Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. január 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/211/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110200264
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kalmanová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4110200264.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľov: 1/ U.. L. Y., bytom V., G. XX, 2/ P.. B. Y., bytom
V., G. XX, obaja zastúpení Mgr. Andrejom Šabíkom, advokátom so sídlom Bratislava, Staromestská
6/D, proti odporkyni: T. P., bytom O., P. XXX/XX, zast. JUDr. Eduardom Jurovatým, advokátom a
konateľom Advokátskej kancelárie Jurovatý & Partners, s.r.o., so sídlom Bratislava, Námestie SNP 14,
pobočka kancelárie v Nitre, Štúrova 21, o zaplatenie sumy 27.219 eur s príslušenstvom, o odvolaní

navrhovateľov v 1. a 2. rade a odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 26. 03. 2013 č.k.
15C/246/2010-201, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade
sumu 13.609,50 eura s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 10.01.2007 do zaplatenia, v zostávajúcej

časti návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol výrokom, že o nich rozhodne v zmysle § 151 ods.
3 OSP samostatným rozhodnutím. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 511, § 118 ods. 1, 3, §
488, § 489, § 657, § 658, § 100 ods. 1, 2 a § 101 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že vykonaným
dokazovaním mal preukázané, že navrhovatelia ako veritelia uzatvorili dňa 02.01.2004 s odporkyňou a
v tom čase s jej manželom G. P. zmluvu o pôžičke, ktorou im prenechali za účelom zriadenia živnosti a
prevádzky očnej optiky v F. sumu 820.000,-Sk. Odporkyňa a G. P. uzatvorili manželstvo 11.07.1992 a ich

manželstvo bolo rozvedené právoplatne rozsudkom Okresného súdu v Nitre dňa 16.11.2004 v konaní
sp. zn. 10C/80/2004. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov po rozvode manželstva si nevyporiadali
dohodou ani súdom a zaniklo 16.11.2004 uplynutím doby. Dňa 06.09.2004 G. P. uznal dlh z pôžičky a
prehlásil, že ho zaplatia s manželkou v stanovenej lehote. Súd prvého stupňa vychádzal zo záveru, že
uznanie dlhu G. P. je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi a nezaväzuje odporkyňu
voči navrhovateľom v 1. a 2. rade. Konštatoval, že odporkyni a G. P. za trvania ich manželstva v

bezpodielovom spoluvlastníctve vznikol záväzok zo zmluvy, ktorý si navrhovatelia uplatnili iba voči
odporkyni tvrdiac, že podľa zmluvy mali platiť dlžníci spoločne a nerozdielne, preto môžu plnenie
požadovať od ktoréhokoľvek z nich. Súd prvého stupňa s ohľadom aj na právny záver odvolacieho
súdu, vyslovený v uznesení č.k. 25Co/221/2012-157 zo dňa 13.09.2012, ktorým zrušil predchádzajúci
rozsudok súdu prvého stupňa, prioritne posudzoval mieru zodpovednosti odporkyne voči navrhovateľom
zo zmluvy o pôžičke. Uzavrel, že z obsahu zmluvy o pôžičke zo dňa 02.01.2004 nevyplýva povinnosť

dlžníkov splniť navrhovateľom dlh spoločne a nerozdielne. Nie je daná solidárna zodpovednosť v zmysle
§ 511 ods. 1 OZ. Keďže nebolo dohodnuté solidárne plnenie povinnosti, ide o povinnosť delenú bez
ohľadu na to, či účastníci pôžičky boli manželia. Z týchto dôvodov sú veritelia oprávnení požadovať pri
každom z dlžníkov len jemu zodpovedajúci podiel, ktorý keďže nebolo dohodnuté inak, je u každého
z nich rovnaký. Z týchto dôvodov uzavrel, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľom sumu
13.609,50 eura, preto návrhu v tejto časti vyhovel a vo zvyšnej časti, nad sumu 13.609,50 eura návrh

