Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. jún 2021

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12C/20/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720201557
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2021:8720201557.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Františkom Zeleným, v právnej veci žalobcu: M. K., G.. XX.X.XXXX,

K. G. L. Č.. XX, práv. zast. B.. M.. M. E., Q., Y. XXXX, O., T.:XXXXXXXX, proti žalovanému A. P., Z. M. C.
C. W. O.P. A. P., Š. X, K., T.: XXXXXXXX, v konaní o náhradu škody vo výške 2.633,72 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.633,72 eur z titulu náhrady škody s 5 %ročným
úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 20.2.2020 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Z a s t a v u j e konanie v časti uplatneného úroku z omeškania nad výšku 5 % ročne z istiny

2.633,72 eur od 12.02.2020 do zaplatenia.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 92,70 % s tým, že o výške
náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.5. 2020 domáhal, aby zaviazal žalovaného zaplatiť mu

2.633,72 z titulu náhrady škody s 8,00 % ročným úrokom z omeškania od 12.02.2020 do zaplatenia.
Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Žalobu v písomnom podaní odôvodnil tým, že dňa 19.11.2013
bolo žalobcovi Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Vysoké Tatry, Obvodné oddelenie, vznesené
obvinenie sp. zn. Č.: U.-XXX/VY-O.-XXXX O. E., Ž. A. Ú. M. V. O. Z. O. F.. §.-F. XXX U.. X O.. Q.) Q.
F.N. G. J. podľa ust. §-u 156 ods. 1 Trestného zákona, proti ktorému podal sťažnosť. Sťažnosť bola
dňa 02.01.2014 uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry Poprad sp. zn. X O. XXX/XX/XXXX-XX
zamietnutá. Na základe takto vzneseného obvinenia splnomocnil obhajcu B.. M. E., advokáta v Poprade,

aby ho v danej trestnej veci obhajoval. Po rozsiahlom vyšetrovaní podala dozorujúca prokurátorka
Okresnej prokuratúry Poprad dňa 01.06.2015 na neho obžalobu pre skutok - prečinu ublíženia na zdraví
podľa ust. §-u 156 ods. 1 Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa ust. §-u 364 ods. 1 písm.
a) Trestného zákona. Prvostupňový súd v Poprade dňa 18.06.2015 pod sp. zn. XT XX/XXXXvydal
E. rozkaz, ktorým ho uznal vinným. Proti rozhodnutiu podal odpor v zákonnej lehote. Po dokazovaní
dňa 25.05.2016 prvostupňový súd v Poprade rozsudkom sp. zn. XT XX/XXXX-XXX I. uznal vinným zo
skutkov, ktoré sa mu kládli obžalobou za vinu, proti ktorému podal odvolanie dňa 22.08.2016. Krajský

súd v Prešove uznesením sp. zn. 4 To 30/16-294 napádaný rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému
súdu na prejednanie a nové rozhodnutie. Po ďalšom dokazovaní dňa 26.06.2017 prvostupňový súd
Poprad rozhodol tak, že ho opäť uznal vinným a to rozsudkom sp. zn. XT XX/XXXX-XXX, O. ktorému
podal odvolanie dňa 21.08.2017. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 4 To 11/18-371 zo dňa20.06.2018 napádaný rozsudok opäť zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie a
nové rozhodnutie. Následne dňa 06.11.2019 Okresný súd Poprad rozsudkom sp. zn. XT XX/XXXX-
XXX U. obžalovaného (žalobcu) spod obžaloby z dôvodu, že skutok, ktorý mu je kladený za vinu,

nie je trestným činom. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní dňa 06.11.2019 sa prokurátor
Okresnej prokuratúry Poprad a obžalovaný (žalobca) vzdali odvolania. Žalobca zvolenému obhajcovi v
trestnom konaní B.. M. E., Q.E. v Poprade uhradil odmenu za poskytovanie právnych služieb/obhajoby v
celkovej výške 2.633,72,- eur vyúčtované v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2005
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Odmena za poskytovanie

právnych služieb v celkovej výške 2.633,72,- eur bola uhradená nasledovne: dňa 21.11.2013 poskytnutý
preddavok na odmenu za obhajobu vo výške 500,- eur na základe príjmového pokladničného dokladu
zo dňa 21.11.2013,
- dňa 12.11.2014 poskytnutý preddavok na odmenu za obhajobu vo výške 300,- eur na základe
príjmového pokladničného dokladu zo dňa 12.11.2014,
- dňa 25.08.2016 poskytnutý preddavok na odmenu za obhajobu vo výške 888,64,- eur na základe

zálohovej faktúry č. 8/2016 vystavenej dňa 22.08.2016,
- dňa 25.08.2017 poskytnutý preddavok na odmenu za obhajobu vo výške 431,11,- eur na základe
zálohovej faktúry č. 6/2017 vystavenej dňa 21.08.2017,
- dňa 06.02.2020 poskytnutý preddavok na odmenu za obhajobu vo výške 513,97,- eur na základe
zálohovej faktúry č. 3/2020 vystavenej dňa 29.01.2020,

2.Zmyslom a účelom zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci je stanoviť v súlade s čl. 46 ods. 3 ústavy podmienky, za ktorých vzniká právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy
alebo nesprávnym úradným postupom, a to spôsobom, ktorý umožňuje odškodniť všetky prípady, v
ktorých bola poškodenému spôsobená škoda takým rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorý sa neskôr

ukázal ako nezákonný. Tento zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci je založený na princípe, podľa ktorého je štát povinný odstrániť každú nezákonnosť,
ku ktorej došlo pri výkone štátnej moci. V O. Ž. K. E. C. A. O. P. U. A. O. A.. J.. XT XX/XXXX,
J. C. je zrejmé, že predpoklad o tom, že sa žalobca dopustil trestného činu, pre ktorý bola podaná
obžaloba, sa nenaplnil. Písomnou žiadosťou požiadal o predbežné prerokovanie nároku Ministerstvo

