Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. február 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 23P/247/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215219702
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7215219702.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci

navrhovateľky E. Z., C. K., W.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej U. V. W. G. Q. Č.. X, zastúpenej JUDr.
BeátouBuhlovou,advokátkousosídlomnauliciVýstavbyč.2,vKošiciach,pracoviskonauliciŠoltésovej
č. 5, v Košiciach, proti odporcovi E. C. Z., W.. XX.XX.XXXX, trvale bývajúcemu W. E. XX E. C., C.,
Q. Z., U. F. a v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti Z., R. Y., W.. XX.XX.XXXX, Y. N., W..
X.X.XXXX E. Y. W., W.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny v Košiciach, Staničné námestie č. 9, Košice, deti rodičov E. Z., W.. XX.X.XXXX E. E. C. Z.,
W.. XX.XX.XXXX, v konaní o rozvode manželstva a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k

maloletým deťom na čas po rozvode takto

r o z h o d o l :

Manželstvo účastníkov E. C. Z., W.. XX.XX.XXXX E. E. Z., C. K., W.. XX.X.XXXX, uzavreté H. X.X.XXXX,
zapísané v knihe manželstiev matričného obvodu I. Ú. F. K. U. A. I., ročník XXXX, strana XX, pod
poradovým číslom XX, rozvádza.

Na čas po rozvode manželstva účastníkov zveruje maloleté deti Y. N. Z., W.. X.X.XXXX, R. Y. Z., W..
XX.XX.XXXXE.Y.Z.Y.W.,W..XX.XX.XXXX,doosobnejstarostlivostinavrhovateľky,ktorájeoprávnená

a povinná sa o maloleté deti osobne starať, zastupovať ich a spravovať ich majetok a zaväzuje odporcu
prispievať na výživu maloletej Y. N. výživným vo výške po 130 € mesačne, maloletého R. Y. výživným vo
výške po 130 € mesačne a maloletej Z., W.. XX.XX.XXXX, Y. W., vo výške po 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna, ktoré výživné
je odporca povinný platiť vždy do 15-tého dňa toho - ktorého mesiaca vopred, k rukám navrhovateľky.

V prevyšujúcej časti konanie zastavuje.

O náhrade trov štátu bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka doručila tunajšiemu súdu dňa 1.7.2015 návrh, ktorým žiadala súd o rozvedenie
manželstva účastníkov a na čas po rozvode tohto manželstva žiadala zveriť maloleté deti Y. N. E. R.
Y. do jej osobnej starostlivosti s právom maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a zaviazať
otca detí prispievať na výživu každého z detí po 150 € mesačne, ktorý návrh odôvodňovala tým, že

účastníci uzavreli manželstvo H. X.X.XXXX U. N. U. U. F., manželstvo je zapísané v knihe manželstiev
matričného I. I. Ú. F. K. U. A.A. I., C. XXXX, W. L. XX, T. T. Č. XX, u odporcu ide o manželstvo druhé,
u nej o manželstvo prvé, v čase podania návrhu už účastníci nebývali v spoločnej domácnosti, odporca
na Slovensku nikdy nemal trvalý pobyt, z manželstva účastníkov v tom čase pochádzali dospelý synE. S., W.. XX.X.XXXX a maloleté deti Y. N., W.. X.X.XXXX E. R. Y., W.. XX.X.XXXX; účastníci uzavreli
manželstvo po ročnej známosti z lásky, po uzavretí ktorého žili a bývali v zahraničí vo Veľkej Británii,
najstarší syn sa narodil na Slovensku, v tom čase bol odporca pracovne v zahraničí a navrhovateľka

so synom na Slovensku, v roku 1998 žili spoločne rok na Novom Zélande, v roku 1999 sa vrátili aj
s najstarším synom do Anglicka, kde sa chceli natrvalo usadiť, vtedy začali medzi nimi vznikať prvé
výraznejšie rozpory a nedorozumenia, odporca bol často pracovne zaneprázdnený, aj voľný čas trávil
viac s kamarátmi ako s rodinou, preto sa začala snažiť riešiť problém súvisiaci s nedostatkom času a
záujmu odporcu o rodinu, ale neúspešne, v čase, keď mal syn 6 rokov, začala pracovať ako rehabilitačná

sestra, v roku 2000 sa im v Anglicku narodila dcéra Y. N., o dva roky neskôr syn R. Y., v tom čase
medzi manželmi už boli veľké nezhody, vzájomne sa ako partneri odcudzili, po čase ona začala opätovne
pracovaťvzdravotníctveakeďmalnajmladšísyntriroky,vrátilasasdeťminaSlovensko,odporcazostal
žiť v zahraničí, na Slovensku rodinu navštevoval veľmi sporadicky, tri až štyri krát ročne na niekoľko
dní, aj to najmä kvôli deťom, ale posledné tri roky na Slovensku už nebol a deti boli prvý krát za ním
cez prázdniny v Anglicku, najstarší syn účastníkov v roku 2014 odišiel študovať do Anglicka v čase

podania návrhu pracovala navrhovateľka ako učiteľka gymnázia s hrubým príjmom 787,50 €, na deti
poberala mesačné prídavky spolu v sume 47,04 €, plnoletý syn účastníkov študoval v prvom ročníku
denného štúdia I. S. U. W. C. G. U. Z., dcéra Y. N. a syn R. Y. navštevovali 6. a 7. ročník A. Š. U.
V., obe maloleté deti bývali s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti, najstarší syn účastníkov býval v
tom čase v domácnosti spolu s odporcom, mal však záujem sa čo najskôr osamostatniť, pričom v tom

