Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 27. február 2022

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16Pc/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122200447
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Pecuchová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2022:2122200447.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Pecuchovou v právnej veci navrhovateľky - matky: U. J.,

narodená XX.X.XXXX, bytom Š. XXX/XX, F., zastúpená advokátkou JUDr. Luciou Sukopovou, so sídlom
Františkánska 5, Trnava proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť zapreté: J. J., narodený XX.X.XXXX,
bytom K. XXX, F., a maloletému dieťaťu: S. J., narodená XX.X.XXXX, U. I. J., v konaní zastúpená
procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, o
zapretie otcovstva, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Určuje sa, že J. J., narodený XX.X.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, nie je otcom maloletej S. J.,
narodenej XX.X.XXXX v W., rodné číslo XXXXXX/XXXX, z matky U. J., narodenej XX.XX.XXXX, rodné

číslo XXXXXX/XXXX, ktoré narodenie je zapísané v knihe narodení matričného úradu W. vo zväzku
XXX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka, matka maloletej, sa návrhom doručeným súdu dňa 25.1.2022, domáhala zapretia
otcovstva k maloletej vo vzťahu k jej aktuálnemu manželovi.

2.Svojnávrhodôvodnilatým,žejemanželkouJ.J.,pričomichmanželstvoprechádzadlhoročnoukrízou,

počasktorejnavrhovateľkanadviazalaznámosťsJ.S.,nar.X.X.XXXX,kuktorémusapredasi2,5rokom
presťahovala a bývala s ním v spoločnej domácnosti. V apríli 2021 zistila, že je tehotná, pričom ako otec
prichádzal do úvahy jednoznačne J. S., a nie jej manžel J. J., keďže manželstvo bolo len formálne a
intímne spolu nežili. Maloletá sa narodila dňa XX.X.XXXX v W.. Zákonná domnienka otcovstva svedčí
manželovi matky, avšak ten nemôže byť biologickým otcom, nakoľko s navrhovateľkou intímne nežili od
roku2019,anebolomožné,abybolbiologickýmotcommaloletejS..Navrhovateľkasavčaserozhodnom
pre počatie dieťaťa stýkala iba s partnerom J. S., ktorý otcovstvo k maloletej uznáva, pričom si dal urobiť

testy otcovstva. Manžel navrhovateľky bol uzrozumený s podaným návrhom.

3. Muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté, sa k návrhu písomne vyjadril, pričom podaním doručeným
súdu dňa 16.2.2022 uviedol, že s podaným návrhom v celom rozsahu súhlasí, že nie je biologickým
otcom maloletej S., nakoľko s navrhovateľkou už spolu dlhší čas nežili v spoločnej domácnosti a
udržiavala známosť s priateľom, J. S., ku ktorému sa pred 2,5 rokom presťahovala a, s ktorým aj
otehotnela. Záverom uviedol, že súhlasí, aby bolo jeho otcovstvo k maloletej S. zapreté.

4. Zástupca procesného opatrovníka nemal v konaní námietky voči návrhu navrhovateľky.

5. Matka ako biologického otca označila J. S., narodeného X.X.XXXX.6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté, svedka J. S.,
ďalej listinami, a to rodným listom maloletej, pričom zistil nasledovný skutkový stav a právny stav.

7. Z rodného listu maloletej vyplýva, že maloletá sa narodila dňa XX.X.XXXX v W., pričom ako jej otec
je evidovaný muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté, a ako matka je evidovaná navrhovateľka. Návrh
na zapretie otcovstva matka podala na súd dňa 25.1.2022.