vnútra Slovenskej republiky, a to podaním zo dňa 11.02.2020, v ktorom ho vyzval na náhradu škody,
ktorá predstavuje sumu 2.633,72,- eur, ktorú zaplatil svojmu obhajcovi ako odmenu. Zaplatením odmeny
žalobcom zvolenému obhajcovi za poskytnutú obhajobu v trestnom konaní, došlo k zníženiu majetku
na strane žalobcu, čo predstavuje jeho škodu. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky prípisom zo
dňa 19.02.2020 žalobcovi oznámilo, že jeho predbežné prerokovanie nároku postúpilo žalovanému na

vybavenie. Žalobcovi bol dňa 24.04.2020 doručený prípis žalovaného, ktorým mu žalovaný oznámil,
že nezistil splnenie zákonných podmienok pre uspokojenie nároku uplatneného v žiadosti o predbežné
prerokovanie nárokov na náhradu škody, preto žiadosť žalobcu ako nedôvodnú odmieta.
Na preukázanie svojich tvrdení predložil plnomocenstvo na zastupovanie, príjmový pokladničný
doklad, zálohové faktúry, faktúru, špecifikáciu úkonov v trestnej veci, písomnú žiadosť poškodeného

o predbežné prerokovanie nároku, vyjadrenie M. Z. A., W. O. A. Q. navrhol oboznámiť trestný spis
Okresného súdu Poprad sp. J.. XT XX/XXXX.
V ďalších písomných podaniach poukázal na to, že ak má byť štát skutočne považovaný za právny štát,
musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných
práv jednotlivca. Nemožno prihliadnuť, že štát nemá slobodnú voľbu, ale je povinný striktne dodržiavať

právo v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii. Na jednej strane je povinnosťou orgánov
činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť
zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných
práv. V takejto situácii nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné
podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Až na základe 6-rokov trvajúceho

súdneho konania sa žalobca domohol svojho práva na očistenie svojej osoby, keď celý tento čas
poukazoval na to, že nie je zodpovedný za skutky, ktoré sa mu kládli za vinu. Teda nedošlo k naplneniu a
preukázaniu základného predpokladu vzneseného obvinenia orgánom činným v trestnom konaní, ktoré
by vyústilo do právoplatného odsúdenia obžalovaného v trestnom konaní. Preto nemôže ani orgán -
prokurátor,ktorývykonávadohľadnadzachovávanímzákonnostivtrestnomkonaní,terazspochybňovať

základné princípy trestného konania a predovšetkým princíp prezumpcie neviny tak, ako je to uvedené
v jeho vyjadrení. Nález Ústavného súdu SR č. II. ÚS 163/13-50 zo dňa 13.11.2013, o ktorý sa žalovaný
opiera vo svojom vyjadrení, nie je možné aplikovať na prípad žalobcu, keď týmto nálezom Ústavný súd
riešil otázku premlčania nároku na náhradu škody /náklady obhajoby/ a to v jeho súvislosti s nezákonnouväzbou. Uvedený názor uvádza Krajský súd Košice vo svojom rozhodnutí sp. zn. 2Co/446/2016 zo
dňa 24.8.2017/, na ktorý žalobca poukazuje/. Poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR
1Cdo/64/2008, 4Cdo/183/2009, 4 M Cdo15/2009, 4 Cdo 54/2011, ktorá je stále platnou a použiteľnou

judikatúrou.
Na pojednávaní ďalej uviedol, že svoj nárok odvodzuje v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Ide o objektívnu zodpovednosť štátu bez ohľadu na
zavinenie, ktorej sa nemohol zbaviť a v rámci ktorej sa neposudzuje správnosť rozhodnutia orgánu, ktorý
ho vydal z hľadiska toho, či pri rozhodovaní porušil alebo neporušil právnu povinnosť a škodu zavinil.

Jediným rozhodujúcim kritériom v danom prípade je výsledok tohto konania, a to rozsudok OS PP pod
sp. zn. XT XX/XXXX J. V. X.XX.XXXX, ktorým bol obžalovaný, teda žalobca oslobodený spod obžaloby,
nakoľko nebolo preukázané, že skutok je trestným činom. V rámci súdneho konania sa nepreukázal a
nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, teda žalobcom.
Civilný súd sa zaoberá jedine otázkou, či v danom prípade existuje nárok na náhradu škody a účelnosť
vynaložených nákladov žalobcu na obhajobu. Náklady, ktoré vynaložil žalobca, resp. obžalovaný v

trestnom konaní boli účelné, nakoľko výsledkom trestného konania bolo oslobodenie spod obžaloby.
Žalobca reálne vynaložil finančné prostriedky na trovy obhajoby a tieto viedli k zmenšeniu resp. úbytku
jeho majetku. Za nezákonné rozhodnutie považuje uznesenie vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ
Č.: U.-XXX/VY-O.-XXXX J. V. 10.10.2013 a tiež uznesenie Okr. O. O. O. A.. J.. XPv XXX/XX/XXXX J. V.
X.X.XXXX, C.rým sťažnosť obvineného zamietol. V časti uplatneného úroku z omeškania zobral žalobu

čiastočne späť vo výške presahujúcej 5 % zo žalovaného návrhu.