čase ho finančne zabezpečoval v prevažnej miere odporca, navrhovateľka mu prispievala sumou 20
€ mesačne a pri návšteve na Slovensku v čase Vianoc mu kúpila väčšie množstvo oblečenia a iných
potrebných vecí; odporca pracoval v Anglicku ako živnostník, výšku jeho príjmov nepoznala; počas
prvých deviatich mesiacov od ukončenia ich spolužitia odporca na deti finančne neprispieval, po jej
naliehaní začal posielať nepravidelne 150 €, posledné tri roky pred podaním návrhu posielal 300 €

mesačne, po odchode syna s štúdium do Anglicka posial 200 € mesačne; navrhovateľka rozpísala svoje
mesačné výdavky na deti: „školská jedáleň cca 40 €, mimoškolské činnosti, krúžok atletiky 20 €, mobily
20 €, oblečenie, pomôcky do školy 30 €; na domácnosť: nájomné 246 €, elektrina, rozhlas, plyn 37 €,
internet 18 €, strava 300 €, drogéria 10 €,“ svoje osobné výdavky: „splátka spotrebiteľského úveru 90 €,
mobil 12 €, cestovné 20 €, oblečenie, kozmetika 20 €.“

Keďže odporca je cudzím štátnym príslušníkom, je občanom Veľkej Británie, súd uznesením sp.
zn. 23P/247/2015 zo dňa 9.7.2015, ktoré nadobudlo 15.7.2015, ustanovil v konaní prekladateľku a
tlmočníčku pre anglický jazyk a následne prekladateľke a tlmočníčke takto ustanovenej zaslal na preklad
potrebné písomnosti, vrátane uznesenia sp. zn. 23P/247/2015-34 zo dňa 9.7.2015, ktorým zmysle

ustanovenia § 114 ods. 3 O.s.p. vyzval odporcu, aby sa písomne k veci vyjadril a v prípade ak uplatnený
nárok v celom rozsahu neuznáva uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na obranu, pripojil listiny,
na ktoré sa odvoláva, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, zároveň mu súd uložil otázky s
výzvou, aby na tieto odpovedal, to všetko v lehote 15 dní od doručenia uvedeného uznesenia.
Predmetné preklady, ustanovená prekladateľka a tlmočníčka doručila súdu dňa 24.7.2015 a tieto boli

následne doručené odporcovi.

Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 23P/247/2015 zo dňa 10.8.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 11.9.2015, súd určil odmenu prekladateľke za uvedené preklady spolu vo výške 312,10 €, ktoré boli
vyplatené zo štátnych prostriedkov.

Dňa 12.8.2015 odporca doručil súdu vyjadrenie vo veci a medzi tým súdu doručoval mailovou formou
podaniadňa11.8.2015a16.8.2015, tovšetkovanglickomjazyku,pretonáslednesúduznesenímsp.zn.
23P/247/2015 zo dňa 20.8.2015 uložil ustanovenej prekladateľke a tlmočníčke vykonať prekladateľský
úkon spočívajúci v preložení uvedených písomností, ktoré preklady tlmočníčka a prekladateľka doručila

súdu dňa 7.9.2015.
Uznesením sp. zn. 23P/247/2015 zo dňa 17.9.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.10.2015,
súd priznal tlmočníčke a prekladateľke za uvedené preklady odmenu spolu vo výške 258,96 €.

Odporca vo svojom vyjadrení k skutočnostiam udávaným navrhovateľkou v návrhu uviedol, že v čase

keď žili na Slovensku po uzavretí manželstva, on pracoval vo východnej Európe, pred narodením ich
tretieho dieťaťa navrhovateľka začala ich manželský život komplikovať, citovo ochladla, preto sa ich
vzťah stal neznesiteľným a v roku 2004 pripustila, že sa stretávala s iným mužom, on mal starosti
kvôli predchádzajúcemu vzťahu, ku ktorému sa mu priznala s jej slovenským príbuzným, tvrdil, že snavrhovateľkou bolo veľmi ťažké žiť a aj keď vedela, že on chcel zostať naďalej s ich maloletými deťmi,
vyzvala ho, aby opustil ich spoločnú domácnosť, preto bol nútený odísť zo spoločnej domácnosti, aj keď
naďalej prispieval tak, aby boli pokryté finančné potreby rodiny, navštevoval ich tak často, ako mohol,

tvrdil, že navrhovateľka nikdy nepracovala ako fyzioterapeutka, ale pracovala ako opatrovateľka, on v
tom čase dochádzal za prácou do Londýna, 4 hodiny cesty každý deň, musel si nájsť nové bývanie, toto
financovať, deti navštevoval každý deň keď mal voľno, ale pri jednej z takýchto návštev v septembri 2005
po príchode zistil, že deti boli preč, dom bol vyprázdnený, preto kontaktoval políciu, ktorá ale nevedela
navrhovateľke zabrániť, aby vzala deti preč z Anglicka, kde žili dovtedy 6 rokov a vzala ich na Slovensko,

deti vtedy mali 10, 5 a 2 roky a o tomto rozhodnutí ho navrhovateľka neinformovala, nepožiadala o súhlas
s presťahovaním detí na Slovensko a ako mimoriadne traumatické označil odsťahovanie detí od otca
a preradenie najstaršieho syna účastníkov do slovenskej školy, z čoho následne došlo k problému v
nasledujúcich 10 rokoch, spočívajúcemu v tom, že s deťmi nemôže byť viac ako 2 krát ročne tak, ako
by s nimi mohol byť v kontakte, ak by zostali žiť vo Veľkej Británii, pri návštevách detí na Slovensku,
udával, že matka mu tieto stretnutia sťažovala, robila ich neznesiteľnými, preto im hradí ich návštevy

