtvrdení
žalobcu nedošlo.

9. Pokiaľ ide o výrok okresného súdu, ktorým žalobu v časti zamietol, vychádzal z toho, že časť

uplatneného nároku vyplýva z neprijateľnej zmluvnej podmienky definovanej v čl.1 písm. d) Zmluvy
o poskytovaní verejných služieb, podľa ktorého „porušením záväzku viazanosti vznikne podniku voči
účastníkov právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty; zmluvná pokuta sa vypočíta ako súčet
sumy 50,-Eur, ktorá predstavuje sankciu pri predčasnom ukončení zmluvy a zliav, t.j. rozdielu medzi
akciovými cenami za služby, resp. ďalšie úkony s poskytovanými službami spojené podľa tejto zmluvy

a štandardnými cenami za tie isté služby, resp. úkony podľa aktuálneho cenníka“.

9.1 Odvolací súd súhlasí s vysloveným názorom, že uvedená zmluvná podmienka je neprijateľná,
spôsobujúca značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy na neprospech
spotrebiteľa. Okresný súd poukázal na všeobecné východiská pre posudzovanie zmluvnej podmienky

ako neprijateľnej ako aj na konkrétne dôvody, prečo zmluvnú podmienku uvedenú v ustanovení zmluvy
považoval za neprijateľnú. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluve nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvnú podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dohodnuté. Občiansky zákonník v
ustanovení § 53 ods.4 iba príkladmo vypočítava zmluvné podmienky, ktoré sa v spotrebiteľskej zmluve
považujú za neprijateľné; súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 53 ods.4 písm. k) Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého sa za neprijateľnú podmienku považuje ustanovenie zmluvy, ktoré požaduje
od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú

s nesplnením jeho záväzku.

9.2 Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že Slovenská republika si plní záväzok vyplývajúci
z čl. 6 Smernice Rady č. 93/13/EHS zabezpečiť spotrebiteľovi vysokú mieru ochrany jeho práv tým, že
súdy majú právomoc zhodnotiť neprijateľné zmluvné podmienky ex officio, čo predstavuje výnimku z

dispozičnej zásady aj zo zásady ne ultra petitum. Prejednávaný spor je individuálnym spotrebiteľským
sporom; ak súd v individuálnom spotrebiteľskom spore posúdi niektorú zmluvnú podmienku za neplatnú
z dôvodu jej neprijateľnosti, je povinný uviesť jej znenie vo výroku rozsudku, ktorý je záväzný ibainter partes, nie pre každého (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 1037).

9.3 Z vyššie uvedeného vyplýva, že neprijateľnou je v zmysle § 53 ods.1 vety prvej Občianskeho
zákonníka zmluvná podmienka obsahujúca ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nerovnovážny stav môže byť založený
najmä na kvalitatívnom určení práv spotrebiteľa, jeho povinností a na ich súhrne. Nie každá podmienka,
ktorá sa navonok môže individuálne javiť ako neprijateľná, musí mať za následok jej neprijateľnosť. Do

úvahy treba zobrať aj ďalšie dojednané podmienky, všetky skutočnosti vyplývajúce z obsahu zmluvy
aj okolnosti jej uzatvorenia.

9.4 Pokiaľ ide o individuálny charakter zmluvného dojednania odvolací súd zdôrazňuje, že dôkazné
bremeno za účelom preukázania individuálneho dojednania zmluvných ustanovení v zmysle § 53
ods. 3 Občianskeho zákonníka nesie dodávateľ. V prípade posudzovania dojednania o zmluvnej

pokute v prejednávanom individuálnom spore podľa odvolacieho súdu netreba vychádzať len z jeho
formulárového charakteru, ale aj z okolností uzatvárania zmluvy; na ich špecifikum v prejednávanej veci
žalobca nepoukazoval. Je potrebné sa stotožniť so záverom, že posudzovaná Zmluva o poskytovaní
verejných služieb je zmluvou formulárovou, do ktorej boli vpísané osobné údaje žalovanej a detaily
týkajúce sa predmetu zmluvného vzťahu strán sporu. Nemožno opomenúť, že ich doplneniu nevyhnutne

muselo predchádzať rokovanie účastníkov zmluvy a rozhodnutie žalovanej uzatvoriť práve tento
typ zmluvy a rozhodnutie o rozsahu poskytovaných služieb a potrebných zariadení súvisiacich s
poskytovanými službami. Aj keď je zrejmé, že služby a zariadenia boli žalovanej poskytnuté za zľavenú
sumu (KAMPAŇ LETO 2017 - SATELIT Štandard, zo Zmluvy nevyplýva, aký má akciová kampaň súvis
zo záväzkom viazanosti a či žalovanej ako spotrebiteľke bola ponúknutá aj iná možnosť poskytovania

inej verejnej služby, so záväzkom viazanosti nespojenej.

