Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. máj 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 26C/117/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110222108
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Linda Dunčková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2110222108.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v právnej veci žalobcov: 1/ Villa Vino Rača

a.s., so sídlom Pri vinohradoch 2, Bratislava, IČO: 00 190 268, 2/ Nad Šúrom s.r.o., so sídlom Tallerova
4, Bratislava, IČO: 51 451 905, proti žalovanému: STAV - VET, s.r.o., so sídlom Pekárska 14, Trnava,
IČO: 44 057 750, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária MCL, s.r.o., so sídlom Mostová
2, Bratislava, IČO: 50 074 369, o vydanie bezdôvodného obohatenia 9.916,18 Eur a o vypratanie
nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu vo výške 9.916,68 Eur s 9
% úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.958,34 Eur od 01.12.2009 do 31.12.2009 a zo sumy 9.916,68

Eur od 01.01.2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý vypratať pozemok zapísaný na LV č. XXXXX, k.ú.
M., parc. registra „C“, parcela č. XXXX o výmere XX.XXX m2, druh pozemku orná pôda v časti o
výmere XX.XXX m2, špecifikovanej v polohopisnom a výškopisnom pláne vyhotovenom dňa 10.3.2011
geodetom Ing. N. F., autorizačne overený podľa § 6 písm. d) až j) Zákona č. 215/1995 Zb. zák., V.. Y. Q.,
autorizovaným geodetom a kartografom, a to odstránením a odvezením navezenej a rozhrnutej zeminy

tak, aby špecifikovaná časť pozemku bola vyprataná na úroveň bodov prevzatých z účelovej mapy (dnes
DT Mapy) Hlavného mesta SR Bratislavy, a to v lehote 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade m a j ú voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Trnava (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) dňa
07.10.2010 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vypratať pozemok p. č. XXXX v k. ú. M. a
vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 9.916,68 s 9% úrokom z omeškania vo výške 9% zo

sumy 4.958,34 Eur od 01.12.2009 do 31.12.2009, zo sumy 9.916,68 Eur od 01.01.2010 do zaplatenia
a náhradu trov konania.

2. Okresný súd Trnava Uznesením č. k. 26C/189/2010- 47 pripustil zmenu návrhu s tým, že rozhodoval
o nasledovnom petite: „Žalovaný je povinný vypratať časť pozemku nachádzajúceho sa v katastrálnom
území M., pozemok p. č. XXXX - časť vo výmere XX XXX m2, špecifikovanú geodetickým zameraním
podľa Polohopisného a výškopisného plánu vyhotoveného dňa 10. 03. 2011 geodetom V.. N. F.,

autorizačne overeným podľa § 6 písm. d/ až j/ Zák. č. 215/1995 Z. z. V.. Y. Q., autorizovaným geodetom
a kartografom, a vydať tento žalobcovi v lehote 10 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu.3. Po vykonanom dokazovaní Okresný súd Trnava rozsudkom č. k. 26C/189/2010-190 zo dňa
12.03.2013 vo výroku I. rozhodol, že zamieta žalobu o zaplatenie 9.916,68 Eur s 9% úrokom z
omeškania zo sumy 4.958,34 Eur od 01.12.2009 do 31.12.2009, zo sumy 9.916,68 Eur od 01.01.2010 do

zaplatenia a vo výroku II. rozhodol, že zamieta žalobu o vypratanie časti pozemku nachádzajúceho sa v
katastrálnom území M., pozemok p. č. XXXX - časť vo výmere XX.XXX m2, špecifikovanú geodetickým
zameraním podľa Polohopisného a výškopisného plánu vyhotoveného dňa 10.03.2011 geodetom Ing.
N. F., autorizačne overeným podľa § 6 písm. d) až j) zák. č. 215/1995 Z.z. Ing. Y. Q., autorizovaným
geodetom a kartografom a o jeho vydanie. Napokon vo výroku III. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť

žalovanému náhradu trov konania vo výške 1.545,95 Eur.

4. Krajský súd v Trnave (ďalej aj ako „odvolací súdu“), na odvolanie žalobcu, rozsudkom č. k.
24Co/230/2013-215 zo dňa 02.10.2013rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi uložil
povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania vo výške 314,10 Eur.

5. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom č. k. III. ÚS 82/2014-35 zo dňa 22.05.2014 rozhodol, že
základné právo obchodnej spoločnosti VILLA VINO RAČA, a.s., vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a právo pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k.
24Co/230/2013-215 z 02.10.2013 porušené boli, predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu
súdu na ďalšie konanie.

6. Ústavný súd Slovenskej republiky v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, že odvolací súd

oprel svoje rozhodnutie o záver, že v danom prípade sťažovateľka neuniesla dôkazné bremeno,
keďže nevedela presne uviesť, koľko zeminy bolo na pozemok dovezenej a odvezenej a či aj niekto
iný navážal na predmetný pozemok zeminu. Nebolo v možnostiach sťažovateľky preukázať tieto
skutočnosti. V tejto súvislosti ústavný súd uviedol, že dôkazné bremeno o množstve zeminy uloženej
na predmetnom pozemku malo zaťažovať žalovaného vzhľadom na to, že v zmysle § 43i ods. 3

písm. f) stavebného zákona stavenisko malo mať zabezpečený odvoz alebo likvidáciu odpadu. Tieto
skutočnosti mali byť uvedené aj v stavebnom denníku. Preukázanie množstva zeminy bolo možné
preukázať napr. vyžiadaním si stavebného denníka od žalovaného, výsluchom stavbyvedúceho alebo
osoby vykonávajúcej stavebný dozor. Ďalej v zmysle § 19 ods. 1 písm. h) zákona o odpadoch držiteľ
odpadu mal povinnosť viesť a uchovávať evidenciu o druhoch a množstve odpadov, s ktorými nakladá.

Odvolací súd ďalej nezohľadnil existujúcu právnu úpravu týkajúcu sa stavebného konania (stavebný
zákon) a tiež aj nakladania s odpadmi (zákon o odpadoch), a konštatoval, že takúto povinnosť preukázať
množstvo materiálu neuniesol žalobca. Právna úprava platná pre tieto právne vzťahy ukazuje, kto bol
povinný takéto výpočty uvádzať.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie a rozsudkom č. k. 24Co/518-2014 zo dňa 24.09.2014 odvolaním žalobcu napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že v danom prípade
síce účastníci konania prejavili vôľu uzavrieť nájomnú zmluvu, ktorej predmetom mala byť nehnuteľnosť
vo vlastníctve žalobcu, z vykonaného dokazovania však jednoznačne vyplynulo, že medzi účastníkmi

nebolo jasné, ktorá konkrétna nehnuteľnosť a v akej výmere má byť predmetom nájmu, čo potvrdili
obaja účastníci. Zo všetkých vyššie uvedených skutočností preto nesporne vyplýva, že medzi účastníkmi
konania nedošlo k uzavretiu platnej nájomnej zmluvy, a to ani konkludentnou formou. Vzhľadom na to, že
medzi účastníkmi nebola platne uzatvorená zmluva, nemohlo dôjsť ani k odstúpeniu od zmluvy, nakoľko
platné odstúpenie od zmluvy v prvom rade predpokladá, že bola zmluva, od ktorej sa má odstúpiť,

platne uzatvorená. V danom konaní bolo preto nadbytočným zaoberať sa odstúpením od zmluvy, ktoré
žalovaný oznámil žalobcovi listom dourčeným dňa 05.11.2009. Vzhľadom na to, že medzi účastníkmi
nebola platne uzatvorená nájomná zmluva, žalovaný užíval nehnuteľnosť patriacu žalobcovi, čím získal
plnenie z neplatného právneho úkonu, a preto je potrebné právny vzťah medzi účastníkmi posúdiť podľa
ustanovení § 451 a nasl. Obč. zákonníka o bezdôvodnom obohatení, tak ako to správne uskutočnil

aj súd prvého stupňa. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný pri uzatvorení nájomnej zmluvy
zložil na účet žalobcu kauciu vo výške dvojnásobku dohodnutého mesačného nájomného, ktorá bola so
súhlasom účastníkov započítaná ako odplata za užívanie za mesiace október a november 2009.8. Medzi účastníkmi zostalo sporné, či na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu zostala umiestnená
zemina, resp. odpad navezený žalovaným, keď žalobca sa touto žalobou domáhal odplaty za užívanie
jeho nehnuteľnosti aj za obdobie december 2009 a január 2010 titulom vydania bezdôvodného

obohatenia, v tejto časti je preto potrebné skúmať, či žalovaný v tomto období mal možnosť užívať
nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu, a či tým mohlo na jeho strane dôjsť k vzniku bezdôvodného
obohatenia. Preukázanie skutočnosti, či na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu zostala umiestnená
zemina, resp. odpad navezený žalovaným, je nevyhnutné aj pre posúdenie dôvodnosti žalobcom
uplatneného práva vypratať jemu patriacu nehnuteľnosť. Poukazujúc na odôvodnenie zrušujúceho

nálezu Ústavného súdu SR a jeho právny názor, ktorým je odvolací súd rovnako ako aj súd prvého
stupňa viazaný, je pri právnom posúdení uplatnených nárokov nevyhnutné zohľadniť aj právnu úpravu
stavebného konania a odpadov. Čo sa týka otázky dôkazného bremeno na preukázanie skutočnosti,
koľko zeminy bolo na pozemok dovezenej a odvezenej a či aj niekto iný navážal na predmetný
pozemok zeminu, je potrebné vychádzať z právneho názoru Ústavného súdu SR, podľa ktorého nebolo
v možnostiach žalobcu preukázať tieto skutočnosti. V tejto súvislosti ústavný súd uviedol, že dôkazné

bremeno o množstve zeminy uloženej na predmetnom pozemku malo zaťažovať žalovaného vzhľadom
na to, že v zmysle § 43i ods. 3 písm. f) stavebného zákona stavenisko malo mať zabezpečený odvoz
alebo likvidáciu odpadu. Tieto skutočnosti mali byť uvedené aj v stavebnom denníku. Preukázanie
množstva zeminy bolo možné preukázať napr. vyžiadaním si stavebného denníka od žalovaného,
výsluchom stavbyvedúceho alebo osoby vykonávajúcej stavebný dozor. Ďalej v zmysle § 19 ods. 1 písm.

h) zákona o odpadoch držiteľ odpadu mal povinnosť viesť a uchovávať evidenciu o druhoch a množstve
odpadov, s ktorými nakladá. Preukázanie tejto skutočnosti bolo možné vyžiadaním evidenčného listu
odpadu od žalovaného.

9. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie a vo veci opätovne rozhodol, pričom z vykonaného

dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav:

10. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 23.09.2009 nájomnú zmluvu, na základe ktorej žalobca v 1. rade
prenajal žalovanému časť pozemku parc.č. 4784/50 o výmere XXXX m2 za účelom dočasnej skládky
výkopovej zeminy. Neskôr sa zistilo, že v zmluve je chybne uvedená parcela, nakoľko žalovaný umiestnil

výkopovú zeminu na parc.č.. k. ú. M., ktorá je tiež vo vlastníctve žalobcu, keď obidve parcely sú
evidované na LV č. XXXX pre kat. úz. M.. V nájomnej zmluve bolo dohodnuté akú kvalitu musí mať
výkopová zemina, akým spôsobom má byť navozená a bola dohodnutá odplata za prenájom vo výške 10
Eur za 1 m2 + 19% DPH. Žalovaný na základe zmluvy zložil kauciu vo výške dvojmesačnej odplaty. Dňa
05.11.2009 bolo žalobcovi doručené odstúpenie žalovaného od predmetnej zmluvy k 31.10.2009, keď

žalobca nesúhlasil s odstúpením od zmluvy k 31.10.2009 a trval na uplynutí výpovednej lehoty v zmysle
zmluvy,ktorámalauplynúť31.01.2010.Žalobcav1.radezapočítalkauciunanájomnomzadvamesiace,
avšak ešte zostalo zaplatiť nájomné za december 2009 a január 2010. Žalobca v 1. rade vyzýval
žalovaného, aby vypratal zeminu z jeho pozemku, čo sa doteraz nestalo. V auguste 2010 prišiel za
žalobcom v 1. rade pracovník Obvodného oddelenia PZ M., ktorý uviedol, že v zemine, ktorá je navezená

na pozemku žalobcu, sú kosti pravdepodobne ľudské, ktoré sa vyplavujú po dažďoch. Žalobca v 1. rade
uviedol, že podľa nich z polohopisného a výškopisného plánu zo dňa 08.03.2011 vyplýva, že žalovaným
navezená zemina bola rozprestretá na plochu 32.146 m3 pri priemernom navýšení oproti pôvodnému
terénu cca 1,30 metra, z ktorého je možné určiť kubatúru navezenej zeminy, keď nikto iný v časovom
rozsahu od 23.9. do 30.10.2009 na túto plochu nič nedovážal, ani nevyvážal okrem žalovaného. Žalobca

uviedol, že žalovaným predložené doklady, ktorými preukazuje, kto preňho vykonával odvoz a dovoz
zeminy, považuje za nedostačujúce, nakoľko objednávka spoločnosti Doprastav a.s. na dodanie 30.000
m3 štrku je zo dňa 02.10.2009 s dobou dodania od 15.10.2009 do 12/2009 a žalovaný už dňom
23.09.2009 začal s masívnym návozom výkopovej zeminy .

11. Žalovaný spochybnil platnosť predmetnej nájomnej zmluvy, pretože bol uvedený do omylu, keď v
nájomnejzmluveboluvedenýpredmetzmluvypozemokostatnéplochyz parc.č.4784/50avskutočnosti
zeminu uložil na parc.č. XXXX, ktorá je ornou pôdou. Žalovaný uviedol, že medzi ním a žalobcom
v 1. rade došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy konkludentne, pretože predmetná nájomná zmluva zo
dňa 23.09.2009 je neplatná z dôvodu jej neurčitosti. Došlo k ukončeniu tohto nájomného vzťahu, po

ktorom už žalovaný neužíval predmet nájmu, a teda žalobca v 1. rade nemá nárok na nájomné za
obdobie mesiacov december a január, nakoľko už došlo k ukončeniu nájomného vzťahu v tomto období.
Žalovaný predmetnú zeminu odvážal zo zimného štadióna z Bratislavy na parc.č. XXXX, kde táto zemina
bola recyklovaná a následne žalovaným odvezená na výstavbu diaľnice D2 Stupava a skoro všetkazemina, ktorú tam žalovaný naviezol bola ním odvezená a zvyšky boli rozprestreté na parcele. Žalovaný
uviedol, že potom ako doručil žalobcovi v 1. rade odstúpenie od nájomnej zmluvy, žalobca mu neumožnil
vstup na pozemok, kde predtým žalovaný navážal zeminu, pretože tento pozemok bol ohradený a bola

tam rampa, ktorá bola zamknutá. Žalovaný rozporoval plochu, ktorú užíval na uskladnenie zeminy,
keď v samotnej nájomnej zmluve je uvedených 5000 m2, v dohode o urovnaní navrhnutej zo strany
žalobcu bolo uvedených 31 000 m2 a podľa žalovaného v skutočnosti užíval okolo 3000 m2, čo
je aj ťažko určiť, nakoľko nedošlo k riadnemu odovzdaniu nehnuteľnosti, ktorá mala byť poskytnutá
žalovanému žalobcom v 1. rade na užívanie, nebolo to vykolíkované a presne určené. Žalovaný súhlasil

so započítaním kaucie, avšak nakoľko od 05.11.2010 nemohol užívať predmet nájmu, nesúhlasí so
zaplatením žiadnej ďalšej sumy. Žalovaný tvrdil, že neuzatváral zmluvu na ornú pôdu ale na ostatné
plochy a nakoľko predmetná zmluva je neplatná, má za to, že to užíval na základe ústnej dohody
medzi žalobcom a žalovaným, ktorá skončila odstúpením najneskôr 05.11.2009. Žalovaný uviedol, že
žalobca v 2. rade neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, koľko zeminy naviezol žalovaný, nakoľko
žalovaný tam nebol 24 hodín denne, teda nevie, či okrem neho niekto iný tam mohol navážať zeminu a

v konečnom dôsledku ani nedošlo k reálnemu odovzdaniu konkrétnej nehnuteľnosti, na ktorú sa mala
zemina navážať. Polícia neskúmala, koľko bolo zeminy zo strany žalovaného navezenej a na akej
ploche. Žalovaný uviedol, že geometrické zameranie, na ktoré sa odvoláva žalobca nebolo vyhotovené
za ich prítomnosti, ani v období, kedy došlo k ukončeniu nájomného vzťahu, a preto to nie je dôkaz o
tom, že ide o zeminu navezenú žalovaným. Žalovaný uviedol, že si neobjednával služby na odvoz a

dovoz zeminy, ani za to nemohol nikomu zaplatiť, on mal len mobilné zariadenie na triedenie odpadov,
za tým účelom si prenajal pozemok u žalobcu, kde mobilné zariadenie umiestnil, zeminu pretriedil
a Doprastav zabezpečil prostredníctvom ďalších osôb dovoz a odvoz zeminy. Žalovaný vykonával
len triedenie odpadu, zeminu nepredával. Žalovaný uviedol, že ani z rozhodnutia Obvodného úradu
životného prostredia v Bratislave zo dňa 06.09.2010 nevyplýva, na akej parcele, kde konkrétne mala byť

predmetná zemina navezená, ani aké množstvo jej malo byť. Žalovaný predložil objednávku a faktúru,
ale nakoľko Doprastav je akoby štátny podnik, je tam určitý proces prijímania objednávok, preto bol na
objednávke dátum 2.10.2009, ale bolo to objednané skôr. Objednávka bola síce na určité množstvo
triedenia odpadu, ale nakoľko sa zistilo, že to nie je potrebné triediť, čo potvrdil aj svedok, ďalšia zemina
sa tam nenavážala a netriedila a bolo pretriedené tak, ako bolo vyfakturované 1.309 m3, a preto aj

žalovaný odstúpil od predmetnej nájomnej zmluvy.

12. Uznesením č. k. 26C/117/2015-477 zo dňa 25.04.2018 súd pripustil zmenu subjektu konania na
strane žalobcu vo vzťahu k nároku na vypratanie pozemku tak, že z konania vo vzťahu k nároku na
vypratanie pozemku vystupuje súčasný žalobca - Villa Vino Rača a.s., so sídlom Pri Vinohradoch 2,

Bratislava, IČO: 00 190 268 a na jeho miesto vstupuje ako žalobca Nad Šúrom s.r.o. so sídlom Tallerova
4, Bratislava, IČO: 51 451 905. Nakoľko po začatí konania a pred právoplatným skončením súdneho
konania došlo k prevodu pozemku parc. č. XXXX (k.ú. Rača), o vypratanie ktorého sa, súd rozhodol o
pripustení zmeny subjektu v časti nároku o vypratanie predmetného pozemku.

13. Uznesením zo dňa 23.01.2019 súd pripustil zmenu petitu vo vzťahu nároku žalobu v 2. rade tak,
že žalovaný je povinný vypratať pozemok zapísaný na LV č. XXXXX, k.ú. M., parc. registra „C“, parcela
č. XXXX o výmere XX.XXX m2, druh pozemku orná pôda v časti o výmere 32.146 m2, špecifikovanej
v polohopisnom a výškopisnom pláne vyhotovenom dňa 10.3.2011 geodetom V.. N. F., autorizačne
overený podľa § 6 písm. d) až j) Zákona č. 215/1995 Zb. zák., V.. Y. Q., autorizovaným geodetom a

kartografom, a to odstránením a odvezením navezenej a rozhrnutej zeminy tak, aby špecifikovaná časť
pozemku bola vyprataná na úroveň bodov prevzatých z účelovej mapy (dnes DT Mapy) hlavného mesta
SR Bratislavy, a to v lehote 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. A zároveň žalovaný je povinný
nahradiť žalobcovi v 2. rade trovy konania v celom rozsahu.

14. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 05.05.2017 uviedol, že vykonával len triedenie odpadu
pre spoločnosť DOPRASTAV a.s. Bratislava, navážanie odpadu a jeho odvoz vykonávala spoločnosť
GEOtrans Slovakia, a.s. so sídlom Bystrická 1121, Žarnovica pre spoločnosť DOPRASTAV a.s. Predložil
faktúru č. XXXXXX vystavenú na DOPRASTAV a.s. Bratislava, kde jej predmetom bolo dodanie štrku
a tiež predložil súdu doklady týkajúce sa dovozu materiálu - Zimný štadión - BA skládka Rača v

dňoch 13.10.2009, 14.10.2009, 15.10.2009, 18.10.2009, 23.10.2009, odvoz materiálu (štrk + zemina)
- Rača - Záhorská Bystrica v dňoch 17.10.2009, 19.10.2009, 24.2009, 27.10.2009, 28.10.2009 a
29.10.2009. práve doklady týkajúce sa odvozu materiálu potvrdzujú, že v dňoch 27.10.2009, 28.10.2009
a 29.10.2009 sa vykonával odvoz zeminy z nehnuteľnosti žalobcu, kde žalovaný vykonával triedeniedopadu a zvyšná zemina bola odvezená spoločnosťou GEOtrans Slovakia. Žalovaný v súlade s
platnou legislatívou v čase vykonávania triedenia odpadov bola stanovená evidenčná povinnosť vedenia
evidenčných listov, hlásenia o vzniku odpadu a nakladania s ním 5 rokov, žalovaný už k dispozícií

nemá, pretože zákonom stanovená lehota na ich uschovanie prešla v roku 2014. k nároku uplatneného
zo strany žalobcu ako bezdôvodné obohatenie vzniknuté z titulu užívania nehnuteľnosti za obdobie
od decembra 2009 do januára 2010 uvádza, že nehnuteľnosť žalobcu žalovaný užíval len v čase od
24.09.2009 do 05.11.2009. Od momentu 06.11.2009 nebol žalovanému umožnený vstup na pozemok
žalobcu, bola tam rampa, ktorá bola zamknutá a nebolo možné sa na pozemok dostať.

15. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 03.01.2018 uviedol, že ustanovenie nájomnej zmluvy to
dňa 23.09.2009 o predmete nájmu bolo možné zmeniť aj ústnou (konkludentne) dohodou strán, preto
ak sa ním stala par. č. XXXX, namiesto pôvodne uvedenej par. Č. 4784/50, na ktorú žalovaný odpad
aj skutočne navážal, plne to zodpovedalo vôli účastníkov nájomnej zmluvy od začiatku jej reálneho
plnenia, t. j. od 24.09.2009. Z takto nesporne prejavenej vôle účastníkov zmluvy sa žaloba o zaplatenie

nájomného za dva mesiace - výpovedná doba december 2009 a január 2010 v sume 9.916,68 Eur
(opäť ide o dohodnutý nájom), ktorá žalovaný za dva mesiace vopred zaplatil (za 10/ a 11/2009).
Neobstojí námietka žalovaného, že od 05.11.2009 nemohol pozemok využívať z toho dôvodu, že na
pozemku žalobcu zostal navezený odpad žalovaným a na výzvu, či pokus o mimosúdne usporiadanie
zostal nečinný a druhým dôvodom bola ochrana žalobcu pred navážaním odpadu žalovaným. U

žalobcu teda išlo o preventívne riešenie pred zvyšujúcou sa prípadnou ujmou. Podmienkou úspešnosti
žaloby o vypratanie sporného pozemku je samotný fakt, že žalovaný užíva pozemok bez právneho
dôvodu, keďže žalovaný na ňom zanechal odpad vzniknutý separáciou iného pozemku (na ktorom sa
staval zimný štadión), ktorý sa stal hnuteľnou vecou vo vlastníctve žalovaného. Skutočnosť, že sa na
pozemku žalobcu nachádzali tieto veci dosvedčuje záznam z polície zo dňa 26.04.2011, žalovaným

uhradená faktúra v sume 1.042,14 Eur dňa 26.04.2010 žalobcovi za ním rozprestretú zeminu - odpad,
ktorý naviezla žalovaný a ktorý zostal na pozemku, ako aj predbežné posúdenie hygienického stavu
predmetného pozemku Výskumným ústavom pôdohospodárstva a ochrany prírody z apríla 2011. Tento
stav je stále nezmenený,

16. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 20.04.2019 uviedol, že zo zamerania pozemku predloženého
žalobcom, ako aj z obhliadky je zrejmé, že na ňom navezený odpad zodpovedá výkopovej zeminy
zmiešanej so zvyškami rôznej sute v objeme vyčíslenom geodetom. Objednávka spoločnosti Doprastav,
a.s. potvrdzuje, že uvedené množstvo daného odpadu môže mať pôvod v činnosti žalovaného.
Navážanie odpadu inými osobami sa v spore nepreukázalo, pričom iné subjekty v minulosti navážali

odpad na pozemok par. č. XXXX/XX (k. ú. RZ.a), ktorý síce s predmetným pozemkom susedí, ale
je od neho oddelený trvalým plotom, a teda nemohlo dochádzať k presunu odpadu na predmetný
pozemok. Spoločnosť, ktorej konateľom bol M. mala zo žalobcom uzatvorenú nájomnú zmluvu za
účelom dočasného uskladnenia a spracovania stavebného odpadu výlučne na pozemku č. XXXX/
XX, pričom uvedený nájomný vzťah zanikol dňa 15.03.2009 (nájomná zmluva bol uzavretá na dobu

určitú). Žalobca ďalej namietal listiny predložené žalovaným o evidencii o nakladaní s odpadom, nakoľko
žalovaným predložené listiny sú síce označené ako evidenčné listiny odpadu za časť októbra 2009, nie
sú ale vyhotovené podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 3 vyhlášky č. 283/2001 Z. z., ale podľa vzoru
uvedeného v prílohe č. 1 vyhlášky č. 366/2015. Boli teda vyhotovené dodatočne a nemožno na ne
prihliadať ako na zákonný listinný dôkaz. Žalovaný v konaní ďalej nepreukázal, že by prevzatý stavebný

odpad vážil. Žalobca s poukazom na rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia v Bratislave
č. ZPH/2010/02153/3/KOE, GRE zo dňa 06.09.2010 uviedol, že žalovaný na predmetnom pozemku
vykonával svoju činnosť protiprávne, nakoľko v čase navážania zeminy nemal na pozemku umiestnenú
žiadnu triedičku. Žalobca namietal aj hodnovernosť dôkazov preložených žalovaným označenými ako
snímky z bagra. Spochybnil, či vôbec bolo možné vykonať také masívne výkopové práce a prepravu

zeminy v jednotlivých dňoch, ako je uvedené na snímkach z bagra, nakoľko v týždni od 13.10. do
18.10.2009 v podstate každý deň pršalo. Z niektorých snímok vyplýva, že sa na trase Rača (skládka)
- Stupava/ Záhorská Bystrica a späť otočili v priebehu troch hodín aj tri razy, čo je vylúčené. Navyše
úplne chýbajú záznamy z váženia automobilov s nákladom. Zo žalobcom predloženej listiny, zmluvy
so spoločnosťou GEOtrans Slovakia, a.s. a objednávky č. 136/2009 zo dňa 28.09.2009 nevyplýva,

že by sa týkali spracovania a triedenia dopadu zo Zimného štadióna O. Nepelu ani odpadu, ktorý sa
nachádza na pozemku žalobcu. Zo zmluvy vyplýva, že čas, miesto a aj množstvo odpadu, ktorý ma
byť vytriedený bude dohodnutý v objednávke, ale v objednávke sa uvádza len, že premetom má byť
triedenie zeminy + kamenivo v predpokladanom objeme do 2000 m3 a cena za 1 m3. objednávka alenehovorí nič o mieste, kde by sa mal odpad triediť ani o časovom vymedzení. Nie je zrejmé, kedy
bola zmluva podpísaná, nakoľko nie je datovaná či objednávka bola podpísaná osobami oprávnenými
konať za spoločnosť GEOtrans Slovakia, a.s. Spochybnil aj tvrdenia žalovaného, že zmluvný vzťah

vznikol, čoho dôkazom majú byť listiny o odvoze a dovoze ako aj snímky z bagra. Žalovaným tvrdenú
skutočnosť spochybňuje, keďže tam nie je daná vzájomná súvislosť zmluvy a objednávky na jednej
strane a evidenčnými listami odpadu a snímkami z bagra na starne druhej. Snímky z bagra sa ďalej
týkajú len časového obdobia v mesiaci október 2009, ale spoločnosť GEOtrans Slovakia, a.s. podľa
vlastného tvrdenia zabezpečovala dovoz a odvoz nešpecifikovaného množstva štrkopieskov so zeminou

aj v mesiaci september 2009. objednávka spoločnosti Doprastav, a.s. zo dňa 02.10.2009 a faktúra Q. na
základe ktorej si mala spol. Doprastav objednať štrk na stavbu: križovatka Stupava - juh D2 v termíne
od 15.10.2009 do 12/2009, pričom objednávka obsahovala cenu za štrku za auto 8x8 cca 13 m3 (t. j.
cca 250 t) ako aj cenu dopravy za 13 m3 (t. j. cca 20 t). Faktúra predložená žalovaným síce odkazuje na
uvedenú objednávku, avšak absentujú doklady o kompletnom splnení objednávky. Predložená faktúra
nereflektuje celú objednávku spoločnosti Doprastav, a.s. (30 000 m3) a už aj len z tohto pohľadu je za

danej procesnej situácie irelevantná. Je teda zrejmé, že uvedený dôkaz nepreukazuje, že by zo strany
žalovaného bola odvezená akákoľvek zemina. Ak mal byť celý objednaný objem, t. j. 30 000 m3 štrku
získaný triedením výkopovej zeminy, dá sa predpokladať, že množstvo výkopovej zeminy pred triedením
mohlo dosahovať až 60 000 m3. Tie však musia byť niekde zložené a o nakladaní s celým objemom
odpadu musí, resp. musela existovať bohatá evidencia. Jedine predložením takejto kompletnej a riadne

vedenej evidencie by bolo možné preukázať, že na predmetnom pozemku neostal ako následok činnosti
žalovaného žiaden odpad. Podľa názoru žalobcu žalovaný doposiaľ užíva jeho pozemok v časti, ktorá je
vyznačená v geodetickom zameraní. Užívanie spočíva v tom, že na dotknutej časti pozemku žalovaný
uložil v rámci svojej činnosti odpad, za uskladnenie ktorého by na skládke bol inak povinný platiť odplatu.
Nakoľko žalovaný žalobcov aj napriek užívaniu za mesiace december 2009 a január 2010 neuhradil

žiadnu odplatu, došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu, ktorému tak vzniklo
právo na jeho vydanie. Žalovaný podpisom na nájomnej zmluve zo dňa 23.09.2009akceptoval nájomné
na účely dočasného uloženia odpadu na 10 eur /m2/rok + 19% DPH. Rovnaké nájomné na rovnaký
účel mal žalobca dohodnuté so spoločnosťou PROLEX s.r.o.. Z uvedených dôvodov považuje žalobca
nájomné v takejto výške za obvyklé v danej lokalite v roku 2009. žalobca si žalobou uplatnil sumu, ktorá

zodpovedá výmere 5 000 m2 za 2 mesiace.

17. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 07.06.2018 uviedol, že nie je správny výklad, že žalovaný
mal povinnosť viesť stavebný denník a mať ustanoveného stavbyvedúceho, resp. stavebný dozor.
Žalovaný na základe Potvrdenia o registrácii vydaného zo strany Obvodného úradu životného prostredia

Trnava zo dňa 20.10.2009 v súlade so svojou žiadosťou zo dňa 06.10.2009, prevádzkoval len mobilné
zariadenie na zhodnocovanie odpadov v mieste Bratislava - ul. Pri Šajbách. Poukázal na úpravu platnú
v čase vykonávania činnosti, a to § 2 ods. 19 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. V súlade so stavebným zákonom č. 50/1976 Zb. zariadenie takéhoto mobilného
zariadenia nie je chápané ako stavba, a preto sa na neho nevzťahuje stavebný zákon. Žalovaný ďalej

poukázal na ust. § 9 vyhlášky č. 283/2001 Z. z. o vykonávaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch
sa evidencia vedie na Evidenčných listoch odpadu, ktoré sa uchovávajú 5 rokov. Žalovaný evidenčné
listy odpadu predložil. Žalovaný nemal povinnosť evidenčné listy ošetrovať pečiatkou správneho orgánu,
ale bol povinný sám viesť takúto evidenciu. Žalovaný tiež rozporoval tvrdenie, že žalovaný podnikal
bez neoprávnene a bez príslušného povolenia, pretože v čase navážania na pozemok, žalovaný podal

ohlásenie na príslušný úrad pred začatím navážania, dňa 06.0.2009, príslušný úrad, síce potvrdenie
vydal až dňa 20.10.2009, avšak podaním ohlásenia si žalovaný svoju povinnosť splnil. Žalobca v 1. rade
predložil Nájomnú zmluvu uzavretú medzi spoločnosťou Villa Vino Rača, a.s Bratislava a nájomcom
PROLEX, s.r.o. Bratislava, ktorá je svojim obsahom identická so zmluvou uzavretou medzi žalobcom
Villa Vino Rača, a.s. a žalovaným, kde predmetom je nehnuteľnosť par. č. XXXX/XX - ostatné plochy

vo výmere XXXX m2, a to v jeho časti vo výmere X.XXX m2, pričom uvedený nájomca využíval daný
pozemok na recykláciu stavebných odpadov. Predmetom nájmu v súlade s Protokolom o odovzdaní a
prevzatí pozemku par. č. XXXX/XX vo výmere 4400 m2 malo byť uskladnenie a spracovanie stavebného
odpadu navezeného žalobcom, nájomcom. V Protokole sa uvádza pozemok par. č. XXXX/XX vo výmere
XXXX m2, avšak reálne k vytýčeniu pozemku nedošlo, pretože sa to neuvádza, ani v zmluve a ani

v protokole. Z uvedeného vyplýva, že žalobca v 1. rade dal do prenájmu pozemok dvom subjektom,
a to bez reálneho vytýčenia hraníc, pričom ani výmera pozemku oproti určeným výmerám prenajatej
plochy nezodpovedá výmere pozemku zapísaného v katastri nehnuteľnosti. Rovnako sa uvádza, že na
tomto pozemku, ktorý nebol v teréne vytýčený bol navezený stavebný materiál samotným žalobcom1. rade. Žalovaný predložil zmluvu uzavretú medzi ním a spoločnosťou GEOtrans Slovakia, a.s. ako
držiteľom odpadu v súlade s predloženou objednávkou. Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalovaný bude
vykonávať len triedenie a zhodnocovanie odpadu v súlade so zákonom o odpadoch. Objednávka je zo

dňa 28.09.2009 a nadväzuje na zriadenie mobilného zariadenia žalovaným na nehnuteľnosti žalobcu
v súlade s uzavretou nájomnou zmluvou do žalobcom. Rovnako korešponduje aj evidencia odvozu a
dovozu zeminy vykonávaná a potvrdzovaná spoločnosťou GEOtrans Slovakia, a.s. Faktúra žalobcu
v 1. rade č. FB.ôkazom toho, že žalobca v 1. rade vykonal úpravu terénu ako je uvedené v prílohe
a nie uloženie zeminy ako je uvedené vo faktúre. Uvedený časový rozsah týchto úprav 31 hodín je

dôkazom toho, že plochu, ktorú uvádza žalobca v 1. rade v žalobe, t. j. 32146 m2 je nereálna a ich
pracovníci by neboli schopní za čas 31 hodín upraviť terén plochy XXXXX m2. 6alovanými predložená
technická správa vypracovaná dňa 08.03.2011 spolu s polohopisným a výškopisným plánom, ktorým
sa snaží preukázať, že bola navezená a rozhrnutá zemina žalovaným v celkovej výmere 32146 m2
na parc. č. XXXX. Žalovaný uviedol, že od 30.10.2009 neužíval žiadnu časť par. č. XXXX patriacu
žalobcovi a vyhotovenie vymerania bolo vykonané s časovým odstupom po viac ako 13 mesiacoch

od ukončenia vstupu žalovaného na pozemok žalobcu a meranie sa vykonávalo bez prítomnosti
žalovaného.Žalovanýpoprelhodnovernosťpreloženejlistiny,nakoľkonezachytávastavkudňuodchodu
žalovaného z predmetu nájmu a nie je možné ho porovnať so žiadnym dôkazom preukazujúcim v
akej výške bola zemina na pozemku v čase začatia nájmu pozemku zo strany žalovaného. Žalobcovia
nepreukázali, že práve žalovaný zanechal zeminu v uvedenom množstve na nehnuteľnosti par. č. XXXX

v.častivýmeryXXXXXm2kudňu31.10.2009,ažeideozeminu,ktoráboladovezenápristavbezimného
štadióna a zostala tam ku dňu 31.10.2009. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že evidenčné listy
odpadu boli vedené v súlade s § 9 zákona č. 283/2001 Z. z., kedy sa evidenčný list vypĺňa priebežne za
obdobie kalendárneho roka a držiteľ odpadu ho uschováva 5 rokov. Žalovaný si svoju povinnosť splnil
a vykonával evidenciu tak ako mu ju ukladal zákon. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na

pojednávaní pripustil, že na predmetný pozemok navážal aj iný subjekt, tvrdil ale a ničím to nepredložil,
že zemina na navážala do vykolíkovanej oblasti parc. č. XXXX. Ak teda navážal aj iný subjekt zeminu
na sporný pozemok, žalovaný nemá záruku, že to bolo v inej časti pozemku a že práve táto zemina
nebola rozprestretá na časť pozemku. Na pozemok mali prístup viaceré subjekty, pričom žalobcovia
nepreukázali,žebynavýšeniezeminynastalokonanímžalovaného.Žalobcav2.radenepredložilžiaden

dôkaz, ktorý by osvedčoval výšku zeminy ku dňu začatia nájmu predmetného pozemku. Žalovaný v
súlade s rozhodnutím odvolacieho súdu predložil doklady týkajúce sa evidencie odpadu. Žalovaný ďalej
poukázal na doklady týkajúce sa techniky na predmete nájmu, ktorá bola zabezpečená na základe
dohody so spoločnosťou GEOtrans, a.s. Slovakia so spoločnosťou Doprastav, a.s. Bratislava (hlásenie
o využití stroja zo dňa 17.10.2009, 19.10.2009, 24.10.2009, 27.10.2009, 28.10.2009 a 29.10.2009 s

určením miesta Pri Šajbách, Rača, ktoré sú opatrené podpisom p. Barkóczyho v súvislosti s evidenciou
pre spoločnosť Doprastav, a.s., pričom táto evidencia súhlasí s predloženými evidenčnými listami.
Zemina bola odvezená spoločnosťou GEOtrans Slovakia, a.s., čo preukazuje potvrdenie vydané
spoločnosťou INGSTEEL, spol. s.r.o. Bratislava adresované spoločnosti GEOtrans Slovakia, a.s. s
určením na vedomie žalovanému, že ako generálny dodávateľ stavby rekonštrukcie Zimného štadióna

O. Nepelu potvrdzuje, že v čase od 9. do 11. mesiaca v roku 2009 prevzala od spoločnosti GEOtrans
Slovakia, a.s. naspäť zeminu a kosti pochádzajúce z výkopov na stavbe, zo dňa 23.11.2009. Potvrdenie
je dôkazom toho, že spoločnosť GEOtrans Slovakia, a.s. zeminu na predmet nájmu žalovaného nielen
doviezla,aleajodviezlaadodalagenerálnemudodávateľovistavby.Žalovanýnebolvlastníkomzeminya
preto si ju ani nemohol ponechať vo svojom vlastníctve, ani na prenajatom pozemku. Nárok žalobcu v 1.

rade na zaplatenie sumy titulom bezdôvodného obohatenia vzniknuté titulom užívania nehnuteľnosti zo
strany žalovaného za obdobie od decembra 2009 až do januára 2010 nie je dôvodný, nakoľko žalovaný
pozemok využíval v období od 24.09.2009 do 31.10.2009. Od momentu 06.11.2009 nebol umožnený
vstup žalovanému na pozemok, bola tam rampa, ktorá bola uzamknutá a nebolo možné sa na pozemok
dostať o čom svedčí výpoveď štatutárneho zástupcu žalovaného a svedka p. Jozefa Barkóczyho.

Vzhľadom k tomu, že žalovaný nehnuteľnosť žalobcu už v čase uvedenom žalobcom neužíval, nemohlo
žalobcovi vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Žalobca na základe rozhodnutia odvolacieho súdu v tomto
smere nedoplnil a nepreukázal, že žalovaný užíval jeho nehnuteľnosť i po dátume 31.10.200í a tak
neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho uplatneného nároku.

18. Žalovaní vo vyjadrení doručenom súdu dňa 26.06.2018 uviedli, že nájomnú zmluvu uzavretú medzi
žalobcom v 1. rade a spoločnosťou PROLEX s.r.o. zo dňa 17.09.2008 predložili za účelom preukázania
tej skutočnosti, že iné subjekty navážali na iný pozemok (od dotknutého pozemku oddeleného trvalým
oplotením) a v inom čase (so značným časovým odstupom pred žalovaným) ako aj za účelompreukázania výšky primeraného zadosťučinenia. Predložený dôkaz mal slúžiť ako náhrada za výsluch
p. Rudolfa Gombk?t?. Z predloženého dôkazu v žiadnom prípade nevyplýva ,že žalobca v 1. rade
dal do prenájmu pozemok dvom subjektom, bez reálneho určenia hraníc užívania a ani k záveru,

že výmera prenajatej plochy nezodpovedá výmere pozemkov v katastri nehnuteľnosti. Žalovaní ďalej
poukázali na skutočnosť, že faktúra FA č. FO2XXXXXXX preukazuje, že už koncom septembra 2009
sa na pozemku nachádzala dovezená zemina, resp. odpad. Uvedená skutočnosť nebola žalovaným
spochybnená a ani namietaná. Z toho je potom zrejmé, že žalovaným predložená evidencia odpadu
nezodpovedá skutočnému stavu veci, keď podľa nej sa prvý dovoz mal realizovať až dňa 13.10.2009.

