Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 27. február 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/3/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720203900
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6720203900.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy

Odalošovej a členiek senátu JUDr. Danice Kočičkovej a Mgr. Kataríny Katkovej v právnej veci žalobcu
P. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. XX, XXX XX S., zastúpená advokátom JUDr. Peter Ďurica
so sídlom SNP 711/25, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému T. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B.
XX, XXX XX Z., zastúpený advokátom JUDr. Marián Görči, advokátska kancelária Nám. SNP 50, 960
01 Zvolen o zaplatenie 3 000 € s príslušenstvom o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Zvolen č. k. 17C/31/2020-145 zo dňa 19.10. 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 17C/31/2020-145 zo dňa 19.10. 2021 p

o t v r d z u j e.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3 000 €
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 5. 6. 2020 do zaplatenia na účet žalobkyne, ktoré je
povinný žalovaný splácať v mesačných splátkach po 200, Eur, vždy do 20-teho dňa v mesiaci, počnúc
mesiacom potom, ako rozsudok nadobudne právoplatnosť až do úplného zaplatenia žalovanej istiny s

príslušenstvom s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia
(výrok I.).
Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania na účet právneho zástupcu
žalobkyne (výrok II.).

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy 3

000, Eur s príslušenstvom z dôvodu bezdôvodného obohatenia žalovaného na jej úkor. Žalobkyňa a
žalovanýžilivspoločnejdomácnosti.Žalobkyňaposkytlažalovanémufinančnéprostriedkynazakúpenie
vykurovacieho zariadenia, na ktoré chceli získať štátnu bonifikáciu.

3. Žalovaný potvrdil, že mu žalobkyňa poslala na jeho bankový účet čiastku 3 500,- Eur, ktorá bola
pripísaná na jeho účet dňa 11. 9. 2018. Príčina, prečo táto čiastka bola pripísaná na jeho účet mu nebola
objasnená ale v symbole bolo napísané: „ľúbim ťa“. So žalobkyňou sa pozná dlhšie, zhruba od roku

2015, kedy medzi sebou mali vzájomný milostný vzťah, bývali spolu ako druh a družka a narodil sa im
dňa 23. 5. 2018 syn XXXX. V mesiaci júl 2019 na požiadanie žalobkyne jej zaslal čiastku 500 € s tým,
že nešlo o žiadne čiastočné vracanie dlhu z titulu pôžičky, ako to tvrdí žalobkyňa. Všetko sa medzi nimi
zmenilo keď sa so žalobkyňou rozišiel a to v mesiaci január 2020. Žalovaný tvrdil, že on so žalobkyňouneuzatváral žiadnu zmluvu o pôžičke a to ani ústne ani písomne ani konkludentne. Nikdy nemal vôľu
takúto zmluvu uzavrieť. Z jeho strany nebol urobený žiadny prejav k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke. On
to chápal tak, že mu dala dar. Prvý krát žalobkyňa žiadala od neho peniaze vrátiť až keď mu prišla výzva

na zaplatenie.

4. Okresný súd vykonal dokazovanie a zistený skutkový stav posudzoval podľa § 451 ods. 1, 2, § 456,
veta prvá, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

5. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané, že žalobkyňa a žalovaný žili v spoločnej
domácnosti ako druh a družka a to od roku 2016, 23. 5. 2018 sa im narodil synT. Ďalej bolo preukázané,
že žalobkyňa zaslala na účet žalovaného dňa 11. 9. 2018 čiastku 3 500 € s tým, že táto čiastka bola
použitá na zaplatenie za tepelné čerpadlo pre spoločnosť Heat Cool Tech, s.r.o., Banská Bystrica. Súd
mal takisto za preukázané, že bolo podmienkou na získanie štátnej dotácie vo výške 3 000 € zaplatenie
časti kúpnej ceny za tepelné čerpadlo do určitého dátumu. Ďalej bolo preukázané, že žalobkyňa do

poznámky k čiastke 3 500 €, ktorú poslala žalovanému uviedla: „ľúbim ťa“. Taktiež bolo preukázané, že
žalovaný zaslal žalobkyni čiastku 500 €. V konaní nebolo preukázané, žalovaný to ani netvrdil, že by bol
zaplatil aj zvyšnú čiastku 3 000 €. Tieto skutočnosti medzi stranami neboli sporné. Na jednej strane sa
žalobkyňa domáhala zaplatenia čiastky 3 000,- Eur, najprv z dôvodu poskytnutej pôžičky, neskôr zmenila
právnu kvalifikáciu a domáhala sa vrátenia čiastky 3 000 € z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa

na pojednávaní uviedla, že ona mala záujem požičať žalobcovi finančné prostriedky s tým, že tento
ich mal vrátiť potom, ako sa mu navýši úver. Z celej výpovede žalobkyne potom vyplýva, že úmyslom
žalobkyne bolo poskytnúť pôžičku a nie finančné prostriedky darovať ako to tvrdil žalovaný. Naopak
žalovaný pri svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že úmyslom bolo finančné prostriedky prijať od
žalobkyne ako dar a nie s ňou uzatvárať zmluvu o pôžičke. Poukázal na to, že pokiaľ by si chcel finančné

prostriedky požičať, bol by si požičal z banky alebo uzatvoril písomnú zmluvu. Vypočúvaný svedok
uviedol, že má vedomosť o tom, že žalobkyňa poskytla žalovanému čiastku 3 500 € avšak nepočul, že
by sa boli strany sporu rozprávali o tom, či sa jedná o pôžičku, dar, prípadne o akú právnu kvalifikáciu
poskytnutej sumy ide. Za takto zisteného skutkového stavu, keď na jednej strane žalobkyňou bola
prejavená vôľa pri uzatváraní úkonu uzavrieť zmluvu o pôžičke a naopak u žalovaného bola prejavená

vôľa uzatvoriť darovaciu zmluvu, mal okresný súd za to, že sa medzi stranami sporu jedná o neplatný
právnyúkon.Plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonusatakžalovanýobohatilnaúkoržalobkyneočiastku
3 500 €, ktorá mu preukázateľne na účet poslaná bola, čo žalovaný sám aj potvrdil. Nakoľko žalobkyňa
žiadala vrátiť len čiastku 3 000, Eur s tým, že suma 500, Eur jej bola vrátená, aj keď toto žalovaný poprel,
že finančné prostriedky 500 € nevracal žalobkyni z titulu pôžičky ale bol to príspevok na domácnosť,

okresnýsúdrozhodovallenočiastke3000,Eur,ktorábolapredmetomžaloby.Okresnýsúdzuvedených
dôvodov zaviazal žalovaného vrátiť žalobkyni čiastku 3 000 € a to z titulu bezdôvodného obohatenia
s tým, že žalovaný sa v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka bezdôvodne obohatil na úkor
žalobkyne. Tej musí obohatenie aj vydať. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením čiastky 3
000,- Eur, a preto ho okresný súd zaviazal v súlade s § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho

zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. zaplatiť žalobkyni z čiastky 3 000 € aj úroky z
omeškania a to od 5. 6. 2020 až do zaplatenia. Súd umožnil žalovanému zaplatiť žalobkyni dlžnú čiastku
v mesačných splátkach po 200 € s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

6. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa 255 ods. 1 CSP, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni
náhradu trov konania vo výške 100 %.

7. Proti rozsudku okresného súdu v súlade s § 355 ods. 1 CSP, v lehote v súlade s § 362 ods. 1 CSP
podal odvolanie žalovaný. Navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť, príp.

vec zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie podal z dôvodov ustanovenia § 365
ods. 1 pís. b) , f), h) CSP.

8. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie odôvodnil rozhodnutie len v bode 15. odôvodnenia veľmi
stručne. Odôvodnenie je neúplné a nepresvedčivé. Súd nesprávne zistil skutkový stav.

Odvolanie podal z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a to v tom,
že súd konštatoval, že žalobkyňa chcela so žalovaným uzatvoriť zmluvu o pôžičke a žalovaný chcel
so žalobkyňou uzatvoriť darovaciu zmluvu. Uvedené sa nezakladá ani v jednom prípade na pravde.
Žalobkyňa v čase právneho úkonu (september roku 2018), nechcela žalovanému požičať finančnéprostriedky vo výške 3 500 €, ona mu ich chcela darovať a tak aj urobila. Žalobkyňa žalovaného
zamýšľaným darom veľmi milo prekvapila a on sa potom rozhodol túto jej ponuku daru so srdečnou
vďakou prijať.

Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza podľa odvolateľa z nesprávneho právneho posúdenia veci,
a to, keď súd prvej inštancie poukázal na ust. § 37 ods. 1 OZ. Podľa súdu právne úkony žalobkyne a
žalovaného podstatné náležitosti nemali, a preto boli neplatné. Žalovaný má za to, že právne úkony pri
uzatváraní konkludentnej darovacej zmluvy netrpeli žiadnymi vadami, a preto uzatvorená konkludentná
darovacia zmluva je platná a prevzatím predmetu daru žalovaným nemohlo žalovanému vzniknúť

bezdôvodné obohatenie.
Odvolateľ ďalej uviedol, že finančné prostriedky mu žalobkyňa darovala. Žalobkyňa nechcela so
žalovanýmuzatvoriťzmluvuopôžičkeaanijuneuzatvorila.Žalovanýnechceluzatvoriťzmluvuopôžičke
anevedelaniotom,žežalobkyňamuzašlenaúčet3500€.Nikdyofinančnúpomocžalobkyňunežiadal,
bol prekvapený. Ani z výpisu z bankového účtu nevedel zistiť, prečo sa tak stalo. Ako poznámka na
výpise bola len poznámka „Ľúbim ťa“, táto poznámka evokovala žalovaného k úplne iným uzáverom

a pocitom, ako k tomu, že mu žalobkyňa požičiava peniaze. Žalovaný sa žalobkyne opýtal, prečo
mu peniaze poslala a ako to má chápať. Jej odpoveď bola v tom zmysle „ tu máš, nestaraj sa.“ Za
nedostatok pri zisťovaní skutkového stavu, ale najmä pri jeho vyhodnotení, považoval, že prvoinštančný
súd pochybil, keď vychádzal z výpovedí žalobkyne, ktorá oproti skutočnému skutkovému stavu bola
značne modifikovaná. V čase podania žaloby bol úplne iný skutkový stav ako v čase, keď žalobkyňa

finančné prostriedky žalovanému zasielala. Pri skúmaní, ako a prečo došlo k zaslaniu finančných
prostriedkovbolotrebaprihliadnuťnavzájomnéspolužitieúčastníkovkonaniapozeraťoptikouroku2018
ako i obdobia predchádzajúceho spolužitia, na čo i žalovaný konajúcemu súdu poukazoval. V súvislosti s
týmpoukázalnasvojevyjadreniezodňa06.10.2021,vktoromuviedol,žežalobkyňaažalovanývdanom
čase viedli spoločnú domácnosť, mali spoločné dieťa, ktoré sa im narodilo 23.05. 2018, teda veľmi krátko

pred poskytnutím daru žalobkyňou. V rodinnom dome ktorý staval žalovaný mali spoločne bývať, pričom
všetky náklady znášal žalovaný a aj veľkú väčšinu bežných nákladov na domácnosť. Okrem toho v
predmetnom rodinnom dome mala i ona so spoločným synom bezplatne bývať a je namieste otázka,
prečo by žalobkyňa v tom čase nemohla žalovanému pomôcť finančným darom. V súčasnej situácii
sa účastníci rozišli, súdia sa o výživné a styk s maloletým. Aj žaloba o vrátenie pôžičky bola podaná

v priamej časovej súvislosti so súdnym konaním o starostlivosť o maloleté dieťa pod vplyvom emócii,
kde môže byť i motív tohto súdneho konania. Žalovaný žalobkyňu nikdy nepožiadal o dar. Úhrada na
jeho účet bola vykonaná bez jeho vedomia. Týmto rozhodným skutkovým okolnostiam okresný súd
nevenoval žiadnu pozornosť, hoci boli podstatné a zrejme i motivujúce pre žalobkyňu. Návrh na úpravu
rodičovských práv bol podaný na súde dňa 14.04.2020 a návrh na vrátenie pôžičky 31.08.2020, teda

krátko po absolvovaní súdnych konaní vo veci maloletého syna. Tu je možné nájsť zrejme motív, prečo
žalobkyňa sa rozhodla od žalovaného vymáhať pôžičku, ktorá ako pôžička poskytnutá nebola. Okresný
súd týmto podstatným skutkovým okolnostiam nevenoval žiadnu pozornosť, hoci boli podstatné a zrejme
i motivujúce pre žalobkyňu. Poukázal na nesprávny záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa prejavila
vôľu uzatvoriť zmluvu o pôžičke, to nie je pravda, hoci to tvrdila. Žalobkyňa nikdy nechcela so žalovaným

uzatvoriť zmluvu o pôžičke, pretože v čase poskytnutia finančných prostriedkov na zmluvu o pôžičke
ani nepomyslela, o tom svedčí jej konanie v čase právneho úkonu, ale i potom, kým žalobkyňa a
žalovaný žili spolu a spoločne viedli domácnosť a vychovávali spoločne syna a mali sa i veľmi radi.
Na druhej strane pôvodne, ani žalovaný nechcel uzatvoriť ani zmluvu o pôžičke, ale ani darovaciu
zmluvu, no nakoniec uzatvoril darovaciu zmluvu konkludentným spôsobom, teda konaním. Žalobkyňa

