Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. november 2021

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Cdo/192/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117254423
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:6117254423.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu F.. K. S., bývajúceho v G. G., N. Č.. XXXX/
X, zastúpeného Mg. Alenou Gregorovou, advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Horná 54, proti
žalovanému S. I., bývajúcemu v G. G., Z. Č.. XXXX/XX, zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom
Hrežďovičom so sídlom v Banskej Bystrici, Rudlovská č. 2, o nahradenie prejavu vôle uzavrieť kúpnu
zmluvu, vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 15 C 86/2017, o dovolaní žalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. novembra 2020 č.k. 17 Co 67/2020-322 v znení
opravného uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. marca 2021 č.k. 17 Co 67/2020-343, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou z 11. decembra 2017, zmenenou na základe uznesenia súdu sp. zn. 15 C 86/2017
z 23. júla 2019 o pripustení zmeny žaloby, domáhal proti žalovanému nahradenia prejavu vôle a to
vyhlásenia vôle žalovaného S. I. tak, že ako predávajúci uzatvára so žalobcom F.. K. S. ako kupujúcim
kúpnu zmluvu o prevode spoluvlastníckych podielov zapísaných na LV č. XXXX, LV č. XXXX pre obec
Banská Bystrica, katastrálne územie V. a LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV. č. XXXX,
LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX pre obec Banská Bystrica, katastrálne územie K. s

kúpnou cenou 786,39 Eur. Žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach na základe
kúpnej zmluvy č. I. XXXX/XXXX z 11. decembra 2014 od právneho predchodcu V. H., nar. XX. S. XXXX,
zomrelom XX. Z. XXXX. Žalobca poukázal, že V. H. pred uzatvorením kúpnej zmluvy so žalovaným
ako treťou osobou neponúkol na odkúpenie jednotlivé spoluvlastnícke podiely spoluvlastníkovi, ktorým
bol žalobca, a teda porušil zákonné predkupné právo žalobcu podľa § 140 Občianskeho zákonníka. K
zmene petitu žaloby pristúpil žalobca po tom, ako došlo k zmenám vo vlastníctve žalovaného na základe

zámennej zmluvy G. XXXX/XXXX z 16. augusta 2018 uzatvorenej medzi žalovaným a X. G. I., rod. I.,
nar. XX. Z. XXXX, bývajúcou v Banskej Bystrici. Ďalej uviedol, že kúpnou zmluvou I. XXXX/XXXX z 11.
decembra 2014 - Č. XXX/XXXX, uzatvorenou medzi V. H. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim,
nadobudol žalovaný nehnuteľnosti o celkovej výmere 5694,87 m2 za kúpnu cenu 1.200,00 Eur t.j. cena
za 1m2 bola medzi stranami dohodnutá na 0,21072 Eur. Zámennou zmluvou I. z 16. augusta 2018
- Č..L.. XXX/XXXX žalovaný nadobudol časť sporných nehnuteľností - pozemky KN-E parc.č. XXX/X,

trvalé trávne porasty o výmere 3509 m2 a KN-E parc. č. XXX/X, trvalé trávne porasty o výmere 4851 m2 v
spoluvlastníckom podiely 2/9, všetko evidované na LV č. XXXX pre k. ú. K., obec/okres Banská Bystrica
a zároveň previedol spoluvlastnícky podiel k sporným nehnuteľnostiam - pozemok KN-E parc. č. XXX
orná pôda o výmere 1428 m2 v spoluvlastníckom podiely 1/9 evidované na LV č. XXXX pre k. ú. K., obec/
okres Banská Bystrica a pozemok KN-E parc. č. XXX o výmere 1212 m2 v spoluvlastníckom podiely 1/9
evidované na LV č. XXXX pre k. ú. K., obec/okres Banská Bystrica, a to zámenou t.j. bez určenia ceny, t.j.

kúpna cena za 1 m2 je 0,00 Eur. Pri tomto úkone ani jedna zo zmluvných strán neponúkla na odkúpenie
resp. zámenu jednotlivé spoluvlastnícke podiely spoluvlastníkovi t.j. žalobcovi, a teda porušili zákonnépredkupné právo žalobcu v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka. V dôsledku zámennej zmluvy došlo
k zmenám na príslušných listoch vlastníctva, vznikli nové listy vlastníctva č. XXXX a XXXX - obidva k.
ú. K., obec/okres Banská Bystrica.

