Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. september 2021

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12Cpr/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720201699
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2021:8720201699.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Františkom Zeleným v právnej veci žalobcu: Y.. B. I., C..XX.X.XXXX,

S. O. XXX, práv. zast. Q.. W.. W. D., M.. &. X., O..U..L.., X. I., N. XX/XX, I. - B. Č. O. B., Y.: XXXXXXXX,
proti žalovanému: M. O., X..O.., O. N. XXX, Y.: XXXXXXXX, práv. zast. advokátska kancelária W.. B. B.,
O..U..L.., O. N. XXX/XX, O.I., Y.: XX XXX XXX, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 6.4.2020 podľa § 68 ods.1 písm.
b Zákonníka práce so žalobcom je neplatné.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .

IV. Žalobu v časti uplatnenia náhrady mzdy v sume priemerného zárobku žalobcu odo dňa 7.4.2020,keď
oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď žalovaný umožní žalobcovi
pokračovať v práci, súd v y l u č u j ena samostatné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenú súdu dňa 8.6.2020 domáhal, aby určil, že okamžité skončenie

pracovného pomeru zo dňa 6.4.2020 podľa § 68 ods.1 písm. b) je neplatné, určil, že pracovné
pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá v znení pracovnej zmluvy a jej doplnkov a uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku odo dňa 7.4.2020, keď oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu žalovaný umožní pokračovať
práci. Žalobu v písomnom podaní odôvodnil tým, že u žalovaného pracoval na základe pracovnej
zmluvy z 8.1.2019 vo funkcii konštruktér. V priebehu trvania pracovného pomeru došlo dohodou k
zmene obsahu pracovnej zmluvy, podľa ktorej bol pracovný pomer dojednaný na dobu neurčitú. V

priebehu marca 2020 ústredný krízový štáb Slovenskej republiky prijal viaceré bezpečnostné opatrenia
v snahe zamedzenia šíreniu koronavírusu COVID-19, jedným z ktorých bola 14-dňová karanténa
pre ľudí s trvalým alebo prechodným pobytom SR, ktorí sa vrátili zo zahraničia. Dňa 13.3.2020 v
priebehu dňa dvaja jeho spolupracovníci, ktorí s ním boli v kontakte, odišli do domácej karantény
z dôvodu, že jeden z nich bol 12.3.2020 na Ukrajine, a tiež z dôvodu, že ráno bol na pracovisku
majiteľ firmy, ktorý sa vrátil v noci dňa 12.3.2020 z Poľska. Na základe uvedených skutočností
odišiel po pracovnej dobe tiež do domácej karantény. Dňa 16.3.2020 telefonicky informoval svojho

ošetrujúceho lekára o uvedených skutočnostiach, ktorý mu nariadil domácu karanténu od 13.3.2020
do 27.3.2020 s práceneschopnosťou od 16.3.2020. Dňa 30.3.2020 nastúpil opätovne do práce a dňa
2.4.20201 podal žiadosť o skončenie pracovného pomeru výpoveďou. Písomnú výpoveď odovzdal
na podateľni. Pracovníčka mu odmietla potvrdiť prevzatie výpovede. Dôvodom ukončenia pracovnéhopomeru bola snaha nájsť si prácu a dosiahnuť kariérny rast s vyšším finančným ohodnotením. Pretože
výpoveď nebola riadne doručená, nenastali ani účinky výpovede, výpovedná doba nezačala plynúť
a pracovný pomer naďalej trval. Žalobca ako laik nevedel rozlíšiť medzi jednotlivými spôsobmi a

dôvodmi skončenia pracovného pomeru a jeho skutočným úmyslom bolo seriózne uzatvoriť dohodu
o skončení pracovného pomeru. Žalovaný na dohodu nebol ochotný pristúpiť. Dňa 3.6.2020 čerpal
dovolenku. V nasledujúci pracovný deň, dňa 6.4.2020 mu zamestnávateľ oznámil skončenie pracovného
pomeru za „šírenie poplašných informácií a za klamlivé informácie ohľadom práceneschopnosti“.
Oznámením bol zaskočený, nebol si vedomý porušenia povinností a preto v stave panického šoku

a úzkosti odmietol podpísať prevzatie dokumentov. Dokument si chcel naštudovať a poradiť sa o
ďalšom postupe, v čom mu žalovaný zabránil vzatím dokumentu z rúk a vyvíjaním psychického
nátlaku, aby podpísal skončenie pracovného pomeru. Situácia mala za následok dostavenie sa
zdravotných ťažkostí, pre ktoré vyhľadal ošetrenie. Dňa 7.4.2020 sa dostavil do zamestnania, pričom
nevedel , aký spôsob skončenia pracovného pomeru bol voči nemu uplatnený. Zamestnávateľ ho
však upozornil, že 6.4.2020 dostal okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné porušenie

pracovnej disciplíny a vyzval ho k opusteniu pracoviska. Dokument mu napriek opakovaným výzvam
žalovaný odmietol doručiť. Listom zo dňa 7.4.2020 oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom
zamestnávaní s tým, že pracovný pomer s ním bol skončený neplatne. Postup žalovaného je v rozpore
s článkom 2 Zákonníka práce, § 75 ods.1 a i. Žalovaný mu riadne nezdôvodnil okamžité skončenie
pracovného pomeru, absentuje skutkové vymedzenie okamžitého skončenia pracovného pomeru ako