3.Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Uznesenie
o vznesení obvinenia nemožno v danom prípade automaticky považovať za nezákonné len z dôvodu,
že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní trestného činu sa neskôr z rôznych

dôvodov nepotvrdila (porovn. napr. nález ÚS SR - II. ÚS 163/13 - 50 zo dňa 13.11.2013); v danom
prípade až v súdnom konaní sa ustálil skutkový a právny stav veci, ktorý súd vyhodnotil v prospech
žalobcu. Nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS SR - II. ÚS 163/13 - 50 zo dňa 13.11.2013 bol
prelomený dovtedajší nesprávny názor niektorých súdov, podľa ktorého oslobodenie spod obžaloby by
malo mať za následok automaticky nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia. Samotné uznesenie

o vznesení obvinenia ani úkony prípravného trestného konania nemohli byť nezákonné, ak súd (v
trestnom konaní) prijal obžalobu a to bez ohľadu na konečné rozhodnutie súdu v trestnom konaní. Tu
poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/201/2007. Zákonodarca pre vznesenie
obvinenia nevyžaduje takú mieru istoty, ktorú vyžaduje pre postavenie obvineného pred súd a už
vôbec nie takú mieru istoty, ktorú vyžaduje pre uznanie viny obžalovaného súdom. Presvedčenie o

dôvodnosti podozrenia nie je týmto totožné s presvedčením o vine, a preto k vzneseniu obvinenia stačí
dostatočne zdôvodnená pravdepodobnosť, že určitá osoba spáchala trestný čin. Uznesenie o vznesení
obvinenia nemožno považovať za nezákonné len z dôvodu, že obvinený nebol právoplatne odsúdený.
V predmetnej trestnej veci je vzhľadom na skutkové okolnosti zrejmé, že zásady trestného konania
boli dodržané, zistené okolnosti nasvedčovali tomu, že bol spáchaný trestný čin a že na podklade

zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že tento čin bol spáchaný určitou osobou,
pričom preukázanie viny obžalovanému je až vecou dokazovania pred súdom. Uznesenie o vznesení
obvinenia podľa platného práva nepredpokladá istotu, že sa skutok stal, že je trestným činom s istotou,
že ho skutočne spáchal podozrivý. Uznesenie o vznesení obvinenia preto nie je nezákonným len z
dôvodu, že sa nepotvrdila v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní trestného činu.

Trestné stíhanie voči žalobcovi bolo vedené zákonne, v súlade s legitímnym záujmom štátu na vedení
trestného stíhania, pretože tu bolo v danom momente dôvodné podozrenie zo spáchania trestného
činu. Tvrdenie o zákonnosti uznesenia o vznesení obvinenia žalovaný opiera aj skutočnosť, že po
podaní obžaloby prokurátorkou Okresnej prokuratúry Poprad pre prečin ublíženia na zdraví podľa §
156 ods. 1 Trestného zákona a pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona

bol Okresným súdom Poprad dňa 18.06.2015 vydaný trestný rozkaz č. k. 5T 70/2015-214, ktorým súd
uznal obžalovaného (žalobcu v tomto konaní) vinným zo spáchania skutku podľa obžaloby. Z prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.
a/ Trestného zákona bol žalovaný súdom uznaný vinným aj rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 5T
70/2015-274 zo dňa 25.06.2016. Po podaní odvolania žalobcu proti rozsudku č. k. 5T 70/2015-274 zo

dňa 25.06.2016 a vrátení veci odvolacím súdom na nové prejednanie a rozhodnutie bol žalovaný uznaný
vinným opakovane (tretí krát), a to rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 5T 70/2015-335 zo dňa
26.06.2017. Na tom, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo v čase jeho vydania uznesením zákonným
nič nemení ani skutočnosť, že v súdnom konaní, až po podaní odvolania žalobcu proti rozsudku č. k. 5T70/2015-335 zo dňa 26.06.2017, opakovanom vrátení veci odvolacím súdom a doplnení dokazovania,
sa inak ustálil skutkový a právny stav veci, ktorý súd vyhodnotil tak, že podľa § 285 písm. b) Trestného
zákonažalobcuspodobžalobyoslobodil.Žalobcaboltedavkonečnomdôsledkuoslobodenýsúdomažv

poradítretímrozsudkomvydanýmOkresnýmsúdomPopradč.C..XTXX/XXXX-XXXJ.V.XX.XX.XXXX,
a to po vykonaní ďalšieho dokazovania, pri ktorom došlo k zmenám výpovedí viacerých svedkov, ako aj
samotného poškodeného. Z vyššie uvedených dôvodov má za to, že aj uznesenie prokurátorky Okresnej
prokuratúry Poprad sp. zn. 2Pv 362/13/7706-13 z 02.01.2014 o zamietnutí sťažnosti bolo rozhodnutím
zákonným a správnym.

Na pojednávaní ďalej uviedol, že nie je pravdou, ako uvádza žalobca, že strana žalovaného poukazovala
len na nález ÚS SR sp. zn. 2ÚS 163/13, ale zdôraznil, že žalobca bol po vydaní uznesenia o vznesení
obvinenia ako aj po vydaní uznesenia prokurátorky o zamietnutí sťažnosti opakovane uznaný vinným.
Rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní nemohli byť nezákonné, keďže súd tak prijal obžalobu
prokurátora a opakovane aj uznal vinu žalobcu zo spáchania prečinov ublíženia na zdraví a výtržníctva.
Čo sa týka výšky uplatnených trov, neboli zistené skutočnosti, ktoré by spochybňovali výšku jednotlivých

uplatnených položiek, z ktorých sa skladá celkovo žalobcom uplatnený nárok.
4.Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením listinných dôkazov a to plnomocenstva na
zastupovanie, príjmových pokladničných dokladov, zálohových faktúr, špecifikácie úkonov v trestnej
veci, písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku, vyjadrenia Ministerstva vnútra
SR, Generálnej prokuratúry SR , trestného spisu Okresného súdu Poprad A.. J.. XT XX/XXXX, J. G.

najmä uznesenia policajného orgánu, prokuratúry, rozsudkov zistil nasledovný skutkové stav :