Žalobcovia ďalej namietali vykonanie a hodnovernosť dôkazu - hlásenie o využití stroja, nakoľko z
uvedeného dôkazu vôbec nie je zrejmé, čo má uvedený dôkaz preukazovať. Existencia akejkoľvek
techniky na pozemku žalobcu v 2. rade nepreukazuje množstvo dovezenej a odvezenej zeminy a už
len samotná skutočnosť, že dátumovo majú korešpondovať s dorobenými evidenčnými listami odpadu
vzbudzuje dôvodné pochybnosti o hodnovernosti takéhoto dôkazu. Žalobcom tiež nie je zrejmé, čo má
preukazovať žalovaným predložený dôkaz - potvrdenie vydané spoločnosťou INGSTEEL, spol. s r.o. zo

dňa 23.11.2009. V potvrdení absentujú akékoľvek údaje o množstvách odpadu, ktorý mal byť údajne
prevzatý spoločnosťou INGSTEEL ako aj akékoľvek údaje o mieste , z ktorého mal byť uvedený odpad
prevzatý (z dôkazu nevyplýva, že by malo ísť o odpad uložený na pozemku žalobcu v 2. rade, a teda nie
je zrejmý ani pôvod odpadu, ktorý mal byť prevzatý generálnym dodávateľom stavby zimného štadióna).
Potvrdenie má preukazovať prevzatie zeminy a kostí aj v mesiaci september 2009, avšak podľa dôkazov

predložených žalovaným v tomto mesiaci nebol realizovaný žiaden odvoz odpadu z pozemku žalobcu v
2. rade. Žalovaný neuviedol v akom konkrétnom čase mala byť zemina vrátená spoločnosti INGSTEEL.
Skutkové tvrdenie žalovaného tiež nekorešponduje s tvrdeniami žalovaného, že odpad resp. zemina bol
odvážaný pre spoločnosť Doprastav, a.s. pre stavbu križovatky Stupava - juh D2. Ak by aj časť zeminy
nachádzajúcej sa na pozemku žalobcu v 2. rade bola odovzdaná spoločnosti INGSTEEL žalovaný

nešpecifikoval, aké množstvo odpadu a kedy malo byť vrátené spoločnosti INGSTEEL a aké množstvo
malo byť odvezené pre stavbu križovatky Stupava - juh D2. upozornil, že akékoľvek nakladanie s
odpadom podlieha zákonným evidenciám a ak mal byť skutočne uvedený odpad odovzdaný spoločnosti
INGSTEEL,malžalovanýtútoskutočnosťpreukázaťrelevantnýmipodkladmianieneurčitýmpotvrdením
podpísaným subjektom, ktorý ani nebol oprávnený takéto potvrdenie vystaviť. Z listín, ktoré sú súčasťou

spisu vyplýva, že kostrové nálezy v značnom množstve boli viackrát nájdené aj po roku 2009, napr. v
roku 2011, čo samo o sebe vyvracia tvrdenia žalovaného o vyprataní pozemku).

19. Vo vyjadrení žalobcov doručenom súdu dňa 29.10.2018 žalobcovia namietali znalecký posudok
č. 10/2018 vypracovaný znalcom Ing. Špačekom predložený žalovaným, nakoľko znalec neodpovedal

na otázku či je na základe polohopisné a výškopisného plánu možné na pozemku par. č. XXXX, k. ú.
RZ.ytýčiť tú masu zeminy, ktorú z neho žalobca v 2. rade navrhuje vypratať, preto je tento posudok
irelevantný. Žalobca tvrdí, že všetku zameranú zeminu naviezol na pozemok žalovaný, ale dôkazné
bremeno ho v tomto smere nezaťažuje. Znalec v posudku nevysvetlil, prečo vychádzal z nájomnej
zmluvy uzavretej medzi žalobcom a ťalovaným dňa 23.09.2009, keď je v nej uvedená parc. č. 4784/50,

kým posudzovaný výškopisný a polohopisný plán sa vzťahuje na parc. č. XXXX, k. ú. Rača. Nevysvetlil
z akého dôvodu sa dovoláva listu zo dňa 05.11.2009, ktorý nie je ani k posudku priložený. V znaleckom
posudku sa uvádza par. č. 4784/50, k. ú. Rača, ktorá ani nie je predmetom sporu. Nevysvetlil prečo
by geodet musel mať k dispozícii zameranie pôvodného stavu pozemku k dátumu spísania nájomnej
zmluvy, keď tá sa vzťahuje na pozemok, ktorý nie je predmetom sporu ani zamerania. Rovnako

nevysvetlil prečo pôvodný stav nemôže byť prevzatú z účelovej mapy bez uvedenia dátumu vyhotovenia
presnosti, keď účelová mapa je v technickej správe identifikovaná a je každému dostupná na Magistráte
Hlavného mesta SR Bratislavy. Žalovaní tiež namietali otázky a ich zodpovedanie znalcom, pričom
uviedli, že znalecký posudok nie je vypracovaný v súlade so zákonom č. 382/2004 Z. z. Žalobcovia
tiež namietali pravosť a hodnovernosť dôkazov, a to sumarizácia výkonov za obdobie 10/2209 zo

dňa 24.11.2009, faktúra č. 342009 za triedenie zemín a zabezpečenie uloženia odpadov zo stavby
zimného štadióna a hlásenie o vzniku odpadu a nakladaní s ním, nakoľko skutočnosti uvedené v
predmetných listinných dôkazoch sú v rozpore s obsahom iných listín predložených žalovaným ako aj
s jeho doterajšími tvrdeniami. Žalobcovia uviedli, že listina sumarizácia výkonov za obdobie 10/2009
zo dňa 24.11.2009 je antidatovaná, a to pre nesúlad sídla spoločnosti GEOtrans Slovakia, a.s. so

zápisom v obchodnom registri. Z uvedenej listiny nie je zrejmé, kto ju podpísal a či bol na to oprávnený,
keď ku dňu datovania museli za spoločnosť obligatórne podpisovať 2 členovia predstavenstva a
plná moc či iný relevantný dokument neboli predložené. Z faktúry č. 342009 zo dňa 02.11.2009 za
triedenie zemín a zabezpečenie uloženia odpadov zo stavby ZŠ nie je zrejmé čo má uvedená faktúrapreukazovať vo vzťahu k predmetu konania, najmä z nej nijako nevyplýva, že by sa týkala akéhokoľvek
odpadu uloženého na pozemku žalobcom v 2. rade. Žalobcovia zároveň namietali nesúlad so skôr
predloženými dôkazmi a tvrdeniami žalovaného. Objednávka č. 136/2009 zo dňa 28.09.2009 znela na

spracovanie a triedenie cca 2.000 kubíkov pri cene 1,66 Eur za kubík bez DPH avšak bez uloženia.
Objednávka sa uvádza ako súčasť nepomenovanej a nedatovanej zmluvy čl. 4 ods. 2. Objednávka
okrem predpokladaného množstva a jednotkovej ceny za triedenie odpadu neobsahuje nič iné. O meraní
hmotnosti súprav sa nič nepíše ani v sumarizácii výkonov. Faktúra č. 342009 obsahuje položku uloženie
odpadu, ktorá nie je uvedená v predmete zmluvy a ani v objednávke založenej v spise. Namiesto údaja o

vážení a množstve súprav obsahuje FA č. 342009 v rozpore so zmluvou i objednávkou odkaz na bližšie
nešpecifikovaný polohopisný a výškopisný plán, ktorý mal byť podkladom pre stanovenie množstiev.
Žalovaný však namiesto takého plánu k faktúre priložil sumarizáciu výkonov. V zmluve ani v objednávke
zo dňa 28.09.2009 nie je žiadna zmienka o uložení zeminy ako predmete zmluvy a teda ani o jej cene.
Žalobcovia ďalej uviedli, že množstvá odpadu uvedené vo faktúre č. 342009 vôbec nekorešpondujú s
množstvami uvedenými evidenčných listoch odpadu a v snímkach z bagra, ktoré mali preukázať, že

žalovaný mal údajne naviesť na pozemok Pri Šajbách len 2660 ton odpadu. Žalobcovia spochybnili
dôveryhodnosť žalovaným predložených hlásení o vzniku odpadu a nakladaní s ním, datované dňa
21.12.2009. Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie poskytol žalobcom všetky
hlásenia, ktoré boli žalovaným podané na Obvodný úrad životného prostredia Bratislava za rok 2009
a 2010. Podľa získaných hlásení a informácii žalovaný za rok 2009 predložil len hlásenia, ktoré sa

týkajú nakladania s odpadom na Kopčianskej alebo Einsteinovej - Viedenskej v Bratislave. Žiadne s
úradom zaslaných hlásení sa netýkalo nakladania s odpadom v Rači. Hlásenia predložené žalovaným
nekorešpondujú s hláseniami o nakladaní s odpadom ani s ďalšími podkladmi poskytnutými zo strany
Obvodného úradu v Bratislave. O ich dodatočnom dorobení svedčia aj čísla záznamov na prezenčnej
pečiatke úradu, keď skutočne predložené hlásenia majú nižšie poradové číslo, ako hlásenia predložené

v tomto spore. Napokon podľa tvrdení žalobcov je málo pravdepodobné, aby žalovaný na Obvodný úrad
životného prostredia v Bratislave predkladal hlásenia o vzniku odpadu a nakladaní s ním na pozemku,
ktorý na tento účel využíval protiprávne. NA tom istom úrade od začiatku októbra 2009 prebiehal dohľad
a následné konanie o uložení sankcie, v ktorom žalovaný úradu v rozpore so skutočnosťou tvrdil, že
triedil iba vzorku 80 ton a túto činnosť vykonával od 04.10.2009, t. j. ešte pred navážkami, ktoré mali

podľa evidenčných listov odpadov a snímok z bagra začať až dňom 13.10.2009.

20. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 16.11.2018 uviedol, že žalovaný má okrem iného v
predmete svojej činnosti aj podnikanie v oblasti nakladania s nebezpečným odpadom a aj iným ako
nebezpečným odpadom. V čase uzavretia nájomnej zmluvy platila právna úprava zákona č. 223/2001

Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Obvodný úrad životného prostredia Trnava
vydal dňa 20.10.2009 Potvrdenie o registrácii v súlade so žiadosťou žalovaného zo dňa 06.10.2009 na
zhodnocovanie odpadov s určením druhu odpadu v súvislosti s prevádzkovaním mobilného zariadenia
na zhodnocovanie odpadov. Ďalej žalovaný zotrval na tvrdeniach, že na prevádzkovanie zariadenia
nebolo potrebné stavebné povolenie ani ohlásenie. Žalovaný ním predložené evidenčné listy odpadu

považuje za správne a súladné so zákonom, pričom povinnosť viesť ich žalovanému vznikla v súvislosti
so zákonom č. 283/2001 Z. z., § 9, keď sám žalovaný bol povinný takúto evidenciu viesť a vystavovať,
avšak nemal povinnosť ich ošetrovať pečiatkou správneho orgánu, resp. tretej osoby. Žalovaným
predložené doklady Hlásenia o vzniku odpadu a nakladaním s ním s miestom adresy Pri Šajbách Rača
- Bratislava, s označením odvoz - dovoz, ktoré sú opatrené pečiatkou Obvodného úradu životného

prostredia Bratislava zo dňa 07.01.2010, sú správne a pravé. Žalovaný nedisponuje originálmi daných
listín, keďže tieto boli odovzdané príslušnému úradu. Žalovaný disponuje len fotokópiami, ktoré mu boli
poskytnuté pri odovzdaní originálov na príslušnom úrade. Žalovaný predložil snímky z bagra svedčiace
o pohybe nákladných áut vykonávajúcich v uvedených dňoch odvoz a dovoz zeminy, pričom snímok
bol opatrený pečiatkou žalovaného, spoločnosťou GEOtrans Slovakia, a.s. spoločnosťou Doprastav,

a.s. a zároveň žalovaný predložil i hlásenia o využití stroja, ktoré korešpondujú s obdobím navážania
odvážania zeminy na a z miesta Pri Šajbách Rača. Žalovaný ďalej predložil ako dôkaz Potvrdenie
vydané zo strany spoločnosti Doprastav a.s. zo dňa 13.11.2018 vydané spolu s výpisom z palubného
systému zo stavebného stroja sumár naložených materiálov na stavbe štadióna za obdobie 10/2009 pre
žalovaného v zložení zemina a štrkopiesok v celkovom množstve 4420 ton. K zjavnému nesúlade medzi

množstvom uvedeným v hlásení o vzniku odpadu a nakladaní s ním mohlo dôjsť napríklad z dôvodu
odlišnej techniky merania množstva, ale aj samotným pracovným postupom a spracovaním odpadu,
pričom rozdiel je len v 1,2 % množstva. Žalovaný ďalej predložil potvrdenie spoločnosti MOST REAL,
s.r.o. zo dňa 26.11.2009, ktorým spoločnosť potvrdzuje prevzatie materiálov - zeminy a štrkopieskovv období október 2009 z lokality Pri Šajbách, Bratislava na využitie pri úprave cestnej komunikácie
v celkovom množstve 2140 ton. Potvrdenie korešponduje s osobnými potvrdeniami predloženými
žalovaným. Žalovaný ďalej predložil faktúru č. 342009, ktorou vyúčtoval spoločnosti GEOtrans triedenie

a uloženie odpadov zo stavby štadióna, ktorá je v súlade s predloženou sumarizáciou výkonov za
obdobie 10/2009 uzavretou medzi žalovaným a spoločnosťou GEOtrans. Žalovaný v rámci dokazovania
predložil faktúru č.352009 vystavenú zo strany žalovaného spoločnosti Doprastav s označením dodávky
štrkopiesku pre stavbu križovatka Stupava v celkovom objeme 1309 m3 ú 2121 ton, pričom tento údaj
korešponduje s údajom uvedeným na faktúre č. 34209 vystavenej zo strany žalovaného na spoločnosť

GEOtrans a s údajmi uvedenými v sumarizácii výkonov za obdobie 10/2009 predložených žalovaným.
Nazákladepreloženýchdokladov,ktorébolivystavenévsúladesplatnoulegislatívouohľadomevidencie
odpadov a existujúcimi právnymi vzťahmi založenými medzi žalovaným a spoločnosťou GEOtrans a
Doprastav má žalovaný za to, že preukázal navezenie zeminy na miesto Pri Šajbách Rača a odvoz
odpadu a zeminy z miesta Pri Šajbách Rača na miesto stavba križovatka Stupava D2, cesta Most pri
Bratislave a na stavbu Štadión Nepelu. Žalovaný predložil súdu taktiež vyjadrenie Okresného úradu

Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa 12.07.2018, ktorým žalovanému oznamujú,
že neevidujú Hlásenia o vzniku odpadu a nakladaním s ním zo strany žalovaného za rok 2009 nakoľko
archivačná doba je 5 rokov. Je zaujímavé, že ten istý úrad dňa 10.10.2018 predloží požadované doklady,
pričomvpredchádzajúcomvyjadrenítvrdí,ženemákdispozíciižiadnudokumentáciu.Žalovanýpredložil
súdu faktúru vystavenú zo strany žalobcu v 1. rade č. FO20090136 žalovanému, ktorý vykonal úpravu

terénu ako sa uvádza v jej prílohe a nie uloženie zeminy ako sa uvádza vo faktúre s uvedením časového
rozsahu týchto úprav na pozemku v trvaní 31 hodín, čo je dôkazom o tom, že za uvedený časový rozsah
nemôžu pracovníci žalobcu v 1. rade vykonať úpravu terénu plochy 32146 m2. úpravu plochy terénu
pozemku vo výmere 32146 m2 by museli vykonávať 3 trakorbagery s potrebnou technikou a výkonom a
časovo by to trvalo viac ako 14 dní a nie 31 hodín, čo je dôkazom toho, že žalovaný nenaviezol zeminu

v takom množstve a výmere pozemku ako uvádzajú žalobcovia.

21. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 22.11.2018 doplnil, že článok predložený
žalobcami z webového portálu aktuality.sk nemôže byť hodnoverným dôkazom. Žalovaný nahliadol do
celkových výkazov výmer výkopu na stavbe zimného štadióna O. Nepelu od spoločnosti NGSTEEL,

kde bolo uvedené celkové množstvo uskutočnených výkopov a toto približne korešponduje s citovaným
množstvom v článku. Výkopové práce prebiehali v značnom rozsahu ešte v roku 2010 a teda nie
je možné, aby už v októbri 2009 bolo vyvezené takmer celkové množstvo. Žalovaný v neskoršom
období, po októbri 2009, obdržal od spoločnosti Doprastav, a.s. objednávky na dodanie ďalších
materiálov na stavbu križovatky Stupava D2, ktorých dodanie následne sprostredkoval priamo z výkopu

rekonštrukcie štadióna O. Nepelu. Žalovaný si dal tiež vyhotoviť súkromný znalecký posudok v súvislosti
s predloženým dôkazom zo strany žalobcu - Technická správa vypracovaná Ing. Jozefom Zentkom,
ktorá podľa žalobcu je dôkazom o množstve navezenej zeminy zo strany žalovaného na premdet nájmu.
Znalec v posudku mal odpovedať na okruh otázok súvisiacich s hodnovernosťou takto predloženého
dôkazu. Znalec poukázal na to, že žiaden technický ani iný odborník nie je schopný skonštatovať

rozpoznaním rozhranie medzi navezenou zeminou a pôvodným terénom, je to možné vykonať len
geodetickým zameraním na začiatku a po skončení nájmu.

22. Žalobcovia v podaní doručenom súdu dňa 21.02.2019 uviedli, že zotrvávajú na predchádzajúcich
prednesoch, keď žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v konaní a nepreukázal množstvo navezenej

a odvezenej zeminy. Z tvrdení a dôkazov je zrejmé, že žalovaný nedisponuje serióznou evidenciou o
nakladaní s odpadmi na pozemku par. č. XXXX, k. ú. Rača. Trvali na tom, aby súd neprihliadal na
tvrdenia a vyjadrenia Ing. Barkóciho ako na skutkové tvrdenia strany sporu, ktorý sa od decembra 2017
zúčastňoval konania ako domnelý konateľ žalovaného.

23. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 25.02.2019 poukázal na skutočnosť, že žalobcovia
úpravou petitu vykonali čiastočné spävzatie žaloby reivindikačnej žaloby. Ďalej mal za to, že žalobcovia
si mali podanou žalobou uplatniť nárok na náhradu škody podľa ust. § 442 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, čo však neurobili a teda je potrebné žalobu zamietnuť. Zároveň žalovaný vzniesol námietku
premlčania nároku žalobcov. Argumentoval tým, že žalovaný predmetnú nehnuteľnosť v rozhodnom

období (01.11.2009 až 31.01.2010) neužíval, nebolo to v konaní preukázané. žalovaný nehnuteľnosť
užíval len v období od 24.09.2009 do 05.11.2009, následne žalovanému zakázal navážanie materiálu
na pozemok a od 06.11.2009 žalovanému nebol umožnený vstup na pozemok. Žalovaným predložený
dôkaz, znalecký posudok č. 10/2018 vypracovaný znalcom Ing. Špačekom možno posúdiť ako znaleckýposudok vypracovaný súdom ustanoveným znaleckom s poukazom na ust. § 209 ods. 2 CSP. Ďalej
žalovaný poukazoval na jednotlivé, ním v konaní predložené dôkazy v konaní, pričom navrhoval vykonať
ďalšie nové dôkazy v konaní.

24. Podľa § 48 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“), od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

25. Podľa § 48 ods.2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,
ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

26. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl

táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

27. Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

28. Podľa § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

29. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu

nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

30. Podľa § 676 ods.1 Občianskeho zákonníka, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal,
ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.

31. Podľa § 679 ods.1 Občianskeho zákonníka, nájomca je oprávnený odstúpiť od zmluvy kedykoľvek,
ak bola prenajatá vec odovzdaná v stave nespôsobilom na dohodnuté alebo obvyklé užívanie alebo ak
sa stane neskôr - bez toho, aby nájomca porušil svoju povinnosť - nespôsobilou na dohodnuté alebo
obvyklé užívanie, ak sa stane neupotrebiteľnou alebo ak sa mu odníme taká časť veci, že by sa tým
zmaril účel zmluvy.

32. Podľa § 43i ods. 3 písm. f) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) stavenisko musí mať
zabezpečený odvoz alebo likvidáciu odpadu.