vedela, že žalovaný bol v časovej tiesni s úhradou faktúry za tepelné zariadenie, omeškaním úhrady by
nestihol lehotu na to, aby mu na úhradu kúpnej ceny bola poskytnutá štátna dotácia. Darovacia zmluva
je dvojstranný právny úkon, žalobkyňa - darkyňa zaslala finančné prostriedky žalovanému na účet a
žalobca poskytnutý dar neodmietol, naopak poskytnutý dar prijal, nevrátil ho. Poukázal na § 35 ods. 1 OZ
a skutočnosť, že finančné prostriedky prijal ako darované, prostriedky prijal a použil ich ako vlastné na

úhradusvojichzmluvnýchpovinností.Kuzavretiudarovacejzmluvydošlokonkludentnedňa12.09.2018,
keď boli finančné prostriedky na účte žalovaného, žalovaný prijal ponuku daru. Žalovaná po predbežnom
právnom posúdení sporu sudcom, že nie je preukázaná zmluva o uzatvorení zmluvy o pôžičke pristúpila
k zmene žaloby a domáhala sa predmetnej sumy titulom bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 OZ,
pričom poukázala na ust. § 454 OZ. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď uzatvorenú

darovaciu zmluvu nepovažoval za platnú, že sa jedná o nulitné právne akty oboch účastníkov konania.

9. Žalobkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.10. Krajský súd ako súd odvolací ( § 34 CSP ), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, 380 CSP, bez
nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s
§ 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne.

11. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

12. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

13. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia. V súdenej veci nezistil

žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom súd
venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav
a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil správne
rozobral v odôvodnení rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v
podrobnostiach na ne odkazuje.

15. Odvolanie žalovaného nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu
rozhodnutia.

16. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd, vzhľadom na odvolacie

dôvody udáva, že súd prvej inštancie v súlade s § 215 CSP rozhodol na základe zisteného skutkového
stavu, skutkový stav subsumoval pod správne normy hmotného práva, ktoré správne interpretoval.

17. Odvolateľ v odvolaní namietal nesprávnosť rozhodnutia, v tom že súd prvej inštancie riadne
rozhodnutie neodôvodnil, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. Námietka odvolateľa, že rozhodnutie súd riadne neodôvodnil a je nepresvedčivé nie je dôvodná.
Odvolací súd konštatuje, že právo žalovaného na spravodlivý proces porušené nebolo; toto právo
predpokladané čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe

nesubsumuje záruku úspechu v konaní a neplynie z neho ani povinnosť súdu vyjadriť sa ku každému,
v konaní prednesenému argumentu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný

súdstotožnilsjehoprávnyminázormi,navrhovanímahodnotenímdôkazov.Právonaspravodlivýproces
je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po
použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel
zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces“ (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS

21/2015/14). Odvolací súd má za to, že odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ustanoveniu § 220 ods.
2 CSP, právny názor súdu prvej inštancie možno považovať za zdôvodnený vyčerpávajúcim spôsobom.
Právo na spravodlivý proces, tak ako uvádza žalovaný, porušené nebolo.

19. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav na základe vykonaných dôkazov. Dôkazy hodnotí súd podľa

svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Hodnotenie dôkazov
je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti
pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom,
ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada

voľného hodnotenia dôkazov. Súd na základe vykonaného dokazovania (výsluch účastníkov, svedka)
zistil skutkový stavu, tak že vôľou žalobkyne bolo poskytnúť žalovanému pôžičku a naopak u žalovaného
bola prejavená vôľa uzatvoriť darovaciu zmluvu, a preto mal okresný súd za to, že medzi stranami sporu
sa jedná o neplatný právny úkon. Súd prvej inštancie správne posudzoval zistený skutkový stav podľa§ 37 OZ, podľa ktorého právny úkon musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný. Na to, aby bol právny úkon platný, musí spĺňať požiadavky: slobodu vôle, vážnosť vôle, určitosť
prejavu vôle, zrozumiteľnosť prejavu vôle, v podstate ide o požiadavky kladené na subjektívnu stránku