uňho v Anglicku, na ktoré návštevy navrhovateľka nikdy neprispela, uviedol, že v čase, keď deti boli takto
navrhovateľkou odsťahované, on nemohol požiadať o zverenie detí do svojej opatery kvôli nákladom
na konanie pred súdom, ktoré by si to vyžadovalo, ktoré náklady ale bližšie nešpecifikoval; tvrdil, že
navrhovateľka vzala všetok ich spoločný majetok a osobné veci a nechala značné dlhy na kreditných
kartách, ktoré mala iba na svoje meno a preto údajne spoločnosti vymáhajúce dlhy vo Veľkej Británii

kontaktujú jeho; v čase odchodu navrhovateľky z Veľkej Británie sa on ocitol vo veľkých finančných
ťažkostiach a núdzi, v roku 2006 po uvedenej situácii zbankrotoval, preto nemohol dostať úver od banky
ani povolené prečerpanie bankového účtu, mal iba obyčajný bankový účet, z ktorého mu banka vždy
účtuje 10 libier za každý prevod platby výživného na maloleté deti; v čase podávania návrhu, uviedol, že
bol živnostníkom, maliarom - natieračom, dekoratérom, v niektorých mesiacoch nemával žiadnu prácu,

napriek tomu sa mu darilo platiť výživné každý mesiac, pôvodne toto zasielal v sume 300 € mesačne,
ale po tom, čo najstarší syn dovŕšil 18 rokov, znížil túto sumu po jeho odchode zo Slovenska, mal za to,
že jeho vyživovacia povinnosť voči najstaršiemu synovi účastníkov zanikla, ale naďalej ho podporoval;
v júli 2014 všetky tri deti boli na pobyte uňho po dobu 6 týždňov, kedy najstarší syn, ktorý už mal v tom
čase 18 rokov, ho požiadal o pomoc pri presťahovaní sa do Veľkej Británie, s čím on súhlasil, následne

to oznámili navrhovateľke, najstarší syn sa preto nasťahoval k nemu, pomohol mu usadiť sa, dostať
sa na univerzitu vrátane úhrad prekladov školských vysvedčení a potvrdení, obnovenia britského pasu,
dopravy, úhrady mimoriadneho letu na Slovensko a späť, keď si bol syn pre osobné veci, čo preňho
znamenalo mimoriadny finančný nápor bez finančného prispenia navrhovateľky, najstarší syn získal v
Anglicku štipendium na štúdium na vysokej škole v plnej výške, takže má toho času dostatok peňazí, aby

sa staral sám o seba a následne v septembri 2015 sa mal syn účastníkov E. presťahovať do vlastného
bytu; k svojim prímom uviedol, že pracuje mimo domova bez prerušenia vždy až do 14. Augusta, kedy
majú k nemu pricestovať deti, keďže je živnostníkom nemá žiadnu výplatnú pásku, daňový úrad mu
vyratáva daň v januári po ukončení daného fiškálneho roka, on sám si musí usledovať svoje vlastné
zálohové platby dane, v januári 2015 bolo schválené jeho daňové priznanie za apríl 2013 až marec 2014,

za ktoré fiškálne obdobie mal príjem 9.190 libier po zaplatení dane, jeho príjmy za obdobie apríl 2014
až marec 2015 mali byť vypočítané v januári 2016, doplnil, že daň so sadzbou 20 % sa musí zaplatiť z
príjmov nad 10.000 libier, preto jeho príjmy nad 10.000 libier musia byť znížené o 20 %, urobil výpočet za
obdobie apríl 2014 až júl 2015 t. j. za 16. mesiacov a uviedol „príjmy 15.540 libier, nezdaniteľná položka
10.000 libier“, preto musela „byť zaplatená daň z 5.540 libier, zníženie o 20 % daň - 1.385 libier, príjmy

14.155 libier (apríl 2014 až júl 2015), to sa rovná 942,37 libier mesačne“; uviedol, že nepoberá dávky
akéhokoľvek druhu ani keď nepracuje, od vlády Veľkej Británie nedostáva nič, žije s novou partnerkou
a on neplatí nič za ubytovanie, delia si účty rovnakým dielom, špecifikoval svoje mesačné výdavky:
„výživné na Y. E. R. Z. 150 libier, strava 200 libier ( čo sa zvýši, keď tam sú jeho deti), elektrika/plyn
71 libier, mestská daň 60 libier, voda 21 libier, poistenie jeho auta 21 libier, údržba jeho auta - daň z

motorových vozidiel 58 libier, tankovanie benzínu na cestu do práce 145 libier“, ďalej uviedol výdaje
na „letenky detí atď. do UK (1-2 krát ročne), kúpa letenky pre dospelého aby ich vzal späť 1 návšteva
55 - 110 libier (2 návštevy)“; „telefón, internet, koncesný poplatok TV 24 libier, darčeky k Vianociam,
narodeninám pre deti 15 libier, povinné poistenie v nezamestnanosti 12 libier, sociálne poistenie 15 libier,
oblečenie atď. 8 libier, celkovo sumarizoval tieto výdavky 1.130 až 1.185 libier; uviedol, že pred januárom