zamietol. Poukázal aj na vyjadrenia odporkyne a G. P. v konaní o určenie výživného na maloleté dieťa sp.
zn.24P/183/2010,vktorom odporkyňavypovedala,žespoločnosťCrystalOptik,s.r.o.jeprevádzkovanáod roku 2005 a ako fyzická osoba poskytla spoločnosti pôžičku vo výške 820.000,-Sk. Svedok G. P.
vypovedal, že pôžičku na Optiku si bral on, čím na vysvetlenie pred súdom prvého stupňa dodal, že si
pôžičku bral aj s odporkyňou, v tom čase manželkou. Ohľadne námietky premlčania, ktorú v konaní

vzniesla odporkyňa, poukázal na ust. § 563 Občianskeho zákonníka podľa ktorého, ak čas plnenia nie
je dohodnutý ustanoveným právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh
prvý deň po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Keďže prvá objektívna možnosť vykonania je daná
okamihom, keď veritelia mohli najskôr o splnenie požiadať, za rozhodujúci deň z hľadiska začiatku a
plynutiapremlčacejdobysapovažujedeň nasledujúci povznikuprávnehovzťahudojednanéhonadobu

neurčitú. Navrhovatelia v návrhu na začatie konania uviedli, že listom z 08. 12. 2006 vyzvali odporkyňu
na úhradu dlžnej sumy v lehote 30 dní od doručenia výzvy. Tá jej bola doručená dňa 10. 12. 2006 a
pôžička sa stala splatnou 09. 01. 2007. Návrh bol podaný 11. 01. 2010, a preto sa právo navrhovateľom
nepremlčalo. Ďalej uviedol, že v prevádzke očná optika Crystal v F. bolo podnikanie začaté 14. 01. 2005,
ako vyplýva zo živnostenského listu Odboru živnostenského podnikania, Obvodného úradu v Galante.
Pokiaľ ide o úrok z omeškania, súd ho navrhovateľom priznal v súlade s § 517 ods. 1 OZ a Nariadenia

vlády č. 87/1995 Z. z. v znení predpisov účinných k 10. 01. 2007, počnúc prvým dňom omeškania 10.
01. 2007.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia, ktorí navrhli rozsudok zmeniť
a zaviazať odporkyňu zaplatiť im sumu 27.219 eur s úrokom z omeškania 9,5 % od 10. 01. 2007 do

zaplatenia a nahradiť im trovy konania. Poukázali na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vykazuje
znaky arbitrárnosti, v dôsledku čoho im bola odňatá možnosť konať pred súdom, že súd dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Za rozporné považovali závery súdu
prvého stupňa, ktorý v časti rozsudku konštatoval existenciu delenej zodpovednosti odporkyne a G. P.
a v ďalšej časti rozhodnutia uvádza, že výpovede svedka preukazujú solidárnu zodpovednosť oboch

dlžníkov.Vytýkalisúduprvéhostupňa,ženebolschopnýuviesť,ktorékonkrétneobjektívneasubjektívne
faktory v prípade výpovede svedka G. P. spôsobili, že jeho svedecká výpoveď neobstojí. Rovnako súd
neposkytol bližšie zdôvodnenie, prečo pri posudzovaní miery zodpovednosti dlžníkov vychádzal výlučne
zobsahuzmluvyopôžičkeanevykonaldokazovanievýsluchomúčastníkovasvedkanatútoskutočnosť.
Poukaz na ustanovenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/122/2010, v zmysle ktorého

k základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces patrí aj právo
na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. Nestotožnili sa so záverom
súdu prvého stupňa o delenej zodpovednosti veriteľov Zmluvy o pôžičke z 02. 01. 2004. Poukázali
na ustanovenia Občianskeho zákonníka a rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/14/2006 z
03.10.2006, podľa ktorého peniaze získané zmluvou o úvere uzavretou oboma manželmi počas trvania

