Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. október 2021

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 4T/73/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216010930
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Valachová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2021:7216010930.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. októbra 2021, samosudkyňa JUDr.

Janka Valachová takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodzuje obžalovaného I. U., nar. XX.X.XXXX v Košiciach, trvale bytom
ul. Y. č. X/A, Košice spod Obžaloby Okresného prokurátora Košice II sp. zn. 4Pv 262/15 pre skutok
kvalifikovaný ak prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), d) Tr. zákona, ktorého
sa mal dopustiť tak, že
v Košiciach na ul. Y. č.X/A v presne nezistenej dobe koncom mesiaca október 2014 nadával z okna
kúpeľne svojho rodinného domu poškodenej C. W., nar. XX.X.XXXX, ktorú opľul, následne na ňu hodil

dosku a keď prišiel k ich spoločnému oploteniu, v ruke držal strelnú zbraň, z ktorej dvakrát vystrelil do
vzduchu, následkom čoho sa poškodená pomočila,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Na Okresnom súde Košice II sa pod uvedenou spisovou značkou vedie trestné konanie proti
obžalovanému I. U. pre skutok kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods.
2 písm. b), písm. d) Tr. zákona, a to na základe Obžaloby Okresného prokurátora Košice II sp. zn.
4Pv 262/15.

Súdnahlavnompojednávanívypočulobžalovaného,svedkov,prečítalvýpoveďpoškodenejaoboznámil
podstatný obsah spisového materiálu.

Obžalovaný I. U. po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 Tr. por. uviedol, že zo spáchania skutku a
cíti nevinným.
Na svoju obranu uviedol, že poškodenú poznal ako staršiu susedu, ktorá bývala vedľa ich domu a mala
s jeho matkou dobré vzťahy, preto bol prekvapený, prečo na neho podala trestné oznámenie.

Uviedol, že je zamestnaný, preto sa cez deň nenachádza doma. Na pracovisku spol. P., s.r.o. Košice, ul.
L. V., v mesiaci október XXXX mal pracovnú dobu v čase od 8:00 hod. do 16:30 hod. K jeho pracovným
povinnostiam patrila ranná príprava technologických postupov práce, ktorú začal vykonávať, od 12:00
hod. bola obedňajšia prestávka v trvaní 30 minút. Technologický proces sa nedal ovplyvniť, preto mohla
byť obedná prestávka kratšia. Po práci okolo 16:00 hod. odchádzal domov.
V prípade, žeby opustil pracovisko, musel by vypísať priepustku a oznámiť to svojmu nadriadenému,
pričom v sektore vrátnice by bez priepustky po kontrole nebol pustený z objektu, navyše sa opustenie

objektu dokumentovalo aj súkromnou bezpečnostnou službou.
Opustenie pracoviska by vzhľadom na charakter jeho pracovného zaradenia malo vplyv na chod
prevádzky.Uviedol, že do práce z miesta bydliska je vzdialenosť cca 12 - 15 km, t.j. zhruba 20 minút vozidlom v
závislosti od hustoty premávky, čo by v žiadnom prípade nestihol.
Vyjadril sa k opisu nehnuteľností - pozemku a budov patriacich jemu a poškodenej, tieto sú v

bezprostrednej blízkosti, susedia spolu. V zadnej časti jeho domu je malé vetracie okienko o rozmere
40 x 40 cm osadené v dvojmetrovej výške od zeme a je nasmerované do dvora poškodenej. Otvoriť a
dá, pretože sa nachádza v kúpeľni, kde sa vetrá. poškodená má na pozemku altánok vo vzdialenosti
cca 3 metrov od uvedeného okna. Zadnú časť pozemku nemajú oddelenú, pretože hranicu pozemkov
tvorí stena domu a za ňou začína parcela poškodenej.

Od rohu domu je osadené oplotenie, 2 metrový plot, a je v takej výške, aby na seba navzájom susedia
nevideli. Na ňom je čierna fólia a nasadené 4 metrové ihličnany - tuje, od plota vo vzdialenosti 50 cm.
Naotázku,akémalvzťahyspoškodenou,odpovedal,žesňounekomunikoval,skôrzjejstranysmerovali
nadávky na jeho osobu, ktoré ignoroval. Bral ju ako starú chorú ženu a ak by jej to opätoval, konal by
protiprávne. Stávalo sa, že keď napr. prišiel domov z práce a vystupoval z vozidla, poškodená začala
nadávať, používala aj vulgarizmy. On reagoval tak, že zavrel dvere auta a vošiel do domu.

