Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. december 2010

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/321/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109218827
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2010

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Čekanová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2010:3109218827.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: R. P., s.r.o. so sídlom B. XX, V., IČO 35 808 756, zast. L..
E. M., advokátom, F. A. M. XX, P. proti žalovanému G. - S. T. so sídlom In der B. XX, XXX XX P., O. F.,
zast. L.. Y., advokátkou, Halašova 15, Bratislava, o zaplatenie sumy 6 638,78 eur s prísl., na odvolanie
žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/197/2009 - 143 zo dňa 21. júla 2010,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh žalovaného na zastavenie konania, ktorý
žalovaný podal spolu s odporom proti vydanému platobnému rozkazu a ktorý odôvodňoval tým, že
medzi účastníkmi došlo k dohode o právomoci súdu pre prípad sporov, a to súdu v Pirmasens, Spolková
republika Nemecko. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na znenie čl. 1

ods. 1, 3, čl. 5 ods. 1, 3 a čl. 23 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznaní a
výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach a po preskúmaní bodu 20 zmluvy o prenájme
uzavretej medzi účastníkmi vyvodil záver, že bod 20 predmetnej zmluvy neobsahuje dohodu účastníkov
o právomoci súdu vo veci náhrady škody, či už zo zmluvnej alebo mimozmluvnej zodpovednosti v zmysle
čl. 23 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznaní a výkone rozsudkov v občianskych
a obchodných veciach. Konštatoval, že námietka žalovaného o nedostatku právomoci slovenských

súdov je preto nedôvodná a podľa čl. 5 ods. 1, 3 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznaní
a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach je vo veci daná osobitná právomoc Okresného
súdu Trenčín ako súdu, v obvode ktorého došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody
uplatnenej žalobcom. Ďalej uviedol, že pokiaľ žalobca spochybňoval existenciu písomnej zmluvy medzi
účastníkmi resp. jej platnosť, jeho námietka neobstojí, pretože žalovaný predmetnú zmluvu ako listinný
dôkaz riadne predložil.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo aby sám zastavil
konanie pre nedostatok právomoci prvostupňového súdu vo veci konať a rozhodovať. Zdôraznil, že
osobitná právomoc prvostupňového súdu nemôže byť daná podľa čl. 5 ods. 1 písm. a) nariadenia
Rady (ES) č. 44/2001, lebo predmetom žaloby nie je plnenie z uzavretej zmluvy o nájme, ale

nárok na náhradu škody. Poukázal na skutočnosť, že on, žalovaný, je podnikateľom na území
SRN, v obvode prvostupňového súdu nemá sídlo, miesto podnikania ani bydlisko, čím je vylúčená
všeobecná príslušnosť prvostupňového súdu podľa § 85 ods. 4 O.s.p.. Namietal miestnu príslušnosť
prvostupňového súdu aj podľa § 86 ods. 2 O.s.p., a to z dôvodu, že v obvode prvostupňového súdu nemá
žiaden majetok. Nesúhlasil s názorom prvostupňového súdu o jeho právomoci ani na základe toho, že v
mieste jeho obvodu došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá právo na náhradu škody, a to z dôvodu, že tento

druh miestnej príslušnosti prichádza do úvahy iba za predpokladu, že súčasne existuje aj všeobecný súd
žalovaného v SR. Keďže existencia takéhoto súdu je v danom prípade vylúčená, vylúčená je aj miestnapríslušnosť prvostupňového súdu podľa § 87 písm. b) O.s.p.. Ďalej s poukazom na čl. 3 ods. 1 a čl. 23
ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 a s poukazom na písomne uzavretú zmluvu o nájme bol toho
názoru, že dohoda o výlučnej právomoci súdu v Pirmasens (SRN) obsiahnutá v bode 20 zmluvy je určitá

a zrozumiteľná, teda platná a účinná. Zdôraznil, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti konanie v
predmetnej veci patrí do právomocí súdu v Pirmasens (SRN) ako súdu, v obvode ktorého má žalovaný
svoje sídlo a ktorého právomoc je založená aj na základe písomnej dohody účastníkov v jej bode 20 tak,
ako to predpokladá čl. 23 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie prvostupňového súdu potvrdiť
ako vecne správne. Predovšetkým poukázal na skutočnosť, že dojednanie bodu 20 nájomnej zmluvy,
ktoré znie: „ Miesto súdu sa nachádza v Pirmasens“ nie je dohodou o právomoci konkrétneho súdu na
riešenie sporov, lebo takéto znenie nevyhovuje požiadavke čl. 23 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001
na dojednanie právomocí konkrétneho súdu na konkrétny právny vzťah. Znenie bodu 20 nájomnej
zmluvy totiž neobsahuje dohodu o právomoci súdu, uvedenie sporov ani právnych vzťahov, ktoré by mal

určitý súd riešiť, definíciu, ktorý súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie ich sporov
a neobsahuje ani uvedenie členského štátu, v ktorom by sa mal súd nachádzať. Je preto nesporné, že
vecne a miestne príslušným súdom, ktorý má vo veci právomoc konať, je podľa čl. 5 ods. 3 nariadenia
Rady(ES)č.44/2001OkresnýsúdTrenčín.Ktvrdeniužalovaného,žetennaúzemíSlovenskejrepubliky
nemá majetok, uviedol, že v čase podania žaloby o náhradu škody sa majetok žalovaného na území SR,