5.Podľa obsahu pripojeného spisu Okresného súdu O. A.. J.. XT XX/XXXX F. J. V. XX.XX.XXXX A..
J.. Č.: U.-XXX/VY/PP-XXXX-U., U. O. Vysoké Tatry, poverený príslušník policajného zboru A. M. K.
J. O. výtržníctva a ublíženia na zdraví na základe zistených skutočností, že dňa 10.11.2012 v čase

okolo 23.00 hod. v pohostinskom zariadení Pod vežou v Novej Lesnej na mieste prístupnom verejnosti
za prítomnosti viacerých osôb fyzicky G. Y. O. E., že pristúpil k jeho stolu, za ktorým v tom čase
sedel a udrel ho päsťou svojej ruky do oblasti tváre, následne O. Z. Y. U. Z. O. do krčmy a po jeho
vykríknutí sa strhol fyzický konflikt viacerých osôb, z ktorých pramenil úder dlaňou do tváre a kopnutie do
ľavého lýtka Z. O.a nezistenou osobou, čím takto obvinený svojim konaním poškodenému Y. O. spôsobil

poranenia a to zlomeninu nosových kostí bez posunu úlomkov s tržnou ranou, pomliaždenie okolo
očnicovej oblasti, otras mozgu ľahkého stupňa, pre ktoré bol v nemocničnej liečbe od 11.11.2012 do
13.11.2012 a v ambulantnej liečbe do 29.11.2012 a poškodenému Viliamovi Pitoňákovi boli spôsobené
poranenie pomliaždenie nosa a hornej pery, ktoré si nevyžiadali práceneschopnosť. Na základe
sťažnosti obvineného prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad uznesením zo dňa 2.1.2014 rozhodol

tak, že sťažnosť zamietol ako nedôvodnú. Po podaní obžaloby Okresnou prokuratúrou Poprad súd dňa
18.6.2015 vydal trestný rozkaz, ktorým uznal obžalovaného vinným z prečinu ublíženia na zdraví a z
prečinu výtržníctva. Po podaní odporu obžalovaným, súd rozsudkom zo dňa 25.5.2016 opätovne
uznal obžalovaného vinným z daných trestných činov. Na základe odvolania obžalovaného Krajský
súd v Prešove zrušil prvostupňové rozhodnutie. Rozsudkom zo dňa 26.6.2017 Okresný súd Poprad

opätovne uznal obžalovaného vinným a na základe jeho odvolania Krajský súd v Prešove opakovane
zrušil prvostupňové rozhodnutie a súdu I. stupňa uložil doplniť dokazovanie pri rešpektovaní právneho
názoru odvolacieho súdu. Rozsudkom zo dňa 6.1.2019 Okresný súd Poprad obžalovaného pre skutok
uvedený v obžalobe právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví a prečin výtržníctva, oslobodil,
pretože skutok nie je trestným činom. Rozsudok neobsahoval odôvodnenie, pretože po jeho vyhlásení

sa prokurátor a obžalovaný vzdali opravného prostriedku.

6.Dňa 21.11.2013 vystavil B.. M. E. Ž. príjmový pokladničný doklad o prijatí preddavku na úkony právnej
služby vo výške 500,- eur.

7.Dňa 12.11.2014 Z. B.. M. E. Ž. príjmový pokladničný doklad o prijatí preddavku na úkony právnej
služby vo výške 300,- eur.

8.Dňa 22.8.2016 Z. B.. M. E. Ž. J. Y. O. Č.. X/XXXX G. A. XXX,XX,- N. Q. V. O. G. U. J. O. právnych
služieb obhajoby vo veci vedenej pod sp. zn. 5T 70/2015. Platba bola prijatá advokátom dňa 25.6. 2016.

9.Dňa 21.8.2017 vystavil JUDr. M. E. J. faktúru pod č. 6/17 na sumu 431,11 eur ako doplatok preddavku
na odmenu za právne služby obhajoby vo veci vedenej na OS PP sp. zn. 5T 70/2015. Platba bola prijatá
advokátom dňa 25.8. 2017.10.Dňa 29.1.XXXX B.. M. E. Z. pod č. 3/2020 faktúru žalobcovi na úhradu sumy 513,97 eur za
poskytnutie právnych služieb obhajoby. Právne služby advokát vyčíslil v celkovej výške 2.633,72 eur,

vyúčtované preddavky na odmenu vo výške 2.119,75 eur a nedoplatok za právne služby na sumu
513,97,- eur. Prílohou faktúry tvorí špecifikácia právnych úkonov. Úhradu žalobca poskytol na účet
advokáta dňa 6.2. 2020.

11.Listom zo dňa 11.2.2020 požiadal právny zástupca žalobcu Ministerstvo vnútra SR o predbežné

prerokovanie nároku v súvislosti s trestným konaním vedeným proti jeho osobe a to vo výške 2.633,72
eur predstavujúcej trovy obhajoby. V žiadosti poukázal na skutočnosť, že dňa 10.10.2013 mu bolo
vznesené obvinenie pre prečin výtržníctva, proti ktorému podal sťažnosť. Sťažnosť bola prokuratúrou
zamietnutá. Na základe vzneseného obvinenia si zvolil obhajcu JF.. M. E.. P. U. A. O. A.. J.. XT XX/
XXXX, ktorým u bol doručený dňa 27.1.2020 bol spod skutku oslobodený.

12.Listom zo dňa 19.2.2020 M. Z. A. postúpilo žiadosť Generálnej prokuratúre SR s odôvodnením, že
dozor vykonávajúci prokurátor zamietol sťažnosť žiadateľa proti uzneseniu o vznesení obvinenia a podal
na žiadateľa obžalobu. Orgánom príslušným konať v mene štátu je takto Generálna prokuratúra.