Poškodená na neho viackrát podávala trestné oznámenia, ktoré sa vždy zastavili, napríklad ho udala
za napadnutie so zbraňou, ktorého sa mal voči nej dopustiť, pričom sa preukázalo, že v tom čase bol
odcestovaný.
Správanie poškodenej voči jeho osobe sa stupňovalo a vyústilo do podania ďalšieho trestného
oznámenia, ktoré je predmetom hlavného pojednávania, t.j. keď tvrdila, že po nej hodil dosku, opľul ju a

mal na ňu vytiahnuť zbraň, to všetko sa malo odohrať práve cez uvedené okienko kúpeľne.
K vzájomným vzťahom uviedol, že mal v minulosti spor s jej synom, nastali udávania na políciu, ktoré
sa nepreukázali ako opodstatnené, preto si myslí, že predmetné trestné stíhanie je pomstou za spor
s poškodenej synom. Vedel o tom, že poškodená bola chorá, bola staršia a nikdy by si voči nej nič
nedovolil.

Čo sa týka konfliktov, tie mal syn poškodenej s jeho sestrou a následne sa spor preniesol na rodinu.
K držbe pištole vypovedal, že nie je a ani nebol držiteľom strelnej zbrane, ani plynovej pištole, a pokiaľ
v prípravnom konaní vypovedal, že mal plynovú pištoľ, bolo to preto, že na Silvetra „bláznili“ von na
dvore a plynovú pištoľ mal jeho otec, o čom poškodená vedela. Pokiaľ vie, plynovú pištoľ otec predal
asi pred 4 - 5 rokmi.

Obrana obžalovaného bola preverená nasledujúcim vykonaným dokazovaním.

Vzhľadom na úmrtie poškodenej C. W., súd v zmysle § 263 ods. 3 písm. a) Tr. por. prečítal jej výpoveď
z prípravného konania č.l. 42 a 128 zo dňa 2.6.2015 a 15.4.2016, v ktorých uvádzala, že v posledný

októbrový týždeň v roku 2014, dátum si presne nepamätala, ale malo to byť pred Sviatkom Všetkých
svätých, to vedela, pretože v altánku chystala kvety na cintorín, v čase okolo obeda, čas presne
nevedela, začal na ňu kričať obžalovaný, vulgárne jej mal nadávať z okienka kúpeľne a hodiť na ňu
drevenú dosku, ktorá ju mala trafiť, ona mu na to povedala že je debil, načo ju z okienka opľul. Po tomto
mal vyjsť na dvor a vystreliť do vzduchu zbraňou, ktorú bližšie neopísala, vulgárne jej mal nadávať, ale

slová si nepamätala.
Bola doma sama a od strachu sa pomočila, celá sa triasla a vošla do domu a nevedela, čo má robiť.
Bola vo veľkom strese. Šla si ľahnúť a nič nikomu nepovedala. Lekársku pomoc nevyhľadala. To, čo sa
malo stať, oznámila rodine neskôr, lebo sa bála o seba aj rodinu.
Dodala, že niečo podobné sa malo zopakovať aj v decembri roku 2014, presne 13.12.2014 podala

trestné oznámenia, pričom vec bola riešená a ukončená v priestupkovom konaní. Kvôli neustálym
útokom obžalovaného dvakrát vyhľadala lekársku pomoc, prvá lekárska správa je zo dňa 1.12.2014.
V prípravnom konaní sa k trestnému stíhaniu pripojila, ale náhradu škody si neuplatnila.
Poškodená opísala rozdielne situáciu, za ktorej malo dôjsť k hodeniu dosky a výstrelu zo zbrane, najprv
uviedla, že sa to odohralo z okienka kúpeľne, potom že obžalovaný vyšiel do záhrady a nevedela

relevantne uviesť ani dátum a čas, kedy malo k útoku dôjsť. Vzhľadom na úmrtie poškodenej nebolo
možné v konaní pred súdom tento rozpor odstrániť.

Svedok Y. I. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v roku 2014 bol obžalovaný jeho zamestnancom a
on bol jeho nadriadený. O skutku, ktorý sa mal odohrať, vie iba z počutia. K pracovnej dobe a opusteniu

pracoviska sa vyjadril, že pracovná doba bola určená v čase od 8:00 hod. do 16:00 hod. Obedňajšia
prestávka trvala od 12:00 hod. do 12:30 hod. a zamestnanci obedovali v mieste pracoviska, v sídle firmy,
v areáli Inžinierskych stavieb nachádzajúcom sa na ul. L., Košice.Počas obedňajšej prestávky sa nemohol obžalovaný vzdialiť z pracoviska bez toho, žeby to niekomu
oznámil, bola to povinnosť zamestnancov a v Knihe dochádzok nie je záznam o opustení pracoviska
obžalovaným pred ukončením pracovnej doby v októbri 2014. Pokiaľ by pracovník pracovisko opustil,

všimli by si to aj jeho kolegovia, aj on, pretože pracovali blízko seba.
Na vrátnici navyše prebiehala kontrola 24 hodín denne, kontrolovali sa priepustky zamestnancov, ako
aj vchádzajúce a vychádzajúce vozidlá.
Knihadochádzok (predloženáužvprípravnomkonanínač.l.105)sapokontrolepredkladala účtovníčke
za účelom vypočítania mzdy zamestnanca.