1.1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd) rozsudkom
z 24. januára 2020 č. k. 15 C 86/2017-254 žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne
ustanoveniami § 40a, § 101, § 116, § 140 a § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka v spojení s
ustanoveniami § 229 C.s.p., § 2 ods. 3 a § 9 ods. 7 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových
spoločenstváchvzneníneskoršíchpredpisova§4ods.1písm.b)ac)zákonač.140/2014onadobúdaní

vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov a o zrušení neodkladného opatrenia rozhodol podľa § 335 ods. 1 C.s.p. Po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že nahradenie prejavu vôle uzatvorením kúpnej zmluvy medzi stranami
sporu a nie zámennej zmluvy, tak ako sa ho domáhal žalobca v tomto spore, nebolo možné akceptovať,
pretože to na jednej strane nezodpovedalo požiadavke, aby podiel na nehnuteľnostiach bol ponúknutý
za rovnakých podmienok, a zároveň kúpnu cenu za zamenené pozemky určil žalobca vychádzajúc z

kúpnej ceny nehnuteľností nadobudnutých na základe kúpnej zmluvy. Zo znenia zmluvy uvedeného v
petite žaloby nebolo možné určiť samostatne kúpnu cenu za zamenené nehnuteľnosti, a tak oddeliť
nahradenie prejavu vôle týkajúce sa nehnuteľností nadobudnutých na základe kúpnej zmluvy (žaloba v
tejto časti bola nedôvodná z dôvodu premlčania ako aj z dôvodu, že nebolo porušené predkupné právo
žalobcu), od nehnuteľností nadobudnutých na základe zámennej zmluvy. Na základe výpovedí svedkov

a listín (čestných vyhlásení) súd vzťah žalovaného a V. H. vyhodnotil ako vzťah blízkych osôb. Medzi
stranami nebolo sporné, že staré mamy V. H. a žalovaného boli sestry, čo vyplývalo aj z predložených
rodných listov. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že uvedené osoby si
vzájomne prejavovali záujem, navzájom si pomáhali, išlo o priateľstvo, ktoré vzniklo ešte v detstve
trávením spoločného času, spoločnými záujmami a pretrvalo to aj neskôr, keď V. H. prežíval ťažké

životné situácie. Pokiaľ išlo o nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, považoval súd právo,
ktorého sa žalobca domáhal za premlčané podľa § 101 Občianskeho zákonníka s tým, že trojročná
premlčacia doba plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať prvý raz a začína plynúť objektívne. K
uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo 21. novembra 2014 a trojročná premlčacia doba uplynula 21. novembra
2017, teda pred podaním žaloby, ktorá bola podaná 11. decembra 2017. Okresný súd považoval žalobu

za nedôvodnú. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a
žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) na odvolanie
žalobcu rozhodol rozsudkom z 25. novembra 2020 č. k. 17 Co 67/2020-322 tak, že potvrdil rozsudok

súdu prvej inštancie. V odôvodnení rozhodnutia sa stotožnil so súdom prvej inštancie a uviedol, že
uzavretím spornej kúpnej zmluvy z 21. novembra 2014 k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX pre k. ú. K. bol žalovaný v čase uzatvárania kúpnej zmluvy s
predávajúcim podielovým vlastníkom (pozn. tak ako aj žalobca), teda došlo k prevodu nehnuteľnosti
medzi spoluvlastníkmi a nedošlo k porušeniu zákonného predkupného práva. Z vyjadrenia k ponuke na

odpredaj spoluvlastníckych podielov zo 14. mája 2014 Urbárskeho pozemkového spoločenstva Skubín
vyplýva stanovisko, že spoločenstvo súhlasilo s predajom spoluvlastníckych podielov V. H., ktoré sú
uvedené na LV č. XXXX k.ú V., LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX k. ú. K. o ktoré prejavil
záujem člen spoločenstva S. I.. Nárok žalobcu z porušeného zákonného predkupného práva zámennou
zmluvou z 16. augusta 2018 k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX, XXXX k. ú. K. (nové LV