13.Listom zo dňa 20.4.2020 Generálna prokuratúra SR právnemu zástupcovi žalobcu oznámila, že

nezistila splnenie zákonných podmienok pre uspokojenie nároku uplatneného v žiadosti o predbežné
prerokovanie nárokov na náhradu škody, a preto ju odmietla. Žiadateľ neuviedol žiadne konkrétne
skutkové a právne okolnosti, ktoré by mali oporu v zákone, pre ktoré má byť uznesenie o vznesení
obvinenia a na to nadväzujúce úkony nezákonné. Jediným dôvodom, pre ktorý oznamovateľ žiadosť
podal, bola skutočnosť oslobodenia spod obžaloby. Za nezákonné možno považovať iba také

rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré už v čase jej vydania nemalo zákonný podklad. Uvedený
názor vyjadril Ústavný súd SR v náleze č. II. ÚS 163/2013 z 13.11.2013. Zákon č. 514/2003 Z. z.
ani ustálená judikatúra NS SR nepozná titul na náhradu škody, uznesenie o vznesení obvinenia,
uznesenie o zamietnutí sťažnosti, a ani podanú obžalobu. Policajný orgán nemal a ani nemá v
prípade, ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného

stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, inú možnosť, iba vydať
uznesenie o vznesení obvinenia. Prokurátor je povinný podať obžalobu aj v prípade, keď si dve
skupiny dôkazov odporujú, a rozpory nie je možné odstrániť, pretože ďalšie dôkazy sa už nedajú
zaobstarať dostupnými prostriedkami. Prípravné konanie prebiehalo v zmysle ustanovení Trestného
zákona, Trestného poriadku. Žiadateľ bol trestným rozkazom uznaný vinný zo žalovaného skutku a

vinný bol uznaný aj rozsudkami súdov. Až po vykonaní ďalšieho dokazovania, pri ktorom došlo k
zmene výpovedí viacerých svedkov ako aj samotného poškodeného súd nakoniec žiadateľa oslobodil.
Poškodený bol odkázaný s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Je v rozpore s dobrými mravmi,
aby osoba, ktorá sa preukázateľne dopustila protispoločenského konania, ktorého posúdenie závisí v
závažnosti iba od subjektívneho názoru, bola akýmkoľvek spôsobom odškodnená. Uvedenú zásadu

obsahuje ust. § 3 ods.1 OZ. Konanie o náhradu škody podlieha základným zásadám civilného práva,
medzi ktoré patrí aj to, že nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho konania a výkon práva
musí byť v súlade s dobrými mravmi.

14.Podľa špecifikácie úkonov v trestnej veci obžalovaného Milan Bystrian, nar.: 25.2.1979, sp. zn.

5T/70/2015 vednej na Okresnom súde Poprad jednotlivé úkony právnej služby boli špecifikované
nasledovne.
1. Prevzatie a príprava obhajoby 21.11.2013 65,08 €
2. Výsluch svedka O.. Y.. O. V. 27.1.2014 od 10.00 hod.-10.45 hod 67,- €
3. Návrh na vykonanie dôkazu dňa 31.1.2014 67,- €

4. Porada dňa 12.11.2014 67,- €
5. Výsluch obv. M.. K. V. XX.XX.2014 od 8.00 hod. - 9.05 hod., výsluch pošk. Z.. O. dňa
18.11.2014 od 9.1 Ohod.-10.21 hod 67,- €
6. Konfrontácia medzi obv. M.. K. Q. O.. Z.. O. dňa 18.11.2014 od 10.40 hod. - 10.55 hod., konfrontácia
medzi obv. M.. K. Q. O.. Y.. O. dňa 18.11.2014 od 10.58 hod.- 11.15hod., výsluch A. Z.. O. V. 18.11.2014

od 11.25 hod. - 11.40 hod. 67,- €
7. Výsluch svedka A. Š. V. XX.11.2014 od 13.00hod. -13.15 hod., svedka I. Šifra pd
13.20hod-13.30 hod., A. L.. E. U. XX.XXhod.-XX.XXhod., A. B..C. od 14.45hod.- 15.1 Ohod 67,- €
8. Výsluch A. L.. Š. dňa 18.11.2014 od 15.15hod.-l5.35 hod., svedka M. Ambróz od15.50hod.-16.1 Ohod 67,- €
9. Výsluch svedka M. K. dňa 1.12.2014 67,- €
10. Výsluch A. P.. E. dňa 5.12.2014 od 14.05hod.-14.30hod.„ svedka Miloš Bystrian od

14.30hod.-14.50hod 67,- €
11. Návrh na vykonanie dôkazu dňa 5.12.2014 67,- €
12. Výsluch svedka M. O. V. XX.XX.XXXX od 12.35hod.-13.00hod., rekognícia od 13.05hod.-
13.3 Ohod 67,- €
13. Výsluch znalca M.. J.. I. V. 28.1.2015 od 14.48 hod.-15.10hod 69,91 €

14. Záverečné preštudovanie vyšetrovacieho spisu dňa 30.3.2015 69,91 €
15. Hlavné pojednávanie dňa 12.10.2015 (odročené) 17,47 €,
16. Hlavné pojednávanie dňa 02.12.2015 od 9.15 hod.-10.50hod 69,91 €
17. Hlavné pojednávanie dňa 3.2.2016 od 9.00hod. - 12.30 hod.(nad 2 hodiny) 2x 71,50 €
18. Hlavné pojednávanie dňa 13.4.2016 od 9.OOhod.-1 l.OOhod 71,50,-€
19. Hlavné pojednávanie dňa 25.5.2016 od 9.00hod. - 11.05 hod 71,50,-€

20. Odvolanie voči rozsudku zo dňa 22.08.2016 71,50,-€
21. Hlavné pojednávanie dňa 05.04.2017 (odročené) 18,41,-€
22. Hlavné pojednávanie dňa 10.05.2017 od 10.45 hod. - 12.47 hod.(nad 2 hodiny) 2x 73,66, €,
23. Hlavné pojednávanie dňa 25.05.2017 od 10.00 hod. - 10.55 hod.(do 2 hodín) 73,66, €
24. Hlavné pojednávanie dňa 26.06.2017 od 9 00 hod. - 10.00 hod.(do 2 hodín) 73,66,€

25. Odvolanie voči rozsudku zo dňa 14.08.2017 73,66 €
26. Nahliadnutie do spisu dňa 13.5.2019 81,67 €,
27. Vyjadrenie k znaleckému posudku dňa 14.5.2019 81,67 €
28. Hlavné pojednávanie dňa 25.9.2019 od 9.00 hod. do 12.10 hod., 2x úkon 163,34, €
29. Hlavné pojednávanie dňa 6.11.2019 81,67, €

