Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. február 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/9/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121011490
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2121011490.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr.
Michala Polláka a JUDr. Kataríny Stanislavskej, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému R. D., nar.
XX.XX.XXXX v C., pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm.
c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. c/ a § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, o
odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 9.11.2021, č.k. 28Tk/4/2021-844,

na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.2.2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného R. D., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 9.11.2021, č.k. 28Tk/4/2021-844 bol obžalovaný R. D.
uznaný za vinného, že
dňa 28.01.2021 v čase medzi 02.00 hod. až 05.00 hod. v N., na ul. E. XXXX/XX, v byte č. XX

nachádzajúcom sa na druhom poschodí, v ktorom býval so svojou manželkou R. D. a tromi deťmi, z
neustálených príčin zaútočil na svoju manželku v úmysle ju usmrtiť a to tak, že ju tĺčikom na mäso a
podomácky ručne vyrobeným predmetom z káblov opakovane udieral po celom tele z prednej aj zadnej
časti, teda po tvári, krku, hrudníku, bruchu, chrbte a končatinách, následkom čoho utrpela zlomeninu
sánky a alveolárneho výbežku medzi prvým a druhým zubom s vypadnutím prvého zubu, podliatiny,
pomliaždeniny a tržné rany, zároveň jej elektrikárskymi kliešťami odcvikol posledný článok prsta na

malíčku pravej ruky a tento zahodil do odpadkového koša, ktorý sa nachádzal pri kuchynskej linke, v
dôsledku čoho došlo u R. D., bytom N., ul. E. XXXX/XX, k zlyhaniu činnosti srdca v dôsledku tukovej
embólie pri pomliaždení tela v oblasti trupu, horných a dolných končatín, ktoré pri útoku utrpela, pričom
týmto konaním jej spôsobil poranenia smrteľné, nezlučiteľné so životom, ktorým dňa 28.01.2021 v
ranných hodinách na mieste podľahla,
teda iného úmyselne usmrtil a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - surovým a trýznivým

spôsobom a na chránenej osobe - blízkej osobe,
čím spáchal obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. c/ a § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona.
Za bol odsúdený podľa § 145 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. j) Trestného
zákona a § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
23 (dvadsaťtri) rokov. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona, súd obžalovaného na výkon trestu

odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1,
§ 77 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Trestného zákona v spojení s § 78 ods. 1 Trestného zákona súd
obžalovanému uložil ochranný dohľad v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci a to: zväzok káblov obalených lepiacou páskou (stopa
č. 14), tĺčik na mäso (stopa č. 17), tĺčik na mäso (stopa č. 32), cvikacie kliešte (stopa č. 33). Podľa §
60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých veci stáva štát. Podľa 287 ods. 1 Trestného

poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému N. C., nar. XX.XX.XXXX v S., bytom E. XXXX/
X, C., škodu vo výške 1.455,98 eur. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodení - maloletá F.D., nar. XX.XX.XXXX, maloletá M. D., nar. XX.XX.XXXX a maloletý R. D., nar. XX.XX.XXXX, všetci trvale
bytom E. XXXX/XB, N., so svojimi uplatnenými nárokmi na náhradu škody odkazujú na civilný proces.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, bezprostredne po jeho vyhlásení a proti všetkým

jeho výrokom. Prokurátor odvolanie nepodal.
3. Podané odvolanie odôvodnil obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, pričom uviedol (skrátene) :
3.1 Odvolanie proti napadnutému rozsudku podávam najmä z dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm.
a), písm. b), písm. c), písm. d) a písm. e) Tr. por. čo do výroku o treste, nakoľko napadnutý rozsudok
považujem v časti výroku o treste za nesprávny a nezákonný. Rovnako namietam aj celé konanie, ktoré

napadnutému rozsudku predchádzalo.
3.2 V prvom rade považujem za potrebné uviesť, že postupom súdu I. stupňa na hlavnom pojednávaní
dňa 09.11.2021 v súvislosti so samotným vykonaním hlavného pojednávania a nevykonaním mnou
navrhovaných dôkazov, došlo k porušeniu zákona a naplneniu odvolacích dôvodov podľa ustanovenia §
321 ods. 1 písm. a), písm. b) a písm. c) Tr. por. Na začiatku hlavného pojednávania dňa 09.11.2021 súd
oboznámil moje písomné podania z č.l. 799 a č. l. 809 - 810, ktoré súd I. stupňa posúdil podľa obsahu

ako námietky zaujatosti. Zároveň súd uviedol, že podľa § 32 ods. 6 Tr. por. nebude o predmetných
námietkach rozhodovať, pretože sú založené na dôvodoch procesného postupu konajúceho senátu,
resp. postupu OČTK. S uvedeným právnym záverom súdu I. stupňa sa nestotožňujem, čo som
prezentoval na hlavnom pojednávaní aj prostredníctvom môjho obhajcu. Súd nesprávne vyhodnotil
uvedené podania ako námietku zaujatosti, pričom podľa obsahu ich bolo potrebné vyhodnotiť ako

