Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. marec 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/24/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121011881
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2121011881.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci odsúdeného L. Z., v konaní o žiadosti
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti
uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 24.11.2021 sp.zn. 28PP/61/2021, na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 10.03.2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného L. Z., nar. XX.XX.XXXX, z
a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 67 ods.1, § 66 ods.1, ods. Trestného zákona zamietol
žiadosť odsúdeného L. Z. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol
uložený rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3T/85/2018 zo dňa 15.11.2018 v spojení s

uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To/18/2019 zo dňa 19.02.2019

Okresný súd svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že odsúdený svojim správaním a plnením svojich
povinností vo výkone trestu nepreukázal žiadne výrazné polepšenie, o čom svedčí fakt, že doposiaľ
nezískal žiadnu disciplinárnu odmenu a tiež nie je možné od neho očakávať, že v prípade
podmienečného prepustenia na slobode povedie riadny život a to s poukazom na jeho trestnú minulosť,

z ktorej vyplýva, že bol doposiaľ 4 krát súdne trestaný za rôznorodú trestnú činnosť /dvakrát za
drogovú kriminalitu, jedenkrát za majetkovú kriminalitu (trestný čin krádeže) a jedenkrát za vojenský
trestný čin (dezercia)/. Menovanému bola už raz poskytnutá šanca na vedenie riadneho života aj formou
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, a tento napriek tomu pokračoval v páchaní
ďalšej trestnej činnosti, a to dokonca závažnejšej. Na jeho nápravu a uvedomenie si negatívnych
dôsledkov jeho konania teda zjavne nemali vplyv opakované nepodmienečné tresty odňatia slobody a

ani alternatívny (peňažný) trest. Je teda zrejmé, že odsúdeného nič nedokázalo motivovať k tomu, aby
dokázal žiť riadnym životom, dodržiavať všeobecné pravidlá spoločenského správania a neporušovať
zákony. Osoba odsúdeného podľa názoru okresného súdu nevytvára reálne predpoklady na úvahu o
tom, že v prípade ďalšieho (v poradí druhého) podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia
slobody by viedla riadny život. V jeho prípade preto prevažuje legitímna potreba ochrany spoločnosti
pred ním ako páchateľom trestnej činnosti a preto nebolo možné o jeho žiadosti rozhodnúť kladne.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť odsúdený L. Z., ktorú následne
písomne zdôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu.

V písomných dôvodoch sťažnosti namietal, že rozhodnutie okresného súdu je nesprávne z toho dôvodu,
že okresný súd v danom prípade prihliadal na jeho trestnú minulosť (napriek tomu, že predchádzajúcu

trestnú činnosť má zahľadenú), hoci mal vychádzať zo súčasného stavu a to jeho správania sa vo
výkone trestu, jeho postoju k trestnej činnosti za ktorú bol odsúdený a prognózu jeho správania sado budúcnosti. Nie je pravda, že bol v minulosti odsúdený za drogovú trestnú činnosť. Okresný súd
tiež nesprávne vyhodnotil jeho správanie sa vo výkone trestu, keď poukázal na to, že nezískal žiadnu
disciplinárnuodmenu.ZhodnoteniajehosprávaniasazVTOSvyplýva,žesiriadneplnísvojepovinnosti,

plní stanovené ciele programu zaobchádzania a zapája sa aj do ďalších aktivít v ústave. Poukázal tiež
na svoj nepriaznivý zdravotný stav, na skutočnosť, že má na slobode zabezpečenú prácu, nemieni sa
dopustiť už žiadneho protiprávneho konania, pričom žiadal, aby sťažnostný súd napadnuté uznesenie
zrušil a jeho prepustil podmienečne na slobodu a to prípadne i za uloženia primeraných povinností a
obmedzení.

Krajský súd ako nadriadený súd okresnému súdu podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a tak zistil, že sťažnosť
odsúdeného nie je dôvodná.

Podľa § 66 ods. l Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak

odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a

a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu

odňatia slobody,

b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,

c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na
povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 66 ods. 3 Trestného zákona ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený

môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa
odseku 1 písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.

Podľa§66ods.4Trestnéhozákonaakideopodmienečnéprepusteniepodľaodseku1písm.c),kontrolu
technickými prostriedkami možno skončiť najskôr po uplynutí doby, ktorá zodpovedá dvom tretinám

uloženéhonepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyaleborozhodnutímprezidentaSlovenskejrepubliky
zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 67 ods. 1 Trestného zákona osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená
na trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne

prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.