Obvinenie za prečin ublíženia na zdraví podľa ust.§-u 156 ods. 1 TZ a pre prečin výtržníctva podľa ust.§-
u 364 ods. 1 písm. a/ TZ
Hodnota 1 úkonu v zmysle Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. §12 ods. 3 písm. a)
Za rok 2013 :::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::: 65,08 €
I x právny úkon á 65,08,-€ ::::::::::::::::::::::::: 65,08, €

Za rok 2014 :::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::: 67,- €
II x právny úkon á 67,-€ ::::::::::::::::::::::::: 737,- €
Za rok 2015 :::::::::::::::::: 3x právny úkon á69,91 €
3x právny úkon á 69,91 € ::::::::::::::::::::209,73 €
1 x právny úkon á 17,47,€ :::::::::::::::::::::17,47 €

Za rok 2016 ::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::: 71,50 €
5x právny úkon á 71,50 € ::::::::::::::::::::::::::: 357,50 €

Za rok 2017 :::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::: 73,66 €
1 x právny úkon á 18,41 ::::::::::::::::::::::::: 18,41 €
5x právny úkon á 73,66,-€ ::::::::::::::::::::::::: 368,30 €
Za rok 2019 ::::::::::::::::::::::::::::::::::::::;::::: 81,67 €

5x právny úkon á 81,67 € ::::::::::::::::::::::: 408,35 €

Rež. paušál za rok 2013 :::::::::::::::::::::::::::: 7,81 €
1 x rež. paušál á 7,81 € :::::::::::::::::::::::::::: 7,81 €
Rež. paušál za rok 2014 :::::::::::::::::::::::::::: 8,04 €

11 lx rež. paušál á 8,04 € :::::::::::::::::::::::::::: 88,44 €
Rež. paušál za rok 2015 :::::::::::::::::::::::::::: 8,39 €
4x rež. paušál á 8,39 € :::::::::::::::::::::::::::: 33,56 €
Rež. paušál za rok 2016 :::::::::::::::::::::::::::: 8,58 €
4x rež. paušál á 8,58 € :::::::::::::::::::::::::::: 34,32 €

Rež. paušál za rok 2017 :::::::::::::::::::::::::::: 8,84 €
5x rež. paušál á 8,84 € :::::::::::::::::::::::::::: 44,20 €
Rež. paušál za rok 2019 :::::::::::::::::::::::::::: 9,80 €
4x rež. paušál á 9,80 € :::::::::::::::::::::::::::: 39,20 €SPOLU ::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::: 2.429,37 €
Vyčíslenie nákladov na PHM, za stratu času a použitie motorového vozidla v konaní:
• Za PHM s DPH na trase PP- Smokovec a späť dňa 27.1.2013, dňa 18.11.2014, dňa

1.12.2014, dňa 5.12.2014, dňa 15.12.2014, dňa 30.3.2015, 6 x 26 km x 6,8 lit/100= 10,60 x
1,379 ...........................................................................................................14,62 €
• Za použitie vozidla na trase PP - - Smokovec a späť dňa 27.1.2013, dňa 18.11.2014, dňa
dňa 5.12.2014, dňa 15.12.2014, dňa 30.3.2015, 1 km = 0,183 x 156 km ..... 28,55 €
• Za stratu času na ceste PP - Smokovec dňa 27.1.2013, za 2 polhodín á € 13,01 26,02 €

• Za stratu času na ceste PP - Smokovec dňa 18.11.2014, dňa 1.12.2014, dňa 5.12.2014, dňa
15.12.2014, za 8 polhodín á € 13,40 ........................................................... 107,20 €
• Za stratu času na ceste PP - Smokovec dňa 30.3.2015, za 2 polhodín á € 13,98…27,96 €

SPOLU :::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::: 204,35 €
SPOLU K ÚHRADE..................................2.633,72 €

Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy
(3) Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho
orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a , ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z.
(1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods.1 písm. f uvedeného zákona
(1) Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene
štátu
f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného

predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,

Podľa § 5 ods. 1 uvedeného zákona
(1)Právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímmáúčastníkkonania,ktorémuvznikla
škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 uvedeného zákona
(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo
zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný

rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 17 uvedeného zákona
(1) Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a)
(2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením

vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
(3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
(4) Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady
poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu 8a)
(5) zrušený od 1.1.2013.

Podľa § 18 citovaného zákona
(1) Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v
konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatreníalebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v
konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola
vec postúpená inému orgánu.

(2) Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli
v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s
nesprávnym úradným postupom.
(3) Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové
výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. 9) Súčasťou trov

konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Podľa § 193 CSP
Súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou
Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika
viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva,

ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných
orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa
osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku
spoločnosti.

Podľa § 3 O.z.
(1) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

15.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané,

že žaloba je dôvodná. Medzi stranami nie je sporným, že proti žalobcovi bolo pod sp. zn. 5T 70/2015
Okresným súdom Poprad trestné konania pre prečin výtržníctva a ublíženia na zdraví, ktoré skončilo
oslobodzujúcim rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť. Žalobca požiadal žalovaného o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z, ktorá mu mala byť spôsobená
pri výkone verejnej moci v trestnom konaní . Žalovaný jeho nárok neuznal a neuspokojil v zákonnej

lehote, čo právnemu zástupcovi žalobcu oznámil listom zo dňa 20.4. 2020, preto sa žalobca so svojim
nárokom obrátil na súd.

16.Spornou skutočnosťou je dôvodnosť uplatneného nároku čo do základu. Uplatnený nárok do svojej
výšky predstavujúci náhradu účelne vynaložených trov trestného konania tak, ako ho žalobca

vyčíslil , žalovaný nespochybnil. Žalovaný nárok žalobcu neuznal s tvrdením, že obvinenie mu bolo
vznesené zákonne, aj keď sa neskôr pravdepodobnosť o spáchaní skutku nepotvrdila. Rozhodnutie o
obvinení nemožno považovať automaticky za nezákonné, pričom je potrebné vychádzať z rozhodnutia
ÚS SR II 163/2013. Aj samotný súd žalobcu uznal celkom trikrát vinným zo spáchania prečinu a k jeho
oslobodeniu došlo až na základe zmenených výpovedí svedkov a samotného poškodeného.