návrh na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1 Tr. por. Za daných okolností bolo potrebné
predložiť spis nadriadenému súdu, ktorým je v tomto prípade Najvyšší súd SR a následne vyčkať na
rozhodnutie o mojom návrhu na odňatie a prikázanie veci. Za tým účelom som navrhoval odročenie
hlavného pojednávania dňa 09.11.2021, čomu súd nevyhovel. S poukazom na tieto skutočnosti rozhodol
súd na hlavnom pojednávaní dňa 09.11.2021 predčasne. Uvedená skutočnosť predstavuje v zmysle

rozhodovacej praxe súdov dôvod na zrušenie rozsudku a vrátenie veci na ďalšie konanie.
3.3 Vo vzťahu k nevykonaniu mnou navrhovaného dôkazu - výsluchu dcéry F. D. uvádzam, že súd
odmietol vykonanie tohto dôkazu s poukazom na to, že jej výsluch by mal smerovať k otázke výroku
o vine, pričom s poukazom na moje vyhlásenie a jeho prijatie súdom, nie je ďalšie dokazovanie v
otázke viny potrebné. V tomto smere došlo k nesprávnej interpretácii navrhovaného dôkazu zo strany

súdu I. stupňa, nakoľko výsluch mojej dcéry som navrhoval primárne za účelom toho, aby sa vyjadrila
ku skutočnostiam majúcim vplyv na výšku ukladaného trestu, k nášmu vzájomnému vzťahu, môjmu
vzťahu k deťom a s tým súvisiacej mojej následne resocializácie po výkone trestu. Súd však na tieto
okolnosti nereflektoval a účelovo vyhodnotil tento dôkaz ako nadbytočný. K mojej argumentácii sa súd
žiadnym spôsobom nevyjadril. Skutočne mi nie je zrejmé, z akého dôvodu odmietol súd vykonanie

tohto dôkazu, nakoľko jeho vykonaním by skutočne mohli byť objasnené skutočnosti majúce vplyv
na výmeru trestu. Zo strany súdu I. stupňa došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu a v dôsledku
toho boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
rozsudok je založený na nejasných a neúplných skutkových zisteniach s tým, že súd sa nevysporiadal
so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti

existujú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov rozsudku súdu I. stupňa, na
ktorých objasnenie treba vykonať ďalšie dôkazy.
3.4 S odôvodnením napadnutého rozsudku v časti výroku o uložených trestoch sa nestotožňujem,
pričom závery súdu I. stupňa vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia. Som toho názoru, že
uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 23 rokov je v tomto prípade neprimerane

prísne.
3.5 V súvislosti s ukladaním nepodmienečného trestu odňatia slobody poukazujem na skutočnosť, že
súd pri rozhodovaní o treste absolútne nezohľadnil moje vyhlásenie o vine v zmysle ustanovenia § 257
ods. 1 písm. b) Tr. por. V tomto smere súd poukázal na moje neskoršie vyjadrenia o späťvzatí vyhlásenia
o vine a skutočnosť, že som úprimne neoľutoval skutok. Na jednej strane súd v napadnutom rozsudku

konštatuje, že nemožno na moje vyhlásenie prihliadnuť vzhľadom na moje neskoršie vyjadrenia, na
druhej strane formálne a automaticky poukazuje na to, že som učinil vyhlásenie o vine podľa § 257
ods. 1 písm. b) Tr. por., pričom o význame vyhlásenia o vine ma opätovne na hlavnom pojednávaní
dňa 09.11.2021 poučil. Súd moje vyhlásenie o vine aplikuje len v tom smere, že takéto vyhlásenie je
neodvolateľné a zároveň súdu takýto stav vyhovuje, nakoľko nemusel vykonávať dokazovanie v tejto

zložitej trestnej veci. Súd však na vyhlásenie o vine neprihliada v tom smere, že by zohľadnil takéto
vyhlásenie vo výroku o treste, pričom práve toto je podstata vyhlásenia o vine (takéto zohľadnenie mal
na mysli aj zákonodarca pri tvorbe právneho predpisu). Som toho názoru, že na následné odvolanievyhlásenia nemožno prihliadať (tak ako to učinil súd I. stupňa), a to práve s poukazom na to, že
vyhlásenie o vine je neodvolateľné.
3.6 Ak súd neprihliada pri rozhodovaní o treste na moje vyhlásenie o vine, v takom prípade mi nie je