33. Podľa § 46a ods. 1 stavebného zákona stavbyvedúci organizuje, riadi a koordinuje stavebné práce
a iné činnosti na stavenisku a na stavbe a vedie o nich evidenciu v stavebnom denníku.

34.Podľa§46bods.1písm.a)stavebnéhozákonaosobavykonávajúcastavebnýdozorsledujevedenie
stavebného denníka.

35. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o odpadoch“) držiteľ odpadu je pôvodca odpadu alebo
fyzická osoba, alebo právnická osoba, u ktorej sa odpad nachádza.

36. Podľa § 19 ods. 1 písm. h) zákona o odpadoch držiteľ odpadu je povinný viesť a uchovávať evidenciu
o druhoch a množstve odpadov, s ktorými nakladá, a o ich zhodnotení a zneškodnení.

37. Podľa § 40c ods. 1 zákona o odpadoch stavebné odpady a odpady z demolácií sú odpady, ktoré
vznikajú v dôsledku uskutočňovania stavebných prác, zabezpečovacích prác, ako aj prác vykonávaných

pri údržbe stavieb (udržiavacie práce), pri úprave (rekonštrukcii) stavieb alebo odstraňovaní (demolácii)
stavieb.38. V nadväznosti na predchádzajúce rozhodnutia vo veci, možno uzavrieť, že písomná nájomná zmluva
uzavretá medzi stranami sporu, teda medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným je relatívne neplatný právny
úkon podľa § 40a a § 49a Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný bol uvedený žalobcom v 1. rade

do omylu, keď žalobca v 1. rade prenajal žalovanému ornú pôdu evidovanú na LV č. XXXX pre k.A.
a to napriek tomu, že žalovaný mal vôľu uzavrieť nájomnú zmluvu, ktorej predmetom mala byť ostatná
plocha, keď aj v písomne uzavretej nájomnej zmluve bola ako predmet nájmu uvedená časť parcely
č. 4784/50 ostatná plocha, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX . pre k.ú. Rača, pričom žalovaný sa tejto
relatívnej neplatnosti dovolal. V danom prípade síce strany prejavili vôľu uzavrieť nájomnú zmluvu, ktorej

predmetom mala byť nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu (aktuálne v žalobcu v 2. rade), z vykonaného
dokazovania však jednoznačne vyplynulo, že medzi nebolo jasné, ktorá konkrétna nehnuteľnosť a v
akej výmere má byť predmetom nájmu, čo strany potvrdili. Zo všetkých vyššie uvedených skutočností
preto nesporne vyplýva, že medzi stranami sporu nedošlo k uzavretiu platnej nájomnej zmluvy, a to ani
konkludentnou formou. Vzhľadom na to, že medzi stranami nebola platne uzatvorená zmluva, nemohlo
dôjsť ani k odstúpeniu od zmluvy, nakoľko platné odstúpenie od zmluvy v prvom rade predpokladá,

že bola zmluva, od ktorej sa má odstúpiť, platne uzatvorená. Vzhľadom na to, že medzi stranami
nebola platne uzatvorená nájomná zmluva, žalovaný užíval nehnuteľnosť patriacu žalobcovi, čím získal
plnenie z neplatného právneho úkonu, a preto je potrebné právny vzťah medzi účastníkmi posúdiť
podľa ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení, tak ako to správne
uskutočnil aj súd prvého stupňa.

39. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný pri uzatvorení nájomnej zmluvy zložil na účet žalobcu
kauciu vo výške dvojnásobku dohodnutého mesačného nájomného, ktorá bola so súhlasom strán
započítaná ako odplata za užívanie za mesiace október a november 2009.

40. Medzi stranami zostalo sporné, či na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu (aktuálne žalobcu v 2.
rade) zostala umiestnená zemina, resp. odpad navezený žalovaným, keď žalobca (aktuálne žalobca v 1.
rade) sa touto žalobou domáhal odplaty za užívanie (vtedy) jeho nehnuteľnosti aj za obdobie december
2009 a január 2010 titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

41. Bolo potom úlohou súdu prvej inštancie, doplniť dokazovanie a ďalej skúmať, či žalovaný v tomto
období mal možnosť užívať nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu, a či tým mohlo na jeho strane
dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia. Preukázanie skutočnosti, či na nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalobcu zostala umiestnená zemina, resp. odpad navezený žalovaným, je nevyhnutné aj pre posúdenie
dôvodnosti žalobcom uplatneného práva vypratať jemu patriacu nehnuteľnosť. V zmysle rozhodnutia

Ústavného súdu SR ako aj odvolacieho súdu, dôkazné bremeno ohľadom preukázania skutočnosti,
koľko zeminy bolo na pozemok dovezenej a odvezenej a či aj niekto iný navážal na predmetný pozemok
zeminu zaťažuje žalovaného.

42.Neuneseniebremenatvrdeniavyúsťujedoprocesnéhoneúspechutejstranysporu,ktoránedokázala

formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie
pravidla správania obsiahnutého v právnej norme. Každú zo sporových strán zaťažuje povinnosť označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (tzv. dôkazná povinnosť). Cieľom tejto dôkaznej povinnosti
je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu,
bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie tejto dôkaznej povinnosti prináša so sebou také

rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v
opačnom procesnom postavení než je strana, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú
povinnosť.

43. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný na pozemku žalobcu (aktuálne žalobcu v 2. rade)

vykonával činnosť, ktorá súvisela s nakladaním s odpadom (zeminou), ktorú na pozemok žalobcu
žalovanýdoviezol,triedilaďalejodvážalzpredmetnéhopozemkunainústavbu.Zozameraniapozemku,
ako aj z vykonanej obhliadky bolo zrejmé, že na pozemku žalobcu sa nachádza navezená zemina,
ktorá tvorí suť, kamene, štrk a ktorá môže mať pôvod v činnosti žalovaného. Žalovaného zaťažovalo
dôkazné bremeno v tom smere, že bol povinný preukázať, že odpad, resp. zeminu, ktorú na pozemku

žalobcudoviezol,tútoajzpozemkuodviezol.Tútoskutočnosťmoholpreukázaťnapríkladajpredložením
stavebného denníka, výsluchom stavbyvedúceho alebo osoby vykonávajúcej stavebný dozor, prípadne
predložením príslušnej evidencie odpadu. Žalovaný v konaní predkladal evidenčné listy odpadu (č. l.
314-351), ktoré však nie sú evidenciou o nakladaní s odpadom podľa § 19 ods. 1 písm. h) zákonao odpadoch a § 9 ods. 1 vyhlášky č. 283/2001 Z. z., keď mali byť vyhotovené v októbri 2009, ale
vychádzajú zo vzoru, ktorý bol prílohou neskoršej vyhlášky, a to vyhlášky uvedenej v prílohe č. 1 č.
366/2015 Z. z. a teda zrejme boli vyhotovené neskôr, keď v roku 2009 nemohli byť vyhotovované

podľa vzoru, ktorý bol vyhláškou upravený až v roku 2015. Hodnoverným dôkazom o dovoze a vývoze
objemu zeminy na a z pozemku žalobcu potom dôkazy označené ako snímky z bagra nie sú, keď
z nich nevplýva, na základe čoho boli vyhotovené, resp. S čím mali súvisieť. Žalovaný uvádzal, že
prepravuprenehozabezpečovalaspoločnosťGEOtransSlovakia,a.s.,ktorésnímkyzbagrapotommajú
preukazovať množstvo dovezenej a odvezenej zeminy. Tomu však tak jednoznačne nie, keď predložené

snímky z bagra sa týkajú len obmedzeného časového úseku v mesiaci október 2009, pričom spoločnosť
GEOtrans Slovakia, a.s. mala pre žalovaného zabezpečovať dovoz a odvoz aj v mesiaci september
2009. Žalovaného sa v konaní nepodarilo preukázať, že na predmetnom pozemku nezostal po jeho
činnosti žiadnej materiál, žiadna zemina (odpad), ktorá mala pôvod v jeho činnosti. V konaní tiež nebolo
preukázané, že by žalobca dal do prenájmu ten istý pozemok v tom sitom čase dvom rôznym subjektom,
ako sa to snažil žalovaný naznačiť poukázaním na nájomnú zmluvu žalobcu v 1. rade uzavretú so

spoločnosťou PROLEX, s.r.o. zo dňa 17.09.2008, nakoľko k ukončeniu daného zmluvného vzťahu došlo
ešte predtým ako začal navážať žalovaný. Aj ďalšie žalovaným predkladané listiny, nie sú hodnoverné a
žalobcami boli účinne spochybnené, preto súd nemohol vziať ním predkladané dôkazy, ktoré by za iných
okolností zrejme boli spôsobilé preukázať, že žalovaný zeminu, ktoré na pozemok žalobcu v 2. rade
naviezol ju aj odviezol. Avšak v kontexte uvedených pochybností o predmetných listinách, nemožno ich

vziať do úvahy, nie sú pre súd tak hodnoverným dôkazom, ktorým by žalovaný dostatočne preukázal,
že celý objem zeminy, ktorú na pozemok žalobcu v 2. rade doviezol ju aj po roztriedení odviezol. To
že si žalovaný neviedol riadnu evidenciu, prípadne ak ju aj viedol, že si ju pre účely súdneho konania
neuchoval, nemôže byť na ťarchu žalobcu, ktorý svoju časť dôkazného bremena uniesol, keď povinnosť
preukázať dovezenie a odvezenie zeminy na a z pozemku žalobcu bolo na žalovanom. Súd hodnotiac

dôkazy, ktoré boli doplnené každý jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti následne dospel k záveru, že
nemožno bez pochybností prijať záver, že by žalovaný v konaní preukázal skutočnosť o tom, že zeminu,
resp. odpad, ktorý na pozemok žalobcu naviezol, po jeho roztriedení aj odviezol. Nie je dostatočný
argument žalovaného to, že zemina, resp. odpad nebol v jeho vlastníctve a len ho triedil a následne
odvážal na iné stavby (križovatka Stupava - juh D2, prípadne Most pri Bratislave), keď ním predložené

listiny toto hodnoverne nepreukazujú. Ďalej súd nemohol prihliadať ani na skutočnosti uvádzané na
pojednávaniach Ing. Marcelom Barkócim, ktorých sa aktívne zúčastňoval od decembra 2017 ako už od
toho času bývalý konateľ žalovaného, keď rozhodnutím jediného spoločníka zo dňa 20.11.2017 došlo
k zmene konateľa spoločnosti, ktorá síce nebola v obchodnom registri zapísaná, ale od toho času Ing.
Marcel Barkóci konateľom žalovaného už nebol a bola ním iná osoba. V konaní nebolo žalovaným riadne