Svedok potvrdil obranu obžalovaného, že v časovom úseku október 2014 tento predčasne neopustil
pracovisko, navyše svedok predložil súdu listinný dôkaz, a to výpisy z Knihy dochádzok za rozhodné
obdobie, súd listinu v rámci listinných dôkazov prečítal, a ktoré jeho výpoveď potvrdzujú.

Súd nemal dôvod pochybovať o výpovedi svedka.

Bola vypočutá svedkyňa P. H., sestra obžalovaného, ktorá sa vyjadrila hlavne k vzájomným vzťahom
poškodenej a jej rodiny, keď uviedla, že s poškodenou C. W. a jej synom mali dlhodobo problémy, vždy
im nadávala, a to na celú rodinu, vrátane detí.
Incident vznikol preto, lebo syn poškodenej v minulosti chodil s jej sestrou a po ich rozchode začali
problémy.

Nebola svedkom incidentu v mesiaci október 2014, avšak keď dochádzala na návštevu k rodičom,
poškodená stála pri bráne a začala vulgárne nadávať jej aj jej synovi. O iných incidentoch síce vedela,
ale nebola pri nich prítomná.

Svedok T. H. napriek pôvodnému návrhu obhajoby nebol vypočutý, obhajoba netrvala na výsluchu

svedka.

V skutkovej vete obžaloba uvádza, že obžalovaný sa mal dopustiť útoku na poškodenú C. W. v
nezistenom čase v mesiaci október 2014, pričom ani jedným dôkazom, a to ani výpoveďou poškodenej,
nebolo ustálené, kedy presne malo dôjsť ku spáchaniu skutku. Časový rámec označený obžalobou

ako „koniec mesiaca október roku 2014“ je zavádzajúci, nepresný a nezistiteľný, a to odhliadnuc od
výpovede svedka Y. I. a predloženej vyššie spomínanej Knihy dochádzok do zamestnania. Navyše
samotná poškodená v prípravnom konaní dvakrát rozdielne vypovedala nielen o spôsobe, ale aj o čase
údajného útoku.

Súd bral do úvahy aj fakt, že o incidente, ktorý mal mať na poškodenú podľa jej slov vážny
nepriaznivý zdravotný dopad, nepovedala nikomu blízkemu a ako vyplynulo z Trestného oznámenia
syna poškodenej na polícii, tento podnet na začatie trestného stíhania bol podaný so značným časovým
odstupom po údajnom útoku, t.j. až dňa 1.12.2014.
Podľa názoru súdu ani jedným z vykonaných dôkazov nebolo preukázané, že ku skutku vôbec došlo.

Takýto záver je podporený dôkazmi, ktorými sú nielen obrana obžalovaného, ale aj výpovede svedkov
Y. I., ktorý potvrdil prítomnosť obžalovaného v rozhodnom období na pracovisku a nepriamo aj svedkyne
P. H., ktorá vypovedala o správaní sa poškodenej voči jej osobe, obžalovanému a celej ich rodine,
ďalej listinným dôkazom, v spise uvedenou vzájomnou vzdialenosťou a situovaním nehnuteľností
obžalovanéhoapoškodenejzkatastrálnejmapy(č.l.106anasl.)suvedenýmumiestnenímkúpeľňového

okna na dome obžalovaného vo vzdialenosti 9 metrov od pozemku, záhrady poškodenej.
V neprospech obžalovaného svedčila iba poškodená C. W. v prípravnom konaní, ktorej výpovedná
hodnota je spochybnená, práve s ohľadom na spomínané skutočnosti.
(Súd sa zaoberal aj právnou vetou, t.j. kvalifikovaním skutku ako prečinu Výtržníctva podľa § 364 Tr.
zákona, kedy na naplnenie skutkovej podstaty tohto prečinu je potrebné situovanie útoku do miesta

verejne prístupného, ktorým podľa názoru súdu súkromný pozemok nie je a navyše sa pri údajnom
incidente nikto okrem poškodenej a obžalovaného nemal nachádzať.)

Pre vyslovenie viny obžalovaného neexistuje ucelený rad dôkazov, hodnotených jednotlivo aj v ich
súhrne, ktorý by takýto výrok jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb opodstatnil, súd preto s využitím

zásady „in dubio pre reo“ oslobodil obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. por., t.j. že
vykonaným dokazovaním nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Košice II.