konkrétne v Trenčíne, nachádzal; išlo o koncertný stan, ktorý sa zrútil, v dôsledku čoho došlo k vzniku
škôd nielen na majetku ale i na zdraví.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2,
písm. c/ O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podanou žalobou uplatňuje proti žalovanému 6 638,78 eur titulom
náhrady škody, ktorá vznikla v dôsledku toho, že dňa 18.7.2009 v priebehu hudobného festivalu V.
2009 došlo k zrúteniu koncertného stanu, ktorý bol a aj je vo vlastníctve žalovaného, ktorý žalovaný
postavil a prenajal zmluvou o nájme žalobcovi. V dôsledku tejto udalosti, okrem toho, že došlo k úmrtiu

jednej osoby a zraneniu približne 50 osôb, vznikli aj materiálne škody a festival V. 2009 bol okamžite
ukončený. Dňa 15.7.2009 žalobca uzavrel so spoločnosťou ČSOB Poisťovňa, a.s. poistnú zmluvu č.
XXXXXXXXXX., v rámci ktorej bolo dojednané živelné poistenie a poistenie zodpovednosti za škodu. Na
základe tejto poistnej zmluvy a v dôsledku zrútenia stanu, keď došlo k vzniku škody viacerým osobám,
žalobca zaplatil spoločnosti ČSOB Poisťovňa, a.s. sumu 6 638,78 eur, predstavujúcu časť spoluúčasti

žalobcu na škode hradenej uvedenou poisťovňou. Žalobca si tak uplatňuje proti žalovanému v konaní
nárok na náhradu škody vo výške zodpovedajúcej sume zaplatenej spoluúčasti, teda vo výške 6 638,78
eur s odôvodnením, že žalovaný nesie objektívnu zodpovednosť za škodu, ktorú žalobcovi spôsobil
svojou prevádzkovou činnosťou (prevádzkou stanu), pričom tvrdí, že žalovaný postavil stan chybne a
z nevhodných materiálov, čím nesie zodpovednosť nielen podľa § 420a Obč. zák., ale aj podľa § 373

Obch. zák..

Z obsahu spisu je ďalej zrejmé, že žalovaný namieta právomoc súdu prvého stupňa konať v predmetnej
veci s poukazom na skutočnosť, že medzi účastníkmi došlo k platnej dohode o právomoci súdu v
Pirmasens v SRN a tiež s poukazom na skutočnosť, že ani z ustanovení právnych predpisov (či

už z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, alebo z Občianskeho súdneho
poriadku) nemožno vyvodzovať právomoc a príslušnosť Okresného súdu Trenčín na konanie v
predmetnej veci.

Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu, najmä obsahu nájomnej zmluvy a jej bod 20 konštatuje, že

námietka žalovaného o nedostatku právomoci prvostupňového súdu na konanie v predmetnej veci je
nedôvodná.

Súd prvého stupňa pri posudzovaní právomoci a príslušnosti správne vychádzal zo znenia nariadenia
Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach,

keďže obaja účastníci majú sídlo v štátoch, ktoré sú členmi Európskej únie (žalobca v SR, žalovaný
v SRN). Aplikácia predmetného nariadenia Rady (ES) má prednosť pred použitím vnútroštátnych
predpisov a okrem iného upravuje aj otázku právomoci súdov členských štátov na riešenie sporov.Z čl. 5 ods. 1a citovaného nariadenia Rady (ES) vyplýva, že osobu s bydliskom na území členského
štátu možno žalovať v druhom členskom štáte v zmluvných veciach na súde podľa miesta zmluvného
plnenia, ktoré je predmetom žaloby

Podľa ods. 3 uvedeného článku osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom
členskom štáte vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti, na súdoch podľa miesta, kde došlo
alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok.

Právomoc podľa citovaného článku 5 sa určí za predpokladu, že medzi účastníkmi zmluvy nedošlo k
dohode o právomoci na riešenie prípadných sporov podľa čl. 23 ods. 1 predmetného nariadenia Rady
(ES), v zmysle ktorého, ak sa účastníci zmluvy, z ktorých jeden alebo viacerí majú sídlo v členskom štáte,
dohodli, že súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu
vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd alebo tieto súdy.

Z bodu 20 zmluvy o nájme uzavretej medzi žalobcom a žalovaným (bez uvedenia dátumu) vyplýva, že
miesto súdu sa nachádza v Pirmasens.

Odvolací súd, vychádzajúc zo znenia čl. 23 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001, je zhodne s
prvostupňovým súdom názoru, že bod 20 zmluvy o nájme nemá náležitosti platnej dohody o právomoci

súdu na riešenie sporov vzniknutých v súvislosti s nájomným vzťahom účastníkov. V predmetnom bode
zmluvy sa len konštatuje, že miesto súdu sa nachádza v Pirmasens, avšak nevyplýva z neho určite a
zrozumiteľne prejavená vôľa zmluvných strán, že by tento súd mal právomoc na riešenie sporov, a ani
akých sporov, tak, ako to predpokladá znenie čl. 23 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001.

Keďže medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu platnej dohody o právomoci súdu, správny je názor
prvostupňového súdu, podľa ktorého sa právomoc súdu na konanie o nároku na náhradu škody
posudzuje podľa čl. 5 ods. 3 citovaného nariadenia Rady (ES), v zmysle ktorého je vo veci daná
právomoc Okresného súdu Trenčín, v obvode ktorého je miesto, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá
nárok na náhradu škody.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne
správne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.