Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrej Radomský

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Cob/38/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8520200086
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8520200086.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov

senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Jozefa Angeloviča, v spore žalobcov:X./. H. M.Á., X..
XX.XX.XXXX, L. X. F. XXXX/XXA, XXX XX Y. Z., X./. A.. J. B., X.. XX.XX.XXXX, L. X. Ľ. XXX, XXX
XX X. Ľ., oboch právne zastúpených JUDr. Gáborom Szárazom, advokátom, so sídlom Garbiarska 20,
064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 41986491, proti žalovanému: NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO, so sídlom
Popradská 17/670, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 36 477 494, právne zastúpenému JUDr. Zuzanou
Kollárovou, advokátkou, so sídlom Zimná 59, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 31959181, o určenie
neplatnosti uznesení prijatých na členskej schôdzi 21. decembra 2019, o odvolaní žalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. 5Cb/5/2020-1879 z 5. mája 2021 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. 5Cb/5/2020-1895 zo 17. mája 2021 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením.

II. Žalobcom voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou Okresnému súdu Stará Ľubovňa 21. januára 2020 domáhali,
aby súd určil, že uznesenia č. 1 až 20 prijaté na náhradnej členskej schôdzi žalovaného, konanej
21. decembra 2019 so začiatkom o 12:45 hod. sú neplatné. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že

sú dlhoročnými členmi žalovaného. Majú vedomosť, že 21. decembra 2019 sa uskutočnila náhradná
členská schôdza žalovaného, a to po členskej schôdzi so začiatkom o 10:00 hod., ktorá však
nebola uznášaniaschopná, na čo podľa zápisnice z predmetnej členskej schôdze poverený člen Ľ. L.
skonštatoval, že keďže nie je prítomná nadpolovičná väčšina členov družstva, bude sa konať náhradná
členskáschôdzadružstvao12:45hod.,tedahodinupočlenskejschôdzi,ktorániejeuznášaniaschopná.
Nanáhradnejčlenskejschôdzikonanej21.decembra2019o12:45hod.boloprijatýchdvadsaťuznesení
členskej schôdze. Po nahliadnutí do notárskej zápisnice napísanej E.. Ľ. S. zaslali žalovanému námietku

člena družstva k platnosti uznesení členskej schôdze v písomnej forme, v ktorej poukázali na rozpor
s právnymi predpismi a stanovami žalovaného. Poukázali na článok 23 bod 2. stanov žalovaného, z
ktorého jednoznačne vyplýva, že na zvolanie členskej schôdze je potrebné splnenie podmienky - ak o jej
zvolanie písomne požiada: ad 1/ najmenej jedna tretina všetkých členov družstva alebo ad 2/ kontrolná
komisia, v opačnom prípade nie je družstvo povinné zvolať takúto členskú schôdzu. Nemajú vedomosť
o splnení podmienky zvolania členskej schôdze v súlade so stanovami žalovaného, na základe čoho
majú za to, že predmetná schôdza bola zvolaná v rozpore so stanovami žalovaného, a teda nie je

možné ju označiť ako členskú schôdzu žalovaného. V súlade s bodom 5. článku 23 stanov žalovaného
je potrebné termín, miesto a program rokovania členskej schôdze oznámiť všetkým členom družstva
najneskôr 10 dní pred konaním členskej schôdze. Opäť nemajú vedomosť o splnení podmienky zvolania
členskej schôdze v súlade so stanovami žalovaného a na základe toho majú za to, že predmetnáschôdza bola zvolaná v rozpore so stanovami družstva. Poukazujú tiež na bod 8. článku 23 stanov
žalovaného, v zmysle ktorého ak nie je členská schôdza uznášaniaschopná, zvolá predstavenstvo
družstva náhradné zhromaždenie tak, aby sa konalo najneskôr do troch týždňov odo dňa, kedy sa mala

konať pôvodne zvolaná členská schôdza. Členmi predstavenstva žalovaného v súlade s obchodným
registrom, sú: 1. H. M., 2. H. M., 3. A.. B. Z., 4. H.. O. K., 5. A.. J. B., 6. K. B., 6. C. L. s tým, že
členovia predstavenstva H.. O. K. a K. B. už nie sú členmi žalovaného ani členmi jeho predstavenstva.
Členská schôdza teda nemohla byť platne zvolaná v súlade s bodom 8. článku 23 stanov žalovaného
z dôvodu, že členovia predstavenstva žalovaného sa na členskej schôdzi konanej 21. decembra 2019

so začiatkom o 10:00 hod., na ktorej bola následná náhradná členská schôdza zvolaná, nenachádzali.
Predmetné náhradné členské schôdze boli zvolané v rozpore so zákonom a stanovami žalovaného a
týmto nezákonným postupom bola odňatá možnosť členov družstva pripraviť sa riadne na rokovanie
a hlasovanie o zmenách a doplnení základného dokumentu žalovaného tak, ako to predpokladajú
jeho stanovy. Ako prílohu žaloby predložili súdu uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa, sp. zn.
3Cb/53/2019z19.decembra2019,ktorýmsúdnariadiltamuvedenýmčlenomdružstvapovinnosťzdržať

sa uskutočnenia členskej schôdze družstva 21. decembra 2019 a povinnosť zdržať sa akýchkoľvek
úkonov spojených s vedením členskej schôdze žalovaného 21. decembra 2019. Títo členovia družstva
však uznesenie súdu nerešpektovali a členská schôdza sa napriek vydanému neodkladnému opatreniu
uskutočnila 21. decembra 2019 o 10:00 hod. v priestoroch hotela R., v Ž.. V súlade s ustanovením § 241
ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) prílohu zápisnice

tvorí zoznam účastníkov schôdze, pozvánka na ňu a podklady, ktoré boli predložené k prerokúvaným
bodom. Prílohou notárskej zápisnice napísanej E.. Ľ. S. je iba zoznam účastníkov náhradnej členskej
schôdze konanej 21. decembra 2019 so začiatkom o 10:00 hod., nie však zoznam účastníkov, ktorí sa
zúčastnili následnej náhradnej členskej schôdze žalovaného konanej 21. decembra 2019 so začiatkom
o 12:45 hod., na ktorej údajne bolo prijatých dvadsať uznesení. Týmto považujú za preukázané, že

uznesenia č. 1 až 20 prijaté na náhradnej členskej schôdzi žalovaného, konanej 21. decembra 2019 so
začiatkom o 12:45 hod. sú neplatné, pretože boli prijaté postupom, ktorý odporuje zákonu a článku 23
bodom 2., 5. a 8. stanov žalovaného.

2. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej aj „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že uznesenia

prijaténanáhradnejčlenskejschôdzižalovaného-NAŠEFINANČNÉDRUŽSTVO,sosídlomPopradská
17/670, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 36 477 474, konanej 21. decembra 2019 so začiatkom o 12:45 hod.
pod č. 1 v znení: „Náhradná členská, schôdza volí pána Ľ. L., X.. XX.XX.XXXX, L. V. XXX/XX, XXX XX
Y. Z. za predsedu náhradnej členskej schôdze.“ č. 2 v znení: „Náhradná členská schôdza volí D. B., X.
XXXX/X, XXX XX L., Č., X.. XX.XX.XXXX, G. H., H. XXXX, XXX XX B., Č. a A.. Z. Č., S. I., XXX XX

B., Č., X.. XX.XX.XXXX za členov návrhovej komisie.“ č. 3 v znení: „Náhradná členská schôdza volí O.
Š., L. XXX/XX, XXX XX J., R., X.. XX.XX.XXXX, A. H.F., F. XX, XXX XX F., R., X.. XX.XX.XXXX, A.. H.
J., Č. C. XX/XX, XXX XX Š., R., X.. XX.XX.XXXX, F. L., P. XXXX, XXX XX P., Č., X.. XX.XX,XXXX a E.
L., J. XX, XXX XX G. J., Č., X.. XX.XX.XXXX za členov mandátovej komisie.“ č. 4 v znení: „Náhradná
členská schôdzu volí H. Y., Č. XXX/X, XXX XX J. X, X.. XX.XX.XXXX, B. F., Š. XXX, XXX XX J., Č., X..

XX.XX.XXXX a K. D., X. XXX/XX, XXX XX J., Č., X.. XX.XX.XXXX za členov volebnej komisie.“ č. 5 v
znení: „Náhradná členská schôdza schvaľuje overovateľov náhradnej členskej schôdze A.. Ľ. F.Á., H.
XXX, XXX XX E., X.. XX.XX.XXXX, O. Š., L. XXX/XX, XXX XX J., R., X. XX.XX.XXXX.“ č. 6 v znení:
„Náhradnáčlenskáschôdzaschvaľujeprednesenýnávrhrokovaciehoporiadkučlenskejschôdzevznení
priloženom k tomuto uzneseniu.“ č. 7 v znení: „Náhradná členská schôdza schvaľuje program členskej

schôdze tak, ako bol prednesený a uvedený v pozvánke.“ č. 8 v znení: „Náhradná členská schôdza
schvaľuje prednesený návrh volebného poriadku v znení priloženom k tomuto uzneseniu.“ č. 9 v znení:
„Náhradná členská schôdza konštatuje s poukazom na ustanovenia Obchodného zákonníka, že súčasní
členovia predstavenstva nemajú mandát na výkon svojej funkcie, preto náhradná členská schôdza
odvoláva všetkých členov predstavenstva, všetkých členov predstavenstva zapísaných v obchodnom

registri, a to: H.. O.F. K., V. L.: G. XXXX/X, XXX XX J., G. X.: XX.XX.XXXX, K.. Č.. XXXXXX/XXXX;
K. B., V. L. J. XXXX/XX, XXX XX L., Č. K., G. X.: XX.XX.XXXX, K.. Č.. XXXXXX/XXXX; H. M., V. L.:
XX. X. XXX/X, XXX XX R. Ľ., G. X.: XX.XX.XXXX, K.. Č.. XXXXXX/XXXX; H. M., V. L.: XX. X. XXX/
X, XXX XX R. Ľ., G. X.: XX.XX.XXXX, K.. Č.. XXXXXX/XXXX; A.. B. Z., V. L.: F. XXXX/X, XXX XX R.
X. Y., G. X.: XX.XX.XXXX, K.. Č.. XXXXXX/XXXX; A.. J. B., V. L.: X. Ľ. XXX, XXX XX X. Ľ., G. X.:

XX.XX.XXXX, K.. Č.. XXXXXX/XXXX; C., V. L.: X. X/XX, XXX XX F., J. K., G. X.: XX.XX.XXXX, K..
Č.. XXXXXXXXXXX s účinnosťou od 21.12.2019 (dvadsiateho prvého decembra dvetisícdevätnásť).“č.
10 v znení: „Náhradná členská schôdza volí za člena predstavenstva družstva A.. C. W., V. L. X. Z.
XXX/X, XXX XX P. - L., Č. K., G. X.: XX.XX.XXXX, K.. Č.. XXXXXX/XXXX; s účinnosťou od 21.12.2019(dvadsiateho prvého decembra dvetisícdevätnásť).“ č. 11 v znení: „Náhradná členská schôdzu volí
za člena predstavenstva družstva H. Č., V. L. J. I., XXXXX B., Č. K., G. X.: XX.XX.XXXX, K.. Č..
XXXXXX/XXXX; s účinnosťou od 21.12.2019 (dvadsiateho prvého decembra dvetisícdevätnásť.“ č. 12

v znení: „Náhradná členská schôdza volí za člena predstavenstva družstva A.. E. P., B. XX, XXX
XX Š., G. X.: XX.XX.XXXX, K.. Č.. XXXXXX/XXX: s účinnosťou od 21.l2.2019 (dvadsiateho prvého
decembra dvetisícdevätnásť).“ č. 13 v znení: „Náhradná členská schôdza volí za člena predstavenstva
družstva H. Y., V. L. D. XX, XXX XX D., G. X.: XX.XX.XXXX, K.. Č.. XXXXXX/XXXX; s účinnosťou
od 21.12.2019 (dvadsiateho prvého decembra dvetisícdevätnásť).“ č. 14 v znení: „Náhradná členská

schôdza volí za člena predstavenstva družstva A.. Ľ. F., H. XXX, XXX XX E., G. X.: XX.XX.XXXX, K.. Č..
XXXXXX/XXXX; s účinnosťou od 21.12.2019 (dvadsiateho prvého decembra dvetisícdevätnásť).“ č. 15
v znení: „Náhradná členská schôdza konštatuje s poukazom na ustanovenia Obchodného zákonníka,
že súčasní členovia kontrolnej komisie nemajú mandát na výkon svojej funkcie, preto náhradná členská
schôdza odvoláva všetkých členov kontrolnej komisie zapísaných v obchodnom registri, zvolených,
do dňa konania tejto členskej schôdze, a to: H.. J. S., V. L. N. R.XXXX/X, XXX XX S., X. N., Č. K.,