2014 až do mája 2014, kedy sa najstarší syn manželov stal dospelým, k rukám navrhovateľky zasielal
výživné na deti 300 € na tri deti každý mesiac s výnimkou mesiacov, keď deti boli v jeho starostlivosti vo
Veľkej Británii, od júna 2014 do júla 2015 hradil výživné 150 libier mesačne na maloleté deti Y. E. R. a mal
za to, že vyššie výživné nie je schopným platiť; zdôraznil, že keď sú deti uňho vo Veľkej Británii nemôžepracovať, keďže sa o ne stará, v takýchto obdobiach nemá žiaden príjem a jeho partnerka hradí všetky
výdavky na domácnosť, deti v minulom roku boli uňho cez júl a august, preto neposlal k rukám ich matky
žiadne výživné za tieto mesiace, vyjadril názor, že navrhovateľka mu v tom čase mala poslať nejaké

peniaze ako príspevok na výživu detí, keďže na Slovensku dostávala detské prídavky aj v čase, keď deti
boli na návšteve uňho a ona sa o ne nestarala a neživila ich v tom čase; konštatoval, že navrhovateľka
má príjmy zo súkromnej činnosti vykonávanej v byte rodiny - vyučovania anglického jazyka; konštatoval,
že on nemal dovolenku mnoho rokov a navrhovateľke sa zrejme darí, ak si mohla dovoliť dovolenky v
čase, keď deti boli uňho vo Veľkej Británii, kedy „bola v Holandsku a lyžovala od decembra 2013, vyjadril

presvedčenie, že navrhovateľke pomáhajú jej rodičia; jemu je vyplatená odmena za vykonané maliarske
práce až po ukončení týchto prác, preto nevie zaručiť, že výživné na deti bude hradiť do 15-tého dňa v
mesiaci, vyjadril presvedčenie, že navrhovateľka by mala akceptovať aspoň jednu návštevu detí u otca
vo Veľkej Británii ročne, to by mu umožnilo vidieť deti častejšie.

Kolízny opatrovník vo svoje písomnej správe doručenej súdu dňa 7.10.2015 v prípade rozvodu

manželstva účastníkov vzhľadom na výsledky vykonaných šetrení doporučil zveriť obe maloleté deti do
osobnej starostlivosti navrhovateľky, matky detí a zo strany otca, ponechal pokiaľ ide o určenie výšky
výživného právo vyjadrenia sa po oboznámení sa s aktuálnymi príjmovými, majetkovými pomermi, ako
aj so stanoviskom otca k predmetnej veci.
Z uvedenej správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že najstarší dospelý syn účastníkov, podľa vyjadrení

navrhovateľky, od septembra 2014 je študentom denného štúdia na vysokej škole vo Veľkej Británii U. Y.
Z., kde si osobné ako aj študijné potreby hradí prostredníctvom poskytovaného mu štipendia, v bydlisku
matky sa zdržiava 2-krát ročne, v období vianočných sviatkov a letných prázdnin, je v pravidelnom
elektronickom kontakte s mladšími súrodencami; otec maloletých detí žije v zahraničí, jeho pomery
kolíznemu opatrovníkovi nie sú známe, matka maloletých detí je pedagógom J. U. V., kde uviedla čistý

príjem vo výške 655,46 €, z úradu práce sú jej poskytované prídavky na dve maloleté deti spolu vo
výške 47,04 € mesačne, spolu s deťmi býva v trojizbovom byte, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve, iný
majetok neuviedla, v čase šetrení kolízneho opatrovníka ďalšie osoby sa v tejto domácnosti nezdržiavali,
v súvislosti s týmto bývaním hradila navrhovateľka mesačné platby 246 €, za spotrebu energií hradila
spolu37€mesačne,zaužívanieinternetu 18€mesačne,zároveňsplácalasplátkyúveruvovýške67,52

€ a 22,48 € mesačne, hradila si náklady MHD 20 € mesačne; maloletá Y. N. navštevovala v tom čase
8. ročník základnej školy, maloletý R. Y. 7. ročník tej istej základnej školy, deti sa stravovali v školskej
jedálni s potrebou úhrady platieb spolu vo výške na obe 40 € mesačne, začiatkom školského roka im
matka uhradila jednorazové povinné poplatky ZRPŠ spolu 20 €, triedny fond spolu 18 €, za jazykové
učebnice dcéry 14 €, syna 7 €, uhradila im nákup školských pomôcok, obe deti v rámci základnej školy

navštevujú krúžok atletiky, v súvislosti s čím matka hradí náklady členského vo výške 20 € mesačne, s
ktorou aktivitou sú spojené aj niekoľkokrát ročne pomerne pravidelné náklady cestovného, stravného,
úhrady za ubytovanie v prípadoch ich účasti na organizovaných súťažiach v rámci SR či zahraničí, obe
maloleté deti sú zdravé.
Dňa 18.9.2015 kolízny opatrovník vykonal osobné rozhovory s maloletými deťmi v ich prirodzenom

prostredí, bez prítomnosti ďalších zainteresovaných osôb, s cieľom zistenia ich vnímania aktuálnej
situácie v rodine. Obidve deti uviedli, že výkon osobnej starostlivosti o ich potreby a výchovu dlhodobo
zabezpečuje matka, s otcom sú v pravidelnom telefonickom a elektronickom kontakte, ich osobné
stretnutiasúsprihliadnutínnavzdialenosťbydlískojedinelé,realizovanévýlučnevčaseletnýchprázdnin
a to aj za prítomnosti ich staršieho brata E. S.. Následne deti vyjadrili názor zotrvať v aktuálnom

aj najbližšom období v starostlivosti matky pre ich blízky emocionálny vzťah, uspokojivé pomery,
známe prostredie, v ktorom chcú dokončiť povinnú školskú dochádzku, do budúcna si deti vedia
predstaviť zmenu rodinného prostredia predovšetkým z titulu pravdepodobne prijateľnejších podmienok
pokračovania vo vzdelávaní vo Veľkej Británii.

