Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. august 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/269/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215219702
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7215219702.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Jany Dudíkovej a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci navrhovateľky E. Z., rod. K. nar.
XX.X.XXXX bývajúcej na Q. ul. č. X v V. zastúpenej JUDr. Beátou Buhlovou advokátkou so sídlom
Advokátskej kancelárie na Poštovej ul. č. 12 v Košiciach proti manželovi, ktorý návrh nepodal E. C. Z.
nar. XX.XX.XXXX bývajúcemu na XX E. C., C., Q. Z., U. F. v konaní o rozvod manželstva a úprave
výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k deťom Z.: R. Y. nar. XX.XX.XXXX, Y. N.
nar. X.X.XXXX a maloletej J. nar. XX.XX.XXXX o odvolaní manžela, ktorý návrh nepodal proti rozsudku
Okresného súdu Košice II z 26.2.2016 č.k. 23P/247/2015 - 252 v spojení s dopĺňacím rozsudkom

Okresného súdu Košice II z 29.10.2019 č.k. 23P/247/2015 - 436 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o rozvode manželstva a o trovách konania.

M e n í rozsudok vo výrokoch o úprave výkonu rodičovských práv a povinností tak, že konanie v tejto
časti zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:

I. Manželstvo účastníkov E. C. Z., nar. XX.XX.XXXX a E. Z., rodenej K., nar. XX.X.XXXX, uzavreté

dňa X.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného obvodu I. úradu F. I vo zväzku OM/7, ročník
XXXX, strana XX, pod poradovým číslom XX, rozvádza.

II. NačasporozvodemanželstvaúčastníkovzverujemaloletédetiY.N.Z.,nar.X.X.XXXX,R.Y.Z.,nar.
XX.XX.XXXX a maloletú Z. meno neurčené, nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti navrhovateľky,
ktorá je oprávnená a povinná sa o maloleté deti osobne starať, zastupovať ich a spravovať ich majetok a
zaväzuje odporcu prispievať na výživu maloletej Y. N. výživným vo výške po XXX € mesačne, maloletého

R. Y. výživným vo výške po XXX € mesačne a maloletej Z., nar. XX.XX.XXXX, meno neurčené, vo výške
po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, od právoplatnosti tohto rozsudku
do budúcna, ktoré výživné je odporca povinný platiť vždy do 15-tého dňa toho - ktorého mesiaca vopred,
k rukám navrhovateľky.

III. V prevyšujúcej časti konanie zastavuje.

IV. O náhrade trov štátu bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.

V. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.2. Dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Košice II z 29.10.2019 č.k 23P/247/2015 - 436 styk otca s
mal. R. Y. Z., Y. N. Z. a mal. meno neurčené Z. nebol upravený.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie manžel navrhovateľky s návrhom, aby ho
odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Má za to, že v odôvodnení
rozsudku sú značné pochybenia, keď súd dostatočne neuviedol na podklade akých právnych úvah
dospel k svojmu rozhodnutiu. Vyhotovené preklady jeho dôkazov sú nepresné. Namietal, že súd prvej

inštancie rozhodol o úprave pomerov aj voči mal. J., aj keď nie je jeho dieťaťom. Navyše rozhodnutie
o výživnom pre Y. a R. je v rozpore s jeho možnosťami a schopnosťami. Má za to, že konanie o
určenie mena a zapretie otcovstva voči mal. J., ktorá sa narodila predtým, než bolo ich manželstvo
rozvedené, malo byť súčasťou konania o rozvod manželstva a úpravu pomerov na čas po rozvode
manželstva. Namieta, že súd pri určovaní výživného nezohľadnil, že niektoré mesiace nemá príjem a
rovnako nezohľadnil ani to, koľko ho stoja letenky keď chce doviezť deti na Slovensko. Uviedol, že deti

bývajú s navrhovateľkou a mužom, ktorého nepozná na spoločnej adrese a súd túto skutočnosť vôbec
nezohľadnil. Navrhovateľka podľa jeho názoru prenajíma byt na Q. ul. č. X za účelom zisku. Má za to, že
výpočty príjmov a výdavkov navrhovateľky sú nespoľahlivé a chybné. Namietal, že súd neuviedol, prečo
nerozhodol aj o povinnosti navrhovateľky informovať ho o ich deťoch, a že musia rozhodovať spoločne
o veciach, ktoré sa týkajú detí. Súd nevysvetlil ani to, prečo neodpovedal na žiadne z jeho listov, kde

žiadal o jasné inštrukcie o slovenských zákonoch. Dodal, že nemôže súdu platiť za jeho čas a nepresné
preklady, o týchto poplatkoch nebol informovaný.