17.V danom prípade orgánom príslušným konať v mene štátu na strane žalovaného je Generálna
prokuratúra SR v zmysle § 4 ods.2 písm. f) zák. č. 514/2003 Z.z. v platnom znení, pretože titul, na
základe ktorého si žalobca uplatnil náhradu škody, žalobca označil uznesenie povereného príslušníka
polície OO PZ o vznesení obvinenia. Prokurátor následne odobril správnosť a zákonnosť postupu

policajného orgánu zamietnutím sťažnosti žalobcu ako obvineného proti uzneseniu a následne podal
obžalobu na žalobcu na príslušný súd. V otázke oprávnenosti konkrétneho štátneho orgánu konať v
mene štátu existuje pomerne rozsiahla ustálená judikatúra súdov , napr. nález ÚS SR sp. zn. II ÚS
25/2011, NS SR sp. zn. 4Cdo 183/2009, 3Cdo 194/2010 a.i./

18.Súd následne skúmal, či v danom prípade došlo ku splneniu zákonných predpokladov zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú žalobcovi nezákonným rozhodnutím v zmysle zák. 514/2003 Z.z.

19.Zodpovednosť štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je koncipovaná ako objektívna, t.j.
bez ohľadu na akékoľvek zavinenie, ktorej sa štát nemôže zbaviť. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti

konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok konania / viď rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo
194/2010,Cdo183/2009 /. Rozhodujúcou skutočnosťou opodstatnenosti zákonnosti začatia trestného
stíhania je nielen to, že v čase vydania uznesenia o vznesení obvinenia existuje pravdepodobnosť
o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou, ktorá sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila, aleneskorší výsledok tohto trestného stíhania. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS
540/2016 zo dňa 13.12.2016 konštatoval, že nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením
trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti

štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. účinného od 1. júla 2004 a rovnako aj podľa predtým platného
zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho
nesprávnym úradným postupom účinného do 30. júna 2004. Súdna judikatúra dôvodí, že zmyslu právnej
úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym
či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená, a dospela k záveru, že ak

došlo k zastaveniu trestného stíhania, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať
z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Tieto závery
prijaté súdnou judikatúrou v čase platnosti zákona č. 58/1969 Zb. sú napriek zmene právnej úpravy
stále použiteľné (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 M Cdo 15/2009) a svojou
rozhodovacou činnosťou ho v prevažnej miere potvrdzuje aj ústavný súd (napríklad III. ÚS 117/06, I.
ÚS 320/2016, I. ÚS 395/2016 a iné). Ak trestné stíhanie konkrétnej osoby neviedlo k jej právoplatnému

odsúdeniu bez ohľadu na dôvod, pre ktorý sa tak stalo, uznesenie, ktorým bolo obvinenému vznesené
obvinenie, je potrebné považovať za takýchto okolností vždy za nezákonné a zasahujúce do základných
práv jednotlivca.

20.Zákon č. 514/2003 Z. z. výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia spod

obžaloby resp. v prípade zastavenia trestného konania, avšak existuje konštantná judikatúra, ktorá
dospela k záveru, že ide o špecifický prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú začatím a vedením
trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej a to z úpravy
zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa ust. § 5,6 zákona č. 514/2003 Z.z.
Ten, proti komu bolo trestné stíhanie vedené a bolo zastavené, alebo obžalovaný bol oslobodený

spod obžaloby, má zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia
ako nezákonným rozhodnutím. Podstata nároku na náhradu škody sa v danom prípade neviaže na
nesprávnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný
výsledok trestného stíhania. Tu súd poukazuje na rozhodnutia NS SR 3Cdo 194/2010 a 4MCdo 15/2009.

21.Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti zákonnosti začatia vedenia trestného stíhania je nielen
to, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou
sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdí, ale hlavne neskorší výsledok tohto trestného stíhania, /viď
rozhodnutie NS SR 4Cdo 183/2009, 4MCdo 15/2019 a podobne/. Tieto právne závery nie sú v rozpore
s nálezom ÚS SR II ÚS 163/2013, ktorý právne závery všeobecných súdov, ktorých ústavnosť bola

na základe sťažnosti preskúmavaná, a ktoré priznali strane náhradu škody súvisiacej s nezákonným
obvinením s odkazom na ustálenú judikatúru NS SR, nespochybnil. Zodpovednosť štátu je v zmysle
zák. č. 514/2003 Z. z. objektívna, ktorej sa štát nemôže zbaviť. Ústavný súd v odôvodnení nálezu
v časti týkajúcej sa zákonnosti, resp. nezákonnosti uznesenia o vznesení obvinenia a jeho možných
dôsledkov pre uplatnenie nároku na náhradu škody proti štátu vzhľadom na výsledok trestného

konania akcentoval hlavne to, že legálnym prostriedkom obvineného z trestného činu, ako rozptýliť
zákonnosť dôvodov, na ktorých je obvinenie postavené, je podanie sťažnosti proti nemu. Žalobca využil,
právo podania sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, no neúspešne. Nadradený prokurátor
ako orgán príslušný na rozhodnutie o sťažnosti nevyužil svoju kompetenciu, nezákonné rozhodnutie
nezrušil, trestné stíhanie nezastavil, sám vec nepostúpil. Vo veci bola napokon podaná obžaloba.

22.Ústavnoprávny základ nároku jednotlivca na náhradu škody v prípade trestného stíhania, ktoré je
skončené oslobodením spod obžaloby, je daný tak ustanovením článku 46 ods. 3 Ústavy SR, ale vo
všeobecnej rovine tiež v článku 1 ods. 1 Ústavy SR. / viď rozsudok KS BB 16Co/1008/2015/.