č. XXXX, XXXX), kde bol žalovaný a X. G. I. (pozn. aj žalobca) podielovým vlastníkom, teda došlo k
zámene nehnuteľnosti medzi spoluvlastníkmi, a nebol uplatnený dôvodne. Nehnuteľnosti zapísané na
LV č. XXXX pre k. ú. V. a LV č. XXXX, XXXX k.ú. K. boli prevádzané kúpnou zmluvou medzi blízkymi
osobami žalovaným a V. H.. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym posúdením veci zo strany súdu prvej
inštancie ohľadne premlčania uplatneného nároku žalobcu; podľa odvolacieho súdu premlčacia doba

na uplatnenie práva v tomto prípade plynie spoluvlastníkovi až od vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností, nakoľko vklad vlastníckeho práva podľa spornej kúpnej zmluvy z 21. novembra 2014 bol v
prospech žalovaného povolený 11. decembra 2014 a žalobca doručil žalobu na súd 11. decembra 2017,
urobiltakvčasvrámciuplynutiatrojročnejpremlčacejdoby.Odvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvej
inštancievecnesprávnepotvrdil.Opravnýmuznesenímz31.marca2021č.k.17Co67/2020-343opravil

výrok o trovách odvolacieho konania tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho
konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie.3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie s tým, že mu súdy
nesprávnym procesným postupom znemožnili, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ C.s.p.). Má za to, že

rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p), pretože rozhodnutie
odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo rozhodnutie súdu prvej inštancie záviselo od vyriešenia právnej
otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p).
Dovolateľvidínesprávnosťprávnehoposúdeniaodvolaciehosúduvotázkeporušeniaresp.neporušenia
predkupného práva žalobcu, keď súd vyhodnotil, že k porušeniu predkupného práva žalobcu nedošlo z

dôvoduskutkovéhoposúdeniavzťahumedzižalovanýmaV.H.(predávajúcim)akovzťahublízkychosôb
podľa § 116 časť vety za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka, t.j. iné osoby v pomere rodinnom, ak by
ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú. Uviedol, že nebolo preukázané,
že by vzťah medzi žalovaným a V. H. bol v takej intenzite ako má na mysli zákon v čase uzavretia
zmluvy. Z uvedeného nevyplývala vzájomnosť vzťahu medzi žalovaným a V. H.. Tento vzťah je možné
vyhodnotiť ako vzťah ľudí, ktorí sa poznali a zároveň mali obchodný vzťah, avšak nepochybne nie ako

vzťah s kvalitou vzťahu blízkych osôb. Dovolateľ poukázal na rozhodnutia slovenských súdov ohľadom
posúdenia vzťahu osôb blízkych a to rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2 Co 48/2016, 7 Co
41/2017, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave 25 Co 329/2016, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky II. ÚS 463/2017-25. Navrhol, aby dovolací súd podľa § 449 ods. 1 C.s.p. napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. K dovolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý dovolanie navrhol odmietnuť s poukazom na § 447
písm. f/ C.s.p. alternatívne podľa § 451 ods. 1 CSP, § 448 CSP zamietnuť a priznať mu náhradu trov
dovolacieho konania. Uviedol, že súdy oboch stupňov na základe vykonaného dokazovania v rámci
spravodlivého procesu sa podrobne a precízne zaoberali právne otázkou vzťahu medzi žalovaným a

V. H. a k tomu prijali adekvátne skutkové a právne závery. S poukazom na § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p.
žalovaný uviedol, že obdobné právne otázky sa riešili v rozhodnutiach súdov Slovenskej republiky a
rozhodovacia prax je teda dostupná a prehľadná.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd alebo dovolací súd) ako súd dovolací (§

35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p) strana sporu v ktorej
neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1
C.s.p.), skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti
dovolania a bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie ako neprípustné
treba odmietnuť. Odôvodnenie uvedeného záveru je uvedené v nasledujúcich bodoch.

6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného
sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie
byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci
konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (porovnaj napríklad

rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013,
5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012 a 7 Cdo 92/2012, ktoré sú aktuálne aj za súčasnej procesnoprávnej
úpravy).

7. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie

konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho
konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa môže táto výnimka uplatniť, nemožno v
žiadnom prípade interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (porovnaj rozhodnutia
najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 348/2013, 3 Cdo 319/2013, 3 Cdo 357/2016, 3 ECdo 154/2013, 3 Cdo
208/2014).

K prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ C.s.p.