ich bezpodielového spoluvlastníctva predstavujú majetok, ktorý tvorí bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov a dlh z takéhoto úveru predstavuje spoločný záväzok manželov. Opätovne poukázali, že dlh
odporkyni a jej manželovi vznikol za trvania ich manželstva v roku 2004. Pasívna solidarita dlžníkov
vyplýva nielen z právneho predpisu, ale aj zo zmluvy o pôžičke, pretože ju uzavreli na strane dlžníkov
odporkyňa a G. P. ako manželia. Skutočnosť, že si pôžičku vzali obaja manželia a túto sa zaviazali vrátiť

spoločne a nerozdielne, potvrdil navrhovateľ, ako aj svedok G. P. na pojednávaní dňa 07.03.2013, keď
uviedol, že finančné prostriedky si požičali ako manželia a boli ich povinní vrátiť spoločne a nerozdielne.
Odporkyňa na pojednávaní sa vyjadrila, že ako fyzická osoba požičala právnickej osobe Crystal Optik,
s.r.o. 820.000,-Sk, ktorá je zhodná s výškou pôžičky, čo len potvrdzuje tvrdenie navrhovateľov, že
sumu 820.000,-Sk požičali odporkyni. Z týchto dôvodov majú za to, že ide o solidárny dlh vyplývajúci

zo spoločnej zmluvy o pôžičke, a preto majú oprávnenie domáhať sa celého plnenia od ktoréhokoľvek
z dlžníkov. Nesúhlasili so záverom súdu, že ak BSM nebolo vyporiadané dohodou ani rozhodnutím
súdu a došlo k jeho vyporiadaniu na základe zákonnej domnienky, že došlo k transformácii záväzku
na delený záväzok. Občiansky zákonník nemá výslovne ustanovenia o tom, ako majú byť vyporiadané
pohľadávky a dlhy manželov spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom, ktoré vznikli za jeho

trvania. Keďže tieto vzťahy nie sú osobitne upravené, je nutné vychádzať v zmysle ust. § 496, v
súčasnosti § 853 ods. 1 OZ z ustanovení, ktoré upravujú vzťahy im obsahom a účelom najbližšie a použiť
primerane ust. § 149 a § 150 OZ a vyporiadať pohľadávky a dlhy manželov, ak vznikli za trvania ich
bezpodielového spoluvlastníctva. Vyporiadanie sa však netýka vzťahov medzi manželmi a nezasahuje
do práv a povinností tretích osôb. Vo vzťahu k veriteľom sa teda nič nemení, a preto pokiaľ bolo

účastníkmi pôvodne dohodnuté, že dlh vrátia obaja spoločne a nerozdielne, takéto dojednanie ostáva
v platnosti aj po vyporiadaní pasív BSM. Pokiaľ ide o dopad právneho úkonu uznania dlhu G. P. zo 06.
09. 2004, o ktorom súd prvého stupňa konštatoval, že nezaväzuje odporkyňu, podľa ich názoru tento
záver nie je správny, odporkyňa mala možnosť domáhať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, čoneurobila, preto takýto úkon je platným a zaväzuje aj odporkyňu, ktorá v čase uznania bola manželkou
G. P..

Odporkyňa odvolaním napadla vyhovujúcu časť rozsudku, ktorý navrhla zmeniť a návrh zamietnuť.
Poukázala na čl. II Zmluvy o pôžičke z 02.01.2004, v ktorom sa dlžníci zaviazali požičanú sumu vrátiť
po uplynutí 12 mesiacov od započatia prevádzky očnej optiky Crystal v F. alebo do 30 dní od doručenia
písomnej výzvy dlžníkov na vrátenie požičaných finančných prostriedkov. Z toho vyplýva, že v zmluve
bol dohodnutý termín splatnosti a bola splnená primárna podmienka určenia splatnosti, t.j. uplynutie