zrejmé, z akého dôvodu moje vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní dňa 09.09.2021 prijal. Súd je
povinný pri rozhodovaní o prijatí či neprijatí vyhlásenia dôsledne posudzovať, či bolo vyhlásenie učinené
slobodne, vážne a úprimne. Z mojich dovtedajších vyjadrení v rámci prípravného konania muselo byť
súdu zrejmé, že nesúhlasím s právnou kvalifikáciou skutku a nestotožňujem sa s tým, že som sa dopustil
obzvlášť závažného zločinu vraždy. Napriek vedomosti súdu o takomto mojom postoji k trestnej činnosti

súd neváhal moje vyhlásenie o vine prijať (a to za skutočne zvláštnych okolností vytvorených súdom
a mojim vtedajším obhajcom), a to len za účelom zjednodušenia jeho postupu v rámci tohto trestného
konania. Takýto postup súdu nepovažujem za správny.
3.7 Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam poukazujem na to, že inštitút vyhlásenia obžalovaného
v prípade, ak obžalovaný vyhlási, že je vinný, výrazne urýchľuje konanie pred súdom a umožňuje,
aby sa súd zaoberal len otázkou trestu. Vo veľkej väčšine prípadov končia takéto „skrátené“ hlavné

pojednávania právoplatným rozsudkom súdu už po jeho vyhlásení s tým, že súd na uvedené vyhlásenie
prihliada obdobne ako pri uzatvorení dohody o vine a treste (teda znížením trestu pod dolnú hranicu
zákonom stanovenej trestnej sadzby). Súd sa tak primárne môže zamerať na otázku trestu (alebo aj
ochranného opatrenia) a viesť dokazovanie iba v tomto smere, pričom prípadné odvolanie je taktiež
podané len do výroku o treste a odvolací súd preskúmava taktiež len výrok o treste. V prípade vyhlásenia

o vine mal súd aj v mojom prípade aplikovať ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák, resp. analogicky § 39
ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. Odôvodnenie rozhodnutia súdu I. stupňa, prečo tak nepostupoval,
nemožno považovať za dôvodné a zákonné. Ako vyplýva z rozhodovacej praxe súdov SR (primárne
Najvyššieho súdu SR), súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine by mal mať možnosť pristúpiť na
bázeanalógiekmimoriadnemuzníženiutrestuzarovnakýchpodmienok,akoprischválenídohodyovine

a treste. Dokonca, keďže ide o uznanie viny bez garancie alebo predpokladu určitého (pre obžalovaného
priaznivého)rozhodnutiaotreste,možnosťmimoriadneznížiťtrestjetueštedôvodnejšia.Ideoprocesnú
logikuvzdaniasaprávana(kompletné)súdnekonanie,vrámciktorejjevhodnéavecnesprávneumožniť
mimoriadne zmiernenie trestu. Som toho názoru, že práve o takýto prípade tu ide a súd nepochybne
mal pristúpiť k aplikácii vyššie uvedených ustanovení.

3.8 Súd I. stupňa pri ukladaní trestu navyše nesprávne vyhodnotil existenciu poľahčujúcich okolností,
kedy mi priznal len poľahčujúcu okolnosť podľa ustanovenia § 36 písm. j) Tr. zák. Nemožno sa
stotožniť s názorom súdu, že poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. mi nemožno priznať.
Opäť tu vystupuje do popredia ten fakt, že na jednej strane súd prijal moje vyhlásenie o vine (teda
akceptoval moje priznanie) a na druhej strane moje priznanie v rámci rozhodovania o treste neakceptuje.

Uvedomujem si fakt, že počet poľahčujúcich okolností nemá vplyv na výšku uloženého trestu, avšak
nepriznanie poľahčujúcej okolnosti podľa ustanovenia § 36 písm. l) Tr. zák. samo o sebe predstavuje
dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku.
3.9 Pri posudzovaní výrokov napadnutého rozsudku v otázke trestu je potrebné vychádzať z faktického
stavu v tejto trestnej veci. Na hlavnom pojednávaní dňa 09.09.2021 som urobil vyhlásenie o svojej

vine, ktoré súd prvého I. stupňa prijal, avšak túto skutočnosť svedčiacu v môj prospech vo výroku o
treste nijako nezohľadnil. Ako vyplýva z rozhodovacej praxe súdov, prijaté vyhlásenie obžalovaného na
hlavnom pojednávaní je potrebné vždy vyhodnotiť v prospech obžalovaného
3.10 Uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 23 rokov je neprimeraný a je v zjavnom
rozporesúčelomtrestutak,akohománamysliustanovenie§34Tr.zák.Mámzato,žeujmanemôžebyť

cieľom trestania, ale len prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu. V tomto konkrétnom prípade som toho
názoru, že uložený nepodmienečný trest v takej dlhej výmere nemôže splniť svoj účel, a to ani v zmysle
individuálnej ako aj generálnej prevencie. Mám za to, že výkonom nepodmienečného trestu odňatia
slobody kratšieho trvania pod spodnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby bude dostatočne
zabezpečená ochrana spoločnosti pred odsúdeným, tak ako to má na mysli ustanovenie § 34 ods. 1