G. X.: XX.XX.XXXX, K.. Č.. XXXXXX/XXXX, A.. H. C., V. L. F. XXX,XXX XX F., X.. XX.XX.XXXX,
K.. Č.. XXXXXX/XXXX a A.. F. U., V. L. Z. XX, XXX XX R. Ľ., X..XX.XX.XXXX, K.. Č.. XXXXXX/
XXXX, s účinnosťou od 21.12.2019 (dvadsiateho prvého decembra dvetisícdevätnásť).“ č. 16 v znení:
„Náhradná členská schôdza volí za člena kontrolnej komisie H.. J. S., V. L. N. R. Č.. J.. XXXX/X,
XXX XX S., X. N., Č. K., G. X.: XX.XX.XXXX, K.. Č.. XXXXXX/XXXX; s účinnosťou od 21.12.2019

(dvadsiateho prvého decembra dvetisícdevätnásť).“ č. 17 v znení: „Náhradná členská schôdza volí za
člena kontrolnej komisie A.. Ľ. G., V. L. K. XXXX/XX, XXX XX, L. - J., G. X.: XX.XX.XXXX, K.. Č..
XXXXXX/XXX; s účinnosťou od 21.12.2019 (dvadsiateho prvého decembra dvetisícdevätnásť).“ č. 18 v
znení:„NáhradnáčlenskáschôdzavolízačlenakontrolnejkomisieA..L.Š.,V.L.:L.XXX/XX,J.,XXXXX,
G. X.: XX.XX.XXXX, K.. Č.. XXXXXX/XXXX; s účinnosťou od 21.12.2019 (dvadsiateho prvého decembra

dvetisícdevätnásť).“ č. 19 v znení: „Náhradná členská schôdza schvaľuje znenie stanov družstva takto:
Čl. 22 b.2 sa mení nasledovne: Funkčné obdobie volených orgánov družstva je štvorročné. Členovia
prvých orgánov po založení družstva môžu byť volení na obdobie najviac troch rokov. Členovia orgánov
družstva môžu byť volení opätovne. Spôsob ich voľby určujú volebné poriadky. Vo svojej činnosti sa
riadia všeobecne záväznými predpismi, týmito Stanovami a rokovacími poriadkami. Čl. 23 Stanov bod

6. sa mení nasledovne: Členská schôdza je uznášaniaschopná, ak je prítomní nadpolovičný počet
členov družstva. Na platnosť uznesenia o zmene stanov, rozhodovanie o rozdelení zisku, úhrade
straty, vymenovávanie a odvolávanie členov predstavenstva je potrebný súhlas dvoch tretín prítomných
členov. Čl. 23 Stanov bod 8. sa mení nasledovne: Ak nie je členská schôdza uznášaniaschopná,
zvolá predstavenstvo družstva náhradne zhromaždenie tak, aby sa konala najneskôr do troch týždňov

odo dňa, kedy sa mala konať pôvodne zvolaná členská schôdza. Náhradná členská schôdza musí
mať nezmenený program a je uznášaniaschopná pri účasti akéhokoľvek počtu prítomných členov. Pre
platnosť uznesenia o zániku družstva, prijatí alebo zmene stanov, rozhodovanie o rozdelení zisku,
úhrade straty, vymenovávanie a odvolávanie členov predstavenstva je v takom prípade potrebný súhlas
dvoch tretín prítomných členov.“ č. 20 v znení: „Náhradná členskú schôdza, prítomní členovia družstva,

poverujú zvolené predstavenstvo družstva resp. jednotlivé osoby zvolené za členov predstavenstva, a
to A.. C. W., H. Č., A.. E. P., H. Y. a A.. Ľ. F. na zvolanie členskej schôdze družstva v lehote najneskôr
do 31.05.2020 (tridsiateho prvého mája dvetisícdvadsať) s týmto programom: 1. Otvorenie členskej
schôdze, 2. Voľba orgánov členskej schôdze, 3. Schválenie programu členskej schôdze, 4. Schválenie
novéhozneniastanovdružstva,5.Prejednanierozhodnutiapredstavenstvazodňa7.10.2019(siedmeho

októbra dvetisícdevätnásť), ktorým predstavenstvo vylúčilo z družstva: K. O., X.. XX.XX.XXXX, B. K.,
X.. XX.XX.XXXX a zamestnaneckého družstva U.H.J., 6. Odvolanie a voľba členov predstavenstva a
kontrolnej komisie, 7. Vymedzenie právomoci predstavenstva družstva a predsedu predstavenstva, 8.
Schválenie účtovnej závierky na rok 2018, 9. Schválenie osoby audítora na rok 2019, 10. Rôzne.“ sú
neplatné a priznal žalobcom proti žalovanému nárok na náhradu trov konania, o ktorej rozhodne po

právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

3. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 238 ods. 3, § 239 ods. 1, ods. 2, ods. 8, § 242, § 228,
§ 243a ods. 1 Obchodného zákonníka.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že K.. H. K. 11. decembra 2019 o
16:18:02 hod. zaslal členom predstavenstva žalovaného, ktorí boli v tom čase zapísaní v obchodnom
registri (aj iným subjektom) e-mail (č. l. 145) označený ako: Žádosť o okamžité zveřejnení pozvánky na
členskou schúzi NFD, v ktorom menom nižšie podpísaných členov NFD, žiada v zmysle stanov družstvaNFD, článok 23 bod 5. o okamžité zverejnenie, formou newsletteru tam uvedenej pozvánky na členskú
schôdzu NFD. Podľa textu pozvánky podpísaní členovia družstva pozývali členov družstva NFD, v mene
1/3 členov, ktorí sa pripojili k žiadosti o zvolanie členskej schôdze na členskú schôdzu družstva, ktorá

sa mala uskutočniť 21. decembra 2019 o 10:00 hod. v Ž.. V pozvánke sa uvádza, že členská schôdza,
ktorá sa uskutoční z dôvodov bezodkladnej potreby úpravy pomerov v družstve v nadväznosti na súdne
rozhodnutie vydané Krajským súdom v Prešove 12. novembra 2019 sp. zn. 7Cob/56/2019 a súdne
rozhodnutie vydané Okresným súdom Stará Ľubovňa 6. decembra 2019 sp. zn. 3Cb/52/2019, v zmysle
ktorých členovia volených orgánov v družstve sú vo svojich funkciách neplatne a volené orgány družstva

nespĺňajú zákon požadovaný počet členov. Družstvo nemá v súčasnosti platne zvolené orgány, ktoré
sú oprávnené v mene družstva konať navonok ako i do vnútra družstva. V pozvánke je uvedené, že
v prípade ak členská schôdza nebude uznášaniaschopná, uskutoční sa náhradná členská schôdza v
termíne 21. december 2019 zo začiatkom o 11:00 hod. Ako zvolávajúce osoby sú uvedené mená: K.. H.
K., H. Č., A.. C. Y., S. J., E. S., E. Y., H.. J. S., E. P., V. F., A.. Ľ. G.. Podľa notárskej zápisnice spísanej E..
Ľ.S.Č..X.XXX/XXXX,X.XXXXX/XXXX,X.XXXXX/XXXXopriebehučlenskejschôdze,resp.náhradnej

družstva Naše finančné družstvo (č. l. 12 a nasl.) sa 21. decembra 2019 uskutočnila v priestoroch
hotela R., Ž., členská schôdza so začiatkom o 10:00 hod., resp. o 11:00 hod.. Z uvedenej zápisnice
plynie, že poverený člen Ľ. L. konštatoval, že podľa sčítania prítomných členov na členskej schôdzi
- zapísaných do listiny prítomných je prítomných, resp. zastúpených 1415 členov z celkového počtu
4013 členov. Keďže nie je prítomná nadpolovičná väčšina členov družstva, bude sa konať náhradná

členská schôdza družstva s tým, že náhradná členská schôdza sa bude konať o 12:45 hod. Náhradnú
členskú schôdzu otvoril o 13:50 hod. poverený člen Ľ. L., ktorý prítomných informoval, že dôvodom
neskoršieho začiatku členskej schôdze bola potreba prípravy jej priebehu. Podľa tejto zápisnice pri
bode 3. programu sa konštatuje, že po prednesení návrhu rokovacieho poriadku predseda náhradnej
členskej schôdze Ľ. L. vyzval prítomných na diskusiu. Vystúpila prítomná členka, ktorá sa vyjadrila,

či je platná táto schôdza, ak bolo vydané rozhodnutie súdu. Predseda náhradnej členskej schôdze
uviedol, že toto bude riešené neskôr. Podľa bodu 4. programu v diskusii vystúpila A.. Ľ. F., ktorá uviedla,
že bolo vydané neodkladné opatrenie súdom, že členská schôdza nebola zvolaná predstavenstvom.
Ľ. L. odovzdal slovo E.. B. F., ktorá sa opýtala A.. Ľ. F., voči komu smeruje toto rozhodnutie. A.. F.
odpovedala, že toto povedať nevie. E.. B. F. uviedla, že má za to, že členská schôdza je konaná v súlade

so zákonom. Následne náhradná členská schôdza prebehla a prijala dvadsať uznesení. Žalobcovia
listami datovanými 17. januárom 2020 podali námietky člena družstva k platnosti uznesení členskej
schôdze.Námietkyvzniesliponahliadnutídonotárskejzápisnicesp.zn.X.XXX/XXXXX.XXXXX/XXXX,
spísanej E.. Ľ. S. z dôvodu rozporu s právnymi predpismi a stanovami družstva, keďže sa na náhradnej
členskej schôdzi, ktorá sa konala 21. decembra 2019 so začiatkom o 12:45 hod. nezúčastnili osobne.

Obaja žalobcovia zhodne namietajú, že ad 1/ členská schôdza - náhradná členská schôdza nebola
zvolaná v súlade so stanovami družstva ani so zákonnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.
1/3 členov družstva musí o zvolanie schôdze písomne požiadať a táto podmienka nebola neplnená.
Ad 2/ zvolanie predmetnej „náhradnej členskej schôdze“ nespĺňalo podmienky dodržania 10-dňovej
lehoty na informovanie všetkých členov o jej konaní. Žalobca v 1. rade vo svojej výpovedi zotrval na

podanom žalobnom návrhu a k tvrdeniu žalovaného, že v čase konania nebolo žiadne platne zvolené
predstavenstvo uviedol, že to nie je pravda, pretože nebolo vydané žiadne rozhodnutie súdu, teda
rozhodnutie vo veci samej o platnosti alebo neplatnosti predstavenstva. Ak by bolo tvrdenie žalovaného
pravdivé, v danej situácii by bolo možné konštatovať, že nikto nie je členom družstva, pretože podľa
ich tvrdení toto pretrváva od roku 2006. Samozrejme to nie je pravda, ak by bolo rozhodnuté vo

veci, mohli by takýto argument použiť. Následne po tejto členskej schôdzi sa konala ďalšia schôdza
delegátov, kde bolo zvolené ďalšie predstavenstvo, čiže to, ktoré oni odvolali, nanovo sa zvolilo do
platných funkcií a následne, keď v čase výkonu funkcií sa súd snažil zamedziť výkon funkcie aj ďalším
členom predstavenstva, toto platne zvolené predstavenstvo rezignovalo a nahradilo seba zástupcami,
ktoré v zmysle zákona má právo nahradiť a títo zástupcovia, keďže neexistovali náhradníci, ktorých

členská schôdza volila predtým, títo zástupcovia by prevzali výkon funkcie členov predstavenstva do
doby riadnej voľby členov predstavenstva, teda pokiaľ sa uskutoční riadne členská schôdza, na ktorej
budú riadnym demokratickým spôsobom platne zvolení členovia predstavenstva. K podaniu námietok
uviedol, že NFD má vnútorný predpis ako sa prijíma pošta. Pri osobnom doručení je dokument odoslaný
na príslušné oddelenie do registratúry, kde sa píše, kto to spracoval a kedy. V tom konkrétnom prípade

je to G. P., kde nie je možné, aby sa tento záznam akýmkoľvek spôsobom modifikoval. Všetky veci,
ktoré sú uvedené v šedom políčku alebo v rámčeku sa dajú zmeniť, ostatné nie je možné zmeniť.
Pozícia žalobcov ako administrátorov nemá žiaden vplyv na spracovanie pošty. Pokiaľ právny zástupca
žalovaného spochybňuje samotný prístup k tejto námietke a jej doručenie, je možné podanie týchtonámietok dohliadať aj v on-line obchodnom registri v zbierke listín, kde je evidentné, že je splnený aj
dátum doručenia. Ďalej uviedol, že samotná námietka bola prezentovaná priamo na členskej schôdzi,
o čom je stopa v notárskej zápisnici, kde členka družstva A.. F. oboznamovala členov a predstavenstvo