4. Navrhovateľka vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne
správny. Súd prvej inštancie sa v priebehu konania riadne zaoberal všetkými tvrdeniami účastníkov

konania, vykonal všetky nimi navrhované dôkazy a na základe toho rozhodol v súlade s platnou právnou
úpravou. Námietka manžela, že mal súd v tomto konaní riešiť aj jeho otcovstvo k maloletej dcére (ktorej
nie je biologickým otcom) rovnako aj určenie jej mena, je právne irelevantná. Manžel nemôže namietať
to, že súd neaplikoval v konaní inú právnu úpravu než tú, ktorá je platná na území SR. Manžel bol
riadne poučený, že táto časť konania je aktuálne právne riešená v príslušných samostatných konaniach.

Poukázala na to, že manžel nemá iné vyživovacie povinnosti, pracuje mimo domova až do prerušenia a
zo svojho príjmu si nehradí ani bývanie, pretože býva s novou partnerkou, s ktorou si delia účty rovnakým
dielom. Námietka manžela týkajúca sa usporiadania jej života je tiež právne irelevantná. Dodala, že
nemá žiadny problém poskytnúť manželovi na požiadanie informácie o deťoch.

5. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.
6. Konania o rozvod manželstva sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ CSP“),
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení
obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí

zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s
nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení
vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
9. Podľa § 23 ods. 1, 2 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len ZoR - pozn. odvolacieho súdu), súd
môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne

narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať
obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP
a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych
ustanovení Zákona o rodine, správne a zákonne rozhodol o rozvode manželstva účastníkov konania, vodôvodnení sa vysporiadal s podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa v
tejto časti odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.

11. Odvolací súd po zohľadnení všetkých skutočností vo vzťahu k rozvodu manželstva dospel k
totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že manželstvo účastníkov konania nemôže a
ani neplní svoj účel vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je vážny a trvalý, bez možnosti
obnovenia jeho základných funkcií a so zreteľom na jednoznačný postoj oboch účastníkov konania ani
nemožno očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Z § 23 ZoR citovaného v napadnutom

rozsudku vyplýva zásada objektívneho hľadiska posúdenia podmienok pre rozvod manželstva, t.j.
či manželstvo môže plniť svoj spoločenský účel. Pri skúmaní vážnosti rozvratu manželstva je vždy
povinnosťou súdu dôsledne zistiť a následne vyhodnotiť najmä vzájomný vzťah medzi manželmi, t.j. ako
aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahov medzi nimi a rovnako prihliadnuť na odkázanosť jedného a
pomoc druhého manžela. Skúma tiež, či manželia spolu žijú ako rodina, či spolu trávia čas, hospodária
spolu, spoločne vychovávajú svoje deti a intímne spolu žijú. Na zrušenie manželstva rozvodom nie

je právny nárok a Zákon o rodine nevypočítava jednotlivé dôvody, pre ktoré by súd mal povinnosť
manželstvo rozviesť. Rozvod manželstva je dôvodný, len ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne
narušené a trvale rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať
obnovenie manželského spolužitia. Objektívny a kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi je daný
intenzitou rozvratu, tiež jeho dĺžkou, ktoré sú zahrnuté do požiadavky vážnosti a trvalosti rozvratu.