9.5 Odvolací súd síce vníma podnikateľský zámer dodávateľa verejnej služby, ktorý má počas doby
viazanosti garantovaný príjem vyplývajúci z faktúr za poskytované služby a že práve táto garancia
umožňovala dodávateľovi poskytnúť služby (uplatnená zmluvná pokuta je definovaná ako súčet sumy

50,-Eur ako sankcie pri predčasnom ukončení zmluvy a zliav, t.j. rozdielu medzi akciovými cenami sa
služby, resp. ďalšie úkony s poskytovanými službami spojené). Nič to nemení na skutočnosti, že výška
zmluvnej pokuty v danom prípade nie je určená degresívnym spôsobom, ktorý by zohľadňoval dobu,
počas ktorej si spotrebiteľ svoj záväzok zo Zmluvy plní riadne a včas (resp. počas ktorej v zmluvnom
vzťah s dodávateľom zotrvá). Nešlo by o neprijateľnú zmluvnú pokutu, ak by jej ustanovenie túto dobu

zohľadňovalo napr. tým, že výška zmluvnej pokuty sa pri dobe viazanosti 24 mesiacov znižuje o 1/24.
Spôsob stanovenia výšky zmluvnej pokuty tak postihuje všetky prípady rovnako; rovnaká sankcia by sa
mala uplatniť v prípade, ak spotrebiteľ svoje povinnosti (a tým aj dobu viazanosti) poruší už v prvom
mesiaci trvania zmluvného vzťahu ako aj v prípade, že k porušeniu zmluvného vzťahu (doby viazanosti)
dôjde v poslednom mesiaci viazanosti, keď už podnikateľský zámer dodávateľa spočívajúci v garancii

príjmu za obdobie 24 mesiacov bol takmer v celosti naplnený. Práve v uvedenej skutočnosti videl súd
prvej inštancie neprijateľný charakter zmluvnej podmienky vytvárajúcej značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach účastníkov Zmluvy na neprospech spotrebiteľa. S uvedeným konštatovaním okresného
súdu sa v zmysle vyššie uvedenej argumentácie v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd. Pokiaľ
teda súd prvej inštancie žalobu v časti zamietol z dôvodu, že v tejto časti uplatnený nárok má pôvod v

neprijateľnej zmluvnej podmienke, jeho závery nie sú výsledkom nesprávneho právneho posúdenia.

9.6 Nič na tom nemení ani argumentácia odvolateľa o správaní žalovanej po uzatvorení zmluvného
vzťahu, resp. času, kedy došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti. Zmluvná podmienka je neprijateľná
od počiatku, postačuje, že už v čase uzavretia zmluvy vytvára značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán na neprospech spotrebiteľa, nepôsobí rovnovážne ani na všetky možné
situácie, ktoré po uzavretí zmluvy môžu nastať (porušenie povinnosti v rôznom čase od uzavretia
zmluvy). Ak odvolateľ tvrdil, že zmluvná pokuta predstavuje (aj) paušalizovanú náhradu škody práve
z vyššie uvedeného vyplýva, že v prípade porušenia zmluvy spotrebiteľom v čase bezprostredne
predchádzajúcom uplynutiu doby viazanosti dodávateľovi prakticky žiadna škoda nevzniká. Uvedenú

skutočnosť zmluvná pokuta uplatniteľná v rovnakom rozsahu bez ohľadu na moment porušenia
zmluvných povinností nezohľadňuje. V tomto smere nie je ani podstatné, že žalovaná porušenie svojich
zmluvných povinnosti neprela; nepopiera ich ani súd prvej inštancie a ani odvolací súd. Podstatná preposúdenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky je jej zmluvná formulácia a nie následné správanie strán
zmluvy.

9.7 Napokon pokiaľ žalobca poukazoval na test proporcionality; z vyššie uvedeného vyplýva, že práve
takýmto testom zmluvné ustanovenie o zmluvnej pokute neprešlo; právu dodávateľa na zaplatenie
zmluvnej pokuty stojí oproti právo spotrebiteľa, aby zmluvné ustanovenia od neho nevyžadovali v
prípade nesplnenia záväzku platenie neprimerane vysokej zmluvnej pokuty, a to bez ohľadu na
skutočnosť, v akom časovom okamihu doby viazanosti svoju zmluvnú povinnosť porušil. Zmluvná

pokuta v tomto smere sa netýka ani hlavného predmetu plnenia, ktorým je záväzok dodávateľa
dodať spotrebiteľovi dohodnuté služby a záväzok spotrebiteľa uhradiť odplatu za poskytnuté služby. V
konečnom dôsledku samotná zmluvná pokuta je akcesorickým záväzkom; nejde o predmet hlavného
plnenia.