žalovaného s neodkladným opatrením, ktoré zakázalo túto členskú schôdzu. Záverom bolo to, že oni
vysvetľovali toto svoje konanie napriek neodkladnému opatreniu tak, že tvrdili, že zvolávajúci členskej
schôdze sú v súčasnosti už iné osoby, a teda neodkladné opatrenie je vydané na iné osoby. Má za to, že
aksavymenilizvolávajúci,bolonutnézvolaťčlenskúschôdzunanovo.Dodal,žepočasčlenskejschôdze
a po jej skončení osobne poslal E.. S. námietky proti tejto členskej schôdzi a prijatým uzneseniam. Má

za to, že vyčerpal všetky možné prostriedky, doručil námietky počas konania členskej schôdze, osobne
doručil námietky a taktiež zabezpečil uloženie v zbierke listín. Všetko je to v chronologických dátumoch,
čo sa nedá zmeniť, napr. v obchodnom registri. A.. Ľ. F., člen štatutárneho orgánu žalovaného, vo
výpovedi uviedol, že na členskej schôdzi, ktorá sa konala 3. júna 2019, boli nezodpovedané otázky zo
strany jednotlivých účastníkov, preto predstavenstvo bolo zaviazané zvolať náhradnú členskú schôdzu
do troch mesiacov, na ktorej mali byť uvedené otázky zodpovedané. Náhradná členská schôdza nebola

naviaceréžiadostizvolanávtermínetýchtotrochmesiacov,pretosaviacerídožadovalizvolaniačlenskej
schôdze. Nakoľko v procese prípravy zvolania členskej schôdze mali znalosť, že predstavenstvo nie je
platne vo funkciách, na základe podpísaných splnomocnení požiadali o zvolanie členskej schôdze. Na
základe splnomocnení a im dostupnej informácie o počte členov, iniciovali zvolanie členskej schôdze,
z pohľadu viac ako 1/3 členov družstva. Žiadosť o zvolanie členskej schôdze na 21. decembra 2019

rozposielala skupina okolo K.. K., pozvánky boli rozposielané na všetky dostupné emailové kontakty. Na
otázku koľko členov malo Naše finančné družstvo v danom čase, uviedol, že tie výstupy boli rôzne, údaje
sa líšili, v tom čase malo ísť asi o 3000 členov. Ďalej uviedol, že pracujú formou sietí a lídri sieti majú
vedomosť o svojich členoch, takže takýmto spôsobom bola pozvánka rozposielaná na známe adresy.
Niektorí z tých ľudí následne uvádzali, že nemali pozvánku k dispozícií, avšak oni sa pokúšali rozposlať

pozvánky prostredníctvom oficiálnej stránky, nebolo im to umožnené, takže rozposielali pozvánky na
všetky im známe e-mailové adresy. Mohlo sa stať, že niektorí členovia pristúpili dva - tri dni, týždeň pred
týmto rozposlaním, v databáze sa nenašli, pretože o nich nevedeli. Bola to teamová práca, nemôže sa
vyjadriť, komu všetkému boli tieto pozvánky doručované, ale konštatoval, že v rámci časových možností
sa snažili doručiť tieto pozvánky na všetky im známe a dostupné adresy. K. B., člen štatutárneho

orgánu žalovaného, vo svojej výpovedi uviedol, že 6. novembra 2019 poslal e-mail na predstavenstvo
a kontrolnú komisiu s požiadavkou, aby bola zvolaná členská schôdza. Predstavenstvo nereagovalo
nijak, reagovala pani P., ktorá ich vyzvala, aby zaslali tých 1357 splnomocnení na kontrolu. Následne
im bolo oznámené, že na niektorých plnomocenstvách nie sú pravé podpisy, avšak predstavenstvo
sa nevyjadrilo nijak. V tom období im už bolo známe podľa rozhodnutia krajského súdu, že družstvo

nemá platné predstavenstvo, preto na základe jednej tretiny členov družstva využili ustanovenia a
požiadali o zvolanie členskej schôdze na 21. decembra 2019. Túto schôdzu zvolávalo jedenásť členov
družstva, a to formou rozposlania pozvánok do e-mailových schránok členov družstva NFD. Doplnil, že
pozvánky posielali všetkým, ktorých mali v tej dobe k dispozícií, čiže tým členom družstva, ktorých mali
v zálohe z databázy. Týmto sa snažili prácne rozposlať cez rozposielače tieto pozvánky, rozposielali

ich 11. decembra 2019, snažili sa, aby bolo zachovaných 10 dní. Na základe uvedeného sa členská
schôdza uskutočnila 21. decembra 2019 v Ž.. Žiaden zo žalobcov nebol prítomný na tejto členskej
schôdzi. V čase konania členskej schôdze vedel, že Okresným súdom Stará Ľubovňa bolo vydané
neodkladné opatrenie, sp. zn. 3Cb/53/2019 z 19. decembra 2019, ktorým bol uložený zákaz zdržať sa
vykonania členskej schôdze, ale zákaz sa týkal zdržania sa uskutočňovania úkonov s vykonávaním

členskej schôdze, ale nebol zákaz na konanie členskej schôdze. Pokiaľ ide o počet členov družstva,
uviedol, že údaje o počte členov sa rozchádzali, na otázku položenú žalobcom v 1. rade uviedol, že sám
pán M. počet členov družstva oznámil okresnému súdu v jeho stanovisku, ktoré sa nachádza v spise
na č. l. 539. On si vyžiadal z účtovného oddelenia, aký bol stav členov družstva k 5. novembru 2019
a podľa údajov v účtovníctve malo byť evidovaných v NFD počet členov 1868. H. Y., člen štatutárneho

orgánu žalovaného uviedol, že bol prítomný na členskej schôdzi 21. decembra 2019, bol na nej zvolený
za člena predstavenstva žalovaného. Zo strany ktoréhokoľvek zo žalobcov mu neboli oznámené nejaké
námietky voči uzneseniam prijatým na tejto členskej schôdzi. Nepamätá si, či splnomocnil E.. F. na
zastupovanie v tejto predmetnej veci a na nahliadnutie do spisu. Nepamätá si, či mu zo strany E.. F.
bola podaná informácia o tom, že bola podaná námietka proti uzneseniam prijatým na členskej schôdzi,

uviedol, že bez nahliadnutia do príslušných dokumentov nevie odpovedať, nepamätá si to tak, aby mohol
relevantne odpovedať. Podľa výpovede svedkyne L.. G. P. záznamy nachádzajúce sa na č. l. 155 a 156,
zaeditovala ona, tieto papiere jej doniesol A.. B. osobne, aby ich založila do šanónu J.. Tie dokumenty
boli podpísané 17. januára 2020 a založené 20. januára 2020, kedy jej ich doniesol žalobca v 2. rade.Jedná sa tu o jednu aj o druhú listinu. Týka sa to obidvoch listín označených pod G.-U. XXXXX/X/
XXXX C. G.. Na otázku či je možné takúto listinu zmeniť a ak áno, akým spôsobom, uviedla, že to, že
došiel záznam, čiže DZ-tko alebo, že vyšiel záznam čiže VZ-etko, tieto údaje nevie zmeniť. Vie zmeniť

iba ostatné veci, napr. popis. Podľa výpovede svedka H. L. oficiálna pozvánka na členskú schôdzu
mu nebola doručená. Na predchádzajúce členské schôdze mu boli pozvánky doručované z e-mailovej
adresy družstva, teda oficiálnej e-mailovej adresy X..R. alebo A..R. . Ak by mal
vedomosť, že sa niečo plánuje z oficiálnych zdrojov, určite by sa zúčastnil členskej schôdze. Potvrdil, že
mu bola doručená nevyžiadaná pošta z adresy T..M. . Predmet správy nebol v slovenskom

jazyku, iba v češtine a v poľskom jazyku, on nedal nikomu súhlas, aby mu boli zasielané informácie
alebo obchodné správy z tejto e-mailovej adresy. Svedok G. P. vo svojej výpovedi uviedol, že nevedel,
že 21. decembra 2019 sa koná oficiálna členská schôdza. Na členské schôdze, ktoré predchádzali
tejto schôdzi, dostával pozvánky e-mailom z oficiálnej adresy NFD.sk. Ak by vedel, že sa koná členská
schôdza 21. decembra 2019, zúčastnil by sa jej. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či mu bola
na jeho e-mail doručená pozvánka na členskú schôdzu, svedok odpovedal, že z oficiálnej adresy Nášho

finančného družstva mu nebola mu doručená, možno mu niečo došlo, ale z inej adresy. Možno to aj
otvoril, ale nevie, či to čítal, či sa oboznámil s obsahom, preto lebo tých e-mailov chodilo už veľa.
Svedok C. H. vo svojej výpovedi uviedol, že nebol informovaný o tom, že sa má konať nejaká členská
schôdza, pretože mu neprišiel žiaden e-mail. Dozvedel sa o tom deň pred konaním členskej schôdze 20.
decembra 2019 na oficiálnej stránke, že zakázala sa nejaká členská schôdza na 21. decembra 2019.

Ak by vedel o tom, že sa koná členská schôdza 21. decembra 2019, zúčastnil by sa jej. Svedok H.
L.Á. vo výpovedi uviedol, že pozvánku na členskú schôdzu, ktorá sa mala konať 21. decembra 2019
obdŕžal z e-mailovej adresy T..M. . Túto schôdzu nezvolávalo predstavenstvo, ale zvolávali
ju členovia družstva. Vzápätí na to o niekoľko dní dostal z oficiálnej stránky družstva e-mail, v ktorom
bolo oznámené, že členská schôdza sa nebude konať, lebo je zakázaná neodkladným opatrením súdu.

Bola to oficiálna adresa X..R. . Ak by pozvánka na členskú schôdzu prišla z oficiálneho emailu
NFD, zúčastnil by sa jej. Svedkyňa C. E. vo výpovedi uviedla, že v predchádzajúcich prípadoch, keď sa
konali členské schôdze NFD, najprv bol zaslaný e-mail, že bude sa konať členská schôdza. Potom sa
to riešilo, prejednávalo sa, čo sa bude diať. Asi týždeň predtým, než sa mala konať členská schôdza,
jej prišla pošta, nie z oficiálneho e-mailu NFD, ale z nejakých českých e-mailov. Následne im písala,

že odkiaľ majú jej e-mailovú adresu, že ona im ju nedávala, nepraje si, aby jej posielali na túto e-
mailovú adresu ich pošty. Do NFD vstupovala na základe toho, že ten pilotný projekt pána M. sa jej
páčil. Zúčastňovala sa všetkých členských schôdzi, okrem tejto. Tejto sa nezúčastnila z toho dôvodu,
že nerešpektuje iné veci, čiže pošty, ktoré prichádzajú z iných zdrojov, iba z oficiálnej stránky družstva.
Svedkyňa H.. H. E. uviedla, že začalo sa to ešte členskou schôdzou, ktorá sa konala v júli 2019, vtedy

určitá skupina zablokovala priebeh tejto schôdze, lebo nedodržali podmienky, ktoré boli dané. Preto
sa mala konať náhradná členská schôdza, mala byť elektronická, avšak tá z technických príčin sa
neuskutočnila. Od tej doby jej začali chodiť spamy z rôznych e-mailových adries, buď na začiatku s
y alebo nejaký seznam. Ona to nebrala do úvahy. Potom na jeden z týchto e-mailov napísala, že si
nepraje, aby jej posielali na jej e-mail poštu a chce, aby si jej email vymazali. Spamy neotvára. Pokiaľ

ide o schôdzu, ktorá sa mala konať 21. decembra 2019, upozornila ju na ňu švagriná, ktorej to prišlo
asi 18. alebo 19. decembra, asi vtedy sa o tom rozprávali. Keď sa pozrela do spamu, zistila, že takúto
poštu tam má, avšak následne o niekoľko dní jej prišla z oficiálneho e-mailu správa, že schôdza sa
nemôže konať, lebo je zakázaná. Preto sa tejto schôdze nezúčastnila. Ďalej uviedla, že je v družstve už
nejaký ten rok, vždy keď bola možnosť, zúčastnila sa členskej schôdze, videla ako družstvo prosperuje

a mohla rozhodovať. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3Cb/53/2019 súd zistil, že uznesením, č. k.
3Cb/53/2019-171 z 19. decembra 2019 bolo vydané neodkladné opatrenie, ktorým bola v uvedenej
veci na návrh žalobcu NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO uložená žalovaným: 1. A.. Ľ. G., 2. K.. H. K.,
3. A.. C. Y., 4. S. J., 5. E. S., 6. E. Y., 7. H.. J. S., 8. E. P., 9. V. F., 10. H. Č., povinnosť zdržať sa
uskutočnenia členskej schôdze družstva Naše finančné družstvo zvolanej na 21. decembra 2019 a tým

istým osobám bola uložená aj povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov spojených s vedením členskej
schôdze členov družstva, zvolanej na deň 21. decembra 2019. Na podklade odvolania žalovaných
podaných proti tomuto uzneseniu Krajský súd v Prešove uznesením, č. k. 6Cob/31/2020-341 z 26.
mája 2020 odvolania žalovaných v 5., 8. a 9. rade odmietol, uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a
konanie o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zastavil. Zo spisu tunajšieho súdu sp.

zn. 3Cb/52/2019 plynie, že uznesením, sp. zn. 3Cb/52/2019 z 1. októbra 2019 súd zamietol návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia vo veci žalobcov 1. Z. L. D., C.. R.. a 2. O. K. proti žalovanému
H. M., ktorým sa žalobcovia domáhali, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vykonávania
úkonov ako predseda predstavenstva družstva Naše finančné družstvo. Uznesením Krajského súdu,č. k. 7Cob/56/2019-121 z 12. novembra 2019 bolo uznesenie súdu prvej inštancie zrušené a vec mu
bola vrátená na ďalšie konanie. Ďalším uznesením vydaným v tejto veci, č. k. 3Cb/52/2019-193 zo
6. decembra 2019 bol návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý. Následne

uznesením Krajského súdu v Prešove, č. k. 7Cob/3/2020-310 z 28. januára 2020 odvolací súd zmenil
uznesenie tak, že uložil žalovanému, aby sa zdržal akéhokoľvek konania a nevykonával žiadne úkony
ako predseda predstavenstva a člen predstavenstva družstva Naše finančné družstvo a uložil žalobcom,
aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podali proti žalovanému žalobu o určenie, že nie je
predsedom ani členom predstavenstva. Súd zamietol návrh právneho zástupcu žalobcov na vyžiadanie

e-mailových databáz od žalovaného, keďže mal za to, že k skutočnostiam, ktoré by mali z týchto dôkazov
vyplynúť, sa už v dostatočnom rozsahu vyjadrili obidve sporové strany, ako aj vypočutí svedkovia a je
zrejmé, že ani ich vyžiadaním by sa rozpory, ktoré sú v tejto veci, týmito dôkazmi neodstránili. Taktiež
zamietol návrh právneho zástupcu žalovaného na vypočutie osôb podpísaných na splnomocneniach
z dôvodu, že tento návrh považoval za nehospodárny, ako aj z dôvodu, že vzhľadom na rozsah
vykonaného dokazovania, prednesov a vyjadrení sporových strán a predložené listinné dôkazy, mal za

to, že má dostatok podkladov pre rozhodnutie v tejto veci.