Navrhovateľka je zamestnankyňou J., W. G. T. Y. X U. V., u ktorého je zamestnaná od 1.9.2013 a
u ktorého dosahovala priemerný mesačný čistý príjem 765 € mesačne v čistom, od 1.11.2015 je na
materskej dovolenke z dôvodu, že dňa XX.XX.XXXX sa jej narodila maloletá dcéra, Z., V. Y. H. W. R. G..
Súbežne s týmto konaním je vedené konanie o určenie mena maloletej a zároveň je vedené i konanie
začaté na návrh matky maloletej o zapretia otcovstva manžela matky, t. j. odporcu, ktoré konanie je

vedené pod sp. zn. 42C/56/2016 a návrh bol súdu doručený dňa 28.1.2016.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne pobočky Košice zo dňa 1.2.2016 vyplýva, že navrhovateľke bolo od
1.1.2016 materské upravené na výšku 17,8353 € na deň.Ako vyplýva z výpovede navrhovateľky, za január 2016 jej táto dávka bola vyplatená vo výške 513,50 €.

Navrhovateľkavosvojejvýpovediuviedla,žebiologickýmotcomjejmaloletejdcéry,Z.,W..XX.XX.XXXX,

je jej priateľ, ktorý je riadne zamestnaným, o čom dokladovala ním uzavretú pracovnú zmluvu s terajším
zamestnávateľom spoločnosťou L. L. E..L.. W. zo dňa 25.1.2016.

Z výpovede navrhovateľky na pojednávaní vo veci vyplynulo, že priateľ navrhovateľky má vlastnú
domácnosť, v byte navrhovateľky sa zdržiava príležitostne, v súvislosti s narodením maloletej Z..

K uvedenej nehnuteľnosti navrhovateľka na pojednávaní upresnila, že toho času hradí náklady súvisiace
s bývaním vo výške po 188 € mesačne a toho času si nehradí výdavok na dopravu tak, ako je uvedený
vyššie keďže je na materskej dovolenke s maloletou dcérou, uviedla zvýšenie výdavkov na drogériu v
domácnosti na 30 € mesačne.
K plnoletému synovi účastníkov E. uviedla, že, ako to uvádzal aj odporca vo svojich písomných
podaniach, tento syn účastníkov naďalej študuje v zahraničí, je poberateľom štipendia, ktoré mu stačí na

úhradu všetkých jeho potrieb, z tohto dôvodu k jeho rukám zasiela len 20 € mesačne, prostredníctvom
bankového účtu, ktorý mu zriadila už v čase, keď navštevoval strednú školu, v čase jeho príchodov
počas letných prázdnin na Slovensko s tým súvisiacu letenky na a zo Slovenska mu hradí navrhovateľka
a finančné prostriedky z uvedeného účtu, tvrdila, že syn využíva v čase takýchto pobytov na Slovensku,
v súčasnosti tento ich syn v zahraničí býva v spoločnej domácnosti so spolužiakmi.

Z výpovede navrhovateľky ďalej vyplynulo, že odporca na výživu maloletého R. E. Y. prispieva mesačne
sumou spolu okolo 200 €, ďalšími formami sa na úhrade potrieb týchto detí nepodieľa, deti uňho spätne
po dobu dvoch rokov trávievajú v čase letných prázdnin dva až tri týždne, s čím spojené výdavky
hradí odporca a v takýchto obdobiach odporca k rukám navrhovateľky na výživu týchto detí neprispieva
žiadnouformou.Navrhovateľkavýukuanglickéhojazykasúkromnenerealizuje,vminulostimalaživnosť,

ktorú ale ukončila v roku 2014.

Dňa 8.2.2016 odporca opakovane doručil súdu mailové podanie, v anglickom jazyku k čomu súd
poznamenáva, že ani jedno z týchto mailových podaní nebolo zabezpečené overeným elektronickým
podpisom, ani jedno z týchto elektronických podaní doručených súdu odporcom nebolo následne súdu

doručené v písomnom vyhotovení; v tomto opätovne súhlasil s rozvedením manželstva účastníkov,
svoj súhlas odôvodňoval aj tým, že v Anglicku manželské páry sú rozvedené po 10 rokoch odlúčenia
zvlášť za situácie, keď manželka má dieťa s iným mužom a to bez toho, aby vyžadovali prítomnosť a
vypočutie na súde, preto nerozumel, prečo on by mal pricestovať na Slovensko a poskytovať tunajšiemu
súdu informácie, ktoré už dal v písomných podaniach, konštatoval, že navrhovateľku nevidel spätne po

dobu 2 rokov, že dieťa, ktoré sa jej narodilo v decembri, by preto nemalo mať jeho meno, keď nie je
jeho biologickým otcom, a požadoval zo strany navrhovateľky podrobnejšie informácie o ich maloletých
deťoch.