unesené dôkazné bremeno, ktoré spočívalo na jeho strane, pričom neunesenie dôkazného bremena
má za následok neúspech tej strany sporu, ktorá mala túto povinnosť. Nemožno súhlasiť s tvrdeniami
žalovaného, že by súd ním predkladané dôkazy nevzal do úvahy, resp. Mu neposkytol možnosť na ich
predloženie. Počas konania bol obom procesným stranám poskytnutý priestor na predloženie dôkazov,
uvedenie skutkových tvrdení, prípadne na účinné popretie skutkových tvrdení protistrany. Žalovaný v

konaní aj vyprodukoval značné množstvo listinných dôkazov, na tieto však vzhľadom na ich účinné
spochybneniežalobcami,súdnemoholprihliadať,apretonemalžalovanýmprezentovanéskutočnostiza
preukázané. Súd po zmene právneho zástupcu žalovaného v konaní nemal dôvod pripúšťať vykonanie
ďalších a ďalších dôkazov zo strany žalovaného, keď žalovaný mal dostatočnú možnosť na predloženie
riadnych listinných dôkazov, prípadne na ich navrhnutie už v skoršom štádiu konania. Dôkazy by boli

nadbytočné, neprispeli by k objasneniu veci, navyše boli navrhnuté neskoro, po opakovanej možnosti
na ich prezentovanie, preto ich súd už nevykonal a návrh žalovaného na ich vykonanie zamietol. Tu
súd aj poukazuje na skoršie vyjadrenia bývalého konateľa žalovaného, že uvedené listiny nemá, ale
že s ich pokúsi zabezpečiť, pričom následne súdu nie je zrejmé, za akých okolností tieto listiny získal.
Navyše tu musí súd prisvedčiť tvrdeniam žalobcom, že značné množstvo dôkazov bolo vyhotovené na

základe žiadosti osoby, ktorá nebola oprávnená konať za žalovaného (bývalého konateľa), ako napríklad
žalovaným predložený znalecký posudok č. 10/2018. V konaní bolo zrejmé (už z rozhodnutia Ústavného
súdu SR), kto a čo má preukázať, aby došlo k úspechu tej ktorej strany v konaní. Dôkazné bremeno
zaťažoval v tomto štádiu konania žalovaného, ktorý ho ale neuniesol. Ním predložené dôkazy žalobcovia
buď účinne spochybnili, alebo samostatne dostatočne nepreukazovali skutočnosti žalovaným tvrdené.

V tomto smere platí, že ak strana niečo tvrdí, je povinná to aj preukázať, čo si žalovaný nesplnil. Síce
tvrdil, že všetok odpad, resp. zeminu, ktorú na pozemok žalobcu (aktuálne v 2. rade) naviezol, na jeho
pozemku len roztriedil a následne ju všetku aj doviezol, ale jednoznačne a hodnoverne túto skutočnosť
v konaní nepreukázal. Navyše na súd ani na dôkazy označené ako evidenčné listy odpadu, ktoré prisprávnej a riadnej evidencii by zrejme boli spôsobilé preukázať žalovaným tvrdené skutočnosti. K tomu
však v konaní nedošlo, preto súd v kontexte vykonaného dokazovania musel priznať úspech žalobcom v
konaní, ktorí svojou obranou, buď žalovaným predložené dôkazy účinne popreli, poukázali na jednotlivé

rozpory a ich hodnovernosť spochybnili. Súd preto nemohol konštatovať, že by žalovaný v danom
spore uniesol dôkazné bremeno tak, aby bolo preukázané v zmysle rozhodnutia ústavného súdu, ako
aj odvolacieho súdu (ktorého právnym názorom je súd nižšej inštancie viazaný), že všetko materiálne
ním navezený na sporný pozemok bol aj odvezený (keď prezentované listinné dôkazy neboli relevantné,
keďže súd mal pochybnosti ich hodnovernosti).

44. Zo všetkých vyššie vedených dôvodov súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia, keď
žalobcovi v 1. rade (pôvodne žalobca) priznal nárok na zaplatenie sumy vo výške 9.916,68 Eur s 9 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.958,34 Eur od 01.12.2009 do 31.12.2009 a zo sumy 9.916,68
Eur od 01.01.2010 do zaplatenia. Súd mal za preukázané, že na pozemku žalobcu (aktuálne v 2. rade)
sa nachádza odpad, resp. zemina, vzniknutá činnosťou žalovaného. Súd v zmysle predchádzajúceho

rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorého názorom bol viazaný posúdil nárok žalobcu v 1. rade ako nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia, čo súd uvádza aj v kontexte na žalovaným tvrdené skutočnosti,
že predmetný nárok by mal byť posudzovaný ako nárok na náhradu škody. Aktívna legitimácia žalobcu v
1. rade je daná. Aj keď došlo k prevodu danej nehnuteľnosti, na ktorej je zemina žalovaného na žalobcu
v 2. rade, nárok žalobcu v 1. rade, pôvodného žalobcu zostal zachovaný, keďže jemu žalovaný nehradil

odplatu za uskladnenie zeminy. Za mesiace december 2009 a január 2010 nedošlo k úhrade nájomného
zo strany žalovaného, preto možno konštatovať, že žalovaný sa tým, že má svoju zeminu uskladnenú
(pôvodne) na jeho pozemku bezdôvodne obohatil, keď by za uloženie zeminy, resp. odpadu na inom
mieste musel tiež uhrádzať nájomné. K uvedenej sume dospel súd na základe žalobcom v 1. rade
predloženej nájomnej zmluvy s iným subjektom, v približnom čase, kedy mal za to, že ide o obvyklé

nájomné v rozhodnom období. Na takejto sume sa žalobca v 1. rade so žalovaným aj dohodli, keď
žalovaný podpisom na zmluve akceptoval nájomné na účely dočasného uloženia odpadu vo výške 10,-
Eur na 1m2 za rok + 19% DPH. Keďže sa žalovaný dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania,
priznal m súd ja zákonné úroky z omeškania vo výške 9% ročne odo dňa nasledujúceho, kedy došlo
k omeškaniu žalovaného s úhradou nájomného, t. j. od prvého dňa každého ďalšieho kalendárneho

mesiaca.

45. Nárok na vypratanie pozemku svedčí žalobcovi v 2. rade, nakoľko počas konania došlo k prevodu
predmetnej nehnuteľnosti na žalobcu v 2. rade, ktorý je tak aktívne legitimovaným subjektom vo vzťahu
žalobcu v 2. rade a žalovaného na vypratanie sporného pozemku. Aj tu je potrebné poukázať na

rozhodnutie odvolacieho a aj ústavného súdu, kedy len preukázaním zo strany žalovaného o navážke
a najmä odvoze všetkej zeminy z pozemku žalovaného v 2. rade, by mu bolo možné priznať úspech v
spore. S poukazom na vyššie uvedené argumenty súdu žalovaný túto skutočnosť v konaní jednoznačne
a vierohodne nepreukázal, preto možno ustáliť, že na pozemku žalobcu v 2. rade sa stále nachádza
navážka zeminy, ktorú na jeho pozemok naviezol žalovaný, pričom tento ju všetku neodviezol. Nebolo

v konaní jednoznačne preukázané, že by v danom čase na predmetný pozemok okrem žalovaného
navážal aj niekto iný, preto súd zaviazal žalovaného túto navážku vypratať. Súd tak žalovanému
uložil povinnosť vypratať pozemok žalobcu v 2. rade, ktorý pozemok je zapísaný na LV č. 12XXX,
k.ú. M.arc. registra „C“, parcela č. 7XXX o výmere 8X.XXX m2, druh pozemku orná pôda v časti o
výmere 32.146 m2, špecifikovanej v polohopisnom a výškopisnom pláne vyhotovenom dňa 10.3.2011

geodetom Ing..utorizačne overený podľa § 6 písm. d) až j) Zákona č. 215/1995 Zb. zák., Ing. KaI.
autorizovaným geodetom a kartografom, a to odstránením a odvezením navezenej a rozhrnutej zeminy
tak, aby špecifikovaná časť pozemku bola vyprataná na úroveň bodov prevzatých z účelovej mapy
(dnes DT Mapy) Hlavného mesta SR Bratislavy, a to v lehote 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Pri uložení danej povinnosti v zmysle spresnenia žalobného petitu, ktorého zmena bola pripustená

dňa 23.01.2019, súd vychádzal z odborného stanoviska vypracovaného dňa 19.11.2018 (dôkazy o
vykonateľnosti daného petitu), zobrazenia bodov DTM (digitálnotechnickej mapy) vypracované Ing.
Zentkom dňa 26.11.2018, porovnanie zamerania parc. č. 7XXX, k. ú. Rača zo dňa 21.03.2006 s údajmi,
ktoré získal InK.ko s účelovej mapy HM SR Bratislava - vypracované Ing. I.om z geodetickej kancelárie
GODIGIT dňa 26.11.2018 a technickej správy vypracovanej geodetickou kanceláriou GEODIGIT dňa

31.03.2006. Porovnanie zamerania spornej parcely zo dňa 21.03.2006 s údajmi DTM hlavného mesta
preukazuje, že pôvodný stav terénu prevzatý z DTM je takmer identický (odchýlka + 0,023 m), a
teda údaje môžu byť použité ako východiskový stav pre odstránenie navážky na parc. č. 7XXX, k. ú.
Rača. Zároveň z odborného vyjadrenia, stanoviska InK.Z. je zrejmé, že je možné za súčinnosti geodetaodstrániť zeminu z daného pozemku, tak aby bol dosiahnutý reliéf podľa mapy. Súd ešte dodáva, že
doplnenie v tomto odseku uvedenými dôkazmi bolo pripustené vzhľadom na námietku žalovaného o
nevykonateľnosti žalobcami navrhnutého žalobného petitu. Lehotu na plnenie súd určil v súvislosti s

návrhom žalobcu v 2. rade 10 dní.

46. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že je potrebné žalobe
žalobcov v 1. rade a v 2. rade vyhovieť a priznať im nimi uplatnený nárok, tak ako už uviedol vyššie.

47. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

50. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení

s § 255 ods. 2 CSP, keď žalobcom v 1. a 2. rade bola priznaný nárok v nimi uplatnenom rozsahu (to
čo žiadali), a preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu
(100%) trov konania. Dôvody pre postup podľa § 257 CSP neboli v konaní stranami sporu tvrdené a
dôvodnosť postupu podľa uvedeného ustanovenia nebola zistená ani súdom. O výške náhrady trov
konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Trnava.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z.).