9.8 Iba pre úplnosť odvolací súd poukazuje aj na argumentáciu okresného súdu, ktorý poukázal na

iné rozhodnutia súdov, ktoré práve vo vzťahu k zmluvným pokutám pre porušenie doby viazanosti
opakovane vyslovili neprijateľnosť zmluvnej podmienky; uvedené rozhodnutia sa prevažne týkali
mobilných operátorov. Preskúmavaná zmluvná podmienka v tomto smere nereflektovala na aplikačnú
prax súdov (ako to vykonali mobilný operátori). Aj z tohto dôvodu a z dôvodu právnej istoty okresný súd
nemal inú možnosť, ako nárok vyplývajúci z neprijateľnej zmluvnej podmienky zamietnuť.

10. Odvolací súd sa nestotožnil ani s argumentáciou odvolateľa vo vzťahu k výroku rozsudku súdu
prvej inštancie, ktorý po konštatovaní zmluvnej podmienky túto samostatným výrokom vyhlásil ako
neprijateľnú. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súdy majú právomoc zhodnotiť neprijateľné zmluvné
podmienky ex officio, a to nielen v rámci konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach

(§ 301 a nasl. C.s.p.); v týchto konaniach súd koná na základe žaloby, ktorou sa žalobca, ktorým
môže byť len organizácia založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa a orgán dohľadu podľa
osobitného predpisu, domáha vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky (alebo nekalej obchodnej
praktiky). Okresný súd však konal v individuálnom spotrebiteľskom spore a viazaný ustanovením § 298
C.s.p. nemal možnosť ale povinnosť (súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie

tejto zmluvnej podmienky) o neprijateľnosti zmluvnej podmienky rozhodnúť. Na uvedenom nič nemení
skutočnosť, že v osobe žalobcu ide o nadobúdateľa pohľadávky od dodávateľa na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok a ani skutočnosť, že pre žalobcu je uvedený výrok bez reálneho významu,
nakoľkoonsámtakútozmluvnúpodmienkuvzmluveneustanovilaanijusámnepoužíva.Civilnýsporový
poriadok na takéto prípady nedopadá a nestanovuje ich ako výnimku, kedy by sa samostatný výrok o

neprijateľnosti zmluvnej podmienky nevyžadoval.

11. Ak odvolateľ vo svojej argumentácii poukazoval na iné rozhodnutia krajských súdov odvolací súd
zdôrazňuje, že až právny názor opakovane potvrdený Najvyšším súdom Slovenskej republiky je možné
považovať za súčasť ustálenej judikatúry, pričom významnou je aj skutočnosť, či takéto rozhodnutie bolo

publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Odvolacie
súdy tedaniesúprirozhodovaníviazanénázormiinýchodvolacíchsúdov(hociajvobdobnýchveciach).
Odvolateľ poukazoval aj na iné rozhodnutie odvolacieho senátu Krajského súdu v Banskej Bystrici 11Co,
predošlé rozhodnutie a právne názory v ňom uvedené odvolací senát týmto rozhodnutím nezmenil a
zotrváva na stanovisku už uvedenom v predošlom rozhodnutí (vo vzťah o otázke potreby nariadenia

pojednávania súdom prvej inštancie pri nečinnosti strany žalovanej a nepopretiu skutkových tvrdení
žalobcu).

12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu podľa
§ 387 ods.1, 2 C.s.p. potvrdil. Odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu aj závislý výrok o nároku na

náhradu trov konania, inak odvolaním nenapadnutý, iba cez argumentáciu k nesprávnosti rozhodnutia
vo veci samej. Súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 255 ods.2 C.s.p., prihliadol iba
na čiastočný úspech žalobcu vo veci samej, zistil percento úspechu strán sporu v spore a správne
vyčíslil pomer úspechu žalobcu. Na základe uvedeného okresný súd správne žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 57% proti žalovanej, ktorá v tomto pomere bola v spore neúspešná.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p., vzhľadom ku skutočnosti, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu potvrdil,
nemožno konštatovať inak, iba že v odvolacom konaní bola plne úspešná žalovaná, ktorej by tak vznikolnárok na náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaná bola v odvolacom
konaní nečinná, k podanému odvolaniu sa nevyjadrila a zo spisu nevyplýva, že by je v odvolacom konaní
trovy vznikli, odvolací súd rozhodol tak, že jej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 C.s.p.).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 C.s.p.)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.