12 mesiacov od započatia podnikania odporkyne v prevádzke, a preto sa mohlo právo veriteľov v
zmysle § 101 OZ prvý raz vykonať 02. 09.2004. Odporkyňa začala v prevádzke podnikať 01. 09. 2003,
kedy jej začala plynúť 12-mesačná lehota na zaplatenie dlhu. Tým bola splnená primárna podmienka
určenia splatnosti dlhu, pôžička sa stala splatnou 01. 09. 2004 a dňa 02. 09. 2004 sa mohlo právo
veriteľov prvýkrát vykonať a týmto dňom začala navrhovateľom plynúť trojročná zákonná premlčacia
doba. Veritelia uplatnili nárok až dňa 11. 01. 2010 po uplynutí premlčacej doby, a preto sa ich právo voči

odporkyni premlčalo. S ohľadom na tieto závery súd prvého stupňa preto nesprávne určil deň splatnosti
pôžičky 09. 01. 2007. Súd prvého stupňa poukázal na živnostenské oprávnenie vydané 14. 01. 2005
pre podnikateľský subjekt Crystal Optik, s.r.o so sídlom v F., namiesto živnostenského listu z 02. 06.
2003, na základe ktorého odporkyňa ako fyzická osoba začala podnikať v prevádzke očnej optiky v F. od
01.09.2003. S ohľadom na tieto závery sa súd prvého stupňa potom nesprávne vyporiadal s námietkou

premlčania vychádzajúc z toho, že pôžička sa stala splatnou 09. 01. 2007. Zo zmluvy o pôžičke, ako
aj z výpovede navrhovateľov je zrejmé, že jej poskytnutie bolo viazané na zriadenie prevádzky očnej
optiky, ktorú v tom čase prevádzkovala odporkyňa. Spoločnosť Crystal vznikla až 21.05.2005, kedy bola
odporkyňa rozvedená.

Navrhovatelia sa v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne nestotožnili s jej odvolacími dôvodmi.
Podľa čl. II zmluvy majú dlžníci pôžičku vrátiť pri splnení jednej z nasledovných podmienok - po
uplynutí 12 mesiacov od započatia podnikania v prevádzke očná optika Crystal v F., do 30 dní od
ukončenia písomnej výzvy dlžníkov na vrátenie finančných prostriedkov alebo ukončenie podnikania
formou živnosti v prevádzke očná optika Crystal v F.. V nadväznosti na ustálenú právnu doktrínu

splatnosť záväzku v prípade existencie viacerých podmienok splatnosti nastáva nasledujúci deň po
uplynutí najneskoršieho času plnenia a nie okamihom splnenia prvej takejto podmienky. V tejto súvislosti
poukázali na uznanie dlhu G. P., ktoré zaväzuje aj odporkyňu.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212

ods.1OSP)poprejednanívecibeznariadeniaodvolaciehopojednávaniapodľa§214ods.2OSPdospel
k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/, ods. 2 OSP
zrušiť, pretože súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho odňal účastníkom
konania možnosť konať pred súdom.

Predmetom konania je návrh, ktorým sa navrhovatelia domáhali voči odporkyni zaplatenia sumy 27.219
eur s príslušenstvom z titulu zmluvy o pôžičke uzatvorenej s odporkyňou a jej bývalým manželom G. P.
dňa 02. 01. 2004. Vychádzali z toho, že odporkyňa je povinná vrátiť im celú pôžičku, pretože peniaze
požičali odporkyni a G. P. v čase, kedy boli manželia. Ich manželstvo bolo rozvedené, ale keďže zmluva
bola uzatvorená ešte za trvania ich manželstva, vznikol podľa nich odporkyni a G. P. tzv. spoločný

dlh. Táto skutočnosť má za následok pasívnu solidaritu oboch dlžníkov, ktorá nevyplýva len z právneho
predpisu, § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale aj zo zmluvy o pôžičke z 02. 01. 2004, keďže
ju uzatvorili na strane dlžníkov - odporkyňa a G. P. ako manželia. Okrem toho G. P. v čase trvania
manželstva s odporkyňou, dňa 06. 09. 2004 uznal dlh v sume 820.000,-Sk z titulu pôžičky a vyhlásil, že
dlh zaplatia v stanovenej lehote. Preskúmavaným rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu

zaplatiť navrhovateľom sumu 13.609,50 eura s 9,5 % úrokom z omeškania od 10.01.2007 do zaplatenia
a vo zvyšku návrh zamietol. Dospel k záveru, že v zmluve o pôžičke nebolo dohodnuté, že dlžníci sú
povinní splniť veriteľom dlh spoločne a nerozdielne, a preto zodpovednosť vzťahujúca sa na plnenie
povinností je medzi nimi delená bez ohľadu na to, či boli manželmi alebo nie. Z týchto dôvodov zaviazal
odporkyňu na zaplatenie sumy 13.609,50 eura, ktorá zodpovedá jej podielu 1-ice z pôžičky, keď mal za

to, že podiely oboch účastníkov zmluvy, keďže nebolo dohodnuté, sú rovnaké. Uznávací prejav G. P.
učinený v čase trvania manželstva dňa 06. 09. 2004 vyhodnotil ako úkon nezaväzujúci odporkyňu, a
preto ním nedošlo k predĺženiu premlčacej doby. Námietku premlčania vznesenú odporkyňou vyhodnotil
ako nedôvodnú majúc za to, že k počiatku plynutia premlčacej doby došlo 09. 01. 2007, v lehote 30dní po doručení výzvy odporkyni na vrátenie pôžičky. Keďže žaloba bola podaná dňa 11.01.2010, nárok
nie je premlčaný.

V posudzovanej veci už rozhodoval odvolací súd, ktorý uznesením č.k. 25Co/221/2012-157 zo dňa
13. 09. 2012 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu
nesprávnych právnych záverov, týkajúcich sa posúdenia miery zodpovednosti dlžníkov zo zmluvy o
pôžičke uzatvorenej odporkyňou a jej bývalým manželom G. P. a navrhovateľmi dňa 02. 01. 2004.
Odvolací súd v rozhodnutí poukázal na zákonné ustanovenia § 511 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka

a podrobne rozobral právnu úpravu pasívnej solidarity dlžníkov. Upriamil pozornosť súdu prvého stupňa
na zistenie miery zodpovednosti odporkyne voči navrhovateľom zo zmluvy o pôžičke, či ide o solidárnu
zodpovednosť odporkyne a G. P. alebo o zodpovednosť delenú, pričom záver súdu prvého stupňa o
nerozlučnom spoločenstve odporkyne a G. P., pre ktorý návrh zamietol, nepovažoval za správny.

Súd prvého stupňa po doplnení dokazovania dospel k záveru o delenej zodpovednosti dlžníkov

vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej s navrhovateľmi dňa 02. 01. 2004. Odvolací súd
po prejednaní veci uvedený záver súdu prvého stupňa považuje za predčasný, nemajúci oporu
vo vykonanom dokazovaní. Ako už bolo uvedené, úlohou súdu prvého stupňa bolo zisťovať mieru
zodpovednosti dlžníkov vo vzťahu k veriteľom. Z doposiaľ zisteného skutkového stavu je zrejmé, že
odporkyňa a G. P. boli v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke manželia. Ich manželstvo bolo rozvedené

rozsudkom Okresného súdu Nitra právoplatne 16. 11. 2004. Podľa obsahu zmluvy poskytnutie pôžičky
bolo viazané na zriadenia živnosti a prevádzky Očnej optiky Crystal v F., ktorú mali dlžníci prevádzkovať
samostatne. V ust. § 143 Občianskeho zákonník výslovne uvádza, čo je predmetom bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Ako výnimky z tohto inštitútu uvádza aj veci, ktoré podľa povahy slúžia
osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov. Súd prvého stupňa uvedené

ustanovenia zákona doposiaľ neaplikoval, keďže nezisťoval, či peniaze, ktoré boli predmetom pôžičky,
neboli použité na výkon povolania len jedného z manželov, teda či v prevádzke podnikali obaja manželia
(ako to vyplýva z obsahu zmluvy), alebo len jeden z nich. Uvedené zistenie je podstatné pre posúdenie,
či išlo o peniaze, ktoré boli získané do BSM alebo do výlučného vlastníctva jedného z manželov v zmysle
ust. § 143 OZ. Iba v prípade, ak by bolo preukázané, že nešlo o pôžičku len jedného z manželov a