Rozvod má byť takým opatrením, ktoré má umožniť rozchod manželov len vtedy, ak iné riešenie
už nezostáva. Z výpovede účastníkov konania, že manželstvo neplní už vyše 15 rokov žiadnu zo
svojich funkcií. Navrhovateľke sa navyše narodila v decembri 2015 mal. J., ktorej otcom je muž s
ktorým aj aktuálne plánuje spoločnú budúcnosť. Na základe týchto skutočností dospel odvolací súd k
totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že manželstvo navrhovateľky a jej manžela je

natoľko narušené a rozvrátené, že nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia.

12.Kodvolacímnámietkammanželanavrhovateľkyodvolacísúdzdôrazňuje,žedoprávanaspravodlivý
proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami,

navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom
všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj IV.ÚS 252/2004, I.ÚS 50/2004,
II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní
dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne

za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v
zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.

13. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie správne rozhodol aj o trovách konania, aj o trovách štátu
odvolací súd potvrdil rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výrokoch o rozvode manželstva a o

trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP. Odvolací súd neakceptoval námietky manžela navrhovateľky,
že nebude súdu platiť za jeho čas a nepresné preklady, keďže o týchto poplatkoch nebol informovaný,
pretože súd prvej inštancie o náhrade trov štátu v napadnutom rozsudku nerozhodol. O náhrade trov
štátu bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia a až tam si bude
môcť manžel navrhovateľky uplatňovať svoje eventuálne výhrady.

14. Podľa § 85 ods. 1 zák. č. 36/2005 ZoR, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do
uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca
manžel matky.

15. Podľa § 87 ods. 1 ZoR, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia
manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno
otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.

16.Podľa§105písm.c/CMP,konanímvoveciachurčeniarodičovstvajeajkonanieozapretieotcovstva.

17. Podľa § 106 CMP, na konania vo veciach určenia rodičovstva je miestne príslušný súd, v obvode
ktorého má dieťa bydlisko. Ak takého súdu niet, je príslušný všeobecný súd toho, koho otcovstvo má
byť určené alebo zapreté.18. Podľa § 92 CMP, na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v obvode ktorého mali
manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je

miestnepríslušnývšeobecnýsúdtohomanžela,ktorýnávrhnepodal.Aktaktopríslušnosťsúdunemožno
určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.

19. Súd prvej inštancie v danej veci postupoval správne a zákonne, ak upravoval pomery manželov na
čas po rozvode manželstva aj k maloletej Gabriele, aj keď mal z výpovedí manželov preukázané, že

nie je biologickou dcérou manžela navrhovateľky, pretože v čase jeho rozhodovania platila stále prvá
domnienka otcovstva svedčiaca otcovstvu manžela matky podľa § 85 ods. 1 ZoR a nebolo ešte vydané
rozhodnutie v konaní o zapretie otcovstva manžela navrhovateľky. V slovenskom právnom poriadku je
konanieozapretieotcovstvapodľa§105CMPsamostatnýmkonaním,kdesaurčujemiestnapríslušnosť
odlišne ako v konaní o rozvod manželstva. Tieto dve konania tak nemôžu byť spojené a prebiehať
súbežne v rámci konania o rozvod manželstva účastníkov konania ako sa domnieva a žiada manžel

navrhovateľky v podanom odvolaní. S konaním o rozvod manželstva je zo zákona spojené len konanie
o úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode manželstva podľa § 100 CMP.

20. Odvolací súd zistil, že po podaní odvolania došlo k právoplatnému určeniu mena maloletej Z.,
nar. 28.12.2015 na „J.“, a to rozsudkom Okresného súdu Košice II z 18.1.2017 č.k. 23P/76/2016-56.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť 8.4.2017. Okrem toho, po podaní odvolania došlo aj ku
právoplatnému zapretiu otcovstva manžela navrhovateľky k mal. J., a to rozsudkom Okresného súdu
Košice II z 26.10.2017 č.k. 42C/56/2016-101. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 20.3.2018.

21. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
22. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
23. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

24. Vzhľadom k tomu, že v odvolacom konaní bolo právoplatne zapreté otcovstvo manžela
navrhovateľky voči mal. J., neboli už splnené podmienky na úpravu pomerov manželov k mal. J. na
čas po rozvode manželstva. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku o úprave
pomerov manželov k mal. J. na čas po rozvode manželstva podľa § 388 CSP a konanie podľa § 161

ods. 2 CSP zastavil, pretože nedostatok tejto procesnej podmienky nebolo možné odstrániť v odvolacom
konaní.

25. Pokiaľ ide o úpravu pomerov manželov k ostatným deťom Z. na čas po rozvode manželstva, odvolací
súd zistil, že R. Y. a Y. N. nadobudli v priebehu odvolacieho konania plnoletosť.

26. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

27. Z povahy veci je zrejmé, že o zverení plnoletých detí do osobnej starostlivosti, ich zastupovaní,

správe ich majetku, úprave ich styku s rodičom, ktorému neboli zverené do osobnej starostlivosti a o
práve na informácie už nie je možné rozhodovať, pretože tieto práva sú súčasťou rodičovských práv a
povinností a nadobudnutím plnoletosti dieťaťa zanikajú. Nadobudnutím plnoletosti dieťaťa nezaniká len
vyživovacia povinnosť. Preto sa Ústavný súd v konaní pod sp. zn. II. ÚS 254/2013 zaoberal otázkou,
aký má byť postup v konaní o rozvod manželstva v prípade, že dieťa nadobudne plnoletosť, a ohľadne

jeho výživy jednoznačne povedal, že „všeobecný súd v rámci konania o rozvod manželstva a úprave
pomerov manželov nemôže upravovať pomery rodičov k plnoletým deťom, ale tieto plnoleté deti si majú
samé podať návrh na výživné proti rodičovi“. Ak sa teda konanie o rozvod manželstva nestihne ukončiť
skôr ako maloleté dieťa rozvádzajúcich sa manželov nadobudne plnoletosť, nadobudnutím plnoletosti
sa ukončuje aplikačný rozsah § 100 CMP. Konanie o úprave pomerov manželov k plnoletým deťom na

čas po rozvode manželstva je preto potrebné zastaviť, pretože tu už nie je predmetom konania. Konanie
o určenie výživného plnoletých osôb nemá s konaním o rozvod manželstva nič spoločné. Konanie o
návrhu plnoletého dieťaťa na určenie výživného nie je spojené s konaním o rozvod, ale súd o ňom
povedie samostatné konanie. Ústavný súd tiež uzavrel, že ak by súd rozhodoval o rozvode manželstvaaž v čase, keď dieťa nadobudne plnoletosť, podmienky uvedené v § 100 CMP sa už aplikovať nemôžu.
Jedine ak by výrok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť v čase keď je dieťa maloleté, súd
rozhodne o úprave pomerov do budúcna.

28. Vzhľadom k tomu, že manžel navrhovateľky odvolaním napadol celý rozsudok, výrok o rozvode
manželstva doposiaľ nenadobudol právoplatnosť. Právoplatnosť v zmysle § 227 ods. 1 CSP nadobudne
až po riadnom doručení tohto rozsudku, ktorým bol výrok o rozvode potvrdený. Z uvedených dôvodov
odvolací súd nemohol aplikovať § 100 CMP a upravovať pomery manželov k teraz už plnoletým deťom

a to ani pokiaľ ide o ich vyživovaciu povinnosť. Konanie o určenie výživného pre plnoleté dieťa sa začína
len na návrh oprávneného, v tomto prípade plnoletého dieťaťa a vzhľadom na moment nadobudnutia
právoplatnosti výroku o rozvode, ktorý nastane v budúcnosti nemôže byť súčasťou tohto konania. Keďže
ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť v odvolacom konaní, odvolací
súd zmenil rozsudok v tejto časti výroku podľa § 388 CSP tak, že konanie o úprave pomerov manželov
k deťom Z., R. Y. a Y. N. zastavil. Deti si v prípade ak nie sú aj naďalej schopné samé sa živiť oprávnené

podať nový návrh na určenie výživného podľa § 154 CMP a nasled. s rozsahom výživného podľa vývoja
ich životných nákladov a odôvodnených potrieb.

29. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.