Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. september 2020

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 18Cb/207/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714216265
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Menichová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2020:5714216265.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., sídlo: Hodžova 11, Žilina 010 11, IČO:

31 575 951 (právny nástupca pôvodného žalobcu: Sberbank Slovensko, a.s., so sídlom Vysoká 9, 810
00 Bratislava, IČO: 17 321 123), právne zastúpený SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., sídlo: Štefánikova
8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému v rade 1/: H. Y. V., E., Q., O., nar. X.XX.XXXX,
bytom XXX XX B. (P. XX.X.XXXX G. R. R. B.), O. A. D. X, S. P. XX X Z., W. S. B. O. U. W. Í., Š. R. W.
S. B. O. U. W. Í., žalovanej v rade 2/ Z. W., K.. XX.XX.XXXX, O. V. XXXX/XX, XXX XX V., Š. R. W. S.
B. O. U. W. Í., žalovanému v rade 3/: H.. S. Č.Y., K.. XX.X.XXXX, O. R. XX/XX, XXX XX Ž., Š. R. W.
Y., žalovanej v rade 4/: H.. J. Č., Y.. V., K.. X.X.XXXX, O. B. XXX, XXX XX B., Š. R.H. W. Y., žalovaní

v rade 2/ až 4/ zastúpení právnym zástupcom JUDr. Martinom Olosom, advokátom, so sídlom Karola
Kašjaka 1, 013 13 Rajecké Teplice, IČO: 42 055 148, o určenie neexistencie práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaní v rade 1/ až 4/ majú, spoločne a nerozdielne, nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi
v rozsahu 100 %.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne Okresný súd Martin samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žiadal, aby súd určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území B., R. B., R.
Q., G. K. J. Č.. XXXX, B. R. Ú. Q., U. I.:
- V. V.. Y.. „., V. Č.W.: XXX/XX, P. V.: G. V. U. K. R. B. XXX Q.2.,
- V. V.. Y.. „., V. Č.Í.: XXX/XX, P. V.: G. V. U. K. R. B. XX Q.2.,
- V. V.. Y.. „., V. Č.Í.: XXX/XX, P. V.: G. V. U. K. R. B. XX Q.2.,

- V. V.. Y.. „., V. Č.Í.: XXX, P. V.: G. V. U. K. R. B. XXXX Q.2.,
- V. V.. Y.. „., V. Č.Í.: XXX, P. V.A.: R. V. R. B. XX Q.,
- W., W.. Č.. XXXX, V. K. V. Y.. „. Č.. XXX,
nie sú zaťažené vecným bremenom spočívajúcim v práve doživotného užívania v prospech žalovaných
v rade 2/ a 3/, ktorého vklad bol povolený Okresným úradom Martin dňa 10.11.2014 pod č. B. XXXX/XX.

2. V odôvodnení uviedol, že právomoc slovenského súdu je daná podľa prvej vety článku 22 odst. 1 NR

(ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.
Miestna príslušnosť Okresného súdu Martin je určená podľa § 88 ods. 1 písm. h) OSP (účinné v čase
podania žaloby, do 30. 6. 2016, poznámka súdu).3. Žalobca uviedol, že dňa 3.8.2012 uzavrel ako veriteľ so spoločnosťou PB Power Trade, a.s., Za
plavárňou 3937/1, 010 08 Žilina, IČO: 44 063 555 ako dlžníkom zmluvu o financovaní č. 426 013 0707
(ďalej len „zmluva o úvere“). Obsah zmluvy o úvere bol modifikovaný dodatkom č. 1 zo dňa 21.12.2012,

dodatkom č. 2 zo dňa 9.7.2013, dodatkom č. 3 zo dňa 20.12.2013 a dodatkom č. 4 zo dňa 23.6.2014,
na základe ktorých boli dlžníkovi poskytnuté peňažné prostriedky v celkovej výške 4.700.000,- Eur.
Pohľadávka bola zabezpečená záložným právom na základe zmluvy o zriadení záložného práva S. K.
Č.. XXX XXX XXXX G. P. X.X.XXXX, S. K. K. W. B. S. Ú. B., R. B., R. Q., G.Í. K. J. Č.. XXXX, B. R.
Ú. Q., U. I.:

V.:
G. V. U. K. V.. Y.. „. Č.. XXX/XX B. XXX Q.2.
G. V. U. K. V.. Y.. „. Č.. XXX/XX B. XX Q.2.
G. V. U. K. V.. Y.. „. Č.. XXX/XX B. XX Q.2.
G. V. U. K. V.. Y.. „. Č.. XXX B. XXXX Q.2.
G. V. U. K. V.. Y.. „. Č.. XXX B. XX Q.2.

W.:
U. O. W.. Č.. XXXX, V. K. V.. Y.. „. Č.. XXX, B. O. W. Ž. B. Y. X/ U. X/. I. S. W. Ú. O. P. K. P. XX.X.XXXX.
P.Í. V. Ú. K. Ž. Y. U. B., B. P. Č. V. Ž. S. B. G. V. E. P. P. K.. V. R. G. B. G.Á. V. O. B. Č. „. J. Č.. XXXX
G. P. X.XX.XXXX V. Č.. V. XXX/XX.

4. Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 22.10.2014, sp. zn. 4K/25/2014 (zverejnené v OV č. 204/14
dňa 28.10.2014), bol na majetok dlžníka vyhlásený konkurz.

5. Žalovaní v rade 1/ a 2/, evidentne motivovaní hroziacim postihom zo strany žalobcu, v snahe sťažiť a
znemožniť legitímne uspokojenie úverovej pohľadávky žalobcu v rámci výkonu záložného práva, zriadili

bezprostredne po termíne konečnej splatnosti úveru vecné bremeno k nehnuteľnostiam, spočívajúce
v práve doživotného užívania v prospech žalovaných v 3. a 4. rade. Vklad vecného bremena bol
Okresným úradom Q. (katastrálny odbor) povolený dňa 8.11.2014 pod č. B. XXXX/XX. Žalovaný v 1.
rade ako povinný a žalovaná v 4. rade ako oprávnená z vecného bremena boli v čase zriadenia vecného
bremena členmi predstavenstva dlžníka. Z toho dôvodu mali nepochybne vedomosť o nepriaznivej

finančnej situácii dlžníka, jeho platobnej neschopnosti a nemožnosti splácať svoje peňažné záväzky voči
žalobcovi.

6. Podľa žalobcu, mimoriadne zarážajúcou je aj skutočnosť, že vecné bremeno spočívajúce v práve
doživotného užívania žalovanými v rade 3/ a 4/ ako fyzickými osobami bolo zriadené k nehnuteľnostiam,

ktoré primárne slúžia na podnikateľskú činnosť, nie na trvalé bývanie. Zriadenie vecného bremena
takéhoto charakteru k administratívnej budove a zastavaným pozemkom je vysoko neštandardné a
zjavne účelové. Takýto právny úkon je vo flagrantnom rozpore s dobrými mravmi. Možno legitímne
konštatovať, že jediným účelom zriadenia identifikovaného vecného bremena bolo znemožniť žalobcovi
uspokojenie jeho úverovej pohľadávky. Prezentovaný postup žalovaných v 1. a 2. rade s prihliadnutím

na okolnosti daného prípadu hraničí až s trestným činom poškodzovania veriteľa [§ 239 ods. 1 písm. b)
zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov].

7. Vecné bremeno obmedzuje vlastníka nehnuteľnosti v prospech inej osoby v rozsahu dispozičného
oprávnenia, ktoré tvorí obsah jeho vlastníckeho práva. Žalobca zdôraznil, že k zriadeniu vecného

bremena došlo bezprostredne po zlyhaní úveru a rozhodnutí žalobcu začať vymáhať pohľadávku
prostredníctvom výkonu záložného práva. V danom prípade je predmetom vecného bremena doživotné
užívanie nehnuteľností, čo bude nepochybne odrádzať potenciálnych záujemcov v procese núteného
speňaženia zálohu a v konečnom dôsledku nepriaznivo ovplyvní výsledný výťažok zo speňaženia
nehnuteľností.

8. Ak má splniť uhradzovacia funkcia záložného práva svoj účel, musí mať záložný veriteľ istotu, že
zo speňaženia zálohu bude dosiahnutý výťažok, ktorý bolo možné legitímne očakávať pri zriadení
záložného práva. Z uvedeného dôvodu ustanovenia § 151i ods. 1 OZ ukladá záložcovi, aby sa
zdržal všetkých úkonov, v dôsledku ktorých by sa záloh zhoršil na ujmu záložného veriteľa. Je pritom

nepochybné, že na ujmu záložného veriteľa sa záloh znehodnotí nielen faktickým konaním záložcu
(napr. poškodením budovy), ale aj v dôsledku právnych úkonov, týkajúcich sa zálohu. Bezvýznamnou
nie je ani skutočnosť, že po dobu trvania vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného
užívania nehnuteľností nemôže vlastník, ktorého vecné bremeno obmedzuje, prenechať nehnuteľnostido užívania tretej osobe na základe nájomnej zmluvy (R 19/2012). Takéto obmedzenie definitívne
spôsobí znížený záujem o predmetné nehnuteľností, najmä ak ide o nehnuteľnosti, ktoré slúžia
na podnikateľskú činnosť.

9. Uzavretím záložnej zmluvy vznikla žalovaným v rade 1/ a 2/ zákonná povinnosť zdržať sa všetkého,
čím by došlo k znehodnoteniu predmetu záložného práva ( § 151 i. ods. OZ). Žalovaný v 1. a 2.
rade túto povinnosť nielenže flagrantne porušili, ale k zriadeniu vecného bremena pristúpili v čase
bezprostredného výkonu záložného práva, kedy nevyhnutne vedeli, že konajú na ujmu žalobcu ako

záložného veriteľa.

10. Žalobca uviedol citáciu § 39 OZ, že právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak je všeobecne
neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných
vzťahov medzi ľuďmi ( rozsudok NS SR sp. zn. 3CdO/137/2003, 4Cdo/15/2008 zo dňa 28.7.2008), že
dobré mravy sú korektívom hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcich všeobecne uznávaným

pravidlám slušnosti so všeobecnými morálnymi zásadami spoločnosti. Posúdenie súladu s dobrými
mravmi je spravidla tým správnym meradlom pre zodpovedanie otázky, kedy sa stáva oprávnený
výkon subjektívneho práva jeho zneužitím. Požiadavka súladnosti výkonu subjektívnych práv v súlade
s dobrými mravmi je jednou zo základných požiadaviek objektívneho práva. Právny úkon sa môže
z formálno-právneho hľadiska javiť ako správne použitý (zriadenie vecného bremena), jeho cieľom

však môže byť iný zamýšľaný výsledok, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi (zmarenie uspokojenia
pohľadávky veriteľa z predmetu vecného bremena). Obdobne judikovala aj česká rozhodovacia prax,
podľaktorejnemožnovylúčiťaplikáciuust.§3OZibanazákladeúvahy,ževýkonpráva,ktorýzodpovedá
zákonu, je automaticky vždy v súlade s dobrými mravmi (uznesenie NS zo dňa 30.9.2008 sp. zn.
28CdO/2774/2006; nález Ústavného súdu ČR zo dňa 23.10.2007 sp. zn. III ÚS 594/07).