peniaze boli získané do BSM, boli by právne závery súdu prvého stupňa o delenej zodpovednosti a
uznávacieho prejavu G. P. správne. V opačnom prípade by bolo potrebné vychádzať z toho, že peniaze
nebolizískanédoBSMatvoriazáväzoklentohozbývalýchmanželov,prevýkonpovolaniaaleboosobnú
potrebu ktorého boli použité. V nadväznosti na to by bolo potrebné posudzovať aj pasívnu legitimáciu
účastníka konania.

V tejto súvislosti odvolací súd vzhľadom k tomu, že už zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a doposiaľ
súd prvého stupňa nerozhodol vecne správne, potrebuje vysloviť niektoré právne závery podstatné pre
posúdenie veci, z ktorých bude potrebné vychádzať, ak súd prvého stupňa dospeje k záveru, že peniaze
získané pôžičkou patrili do BSM, s výnimkou právneho záveru o premlčaní nároku.

Podľa ust. § 145 ods. 2 OZ z právnych úkonov, týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní
obaja manželia spoločne a nerozdielne. Ide o základné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré
upravuje právny vzťah bezpodielových spoluvlastníkov k tretím osobám, pokiaľ ide o spoločné veci.
Nakoľko cit. ustanovenie neupravuje spoločné záväzky manželov, vzniknuté za trvania manželstva,

nemohli sa ani rozvodom manželstva pretransformovať na spoločný majetok. Z právnych úkonov,
týkajúcich sa spoločnej veci bez ohľadu na to, či bola vybavovaná bežná alebo ostatná, teda nie bežná
vec, sú obidvaja manželia voči tretím osobám oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne, t.j. solidárne.
Pasívna solidarita je upravená v ust. § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je charakterizovaná
viacerými subjektami na dlžníckej strane a ich povinnosťou splniť dlh tomu istému veriteľovi spoločne

a nerozdielne. Ide o úpravu povinností plniť jednému veriteľovi; postavenie spoludlžníkov, ktorí nie sú
navzájom viazaní pasívnou solidaritou, Občiansky zákonník priamo neustanovuje. Keďže Občiansky
zákonník nemá úpravu spoločných záväzkov manželov, je nutné vychádzať zo všeobecnej úpravy
zodpovednosti za spoločný záväzok. Z tohto dôvodu je preto potrebné v zmysle ust. § 853 ods. 1,
ako uvádzajú v odvolaní aj navrhovatelia, použiť tie ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky

im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neustanovuje inak. Obsahom a účelom najbližším ustanoveniu
Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje záväzkový vzťah, v ktorom je na jednej strane viac subjektov,
ktorí pritom nie sú v solidárnom postavení, je úprava spoločných práv viacerých veriteľov (§ 512
OZ). Podľa tohto ustanovenia platí, že ak má dlžník splniť dlh viacerým veriteľom a ide o plneniedeliteľné, môže každý veriteľ požadovať len svoj podiel. Ak nie je inej dohody, je dlžník oprávnený plniť
každému z veriteľov rovnaký diel. Rovnaký je postup i pre manželov, ktorí za trvania manželstva a
bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzatvorili zmluvu o pôžičke ako dlžníci. Navrhovatelia majú

za to, že odporkyňa je povinná vrátiť im celú pôžičku z titulu pasívnej solidarity s bývalým manželom.
Odvolací súd sa s týmto názorom nestotožňuje. Z dojednania II. zmluvy o pôžičke, nazvanej „Vrátenie
dlžnej sumy“ vyplýva, že dlžníci potvrdzujú, že prevzali požičanú sumu v hotovosti podľa potvrdenia o
prevzatí finančných prostriedkov a zaväzujú sa ju vrátiť po uplynutí 12 mesiacov od započatia podnikania
v prevádzke očná optika Crystal v F. alebo do 30 dní od doručenia písomnej výzvy dlžníkov na vrátenie