Z vyššie citovaných ustanovení § 66 a 67 Trestného zákona vyplýva, že súd môže odsúdeného
podmienečne prepustiť z výkonu trestu po splnení jednak formálnej podmienky a to zákonom stanovenej
doby výkonu trestu, a jednak po splnení dvoch materiálnych podmienok, ktorými sú plnenie povinností

a správanie odsúdeného, ktorými preukázal polepšenie a skutočnosť, že sa od odsúdeného môže
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k správnemu záveru, že u odsúdeného bola
splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody - vykonal

potrebnú časť z výmery uloženého trestu, avšak nebola splnená ani jedna materiálna podmienka,
nakoľko odsúdený svojim správaním vo výkone trestu nepreukázal žiadne výrazné polepšenie a tiež
nemožno od neho bezpečne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.Pokiaľ ide o prvú materiálnu podmienku, táto sa viaže podľa jej gramatického znenia striktne na
správanie odsúdeného vo výkone trestu. Polepšením v jej zmysle sa v resocializačnej rovine rozumie
vývojový proces vnútornej premeny osobnosti odsúdeného, ktorá sa navonok prejavuje práve v

jeho chovaní a správaní v podmienkach výkonu trestu. V súvislosti s rozhodovaním o prípadnom
podmienečnomprepustenízvýkonutrestuodňatiaslobodyplnenietejtopodmienkypreukazujepríslušný
ústav na výkon trestu v hodnotení odsúdeného (§ 62 zák. č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia
slobody). S ohľadom na povahu a účel tohto právneho inštitútu je odôvodneným úsudok, že o takomto
polepšení môže okrem iného svedčiť, ak odsúdený riadne a zodpovedne plní povinnosti, ktoré vo výkone

trestu pre neho vyplývajú z právnych predpisov, ak dodržiava ústavný poriadok a stanovený režim, plní
pokynypríslušníkovZboruväzenskejajustičnejstráže,dodržiavazásadyslušnéhosprávania,iniciatívne
spolupracuje a plní program zaobchádzania, dodržiava povinnosti a zákazy obsiahnuté v zákone o
výkone trestu odňatia slobody a vo vyhláške, ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu a pod.

Krajský súd pri preskúmaní prvej materiálnej podmienky z obsahu spisového materiálu zistil, že

odsúdený svojim správaním vo výkone trestu žiadne výraznejšie polepšenie nepreukázal, pretože ako
vyplýva z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS, odsúdený si doposiaľ nevytvoril podmienky preto, aby mohol byť
disciplinárne odmenený ( za akúkoľvek pozitívnu aktivitu v ústave), preto aj sťažnostný súd konštatuje,
že odsúdený sa doposiaľ iba formálnym spôsobom prispôsobil režimu výkonu trestu odňatia slobody a
preto je potrebné na neho aj naďalej pôsobiť špecifickými formami a metódami vlastnými podmienkam

vo výkone trestu odňatia slobody, ktoré sú nevyhnutné pre dovŕšenie jeho nápravy.

Pokiaľ ide o plnenie druhej podmienky, túto súd objasňuje a skúma komplexnejšie. Posudzuje všetky
okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k
spoločenským normám, prostredie, v ktorom žil, celý doterajší život, povahu a charakter trestnej činnosti,

pre ktorú je vo výkone trestu s jediným cieľom, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať prognózu,
že v prípade prepustenia na slobodu povedie riadny život, t.j. život v súlade s právnymi, morálnymi a
etickými normami spoločnosti.

Materiálnu podmienku možnosti očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život v zmysle

§ 66 ods. 1 TZ je potrebné i v prípade uvedenom v bode I. skúmať aj pri zohľadnení okolnosti
predchádzajúceho života odsúdeného vrátane jeho skorších odsúdení. (R 5/2017)

Je dôležité poukázať na to, že odsúdený bol doposiaľ viackrát súdne trestaný za rôznorodú trestnú
činnosť( dezercia, krádež, marenie výkonu úradného rozhodnutia) na alternatívne tresty, no raz i na

(5 ročný) nepodmienečný trest odňatia slobody, z ktorého bol podmienečne prepustený, kedy mal
možnosť preukázať, že aj podmienečné prepustenie u neho splní svoj očakávaný prevýchovný účel,
avšak dopustil sa následne omnoho závažnejšej trestnej činnosti ( obzvlášť závažný drogový zločin),
za ktorú bol právoplatne odsúdený. Vzhľadom na tieto skutočnosti, má aj sťažnostný súd za to, že
nápravapáchateľaacelkovépozitívnepôsobenienaosobuodsúdenéhojemožnélenpočasjehopobytu

vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu
odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti
pred páchateľmi trestných činov.

V danom prípade bolo prihliadnuté s poukazom na § 66 ods. 2 Tr. zákona tiež na povahu a charakter

spáchanej trestnej činnosti a v zmysle odpisu registra trestov aj na sklony odsúdeného k páchaniu
trestnej činnosti (odsúdený má 4 záznamy v odpise registra trestov), kedy vo vzťahu k jeho osobe
nemožno jednoznačne vyvodiť záver, že bude viesť na slobode riadny život, nakoľko sa jedná o osobu,
ktorá opakovane pácha (doposiaľ páchala) trestnú činnosť. Podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody má význam len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré majú v danom

smere význam je odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život a viac sa
do rozporu so zákonom nedostane, čo však u menovaného odsúdeného, vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti, nie je možné jednoznačne konštatovať.