aj , aké skutkové porušenia pracovnej disciplíny mu žalovaný vyčíta. Poprel porušenie pracovných
povinnosť. Pri uplatnení daného dôvodu je potrebné skúmať intenzitu, prihliadnuť k doterajšej práci
zamestnanca, plneniu jeho úloh. Počas trvania pracovného pomeru neobdržal žiadne upozornenie na
porušenie disciplíny ani na neuspokojivé pracovné povinnosti. Dôvody skončenia pracovného pomeru
formálne neexistujú. Žalovanému neposkytol klamlivé informácie súvisiace s povinnou karanténou a

práceneschopnosťou, riadne sa podrobil povinnej karanténe v snahe zamedziť šírenie vírusu. Sám
nespôsobil chybné nahlásenie práceneschopnosti a karantény do sociálnej poisťovne.
Na preukázanie svojich tvrdení navrhol jeho vypočutie ako strany v konaní, A. Y.. B. N. - výkonného
riaditeľa, oboznámenie listinných dôkazov, a to pracovnej zmluvy, dohody o zmene pracovnej zmluvy,
lekárskej správy, návrhu a oznámenia o trvaní na ďalšom zamestnávaní.

V ďalších písomných podaniach uviedol, že posledný deň lehoty podľa § 77 Zákonníka práce
pripadol na sobotu 6.6.2020. Najbližší nasledujúci pracovný deň bol pondelok 8.6.2020. Žaloba bola
prostredníctvom právneho zástupcu podaná už 5.6.2020, čo preukazuje aj potvrdenie súdu. Žaloba
bola preto podaná v lehote. Žalovaný bol informovaný o tom, že k pochybeniu došlo zo strany
sociálnej poisťovne. Karanténa trvala od 13.3.2020, kedy nastali skutočnosti odôvodňujúce jej trvanie

a plynutie. Karanténa uplynula dňom 27.3.2020 vrátane. Dňa 13.3.2020 na infolinke Úradu verejného
zdravotníctva dostal usmernenie, že ak bol v kontakte s osobami, ktoré boli v zahraničí, resp. s
osobami, ktoré išli do povinnej karantény, tiež musí ísť do karantény a má kontaktovať ošetrujúceho
lekára. Domácej karanténe sa podrobil už v piatok 13.3.2020 po návrate z práce. Karanténu mu
následnenariadilošetrujúcilekárdňa16.3.2020.Onariadenejkaranténeinformovaluž16.3.2020svojho

bezprostredne nadriadeného - zástupcu vedúceho kancelárie. Zotrval na tvrdení, že jeho výpoveď
nebola zamestnávateľovi riadne doručená. Ako nepravdivé vyhodnotil tvrdenie žalovaného, že dňa
13.3.2020 resp. 30.3.2020 porušil karanténu, čím ohrozil zdravie zamestnancov. Karanténu si nenariadil
sám, ale o tejto rozhodol ošetrujúci lekár. Nesplnenie oznamovacej povinnosti pri prekážke v práci
nezakladá samo o sebe oprávnenie zamestnávateľa neprítomnosť vyhodnotiť ako neospravedlnenú.

Dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnávateľ nemôže meniť, ani rozširovať.
Doplnil predložené dôkazy o potvrdenie súdu o prijatí žaloby, výpis hovorov, oznam o dochádzke a výpis
konverzácie.
Žalobca ako strana v konaní uviedol, že u žalovaného začal pracovať v mesiaci január 2019 vo funkcii
konštruktér s miestom výkonu práce Svidník v sídle spoločnosti, kde sa nachádzalo aj jeho pracovisko.

Spolu ich bolo 7 v kancelárii. V mesiaci marec 2020 pracoval celý čas až do spomínaného dňa 13.3.,
ktorým bol piatok. V marci nebol vyslaný na služobnú cestu do zahraničia a domnieva sa, že na služobnú
cestu do zahraničia neboli vyslaní ani spolupracovníci z kancelárie. Dňa 13.3. nastúpil riadne do práce,
ráno. Z informácií z médií dňa 12.3. započul, že kto sa vráti zo zahraničia, nebolo komunikované
odkedy, ani odkiaľ, tak musí ísť do 14-dňovej karantény. Vedel o tom, že riaditeľ spoločnosti po tejto

informácii odcestoval na služobnú cestu do Poľska, aby ešte stihol, čo sa dá. Po príchode do práce
spolupracovníci Č. X. T., ktorí s ním sedeli v kancelárii, asi okolo 10.00 hod sa vyjadrili, že odchádzajú
k lekárovi, pretože sa v práci stretli s osobou, ktorá nedodržiava karanténu, vypísali si papierik a odišli
k lekárovi. Spomínali osobu riaditeľa. Toto bolo aj predmetom vyjadrenia Ministerstva zdravotníctva,ktoré neskôr potvrdilo, že riaditeľ mal ísť do karantény. Mimo týchto dvoch v kancelárii zostali všetci
ďalší, dorobili to, čo bolo treba. Po príchode z práce doma kontaktoval obidvoch kolegov, čo odišli,
zaujímalo ho, čo im povedal doktor, na čo sa vyjadrili, že lekár ich dal do karantény. Dovolenkový lístok

si nevypísal na 16.3. pred týmto dňom, ale až neskôr, keď vznikli problémy ohľadne dátumov a keď mal
nastúpiť karanténu až 17.3.2020. Dňa 13.3. ešte kontaktoval covid linku ministerstva, uviedol okolnosti
uvedeného dňa a bolo mu povedané, že keď bol dve hodiny v kontakte s osobami, ktoré sú v karanténe,
takmáísťajondokarantény. Od13.3.sazačalsprávať,akokebybolvkaranténe.Dňa16.3. kontaktoval
obvodného lekára B.. B. M., nakoniec sa emailom dopracoval k jeho zástupcovi B.. X. B., ktorá mu po