požičaných finančných prostriedkov v hotovosti k rukám veriteľom, vkladom alebo bankovým prevodom
na účet vedený v Z. banke. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v zmluve o pôžičke nebol výslovne
dojednaný konkrétny podiel bývalého manžela, týkajúci sa povinnosti každého z nich vrátiť požičanú
čiastku navrhovateľom . Dojednanie, že sa ju zaväzujú vrátiť po uplynutí dohodnutých lehôt, nie je možné
považovať za dohodu o povinnosti splniť dlh spoločne a nerozdielne a vlastná úprava zmluvy o pôžičke
v § 657 a nasl. sa výškou podielov spoločných dlžníkov nezaoberá. V tejto súvislosti vyslovil právny

názor NS ČR v rozhodnutí 3 Cz 57/73 a 33 Odo 250/2002. Ani vyjadrenie G. P. v inom konaní, na
ktoré poukazujú navrhovatelia v odvolaní, nemôže tento nedostatok zmluvného dojednania napraviť a
je potrebné vychádzať z toho, že záväzok dlžníkov zo zmluvy o pôžičke je delený. Rozsudok NS
ČR sp. zn. 22 Cdo/14/2006, na ktorý navrhovatelia v odvolaní poukazujú, na prejednávanú vec nemá
dopad, pretože rieši dlhy z úveru pri vyporiadaní BSM a otázku, či nesplatená časť úveru je spoločným

majetkom manželov tvoriacim BSM podľa právnej úpravy OZ, ktorý mal výslovnú úpravu záväzkov
tvoriacich spoločný majetok manželov (§ 145 ods. 3).

Uznanie dlhu podľa § 588 Občianskeho zákonníka je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný
veriteľovi, ktorý zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase uznania dlhu existoval. Uznanie

dlhu G. P. nemohlo nespôsobiť právne účinky predĺženia premlčacej lehoty vo vzťahu k odporkyni
práve s ohľadom na vyššie uvedené právne závery o delenej zodpovednosti dlžníkov. Uznávací prejav
dlžníka z deleného záväzku nemôže zaväzovať subjekt, ktorého sa právny vzťah uznávacieho záväzku
nedotýka. Pokiaľ by súd prvého stupňa dospel k záveru, že pôžička patrí do BSM, potom by bolo
potrebné vychádzať zo záveru, že G. P. a odporkyňa zodpovedajú navrhovateľom každý v rozsahu 1-

ice pôžičky a G. P. mohol uznať dlh len za seba, pretože s odporkyňou neboli v postavení pasívne
solidárnych dlžníkov.

Pri právnom posúdení inštitútu premlčania súd prvého stupňa vychádzal z ust. § 563, § 101 a § 100
ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že nakoľko nebol účastníkmi dohodnutý čas plnenia, splatnosť

dlhu, teda za začiatok plynutia premlčacej doby je nutné považovať deň nasledujúci po vzniku právneho
vzťahu dojednaného na dobu neurčitú. Keďže navrhovatelia vyzvali odporkyňu listom z 08. 12. 2006 na
úhradu pôžičky v lehote 30 dní od doručenia výzvy, ktorá jej bola doručená dňa 10. 12. 2006, uplynutím
doby 30 dní - dňom 09. 01. 2007 sa pôžička stala splatnou. Uvedený záver súdu prvého stupňa
nezodpovedá obsahu zmluvy. V zmluve o pôžičke z 02. 01. 2004 v časti II. „Vrátenie dlžnej sumy“ bola

dohoda o vrátení finančných prostriedkov tak, že dlžníci sa ju zaväzujú vrátiť po uplynutí 12 mesiacov od
započatia podnikania v prevádzke očná optika Crystal v F. alebo do 30 dní od doručenia písomnej výzvy
dlžníkom na vrátenie požičaných finančných prostriedkov. Z uvedeného vyplýva, že dohoda o vrátení
dlžnejsumyboladohodnutáalternatívne,atobuďzapočatímpodnikaniavprevádzkeočnáoptikaCrystal
v F. alebo lehotou 30 dní od doručenia písomnej výzvy na vrátenie dlžnej sumy. V ďalšej vete je dohoda,