Tr. zák.
3.11SohľadomnavšetkyvyššieuvedenéskutočnostižiadamKrajskýsúdvTrnave,abyzrušilnapadnutý
rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 28Tk/4/2021 zo dňa 09.11.2021 a uložil súdu I. stupňa znovu
konať a rozhodnúť.
4. Obžalovaný odôvodnil podané odvolanie aj svojimi vlastnými podaniami, v ktorých uviedol (skrátene) :

4.1 Ide o vykonštruovanú vraždu a manipuláciu zo strany sudcu a prokurátorky, pretože už pri podaní
obžaloby sa súd sa vyjadril môjmu prvému advokátovi, že ho nezaujíma dôkazná situácia a tak isto
nebude brať do úvahy znalecké posudky, ako aj svedkov, že on ma odsúdi za vraždu tak či onak. Ja
som svoju manželku nezavraždil, urobil som hroznú vec, že som ju veľmi zbil, no nevedel som, čo prídepotom, že to bude mať také fatálne následky a za pár hodín na to moja žena umrie. Nepomyslel som
na to, že by som jej chcel takto ublížiť, nedajbože ju zabiť. Sám neviem, čo sa so mnou stalo. Hlavné je
to, že moja žena potom ako som ju zbil, ešte minimálne 2 hodiny žila, čo vie potvrdiť aj kľúčový svedok

a to moja dcéra F.. Preto súd, ako aj prokurátorka nikdy nepripustili, aby moja dcéra vypovedala. Je to
kľúčový svedok, ktorý jediný vie preukázať skutočnosti, ktoré sú reálne a pravdivé, ako aj to, že ide o
nadkvalifikovaný celý skutok. Preto žiadam, aby moje vyhlásenie, ktoré som spravil dňa 9. 9. 2021 pod
psychickým nátlakom a v emočnom zrútení, bolo odmietnuté a aby sa začalo dokazovanie. Sudca aj
prokurátor úmyselne odmietajú spravodlivo rozhodnúť o skutku, ktorý sa stal, prekrúcajú celé konanie,

moje slová, vymýšľajú nové nepravdivé skutky, ktoré sa nestali a ohýbajú celé právo a zneužívajú
svoje právomoci a maria spravodlivosť. Preto som na nich podal trestné oznámenie na úrade špeciálnej
prokuratúry. Žiadam aby ste zbavili mlčanlivosti môjho advokáta JUDr. Elingera, aby mohol povedať aj
on pravdu. Taktiež žiadam a prosím, vás o detektor lži, aby ste ma na neho poslali, pretože už neviem
ako mám dokázať, že hovorím pravdu. Akokoľvek sme sa snažili dokázať pravdu, vždy nám všetko bolo
odmietnuté aj v prípravnom konaní aj pred súdom. Poukazujem na zaujatosť sudcu JUDr. Szaba, že

nerozhodol o odňatí veci z Okresného súdu Trnava, ako aj na jeho machináciu dňa 9. 9. 2021, keď pred
začatím súdneho hlavného pojednávania, za prítomnosti prísediacich, prokurátorky, môjho advokáta a
veliteľov eskorty, zavolal do miestnosti môjho brata a povolil mi, aby som sa s ním išiel rozprávať do
zadnej lavice pre verejnosť. Napriek tomu, že som po celý čas v kolúznej väzbe, aj keď ja som vôbec
nežiadal súd o takéto konanie, považujem za machináciu zo strany sudcu a prokurátorky, aby som sa

psychicky aj emočne zrútil, čo sa aj stalo a urobil som v takomto stave vyhlásenie pod takýmto nátlakom.
4.2 Poukazujem na nezákonnosť a porušenie mojich práv a to už od začiatku konania, keď dňa 28.
1. 2021 sa do môjho bytu nahrnulo cez 20 policajtov zo N., Dunajskej Stredy, ako aj Trnavy a začali
prehľadávať celý byt a veci v ňom, ako aj zaistenie môjho mobilu, ktorý my odobrali a mňa s mojimi
deťmi hneď umiestnili do detskej izby. Po troch hodinách má príslušník polície zobral do kúpeľne založil

mi púta a zobral ma na obvodné oddelenie Policajného zboru v Šamoríne a po niekoľkých hodinách
ma previezli do CPZ v Trnave. Tým pádom mi bola zamedzená účasť pri prehliadke bytu, veci v ňom,
či následnej manipulácie s vecami v byte príslušníkmi policajného zboru, ako aj ich možné fingovanie,
nastraženie vecí, dôkazné predmety, ich umiestnenie, ako aj ich znehodnotenie v môj neprospech. Nie
je vylúčené, že mohli pozmeňovať dôkazné predmety a iné, čím bol porušený minimálne § 105 ods. 1