popísaní udalosti oznámila, že má dokončiť karanténu a hlásiť sa u svojho obvodného lekára. Vtedy
to fungovalo tak, že k lekárovi nebolo treba ísť, a ošetrujúci lekár to vybavil so sociálnou poisťovňou.
Dňa 16.3. volal zastupujúcemu v kancelárii Romanovi Bochovi a všetko mu vysvetlil, že je v karanténe
a dva týždne nepríde do práce. Vie o tom, že spolupracovník S. chodil celý čas do práce. Rovnako do
práce chodili aj zvyšní traja spolupracovníci z kancelárie. Za polhodinu sa mu ozval vedúci kancelárie
p. R. O.Č., či je ochotný pracovať z domu, že má iba karanténu a nie je chorý. Súhlasil s tým. Bol mu

umožnený vzdialený prístup a celý týždeň pracoval, aj ten nasledujúci. Pred ukončením karantény sa
u obvodného lekára informoval čo ďalej, a ten mu oznámil, že môže pokračovať v práci. V pondelok
asi 30.3. nastúpil riadne do práce. So zástupcom kancelárie sa dohodli, že hodiny, ktoré odpracoval
doma, vzhľadom k tomu, že mal uznanú maródku, mu budú preplatené v nadčasoch. Pracoval až do
štvrtku, kedy si ho zavolal riaditeľ, že je problém s preplatením tejto práce z domu. Dozvedel sa, že

preplatené to nebude, s čím rázne nesúhlasil a došlo ku konfliktu. Pod vplyvom emócií sa vyjadril, že
v práci končí. Po stretnutí odišiel späť na pracovisko, napísal výpoveď, ktorú pri konci smeny odniesol
na podateľňu. Podateľňa mu odmietla potvrdiť prevzatie písomnosti na doklade, ktorý si chcel ponechať.
Dokument bol podpísaný. Pracovníčky si ďalšie kópie výpovede zobrali s vyjadrením, že riaditeľ to musí
odsúhlasiť. Potvrdenú výpoveď následne videl až v rámci predmetného súdneho sporu. V ďalší deň

čerpal dovolenku, a nasledujúci pondelok si ho zavolal riaditeľ a predložil mu na prečítanie asi okamžité
skončenie pracovného pomeru. Po prečítaní sa vyjadril, že to nepodpíše, že nemá právnické vzdelanie,
a že sa potrebuje s niekým poradiť. Riaditeľ mu vytrhol dokument z ruky, vyzval ho, aby okamžite opustil
pracovisko, že ho tu nechce. „Celý čas mu stál za chrbtom.“ Pobalil si veci v kancelárii a za 5 minút
bol pred dverami firmy. Krátko na to mal záujem získať písomnosť. Organizácia mu ju už však odmietla

vydať. Dostal sa do zlého psychického stavu, navštívil doktora, ktorý mu dal lieky a poslal domov. Po
porade so známym sa v nasledujúci deň dostavil na pracovisko, žiadal o prideľovanie práce, no zostal
iba vo vestibule. Pri stretnutí sa riaditeľ vyjadril, že v práci skončil, má opustiť pracovisko, nechcel
dokonca ani prevziať pripravenú písomnosť so žiadosťou o pokračovaní v práci. Dokumenty, ktoré sú
zo sociálnej poisťovne, vyhotovila poisťovňa aj s opravami. Po tom, ako mu organizácia znemožnila

pokračovať v práci, si obnovil živnosť, a po dobe asi 3 týždňov začal pokračovať vo výkone práce pre
pôvodnú firmu ako živnostník. Žalovaný mu doručil zápočtový list o výkone práce, k čomu došlo až
niekedy v januári 2021. Bližší obsah tohto zápočtového listu nevie uviesť.

3.Riaditeľ dňa 13.3. bol v práci. Dodatočne sa vyjadril, že návrat spojený s karanténou platil až od piatku
od 7.00 hod. ráno a on toto opatrenie dodržal. Voči M. T. X. Č. bol vyvodený postih. Dostali napomenutie.
Nebol s nimi skončený pracovný pomer. V piatok poobede prišiel riaditeľ do kancelárie s opatrením s
tým,žeonkaranténuneporušil. Pretonevedel,čomárobiť,pretožetakjehodvajaspolupracovníciakoaj
riaditeľ mali v ruke nejaký papier. Nakoniec mu dvaja lekári potvrdili karanténu, aj im potvrdili karanténu.

4.Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach navrhol žalobu zamietnuť a uplatnil si náhradu trov
konania. Poukázal na to, že žalobca si neuplatnil svoj nárok v lehote dvoch mesiacov stanovenej v §
77 Zákonníka práce. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi doručené dňa 6.4.2020.

Žalobu žalobca doručil súdu až 8.6.2020. Žalobcom nebola zachovaná hmotnoprávna prekluzívna
dvojmesačná lehota. Ďalej uviedol, že dňa 13.3.2020 bol žalobca v práci počas celého pracovného
dňa. Na deň 16.3.2020 požiadal o čerpanie dovolenky. Dňa 19.3.2020 mu bolo doručené potvrdenie
o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu od sociálnej poisťovne. Z potvrdenia vyplýva, že žalobca
bol práceneschopný od 17.3.2020. Zamestnávateľ v pobočke sociálnej poisťovne zistil, že dôvodom