Odporca sa na pojednávanie konané vo veci, na ktoré bol riadne a včas predvolaný, nedostavil,

svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním doručeným súdu dňa 16.2.2016, kedy
doručil súdu aj 8 strán písomných podaní spolu s viac ako 30 stranami fotokópií výpisov z účtov,
fotokópiami podaní vrátane mailových podaní doručených súdu a Ministerstvu spravodlivosti SR, ktoré
väčšinou sú už spomenuté vyššie. Na pojednávaní prítomná súdom vyššie uvedená ustanovená
tlmočníčkaaprekladateľkapretlmočilanovodoručenépísomnostiodporcu,vktorýchuviedol,akoužbolo

konštatované, že sa nezúčastní predmetného pojednávania, tvrdil, že v Anglicku si zaplatil právnika,
nevidel dôvod, prečo by sa mal zúčastniť na pojednávaní, keďže doručil súdu svoje prísažné vyjadrenia,
konštatoval, že za žiadnych okolností nemôže byť otcom Y. Z., W.. U. H. XXXX, žiadal aby manželstvo
účastníkov bolo okamžite rozvedené, podľa jeho názoru k rozvodu manželstva malo dôjsť ešte pred
tým, ako navrhovateľka ostala tehotnou s terajším partnerom, zopakoval ním tvrdené skutočnosti z

jeho predchádzajúcich písomných podaní tak, ako sú uvedené vyššie, a doplnil, že navrhovateľkou po
jej odsťahovaní sa spolu s maloletými deťmi z Veľkej Británie na Slovensko mu táto oznámila adresu
bydliska až po jeho viacerých urgenciách; k svojim majetkovým pomerom doplnil, že nevlastní žiaden
majetok, že nie je schopný platiť vyššie výživné, než aké platil doposiaľ a vyjadril sa, že v žiadnom
prípade nie je ochotný platiť na nedávno narodené dieťa navrhovateľky, ktorého nie je otcom, vzhľadom

na 10 ročné odlúčenie účastníkov ako manželov žiadal o okamžité rozvedenie ich manželstva, súhlasil
s týmto rozvodom.
Napojednávaníkonanomvovecisúdprítomnýchúčastníkov,t.j.navrhovateľkuakolíznehoopatrovníka,
upozornil na to, že v tomto konaní, ako to vyplýva z nižšie uvedených zákonných ustanovení, jenevyhnutné rozhodnúť aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností účastníkov voči maloletej H.
Z., W.. XX.XX.XXXX, keďže, v zmysle Zákona o rodine, toto dieťa sa narodilo v čase trvania manželstva
účastníkov a manželovi navrhovateľky, t.j. odporcovi, svedčí prvá zákonná domienka otcovstva ako

manželovi matky a preto výkon práv a povinností rodičov je nutné upraviť rozhodnutím súdu a to vrátane
vyživovacej povinnosti voči dieťaťu. Navrhovateľka na uvedenom pojednávaní navrhla upraviť výživné
zo strany odporcu voči maloletým deťom Y. N. E. R. Y. vo výške po 130 € mesačne na to ktoré z detí.

Podľa článku 1 Zákona o rodine, manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný

zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a
povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
Podľa Čl.2 Zákona o rodine,rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť
všetky formy rodiny všestranne chráni.
PodľaČl.3Zákonaorodine,rodičovstvojespoločnosťoumimoriadneuznávanýmposlanímženyamuža.
Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie

rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale
aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv
a povinností.
Podľa Čl.4 Zákona o rodine, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich
schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.

Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a
povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie.
Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.

Podľa § 1 Zákona o rodine, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného

a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
(2) Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu
výchovu detí.
(3) Muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo (ďalej len „snúbenci“), majú vopred poznať
navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa
obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb
rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
(2) O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných
veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

(3) Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého
manžela.

Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
(2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o

rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
(3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností
manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa,

súdupravívýkonichrodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťunačasporozvode,najmäurčí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.(2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja
rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v
záujmedieťaťaaakbudútaktolepšiezaistenépotrebydieťaťa.Aksostriedavouosobnoustarostlivosťou

súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v
záujme dieťaťa.
(3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov.
Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
(4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov

rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

(5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá
na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
(2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk
rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú

neupraviť.
(3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo
ho zakáže.
(4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s
maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o

osobnej starostlivosti.
(5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť
styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone

rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 27 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela
ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva
matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

(2) Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.

Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju

vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových

pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 2 písm. c/ zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení, za životné minimum fyzickej
osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo
úhrn súm 90,42 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa ( t.j.
27,13 € mesačne).

Podľa § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z
príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov
a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších
skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška
jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14)

(2) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy
výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu
v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného
príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
(3) Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno

považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá
je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet
maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
(2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
(3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.
(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné
pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné

vždy na mesiac dopredu.
(2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide
o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
(3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený
právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.

(4)Plnenievýživnéhopovinnýmsazapočítavanajprvnaistinuaažpouhradenícelejistinysazapočítava
na úroky z omeškania.

Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia.
(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.Podľa § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto
zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľa § 85 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého
dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
(2) Ak sa narodí dieťa žene znovu vydatej, považuje sa za otca neskorší manžel, aj keď sa dieťa narodilo
pred uplynutím trojstého dňa po tom, čo jej skoršie manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné.

(3) Pri počítaní času, ktorý je rozhodujúci na určenie otcovstva, sa predpokladá, že manželstvo toho,
kto bol vyhlásený za mŕtveho, zaniklo dňom, ktorý bol v rozhodnutí o vyhlásení za mŕtveho určený ako
deň smrti.

Podľa § 86 Zákona o rodine, manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach
dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že

je jeho otcom.
(2) Ak manžel stratil spôsobilosť na právne úkony pred uplynutím lehoty na zapretie otcovstva, môže
otcovstvo zaprieť jeho opatrovník do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne
spochybňujúcich otcovstvo.

Podľa § 88 Zákona o rodine, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja
nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá.
(2) Aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel.
Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.

Podľa § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), podanie možno urobiť písomne, ústne
do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej
alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami,
treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané
zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť

najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa
neprihliada.