žezáväzoksastávasplatnýmokamihomukončeniapodnikaniaformouživnostivprevádzkeOčnáoptika
Crystal v F.. Súd prvého stupňa síce v rozhodnutí konštatuje, že započatie podnikania v prevádzke
očná optika Crystal v F. bolo 14. 01. 2005, avšak ďalšie závery v tejto súvislosti ani skutkové zistenia
neuvádza, a preto nie je zrejmé, ako sa vysporiadal s alternatívnou lehotou na vrátenie dlžnej sumy.
Z doposiaľ vykonaného dokazovania je zrejmé, že odporkyňa podnikala na základe živnostenského

oprávnenia z 02. 06. 2003 pod obchodným menom T. P., s miestom podnikania P. XX, O. a vykonávala
ohlasovaciu živnosť Očná optika - optometria na základe živnostenského oprávnenia z 01. 08. 2003.
Dňa 14. 01. 2005, právoplatným dňa 18. 01. 2005 Obvodný úrad v Galante, Odbor živnostenského
podnikania vydal živnostenský list na obchodné meno Crystal Optik, s.r.o., so sídlom M. R. X. XXXX v
F.. Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť Crystal Optik, s.r.o. existovala k dátumu 14. 01. 2005. Keďže

v zmluve o pôžičke sa vrátenie dlžnej sumy viaže v prvom rade (podľa poradia v texte zmluvy) na
začatie podnikania v prevádzke očná optika Crystal v F., bolo úlohou súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o
posudzovanie námietky premlčania, posúdiť dôvodnosť vznesenej námietky premlčania aj s ohľadom
na takéto dojednanie. Nakoľko vrátenie dlžnej sumy bolo dojednané alternatívne, je náležité aj zisteniedôvodov takéhoto dojednania v zmluve o pôžičke. Je potrebné zisťovať dôvody, ktoré viedli účastníkov
zmluvykalternatívnemuvráteniudlžnejsumysdôrazomnaúmysel,ktorýtakýmtodojednanímsledovali.
Keďže súd prvého stupňa posudzoval vznesenú námietku premlčania s ohľadom len na splatnosť

pôžičkyvsúvislostisdoručenímvýzvydlžníkombeztoho,abyskúmalavyvodilprávnezáveryajohľadne
dojednaní týkajúcich sa začatia, prípadne ukončenia podnikania v prevádzke Očná optika Crystal v
Seredi, je rozsudok súdu prvého stupňa aj v tejto časti nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/, ods. 2 OSP

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP) doplní
dokazovanie v naznačenom smere a po vyhodnotení dôkazov v intenciách § 132 OSP opätovne
rozhodne, pričom svoje rozhodnutie i náležite odôvodní spôsobom zodpovedajúcim ust. § 157 ods.
2 OSP, vyporiadajúc sa v ňom i s námietkami odporkyne aj o nesprávne určenom dni splatnosti

pôžičky 09. 01. 2007 práve s ohľadom na začatie podnikania v prevádzke Očná optika Crystal v F..
Zároveň rozhodne i o trovách celého konania, vrátane trov konania odvolacieho ( § 224 ods. 3 OSP ).
Súd prvého stupňa v ďalšom konaní v prvom rade vykoná dokazovanie na zistenie, či peniaze
získané pôžičkou patrili do BSM. Ak dospeje k záveru, že ide o záväzok pariaci do BSM, posúdi
vec v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným vyššie, pričom doplní dokazovanie

na posúdenie námietky premlčania vznesenej odporkyňou. V prípade zistenia, že peniaze patria do
výlučného vlastníctva jedného z bývalých manželov, bude skúmať, či je odporkyňa pasívne legitimovaná
v konaní. Ak tomu tak bude, v ďalšom konaní posúdi námietku premlčania v súlade s vyššie vysloveným
právnym názorom odvolacieho súdu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.