práceneschopnosti je 14-dňová domáca karanténa. Preto usúdil, že pracovná neschopnosť žalobcu
mala trvať do 30.3.2020 vrátane. Skutočnosť, že sa žalobca dostavil na pracovisko dňa 30.3.2020
žalovaný považoval za porušenie karantény a možné ohrozenie zdravia zamestnancov. Preto žalobcu
požiadal o opustenie pracoviska s cieľom vylúčiť nebezpečenstvo šírenia nákazy COVID - 19 ďalšíchzamestnancov. Až dňa 3.4.2020 žalobca predložil správu, podľa ktorej domáca karanténa nemala trvať
tak, ako bolo uvedené v potvrdení, ale od 13.3.2020 do 27.3.2020 a dočasná pracovná neschopnosť
od 16.3.2020 do 27.3.2020. Zamestnanec bol povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci

a túto prekážku preukázať. Žalobcovi dôvod prekážky v práci bol známy už 13.3.2020, no žalovaný
sa o dočasnej pracovnej neschopnosti dozvedel až 19.3.2020. Žalobca preto porušil svoju povinnosť
vyplývajúcu mu z ust. § 144 ZP. Žalovaný má za to, že žalobca porušil karanténne opatrenia tým, že sa
30.3.2020 alebo 13.3.2020, kedy sa mal zdržiavať v domácej karanténe, dostavil do práce, čím mohol
ohroziť zdravie zamestnancov, žalovaného, prítomných na pracovisku. Dôvod domácej karantény pre

podozrenie z nákazy je ochrana okolia pred šírením choroby, nie ochrana samého seba. Y.. N. sa dňa
12.3.2020 vrátil z Poľska, avšak v tom čase neexistovalo opatrenie, z ktorého by mu vyplývala povinnosť
ísť pre návrat zo zahraničia do domácej karantény. V Poľsku sa nestretol so žiadnou potencionálne
nakazenou osobou. Ako majiteľ firmy by zamestnancov nevystavoval riziku nákazy choroby. Zároveň
majiteľfirmynemalvedomosťotom,abysavtomčasevrátil niektorýzozamestnancov zUkrajiny.Akby
mubolatátoskutočnosťoznámená,požiadalbytohtozamestnancaoopusteniepracoviska.Žalobcadňa

2.4.2020 doručil žalovanému výpoveď z pracovného pomeru, ktorú žalovaný prostredníctvom podateľne
riadne prevzal. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu o riadnom nedoručení výpovede z dôvodu, že nebola zo
strany žalovaného potvrdená. Potvrdenie doručenia výpovede nie je podmienkou jej riadneho doručenia.
Účinky výpovede nastali dňom 2.4.2020 a výpovedná doba uplynula dňom 30.6.2020. Žalobcom
uvádzanie zmätočných informácií o domácej karanténe a s tým súvisiacej pracovnej neschopnosti,

porušovanie povinností vyplývajúcich mu z ust. § 144 bolo konaním, ktoré vyvolávalo strach z
nebezpečenstva nákazy choroby COVID - 19 ďalších zamestnancov, a z toho vyplývajúcich rizík. Je
závažným porušením pracovných povinností, pre ktoré bol so žalobcom okamžite skončený pracovný
pomer. Nezrovnalosti v domácej karanténe žalobcu a jeho dočasná pracovná neschopnosť boli medzi
stranami riešené už dňa 30.3.2020. Ako nedôvodné považuje popísanie úzkostného psychického

stavu žalobcom v čase doručovania výpovede a v neskoršom období. Pre opätovné doručovanie
okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaný nemal žiadny dôvod a opätovné doručenie mohlo
spôsobiť iba nejasnosti ohľadom doručovania. Žalobca nepožiadal o nahliadnutie do svojho osobného
spisu, v opačnom prípade by mu žalovaný nahliadnutie umožnil. Nie je možné od zamestnávateľa
spravodlivo očakávať, že kvôli nezodpovednému konaniu jedného zamestnanca vzhľadom na možné

riziká, ktoré pripadli do úvahy, ohrozí celú prevádzku firmy. Žalobcovi nebránilo už dňa 13.3.2020
informovať zamestnávateľa o skutočnostiach, ktoré predstavujú dôvod pre domácu karanténu. Ak by
súd zistil, že nedošlo k preklúzii práva na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, navrhol
žalobu rovnako zamietnuť, pretože boli splnené všetky zákonné podmienky pre okamžité skončenie
pracovnéhopomeru.Akbysúddospelkzáveru,že okamžitéskončeniepracovnéhopomerujeneplatné,

upozornil na skutočnosť, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného skončil dňom 30.6.2020, a preto
už netrvá.
Na preukázanie svojich tvrdení predložil list o okamžitom skončení pracovného pomeru, žiadanku o
dovolenku, potvrdenie, emailovú správu, výpoveď a listiny strán.

5.V ďalších písomných podaniach zotrval na svojich skutkových tvrdeniach a ďalej uviedol, že na
základe dokladov predložených žalobcom existoval rozpor medzi potvrdením sociálnej poisťovne a
lekárskou správou. Sociálna poisťovňa vykonala dňa 7.5.2020 šetrenie, z ktorého vyplýva, že žalobca
prvýkrát kontaktoval lekára až 17.3.2020 a to B.. B., ktorej uviedol, že sa dňa 13.3.2020 vrátil zo

zahraničia a že odvtedy bol aj v kontakte s kolegami z práce, ktorí sa vrátili zo zahraničia a nedodržali
karanténu. Na základe týchto tvrdení mu B.. B. vystavila dočasnú pracovnú neschopnosť z dôvodu
karantény od 17.3.2020. Následne žalobca kontaktoval ošetrujúceho lekára B.. M., I. žalobcu nesprávne
porozumel, že žalobca bol v domácej karanténe od 17.3.2020, a preto pracovnú neschopnosť mu
ukončil už dňa 27.3.2020. Sociálna poisťovňa vo svojom liste uviedla aj tretí údaj o trvaní pracovnej

neschopnosti z dôvodu karantény od 16.3.2020 do 29.3.2020. Z uvedeného vyplýva, že žalobca klame
a dôvody karantény si vymyslel. Je nepochybné, že 13.3.2020 bol prítomný v práci a nemohol byť
v zahraničí. Rovnako je nepravdivá informácia, že jeho kolegovia sa vrátili zo zahraničia a porušili
karanténu. Dôsledkom zmätočných informácií boli lekármi uvedené rôzne časy karantény a pracovnej
neschopnosti.