8. Z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí
tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1 CSP).9. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ CSP, sú a/ zásah
súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej

strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej
miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva
na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na
nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym
poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne

konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie)
tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa
ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť

rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom
svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio
iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

10. Do práva na spravodlivý proces sa premieta aj zásada voľného hodnotenia dôkazov, ktorá síce nie

je výslovne upravená v ústavnom poriadku, ale má svoj ústavnoprávny rozmer, lebo vyplýva z princípu
nezávislosti súdov a sudcov (čl. 46 ústavy). Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o
vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného
presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Porušením práva na spravodlivý proces je
nesporne aj situácia, ktorá nerešpektuje pravidlá vymedzujúce proces vyhľadávania, vykonávania a

hodnotenia dôkazov, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktorá vyšla
najavo, alebo boli kvalifikovane namietané, ale nižšie súdy ich právne nezhodnotili v celom súhrne
posudzovanýchskutkovýchokolnostíbeztoho,abydostatočnýmspôsobomodôvodniliichirelevantnosť.

11. Prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP však nie je spôsobilá založiť dovolacia námietka

dovolateľa týkajúca sa nesprávneho hodnotenia súdom vykonaného dokazovania, či nesprávneho
právneho posúdenia veci. Neúplnosť či nesprávnosť skutkových zistení, nesprávnosť týkajúca sa
hodnotenia dôkazov súdom a ani nesprávne právne posúdenie veci nebola v rozhodovacej praxi
dovolacieho súdu považovaná za dôvod zakladajúci vadu konania v zmysle ustanovenia § 237 ods.
1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku, pričom ani po prijatí nových procesných kódexov sa na

aktuálnosti týchto záverov nič nezmenilo (pozri R 42/1993, R 37/1993, R 125/1999, R 6/2000 a viaceré
rozhodnutia dovolacieho súdu, napríklad sp. zn. 2 Cdo 130/2011, 3 Cdo 248/2011, 5 Cdo 244/2011, 6
Cdo 185/2011 a 7 Cdo 38/2012). Výnimkou sú iba rôzne závažné deficity v dokazovaní (tzv. opomenutý
dôkaz,deformovanýdôkaz,porušeniezásadyvoľnéhohodnoteniadôkazovapod.),prípadnekonajúcimi
súdmi svojvoľné, neudržateľné alebo v zrejmom omyle prijaté skutkové závery, ktoré by popreli zmysel

a podstatu práva na spravodlivý proces. Z preskúmania postupu odvolacieho súdu nevyplýva, že by o
takýto prípad závažných deficitov v dokazovaní išlo.

12. V súvislosti s námietkou dovolateľa o pochybení odvolacieho (i prvoinštančného) súdu v procese
dokazovania najvyšší súd už podľa predchádzajúcej právnej úpravy dospel k záveru, že dôvodom

znemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení účastníka konania (a v zmysle § 237 ods. 1 písm.
f/ O.s.p. zakladajúcim prípustnosť dovolania) nebolo nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových
okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého
dôkazu (porovnaj judikáty R 37/1993, R 42/1993, R 125/1999 a rozhodnutia najvyššieho súdu sp.
zn. 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011, 2 Cdo 130/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 5 Cdo

244/2011, 6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012). Podľa právneho názoru dovolacieho súdu ani po novej
právnej úprave civilného sporového konania, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2016, nie je dôvodom
zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p. postup súdu v procese zisťovania
skutkových podkladov pre rozhodnutie, nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých
navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu. Aj prípadné nesprávne

právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá.

13. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne
námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam prerozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý
proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ C.s.p. môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého
rozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4 Cdo 3/2019, 8 Cdo 152/2018,

bod 26, 5 Cdo 57/2019, bod 9, 10) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá
rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola
účastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na
právnynázorodvolaciehosúdujavilaakovýznamnáprejehorozhodnutie,čirôznymizávažnýmideficitmi
v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia

dôkazov a pod.).

14. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach opakovane uviedol, že z hľadiska prípustnosti dovolania v
zmysle § 420 písm. f/ C.s.p. nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil
vady arbitrárnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu,
že k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď 3 Cdo 41/2017, 3 Cdo 214/2017, 8 Cdo 5/2017, 8 Cdo

73/2017). So zreteľom na to pristúpil aj v danom prípade k posúdeniu opodstatnenosti argumentácie
dovolateľa, že procesne nesprávnym postupom súdov bolo zasiahnuté do jej práva na spravodlivý
proces.

15.Vposudzovanomprípadeobsahspisunedávapodkladprezáver,žeodvolacísúdbyzaložilprocesnú

vaduvzmysle§420písm.f/C.s.p.Vodôvodnenísvojichrozhodnutísúdyobochnižšíchinštanciípopísali
obsah podstatných skutkových tvrdení strán a dôkazov vykonaných v konaní, uviedli z ktorých dôkazov
vychádzali a ako ich vyhodnotili, zároveň citovali ustanovenia, ktoré aplikovali a z ktorých vyvodili
svoje právne závery. V odôvodnení rozhodnutia sa odvolací súd vysporiadal so všetkými podstatnými
rozhodujúcimi skutočnosťami. Jeho myšlienkový postup je v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen

s poukazom na všetky rozhodujúce skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom
na právne závery, ktoré prijal.