Podľa § 1 ods. 1 Zbierky zákonov v znení zmien a doplnkov, úvodné ustanovenie štátnym jazykom na
území Slovenskej republiky je slovenský jazyk.

Podľa § 7 Zbierky zákonov, používanie štátneho jazyka v súdnom konaní, správnom konaní a v konaní
pred orgánmi činnými v trestnom konaní
(1) Vzájomný styk súdov s občanmi, súdne konanie, správne konanie, konanie pred orgánmi činnými

v trestnom konaní, rozhodnutia a zápisnice súdov, správnych orgánov a orgánov činných v trestnom
konaní sa vedú a vydávajú v štátnom jazyku.
(2) Práva osôb patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám alebo práva osôb, ktoré
neovládajú štátny jazyk, vyplývajúce z osobitných predpisov 12) zostávajú nedotknuté.

Podľa § 18 O.s.p., účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Majú právo konať
predsúdomvosvojejmaterčinealebovjazyku,ktorémurozumejú.Súdjepovinnýzabezpečiťimrovnaké
možnosti na uplatnenie ich práv.

Podľa § 96 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo
celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie
v tejto časti zastaví.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a manželstvo účastníkov rozviedol,
keďže dospel k jednoznačnému záveru, že toto manželstvo je dlhodobo nefunkčným, neplní svoj účel ani
žiadnu zo svojich funkcií, manželia po dobu viac ako 10 rokov nežijú v spoločnej domácnosti po tom, čonavrhovateľkaspolusmaloletýmideťmiúčastníkovsazospoločnejdomácnostiúčastníkovodsťahovala,
od uvedeného obdobia účastníci manželstvo neobnovili a v súčasnosti žiaden z nich na obnovení
tohto manželstva nemá záujem, navyše obaja manželia už majú nových partnerov, navrhovateľke sa

medzičasom narodilo ďalšie dieťa, vo vzťahu ku ktorému vo svojej výpovedi uviedla, že odporca nie je
jeho biologickým otcom, z dôvodu čoho podala i návrh na zapretie otcovstva jej manžela, t. j. odporcu
voči tomuto dieťaťu. Ako dôvod rozpadu manželstva účastníkov súd vyhodnotil povahové odlišnosti a
odlišné hodnotové rebríčky manželov.

Pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletým deťom na čas po rozvode
manželstva súd vychádzal zo zistení, že od ukončenia manželského spolužitia účastníkov starostlivosť o
maloleté deti Y. R. E. Y. N. zabezpečovala v zásade výhradne navrhovateľka a samotné tieto deti prejavili
jednoznačnú vôľu v jej starostlivosti zotrvať i naďalej z dôvodu, že sú stotožnené s terajším rodinným
prostredím, s navrhovateľkou majú vytvorené vzájomné hlboké citové väzby a vyhovuje im daný stav,
kedysotcomsúvkontakteelektronickýmspôsobom,telefonickyaotcanavštevujúvjehomiestebydliska

v čase letných prázdnin tak, ako to je uvedené vyššie. Rešpektujúc aj túto vôľu maloletých detí, súd
vyhovel návrhu navrhovateľky a to aj po zohľadnení stanoviska samotného odporcu v jeho písomných
podaniach, v ktorých so zverením detí do starostlivosti navrhovateľky súhlasil.

Pristanovenívýškyvýživnéhosúdvychádzalzodôvodnenýchpotriebmaloletýchdetí,ktorýmipotrebami

sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením, stravovaním, ako i so vzdelávaním a kultúrnym i športovým
vyžitím, na úhrade ktorých potrieb sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia, pričom prihliadol
k rodinným prídavkom, ktoré sú vyplácané k rukám matky detí (spolu vo výške 47,04 € mesačne na
obe deti) a ktoré sú príspevkom štátu určeným na úhradu potrieb detí a po zohľadnení pomernej časti
plneniasivyživovacejpovinnostizostranynavrhovateľkyformouosobnejstarostlivostione,zároveňsúd

zohľadnil skutočnosť, že obaja rodičia majú ešte vždy vyživovaciu povinnosť voči ich plnoletému synovi,
ktorý sa sústavným štúdiom pripravuje na svoje budúce povolanie, pričom táto ich vyživovacia povinnosť
sa odvíja od toho, že tento plnoletý syn E. si najpodstatnejšiu časť svojich výdavkov zabezpečuje zo
štipendia, ktoré mu je vyplácané školou, ktorú navštevuje; ďalej súd pri stanovení výšky výživného
vychádzal z osobných, príjmových a majetkových pomerov rodičov detí, kde na strane navrhovateľky

zohľadnil, že táto je v súčasnosti na materskej dovolenke s maloletou dcérou narodenou U. H. XXXX,
z dôvodu čoho dávky z tohto titulu jej vyplácané sú jediným jej príjmom a vzhľadom na útly vek tohto
dieťaťa nemá možnosť si zdroj svojich príjmov dopĺňať, pričom jej je na toto dieťa vyplácaný rodinný
prídavok v zákonom stanovenej výške 23,52 € mesačne, na strane odporcu ako otca detí súd vychádzal
z ním tvrdeného a čiastočne i preukázaného čistého mesačného príjmu 942,37 libier mesačne; zároveň

súd prihliadol k tomu, že navrhovateľka je vlastníčkou trojizbového bytu, v ktorom s maloletými deťmi
a v súčasnosti čiastočne aj s priateľom, býva, na strane odporcu zohľadnil, že tento nevlastní žiaden
majetok pričom aj on žije so svojou novou partnerkou, z čoho súd vyvodil, že ako navrhovateľka, tak i
odporca majú pomerne znížené výdavky na náklady na bývanie, keďže na týchto sú pomerne povinní
sa podieľať aj ich terajší partneri v rozsahu ich spolužitia s týmito; zohľadnil zároveň životné náklady