6.Súd na základe vykonaného dokazovania vypočutím žalobcu, oboznámením listinných dôkazov, a to
pracovnej zmluvy, dohody o zmene pracovnej zmluvy, lekárskej správy, návrhu a oznámenia o trvaní naďalšomzamestnávaní,listuoskončeníokamžitomskončenípracovnéhopomeru,žiadankyodovolenku,
potvrdenia, emailovej správy, výpovede , listín strán, potvrdenia súdu o prijatí žaloby, výpisu hovorov,
oznamu o dochádzke a výpisu konverzácie, dokladov Sociálnej poisťovne a.i. zistil nasledovný skutkový

stav:

7.Dňa 8.1.2019stranyuzavrelipracovnúzmluvu,nazákladektorejžalobcaužalovanéhozačalpracovať
dňom 9.1.2019 vo funkcii konštruktér. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu určitú.

8.Dňa 30.12.2019 strany uzavreli dohodu o zmene pracovnej zmluvy č. 1, podľa obsahu ktorej došlo ku
zmene pracovného pomeru na dobu neurčitú. Zároveň sa strany dohodli na mzde a pohyblivej zložke
mzdy.

9.Dňa 3.4.,2020 B.. B. M. vyhotovil lekársku správu týkajúcu sa M. B. I., podľa obsahu ktorej menovaný
absolvoval povinnú karanténu od 13.3.2020 do 27.3.2020 vrátane. Práceschopným sa stal k 28.3.2020.
Karanténa PN bola vypisovaná od prvého nasledujúceho pracovného dňa. Chyby v dátumoch boli
ohlásené sociálnej poisťovni a budú riešené neskôr. PN od 16.3.2020 - PS k 28.3.2020.

10.Žalobca súdu predložil výpoveď z pracovného pomeru adresovanú žalovanému podanú podľa ust. §
67Zákonníkapráce,podľaobsahuktorejsapracovnýpomerskončíuplynutímdvojmesačnejvýpovednej
doby ku dňu 30.6.2020. Výpoveď je datovaná dňom 2.4.2020. Na dokumente sa nenachádza podpis

zamestnanca ani údaj o prevzatí.

11.Dňa 13.3.2020 žalobca požiadal zamestnávateľa o dovolenku na deň 16.3.2020 v počte 1 deň.
Zamestnávateľ mu dovolenku schválil.

12.Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 17.3.2020, žalobca sa stal neschopný práce od
17.3.2020.

13.Dňa 23.3.2020 žalovaný vyhotovil oznam pre Mgr. H. N. o prípadnú opravu dochádzky z dôvodu
práce z domu u žalobcu dňa 3.3.2020, dňa 5.3.2020, dňa 6.3.2020, dňa 17.3.2020, dňa 18.3.2020 a
19.3.2020 v uvedenom počte hodín.

14.Dňa 2.4.2020 žalobca vyhotovil výpoveď podľa ust.§ 67 ZP s tým, že pracovný pomer skončí
uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby ku dňu 30.6.2020. Na písomnej výpovedi sa nachádza podpis
pracovníka, ktorý listinu prevzal a pečiatka žalovaného, podľa obsahu ktorej listina došla dňa 2.4.2020
a bola zaevidovaná pod č. 482 (AF/05/0902).

15.Listom zo dňa 6.4.2020 žalovaný so žalobcom okamžite skončil pracovný pomer podľa § 68 ods.1
písm. b) ZP z dôvodu, že dňa 19.3.2020 žalovanému príslušná sociálna poisťovňa doručila doklad
o jeho práceneschopnosti z dôvodu karanténnych opatrení. Začiatok práceneschopnosti je 17.3.2020,
z čoho zamestnávateľ usudzuje, že mal byť v 14-dňovej povinnej karanténe do 30.3.2020 vrátane.

Dňa 30.3.2020 nastúpil do práce, to znamená, že do práce nastúpil v čase trvania povinnej karantény.
Na dotaz zamestnávateľa uviedol, že mu začala karanténa 16.3.2020, avšak zaslal lekársku správu
vystavenú lekárom dňa 3.4.2020, že jeho karanténa začala dňa 13.3.2020.Dňa 13.3.2020 však
bol žalobca na pracovisku a zamestnávateľovi zatajil, že bol v kontakte s osobou podozrivou z
nakazenia koronavírusom a že z tohto dôvodu mal povinnú karanténu. Týmto nezodpovedným konaním

a zavadzajúcimi informáciami o čase vzniku povinnej karantény ohrozil zdravie zamestnancov PSS
a v prípade, že by sa u neho COVID-19 potvrdil, aj celý chod spoločnosti PSS. Toto jeho konanie
spočívajúce v ohrozovaní zdravia zamestnancov a tým aj celého chodu spoločnosti PSS považuje zazávažné porušenie pracovnej disciplíny. Jeho pracovný pomer založený pracovnou zmluvou sa končí
dňom doručenia tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru.

16.Podľa poznámky na listine zamestnanec odmietol podpísať okamžité skončenie pracovného pomeru
dňa 6.4.2020.