16. Dovolateľ preto neopodstatnene namietal, že súdy mu nesprávnym procesným postupom
znemožnili, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f/ C.s.p., preto v tejto časti dovolací súd jeho dovolanie ako
neprípustné odmietol podľa § 447 písm. c/ C.s.p.

K prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p.

17. Žalovaný ďalej vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP a namieta odvolacím
súdom nesprávne právne posúdenie v otázke porušenia resp. neporušenia predkupného práva žalobcu,
keď súd vyhodnotil, že k porušeniu predkupného práva žalobcu nedošlo z dôvodu skutkového posúdenia
vzťahu medzi žalovaným a V. H. (predávajúcim) ako vzťahu blízkych osôb podľa § 116 časť vety za
bodkočiarkou Občianskeho zákonníka.

18. V dovolaní, prípustnosť ktorého vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, uvedený dôvod prípustnosti
dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu predpokladá v prvom rade formuláciu právnej otázky a
zároveň, že danú právnu otázku dovolací súd dosiaľ neriešil a je tu preto daná potreba, aby dovolací
súd ako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil.

18.1. Aby teda určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, musí ísť
predovšetkým o otázku právnu. Jej riešenie sa bezprostredne odvíja od aplikácie (výkladu, interpretácie)
noriem hmotného alebo procesného práva (napr. Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
Zákonníka práce, Zákona o rodine, Civilných procesných kódexov a pod.). Nemôže ísť (len) o
otázku skutkovú, teda takú, ktorá sa spravidla spája s tvrdeniami sporových strán a býva predmetom

dokazovania.
18.2. Riešenie skutkovej otázky (quaestio facti) je v civilnom sporovom konaní spojené s obstarávaním
skutkových poznatkov súdu v procese dokazovania. Pri jej riešení sa súd zameriava na skutkové
okolnosti významné napríklad z hľadiska toho, čo a kedy sa stalo alebo malo stať, čo (ne)urobil žalobca
alebo žalovaný, čo (ne)bolo dohodnuté, či a aké skutočnosti nastali po konaní (opomenutí konania)

niektorej fyzickej alebo právnickej osoby, čo obsahuje určitá listina, čo vypovedal svedok, čo uviedol
znalec. S istým zjednodušením možno konštatovať, že otázkou skutkovou (faktickou) je pravdivosť či
nepravdivosť skutkových tvrdení procesných strán. Na rozdiel od toho riešenie právnej otázky (quaestio
iuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej právnej norme,zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel, normu interpretuje
a na podklade svojich skutkových zistení (to znamená až po vyriešení skutkových otázok) prijíma právne
záveryoexistenciialeboneexistenciidôvodupreaplikovaniepredmetnejprávnejnormynaposudzovaný

prípad (3 Cdo 218/2017, 3 Cdo 150/2017, 4 Cdo 7/2018, 4 Cdo 32/2018, 7 Cdo 99/2018).

19. Vo vzťahu k nemožnosti posúdenia skutkových otázok je potrebné poukázať tiež na to, že dovolací
súd je viazaný skutkovým základom tak, ako ho zistil odvolací súd. Dovolací súd v dovolacom konaní
nevykonávadokazovanie,pretoaninemôžeprehodnocovaťdôkazyvykonanévkonanínasúdochoboch

inštancií, ani posudzovať správnosť z nich vyvodených skutkových zistení (záverov).
19.1. Nesprávnosť právneho posúdenia veci preto nemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným
zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na
daný prípad, alebo jej interpretáciu, prípadne jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav. Takáto
argumentácia viažuca sa k dostatočne označenej a určitej právnej otázke, na riešení ktorej založil
odvolací súd svoje rozhodnutie, v dovolaní žalovaného absentuje.

20.Dovolacísúdpretokonštatuje,žeprípustnosťdovolaniauplatnenéhodovolateľompodľaustanovenia
§ 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p. nie je daná. Preto dovolací súd dovolanie žalovaného v tejto časti odmietol
v zmysle § 447 písm. c/ C.s.p.

21. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§
451 ods. 3 veta druhá C.s.p.).

22. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.