5. Podľa článku 23 bod 1, 2, 3 stanov žalovaného členská schôdza je najvyšším orgánom družstva, na
ktorom členovia sami alebo prostredníctvom svojich splnomocnencov uplatňujú svoje právo rozhodovať
o záležitostiach družstva. K svojmu rokovaniu sa schádza členská schôdza najmenej raz za rok. Musí

sa zvolať, ak o jej zvolanie písomne požiada najmenej jedna tretina všetkých členov družstva alebo
kontrolná komisia. Členskú schôdzu zvoláva a pripravuje všetky body k prerokovaniu predstavenstvo.
Podľa článku 23 bod 5. stanov žalovaného členom družstva sa termín, miesto a program rokovania
oznámi prostredníctvom vlastnej internetovej stránky - W..X..R. alebo na odoslaných
pozvánkach, a to v obidvoch prípadoch najneskôr 10 dní pred konaním členskej schôdze. Podľa článku

23 bod 8. stanov žalovaného, ak nie je členská schôdza uznášaniaschopná, zvolá predstavenstvo
družstva náhradné zhromaždenie tak, aby sa konalo najneskôr do troch týždňov odo dňa, kedy sa mala
konať pôvodne zvolaná členská schôdza. Náhradná členská schôdza musí mať nezmenený program a
je uznášaniaschopná pri účasti akéhokoľvek počtu prítomných členov.

6. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil tým, že v prejednávanej veci nie je spornou
skutočnosť, že obaja žalobcovia boli v čase zvolávania a konania členskej, resp. náhradnej členskej
schôdze, ktorá sa konala 21. decembra 2019 a v čase podania žaloby členmi žalovaného (NAŠE
FINANČNÉ DRUŽSTVO). Ustanovenie § 242 Obchodného zákonníka zakotvuje právo člena družstva
podať návrh na súd, aby vyhlásil neplatnosť uznesenia členskej schôdze, ak sa domnieva, že uznesenie

je v rozpore so zákonom alebo stanovami družstva. Člen družstva nie je povinný v návrhu preukazovať
naliehavý právny záujem na vyhlásení neplatnosti uznesenia. Ide o špecifický druh určovacej žaloby
(porov. Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. 5. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2017, s. 1045).
Vzhľadom na to, že v danom spore je žaloba o určenie neplatnosti uznesenia založená na aplikácii
ustanovenia § 242 Obchodného zákonníka, jej uplatnením žalobcami pred súdom je naliehavý právny

záujem, ktorého nedostatok žalovaný namieta, daný a nie je potrebné tento tvrdiť, ani preukazovať.
Z tohto dôvodu nie je opodstatnená námietka žalovaného, že žalobcovia nepreukázali právny záujem
na požadovanom určení. Súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj ďalšiu námietku žalovaného, že žalobcovia
nie sú aktívne legitimovaní na podanie žaloby o neplatnosť uznesení členskej schôdze, pretože obaja
boli vylúčení z NFD. Podľa názoru súdu, ak žalobcovia boli v čase konania členskej schôdze a aj v

čase podania žaloby členmi NFD, tak boli aktívne legitimovaní na podanie žaloby a skutočnosť, že
následne, v priebehu konania, došlo k ich vylúčeniu z družstva NFD, na ich postavení ako aktívne
legitimovaných subjektov v tomto konaní, nič nemení. Podstatné je to, že boli členmi žalovaného v
čase konania náhradnej členskej schôdze konanej 21. decembra 2019, ktorej platnosť, resp. platnosť
uznesení na nej prijatých, touto žalobou napádajú a že boli členmi žalovaného aj v čase podania žaloby

na súd. Následne súd skúmal, či námietky žalobcov boli podané v lehote stanovenej v ustanovení § 242
Obchodného zákonníka, t. j. do jedného mesiaca od konania tejto schôdze. Uplatnenie námietky je totiž
hmotnoprávnym predpokladom návrhu na súd na vyslovenie neplatnosti uznesenia členskej schôdze.
V danom prípade obaja žalobcovia doručili námietky žalovanému 20. januára 2020, a to tým spôsobom,
že ich osobne odovzdal žalobca v 2. rade zamestnankyni žalovaného G. P., ktorá ich pod označením:

Námietka člena družstva k platnosti uznesení členskej schôdze zaevidovala pod evidenčným číslom G.
- námietky žalobcu v 1. rade (H. M.) a pod evidenčným číslom G. - námietky žalobcu v 2. rade (A.. J.
B.). Túto skutočnosť potvrdila aj svedkyňa P. vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom 23. apríla
2021. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobcovia mali administrátorské práva vo vzťahu k registratúre amohli meniť to, čo chceli, súd poukazuje na výpoveď svedkyne P., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že
v evidencii nie je možné zmeniť všetky údaje. Údaj o tom, že došiel záznam, čiže DZ-tko, alebo údaj
o tom, že vyšiel záznam, čiže VZ-tko, tieto sa zmeniť nedajú, ostatné veci, ako napr. popis sa dajú

meniť. Súd mal za to, že vo vzťahu k tvrdeniu, že údaje v evidencii žalovaného mohli byť zmenené,
žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by potvrdzoval,
že k nejakému zásahu zo strany žalobcov do editácie nových záznamov nachádzajúcich sa na č. l. 155
a 156 skutočne aj došlo. Navyše svedkyňa P. vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom 23. apríla
2021, po nahliadnutí do editácie nových záznamov, nachádzajúcich sa na č. l. 155 a 156, potvrdila, že

tieto záznamy zaeditovala ona, že tieto papiere doniesol osobne žalobca v 2. rade 20. januára 2020 a
že sa to týka obidvoch listín označených pod G.-XXXXX/X/XXXX a G.. Súd nepovažoval za dôvodnú ani
námietku žalovaného, že námietky žalobcov neboli účinne doručené, pretože sa nedostali do dispozície
členov predstavenstva žalovaného, zvolených na členskej schôdzi konanej 21. decembra 2019. V tejto
súvislosti súd poukázal na právny názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu, sp. zn. 1Obdo 64/2014
z 19. augusta 2015, v zmysle ktorého pre posúdenie účinnosti doručovania námietok predstavenstvu

družstva je rozhodujúce, aby tieto člen družstva oznámil družstvu v lehote uvedenej v ustanovení §
242 Obchodného zákonníka, pretože družstvo je subjektom práva. Návrh na vyslovenie neplatnosti
uznesenia členskej schôdze je podaný včas, ak námietka člena družstva bola doručená v zákonnej
lehote družstvu. S poukazom na uvedené súd konštatoval, že pokiaľ žalobcovia doručili námietky
žalovanému 20. januára 2020, teda do jedeného mesiaca od konania schôdze a žalobu podali na súd

21. februára 2020, hmotnoprávne predpoklady pre podanie žaloby na súd na vyslovenie neplatností
uznesení členskej schôdze boli splnené. Následne sa súd zaoberal dôvodnosťou podanej žaloby a
dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a že uznesenie č. 1 až uznesenie č. 20 vrátane, prijaté
na náhradnej členskej schôdzi žalovaného - Naše finančné družstvo, konanej 21. decembra 2019 so
začiatkom o 12:45 hod. v Ž., sú neplatné. V danom prípade zvolanie náhradnej členskej schôdze na 21.

decembra 2019 nemožno považovať za riadne zvolanie členskej schôdze z viacerých nižšie rozpísaných
dôvodov. V prvom rade súd s poukazom na § 239 ods. 1 až 5 v spojení s článkom 23 ods. 1, 2, 3, 5 stanov
žalovaného uviedol, že členská schôdza družstva musí byť i v prípade, že o jej zvolanie písomne požiada
aspoňjednatretinačlenov,zvolanáaoznámenáibaspôsobomapostupompodľastanovdružstva.Podľa
článku 23 bod 3. členskú schôdzu zvoláva a pripravuje všetky body k prerokovaniu predstavenstvo. Ak

iniciatíva o zvolanie členskej schôdze vzíde z radov členov družstva, majú títo členovia družstva, pri
zachovaní počtu aspoň jednej tretiny členov, právo požiadať predstavenstvo o zvolanie členskej schôdze
a navrhnúť program členskej schôdze, avšak nemajú žiadne zákonné ani stanovami delegované
oprávnenienariadnezvolaniečlenskejschôdze.Vprejednávanejvecitakčlenoviadružstva(akichpočet
predstavoval minimálne 1/3 členov družstva), ktorí požiadali predstavenstvo NFD o zvolanie členskej

schôdze na 21. decembra 2019, mali zákonnú možnosť, ak členská schôdza nebola obligatórne zvolaná
predstavenstvom NFD, podať návrh na súd na vydanie poverenia na zvolanie členskej schôdze v zmysle
ustanovenia § 304 písm. f) zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, v žiadnom
prípade však neboli oprávnení na zvolanie členskej schôdze, bez takého súdom vydaného poverenia.
(porov. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 16Cob/106/2018 z 19. marca 2019). V ďalšom sa

súd stotožnil s námietkami žalobcov, že členská schôdza, resp. náhradná členská schôdza konaná 21.
decembra 2019 nebola zvolaná v súlade so stanovami žalovaného a ani so zákonnými ustanoveniami
Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 239 ods. 2 Obchodného zákonníka stanovuje, že členská
schôdza sa schádza v lehotách určených stanovami, najmenej raz za rok. Zvolanie členskej schôdze sa
musí členom oznámiť spôsobom určeným stanovami. Podľa článku 23 bod 5. stanov žalovaného členom

družstva sa termín, miesto a program rokovania oznámi prostredníctvom vlastnej internetovej stránky
- W..X..R. alebo na odoslaných pozvánkach, a to v obidvoch prípadoch najneskôr 10 dní
pred konaním členskej schôdze. V prejednávanej veci nie je nespornou skutočnosťou to, že žiadosť
o zverejnenie pozvánky na členskú schôdzu zaslal K.. K. členom žalovaného, ktorí boli v uvedenom
čase zapísaní v obchodnom registri ako členovia predstavenstva 11. decembra 2019. V pozvánke bolo

uvedené, že členská schôdza sa uskutoční 21. decembra 2019 v Ž.. Taktiež nie je sporným to, že
uvedená pozvánka nebola zverejnená na oficiálnej stránke žalovaného a ani rozposlaná z oficiálneho
e-mailu žalovaného, ale bola rozposlaná prostredníctvom rozosielačov - cez adresu R..M.
a T..M. . Takéto zvolanie členskej schôdze na 21. decembra 2019 nespĺňalo podmienky
riadneho zvolania a oznámenia členskej schôdze a ani dodržania 10-dňovej lehoty na informovanie

všetkýchčlenovojejkonanívzmyslestanovdružstva(článok23bod5.).Akoužbolouvedené,pozvánka
na konanie členskej schôdze na 21. decembra 2019 bola rozposlaná 11. decembra 2019. Keďže v
zmysle ustanovenia § 121 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
sa do plynutia lehoty určenej podľa dní nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatoklehoty, stanovami žalovaného určená 10-dňová lehota začala plynúť 12. novembra 2019 a skončila 21.
decembra 2019, teda členskú schôdzu bolo možné realizovať až 22. decembra 2019. Z tohto dôvodu
bola táto členská schôdza zvolaná na 21. decembra 2019, zvolaná v rozpore s článkom 23 bod 5.