17.Podľa lekárskej správy zdravotného O. O. zo dňa 6.4.2020 žalobca mal v práci so zamestnávateľom
konflikt, tento ho chcel prepustiť, cíti sa psychicky v strese, potrebuje niečo na ukľudnenie. Bol stanovený
objektívny nález mierna panická reakcia na stresovú situáciu.

18.Listom zo dňa 7.4.2020 žalobca oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Podľa

odôvodnenia podania dňa 6.4.2020 mu bolo zamestnávateľom predložené na podpis skončenie
pracovnéhopomeruzdôvoduporušeniapracovnejdisciplíny.Pretožesažiadnehoporušenianedopustil,
odmietol to podpísať. Nasledujúceho dňa mu zamestnávateľ oznámil, že má opustiť pracovisko a
skončenie pracovného pomeru mu nebude doručované. To pokladá za neplatné. Trvá na tom, aby ho
zamestnávateľ ďalej zamestnával a prideľoval mu prácu podľa pracovnej zmluvy.

19.Listom zo dňa 14.4.2020 žalovaný žalobcovi oznámil, že nie je dôvod pre opätovné doručovanie
okamžitého skončenia pracovného pomeru, pretože jeho účinky nastali odmietnutím prijatia písomnosti.

20.Podľa potvrdenia okresného súdu žaloba žalobcu bola prijatá na okresný súd dňa 5.6.2020.

21.Listom zo dňa 7.5.2020 Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava žalovanému oznámila vo veci

prešetrenia postupu všeobecných lekárov pri vystavovaní PN žalobcu, že ošetrujúcim lekárom žalobcu
je B.. B. M. X. B.. B. bola v čase vystavenia potvrdenia zastupujúcim lekárom. Podľa jej vyjadrenia ju
17.3.2020 telefonicky kontaktoval žalobca s oznámením, že dňa 13.3.2020 sa vrátil zo zahraničia a bol aj
v kontakte s kolegami z práce, ktorí sa vrátili zo zahraničia a nedodržiavali karanténu. Oslovená lekárka
vystavila žalobcovi PN z dôvodu karantény od 17.3.2020. Žalobca nežiadal o vystavenie PN spätne. Za

účelom ukončenia PN žalobca už kontaktoval ošetrujúceho lekára B.. M., ktorý nesprávne porozumel,
že menovaný bol v karanténe už od 13.3.2020, preto dočasnú pracovnú neschopnosť ukončil ku dňu
27.3.2020. Žalobca nastúpil do práce dňa 30.3.2020, fyzicky nebol prítomný na pracovisku od 16.3.2020
do 29.3.2020, čo zodpovedá 14 dňom. Ošetrujúci lekári nepotvrdili začiatok a koniec dočasnej pracovnej
neschopnosti v súlade s karanténnymi opatreniami Úradu verejného zdravotníctva SR, čo mohlo byť

spôsobené neinformovanosťou lekárov a situáciou v oblasti zdravotníctva na začiatku pandémických
opatrení.

22.Podľa rozpisu hovorov predložených žalobcom, tento dňa 17.3.2020 kontaktoval tel. č.091/5642660

v čase o 13.18 h a 20.39 h. Uvedené číslo kontaktoval aj dňa 18.3.2020 v priebehu dňa a dňa 20.3.2020.

23.Podľa žalobcom predloženej emailovej komunikácie, tento dňa 16.3.2020 kontaktoval ošetrujúceho
lekára. Na výzvu lekára, aby uviedol či bol v zahraničí, uviedol, že nie, ale vo firme kde pracuje, sa

nedodržiava karanténa a nenastali žiadne opatrenia proti šíreniu vírusu. Podozrivého zamestnanca s
teplotou poslali potichu domov. Nechce tam ísť z dôvodu možného ohrozenia rodinných príslušníkov.
Lekárom mu bolo oznámené, že nespĺňa podmienky vypísania karanténnej PN, a odkázal ho na
zastupujúcu lekárku. Žalobca lekárovi následne oznámil, že na infolinke Úradu verejného zdravotníctva
to vidia inak, a považujú za nevyhnutné, aby bol v karanténe, keď stretol človeka, ktorý v karanténe mal

byť a nedodržiava ju. Lekár mu následne oznámil meno zastupujúceho lekára.

24.Podľa ďalšieho výpisu telefónnych hovorov predložených žalobcom, tento dňa 13.3.2020 vo
večerných hodinách kontaktoval tel.Č..XXX/XXXXXXX.25.Podľa opatrenia Úradu verejného zdravotníctva zo dňa 15.3.2020 s účinnosťou od 16.3.2020 od

6.00 hod. sa na obdobie 14 dní uzatvárajú všetky maloobchodné prevádzky okrem .... Podľa bodu D
opatrenia,všetkýmosobám,ktorésaod16.3.2020od6.00hod.skupinovovracajúzpostihnutýchoblastí
zahraničia, sa nariaďuje izolácia v zariadeniach určených Ministerstvom vnútra SR, a to na dobu 14 dní.

26.Podľa tlačiva sociálnej poisťovne o potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobca bol uznaný
neschopným práce dňa 16.3.2020 a práceschopným dňa 28.3.2020.

27.Podľa výmenného listu - poukazu pre sociálnu poisťovňu spracovanú B.. B. M. Q. X.X.XXXX M. B. I.
- M. administratívnu chybu je potrebná úprava dátumov karanténnej PN. Menovaný začal karanténu od
13.3.2020 a práceneschopný bol od 16.3.2020. Práceschopným bol uznaný k 28.3.2020.

Podľa § 15 Zákonníka práce
Prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým
mravom.