11. Žalobca uviedol, že súlad právneho úkonu s dobrými mravmi je potrebné posudzovať vždy
komplexne s prihliadnutím na všetky rozhodujúce skutočnosti a okolnosti, za ktorých k spornému výkonu
subjektívneho práva došlo. Špecifikum danej veci podľa žalobcu predstavujú nasledovné skutočnosti:
1. vecné bremeno, ktoré spočíva v práve doživotného užívania nehnuteľnosti, a to konkrétne

zastavaných pozemkov a administratívnej budovy, bolo zriadené v prospech fyzických osôb napriek
tomu, že celkom zjavne nebude plniť svoj účel;
2. k zriadeniu vecného bremena došlo bezprostredne po termíne konečnej splatnosti úveru a pri začatí
výkonu záložného práva zriadeného k predmetným nehnuteľnostiam;
3. medzi vlastníkmi nehnuteľností a oprávnenými z vecného bremena sú blízke, rodinné vzťahy.

12. Časová náväznosť jednotlivých úkonov, koordinovaný postup žalovaných a v neposlednom
rade charakter zriadeného vecného bremena jednoznačne nasvedčujú úmyslu žalovaných v rade
1/ a 2/ znemožniť nerušený výkon záložného práva a oddialiť, resp. úplne zmariť speňaženie
založenýchnehnuteľností.Spoločnýakoordinovanýpostupvšetkýchžalovanýchmožnopritomdôvodne

predpokladať nielen vzhľadom na ich zaradenie v rámci organizačnej štruktúry dlžníka, ale aj s
prihliadnutím na ich rodinné väzby. V tomto prípade osobitne akcentuje, že skúmanie účelu výkonu
subjektívneho práva cez optiku dobrých mravov je základnou korekciou striktného práva. Zriadenie
identifikovaného vecného bremena je prima facie v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 OZ) a hraničí už
so zneužitím subjektívneho práva žalovaných v rade 1/ a 2/. Uviedol citáciu § 80 písm. c) OSP.

13. Naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, nemá vždy
iba ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Aktívne legitimovaná k
žalobe o určenie neplatnosti zmluvy je aj osoba, ktorá nie je účastníkom tejto zmluvy, ak by vyhovenie
žalobe mohlo mať priaznivý dopad na jej právne postavenie (rozsudok NS ČR zo dňa 15.6.1999 sp.

zn. Cdon/1690/97).

14. Naliehavý právny záujem na požadovanou určení bude spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia
bolo žalobcovo právo ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým.
Ak má veriteľ voči dlžníkovi splatnú neuspokojenú pohľadávku, má naliehavý právny záujem na určení

neplatnosti zmluvy o prevode majetku medzi dlžníkom a treťou osobou, ak v dôsledku tohto prevodu
vznikla objektívna neistota o možnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa z majetku dlžníka (uznesenie
NS ČR zo dňa 21.6.2007, sp. zn. 28 Cdo/2160/2007).15. Zriadením sporného vecného bremena k nehnuteľnostiam v prospech žalovaných v rade 3/
a 4/ došlo k výraznému zhoršeniu predpokladaného uspokojenia pohľadávky žalobcu v rámci výkonu
záložného práva. Právo žalobcu na uspokojenie jeho splatnej pohľadávky zo speňaženia zálohu je

bezprostredne ohrozené, nakoľko namietaným úkonom žalovaných v rade 1/ a 2/ sa záloh objektívne
znehodnotil, čo spôsobí nedostatočný záujem o nehnuteľnosti. Určovacia žaloba je v danom prípade
jediným legitímnym prostriedkom ochrany subjektívneho práva žalobcu, pričom požadované určenie je
pre žalobcu tak naliehavé, že jeho neistota môže byť odstránená výlučne určovacím výrokom.

16. Žalovaný v rade 1/ sa k žalobe nevyjadril.

17. Žalovaní v rade 2/, 3/ a 4/ v písomnom vyjadrení k žalobe prostredníctvom ich PZ (č.l. 238) namietali
absenciu naliehavého právneho záujmu, že žalobca sa domáha iba určenia negatívnej skutočnosti.
Negatívne určovacie žaloby sú v prevažnej časti neprípustné. Pre odstránenie rozpornosti môže
mať výzvam nie otázka neexistencie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ale otázka neplatnosti

zmluvy o vecnom bremene. Iba na základe určovacieho výroku rozsudku o neplatnosti Zmluvy o vecnom
bremeneOkresnýúrad,katastrálnyodbor,môžezapísanévecnébremenovymazaťzáznamomvkatastri
nehnuteľnosti. Na základe výroku súdu v zmysle žaloby v katastri nehnuteľnosti nemožno vykonať
záznam, tj., podanie žaloby je zjavne neúčelné a zbytočné. Poukázal na ust. § 32 ods. 4 Katastrálneho
zákona, že ak by sa teoreticky i vyhovelo určovaciemu návrhu, neodstránil by sa stav právnej neistoty

žalobcu a v porovnaní s existujúcim stavom by sa ani nezlepšilo jeho právne postavenie, v dôsledku
čoho by sa musel ochrany svojich práv domáhať ďalšou žalobou o neplatnosť zmluvy o zriadení vecného
bremena.

18, Rozporovali neplatnosť zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi. Zdôraznili, že žalovaní 1/, 2/ sú voči

žalobcovi nie dlžníkmi, ale záložcami, ktorým žalobca nikdy neposkytol úver - bolo iba dobrou vôľou
žalovaných 1/, 2/, že žalobcovi poskytli zabezpečenie (cudzej) pohľadávky zálohom v ich vlastníctve.
Žalovaní 1/, 2/ zmluvu o zriadení vecného bremena V 3832/2014 uzavreli niekoľko týždňov pred
začatím konkurzu a nemohli mať tak o ďalšom budúcom vývoji udalostí dopredu vedomosť. Výkon tohto
práva a práva disponovať s vecou rozhodne nemôže byť proti dobrým mravom. Vecné bremeno môže

byť zriadené v prospech fyzickej ako aj právnickej osoby a v praxi nie je neobvyklé, ak na nehnuteľnosti
viaznu vecné bremená rôznych druhov v prospech rozličných právnych subjektov.

19. Uviedli, že Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) priamo nehovorí o zákaze zaťaženia zálohu vo
fáze pred výkonom záložného práva a ani o hodnote zálohu, nakoľko táto môže kolísať v dôsledku

opotrebenia a amortizácie zálohu, zmeny tržných cien a pod. OZ iba ustanovuje, že osoba, ktorá má
počas výkonu záložného práva záloh u seba, je povinná zdržať sa všetkého, čím by sa hodnota zálohu
zmenšila, okrem bežného opotrebovania. Uvedená situácia sa však týka iba fázy výkonu záložného
práva a navyše, zdržanie sa faktického nepoškodzovania zálohu. V danom prípade však nedošlo k
výkonu záložného práva.

20. Uviedli, že žalobca zamlčal, že jeho pohľadávka bola zabezpečená i notárskou zápisnicou ako
exekučným titulom, kde zabezpečenie poskytli žalovaní 1/ a 3/ ako ručitelia, hoci tak neboli povinní
urobiť. Zaručili sa za cudzie záväzky v prospech žalobcu celým svojim majetkom. Súčasne, pri plnení z
titulu ručenia by prichádzala do úvahy ex lege zákonná cesia a prechod samotného zabezpečovacieho

záložného práva k nehnuteľnostiam na ručiteľa, ktorý plnil.

21. Žalobca zamlčal, že jeho pohľadávka voči spoločnosti PB Power Trade, a.s., IČO: 44 063 555,
bola taktiež zabezpečená záložným právom k pohľadávkam spoločnosti PB Power Trade, a.s. voči jej
odberateľom, z ktorých žalobca získal nemalé finančné plnenie.

22. Žalobca taktiež neuviedol, že k záväzku dlžníka na základe notárskej zápisnice K. XXX/
XXXX, K. XXXXX/XXXX pristúpila i spoločnosť PBPT Holding, a.s., čím došlo k ďalšiemu
zabezpečeniu jeho pohľadávky.

23. Vyššie súdy (napr. Krajský súd v Košiciach) judikovali, že pre vyriešenie otázky platnosti obmedzenia
možnosti disponovať s predmetom záložného práva (štandardne nehnuteľnosťou), je nutné v prvom
rade posúdiť povahu samotného záväzku. Najmä v minulosti bolo obdobné obmedzenie vnímané
ako istá forma vecného bremena (nakoľko ale obmedzeniu vlastníka nekorešponduje žiadne oprávnenietretej osoby vo vzťahu k zálohu, možno ustáliť, že nejde o vecné bremeno, a ako také nemôže byť
ani predmetom zápisu do katastra nehnuteľností). Preto dohodu o zákaze scudzenia, darovania alebo
zaťaženia nehnuteľnosti v prospech iného s účinkami voči tretím osobám, ktorá by bola spôsobilou,

vkladu schopnou listinou so zápisom vecného práva, podľa OZ platne uzavrieť nemožno. V prípade
porušenia zmluvného záväzku, tj. zmluvného zákazu zaťaženia zálohu, tak môže prichádzať do úvahy
iba náhrada škody, pri splnení zákonných predpokladov. Žalobca však netvrdí, že žalovaní porušili
podmienky záložnej zmluvy, iba odkazuje na dobré mravy.

24. Založená nehnuteľnosť má pritom vady. Ide o staršiu nehnuteľnosť, ktorá má určité problémy so
statikou a technickým stavom a vecné bremeno nemôže tak objektívne ovplyvniť jeho hodnotu. Hodnotu
zálohu ovplyvňuje jeho technický stav. Žalobca hovorí o lukratívnej nehnuteľnosti, čo nezodpovedá
realite. Žiadali, aby súd žalobcu zamietol.