Trestného poriadku. Nikto má nepoučil o vykonaní prehliadky bytu, ani mi nikto nepreukázal oprávnenie.
4.3 Obžalovaný v rámci odvolacieho konania predložil návrh na vypočutie svedkov: F. D., M. D.,
znalcov na súdnom pitvu, znalcov z odvetvia mechanoskopie, znalcov z odvetvia kriminalistickej
daktyloskopie. Ich vypočutie považuje za dôležité pre úplnosť skutkových zistení a ich správnosť, ako
aj na vysporiadanie sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie súdu.

4.4 Podané odvolanie tiež doplnil o dôvod, že mu orgány činné v trestnom konaní neumožnili telefonovať
s advokátom a to aj po opakovanom poslaní vypísanej žiadosti na telefonovanie. Vždy, keď som
potrebovala advokáta, tak som musel volať mojej rodine, aby volali môjmu advokátovi, čím orgány činné
v trestnom konaní porušovali moje práva. Poukazuje aj na to, že nedošlo k zmene dôvodov väzby a
sudca ma ponechal aj naďalej kolúznej väzbe a nikdy som sa ani kolúzne nesprával, preto mám za to,

že ide o ďalšie porušenie zákona, nakoľko podľa novelizácie zákona o kolúznej väzbe platí maximálna
lehota 5 mesiacov s výnimkou, ak nejde o organizovanú skupinu, doživotný trest alebo ak sa preukáže
kolúzne správanie.
4.5 Obžalovaný aj vo svojom ďalšom podaní, ktoré bolo doručené odvolaciemu súdu dňa 17. 2.
2022, doplnil svoje odvolacie námietky, ktoré sa vzťahujú k časovým rozporom ohľadne doby úmrtia

poškodenej, času vykonania prehliadky mŕtvej ohliadajúcim lekárom a príchodu príslušníkov policajného
zboru na miesto činu. Poukazuje na to, že skutočnosti uvádzané v úradných záznamoch, ktoré sa
týkajú konania posádky rýchlej zdravotníckej pomoci, ktorá bola privolaná na miesto činu, sú v rozpore
s inými zistenými skutočnosťami a nezakladajú sa na pravde. Skutočnosti, uvedené v zázname o
lekárskej prehliadke unikli na verejnosť a média písali o vymyslených zraneniach, ktoré samozrejme

znalecký posudok vykonaný po pitve vyvracia, čím uviedli celú verejnosť do omylu, ako aj jeho rodinou a
spôsobili jeho rodinné zbytočné útrapy. Príslušníci policajného zboru poskytli verejnosti mylné a klamlivé
informácie. Z toho vyplýva, že úradné záznamy boli zmanipulované a celý postup je v rozpore so
zákonom. Obžalovaný ďalej poukázal na nezákonnosť vykonania domovej prehliadky a dôkazy, ktoré
boli pri nej získané sú nezákonné. Zo strany vyšetrovateľky bol vydieraný a to tak, že pri výsluchu mu

vyšetrovateľka povedala, že ak sa neprizná k vražde, tak sa spolu s prokurátorkou postará o to, že
jeho tri deti skončia v detskom domove a jemu vybavia doživotný trest. Takýmto spôsobom vydierali aj
jeho rodinných príslušníkov. Obžalovaný nemohol komunikovať so svojím advokátom, čím sa maril celý
jeho postup obhajoby. Obžalovaný tiež poukázal na to, že znalci z odvetvia psychiatrie a psychológiemajú riešiť úlohy z hľadiska odbornosti a nie sú oprávnení riešiť právne otázky a hodnotiť vykonané
dôkazy. Zopakoval tiež, že zo strany súdu bol vystavený psychickému aj emočnému tlaku, pod vplyvom
ktorého urobil vyhlásenie o vine. Prvostupňovému súdu tiež vytkol, že nepredložil jeho žiadosť odňatie

a prikázanie veci nadriadenému súdu, ale jeho podania posúdil ako námietku zaujatosti, s ktorou sa
nezaoberal. Poukázal aj na to, že hoci súd prijal vyhlásenie o vine obžalovaného, nejako to nezohľadnil
pri ukladaní trestu. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný trval na dôvodoch svojho
odvolania. Prokurátor ho navrhol ako nedôvodné zamietnuť.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O

odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
5. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste,

proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, ale aj proti výroku o vine, ktoré v tomto prípade
odvolaním nemožno napadnúť. Po preskúmaní napadnutých výrokov a konania, ktoré ich vydaniu
predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
6. Časť odvolania obžalovaného smeruje proti výroku o vine, respektíve proti konaniu, ktoré vydaniu
tomutovýrokupredchádzalo,vrátanenamietaniazákonnostizískaniadôkazov,ktorémajúobžalovaného

usvedčovať zo spáchania žalovaného skutku. Vzhľadom na skutočnosť, že vina obžalovaného bola v
prvostupňovom konaní ustálená na základe jeho vyhlásenia o vine, postupom podľa ustanovení § 257,
ods. 1 písm. b), ods. 5-8 Trestného poriadku, nie je možné výrok o vine v odvolacom konaní meritórne
preskúmať a to s poukazom na znenie ustanovenia § 257 ods. 5 Trestného poriadku. Preto sa odvolací
súd nezaoberal preskúmaním výroku o vine obžalovaného. Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo

vyhláseniu obžalovaného o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku a jeho následnému
prijatiu podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku, toto bolo vykonané v súlade s ustanoveniami Trestného
poriadku, zákonným spôsobom. Skutočnosti uvádzané obžalovaným o tom, že toto vyhlásenie urobil v
emocionálnom rozrušení a pod nátlakom, ktorý na neho vyvinul sudca prvostupňového súdu (ods. 4.1.
tohto uznesenia), zostali iba v rovine nepreukázaných tvrdení.

7. Námietku voči postupu prvostupňového súdu na hlavnom pojednávaní dňa 9. 11. 2021 (ods. 3.2 tohto
uznesenia), považuje odvolací súd za nedôvodnú.
8. Z obsahu podaní, ktoré sa v spise nachádzajú na číslach listu 799, 809 až 810, na základe ktorých
namieta obžalovaný nesprávnosť postupu prvostupňového súdu, vyplýva, že v týchto namietal osobu
konajúceho sudcu prvostupňového súdu. Uvádzal skutočností, ktoré majú svedčiť o jeho zaujatosti a

o jeho nezákonnom postupe, ktorým mal prinútiť obžalovaného priznať sa ku skutku, ktorý nespáchal.
Na základe týchto námietok voči konajúcemu sudcovi prvostupňového súdu, žiadal obžalovaný, aby
bola vec odňatá Okresnému súdu Trnava a prikázaná inému okresnému súdu mimo trnavského okresu.
Prvostupňový súd správne posúdil uvedené podanie ako námietku zaujatosti. Na hlavnom pojednávaní
dňa 9.11.2021 predseda senátu prvostupňového súdu obžalovanému oznámil, že o týchto námietkach

zaujatosti nebude rozhodovať, pretože tieto nie sú založené na dôvodoch uvedených v § 31 ods.
1 Trestného poriadku, ale na dôvodoch procesného postupu konajúceho senátu, respektíve postupu
orgánov činných v trestnom konaní. Podľa názoru odvolacieho súdu, prvostupňový súd postupoval
v súvislosti s uvedenými námietkami zaujatosti správne, keď od ich odmietol rozhodovať v zmysleustanovenia § 32 ods. 6 Trestného poriadku, aj keď z iných dôvodov ako uviedol prvostupňový súd.
Podľa názoru odvolacieho súdu nie sú vznesené námietky zaujatosti voči predsedovi senátu, respektíve
voči všetkým členom senátu, založené iba na procesnom postupe konajúceho súdu, ale sú založené

aj na dôvodoch zaujatosti a nezákonného konania (nátlaku), ktoré mal uskutočniť predseda senátu
voči obžalovanému na hlavnom pojednávaní dňa 9.9.2021, na ktorom obžalovaný urobil vyhlásenie o
vine. V tomto je rozhodujúce, že uvedené konanie predsedu senátu prvostupňového súdu, obžalovaný
namietol 7.10.2021, teda s odstupom cca jedného mesiaca po tom, ako k nemu malo dôjsť (na
hlavnom pojednávaní dňa 9.9.2021). Nemožno teda konštatovať, že by obžalovaný vzniesol námietku

zaujatosti voči konajúcemu sudcovi, respektíve voči celému konajúcemu senátu, bez meškania, tak ako
to vyžaduje ustanovenie § 31 ods. 5 Trestného poriadku. Podľa ustanovenia § 32 ods. 6 Trestného
poriadku, sa o námietke zaujatosti, ktorá nebola vznesená bezodkladne, nekoná.
9. Odvolací súd poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo 16. júna 2021, Tpj 37/2021, na zjednotenie výkladu ustanovenia § 23 Trestného poriadku,
podľa ktorého medzi dôležité dôvody na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 Trestného poriadku patrí aj

vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu z vykonávania úkonov trestného konania. Rozhodujúcou
je v tomto smere existencia niektorého z dôvodu vylúčenia podľa § 31 Trestného poriadku, ktorý musí
byť daný u všetkých sudcov príslušného súdu, resp. v prípade krajského súdu u všetkých sudcov
dotknutého kolégia. Preto ak sa podľa § 32 ods. 6 Trestného poriadku o námietke zaujatosti vznesenej
voči konkrétnemu sudcovi, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31 Trestného

poriadku, nekoná, a teda takáto námietka nie je spôsobilá vyvolať konanie o vylúčení ani konkrétneho
(jednotlivého) sudcu, o to viac nie je potrebné konať ani o návrhu na odňatie a prikázanie veci, ktorý
je založený len na takejto procesne neúčinnej námietke zaujatosti smerujúcej voči všetkým sudcom
príslušného súdu (argumentum a minori ad maius). Túto skutočnosť je však nevyhnutné procesne
zaznamenať, aby bolo zrejmé, že takýto návrh na odňatie a prikázanie veci nezostal nepovšimnutý.

Pokiaľ v takejto situácii predloží príslušný súd návrh na odňatie a prikázanie veci najbližšie spoločne
nadriadenému súdu, ten mu ho bez rozhodnutia vráti.
10. Právny názor vyjadrený v stanovisku citovanom v predchádzajúcom odseku, je potrebné aplikovať
aj na tento, v odvolaní prejednávaný prípad. Obžalovaný vo svojej žiadosti o odňatie a prikázanie veci
inému súdu, neuviedol iné skutočnosti, na základe ktorých by mala byť takáto delegácia urobená, iba tie,

ktoré sa vzťahujú k osobe predsedu senátu prvostupňového súdu a o ktorých sa, z dôvodov uvedených v
odseku 8 tohto uznesenia, nekoná. Preto nebolo povinnosťou prvostupňového súdu postupovať tak, ako
to uvádzal obžalovaný vo svojom odvolaní, teda postúpiť jeho žiadosť o delegáciu veci na rozhodnutie
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ods. 3.2).
11. Prvostupňový súd nepochybil, keď nevykonal obžalovaným navrhovaný dôkaz - výsluch jeho

dcéry F. D. (ods. 3.3 tohto uznesenia). Vo vzťahu k rozhodnutiu o treste by vykonanie takéhoto
dôkazu neprinieslo žiadne dôležité skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť samotné rozhodnutie o treste.
Na rozhodnutie o treste vykonal prvostupňový súd rozsiahle dokazovanie, ktoré bolo zamerané na
preskúmanie osobnosti obžalovaného, prípadných motívov alebo pohnútok jeho konania a možností
jeho resocializácie. Tieto zistenia boli premietnuté do záverov, ktoré sa týkajú naplnenia jednotlivých

účelov trestu, tak ako ich sleduje ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona. Z rovnakého dôvodu
odmietol aj odvolací súd doplniť dokazovanie, o ktoré požiadal obžalovaný v odvolacom konaní. Pokiaľ
ide o navrhnuté dôkazy, ktoré sa majú vzťahovať k rozhodnutiu o vine obžalovaného, tieto nemožno
vykonať preto, že vecný prieskum rozhodnutia o vine obžalovaného tunajší súd nerealizoval.
12. Obžalovaný pomerne rozsiahlo napádal aj nesprávnosť rozhodnutia o výške uloženého trestu

odňatia slobody vo výmere 23 rokov, respektíve, že prvostupňový súd nesprávne, nedostatočne
zohľadnil jeho vyhlásenie o vine (najmä odseky 3.4 až 3.7, 3.10. tohto uznesenia). Pri rozhodovaní o tejto
odvolacej námietke, vychádzal tunajší súd jednak zo stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, na zjednotenie v otázke možnosti/
nemožnosti priznania poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. n/ a písm. l/ Trestného zákona v prípade

prijatia vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo písm. c/ Trestného
poriadku, ako aj z vyjadrení obžalovaného v prvostupňovom, ako i v odvolacom konaní.
13. Podľa stanoviska citovaného v predchádzajúcom odseku, súd po podaní obžaloby rozhoduje spor
medzi obžalobou a obhajobou podľa pravidiel kontradiktórneho procesu - objasňovanie (v zmysle
zistenia skutkového stavu veci) je doménou orgánov činných v trestnom konaní podľa § 2 ods. 10