Podľa § 38 Z.p.
(1) Písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo
vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené
zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku
práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti

doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak
to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.
(3) Písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku zmeny a zániku pracovného pomeru alebo vzniku,
zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci
vykonávanej mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako doporučenú

zásielku.
(4) Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec
alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi
alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo
opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec

alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.
(5) Pri doručovaní písomností poštovým podnikom musia byť splnené podmienky podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 61 ods. 4 Z.p.
Výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, možno odvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie
výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne.

Podaľ § 67 Z.p.

Zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.

Podľa § 68 Z.p.
(1) Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,

b) porušil závažne pracovnú disciplínu.
(2) Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo
dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa,
keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

Podľa § 70 Z.p.Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v
ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v
ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne

meniť.

Podľa § 77 Z.p.
Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej
dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote

dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 144 Z.p.
(1) Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o
poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v
práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.

(2) Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné
zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní.
(3) Ak má zamestnanec nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy, zamestnávateľ je povinný mu
umožniť odpracovanie zameškaného času, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.

28.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané
že žaloba je čiastočne dôvodná. Formálnym predpokladom okamžitého skončenia pracovného pomeru
musí byť prejav vôle realizovaný písomnou formou, jeho doručenie druhému účastníkovi. Skutkovo
vymedzený musí byť aj dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatnený zamestnávateľom,
ktorý nie je možné dodatočne meniť. Materiálnym predpokladom je porušenie pracovnej disciplíny

zamestnancom takej intenzity, ktorá odôvodňuje skončenie pracovného pomeru daným spôsobom.
Závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru.
Intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, ktorá má byť základom na uplatnenie okamžitého skončenia
pracovného pomeru Zákonník práce nezakotvuje. Právna kvalifikácia závažného porušenia závisí
od okolností konkrétneho prípadu. Súd nie je viazaný dôvodmi, ktoré zamestnávateľ popisuje ako

dôvody pre okamžité skončenia pracovného pomeru v pracovných poriadkoch, prípadne iných
vnútropodnikových normách.
Ustanovenie § 68 ods. 1 písm. b) ZP, patrí k právnym normám s neurčitou hypotézou. Je vždy úlohou
súdu, aby svojho uváženia s ohľadom na okolnosti prípadu sám túto hypotézu vymedzil. Je vecou
súdu, aby posúdil, či zamestnanec porušil pracovnú disciplínu a v prípade kladného záveru rozhodol,

o aký stupeň porušenia v danom prípade ide, teda či došlo k závažnému porušeniu prac. disciplíny.
Pri týchto úvahách nie je súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami, ale berie do úvahy iba
špecifiká prerokovanej veci, prípadne platnú judikatúru. Naplnenie tejto skutkovej podstaty najčastejšie
súvisí so zavineným porušením pracovnej disciplíny, základných právnych povinností zamestnanca,
formulovaných v ust. § 81 Zákonníka práce. Toto zavinenie musí byť aspoň z nedbanlivosti.

Súd pri posudzovaní prípadu prihliada nielen na osobu zamestnanca, na pracovnú pozíciu, ktorú
zamestnanec zastáva, na mieru zavinenia, spôsob porušenia pracovnej disciplíny, ale aj na čas a
situáciu, v ktorej k porušeniu pracovnej disciplíny došlo. (viď rozhodnutie NS SR 21Cdo 1252/2002). O
závažné porušenie pracovnej disciplíny nejde, ak zamestnanec, ktorému zamestnávateľ neprideľoval
práce na dohodnutom mieste výkonu práce v zmysle pracovnej zmluvy, do zamestnania nechodil a po

dobu trvania tejto prekážky v práci na strane zamestnávateľa, sa na pracovisku nezdržiava.
Ak súd pri preskúmavaní rozhodnutia zistí, že jedno z viacerých porušení pracovnej disciplíny, za ktoré
bol so zamestnancom okamžite skončený pracovný pomer, nie je dokázané, sám posudzuje, či ostatné
porušenia pracovnej disciplíny ešte odôvodňujú okamžité skončenie pracovného pomeru.
Žalovaný v danom prípade splnil všetky formálne podmienky stanovené zákonom pre platné skončenie

pracovného pomeru so žalobcom okamžitým skončením pracovného pomeru. Právny úkon bol urobený
písomnou formou, zamestnávateľ dostatočne skutkovo vymedzil dôvod, a právny úkon bol doručený
zamestnancovi zákonným spôsobom.

29.Vychádzajúc z obsahu okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobca svojim nezodpovedným

konaním a zavádzajúcimi informáciami o čase vzniku povinnej karantény mal ohroziť zdravie
zamestnancov žalovaného, a v prípade, ak by sa u neho COVID - 19 potvrdil, aj celý chod O. M.. W. I.
L. M. M. H. H. M. M. Q.. Nezodpovedné konanie a zavádzajúce informácie mali spočívať v tom, že dňa
30.3.2020 nastúpil do práce v čase trvania povinnej karantény. Zaslal však lekársku správu vystavenúlekárom dňa 3.4.2020, že jeho karanténa začala dňa 13.3.2020, kedy však tiež bol na pracovisku
a zamestnávateľovi zatajil, že bol v kontakte s osobou podozrivou z nakazenia koronavírusom
a z uvedeného dôvodu má povinnú karanténu. Organizácia mala vychádzať zo skutočnosti, že

dňa 19.3.2020 jej príslušná sociálna poisťovňa doručila doklad o jeho práceneschopnosti z dôvodu
karanténnych opatrení, v ktorom začiatok práceneschopnosti je 17.3.2020, z čoho organizácia usudzuje,
že mal byť v 14-dňovej povinnej karanténe do 30.3.2020.