25. Žalovaní 2/, 3/, 4/ v písomnom vyjadrení zo dňa 14.3.2016 (č.l. 329) uviedli, že záväzok v záložnej

zmluve, podľa ktorej sa záložca zaväzuje nepredať záloh, mu nielen bráni vo výkone absolútneho
vlastníckeho práva, ale je aj v absolútnom rozpore so zákonom, § 574 ods. 2 OZ, podľa ktorého dohoda,
ktorousaniektovzdávapráv,ktorémôževzniknúťažvbudúcnosti,jeneplatná(napr.právapredaťzáloh,
prenajať ho alebo zriadiť na založenej veci ďalší záloh). Uvedené záväzky sú preto v rozpore s dobrými
mravmi, priečia sa zákonu (§ 39 OZ). Právo vlastníka nakladať s vecou (ako práva, ktoré je podstatou

vlastníctva a môže prislúchať len vlastníkovi) nemôže byť obmedzené inak než výslovným ustanovením
zákona, čo sa deje len výnimočne a poukázal na ust. § 128 ods. 2, § 140, § 145 ods. 1, § 603 ods.
2 OZ. Obmedzovanie dispozičného práva nad rámec zákona je obchádzaním zákona, že ust. § 39
OZ o neplatnosti právnych úkonov je nutné považovať za kogentné, od ktorého sa nemožno odchýliť a
nemožno teda dohodnúť ďalšie dôvody neplatnosti právnych úkonov a toto ustanovenie nepočíta s tým,

že by ďalšie dôvody neplatnosti úkonov mohli byť rozširované zmluvou. S odkazom na českú súdnu prax
uviedli, že záložné právo zásadne nebráni vlastníkovi zálohu (záložný dlžník) nakladať so zálohom. Ak
zákonneustanovujeniečoiné,môžezáložnýdlžníkzálohscudziť,znovuhozaložiť,zriadiťknemuvecné
bremeno, dať do nájmu alebo iného užívania a pod. Záložné právo je vybudované ako vecné právo na
princípe priority práve preto, aby - na rozdiel od skoršieho inštitútu obmedzenia prevodu nehnuteľnosti

- umožnilo, v záujme riadneho a účelného hospodárskeho využitia zálohu, uvedené nakladanie so
zálohom bez toho, aby tým boli (mohli byť) dotknuté práva záložného veriteľa. Prípadné dojednanie,
ktorým by bol záložný dlžník v rozpore so zákonom vylúčený alebo obmedzený v takomto nakladaní so
zálohom, odporuje účelu (zmyslu) záložného práva zákonom sledovanému a je preto podľa § 39 OZ
ČR neplatným právnym úkonom (rozsudok NS ČR z 13.7.2003, sp.zn. 21Cdo 296/2003). Poukázal na

aplikáciu ust. § 574 OZ, § 39 OZ a § 123 OZ.

26. Súd Uznesením č.k. 18Cb/207/2014-397 zo dňa 8.6.2016 ustanovil žalovanému v rade 1/
opatrovníka v súlade s ust. § 29 ods. 2 a 6 OSP (podľa právnej úpravy účinnej do 30.6.2016).

27. Okresný súd uvádza, že žaloba bola podaná na súd za účinnosti OSP, účinného do 30.6.2016.
S účinnosťou od 1.7.2016 súd postupoval podľa Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), v
zmysle prechodného ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a v zmysle ods. 2, prvá veta uvedeného zákonného
ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona, zostávajú zachované.

28. Okresný súd Martin vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 18Cb/207/2014-444 zo dňa 30.6.2016 tak, že
žalobe vyhovel a rozhodol o povinnosti žalovaných v rade 1/ až 4/ spoločne a nerozdielne nahradiť
žalobcovi trovy konania. Súd rozhodol na pojednávaní dňa 30.6.2016 v neprítomnosti opatrovníka

žalovanéhovrade1/,ktorýbolnatotopojednávanieriadnepredvolaný,alesvojuneúčasťneospravedlnil
ani nežiadal o odročenie pojednávania. Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu, opatrovníka
žalovaného v rade 2/ a žalovaných v rade 2/ až 4/, v zmysle ust. § 101 O.s.p., účinného ku dňu vykonania
pojednávania. Súd konal s PZ žalobcu a PZ žalovaných v rade 2/ až 4/. Súd rozhodol za aplikácie ust.
§ 80c O.s.p., účinného ku dňu rozhodovania, ust. § 123 OZ, § 3 ods. 1 OZ, § 39 OZ, § 151i ods. 1 OZ,

§ 151n ods. 1 OZ, § 151o ods. 1 OZ, § 151o ods. 2 OZ, § 151p ods. 2 OZ, § 151j ods. 1 OZ, § 151e
ods. 2 OZ, § 28 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií (ďalej len „ZoKR“), § 67 ods. 1 písm. c/
ZoKR, § 67 ods. 2 ZoKR, § 79 ods. 1, 2, 3, ZoKR.29. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že Zmluvou o financovaní č. 4260130707 mal preukázané,
že žalobca mal titulom tejto zmluvy pohľadávku voči dlžníkovi PB Power Trade, a.s. IČO: 44 063 555,
vo výške 4.700.000,- Eur (istina), s termínom splatnosti 20.9.2014. Existencia predmetnej pohľadávky

bola preukázaná aj Notárskou zápisnicou NZ 23816/2014 NCRls 24304/2014. Pohľadávka zo Zmluvy o
financovaní č. 4260130707 bola zabezpečená, o. i., tiež záložným právom v zmysle ust. § 151a a nasl.
OZ, zriadeným Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 4260130707 (§ 151b ods.
1 OZ), ktorú uzatvoril žalobca, v tom čase pod obchodným menom Volksbank Slovensko a.s., IČO: 17
321 123 ako záložný veriteľ, so žalovanými v rade 1/ a 2/ ako záložcami, k opísaným nehnuteľnostiam v

žalobe, zapísané v KN - výpis z LV č. XXXX (č.l. 27/rub). Dlžník zo Zmluvy o financovaní č. 4260130707
- spol. PB Power Trade, a.s. IČO: 44 063 555, si svoj záväzok z uvedenej zmluvy v dohodnutej lehote
splatnosti dňa 20.9.2014 nesplnil. Na majetok dlžníka bol uznesením OS Žilina, sp. zn. 4K/25/2014,
zo dňa 22.10.2014, vyhlásený konkurz. PZ žalobcu na pojednávaní dňa 30.6.2016 vypovedal, že svoju
pohľadávku žalobca prihlásil v konkurze, vrátane zabezpečenia záložným právom.

30. Súd vychádzal z preukázanej skutočnosti, že účastníkmi zmluvy o zriadení záložného práva sú tri
subjekty - záložný veriteľ, záložný dlžník a záložcovia, ktorí nie sú dlžníkom voči veriteľovi. Ustanovenie
§ 151b nevylučuje, aby sa záložcom stal tretí subjekt odlišný od záložného dlžníka. Preto podľa
okresného súdu neobstojí obrana žalovaných v rade 2/ až 4/ prostredníctvom ich PZ v jeho písomnom
vyjadrení (č.l. 238 a nasl.) a na pojednávaní, že žalobca úver neposkytol žalovaným 1/ a 2/, a tiež,

že táto pohľadávka bola zabezpečená aj notárskou zápisnicou; uvedené nič nemení na povinnosti
záložcu splniť dlh záložnému veriteľovi v prípade omeškania záložného dlžníka s plnením jeho dlhu voči
záložnému veriteľovi, keď v zmysle ust. § 151a OZ záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky
a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená, ktorá skutočnosť

bola pre súd rozhodná v čase jeho rozhodovania a preto súd ako irelevantnú vyhodnotil obranu
žalovaných v rade 2/ až 4/ prostredníctvom ich PZ na pojednávaní dňa 30.6.2016, že žalovaní v rade
1/ a 2/ nie sú dlžníkmi žalobcu a bola ich dobrá vôľa, že zriadili záložné právo v prospech žalobcu, keď
podstatné bolo vychádzať z účelu záložného práva v zmysle ust. § 151a OZ.

31. Pokiaľ PZ žalovaných v rade 2/ až 4/ poukazoval na iné konanie vedené na tunajšom súde pod
sp.zn. 7C/329/2014 o neplatnosti záložnej zmluvy, ktorú uzatvorili žalovaní v rade 1/ a 2/ v súvislosti s i.
spoločnosťou (BELDON ), podľa žalovaných sa netýka záložnej zmluvy v konajúcej veci, súd poukázal
na ust. § 135 ods. 1 OSP, ktoré taxatívnym spôsobom vymedzuje prípady, ktorými rozhodnutiami je súd
viazaný.

32. PZ žalobcu na pojednávaní vypovedal, že žalobca svoju pohľadávku proti úpadcovi v konkurze
riadne prihlásil aj so zabezpečovacím právom. Súd pri rozhodovaní dňa 30. 6. 2016 nemal preukázaný
zánik zabezpečovacieho práva, zriadeného Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č.
4260130707, postupom podľa § 79 ods. 1 ZoKR.

33. Súd uviedol, že platným zriadením záložného práva Zmluvou o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam č. 4260130707 (č.l. 336) záložcami - žalovanými v rade 1/ a 2/ vznikla záložcom
povinnosť v zmysle ust.§ 151i ods. 1 OZ a teda, zdržať sa všetkého, čím sa okrem bežného
opotrebovania hodnota zálohu zmenšuje. Na ujmu záložného veriteľa sa hodnota zálohu zmenší vtedy,

ak pri jeho speňažení nebude možné dosiahnuť taký výťažok, ktorý sa očakával pri zriadení záložného
práva a ktorý súčasne nebude stačiť na úplnú úhradu zabezpečenej pohľadávky s príslušenstvom,
príp. na úhradu zabezpečenej pohľadávky s príslušenstvom v dojednanom rozsahu. Na ujmu záložného
veriteľa sa záloh môže zhoršiť nielen faktickými úkonmi záložcu, ale aj v dôsledku právnych úkonov,
právneho konania záložcu, ktoré sa týka zálohu, čo je aj daný prípad. Aj keď sa súd stotožnil s

argumentáciou PZ žalovaných v rade 2/ až 4/ na pojednávaní dňa 30.6.2016, tj., že ak subjekt poruší
určitý zmluvný záväzok, napr. aj zmluvný zákaz scudzenia zálohu, takýto úkon je platný a druhá strana
sa môže domáhať nároku na náhradu škody v prípade splnenia zákonných predpokladov nároku na
náhradu škody; súd ale poukázal na ďalšie skutočnosti, na ktoré poukázal aj žalobca v žalobe a PZ
žalobcu na pojednávaní dňa 30.6.2016 vo vzťahu k právnemu úkonu - Zmluve o zriadení vecného

bremena a pre opísané špecifiká v súvislosti so vznikom tohto zmluvného vzťahu je konanie zmluvných
strán aj podľa názoru súdu dôvodné vyhodnotiť v zmysle ust. § 3 ods. 1 OZ ako konanie v rozpore s
dobrými mravmi. Potom v zmysle ust. § 39 OZ je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo
účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom; súd súčasne uviedol, prektoré okolnosti sa predmetný právny úkon prieči dobrým mravom. So záverom, že zriadenie vecného
bremena v čase bezprostredného výkonu záložného práva toto vecné bremeno bolo zriadené s i.
cieľom, ako je naplnenie ust. § 151n a nasl. OZ a že išlo o konanie na ujmu žalobcu ako záložného

veriteľa, vychádzajúc aj z uznesenia KS v Žiline v uznesení 14Cob/108/2015 zo dňa 15.07.2015 na
str. 18, kde uviedol: „Podľa krajského súdu treba mať na zreteli, že samotnou žalobou sa predsa
žalobca domáha zániku vecného bremena, určenia, že vecné bremeno neexistuje, ktorá existencia
nepochybne znižuje hodnotu predmetnej nehnuteľnosti ...“ keď nesporne sa zmluvné strany zmluvy o
zriadení vecného bremena dohodli „na zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve bezplatného

doživotného užívania nehnuteľností ...“ v prospech oprávnených z vecného bremena a PZ žalovaných
v rade 2/ až 4/ na pojednávaní dňa 30.6.2016 uviedol, že toto právo oprávnení z vecného bremena
nerealizujú.