stanov žalovaného, a to aj pre nedodržanie 10-dňovej lehoty oznámenia o konaní členskej schôdze
členom družstva. Ďalším dôvod, pre ktorý mal súd za to, že členská schôdza, resp. náhradná členská
schôdza zvolaná na 21. decembra 2019 nebola zvolaná riadne je ten, že z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že pozvánka na ňu nebola doručená všetkým členom družstva. Právny zástupca žalobcov
predložil súdu 122 čestných prehlásení členov žalovaného, ktorí prehlasujú, že im neboli pozvánky

na členskú schôdzu NFD doručené, resp. že vzhľadom na to, že išlo o nevyžiadanú poštu (SPAM z
neznámej adresy), považovali to za zavádzajúcu informáciu. Čestné prehlásenie podal, okrem iných, aj
člen žalovaného O. G. (č. l. 218) ktorý v ňom vyhlásil, že nebol pozvaný a oboznámený o konaní členskej
schôdze NFD v Ž. 21. decembra 2019. Vo vzťahu k tomuto členovi žalovaného sa vyjadril aj svedok H.
L. na pojednávaní konanom 9. apríla 2021, ktorý uviedol, že v jeho štruktúre je člen družstva pán G.,
ktorý sa stal členom družstva po roku 2016 a tento žiadnu pozvánku nedostal. Skutočnosť, že pozvánka

na členskú schôdzu, ktorá sa mala konať 21. decembra 2019, nebola doručená všetkým členom
žalovaného, napokon žalovaný ani nepopieral, keď prostredníctvom právnej zástupkyne vo vyjadrení
z 2. júla 2020 (č. l. 144) uviedol, že pozvánka bola rozposlaná dvoma správami na všetky e-mailové
adresy členov NFD, ktoré mali zvolávatelia k dispozícii. Celkovo ju rozoslali na 3758 adries členov
NFD. Zvolávatelia tak urobili maximum pre to, aby sa pozvánka dostala k čo najširšiemu okruhu členov

NFD. Podobne člen štatutárneho orgánu žalovaného K. B. vo svojej výpovedi uviedol, že pozvánky
posielali do e-mailových schránok tým členom družstva, ktorých mali v zálohe z databázy. Pripustil, že
je možné, že mohli byť registrovaní niektorí noví členovia, na ktorých už nemali kontakt pre zaslanie
pozvánky. Tento fakt, že pozvánka na členskú schôdzu nebola doručená všetkým členom družstva a
tým bolo znemožnené opomenutým členom uplatniť si svoje práva členov družstva, zúčastniť sa na

členskej schôdzi, hlasovať na nej a rozhodovať o smerovaní družstva, zakladá právnu domnienku,
že členská schôdza nebola zvolaná riadne. V rozpore so zákonom a stanovami žalovaného je aj
postup, ktorým bola jednou pozvánkou zvolaná členská schôdza žalovaného na 21. decembra 2019 so
začiatkom o 10:00 hod. a zároveň aj náhradná členská schôdza na ten istý deň so začiatkom o 11.00
hod. Takýto postup je v rozpore s ustanovením § 239 ods. 8 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje

zvolanie náhradnej členskej schôdze. V tomto zákonnom ustanovení sa uvádza, že predstavenstvo
zvolá náhradnú členskú schôdzu až potom, keď členská schôdza nie je schopná uznášať sa a zvolá ju
tak, aby sa konala do troch týždňov odo dňa, keď sa mala konať členská schôdza pôvodne zvolaná.
Podľa zásad jazykového výkladu, ktorý má za úlohu objasniť a sprostredkovať zmysel, obsah a rozsah
v normatívnom texte použitých slov a nimi utváraných viet za účelom ich pochopenia, sa zmysel a

štruktúra viet zisťuje na základe gramatických, syntaktických a štylistickým pravidiel. Vyššie citovaná
právna norma (§ 239 ods. 8 Obchodného zákonníka) začína slovom ak. Ide o podraďovaciu spojku,
ktorá spája vety nerovnakej platnosti, podradenú vetu, nadradenú. Nadradenou vetou v danom prípade
je veta - ak členská schôdza nie je schopná uznášať sa, zvyšok súvetia má charakter podradenosti,
z uvedeného vyplýva, že právna skutočnosť, ktorou je v tom prípade schopnosť členskej schôdze

uznášať sa, musí najskôr reálne nastať, aby mohla byť zvolaná náhradná členská schôdza. Inými
slovami povedané, nie je možné zvolať náhradnú členskú schôdzu, pokiaľ tá členská schôdza, ktorá
nie je uznášania schopná, ešte neprebehla. Keďže v danom prípade náhradná členská schôdza na 21.
decembra 2019 bola zvolaná tou istou pozvánkou ako členská schôdza, je potrebné konštatovať, že
náhradnáčlenskáschôdzanebolazvolanávsúladesustanovením§239ods.8Obchodnéhozákonníka,

a preto uznesenia na nej prijaté nemôžu byť platné. Pri tomto rozhodovaní súd vychádzal aj z právneho
názoru vysloveného v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Cob/55/2018 z 19. novembra
2019, v ktorom Krajský súd v Prešove riešil obdobný prípad, teda situáciu, kedy bola jednou listinou
zasielaná pozvánka na členskú schôdzu a aj na náhradnú členskú schôdzu družstva a vyslovil právny
názor, že: „Podstatným v tejto veci je, že ak jednou pozvánkou bolo zvolané riadne rokovanie výročnej

členskej schôdze a náhradná výročná členská schôdza, takýto postup je podľa odvolacieho súdu v
rozpore so zákonom, a to § 239 ods. 8 Obchodného zákonníka.“ (porov. rozsudok Krajského súdu v
Prešove, sp. zn. 6Cob/55/2018 z 19. novembra 2019). Na tomto mieste súd dodáva, že účel možnosti
zvolania náhradnej členskej schôdze v zmysle ustanovenia § 239 ods. 8 Obchodného zákonníka nie
je možné vnímať len ako zákonnú príležitosť na rozhodovanie o otázkach patriacich do pôsobnosti

členskej schôdze bez ohľadu na prítomnosť nadpolovičnej väčšiny členov, ale jeho účelom je na členov
reálne vplývať tak, aby ich hrozba takéhoto postupu mobilizovala k čo najvyššej účasti na náhradnej
členskej schôdzi po zmarení pôvodnej členskej schôdze, pretože rozhodovanie o otázkach patriacich do
pôsobnosti členskej schôdze je rozhodovaním o najpodstatnejších otázkach „života“ družstva, o ktorýchby malo byť rozhodované za účasti čo možno najvyššieho počtu jeho členov. Je teda nepochybné, že
náhradnú členskú schôdzu možno zvolať za splnenia podmienky, ktorou je neschopnosť uznášať sa
na riadne zvolanej členskej schôdzi. Až vznikom tejto podmienky nasleduje zákonná možnosť, a to za

splnenia ďalších zákonných podmienok (lehota troch týždňov a nezmenený program) zvolať náhradnú
členskú schôdzu. Nedostatočná účasť pozvaných členov na členskú schôdzu, ako dôvod nemožnosti
jej uznášania sa, nemôže byť odstránený stanovením lehoty jednej či pár hodín na konanie náhradnej
členskej schôdze, pretože bez akceptovania tejto úvahy by ustanovenie § 239 ods. 8 Obchodného
zákonníkanemalopraktickývýznamaniúčel.Pokiaľideoargumentáciužalovanéhotýkajúcusasituácie,

za akej sa členská schôdza zvolávala, k tomuto je potrebné uviesť, že ani v prípade pochybností, či sú
členovia predstavenstva vo svojich funkciách platne (keďže doposiaľ nebolo v riadnom súdnom konaní
vo veci samej vyslovené, že členovia predstavenstva sú, resp. boli vo svojich funkciách neplatne) nie
je prípustné pristúpiť ku zvolaniu a uskutočneniu členskej schôdze, resp. náhradnej členskej schôdze v
rozpore s ustanoveniami Obchodného zákonníka a stanovami družstva. Pokiaľ žalovaný aj argumentuje
tým, že žalobcovia sa zabetónovali vo svojich funkciách a tento stav udržiavali, a preto považuje za v

rozporesdobrýmimravmi,abysúdtaktouplatnenémunárokuposkytolprávnuochranu,súdnaprotitomu
uvádza, že práve naopak, bolo by v rozpore s dobrými mravmi neposkytnúť ochranu členom družstva,
ktorí neboli predvolaní na členskú schôdzu žalovaného, keďže sám žalovaný síce uvádza, že sa snažil
zaslať pozvánky čo najširšiemu okruhu členov družstva, avšak nepoprel, že pozvánky neboli zaslané
všetkým členom žalovaného. Týmto opomenutým členom žalovaného bolo upreté ich základné právo,

plynúce pre nich z členstva družstva, t. j. byť účastným na členskej schôdzi, resp. náhradnej členskej
schôdzi žalovaného, hlasovať na nej a rozhodovať o základných otázkach družstva. Uvedené platí o to
viac za situácie, že pred tým, než sa uskutočnila členská, resp. náhradná členská schôdza 21. decembra
2019, Okresný súd Stará Ľubovňa 19. decembra 2019 vydal uznesenie č. k. 3Cb/53/2019-171, ktorým
bola zvolávateľom členskej schôdze uložená povinnosť zdržať sa uskutočnenia členskej schôdze a

akýchkoľvek úkonov spojených s vedením členskej schôdze zvolanej na 21. decembra 2019. Je
pravdou, že toto uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, keďže konanie bolo následne uznesením
Krajského súdu v Prešove č. k. 6Cob/341/2020-341 zastavené, avšak tu je potrebné uviesť, že z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že uvedené uznesenie bolo ihneď po jeho vydaní a doručení (v
uvedenej veci žalobcovi: NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO) zverejnené na oficiálnej stránke žalovaného

a tak mnohí členovia družstva, po oboznámení sa s jeho obsahom, sa nezúčastnili členskej schôdze
konanej 21. decembra 2019, majúc za to, že zvolávatelia budú rešpektovať nariadenie neodkladného
oparenia a zdržia sa vykonania členskej schôdze 21. decembra 2019, a teda že členská schôdza a ani
náhradná členská schôdza sa uvedeného dňa, t. j. 21. decembra 2019 neuskutoční.

7. S poukazom na vyššie rozpísané dôvody súd prvej inštancie uzavrel, že pokiaľ ustanovenie § 238
ods. 3 Obchodného zákonníka určuje ako podmienku platnosti uznesenia členskej schôdze jej platné
zvolanie, pri zistení, že nebola riadne zvolaná, platí, že uznesenia, ktoré prijala, nemôžu byť platné.
V prejednávanej veci nebola členská, resp. náhradná členská schôdza žalovaného zvolaná na 21.
decembra 2019, zvolaná postupom súladným so zákonom a stanovami žalovaného, preto uznesenia

na nej prijaté nemožno považovať za platné. Z tohto dôvodu súd žalobe vyhovel a určil, že uznesenia
prijaté na náhradnej členskej schôdzi NFD 21. decembra 2019 pod číslami 1. až 20. sú neplatné.

8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s ustanovením § 262 ods. 1, ods. 2 CSP a priznal úspešným

žalobcom proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o
ich výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

9. Súd prvej inštancie opravným uznesením, č. k. 5Cb/5/2020-1895 zo 17. mája 2021 opravil záhlavie
rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. 5Cb/5/2020-1879 z 5. mája 2021 tak, že správne znie:

„Okresný súd Stará Ľubovňa v právnej veci žalobcu: 1. H. M., X.. XX.XX.XXXX, V. L. X. F. XXXX/XXA,
Y. Z., 2. A.. J. B., X.. XX.XX.XXXX, V. L. X. Ľ. XXX, obaja zastúpení právnym zástupcom E.. D. R., C., D.
XX, XXX XX R. Ľ.Ň., proti žalovanému: NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO, so sídlom Popradská 17/670,
064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 36 477 494, právne zastúpený E.. B. F., B. XX, XXX XX R. X. Y., o určenie
neplatnosti uznesení prijatých na členskej schôdzi dňa 21.12.2019, takto“ a I. výrok tohto rozsudku tak,

že identifikačné číslo (IČO) žalovaného, pôvodne chybne uvedené ako „36 477 474“, správne znie: „36
477 494“.10. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, a to z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1
písm. a), b), c), f) a h) CSP a § 365 ods. 2 CSP, teda, že neboli splnené procesné podmienky, súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1.