konajúceho a prejavujú sa vo vôli (utváraní vôle) konajúceho a v prejave vôle navonok. Ak subjektu
chýba vôľa, ide o právny úkon absolútne neplatný. V tomto prípade právny úkon z hľadiska práva vôbec
nevznikne, nakoľko mu chýba podstatný pojmový znak právneho úkonu. Otázka, či úkon bol urobený
vážne, je predovšetkým skutkovou otázkou, a to zistením okolností, za ktorých bol úkon urobený, teda
či konajúci sledoval vyvolanie takých účinkov, ktoré s prejavom spája právny poriadok. V konaní nebolo

preukázané, že by voľou žalobkyne bolo darovať žalovanému peniaze. Sám žalovaný potvrdil, že mu
žalobkyňa poslala na jeho bankový účet čiastku 3 500 €, ktorá bola pripísaná na jeho účet dňa 11. 09.
2010, príčina, prečo táto čiastka bola pripísaná na jeho účet, mu ako uviedol nebola objasnená.

20. Keďže na základe zisteného skutkového stavu nebola preukázaná obojstranná súladná vôľa
účastníkov uzatvoriť zmluvu o pôžičke a ani darovaciu zmluvu, okresný súd správne posúdil, že ide

o absolútne neplatný právny úkon. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania nezistil
skutočnosti, z ktorých by vyplýval právny dôvod pre plnenie žalobkyne žalovanému. Okresný súd z
uvedených dôvodov vecne správne zaviazal žalovaného vrátiť žalobkyni čiastku 3 000 € s prísl. a to z
titulu bezdôvodného obohatenia, keďže došlo k plneniu na základe neplatného právneho úkonu.

21. Žalovaný v odvolané poukázal na ust. § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o uzavretie
darovacej zmluvy a mal za to, že došlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy, nakoľko finančné prostriedky
prijal ako darované, čím sa stal ich vlastníkom a plnil z nich svoje dlhy a teda darovacia zmluva bola
konkludentne uzatvorená konaním darcu a obdarovaného 12. 09. 2018, kedy finančné prostriedky od
žalobkyne došli na účet žalovaného, pričom zo strany žalobkyne bol vykonaný prejav vôle - darkyne,

a to zaslanie peňazí žalovanému - obdarovanému a zo strany žalovaného - obdarovaného bol tiež
prejav vôle, a to prijatie daru, a to tak, že finančné prostriedky jemu zaslané prijal a použil ich ako
vlastné na úhradu svojich zmluvných povinností. Odvolací súd poukazuje na to, že darovacia zmluva je
dvojstranný právny úkon, na uzatvorenie darovacej zmluvy sa vyžaduje prejav vôle darcu (vôľa darovať)
aj obdarovaného (vôľa dar prijať), z prejavu vôle musí byť zrejmé, čo týmto prejavom chcel konajúci

prejaviť. Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím, môže sa stať výslovne alebo iným
spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. V danom prípade nebolo
preukázané na základe vykonaného dokazovania, že vôľou žalobkyne bolo darovať finančné prostriedky
žalovanému. Samotné poukázanie finančných prostriedkov na účet žalovaného, takúto vôľu žalobkyne
nepreukazuje. Ak subjektu chýba vôľa, ide o právny úkon absolútne neplatný. Odvolací súd poukazuje

aj na skutočnosť, že žalovaný vo svojich vyjadreniach uvádzal, že príčina, prečo táto čiastka bola
pripísaná na jeho účet, mu nebola objasnená. Teda nepoznal vôľu žalobkyne. Námietka žalovaného,
že právne úkony pri uzatváraní konkludentnej darovacej zmluvy netrpeli žiadnymi vadami, a preto
uzatvorená konkludentná darovacia zmluva je platná je neopodstatnená. Pokiaľ odvolateľ poukazuje na
skutkové okolnosti v roku 2018 a zároveň tvrdí, že „pôvodne, ani žalovaný nechcel uzatvoriť ani zmluvu

o pôžičke, ale ani darovaciu zmluvu, no nakoniec uzatvoril darovaciu zmluvu konkludentným spôsobom,
teda konaním“ nespochybňuje zistený skutkový a právny záver súdu prvej inštancie.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, a to aj v
závislomvýrokuonáhradetrovkonania,keďsúdprvejinštancievecposúdilpodľasprávnychustanovení

zákona a tieto aj správne aplikoval.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 396 ods. 1 CSP za použitia §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný. V odvolacom
konaní bola úspešná žalobkyňa, preto vzhľadom na jej úspech v odvolacom konaní jej súd priznal

nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

24. O veci rozhodol senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh § 428 CSP).