34. K splneniu podmienky v zmysle v tom čase účinného ust. § 80c OSP, naliehavý právny záujem,
súd uviedol, že tento bol daný - zriadením vecného bremena k nehnuteľnostiam v prospech žalovaných

v rade 3/ a 4/ nesporne došlo k výraznému zhoršeniu predpokladaného uspokojenia pohľadávky
žalobcu v rámci výkonu záložného práva, nakoľko nehnuteľnosti zaťažené týmto vecným bremenom
sa znehodnotili, a tiež to ovplyvní záujem o tieto nehnuteľnosti. Súd sa nestotožnil s argumentáciou
žalovaných o absencii naliehavého právneho záujmu z dôvodu neúčelnosti tejto žaloby pri aplikácii ust.
§ 32 ods. 4 Katastrálneho zákona. Žalobou požadované určenie s konečnou platnosťou vyrieši právne

postavenie účastníkov konania a v zmysle § 42 ods. 1 Katastrálneho zákona je právoplatné rozhodnutie
súdu spôsobilou listinou na zápis do katastra. Súd pri riešení (ne)existencie práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu sa zaoberal prejudiciálne aj otázkou platnosti/neplatnosti právneho úkonu zmluvy
o zriadení práva vecného bremena a preto vyriešenie otázky (ne)existencie práva vecného bremena
zahŕňa aj vyriešenie otázky platnosti daného právneho úkonu. Súd vyhodnocoval ku dňu rozhodovania

prvým rozsudkom, že žalobca je vo svojom právnom postavení dotknutý práve existenciou tohto
právneho vzťahu (existencia vecného bremena), preto súd vyhodnotil, že žaloba je súladná s ust. § 80
písm. c/ OSP. Práve vyriešenie otázky platnosti či neplatnosti zmluvy o zriadení práva vecného bremena
má vo vzťahu k určeniu existencie vecného bremena charakter len prejudiciálnej otázky a práve pre
vyriešenie len prejudiciálnej otázky k tomuto sporu by nebol daný naliehavý právny záujem na takom

určení (neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena), ako to namietali žalovaní.

35. K argumentácii žalovaných v rade 2/ až 4/ vo vyjadrení zo dňa 14.3.2016 (č.l. 329), že dohoda,
ktorá obmedzuje záložcu v nakladaní so zálohom nad rámec zákonom výslovne predvídaných prípadov,
je neplatná pre rozpor s § 574 OZ, s dobrými mravmi podľa § 39 OZ a s ust. § 123 OZ, súd

uviedol, že táto argumentácia je na danú sporovú vec právne irelevantná, s ohľadom na vyššie uvedené
odôvodnenie. V tejto súvislosti poukázal podporne aj na rozhodnutie KS v Žiline 14Cob/108/2015 zo
dňa 15.07.2015, ktorým odvolací súd potvrdil predbežné opatrenie nariadené uznesením OS Martin
č.k. 18Cb/207/2014-60 zo dňa 5.1.2016 o zákaze nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami práve
z dôvodu, že sa nakladalo so zálohom aj napriek existencii dlhu a podľa KS bolo dôvodné

prezumovaťivbudúcnosti,žepriexistenciidlhuzostranyžalovanýchvrade1/a2/sabudesosamotným
predmetomzálohuopätovnenakladaťatotak,žetotonakladaniebudevrozpore,akobolokonštatované
aj v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, s § 151i ods. 1 OZ, čo ani samotní žalovaní v napadnutom
odvolaní proti uzneseniu OS nenamietali. Právny názor odvolacieho súdu bol síce vyslovený k momentu
rozhodnutia odvolacieho súdu, pre štádium konania o návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia proti žalovaným v rade 1/ a 2/, o odvolaní žalovaných v rade 1/ až 4/ proti uzneseniu OS
Martin č.k. 18Cb/207/2014-60 zo dňa 5.1.2015, ale podľa názoru súdu súviselo s vyhodnotením konania
žalovaných v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 OZ) a s vyhodnotením zmluvy o zriadení práva vecného
bremena ako úkonu, ktorý svojim účelom odporuje zákonu práve pre opísané špecifiká v žalobe (viď
odôvodnenie vyššie) a preto je neplatný podľa § 39 OZ.

36. Súd ku dňu rozhodnutia dňa 30. 6. 2016 vyhodnotil, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný na
podanie žaloby, lebo existenciou vecného bremena je dotknutý vo svojom právnom postavení, má na
požadovanom určení naliehavý právny záujem, nakoľko už došlo k porušeniu jeho práva na uspokojenie
svojej zabezpečenej pohľadávky ( existencia vecného bremena nepochybne znižuje hodnotu zálohu)

a právoplatné rozhodnutie súdu je v zmysle § 42 ods. 1 Katastrálneho zákona spôsobilou listinou na
zápis do katastra.37. Existenciu opísaného naliehavého záujmu dotvrdzuje aj skutočnosť, o ktorej vypovedal PZ žalobcu
na pojednávaní 30.6.2016, že žalobca prihlásil svoju zabezpečenú pohľadávku proti dlžníkovi PB Pover
Trade, a.s., čo preukazuje aj skutočnosť, že správca konkurznej podstaty je navrhovateľom dražby

predmetných nehnuteľnosti a že predmetné nehnuteľnosti - majetok podlieha konkurzu v zmysle ust. §
67 ods. 1 písm. c/ ZoKR a tento majetok v zmysle § 79 ods. 2 ZoKR môže správca speňažiť za účelom
uspokojenia žalobcu.

38. V konkurze sa plne rešpektujú zabezpečovacie práva, čo sa v konkurze prejavuje tým, že konkurzná

podstata sa člení na všeobecnú podstatu a jednotlivé oddelené podstaty zabezpečených veriteľov (§
67 ods. 2 ZoKR). Pre každého zabezpečeného veriteľa, resp. pre každú zabezpečenú pohľadávku je
vytvorenávždysamostatnáoddelenápodstata,dooddelenejpodstatyspadámajetok,ktorýzabezpečuje
pohľadávku zabezpečeného veriteľa a ktorý slúži na prednostné uspokojenie zabezpečeného veriteľa
- žalobca teda má naliehavý právny záujem na určení, že vecné bremeno neexistuje, ako to uviedol na
pojednávaní 30.6.2016: „... aby sme dosiahli práve zvýšenie hodnoty týchto nehnuteľností za účelom

uspokojenia pohľadávky.“

39. Proti rozsudku OS MT č.k. 18Cb/207/2014-444 zo dňa 30.6.2016 podal odvolanie žalovaný v rade
1/. Rozsudok OS považoval za vecne nesprávny. V prvom rade namietal, že okresný súd nesprávnym
procesným postupom žalovanému v rade 1/ ako strane sporu znemožnil, aby uskutočňoval jemu

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Okresný
súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutie súdu
prvého stupňa taktiež trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie súčasne
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného

útoku, ktoré neboli uplatnené. Nesprávnosť rozsudku a ťažiskových argumentov žalobcu preukázal i
ďalšívývoj,keďnehnuteľnostibolidňa10.8.2016vydraženénadražbe.Žalobcaakoiokresnýsúdpritom
ťažiskovo tvrdil, že vecné bremeno bráni dražbe.

40. Primárne namietal procesný postup súdu, keď mu ustanovil opatrovníka obec Valča, s ktorým konal

namiesto neho, pričom na tento postup neboli splnené zákonné podmienky. Trvalé bydlisko a deti má
žalovaný v rade1/ dlhodobo vo Veľkej Británii, ktorej je i štátnym občanom. Na Slovensku nežije a
nezdržiava sa. Skutočnosť, že okresný súd mal závadu v doručovaní predvolaní, ho neoprávňovala ,
aby mu ustanovil obec Valča, t j. obec mimo jeho domovského štátu, ako opatrovníka. Ustanovenie
opatrovníka bolo čisto formálne, opatrovník bol v konaní zjavne nečinný a dokonca sa nezúčastnil ani

pojednávania dňa 30.6.2016.

41. Uviedol, že Slovenská súdna prax (rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 17.3.1997, sp.zn.
6S 6/96 -RSR 66/99) pri posudzovaní otázky, či je možné záložcu zmluvne obmedziť v nakladaní so
zálohom, konštatuje, že také obmedzenie je aj v absolútnom rozpore s podstatou zálohu, lebo záloh

by sa podľa práva napr. vôbec nemohol predať. Odkázal na právnu úpravu § 574 ods. 2 OZ, tj. že
záväzok, ktorým sa dlžník vopred vzdáva svojich práv, ktoré môžu vzniknúť v budúcnosti (napr. práva
predať záloh) treba považovať za neplatný.