11. Namietané neslnenie procesných podmienok žalovaný vzhliadol v tom, že v čase vyhlásenia
napadnutého rozsudku nebol ani jeden zo žalobcov jeho členom, keďže obaja boli vylúčení na zasadnutí
predstavenstva konanom 4. mája 2020, pričom toto vylúčenie nadobudlo právoplatnosť 13. júna 2020.
Vzhľadom na skutočnosť, že ani jeden zo žalobcov nevyužil svoje právo sa voči tomuto vylúčeniu z
členstva odvolať, je zjavné, že o členstvo v ňom nemali a ani naďalej nemajú záujem. Súd aj napriek

tomu, že mu boli predložené listinné dôkazy o zániku členstva žalobcov najneskôr v júni 2020, túto
skutočnosť skutkovo nevyhodnotil, nevysporiadal sa s ňou, iba uviedol, že považuje za nesporné,
že v čase konania náhradnej členskej schôdze 21. decembra 2019 a v čase podania žaloby boli
žalobcovia členmi žalovaného. Avšak tento skutkový stav nebol daný v čase rozhodovania súdu, na čo
aj poukazoval. Podľa jeho názoru sa súd s touto námietkou vysporiadal arbitrárne, a teda nedostatočne,

keď konštatoval, že skutočnosť, že následne v priebehu konania došlo k ich vylúčeniu z družstva, na ich
postavení ako aktívne legitimovaných subjektov v tomto konaní nič nemení. Aktívna vecná legitimácia
žalobcu, ak má byť v spore úspešný, musí trvať počas celého konania, resp. musí byť celkom určite daná
včaserozhodovaniasúdu.Včaserozhodovaniasúduanijedenzožalobcovcelkomnepochybneaktívne
legitimovaný nebol (a nespochybňoval to ani jeden zo žalobcov, teda táto skutočnosť je nesporná), preto

súd nemohol žalobe vyhovieť.

12. V súvislosti s namietaným porušením práva na spravodlivý proces žalovaný konštatoval, že súd
svoje odôvodnenie nijako bližšie právne nešpecifikoval, neargumentoval, preto aj v tejto časti považuje
napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný. Za náležité a presvedčivé odôvodnenie nemožno podľa jeho

názoru považovať také odôvodnenie, v ktorom súd iba stroho uvedie, že vylúčením z členstva sa nič
nezmenilo na aktívnej legitimácii žalobcov, čo platí o to viac, že základnou hmotnoprávnou podmienkou
na uplatnenie nároku na vyslovenie neplatnosti uznesenia členskej schôdze je to, že si tento nárok
môže uplatniť iba člen družstva. Rovnako súd síce v odseku 48. odôvodnenia napadnutého rozsudku
konštatoval, že v rozpore so zákonom a stanovami je aj postup, kedy jednou pozvánkou bola zvolaná aj

riadna členská schôdza (na 21. decembra 2019 o 10:00 hod.) a zároveň náhradná členská schôdza, pre
prípad, že by riadna členská schôdza nebola uznášaniaschopná (na rovnaký deň o 11:00 hod.), avšak
nijakým spôsobom neargumentuje, prečo by takýto spôsob zvolania náhradnej členskej schôdze mal
byť v rozpore so stanovami, čo robí napadnutý rozsudok v danej časti arbitrárnym. Zároveň považoval
za absurdné, že súd argumentuje aj neodkladným opatrením, sp. zn. 3Cb/53/2019 z 19. decembra

2019, ktoré v čase konania náhradnej členskej schôdze 21. decembra 2019 nebolo ani len predbežne
vykonateľné a následne bolo odvolacím súdom zrušené. Jeho právo na spravodlivý súdny proces bolo
dotknuté aj postupom súdu prvej inštancie, keď žalobcovia navrhli vykonať dokazovanie výsluchom
nejakýchsvedkov,súdrozhodol,ževýsluchtýchtosvedkovvykoná,uložilprávnemuzástupcovižalobcov
zabezpečiť účasť presne vymenovaných svedkov na pojednávaní, na ktoré sa ale následne dostavili

čiastočne iné osoby. Súd ich výsluchy vykonal, a to aj napriek jeho námietkam, že sa na výsluch týchto
osôb nemohol pripraviť, keďže ich doposiaľ žalobcovia nenavrhli a ani im súd neuložil zabezpečiť ich
účasť na pojednávaní. Okrem toho ako zásah do jeho práva na spravodlivý proces hodnotil okolnosť,
že súd síce zrušil svoje uznesenie o poriadkovej pokute (a zaplatenú pokutu aj vrátil), ale uznesenie
o uložení povinnosti dostaviť sa na ďalšie pojednávanie a o tom, že na ďalšie návrhy jeho právnej

zástupkyne o odročenie pojednávania nebude prihliadať, už nezrušil, hoci podmienky na vydanie
takéhoto uznesenia splnené neboli. Preto aj na ďalšie pojednávania, ktorých sa jeho právna zástupkyňa
zúčastniť nemohla, musela zabezpečiť substituenta. Súd doposiaľ nijako nereagoval ani na jeho návrh
na opravu zrejmej nesprávnosti z 20. apríla 2021, ktorým sa domáhal opravy zrejmej nesprávnosti
dátumov uvedených uznesení, keďže zo zápisnice o pojednávaní konanom 2. marca 2021 je zrejmé,

že dané uznesenia na tomto pojednávaní vyhlásené neboli.

13. Vo vzťahu k odvolacej námietke podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP, že rozhodoval vylúčený sudca,
žalovaný tvrdil, že námietku zaujatosti konajúcej sudkyne podal 16. marca 2021 na tom skutkovomzáklade, že žalobca ešte 2. marca 2021 na sociálnej sieti O. vopred presne a konkrétne avizoval to,
ako súd následne 10. marca 2021 rozhodol. Odvolací súd o tejto námietke zaujatosti nerozhodoval z
dôvodu, že údajne neobsahuje predpísané náležitostí. Trvá však na tom, že z námietky nepochybne

vyplýva, že o dôvode zaujatosti sa dozvedel 16. marca 2021, kedy mu boli doručené uznesenia s
rozhodnutiami,ktoréavizovalžalobcav1.radeešte2.marca2021anámietkazaujatostibolapodaná16.
marca 2021, a preto bolo podľa neho dôvodné danú námietku prejednať. Navyše vyjadrenie konajúcej
sudkyne k námietke a jej ďalší postup v konaní ho len utvrdili v domnienke, že nie je nezávislou. Vo
vyjadrení sudkyňa uviedla, že dané rozhodnutia boli vyhlásené na pojednávaní konanom 2. marca

2021 a že pri ich písomnom vyhotovení došlo k chybe v písaní pri dátume, čo aj následne opravila.
Avšak z neskôr doručenej zápisnice o pojednávaní konanom 2. marca 2021 (na konanie ktorého neboli
splnené procesné podmienky) nepochybne vyplýva, že nie všetky uznesenia, ktoré boli neskôr písomne
vyhotovené s dátumom 10. marec 2021, boli vyhlásené na danom pojednávaní.

14. Ohľadom namietaných nesprávnych skutkových zistení žalovaný zdôraznil, že z dokazovania

vyplynulo, že žalobca v 1. rade nedoručil jemu ani jeho predstavenstvu žiadne listiny. Žalobca v 2. rade
síce 20. januára 2020 odovzdal jeho zamestnankyni G. P. listiny, ktoré pravdepodobne boli označené
ako námietky, a to za seba a zrejme aj za žalobcu v 1. rade, avšak nepredložil žiadne poverenie o tom,
aby bol akýmkoľvek spôsobom splnomocnený za žalobcu v 1. rade vykonať takýto úkon. Hoci žalobcovia
presne vedeli, aké osoby boli na členskej schôdzi konanej 21. decembra 2019 zvolené do funkcií členov

predstavenstva, ani len náznakom sa nepokúsili o doručenie námietok týmto osobám, a to aj napriek
tomu, že mali ich adresy trvalého pobytu, ale aj e-mailové adresy. Navyše žalobca v 2. rade tieto
námietky odovzdal zamestnankyni, ktorá mala v pracovnej náplni registratúru, nie preberanie zásielok
alebo listín. Tie preberali zamestnankyne v podateľni a evidovali ich v knihe došlej pošty a následne ich
distribuovali ich adresátom. Žalobca v 2. rade tak „obišiel“ podateľňu a dal tieto zásielky iba zaregistrovať

do jeho informačného systému, čím zabezpečil, že sa k nim nemohol nikto zo zvoleného predstavenstva
ani teoreticky dostať. Mal za to, že za doručovanie predstavenstvu ako to vyžaduje ustanovenie §
242 Obchodného zákonníka nemožno považovať také predloženie námietok nejakému zamestnancovi
družstva, ktorý nie je oprávnený na preberanie zásielok s pokynom, aby tieto zásielky založil tak, že sa k
nim v konečnom dôsledku nemohli členovia predstavenstva žiadnym spôsobom dostať. Dôležité tiež je,

že to vykonal žalobca v 2. rade, ktorý v tom čase vystupoval ako člen predstavenstva, a teda voči tejto
zamestnankyni ako nadriadený, hoci ním nebol. Takisto súd nijako neodôvodňuje, prečo takýto postup
žalobcu v 2. rade má byť považovaný aj za splnenie podmienky u žalobcu v 1. rade, ktorý ani osobne,
ani poštou nedoručil nič jemu, ani jeho predstavenstvu, a ani o to neprejavil žiadny záujem. Popritom
ani jeden zo žalobcov nevyvrátil a nepreukázal tvrdenia, aby bol zvolený neskôr a podľa jeho vedomostí

bol žalobca v 1. rade do funkcie člena predstavenstva zvolený ešte v roku 2003 a žalobca v 2. rade v
roku 2015. Čo sa týka 122 čestných prehlásení o tom, že daným členom neboli pozvánky doručené,
jednalo sa o formulárové prehlásenia, ktoré evidentne nepripravovali samotní členovia, ale pripravoval
ichniekto,komutopreúčelytohtokonaniavyhovovalo.Keďžeajzvýpovedísvedkov,ktorýchzabezpečili
žalobcovia v prvom kroku vyplynulo, že ani oni pozvánku nedostali a až po predložení dôkazu o doručení

priznali, že im bola doručená, ale údajne do spamu, alebo že ju vôbec nečítali, pričom preukázal, že
dané správy boli aj otvorené a prečítané, spochybňuje objektivitu týchto prehlásení.

15.Knamietanémunesprávnemuprávnemuposúdeniuvecisúdomprvejinštanciežalovanýprezentoval
názor, že naliehavý právny záujem na podanej žalobe nevyplýva z osobitného predpisu, teda v danom

prípade z ustanovenia § 242 Obchodného zákonníka. Ten obsahuje iba hmotnoprávne podmienky, za
ktorých sa člen družstva môže domáhať vyslovenia neplatnosti uznesení prijatých na členskej schôdzi
členov družstva, avšak žiadnym spôsobom nešpecifikuje, v čom by mal spočívať naliehavý právny
záujem na požadovanom určení. Žalobcovia v konaní ani len netvrdili a nepreukazovali, v čom by mal
daný naliehavý právny záujem spočívať. Práve preto poukazoval na nedostatok naliehavého právneho

záujmu na požadovanom určení, lebo ani jeden zo žalobcov nebol členom družstva v čase vydania
rozhodnutia, a teda nebolo možné považovať naliehavý právny záujem za daný odkazom na osobitný
predpis - § 242 Obchodného zákonníka, ktorý hovorí iba o členovi družstva. S touto skutočnosťou sa súd
nevysporiadal, iba odkázal na to, že podľa jeho názoru je daný naliehavý právny záujem člena družstva
na požadovanom určení. Nestotožňuje sa ani s právnym záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti

zvolania náhradnej členskej schôdze, pretože v čase jej zvolania nebol nikto vo funkcii v predstavenstve
žalovaného platne, avšak najmä žalobcovia aktívne vystupovali ako predseda predstavenstva (žalobca
v 1. rade) a člen predstavenstva (žalobca v 2. rade) a aktívne pôsobili proti všetkým pokusom o
zvolanie členskej schôdze, keďže sa dôvodne cítili byť ohrození. Pre rozpor s ustanovením § 246 ods.1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého funkčné obdobie členov orgánov družstva určujú stanovy,
nesmie však presiahnuť päť rokov, je neplatný článok 22 ods. 2. stanov, podľa ktorého funkčné obdobie
volených orgánov družstva je ročné s automatickou prolongáciou, ak nedôjde k odvolaniu, či jeho

výmene na členskej schôdzi, ktorý zavádza inštitút automatickej prolongácie. Preto platí iba prvá časť
vety, že funkčné obdobie je ročné. To, že ani jeden zo žalobcov nebol vo funkcii platne, zavinili podľa
jeho názoru žalobcovia tým, že sa v daných funkciách „zabetónovali“, čo platí o to viac, že v zmysle vtedy
platných stanov žalovaného, podľa článku 23 ods. 6 na odvolanie člena predstavenstva bola potrebná
až 4/5 väčšina prítomných členov. Preto ani len teoreticky nebolo možné dosiahnuť stav, aby členskú

schôdzu zvolalo predstavenstvo a viedlo ju. Napriek tomu sa skupina viac ako jednej tretiny jeho členov
písomnou žiadosťou pokúsila o to, aby „predstavenstvo“ členskú schôdzu zvolalo. „Predstavenstvo“
však namiesto zvolania členskej schôdze pokračovalo v obštrukciách, členskú schôdzu nezvolalo a
naďalej bez akejkoľvek legitimity vykonávalo svoju pôsobnosť. Okrem toho z dokazovania vyplynulo,
že práve žalobcovia vystupujúc ako jeho predstavenstvo (hoci v ňom v tom čase neboli platne) sami
svojím konaním zmarili účasť väčšieho počtu členov, keď využili oficiálne družstevné komunikačné

kanály (tzv. newsletter), ktorým oboznámili jeho členov s neprávoplatným a najmä v danom čase
ešte nevykonateľným neodkladným opatrením Okresného súdu Stará Ľubovňa, ktorým boli uložené
obmedzenia zvolávateľom danej členskej schôdze. Mal za to, že ide o výkon práva v rozpore s dobrými
mravmi, ak práve žalobcovia sa pričinili o to, že jeho predstavenstvo bolo dlhodobo nefunkčné, tento
stav žalobcom vyhovoval, lebo zneužívali to, že oni (spolu s ďalšími členmi „predstavenstva“ - H. M.,

manželkou žalobcu v 1. rade, B. Z. a C. L.) ho skutočne riadili a vykonávali právomoc predstavenstva,
blokovali akékoľvek legitímne pokusy jeho členov o zvolanie členskej schôdze, aby sa následne v
súdnom konaní úspešne domáhali vyslovenia neplatnosti uznesení prijatých na danej členskej schôdzi.