23.Zhľadiskazodpovednostištátuzaškodumáten,ktoboloslobodenýspodobžaloby,právonanáhradu
škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Takéto právo by nemal iba vtedy, ak by si vznesenie
obvinenia zavinil sám, bol spod obžaloby oslobodený len preto, že nie je trestne zodpovedný, prípadne
z dôvodu amnestie (NS SR sp. zn. 1Cdo 64/2008).

24.Z obsahu trestného spisu sp. J.. XT/XX/XXXX Z. G. U. A. O. je nepochybné, že voči žalobcovi bolo
vedené trestné konanie. Poverený príslušník PZ mu vzniesol obvinenie za prečin výtržníctva a ublíženia
na zdraví . Prokurátor jeho sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia zamietol a následne na
žalobcu podal obžalobu. V konaní pred súdom tento obžalovaného pre skutok uvedený v obžalobeprávne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví a prečin výtržníctva, oslobodil, pretože skutok nie
je trestným činom.

25.V konečnom dôsledku trestné konanie voči žalobcovi neskončilo právoplatným odsúdením
ani uložením inej sankcie za skutok, z ktorého bol obvinený , v priestupkovom, správnom resp.
disciplinárnom konaní. Je preto možné na daný prípad aplikovať konštantnú judikatúru súdov, že
oslobodenie spod obžaloby má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre
nezákonnosť.

26.Súd dospel k záveru, že žalobca si trestné stíhanie sám nezavinil. V trestnom konaní obranu
založil na konštantnom tvrdení, že skutok nespáchal. Po doplnení dokazovania súdom prvej inštancie
na základe pokynu odvolacieho súdu, aj keď bol predtým opakovane uznaný vinným, nakoniec bol spod
obžaloby oslobodený. Príčinnú súvislosť medzi zahájením či vedením trestného stíhania a zavinením
obvineného je potrebné hľadať nie v jeho konaní, ktorým mal podľa orgánov činných v trestnom konaní

naplniť skutkovú podstatu trestného činu, pre ktorý bol stíhaný, ale v inom jeho chovaní pred zahájením
trestného stíhania resp. v jeho priebehu, predovšetkým v jeho postoji voči orgánom činným v trestnom
konaní, teda v tom, či svojim jednaním alebo úkonmi procesného charakteru zapríčinil, že trestné
stíhanie muselo byť zahájené. Nejde teda o to, či obvinený sa dopustil hoci zavinene skutku, pre ktorý
bol stíhaný a ktorým vyvolal podozrenie, že bol spáchaný trestný čin, ale o to, či svojim iným alebo

ďalším jednaním ovplyvnil postup orgánu činného v trestnom konaní pred zahájením trestného stíhania
alebo v jeho priebehu tak, že bez tohto jednania by k zahájeniu, pokračovaniu trestného stíhania
nedošlo.(napríklad uvádzaním nepravdivých skutočností odôvodňujúcich postup pre začatie trestného
stíhania, či predstieraním, že voči nemu sú dôvody k trestnému stíhaniu, hoci objektívne neexistovali).
Podmienka, že poškodený si sám zavinil obvinenie nie je naplnená už tým, že sa dopustil skutku, pre

ktorý bolo trestné stíhanie proti nemu zahájené.

27. Žalobca má preto právo na náhradu škody, za ktorú objektívne zodpovedá štát. Nie je možné
dôvodiť, že žalobcom uplatnený výkon práva je v rozpore s dobrými mravmi, ako to žalovaný akcentoval
v písomnom podaní zo dňa 20.4. 2020. Z oslobodzujúceho rozsudku nevyplýva, aby sa žalobca mal

dopustiť protispoločenského konania, za ktoré by mal niesť akýkoľvek následok, resp. sankciu, a ktoré
by ho s prihliadnutím k ust, § 3 O.z. diskvalifikovalo v uplatnení nároku voči štátu.

28.Čo sa týka výšky náhrady škody z titulu trov U. Z. Z. XT/XX/XXXX Z. sume 2.633,72 ,- eur,
tieto žalobca preukázateľne uhradil svojmu obhajcovi, ktorého splnomocnil na zastupovanie v trestnom

konaní dňa 21.11.2013. Súdu všetky úkony právnej služby a opodstatnenosť nároku na náhradu
hotových výdavkov v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb špecifikoval. Napokon výška náhrady škody v tejto časti ani nebola žalovaným
spochybnená. Preto súd žalobcovi nárok na náhradu škody v zmysle § 18 zákona č. 514/2003 Z.z.
priznal v celom rozsahu.

29.O úroku z omeškania súd rozhodol podľa ust. § 517 O.z. a § 3 NV č. 87/1995 Z.z. v platnom znení.
Výška uplatneného úroku 5,00 % ročne zodpovedá zákonnej výške úroku v čase, kedy sa žalovaný
dostal do omeškania. Úrok z omeškania súd žalobcovi priznal odo dňa nasledujúceho po vyhotovení
oznámenia zo dňa 19.2. 2020.

30.V prevyšujúcej časti uplatneného príslušenstva už od času podania návrhu na predbežné
prerokovanie nároku súd žalobu zamietol.

31.V späťvzatej časti žaloby súd konanie s poukazom na ust. § 144 a nasl. CSP zastavil.

32.O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods.2, 256 a § 262 CSP. Vychádzajúc
z uplatneného a priznaného nároku zohliadniac čiastočné späťvzatie žaloby čo do uplatneného úroku
z omeškania, ktoré z procesného hľadiska zavinil žalobca, žalobca bol úspešný v časti žaloby v
rozsahu 96,36 % (ku dňu rozhodnutia súdu vychádzajúc z podanej žaloby si žalobca uplatnil cca
celkom sumu 2.913,- eur, súdom mu bola priznaná spolu s úrokom z omeškania suma cca 1.807,- eur),

neúspešný v rozsahu 3,64 %. Prislúcha mu preto náhrada trov vo výške rozdielu úspechu a neúspechu,
čo predstavuje 92,70 %. O výške trov rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde
vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

sa týkajú procesných podmienok,
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci alebo
ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.