42. Žalovaný v rade 1/ v súvislosti s posudzovaním otázky, či je možné vlastníka zmluvne obmedziť

v nakladaní s jeho vecou, konštatoval, že právo vlastníka nakladať s vecou nemôže byť obmedzené
inak než výslovným ustanovením zákona, čo sa však deje výnimočne. Uviedol príklad vyvlastniť alebo
vlastnícke právo obmedziť vo verejnom záujme, ak takýto účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na
základe zákona, len na tento účel a za náhradu. Poukázal na to, že žalobca sa v petite žaloby nedomáha
neplatnosti zmluvy o vecnom bremene, o ktorej tvrdí, že je absolútne neplatná, iba určenia negatívnej

skutočnosti. Takýto petit je v plnom rozsahu nedôvodný a aj v prípade jeho dôvodnosti plne absentuje
naliehavý právny záujem na navrhovanom určení, lebo predmetné určenie nemôže ovplyvniť právne
postavenie žalobcu a je zmätočné. Na základe výroku súdu, ktorým by súd vyhovel petitu žaloby, v
katastri nehnuteľností nemožno vykonať záznam, tj. podanie žaloby je zjavne neúčelné a zbytočné.
Okresný úrad podľa súčasnej legislatívy môže vykonať záznam iba v prípade určenia neplatnosti

právneho úkonu (kde vyznačí stav pred zmenou), alebo v prípade určenia vlastníckeho práva, nie však
v prípade určenia negatívnej skutočnosti (ktorá je záväzná iba medzi účastníkmi konania). Citoval § 32
ods. 4 Katastrálneho zákona (ďalej len „KZ“) a konštatoval, že ide tak nielen o nedôvodnú žalobu, ale o
zjavne nehospodárnu určovaciu žalobu a o zbytočné rozmnožovanie súdnych sporov.43. Ďalej uviedol, že jediným tvrdeným dôvodom neplatnosti je údajný rozpor s dobrými mravmi. Ide
však iba o teoretické a vágne úvahy žalobcu podľa jeho subjektívnych potrieb. Zdôraznil, že žalovaní

v rade 1/, 2/ sú v danom právnom vzťahu voči žalobcovi nie dlžníkmi, ale záložcami, ktorým žalobca
nikdy neposkytol úver. Bolo ich dobrou vôľou, že žalobcovi poskytli zabezpečenie (cudzej) pohľadávky
zálohom v ich vlastníctve a že ako vlastníci mali právo slobodne disponovať s nehnuteľnosťou a zriadiť
vecné bremeno. Zmluvu o zriadení vecného bremena uzavreli niekoľko týždňov pred začatím konkurzu
a nemohli mať tak o ďalšom budúcom vývoji udalostí dopredu vedomosť. Výkon tohto ich práva a

práva disponovať s vecou rozhodne nemôže byť proti dobrým mravom. OZ priamo nehovorí o zákaze
zaťaženia zálohu vo fáze pred výkonom záložného práva ani o hodnote zálohu, nakoľko táto môže
kolísať v dôsledku opotrebenia a amortizácie zálohu, zmeny tržných cien a pod. OZ iba ustanovuje,
že osoba, ktorá má počas výkonu záložného práva záloh u seba, je povinná zdržať sa všetkého, čím
by sa hodnota zálohu zmenšila, okrem bežného opotrebovania. Uvedená situácia sa však týka iba
fázy výkonu záložného práva a zdržania sa faktického nepoškodzovania zálohu. V danom prípade

však nedošlo k výkonu záložného práva. Žalobca plne zamlčal, že jeho pohľadávka bola zabezpečená
i notárskou zápisnicou ako exekučným titulom, zabezpečenie poskytli žalovaní v rade 1/ a 3/ ako
ručitelia,ktorínebolipovinnítakučiniť,napriektomuručiteľskýzáväzokposkytli.Tiežžalobcazamlčal,že
pohľadávka voči PB Power Trade, a.s., bola zabezpečená záložným právom k pohľadávkam spoločnosti
voči jej odberateľom, z ktorých žalobca získal nemalé finančné plnenie. Neuviedol ani, že v záväzku

tohto dlžníka došlo k ďalšiemu zabezpečeniu jeho pohľadávky na základe notárskej zápisnice, ktorej
identifikáciu uviedol. Žiadal rozsudok OS zrušiť.

44. K odvolaniu žalovaného v rade 1/ žalovaní v rade 2/, 3/, 4/ uviedli, že odvolanie žalovaného v rade
1/ je plne dôvodné, stotožnili sa s ním.

45. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolacie dôvody sú domnelými dôvodmi.
Poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku, že súd osvedčil existenciu naliehavého právneho
záujmu na viacerých miestach v odôvodnení napadnutého rozsudku. K aplikácií § 34 ods. 2 KZ uviedol,
že žalovaní nezohľadnili, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra nehnuteľností generálne zapisujú

záznamomnazákladeverejnýchaleboinýchlistín(§34ods.1KZvspojenís§42ods.1KZ).Záznamom
sa nezapisujú len práva, ktoré sa zmenili, vznikli alebo zanikli rozhodnutím, ale aj práva, ktoré sú
rozhodnutím iba deklarované, hoci mohli vzniknúť aj na základe zmluvy, že naliehavý právny záujem je
spravidla daný všade tam, kde rozhodnutie súdu bude podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností.
Úmysel žalovaných pri zriadení záložného práva v tomto prípade nie je relevantný, keďže rozhodujúce

sú výlučne okolnosti a motívy, ktoré žalovaní v rade 1/ a 2/ zriadením sporného vecného bremena
sledovali. Časová nadväznosť jednotlivých úkonov, koordinovaný postup žalovaných a v neposlednom
rade charakter zriadeného vecného bremena jednoznačne nasvedčujú úmyslu žalovaných v rade 1/ a 2/
oddialiť,resp.úplnezmariťspeňaženiezaloženýchnehnuteľností.Spoločnýpostupvšetkýchžalovaných
možno pritom dôvodne predpokladať nielen vzhľadom na ich zaradenie v rámci organizačnej štruktúry

dlžníka, ale aj s prihliadnutím na ich rodinné vzťahy a preto zriadenie identifikovaného vecného bremena
jevrozporesdobrýmimravmi(§39OZ)ahraničíažsozneužitímsubjektívnehoprávažalovanýchvrade
1/ a 2/, jeho šikanóznym a špekulatívnym výkonom. Uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena
niekoľko týždňov pred vyhlásením konkurzu - túto argumentáciu označil žalobca za zmätočnú. Uviedol,
že zriadenie vecného bremena na zálohu ovplyvňuje nielen tvorbu najnižšieho podania (vyvolávacej

ceny) pri jeho predaji v exekúcii (v tomto prípade boli nehnuteľnosti speňažované v konkurze), ale aj
výpočet minimálne prípustného najnižšieho podania pri predaji zálohu na dobrovoľnej dražbe. Žalovaní
relevantne nevyvrátili skutkové tvrdenia žalobcu o dubióznom zaťažení založených nehnuteľností
vecným bremenom, spočívajúcom v práve doživotného užívania nehnuteľností v prospech žalovaných v
rade 3/ a 4/. Samotná skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti boli dňa 10.8.2016 vydražené, dva roky

od podania žaloby, nesúvisí s namietaným správaním žalovaných, ktorí sa zriadením vecného bremena
na nehnuteľnostiach zjavne snažili sťažiť a znemožniť legitímne uspokojenie úverovej pohľadávky
žalobcom.Navyše,kvydraženiudošloažnaopakovanejdražbe,keďžeprvéhokola(neúspešnej)dražby
zo dňa 20.6.2016 sa zúčastnil iba jediný záujemca.

46. K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaní, ktorí zotrvali na svojej argumentácii a odvolacích
dôvodoch. Tiež, že pokiaľ žalobca vydražil a uspokojil sa z výťažku dražby, samo osebe preukazuje
nedôvodnosť žaloby.47.Kdoručenýchvyjadreniamžalovanýchsapísomnevyjadrilžalobca,ktoréhovyjadreniekorešponduje
s jeho prvým vyjadrením k odvolaniu. .

48. Proti rozsudku OS MT č.k. 18Cb/207/2017-444 zo dňa 30.6.2016 podali odvolanie aj žalovaní v rade
2/, 3/ a 4/. Uviedli, že OS dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Rozhodnutie trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia veci a OS nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.

Nesprávnosť rozsudku OS preukazuje aj ďalší vývoj, keď nehnuteľnosti boli dňa 10.8.2016 vydražené
na dražbe, pričom žalobca ako i OS ťažiskovo tvrdili, že vecné bremeno bráni dražbe. K otázke možnosti
dispozície so zálohom poukázali na slovenskú súdnu prax, t. j., že obmedzenie dispozičného práva
vlastníka (záložcu) je nad rámec zákona a teda, že ak zákon neustanovuje niečo iné, môže záložný
dlžník záloh scudziť, znovu ho založiť, zriadiť k nemu vecné bremeno, dať ho do nájmu alebo iného
užívania a pod. Trvali na tom, že prípadné dojednanie, ktorým by bol záložný dlžník v rozpore so

zákonom vylúčený alebo obmedzený v nakladaní so zálohom, odporuje účelu (zmyslu) záložného práva
a preto je podľa § 39 OZ neplatným právnym úkonom, (uviedol rozsudok NS ČR z 13.7.2003, sp.zn.
21 Cdo 296/2003), tiež, že slovenská súdna prax zastáva názor, že dohoda, ktorá obmedzuje záložcu
v nakladaní so zálohom nad rámec zákonom výslovne predvídaných prípadov, je neplatná a to pre
rozpor s § 574 OZ, s dobrými mravmi (§ 39 OZ), a tiež s ustanovením § 123 OZ. Namietali tiež, že sa

žalobca v petite žaloby nedomáhal určenia neplatnosti zmluvy o vecnom bremene, o ktorej tvrdí, že je
absolútne neplatná a preto je uplatnený petit žaloby v plnom rozsahu nedôvodný a absentuje naliehavý
právny záujem na navrhovanom určení, že ide o negatívnu určovaciu žalobu, ktorá je v prevažnej časti
neprípustná. Okrem toho, že ide o nedôvodnú žalobu, ide aj zjavne o nehospodárnu určovaciu žalobu
a o zbytočné rozmnožovanie súdnych sporov.

49. Žalobca k odvolaniu žalovaných v rade 2/ až4/ poukázal na merito veci, a to posúdenie (ne)existencie
práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, v rámci čoho sa OS prejudiciálne zaoberal aj otázkou
platnosti zmluvy o zriadení vecného bremena. Poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku,
na jeho záver, že žalovaní sa nesprávne domnievali, že žalobca má vo veci samej žiadať určenie

neplatnosti spornej zmluvy, v dôsledku čoho nie je daný, podľa žalovaných, naliehavý právny záujem
na požadovanom určení. Poukázali na odôvodnenie napadnutého rozsudku, podľa ktorého súd prvej
inštancie osvedčil jeho existenciu.

50. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením, č.k. 14Cob/64/2019-757 zo dňa 20.2.2020,

rozsudok OS MT č.k. 18Cb/207/2014-444 zo dňa 30.6.2016 v spojení s opravným uznesením OS MT
č.k. 18Cb/207/2016-637 zo dňa 3.5.2018, zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové prejednanie a
rozhodnutie. Zrušil uznesenie OS MT č.k. 18Cb/207/2017-397 zo dňa 8.6.2016.