Trestného poriadku. Preto samotné priznanie obžalovaného nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou
podľa § 36 písm. n/ Trestného zákona. Poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona
predpokladá okrem priznania sa páchateľa aj úprimné oľutovanie trestného činu. Či k takému oľutovaniu
došlo, je potrebné posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu, vrátane procesných prejavov páchateľa(procesne ako obžalovaného) po prijatí vyhlásenia o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/
Trestného poriadku (najmä pri využití práva záverečnej reči a posledného slova). Analógia je pri aplikácii
Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu nad rámec zákona. V

iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa odstraňuje medzeru v zákone a zodpovedá zmyslu
a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu. Ak možno páchateľovi
trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39
ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda
nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad

maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/
Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný)
neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek
spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.
14. Aplikujúc uvedené stanovisko na preskúmavaný prípad, je potrebné dať za pravdu prvostupňovému
súdu, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine, ktoré po splnení ďalších

zákonných podmienok bolo zo strany súdu prijaté a rozhodnuté, že sa dokazovanie v otázke viny
nevykoná. Z ďalšieho správania sa obžalovaného v prvostupňovom konaní, ktoré nasledovalo po
vykonaní hlavného pojednávania dňa 9.9.2021, až do skončenia odvolacieho konania, však nijakým
spôsobom nemožno dôjsť k záveru, žeby obžalovaný spáchanie trestnej činnosti v tom rozsahu a
s tými následkami, ktoré sú obsiahnuté vo výroku o vine, úprimne oľutoval. Úprimne oľutovanie

spáchaného skutku, chápe odvolací súd ako jasný a zrozumiteľný prejav obžalovaného, ktorý pramení
z jeho vnútorného presvedčenia o nesprávnosti a spoločenskej škodlivosti jeho protiprávneho konania
a ktorý zároveň nie je motivovaný inými cieľmi. Odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí s názorom
prvostupňového súdu, ktorý je vyjadrený v odseku 12 odôvodneniach napadnutého rozsudku. Z tam
uvedených dôvodov, ako aj z jeho vyjadrení v odvolacom konaní nemal odvolací súd preukázané, že

by obžalovaný úprimne oľutoval spáchanie trestného činu, z ktorého bol uznaný za vinného. Samotné
vyhlásenie o vine obžalovaného, nepostačuje na priznanie tejto poľahčujúce okolnosti.
15. Správnym spôsobom sa prvostupňový súd vysporiadal aj s možnosťou postupovať pri rozhodovaní
o výške trestu analogicky podľa ustanovení § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona. V odseku
15 a 16 odôvodnenia napadnutého rozsudku prvostupňový súd jasne a zrozumiteľne vysvetlil úvahy,

ktorými sa riadil pri svojom rozhodnutí nepoužiť citované ustanovenie Trestného zákona, ktoré umožňuje
mimoriadne znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Prvostupňový súd s týmito
úvahami, ako aj so záverom, ku ktorému tieto viedli, v plnom rozsahu súhlasí a v podrobnostiach
naň poukazuje. Postoj obžalovaného sa v tomto smere nezmenil ani v priebehu odvolacieho konania.
Podľa stanoviska citovaného odseku 12 tohto uznesenia, je použitie ustanovení Trestného zákona o

mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, v rovine možnosti,
ktorá je súdu daná, ktorej výber vždy závisí od konkrétnych okolností prípadu a nie je automaticky
naviazaná na prijatie vyhlásenia obžalovaného o vine. Preto rozhodnutie prvostupňového súdu neuložiť
trest mimoriadne znížený, nie je v rozpore ani so zákonom, ani s ustálenou judikatúrou a v tomto prípade
je to zároveň i rozhodnutie vecne správne.

16. Výška uloženého trestu odňatia slobody primeraným spôsobom vyjadruje potrebu ochrany
spoločnosti pred obžalovaným ako páchateľom najzávažnejšej trestnej činnosti, pred obžalovaným ako
osobu, ktorá sa snaží zľahčovať následky svojho konania a ktorá si nebezpečnosť svojho konania
v plnom rozsahu neuvedomuje. Trestom odňatia slobody v hornej polovici trestnej sadzby, je možné
dosiahnuť najmä ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni po dlhšiu dobu trvania

výkonu trestu odňatia slobody v páchaní trestnej činnosti. Trest uložený v takejto výške má zároveň
ambície odradiť iných od páchania takto závažnej, násilnej trestnej činnosti. V neposlednom rade
predstavuje trest i morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
17. Rovnako správne rozhodol prvostupňový súd i o spôsobe uloženého výkonu trestu odňatia slobody,
pričom odvolací súd opätovne v plnom rozsahu odkazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého

rozsudku, ktorá je obsiahnutá v odseku 17 tohto rozsudku.
18. Uloženie ochranného dohľadu páchateľovi obzvlášť závažného zločinu, je obligatórnym postupom,
na ktorý bol prvostupňový súd povinný a preto i táto časť napadnutého rozsudku je vecne správna.
Uloženie, ani dĺžku trvania ochranného opatrenia obžalovaný osobitne vo svojom odvolaní nenapáda.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3: 0Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.