Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Komárno
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Imrich Hlavička
Forma rozhodnutia – Trestný rozkaz
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 2T/118/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216010601
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Imrich Hlavička
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4216010601.1
TRESTNÝ ROZKAZ V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno samosudcom JUDr. Imrichom Hlavičkom vydáva podľa § 353 odsek 1 Trestného
poriadku tento
r o z h o d o l :
Obvinený:
Z. S. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C., S.
C., O. číslo XXXXX/XX,
s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e
hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svoje nezaopatrené dieťa syna Z. P., nar.
XX.XX.XXXX, pričom rozsudkom Okresného súdu Kežmarok pod sp. zn. P 53/00 z 05.04.2005, s
právoplatnosťou od 13.10.2006, ktorým súd schválil dohodu oboch rodičov tohto dieťaťa, mal naň
prispievať mesačne sumou vo výške 600,-Sk (19,91 eur), ktoré výživné mal platiť vždy do 15-teho dňa
toho ktorého mesiaca do rúk matky dieťaťa T. R., bytom S., S. číslo XXX/XX, si túto svoju zákonnú
vyživovaciu povinnosť zavinene neplní od 01. apríla 2013 až doposiaľ, hoci počas celého tohto obdobia
mal prácu aj príjem, z ktorého mohol výživné na svoje dieťa platiť riadne, včas a v rámci predbežnej
otázky najmenej vo výške súdneho rozhodnutia o výživnom, toto neplatil a na svoje nezaopatreného
dieťa ničím neprispieval na jeho výživu, čím v období od 01. apríla 2013 doposiaľ, teda do 18. októbra
2016, s výpočtom zaostali vrátane mesiaca október 2016, zaostal na výživnom v sume najmenej vo
výške 856,03 eur, ktoré výživné dlhuje matke oprávneného dieťaťa T..,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a
spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania, a to po dlhší čas,
č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j epodľa § 207 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3, § 36 písmeno j/, písmeno l/
Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov.
Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 51 odsek 4 písmeno d/ Trestného zákona súd ukladá
obvinenému povinnosť spočívajúcu v príkaze v skúšobnej dobe podľa svojich schopností a možností
zaplatiť zameškané výživné.
Poučenie:
Proti trestnému rozkazu môžu podať odpor do 8 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde obvinený,
osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, prokurátor a poškodený, ak mu bola
priznaná náhrada škody.
Ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba v lehote odpor, samosudca nariadi vo veci hlavné
pojednávanie. Pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou
kvalifikáciou
ani druhom a výmerou trestu, ani výrokom o ochrannom opatrení obsiahnutými v trestnom rozkaze.
Poškodený môže podať odpor len proti výroku, ktorým mu bola priznaná náhrada škody. Ak poškodený
podal odpor, trestný rozkaz sa ruší vo výroku o náhrade škody, pričom samosudca odkáže uznesením
poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred
iným príslušným orgánom.
Poškodený môže vziať súhlas s trestným stíhaním vedeným pre prečin uvedený v § 211 Tr. por. späť
až do času, kým je trestný rozkaz doručený niektorej z osôb uvedených v § 355 ods. 1 Tr. por.
Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, zúčastnená osoba a prokurátor
môžu výslovným vyhlásením vziať podaný odpor späť až do vtedy, kým prokurátor neprednesie na
hlavnom pojednávaní obžalobu. Osoby, ktoré sú oprávnené podať odvolanie v prospech obvineného tak
môžu urobiť len s výslovným súhlasom obvineného. Ak bol odpor podaný v lehote a nebol vzatý späť,
trestný rozkaz sa prednesom obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní ruší. V prípade postupu
podľa § 255 ods. 3 Tr. por. sa trestný rozkaz ruší aj pred prednesom obžaloby vyhlásením uznesenia
o vrátení veci prokurátorovi na postup podľa § 232 a § 233 Tr. por. alebo vyhlásením rozsudku, ktorým
súd schválil dohodu o vine a treste.
Ak odpor nebol podaný v ustanovenej lehote alebo podaný odpor bol vzatý späť, trestný rozkaz sa stane
právoplatným a vykonateľným, pričom má povahu právoplatného odsudzujúceho rozsudku.
V prípade podania odporu sú obvinený, jeho obhajca, poškodený a jeho splnomocnenec povinní
najneskôr s podaním odporu písomne oznámiť súdu návrhy na vykonanie dôkazov. Vykonanie neskôr
navrhnutých dôkazov, ktoré týmto osobám boli známe v čase doručenia trestného rozkazu, môže súd
odmietnuť (§ 240 ods. 3 Tr. por.).
V návrhu na vykonanie dôkazov treba uviesť okolnosti, ktoré sa nimi majú objasniť, a ak ide o svedka,
treba uviesť skutočnosti, na ktoré má byť vypočutý. Dôkazy musia byť označené tak, aby ich bolo
možné na hlavnom pojednávaní vykonať okrem prípadov, keď vykonanie dôkazu zabezpečí ten, kto
jeho vykonanie navrhol. Ak sa navrhuje výsluch svedka alebo znalca a navrhovateľ oznámi, že nemôže
zabezpečiť jeho prítomnosť na hlavnom pojednávaní a žiada preto súd o jeho predvolanie, treba uviesť
údaje o jeho totožnosti a bydlisku, inak súd vykonanie tohto dôkazu spravidla odmietne (§ 240 ods. 4
Tr. por.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.