51. Odvolací súd, vzhľadom na rozsah a dôvody podaného odvolania žalovaného v rade 1/, primárne

skúmal splnenie podmienok pre možnosť vykonania pojednávania v neprítomnosti žalovaného v rade
1/, ktorému bol ustanovený opatrovník uznesením OS Martin č.k. 18Cb/207/2014-397 dňa 8.6.2016.
Odvolací súd zistil, že pred ustanovením opatrovníka žalovanému v rade 1/, vo vzťahu ku ktorému zrušil
odvolací súd uznesenie OS o ustanovení opatrovníka žalovanému v rade 1/, poukázal podporne na
judikatúru k § 29 O.s.p. rozhodnutím NS SR pod sp.zn. 6Mobdo 2/2007 z 29. mája 2008. K tomuto

procesnému postupu odvolací súd pristúpil napriek tomu, že došlo k zániku inštitútu v zmysle § 29 O.s.p.
v dôsledku účinnosti CSP, avšak takýto postup bol podľa odvolacieho súdu žiaduci a nevyhnutný pre
odstránenie akýchkoľvek pochybností vzhľadom na OS zvolený procesný postup, ktorého správnosť
bola žalovaným v rade 1/ v odvolaní primárne namietaná, s dôrazom na skutočnosť, že procesný postup
súdu je správny v rovine vykonania pojednávania, vykonania dôkazu len pokiaľ sú splnené procesné

podmienky vykonania pojednávania a vykonania dôkazu v neprítomnosti niektorej zo strán sporu a to
počas celej doby vykonávania pojednávania a dokazovania. Ak sa v určitom štádiu zistí a preukáže, že
procesné podmienky na vykonanie pojednávania, vykonanie dôkazu v neprítomnosti niektorej zo strán
sporu, v danom prípade v neprítomnosti žalovaného v rade 1/, neboli dané, tak v tomto procesnom stave
je nevyhnutné konštatovať aj porušenie ústavného práva strany sporu vyplývajúceho v čl. 48 ods. 2

veta prvá Ústavy SR a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd. KS konštatoval, že pokiaľ bolo
vykonané pojednávanie dňa 30.6.2016, na ktorom bolo vo veci rozhodnuté v neprítomnosti žalovaného v
rade 1/ (ktorý je v nerozlučnom spoločenstve s ostatnými žalovanými), za stavu nesplnenia procesných
podmienok konania v jeho neprítomnosti, došlo k odňatiu možnosti žalovanému v rade 1/ konať predsúdom, a to v rovine jeho procesných a Ústavou SR daných práv byť prítomný na prejednaní veci a
vykonanom dokazovaní. V tejto súvislosti poukázal KS na uznesenie NS SR sp.zn. 1Obdo 138/2005
zo dňa 25.októbra 2007, v zmysle ktorého, „Medzi práva, ktoré účastníkom konania zaručuje procesný

predpis, patrí teda aj právo účastníka zúčastniť sa pojednávania a na ňom uplatňovať svoj vplyv na
priebeh a výsledok konania.“

52. Odvolací súd zvýraznil, že zistená procesná vada spočívajúca v nesprávnom procesnom postupe,
bola dôvodom, prečo odvolací súd musel napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť bez toho, aby

skúmal vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, keďže žalovanému v rade 1/
nebolo možné uplatniť procesné práva, a to byť prítomný na pojednávaní s možnosťou vyjadrenia sa k
tvrdeniam, k označeným a vykonávaným dôkazom v sporovej právnej veci. Z dôvodu zrušenia rozsudku
okresného súdu v celom rozsahu, okresný súd za dodržania procesných podmienok, po vykonanom
zopakovanom a doplnenom dokazovaní, vec opätovne prejedná a rozhodne. Práve z titulu zrušenia
rozsudku okresného súdu, keď bude pokračovať konanie pred OS, v rámci ktorého sa súčasne otvorí

dôkazný stav, bolo by zo strany KS predčasné, aby sa vyjadroval ku skutkovej stránke sporovej právnej
veci v tomto rozhodnutí

53. Súd dňa 23.9.2020 vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu, žalovaného v rade 1/, 2/, 3/
a 4/. Žalobca a žalovaní v rade 2/ až 4/ boli zastúpení PZ, ktorí ospravedlnili ich neúčasť na tomto

pojednávaní. Žalovaný v rade 1/, v zmysle doručenky na č.l. 796 a úradný záznam na č.l. 819, bol
na pojednávanie riadne predvolaný, doručenie dňa 6.8.2020 poštou do poštovej schránky žalovaného,
pričom táto metóda je akceptovaná podľa právneho poriadku krajiny, ako to vyplýva z oznámenia od
dožiadaného orgánu (č.l. 796).

54. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

55. Súd vykonal dokazovanie listinami doloženými do spisu, vypočul PZ žalobcu a PZ žalovaných v rade
2/ až 4/ a zistil:

Zmluva o financovaní č. 426 013 0707 (č. l. 9) bola uzatvorená medzi Sberbank Slovensko, a.s., (v tom
čase pod obchodným menom Volksbank Slovensko, a.s.), IČO 17 321 123 ako veriteľom a dlžníkom PB
Power Trade, a.s. , IČO 44 063 555. K zmluve boli uzatvorené dodatky č. 1 (č.l. 13), č. 2 ( č.l. 18), č. 3
(č.l. 20), č. 4 (č.l. 22). Podľa zmluvy v znení jej dodatkov žalobca poskytol dlžníkovi finančné prostriedky
spolu 4 700 000 Eur. Konečným dňom splatnosti úveru bol deň 20.9.2014.

56. Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 426 013 0707 ( č.l. 23) bola uzatvorená
medzi Sberbank Slovensko, a.s., (v tom čase pod obchodným menom Volksbank Slovensko, a.s.), IČO
17 321 123 ako záložným veriteľom a PB Power Trade, a.s. ako záložcom, záloh je definovaný v čl. III
tejto zmluvy: nehnuteľnosti, pozemky zapísané na LV č. XXXX W. S. Q., R. Q., S.. Ú.. Q., V.. Č.. XXXX,

B. XXXXX Q., R. V., Č.. XXXX/X, B. XXX Q., R. V., Č.. XXXX/X, B.Q. XXX Q., G.. V. U. K., Č.. XXXX/
X, B. XX Q., G.. V. U. K., Č.. XXXX/XX, B. XXX Q., G.. V. U. K., Č.. XXXX/XX, B. XX Q., R.. V., W.
V. G. G.Á. S. G. X. X/X.

57. Podľa výpisu z LV č. XXXX (č. l. 58) KÚ Q. pre obec Q., k.ú. Q. bol začatý výkon záložného práva

na pozemky, ktoré tvoria predmet zálohu podľa záložnej zmluvy na č.l. 23.

58. Podľa výpisu z LV č. XXXX , (č. l. 27) KÚ Q. pre obec B., okres Q., k.ú. B., k dátumu vyhotovenia
4. 12. 2014, bol začatý výkon záložného práva na nehnuteľnosti ako sú opísané v žalobe, pre
záložného veriteľa - žalobcu, formou dobrovoľnej dražby - P645/14, zápis vykonaný dňa 8.10.2014-

vz, 1119/14, vlastníkmi predmetných nehnuteľností sú žalovaný v rade 1/ a žalovaná v rade 2/ v
1/1. K nehnuteľnostiam, ktoré tvoria predmet žaloby, je v časti C: ŤARCHY pod por. č. 1 zapísané
vecné bremeno spočívajúce v práve bezplatného doživotného užívania týchto nehnuteľností v prospech
žalovaného v rade 3/ a žalovanej v rade 4/ na základe Zmluvy o zriadení vecného bremena - V3832/14,
vklad zo dňa 10.11.2014 - VZ-1265/14. K predmetným nehnuteľnostiam je zapísané tiež záložné právo

č. 4260130707 v prospech Volksbank Slovensko, a.s. IČO: 17 321 123, V2905/12 - záložná zmluva,
vklad zo dňa 4.9.2012 - VZ 738/12; V4947/12 - záložná zmluva, vklad zo dňa 6.3.2013 - VZ 219/13;
V4946/12 - záložná zmluva, vklad zo dňa 6.3.2013 - VZ 220/13 (č.l. 24/rob).59. Podľa výpisu z Obchodného registra spol. PB Power Trade, a.s. IČO: 44 063 555 žalovaný v rade 1/
bol členom predstavenstva od 14.4.2010 do 16.12.2014 a žalovaná v rade 4/ od 6.4.2011 do 16.12.2014.

60. Dňa 8.9.2014 bola podpísaná Zmluva o zriadení vecného bremena medzi žalovanými v rade 1/ a
2/ ako povinnými z vecného bremena a medzi žalovanými v rade 3/ a 4/ ako oprávnenými z vecného
bremena. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností označených v zmluve
o zriadení vecného bremena (pozemky: zastavané plochy a nádvoria, parc. reg. „C“ č. XXX/XX, výmera
16 m2; zastavané plochy a nádvoria parc. reg. „C“ č. XXX/XX, výmera 116 m2; zastavané plochy

a nádvoria parc. reg. „C“ č. XXX/XX, výmera 28 m2; zastavané plochy a nádvoria parc. reg. „C“ č.
XXX, výmera 1261 m2; zastavané plochy a nádvoria parc. reg. „C“ č. XXX, výmera 97 m2; stavba:
administratívna budova súp. č. XXXX, postavená na parc. reg. „C“ č. XXX, zapísané na LV č. XXXX v KN
prek.ú.B.).Zmluvnéstranysadohodlinazriadenívecnéhobremenaspočívajúcehovprávebezplatného
doživotného užívania nehnuteľností uvedených v tejto zmluve v prospech oprávnených, so súhlasom
povinných z vecného bremena, aby Okresný úrad Martin vykonal v KN pre k.ú. B. zápis vo forme vkladu

vecného bremena v prospech oprávnených na LV č. XXXX.

61. V Notárskej zápisnici K. XXXXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX (č.l. 308) spol. PB Power Trade, a.s.,
IČO: 44 063 555 ako povinná osoba vyhlásila, že dňa 3.8.2012 uzavrela so Sberbank Slovensko,
a.s. (do 14.2.2013 vystupujúca pod obchodným menom Volksbank Slovensko, a.s.), IČO: 17 321 123

ako oprávnenou osobou, Zmluvu o financovaní č. 4260130707 dňa 21.12.2012 (o.i. i s pristupujúcim tam
označeným dlžníkom), kde bolo dohodnuté poskytnutie osobou oprávnenou peňažných prostriedkov
vo forme kontokorentu a formou fixných tranží klientovi do celkovej výšky 4.700.000,- Eur, za tam
opísaným účelom. Osoba povinná, dlžník, vyhlasuje, že svoje záväzky v plnom rozsahu čo do dôvodu
i do výšky uznáva, vrátane pre potreby Zákona č. 7/2005 Z.z. o Konkurze a reštrukturalizácii v znení

neskorších predpisov a zaväzuje sa zaplatiť osobe oprávnenej sumu do celkovej výšky istiny, najviac
4.700.000,- Eur, na základe zmluvy, obchodných podmienok a VOP a príslušenstva v konečný deň
splatnosti 20.9.2014 podľa čl. 2 ods. 2.5 a čl. 1 zmluvy a OP, zaplatiť osobe oprávnenej všetky sumy,
ktoré budú splatné v taký deň, na základe zmluvy a OP alebo v súvislosti s ňou. Osoba povinná - dlžník,
zobral na vedomie, že exekúciu na základe tejto notárskej zápisnice možno vykonať v rozsahu,

v akom to umožňuje platný právny poriadok.