K sťažnostným námietkam odsúdeného má za potrebné sťažnostný súd len dodať, že okresný súd

rozhodujúc o tom, či odsúdený splnil, resp. nesplnil podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody, si zadovážil všetky potrebné podklady pre objektívne a zákonné rozhodnutie,
následne vykonané dôkazy vyhodnotil na verejnom zasadnutí v súlade s ustanovením § 2 ods.12Trestného poriadku jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a následne dospel k správnym právnym a
skutkovým záverom premietnutým aj v rezultáte napadnutého uznesenia.

Je síce pravda, že ods. L. Z. je v súčasnosti prvý krát odsúdený za drogovú trestnú činnosť (a nie
druhýkrát, ako to tvrdí v odôvodnení napadnutého uznesenie súd prvého stupňa, ktorého zrejme zmýlilo
paragrafové znenie trestnej činnosti - § 171 ods.1 v zmysle Trestného zákona č. 140/1961 Zb. uvedenej
pod bodom 3. registra trestov), no táto skutočnosť nič nemení na správnych právnych a skutkových
záveroch ohľadom histórie jeho správania sa, keď aj krajský súd konštatuje, že odsúdený aj napriek

svojmu postoju k spáchanej trestnej činnosti (za ktorú mu bol mimoriadne znížený trest pod dolnú
hranicu trestnej sadzby) jej spáchaním po podmienečnom prepustení v minulosti už premárnil svoje
šance dokázať spoločnosti, že sa polepšil a že išlo len o náhodilé, príp. ojedinelé ľudské zlyhanie.
Z vyššie uvedeného možno jednoznačne vyvodiť, že jeho sklony k porušovaniu zákona a k páchaniu
trestnejčinnostiprevažujúnadnímprezentovanouochotoužiťriadnyaslušnýživotpracujúcehočloveka.
Preto krajský súd konštatuje, že pravidlá normálneho spolužitia je odsúdený podľa všetkého schopný

rešpektovať zrejme len pod dozorom a vo vynútených podmienkach výkonu trestu. Odsúdený R.
Z. totižto dostal zo strany spoločnosti, resp. súdu opakovane možnosť preukázať (a to uloženým
alterantívnym- peňažným trestom, resp. podmienečným prepustením z výkonu trestu v minulosti), že
„miernejší trest“ na jeho nápravu postačuje. Žiaľ, nestalo sa a k páchaniu trestnej činnosti ( a to dokonca
v oveľa závažnejšej forme) sa odsúdený vrátil i po podmienečnom prepustení.

Krajský súd sa tiež nestotožnil s názorom odsúdeného, že na jeho predchádzajúcu trestnú činnosť
nemožno pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení prihliadať. Naopak, keďže posúdenie otázky
prípadnej recidívy je svojím spôsobom vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou
pravdepodobnosti, súd je vždy odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné považovať

aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti. Odsúdený napokon dostal zo strany
spoločnosti možnosť preukázať, že predchádzajúci výkon trestu na jeho nápravu postačuje. Uvedené
však neviedlo k pozitívnemu výsledku - náprave odsúdeného, ale práve naopak, k páchaniu trestnej
činnosti a to oveľa závažnejšieho charakteru sa odsúdený vrátil aj napriek predchádzajúcim odsúdeniam
a podmienečnom prepustení.

Taktiež námietka odsúdeného ohľadom zahladenia predchádzajúcich odsúdení je absolútne
neopodstatnená a to z toho dôvodu, že fikcia zahladenia odsúdenia má význam jedine v prípadoch, keď
je existencia odsúdenia podľa zákona rozhodnou skutočnosťou, ktorú treba zohľadniť. K uvedenému
treba dodať, že účelom inštitútu zahladenia odsúdenia je odstránenie nepriaznivých dôsledkov

odsúdenia, ktoré trvajú aj po výkone trestu a ktoré by mohli odsúdenému sťažovať uplatnenie v
ďalšom živote (napr. výkon povolania, pri ktorom sa vyžaduje bezúhonnosť deklarovaná aj výpisom z
registra trestov). Preto zahladenie odsúdenia za trestný čin neznamená zároveň aj fikciu, že páchateľ
nespáchal trestný čin, ale odzrkadľuje jeho osobnostné charakteristiky, ktoré je nevyhnutné podľa
názoru sťažnostného súdu v danom prípade vziať do úvahy a posúdiť ich samostatne i vo vzájomných

súvislostiach s možným splnením resp. nesplnením zákonných podmienok v zmysle § 66, 67 Tr.
zákona. .

Z týchto dôvodov potom aj krajský súd mal za to, že u odsúdeného nie sú splnené podmienky pre jeho
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v zmysle § 66, 67 Trestného zákona, preto

rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.