16. K odvolacej námietke, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo

rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 žalovaný uviedol, že pokiaľ sudkyňa na
pojednávaní, na konanie ktorého neboli splnené procesné podmienky, vyhlasuje nejaké uznesenia,
potom sa podľa jeho názoru jedná o vadné rozhodnutie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej,
ktoré mohlo mať vplyv na meritórne rozhodnutie. Medzi takéto rozhodnutia patria uznesenie Okresného
súdu Stará Ľubovňa, č. k. 5Cb/5/2020-470 z 10. marca 2021, ktorým súd uložil jeho právnej zástupkyni

poriadkovúpokutuvovýške300,-eurauznesenieOkresnéhosúduStaráĽubovňa,č.k.5Cb/5/2020-473
z 10. marca 2021, ktorým súd uložil jeho právnej zástupkyni, aby sa dostavila na pojednávanie
nariadené na 1. apríla 2021 o 8:30 hod. alebo si zabezpečila zastupovanie iným advokátom alebo
advokátskym koncipientom a upozornil ju, že na ďalšie návrhy jeho právnej zástupkyne o odročenie
pojednávania nebude prihliadať a pojednávanie 1. apríla 2021 o 8:30 hod. vykoná, pretože má za to, že

vec neznesie odklad. Tieto uznesenia jeho právna zástupkyňa považovala za nedôvodné, pretože na
pojednávanie konané 2. marca 2021 sa nedostavila preto, lebo to nebolo v súlade s aktuálnymi platnými
protiepidemiologickými opatreniami a súd dovtedy nijako neprezentoval, aby sa malo jednať o vec, ktorá
neznesie odklad. Preto legitímne očakávala, že za účinnosti rovnakej právnej úpravy, ako tomu bolo v
prípade pojednávania, ktoré sa malo konať 4. februára 2021, ktoré súd odročil, lebo v danom čase vec

nepovažoval za takú, ktorá neznesie odklad, bude súd vec zrazu považovať za takú, ktorá neznesie
odklad, ale nesplní si svoju základnú povinnosť upovedomiť o tom strany sporu v predvolaní (alebo
akokoľvek inak).

17. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta a prizná žalovanému náhradu trov konania
v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

18. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrili žalobcovia, ktorí uviedli, že podľa ich názoru sú aktívne

legitimovanínapodaniepredmetnejžalobyaajkeďnemusiasúdupreukazovaťnaliehavýprávnyzáujem
na určení neplatnosti prijatých uznesení, tento v spore aj náležite preukázali. Námietky proti uzneseniam
náhradnej členskej schôdze žalovaného naviac z opatrnosti 17. januára 2020 doručili aj do zbierky
listín žalovaného ako „Námietka v zmysle zákona § 242 Obchodného zákonníka podaná na členskej
schôdzikonanejdňa21.12.2019-návrhčlenovdružstvaovyslovenieneplatnostičlenskejschôdze.zep“.

Taktiež právna zástupkyňa žalovaného nahliadla do registrového spisu, z ktorého je nesporné, že
aj v tomto spise sa nachádzala uvedená námietka. Okrem iného o námietkach vedel aj notár, ktorý
osvedčoval notárskou zápisnicou priebeh členskej schôdze, čo bolo súdu dôkazmi vydokladované a
riadne prejednané na pojednávaní. Tvrdenie o porušení práva na spravodlivý proces možno považovaťza špekulatívne a zavádzajúce, lebo práva žalovaného na spravodlivý súd nemohli byť obmedzené,
keďže na pojednávaní sa oni sami účastnili spolu so substitučne zastupovaným advokátom, ktorý chodil
na všetky pojednávania a advokátka sa do tej doby neúčastnila nikdy žiadneho pojednávania, pričom

majúzato,žerobilatakpreto,leboonasamajezároveňčlenkoužalovanéhoajejkonanieakoadvokátky
by bolo v rozpore s etickým kódexom advokáta, keďže advokát by mal byť nezaujatý pri zastupovaní
svojho klienta. Na základe uvedených skutočností žalobcovia navrhli, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v znení jeho opravného uznesenia potvrdil ako zákonný a správny a
priznal žalobcovi v 1. rade a žalobcovi v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

19. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcov v súdom určenej lehote písomne nevyjadril.

20. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. §
34 CSP, v zmysle zásad ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal
napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a

nasledujúceCSPbeznariadeniapojednávania(§385CSPacontrario)stým,žemiestoačasvyhlásenia
rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5
dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

21. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalovaného odvolací

súd uvádza nasledovné.

22. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

23. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s
namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej

inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

24. Odvolací súd k procesným postupom, namietaným žalovaným, ktorý by mal byť porušením práva
na spravodlivý proces uvádza i to, že o porušení práva na spravodlivý proces je možné hovoriť len
v takom prípade, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožní strane uskutočniť jej patriace
procesné úkony, a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Miera porušenia
procesných práv niektorej zo strán sporu musí nadobudnúť takú intenzitu porušenia, ktorá vyvodzuje

porušenie jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň
znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva.
Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku

všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Cdo/69/2017). V prejednávanej veci odvolací súd po oboznámení sa s postupom
okresného súdu konštatuje, že žalovanej neboli porušené jej patriace procesné práva, čím nedošlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces, keďže žalovaný nebol vylúčený z výkonu žiadneho práva, ktoré
mu priznáva procesnoprávny predpis, a to Civilný sporový poriadok.

25. Z podaného odvolania možno vyvodiť šesť zásadných odvolacích námietok, zostávajúce skutočnosti
uvádzané žalovaným nemali žiaden vplyv na závery rozhodnutia súdu prvej a ani nižšie uvedených

záverov súdu druhej inštancie, z ktorého dôvodu za nimi odvolací súd ani nebude bližšie zaoberať.

26. Pokiaľ žalovaný v prvej odvolacej námietke namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcov
a poukazoval na skutočnosť, že v priebehu konania, v dôsledku vylúčenia prestali byť jeho členmi,odvolací súd zdôrazňuje, že pre aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov v sporoch o neplatnosť uznesenia
členskej schôdze družstva je rozhodujúce, že žalobcovia boli členmi žalovaného v čase prijatia
predmetných uznesení. Keďže pre rozhodnutie súdu nebolo podstatné, že žalobcom členstvo v priebehu

konania zaniklo, nemožno hodnotiť ako pochybenie súdu, že sa tejto okolnosti osobitne v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia nevenoval. Takisto odvolací súd nesúhlasí ani s tvrdením žalovaného, že súd
prvej inštancie sa s touto námietkou vysporiadal arbitrárne, pretože z odsekov 34. a 36 odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd považoval za nespornú skutočnosť, že obaja žalobcovia
boli v čase zvolávania a konania členskej, resp. náhradnej členskej schôdze a v čase podania žaloby

členmi žalovaného.

27. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s názorom žalovaného uvedeným v druhej odvolacej námietke,
že za náležité a presvedčivé odôvodnenie nemožno považovať také odôvodnenie, v ktorom súd iba
stroho uvedie, že vylúčením z členstva sa nič nezmenilo na aktívnej legitimácii žalobcov, čo platí o
to viac, že základnou hmotnoprávnou podmienkou na uplatnenie nároku na vyslovenie neplatnosti

uznesenia členskej schôdze je to, že si tento nárok môže uplatniť iba člen družstva, a to z dôvodu, že
súd prvej inštancie v jeho odôvodnení zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré jeho
námietku aktívnej vecnej legitimácie neakceptoval. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné,
zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako

vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym
názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo
arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/218/2010 z 23. novembra 2010, uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. I.ÚS 188/06 z 8. júna 2006)

28. Rovnako arbitrárnosť napadnutého rozsudku nemožno podľa názoru odvolacieho súdu vzhliadnuť
ani v tom, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku nijakým spôsobom
neargumentuje, prečo by spôsob zvolania náhradnej členskej schôdze (na ten istý deň a po tom ako bola
zvolaná riadna členská schôdza) mal byť v rozpore so stanovami. Keďže súd v odseku 48. dostatočne

odôvodnil, v čom spočíva rozpor postupu žalovaného so zákonom, odvolací súd nepovažuje za závažné
pochybenie súdu prvej inštancie, keď na tomto mieste výslovne neuviedol aj dôvody, pre ktoré je takýto
postup žalovaného v rozpore so stanovami, pretože už samotný rozpor zvolania členskej schôdze so
zákonom stačí na vyslovenie neplatnosti uznesení prijatých na tejto schôdzi.

29. Čo sa týka námietky žalovaného, že súd prvej inštancie argumentoval uznesením, sp. zn.
3Cb/53/2019 z 19. decembra 2019, ktorým Okresný súd Stará Ľubovňa nariadil neodkladné opatrenie,
odvolací súd nepovažuje túto námietku za dôvodnú, pretože z kontextu odseku 51. odôvodnenia
napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd toto rozhodnutie spomenul len v súvislosti s dôvodmi neúčasti
niektorých členov žalovaného na členskej schôdzi žalovaného konanej 21. decembra 2019, v dôsledku

čoho toto neprávoplatné uznesenie nemalo žiadny vplyv na rozhodnutie súdu v tejto veci.

30. Ak žalovaný vzhliadol porušenie práva na spravodlivý proces v postupe súdu prvej inštancie, ktorý
podľa neho vypočul namiesto svedkov navrhnutých žalobcami iných svedkov a tým zapríčinil, že on
sa na výsluch týchto svedkov nemohol pripraviť, odvolací súd poukazuje na podanie žalobcov (resp.

právneho zástupcu žalobcov) z 3. novembra 2020, ktorým súdu prvej inštancie oznámili, aby namiesto
pôvodne navrhnutých svedkov H. L., E. F. a H. O. vypočul H. L., H. E. a H. L.. Procesne podstatnou je
skutočnosť, že všetci títo svedkovia mali vypovedať k totožným skutkovým tvrdeniam žalobcu a zároveň
ich výpovede mali byť prezentované z rovnakého hmotnoprávneho postavenia ako členov družstva.
Teda nemožnosť prípravy žalovaného na výsluch týchto svedkov je zároveň len iluzórna a nezásadná.

31. Pokiaľ žalovaný namietal, že súd prvej inštancie doposiaľ nijako nereagoval na jeho návrh na opravu
zrejmej nesprávnosti z 20. apríla 2021, odvolací súd uvádza, že táto skutočnosť nie je pre rozhodnutie
o odvolaní relevantná. Keďže žalovaný sa domáha opravy uznesení súdu prvej inštancie, svoju žiadosť
o rozhodnutie o tomto jeho návrhu musí adresovať tomuto súdu.

32. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného uvedenej v tretej odvolacej námietke ohľadom ním vznesenej
námietky zaujatosti konajúcej sudkyne, odvolací súd konštatuje, že o tejto námietke už bolo Krajským
súdom v Prešove rozhodnuté a voči tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Navyše, skutočnosti,na ktoré upozorňuje žalovaný v odvolaní, sa týkajú výhradne procesného postupu konajúcej sudkyne,
a teda nie sú dôvodom na jej vylúčenie.

33. Odvolací súd zdôrazňuje, že pre rozhodnutie sporu je určujúce vykonané dokazovanie a z neho
vyvodené skutkové a právne závery. Tu treba uviesť, že sporové konanie sa spravuje aj zásadou
koncentrácie konania. Znamená to, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné
úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany,
ktorý podlieha koncentrácii konania nie je vykonaný včas, nespôsobuje (zo zákonom stanovených

podmienok) procesnoprávne účinky. Absencia procesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že súd
na procesný úkon neprihliada. Procesné úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania sú
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. Účelom sudcovskej koncentrácie konania
je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Napríklad nie je
želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní,
čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie

ďalšieho pojednávania (Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič
M. a kolektív, Civilný sporový poriadok, komentár, Praha: C.H.Beck, 2016, 578 strana). Rozhodnutie
okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom
na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ... „dokazovanie v občianskom
súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie

a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou
účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené
predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie
dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie
skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom,

ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný“. Odvolací súd nezistil taký postup
okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedenej realizácie navrhnutých dôkazov.