62. Žalovaný v rade 1/ a žalovaná v rade 4/ urobili vyhlásenie ručiteľa v predmetnej notárskej zápisnici
a súhlasili s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice.

63.Dňa3.8.2012bolapodpísanáZmluvaozriadenízáložnéhoprávaknehnuteľnostiam č.4260130707
medzi Volksbank a.s., IČO: 17 321 123 ako záložným veriteľom a žalovanými v rade 1/ a 2/ ako
záložcami (č.l. 336) na základe skutočnosti, že záložný veriteľ a spol. PB Power Trade, a.s., IČO: 44
063 555 uzatvorili dňa 3.8.2012 Zmluvu o financovaní č. 4260130707, v znení jej dodatkov. Za účelom
zabezpečenia záväzkov sa záložca zaviazal poskytnúť záložnému veriteľovi zabezpečenie pohľadávok

formou záložného práva k zálohu definovanom v čl. 3 tejto zmluvy, na zabezpečenie pohľadávky v
zmysle čl. 2 zmluvy.

64. V čl. 3 sú identifikované nehnuteľnosti, ktoré tvoria záloh, zapísané na LV č. XXXX, vedenom
Správou katastra Q., Obec B., pre k.ú. B. (zastavané plochy a nádvoria, parc. reg. „C“ č. XXX/XX,

výmera 116 m2; zastavané plochy a nádvoria parc. reg. „C“ č. XXX/XX, výmera 16 m2; zastavané plochy
a nádvoria parc. reg. „C“ č. XXX/XX, výmera 28 m2; zastavané plochy a nádvoria parc. reg. „C“ č.
XXX, výmera 1261 m2; zastavané plochy a nádvoria parc. reg. „C“ č. XXX, výmera 97 m2; stavba:
administratívna budova súp. č. XXXX, postavená na parc. reg. „C“ č. XXX), pričom záložcovia (manželia)
sú bezpodielovými spoluvlastníkmi celého zálohu v podiele 1/1.

65. Na pojednávaní dňa 30.6.2016 PZ žalobcu trval na žalobe. K vyjadreniu žalovaných uviedol, že
žalobca neodôvodňuje svoju žalobu zákazom zriaďovania ďalších záložných práv na predmetných
nehnuteľnostiach, ale dobrými mravmi, nakoľko v danom prípade nie je možné vylúčiť ust. § 3 OZ na
zmluvu o zriadení vecného bremena. Majetok je t.č. zapísaný do oddelenej podstaty v konkurznom

konaní, ktoré sa vedie proti úpadcovi PB Power Trade, a.s. Vecným bremenom došlo k znehodnoteniu
predmetných nehnuteľností. Poukázal, že vecné bremeno neplní svoj účel s ohľadom na skutočnosť,
že ide o hospodárske budovy a pozemky, dôležitá je okolnosť, že vecné bremeno bolo zriadené
bezprostredne po termíne splatnosti úveru, že bolo zriadené v prospech blízkych osôb a žalované osobyboli v rôznych obdobiach aj členom štatutárneho orgánu spol. PB Power Trade, a.s., z ktorého dôvodu
mali vedomosť o zlej finančnej situácii tohto subjektu.

66. PZ žalovaných v rade 2/ až 4/ odkázal na písomné vyjadrenia k žalobe. Žalovaní v rade 1/ a 2/
už t.č. nie sú blízkymi osobami, nakoľko sú v rozvodovom konaní a nie sú dlžníkmi žalobcu; bola ich
dobrá vôľa, že zriadili záložné právo v prospech žalobcu. Žalobca sa domáhal v i. konaní na tunajšom
súde pod sp.zn. 7C/329/2014 neplatnosti záložnej zmluvy, ktorú uzatvorili žalovaní v rade 1/ a 2/ s tretím
subjektom, žaloba bola s právoplatnosťou zamietnutá.

67. PZ žalobcu sa k právoplatnosti rozhodnutia v predmetnej veci nevedel vyjadriť.

68. PZ žalovaných v rade 2/ až 4/ uviedol, že nie je možné na základe platného právneho poriadku
obmedziť záložcu v konaní so zálohom a to nielen čo do jeho prevodu, ale aj pokiaľ ide o jeho zaťaženie
iným vecným právom. Žalobca aktuálne vykonáva záložné právo na predmetné nehnuteľnosti a v

oznámení o dražbe zo dňa 17.5.2016 deklaruje, že na týchto predmetných nehnuteľnostiach viazne
vecné bremeno. Pokiaľ aj subjekt poruší zmluvný záväzok, napr. zákaz scudzenia zálohu, takýto úkon
podľa slovenského právneho poriadku je platný a druhá zmluvná strana sa môže domáhať iba nároku
na náhradu škody, pokiaľ bude preukázaná súvislosť medzi vzniknutou škodou a porušením práve tejto
zmluvnej povinnosti jednej zo zmluvných strán.

69. PZ žalobcu uviedol, že dražbu nehnuteľnosti nevykonáva žalobca, ale prostredníctvom dražobnej
spoločnosti SKP úpadcu PB Power Trade, a.s. Skutočnosť, že oznámenie o dobrovoľnej dražbe
obsahujeajoznámenie,ženapredmetnýchnehnuteľnostiachjezriadenévecnébremeno,jeirelevantné,
pretože je to fakt a žalobca sa touto žalobou snaží dosiahnuť, aby súd rozhodol, že toto vecné

bremeno neexistuje a tým dosiahol práve zvýšenie hodnoty týchto nehnuteľností za účelom uspokojenia
pohľadávky. Žalobca prihlásil svoju pohľadávku do konkurzu vrátane zabezpečenia záložným právom.

70. PZ žalovaných v rade 2/ až 4/ k zálohu uviedol, že je to dvojposchodová budova, t.č. nie je užívaná,
ani užívania schopná. K užívaniu predmetnej nehnuteľnosti žalovanými v rade 3/ a 4/ uviedol, že títo v

podstate zabezpečujú jej bezpečnosť, lebo sa tam zdržiavali bezdomovci a iné neoprávnené osoby. T.č.
nie je užívania schopná, nakoľko v budove bol požiar, kvôli čomu si vyžaduje rekonštrukciu. Žalovaní
v rade 1/ a 2/ dlhodobo žijú v Anglicku. Zámer bol taký, že by sa zrekonštruovala a vytvoril by sa
polyfunkčný objekt a nejaké bývanie. Takýto zámer podľa vedomostí PZ žalovaných v rade 2/ až 4/ mal
p. Plasek, ktorý by túto budovu potom poskytol do nájmu, lebo pre jednu rodinu je to veľmi veľké.

71. PZ žalobcu uviedol, že tvrdenie o podnikateľskom zámere žalovaného v rade 1/ je irelevantné,
nakoľko nie je určite v dobrej finančnej situácii, lebo podniká prostredníctvom dlžníka PB Power Trade.
Poukázal, že zriadené vecné bremeno nemôže plniť svoj účel, nakoľko ochrana nehnuteľnosti nie je
naplnenie účelu zriadeného vecného bremena.

72.PZžalovanýchvrade2/až4/zdôraznil,žeúverbolposkytnutýspol.PBPowerTradeaniesamotným
žalovaným.

73. Uznesením Okresného súdu Žilina, sp.zn. 4K/25/2014 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka PB

Power Trade, a.s. so sídlom Za plavárňou 3937/1, 010 01 Žilina, IČO: 44 063 555 (č.l. 103).

74. Podľa výpisu z Obchodného registra spol. PB Power Trade, a.s., IČO: 44 063 555 (č.l. 423) členom
štatutárneho orgánu bol žalovaný rade 1/ v období od 14.4.2010 do 16.12.2014 a žalovaná v rade 4/
od 14.4.2010 do 16.12.2014, ako člen predstavenstva, príp. podpredseda predstavenstva v rôznych

obdobiach.

75. V Obchodnom vestníku 94/2016 s dátumom vydania 17.5.2016 (č.l. 429) je oznámenie o dobrovoľnej
dražbe na predmetné nehnuteľnosti, navrhovateľom je JUDr. Jaroslav Jakubčo, PhD, správca úpadcu
PB Power Trade, IČO: 44 063 555.

76. Podľa výpisu z LV č. 4214 ku dátumu vyhotovenia 22.9.2020 a rovnako k 23.9.2020 je na sporných
nehnuteľnostiachzapísanýakovlastníkspol.ROVER,s.r.o.vpodiele1/1,titulnadobudnutiaOsvedčenie
ovykonanídobrovoľnejdražbyK.XXXXX/XXXXavčastiťarchyjezapísanévecnébremenospočívajúcev práve bezplatného doživotného užívania nehnuteľností - opísané pozemky SKN parc. č. XXX/XX, XX,
XX, XXX, XXX a administratívna budova súp. č. XXXX na pozemku reg. C KN parc. č. XXX v prospech
H.. S. Č., rod. Č. a Ing. J. Č. r. V., na základe Zmluvy o zriadení vecného bremena V3832/14, vklad zo

dňa 10.11.2014 - vz. XXXX/XX; G. XXXX/XX - B. XXXX/XX, iné ťarchy zapísané nie sú.

77. PZ žalobcu na pojednávaní 23.9.2020 trval na uplatnenej žalobe. Poukázal, že KS vrátil vec
len pre procesnú a vadu a nie preto, že by boli vytýkané skutkové alebo iné právne nesprávnosti
prvostupňovému rozhodnutiu. Skutočnosť, že nehnuteľnosti boli vydražené až 2 roky po podaní žaloby,

nič nemení na okolnosti a správaní sa žalovaných, ktorí sa snažili sťažiť práve dosiahnutie uspokojenia
žalobcovho nároku a tento uspokojiť zálohom. Žiadala, aby súd požadované určenie vyhodnocoval ku
dňu, kedy došlo k zriadeniu práva vecného bremena v prospech oprávnených a nie ku dňu rozhodovania
súdu, lebo žalobca nemôže byť sankcionovaný neúspechom v spore len preto, že sa konanie na súde
prvého stupňa neskončilo v čase do konania dražby. V opačnom prípade, ak by súd návrh zamietol,
žiadal, aby súd zohľadnil tieto skutočnosti v súvislosti s nárokom na náhradu trov konania žalovaného

a tieto vyhodnotil ako dôvody hodné osobitného zreteľa.