účastníkov a dospel k jednoznačnému záveru, že navrhovateľkou upravené ňou navrhované výživné
tak, ako je zároveň stanovené aj vo výrokovej časti tohto rozsudku, na maloletého R. Y. a maloletú Y.
N. je primerané a odporca ním mohol a môže prispievať na úhradu potrieb svojich maloletých detí bez
ohrozenia potrieb svojich a svojej domácnosti, k uvedenému súd len dopĺňa, že takto stanovené výživné
zo strany odporcu predstavuje denný príspevok na výživu detí len po 4,33 €, čo zďaleka nepostačuje na

úhradu všetkých ich odôvodnených potrieb, úhrady ktorých nad rámec príspevkov odporca zabezpečuje
navrhovateľke.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd, ako konštatoval aj na pojednávaní vo veci, musel
upraviť i výkon rodičovských práv a povinností účastníkov voči Y. Z. W. XX.XX.XXXX, v súlade s
citovaným ustanovením § 24 Zákona o rodine keďže, ako vyplýva z ustanovenia § 85 ods. 1 Zákona o

rodine, odporcovi ako manželovi matky dieťaťa svedčí domienka otcovstva a teda z právneho hľadiska
je odporca v zmysle platnej zákonnej úpravy považovaný za otca aj tohto maloletého dieťaťa do doby,
pokiaľ nebude právoplatným rozhodnutím súdu rozhodnuté o opaku, t. j. o zapretí jeho otcovstva a pre
úplnosť súdu udáva, že aj keď je súbežne s týmto konaním vedené aj konanie o zapretí otcovstva, ako
je to uvedené vyššie, pokiaľ toto nebude právoplatne ukončené, súd nemá inú možnosť len toho času

rozhodnúť o takejto úprave výkonu rodičovských práv a povinností preto zároveň súd musel zaviazať
odporcu prispievať i na výživu tohto dieťaťa, keďže podľa platnej zákonnej úpravy vyživovacia povinnosť
vzniká rodičom narodením dieťaťa bez ďalšieho, avšak rešpektujúc vyjadrenia oboch účastníkov,
po zohľadnení navrhovateľkou podaného návrhu na zapretie otcovstva, súd odporcu vo vzťahu ktomuto dieťaťu zaviazal prispievať na jeho výživu minimálnym zákonom stanoveným výživným ako je
ustanovené podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, keďže nebolo možné výživné neurčiť vôbec, lebo platná
právna úprava stanovuje výšku takzvaného minimálneho výživného, ktoré je povinný platiť každý rodič

bez ďalšieho.

V danom prípade súd poukazuje na ustanovenie § 24 ods. 5 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva
povinnosť rodiča, ktorý má deti zverené do svojej osobnej starostlivosti informovať o maloletých deťoch
rodiča, ktorý deti v osobnej starostlivosti zverené nemá, pričom rozhodnutím súdu je možné takúto

povinnosť rodičovi uložiť len v prípade, ak si ju neplní dobrovoľne a len v prípade, ak by si navrhovateľka
túto svoju informačnú povinnosť vôbec neplnila, nastúpila by možnosť, aby odporca podal návrh na
uloženie jej takejto povinnosti aj rozhodnutím súdu, k čomu v danom prípade nedošlo.

Vzhľadom na to, že navrhovateľka netrvala na výške ňou navrhovaného výživného zo strany odporcu
voči maloletým deťom, v prevyšujúcej časti vzala svoj návrh späť, v súlade s citovaným ustanovením §

96 v prevyšujúcej časti súd konanie zastavil, pokiaľ ide o navrhovateľkou pôvodne navrhovanú výšku
výživného, nad t. č. určenú sumu po 130 € mesačne na dieťa (R. Y. E. Y. N.).

Keďže do vyhlásenia rozsudku vo veci nebolo právoplatne rozhodnuté a odmene tlmočníčky a
prekladateľky ustanovenej pre toto konanie za prekladateľský úkon vykonaný na pojednávaní vo veci,

bolo rozhodnuté, že o náhrade trov štátu bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.

Pre úplnosť súd dopĺňa, že ako vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia § 42 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku, súd nemôže prihliadať a neprihliada na elektronické podania, ktoré nie sú
zabezpečené overeným elektronickým podpisom alebo nie sú následne v lehote 3 dní doplnené riadnym

písomným podaním, preto súd nereagoval a nemohol reagovať na opakované súdu doručené mailové
podania a pokiaľ odporca namietal, že pri pokusoch o telefonický kontakt so súdom s ním nebolo
komunikované,súdhoupozorňuje,žeúradnýmjazykomv Slovenskejrepublikejejazykslovenský,ktorý
jazyk musí byť v úradnom styku používaným a teda ak mal záujem komunikovať s pracovníkmi tunajších
súdov, bolo jeho povinnosťou zabezpečiť si tlmočníka do jazyka slovenského a obdobne, pokiaľ ide o

doručovanie mu jednotlivých písomností, súd musel v zmysle procesných prepisov zabezpečiť overené
preklady týchto písomností a až tieto preklady bolo možné doručovať odporcovi, keďže tento je cudzím
štátnym príslušníkom a to v súlade s ustanovením § 18 O.s.p.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 144 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo

na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo
nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2

O.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).