34. Pri štvrtej odvolacej námietke žalovaného proti skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie možno
konštatovať, že skutkovým základom každého súdneho rozhodnutia je v zmysle ust. § 215 ods. 1, 2 CSP

súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu súdneho konania. K skutkovým zisteniam
súd dospieva posúdením (vyhodnotením) skutkových poznatkov. Skutkové poznatky súd získava v
sporovom procese predovšetkým dokazovaním. Civilný proces sporový sa okrem iného riadi princípmi
dispozičným a prejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným
princípom formálnej pravdy. Aj pre toto sporové konanie treba zdôrazniť to, že súd nevystupuje v pozícii

aktívneho vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra, ktorý zistí skutkový stav len z komponentov, ktoré do
konania dodali sporové strany. Úlohou súdu nie je aktívne vyhľadávať skutkové zistenia a snažiť sa
o poznanie „objektívnej“, či „materiálnej“ pravdy, ale zistiť skutkový stav v miere primeranej procesnej
aktivite sporových strán. Bez tejto aktivity strán súd v zisťovaní skutkového stavu nepokračuje. Ak sú
sporové strany pri zhromažďovaní ďalšieho skutkového základu nečinné, proces vytvárania skutkového

základu len uzavrie a o veci rozhodne na základe skutkového stavu, ktorý vyplynul z vykonaného
dokazovania. Pre súd je rozhodujúcim to, aký skutkový stav vyplynul zo zhromaždených prostriedkov
procesného útoku a procesnej obrany v čase, keď dochádza k rozhodovaniu. Z pohľadu úspechu v
spore tak ide o to, ktoré z objektívne relevantných skutočností svedčiacich v prospech strany sporu sa
tejto strane do vyhlásenia rozsudku podarilo súdu preukázať, resp. dosiahnuť to, aby ich súd vyhodnotil

v jej prospech. Toto sa žiada opakovane zdôrazniť aj v súvislosti s odvolacími námietkami týkajúcimi
sa nesprávnych skutkových zistení. Predmetom zisťovania v civilnom procese nie je celá objektívna
realita, ktorá bola a je prítomná v čase od vzniku právneho vzťahu, o ochranu ktorého v konaní ide,
do času rozhodovania súdu vo veci samej. Základné obmedzenie rozsahu zisťovania skutkového stavu
predstavuje relevancia tej ktorej skutočnosti pre konanie a rozhodovanie súdu o konkrétnej žalobe.

Tak ako je už uvedené vyššie, podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie zhromaždil dôkazy podľa
procesnej iniciatívy účastníkov v konaní, a tieto zhromaždené dôkazy vyhodnotil aj v zmysle zásad
hodnotenia dôkazov vyplývajúcich z ust. § 191 ods. 1 CSP. Hodnotiaca úvaha súdu podľa odvolacieho
súdu zodpovedala zásadám formálnej logiky a je preskúmateľná aj v inštančnom postupe odvolacím
súdom. Súd prvej inštancie dal v dôvodoch rozhodnutia odpoveď, akým spôsobom hodnotil dôkazy

relevantné pre zodpovedanie stranami sporu nastolených otázok. K odvolacej námietke nesprávnych
skutkových zistení z vykonaných dôkazov odvolací súd konštatuje, že zatiaľ čo žalovaný v odvolaní
spochybňoval postup žalobcov pri doručovaní námietok voči uzneseniam prijatým členskou schôdzou,
žalobca v 1. rade vo svojej výpovedi detailne zodpovedal túto otázku, keď uviedol, NFD má vnútornýpredpis ako sa prijíma pošta. Pri osobnom doručení je dokument odoslaný na príslušné oddelenie do
registratúry, kde sa píše, kto to spracoval a kedy. V tom konkrétnom prípade je to G. P., kde nie je možné,
aby sa tento záznam akýmkoľvek spôsobom modifikoval. Všetky veci, ktoré sú uvedené v šedom políčku

alebo v rámčeku sa dajú zmeniť, ostatné nie je možné zmeniť. Pozícia žalobcov ako administrátorov
nemá žiaden vplyv na spracovanie pošty. Pokiaľ právny zástupca žalovaného spochybňuje samotný
prístup k tejto námietke a jej doručenie, je možné podanie týchto námietok dohliadať aj v on-line
obchodnom registri v zbierke listín, kde je evidentné, že je splnený aj dátum doručenia. V nadväznosti
na to odvolací súd zdôrazňuje, že k nesprávnosti postupu, ktorého sa vo vzťahu k doručovaniu námietok

domáhal žalovaný, sa vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 1Obdo V
75/2007. Podľa právneho názoru najvyššieho súdu ustanovenie § 242 ObZ bližšie nekonkretizuje,
akým spôsobom a na akú adresu uvedené námietky majú byť oznámené a doručovaním na adresu
družstva je zadosťučinené zneniu ustanovenia § 242 ObZ. Pokiaľ by mal výklad smerovať k tomu, že v
lehote jedného mesiaca sa námietky musia dostať do rúk predstavenstva družstva, toto by odporovalo
zmyslu a účelu tohto ustanovenia, a to najmä preto, že družstvo by mohlo splnenie tejto podmienky

jednoduchozmariťtým,žebysavyhýbalopreberaniutakejtopošty.Preposúdenieúčinnostidoručovania
je rozhodujúce, aby člen družstva v lehote urobil oznámenie navonok, teda smerom k družstvu, keďže
samotné ustanovenie nevyžaduje, aby v tejto lehote predstavenstvo družstva aj skutočne obdŕžalo
námietky. Predstavenstvo družstva je kolektívny štatutárny orgán, ktorý nezasadá nepretržite, ale
schádza sa podľa potreby (§ 243 ods. 4 ObZ) a ak by napríklad v lehote jedného mesiaca nezasadalo,

člen družstva by nemohol splniť podmienku, stanovenú ust. § 242 ObZ. Družstvo je subjektom práva,
spôsobilým k právnym úkonom, ktorými je aj preberanie zásielok, pričom predstavenstvo je len jeho
orgánbezprávnejsubjektivityazákonnádikciaopodanínámietokpredstavenstvutakvžiadnomprípade
nemôže smerovať k záveru, že predstavenstvo pre tento účel nadobúda akúsi osobitnú subjektivitu.
Správny môže byť výlučne záver, že námietky je potrebné smerovať družstvu, ktorého imanentnou

súčasťou, orgánom, je samotné predstavenstvo.

35. Čo sa týka nevyvrátenia a nepreukázania dátumu zvolenia žalobcov do funkcie predsedu (žalobca
v 1. rade) a člena (žalobca v 2. rade) predstavenstva, to nebolo potrebné v tomto konaní preukazovať,
pretože na podanie námietok voči uzneseniu prijatému členskou schôdzou sú členovia družstva

oprávnení, bez ohľadu na to, či pôsobia aj v iných orgánoch družstva.

36. Ohľadom posudzovania objektivity čestných prehlásení členov o tom, že im neboli doručené
pozvánky zo strany žalovaného, odvolací súd uvádza, že aj keď v niektorých prípadoch svedeckými
výpoveďami členov, ktorí čestné prehlásenie podpísali, pravdivosť čestného vyhlásenia spochybnená

bola, žalovaný nespochybnil pravdivosť všetkých 122 čestných prehlásení.

37. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež piata odvolacia námietka týkajúca sa otázky
právneho posúdenia veci okresným súdom. K námietke odvolateľa o nesprávnom právnom posúdení
veci odvolací súd uvádza, že právnym posudzovaním veci súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť

vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné práva účastníka. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie
subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze
nemátaképredpoklady,akévyplývajúzozistenéhoskutkovéhostavu.Nesprávneprávneposúdenieveci
konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu
normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený

skutkový stav ju nesprávne aplikoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2MCdo/4/2009). Takú vadu napadnutého rozhodnutia v posudzovanej veci odvolací súd nezistil
a konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu sa opiera o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované
stranami v prvoinštančnom konaní a vychádza zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych
noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri

ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav;
dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. Odvolací súd poukazuje i na to, že právo na súdnu ochranu nie je právom

na úspech v súdnom konaní a toto právo preto nezahŕňa nárok na zamietnutie žaloby na základe
procesnej obrany žalovaného účastníka (sporovej strany). Toto základné právo nezahŕňa ani právo na
to, aby všeobecné súdy v civilných konaniach v celom rozsahu rešpektovali a uznávali procesné úkony
každého z účastníkov bez zreteľa na ich povahu, dôsledky a vzťah k predmetu konania (pozri II. ÚS37/2001).Knámietkenesprávnehoprávnehoposúdeniavecisúdomprvejinštanciesúvisiacejsnázorom
žalovaného, že naliehavý právny záujem na podanej žalobe nevyplýva z osobitného predpisu, teda v
danom prípade z ustanovenia § 242 Obchodného zákonníka, odvolací súd konštatuje, že sa vie plne

stotožniť s nižšie uvedeným právnym záverom vyjadreným v rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp. zn.
13Cob/292/2013 z 12. marca 2014, ktorý preberá za sebe vlastný, a to, že pri žalobe v zmysle ust.
§ 131 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 183 Obchodného zákonníka sa žalobcom
nedokazuje naliehavý právny záujem, ale preukazuje sa splnenie hmotno-právnych podmienok pre
úspešnosť takejto žaloby, a to rozpor prijatých uznesení so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo

stanovami a obmedzenie práv spoločníka - akcionára, resp. že sa bývalého spoločníka, akcionára
takéto napádané uznesenie týka. Krajský súd sa v súvislosti s touto podmienkou obmedzenia práv
žalobcu, resp. dotýkania práv žalobcu prijatými uzneseniami stotožňuje so zisteniami okresného súdu
v napadnutom rozsudku, ako aj s jeho vecne správnym záverom, že naliehavý právny záujem pri tomto
type žalôb o určenie neplatnosti uznesení je daný a nie je dokazovaný, keďže vyplýva zo samotnej
zákonnej úpravy.

38. V súvislosti s otázkou platnosti zvolania náhradnej členskej schôdze odvolací súd zdôrazňuje, že
preto, aby boli uznesenia prijaté na členskej schôdzi družstva sa bezvýnimočne vyžaduje jej zvolanie a
konanie v súlade so zákonom a so stanovami družstva a tento postup nie je možné obísť ani vtedy, keď
by funkcie členov predstavenstva neboli obsadené alebo by boli obsadené členmi, ktorých voľby by bola

neplatná. V danej veci sa však o takýto prípad nejedná, pretože ani do dňa konania členskej schôdze
a ani po tomto dni, nebolo žiadnym rozhodnutím súdu vyslovené, že by voľba členov predstavenstva
nebola platná. Čo je však z obsahu spisu viac ako zrejmé, sú vyhrotené vzťahy medzi niektorými členmi
žalovaného a snaha získať vplyv, čo však neoprávňuje jednotlivých členov žalovaného na zvolávanie
členských schôdzí spôsobom, ktorý by bol v rozpore zo zákonom alebo stanovami družstva.

39. K šiestej odvolacej námietke odvolací súd zotrváva na stanovisku, že taktiež ako porušenie práva
na spravodlivý proces nemožno podľa názoru odvolacieho súdu kvalifikovať skutočnosť, že súd prvej
inštancie nezrušil svoje uznesenia o uložení povinnosti dostaviť sa na ďalšie pojednávanie a o tom, že
na ďalšie návrhy jeho právnej zástupkyne o odročenie pojednávania nebude prihliadať. V tejto súvislosti

odvolací súd dodáva, že takýto postup súdu prvej inštancie je nielenže dovolený, ale je aj v zjavnom
súlade s ustanovením § 183 ods. 2 prvá veta CSP, podľa ktorého od advokáta možno okrem dôvodov,
ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú
zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa
dal zastúpiť iným advokátom.

40. Pokiaľ žalovaný vzhliadol odvolací dôvod podľa § 365 ods. 2 CSP v uzneseniach súdu prvej inštancie
z 10. marca 2021, odvolací súd nepovažuje za potrebné opakovane sa k týmto uzneseniam vyjadrovať,
keďže sa nimi už zaoberal vyššie. Napriek tomu v tejto súvislosti podotýka, že uznesenie o uložení
poriadkovej pokuty bolo medzičasom zrušené a zaplatená poriadková pokuta bola právnej zástupkyni

žalovaného vrátená a ostatné uznesenia netrpia takými vadami, ktoré by napĺňali akýkoľvek odvolateľom
uvádzaný odvolací dôvod.

41. Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie správne dospel k vyššie uvedeným záverom,
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP

potvrdil.

42. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP, pričom odvolanie žalovaného bolo vyhodnotené ako nedôvodné, a preto bol priznaný nárok na
náhradu trov odvolacieho konania žalobcom proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.

43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.