78.PZžalovanýchvrade2/až4/žiadal,abysúdvychádzalzostavukudňurozhodovaniasúdu,vzmysle
platnej úpravy CSP. Poukázal na to, že žalobca inicioval a realizoval výkon záložného práva asi 1,5
mesiaca po zrušení rozhodnutia prvostupňového KS, teda už t. č. nie je záložným veriteľom. Úspešne

realizovalvýkonzáložnéhoprávaapretonemôžemaťnaliehavýprávnyzáujemnapožadovanomurčení.
Mohol by tak urobiť aktuálny vlastník, ktorý však sa nedomáha zrušenia vecného bremena. Podaná
žaloba pre žalobcu už nemá praktický ani právny význam.

79. Podľa § 137 písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu

právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

80. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

81. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

82. Podľa § 151o ods. 1 OZ, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení

s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ust. § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám
je potrebný vklad do katastra nehnuteľnosti.

83.Podľa§151oods.2OZ,zmluvoumôžezriadiťvecnébremenovlastníknehnuteľnosti,pokiaľosobitný
zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.

84. Podľa § 151p ods. 2 OZ, vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.
Zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľnosti.

85. Podľa § 151j ods. 1 OZ, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,
môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ
môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného
zákonaalebodomáhaťsauspokojeniapredajomzálohupodľaosobitnýchzákonov,aktentozákonalebo

osobitný zákon neustanovuje inak.

86. Podľa § 151e ods. 2 OZ, záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká
zápisom v katastri nehnuteľnosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

87. Podľa § 79 ods. 2 ZoKR, majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu zapísaný do súpisu
môže správca speňažiť podľa tohto zákona; správca pritom koná v mene tejto osoby.88. Podľa § 151md ods. 1 písm. i/ OZ, záložné právo zaniká, ak sa vykonalo, bez ohľadu na rozsah
uspokojenia veriteľa.

89. Podľa § 151md ods. 2 OZ, po zániku záložného práva sa vykoná výmaz záložného práva z registra
záložných práv alebo z osobitného registra, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje podľa zákona
registrácia v osobitnom registri; výmaz sa vykoná ku dňu uvedenému v žiadosti na výmaz záložného
práva, najskôr však ku dňu zániku záložného práva.

90. Súd žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu pri aplikácií ust. § 137 písm. c/
CSP. Súd sa nestotožnil s argumentáciou PZ žalobcu na pojednávaní dňa 23.9.2020 (ods. 77). Súd
uvádza, že ku dňu rozhodovania súdu dňa 23.10.2020 sa zmenil skutkový stav oproti stavu, keď súd
rozhodoval rozsudkom č.k. 18Cb/207/2014-444 dňa 30.6.2016. V zmysle ust. § 217 ods. 1 prvá veta
CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. V zmysle § 391 ods. 2 CSP je súd prvej
inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v prípade, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak

bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozsudok OS MT zo dňa 30.6.2016 v spojení
s opravným uznesením OS MT č.k. 18Cb/207/2014-637 zo dňa 3.5.2018, bol zrušený uznesením KS
ZA č.k. 14Cob/64/2019-757 zo dňa 20.2.2020 bez toho, aby KS skúmal vecnú správnosť napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie, nakoľko dôvodom zrušenia prvého rozhodnutia OS bola zistená
procesná vada, spočívajúca v nesprávnom procesnom postupe (ods. 52).

91. Súd dňa 23.9.2020 rozhodoval podľa stavu v čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP). Ku
dňu rozhodovania mal súd preukázané, že došlo k zmene skutkového stavu, čo preukazuje aktuálny
výpis z LV č. XXXX k dátumu vyhotovenia 22. a 23.9.2020. Týmto bolo preukázané, že na predmetných
nehnuteľnostiach už nie je zapísaná ťarcha - záložné právo pre žalobcu. Zhodnými vyjadreniami strán

sporu mal súd preukázané (§ 186 ods. 2 CSP), že došlo k výkonu záložného práva dňa 10.8.2016,
predmetné nehnuteľnosti boli tohto dňa vydražené a z výťažku dražby bola uspokojená pohľadávka
záložného veriteľa. Táto skutočnosť bola rozhodná v čase rozhodovania pre súd, s ohľadom na právnu
úpravu podľa § 151md ods. 1 písm. i/ OZ, podľa ktorého záložné právo zaniká, ak sa vykonalo, bez
ohľadunarozsahuspokojeniaveriteľa.Medzistranaminebolosporné,žezáložnéprávosavykonalodňa

10.8.2016 v prospech záložného veriteľa a v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia zaniklo. Podľa
uvedeného zákonného ustanovenia, od 1.1.2008 platí, že ak dôjde k výkonu záložného práva, záložné
právo zanikne bez ohľadu na rozsah uspokojenia záložného veriteľa. S ohľadom na takto preukázaný
skutkový stav súd z tohto ako rozhodujúceho stavu v zmysle § 217 ods. 1 CSP vychádzal v čase
vyhlásenia rozsudku. Súd žalobu zamietol, lebo v zmysle § 137 písm. c/ CSP bolo dôvodné preukázať

na požadovanom určení naliehavý právny záujem, ktorý po výkone záložného práva už nebol daný, ako
na to poukázal aj PZ žalovaných v rade 2/ až 4/ na pojednávaní dňa 23.9.2020, nakoľko požadovaným
určením sa už nezmení ani skutkový ani právny stav žalobcu.

92. Súd pri prvom rozhodnutí, ktoré bolo zrušené uznesením KS ZA, mal preukázaný naliehavý

právny záujem (viď ods. 34). Ku dňu tohto rozhodnutia však bolo podstatné vychádzať zo zmeneného
skutkového stavu oproti skutkovému stavu ku dňu rozhodovania zrušeným rozsudkom dňa 30.6.2016,
kedy nebol preukázaný zánik záložného práva. V zmysle ust. § 137 písm. c/ CSP je všeobecným
predpokladom, aby súd žalobe vyhovel, právny záujem žalobcu, teda záujem na tom, aby bol vyhovujúci
rozsudok pre žalobcu po právnej stránke významný, čiže užitočný, aby mal pre neho zmysel. V konajúcej

veci prípadný vyhovujúci určovací rozsudok, za skutkového stavu, ako bol ku dňu rozhodovania
preukázaný, by nemal pre žalobcu právny význam, už by nebol pre žalobcu užitočný, teda žalobcom
požadované určenie proti žalovaným už v čase rozhodovania nemá zmysel, lebo by nemal priaznivý
dopad na právne postavenie, na rozsah uspokojenia pohľadávky žalobcu.

93. Žalobca odôvodňoval naliehavý právny záujem tým, že zriadením sporného vecného
bremena k nehnuteľnostiam v prospech žalovaných v rade 3/ a 4/ došlo k výraznému zhoršeniu
predpokladaného uspokojenia pohľadávky žalobcu v rámci výkonu záložného práva, že právo žalobcu
na uspokojenie jeho splatnej pohľadávky zo speňaženia zálohu je bezprostredne ohrozené, nakoľko
namietanýmúkonomžalovanýchvrade1/a2/sazálohobjektívneznehodnotil,čospôsobínedostatočný

záujem o nehnuteľnosti a táto žaloba je potom jediným legitímnym prostriedkom ochrany subjektívneho
práva žalobcu. Pri preukázaní, že došlo k výkonu záložného práva a potom k jeho zániku v zmysle §
151md ods. 1 písm. i/ OZ, tak už v čase rozhodovania opísaný naliehavý právny záujem nie je daný.
Lebopohľadávkazáložnéhoveriteľabolauspokojená.Pokiaľdošlokprípadnémuzhoršeniuuspokojeniapohľadávky žalobcu zo zálohu, tak ochranu takto prípadne porušenému právu môže poskytnúť len
žaloba na plnenie; na rozsahu uspokojenia žalobcovej pohľadávky už požadované určenie nič nezmení.
Ako bolo uvedené vyššie, ochranu prípadne porušeného práva môže žalobca dosiahnuť žalobou na

plnenie, t. j., domáhať sa nároku na náhradu škody, ak by bolo preukázané, že práve v dôsledku
zriadeného vecného bremena boli predmetné nehnuteľnosti vydražené za nižšiu sumu. Uvedené však
nie je predmetom tohto konania. Preto na požadovanom určení, v čase rozhodovania súdu, už nie
je daný naliehavý právny záujem, a to aj preto, že právoplatný rozsudok s požadovaným výrokom v
konajúcej veci by prípadne nezabránil ďalšej žalobe (na plnenie), ako bolo uvedené vyššie.

94. Žalobca žiadal, aby súd skutočnosti, ktoré opísala PZ žalobcu na pojednávaní (ods. 77) zohľadnil
ako dôvody hodné osobitného zreteľa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania; súd tieto
dôvody nevyhodnotil v zmysle § 257 CSP, lebo nešlo o také výnimočné okolnosti, ako to vyžaduje
uvedené zákonné ustanovenie. Podľa názoru súdu, nič nebránilo žalobcovi, ako o tom vypovedal aj
PZ žalovaných v rade 2/ až 4/ na pojednávaní dňa 23.9.2020, zobrať žalobu späť, kedy by súd v

intenciách ust. § 256 ods. 1 CSP skúmal procesné zavinenie zastavenia konania, ak by k takémuto
úkonu zo strany žalobcu došlo. Preto súd rozhodoval o nároku na náhradu trov konania v zmysle zásady
vyjadrenej v § 255 ods. 1 CSP, podľa pomeru úspechu vo veci, a to za celé konanie - prvostupňové
aj odvolacie, lebo v zmysle § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí

o veci. Žalovaní boli úspešní vo veci v rozsahu 100 %, keďže ide o nerozlučné spoločenstvo, ako
to uviedol aj odvolací súd vo svojom rozhodnutí, uznesenie zo dňa 20. 2. 2020, súd priznal náhradu
trov konania spoločne a nerozdielne žalovaným v rade 1/ až 4/ voči žalobcovi v rozsahu 100 %, pri
aplikácií ust. § 77 ods. 1 CSP, podľa ktorého nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v
ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto

vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných. Nerozlučné
spoločenstvo je teda charakterizované tým, že rozhodnutie sa týka všetkých spoločníkov (s rovnakým
výsledkom) a práva a povinnosti spoločníkov sú nerozlučné. Pre posúdenie, či sa jedná o samostatné
alebo nerozlučné spoločenstvo, je rozhodná povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva.
Tam, kde hmotné právo neumožňuje, aby predmet konania bol prejednaný a rozhodnutý samostatne

voči každému spoločníkovi, ide o nerozlučné spoločenstvo.

102. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,
ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.