30.Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že žalobca dňa 13.3.2020 riadne nastúpil

do práce a do práce nastúpili aj jeho ďalší dvaja spolupracovníci, ktorí boli v kontakte so štatutárnym
zástupcom organizácie, ktorý sa dňa 12.3.2020 vrátil zo zahraničia. Z uvedeného dôvodu daní
pracovníci opustili pracovisko a lekárom im bola uznaná karanténna PN. Žalobca po ukončení
práce sa začal rovnako zaujímať o možnosť nastúpiť do karanténnej PN z rovnakých dôvodov, a na
základe nepresných až zavádzajúcich informácií / viď šetrenie Sociálnej poisťovne a samotná mailová
komunikácia žalobcu zo dňa 16.3./, čiastočne nedôslednosťou zastupujúceho praktického lekára, mu

karanténna PN bola uznaná so začatím karantény od 13.3.2020. Zo správy sociálnej poisťovne, ktorá
prešetrovala otázku práceneschopnosti vyplýva, že dôvodom na vystavenie práceneschopnosti bola
informácia žalobcu, že sa dňa 13.3.2020 vrátil zo zahraničia a že odvtedy bol aj v kontakte s kolegami
z práce, ktorí sa vrátili zo zahraničia a nedodržiavali karanténu. Lekárka vystavila dočasnú pracovnú
neschopnosť z dôvodu karantény od 17.3.2020, kedy predpokladala, že bol posledný kontakt / nie prvý /

s možnými nosičmi nákazy. Dodatočne, v priebehu konania žalobca uviedol, že otázku karantény riešil
v súvislosti s návratom štatutárneho zástupcu zo zahraničia dňa 12.3.2020 a nejasnosťami Opatrení
orgánov štátnej správy riešiacimi túto otázku. Žalobca dňa 13.3.2020 sa nevrátil zo zahraničia,
nebol v kontakte s osobou podozrivou z nakazenia koronavírusom, a fakticky ani s osobou, ktorá
mala spĺňať zákonné podmienky pre karanténu, pretože aj pri návrate štatutárneho zástupcu zo

zahraničia predchádzajúceho dňa, karanténne opatrenia začali platiť až dňom nasledujúcim. Sám nemal
príznaky ochorenia. Zavádzajúcimi informáciami mohol žalobca ovplyvniť konanie ošetrujúceho lekára,
zastupujúceho lekára pri uznávaní PN a PS, avšak týmto konaním neohrozil zdravie zamestnancov
tak, ako sa mu kladie za vinu v okamžitom skončení pracovného pomeru za vinu. Rovnako neporušil
podmienky lekárom uznanej karantény ani dňa 13.3. 2020, ani dňa 30.3. 2020. Dňa 13.3. 2020

nastúpil do práce a po získaní sumy informácii po ukončení práce nastúpil do karantény. Dňa 30.3.
mu už karanténa neplynula. Nedošlo preto k závažnému porušeniu pracovných povinností tak,
ako ich skutkovo vymedzil žalovaný , ktoré by malo za následok ohrozenie zdravia zamestnancov.
Preto nie sú splnené ani materiálne podmienky pre platné skončenie pracovného pomeru zo strany
žalovaného. Skutkovými tvrdeniami týkajúcimi sa porušenia povinností zamestnancom súvisiacich s

včasným neoznámením neprítomnosti v práci sa súd osobitne nezaoberal, pretože neboli vymedzené
ako dôvody skončenia pracovného pomeru. Tu však súd odkazuje na výkaz vyhotovený samotným
žalovaným, podľa obsahu ktorého žalobca na pokyn organizácie vykonával prácu v domácom prostredí
a organizácia mala vedomosť o dôvode jeho neprítomnosti na pracovisku od 17.3. 2020.

31.Súd neuznal dôvodnou obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že žalobca žalobu nepodal na súd
v dvojmesačnej prekluzívnej lehote. Žalobca podľa potvrdenia súdu žalobu na súd doručil dňa 5.6. 2020,
teda v zákonnej prekluzívnej dvojmesačnej lehote.

32.V časti určenie trvania pracovného pomeru súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný v konaní

preukázal, že žalobca mu dňa 2.4. 2020 doručil písomnú výpoveď. Neplatnosť výpovede na súde
nenapadla ani jedna zo strán a rovnako žalobca nezobral výpoveď späť so súhlasom žalovaného.
Výpovedná doba preto začala plynúť dňom 1.5. 2020 a pracovný pomer skončil jej uplynutím dňom
30.6. 2020. Nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že výpoveď je neplatná iba preto, že žalovaný /
pracovníčka podateľne žalovaného/ mu nepotvrdila jej prevzatie na rovnopise výpovede. Otázku

doručovania písomností, ktoré sa týkajú vzniku, zmeny a skočenia pracovného pomeru upravuje ust. §
38 Z.p. Výpoveď žalobca doručil žalovanému v súlade s ust § 38 ods. 3 Z.p.na pracovisku.

33.V zostávajúcej časti súd žalobu vylúčil na samostatné konanie v súlade s ust. § 166 ods. 2 CSP.
34.Náhradu trov konania súd stranám nepriznal vychádzajúc z ustanovenia § 255 ods. 2 CSP.

V rozhodnutej veci obe strany mali úspech v porovnateľnej časti, preto im nárok na trovy neprislúcha.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde
vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

sa týkajú procesných podmienok,
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci alebo
ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Proti časti rozsudku o vylúčení na samostatné konanie odvolanie nie je prípustné.