8. Právna zástupkyňa matky na pojednávaní dňa 25.2.2022 uviedla, že navrhovateľka trvá na podanom
návrhu, že maloletá S. nie je dieťaťom manžela matky, o čom manžel vedel a súčasne s tým súhlasil. Vo
vzťahu k biologickému otcovi uviedla, že po právoplatnosti rozsudku mal v úmysle na matrike súhlasne
vyhlásiť otcovstvo k maloletej S., čím dôjde k zosúladeniu faktického stavu s právnym stavom. Biologický
otec sa o dcéru zaujíma a matke pomáha. Navrhovateľka v rámci svojho výsluchu uviedla, že otcom
maloletej je J. S., s ktorým žila počas počatia maloletej v spoločnej domácnosti a ktorý tak bol jej

biologickým otcom. S manželom spolu nebývali 2,5 roka. Ďalej predstúpil muž, ktorého otcovstvo má byť
zapreté, teda manžel navrhovateľky, ktorý uviedol, že s návrhom súhlasí a bolo pravdou to, čo uviedla
navrhovateľka.

9. Svedok J. S.Š. na pojednávaní dňa 28.2.2022 uviedol po zákonnom poučení svedka, že je partnerom

navrhovateľky a biologickým otcom maloletej S. J.. Bolo pravdou, čo uviedla navrhovateľka, že žijú v
spoločnej domácnosti vyše 2 rokov, počas ktorej doby s navrhovateľkou spolu intímne žili. Uviedol, že
otcovstvo k maloletej S. bude určené súhlasným vyhlásením rodičov.

10. Podľa § 105 písm. c) zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“),

konaniami vo veciach určenia rodičovstva sú: konanie o zapretie otcovstva.

11. Podľa § 106 CMP, na konania vo veciach určenia rodičovstva je miestne príslušný súd, v ktorého
obvode má dieťa bydlisko. Ak takého súdu niet, je príslušný všeobecný súd matky, inak všeobecný súd
toho, koho otcovstvo má byť určené alebo zapreté.

12. Podľa § 107 CMP, konanie sa začína len na návrh.

13. Podľa § 108 ods. 3 CMP, účastníkom konania o zapretie otcovstva je dieťa, matka a muž, ktorého
otcovstvo má byť zapreté.

14. Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len „ZR“), otcovstvo sa určuje na základe
domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím
súdu.

15. Podľa § 85 ods. 1 ZR, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa
po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.

16. Podľa § 86 ods. 1 ZR, manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach
dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že

je jeho otcom.

17. Podľa § 87 ods. 1 ZR, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia
manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno
otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.

18. Podľa § 88 ods. 1 a 2 ZR, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja
nažive,aaknežijejedenznich,vočidruhému.Aknežijeanidieťa,animatka,totoprávomanželnemá.(1)
Aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia
o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane. (2)

19. V prípade ustanovenia § 87 ods. 1 ZR ide o úpravu zapieracieho práva v prípade, keď sa za otca
maloletého dieťaťa považuje manžel matky z dôvodu domnienky otcovstva v zmysle § 85 ods. 1 ZR.
Lehota podľa § 88 ods. 2 ZR začína plynúť odo dňa narodenia dieťaťa. Cieľom ustanovenia lehoty nazapretie otcovstva je požiadavka včasnej stabilizácie právnych pomerov dieťaťa. Ide o prekluzívnu a
hmotnoprávnu lehotu, v rámci ktorej musí byť právo uplatnené na súde. Aktívne legitimovaný na zapretie
otcovstva určeného prvou domnienkou je manžel matky, matka dieťaťa, dieťa, resp. opatrovník, ak je

maloleté, opatrovník manžela matky, ak tento stratil spôsobilosť na právne úkony pred uplynutím lehoty
na zapretie otcovstva. Hmotnoprávnou podmienkou pre úspešné zapretie otcovstva v tomto prípade je,
že je vylúčené, aby bol manžel matky otcom dieťaťa. Zákon nešpecifikuje, z akého dôvodu by malo byť
vylúčené, že nie je otcom dieťaťa. Do úvahy prichádzajú viaceré dôvody, a to buď že s matkou dieťaťa
nesúložil v dobe rozhodujúcej pre narodenie dieťaťa alebo preto, že hoci v tej dobe s matkou súložil,

je vylúčené, aby bol sploditeľom dieťaťa napr. pre biologickú neschopnosť splodiť dieťa. Pre úspešnosť
zapretia treba teda preukázať kvalifikovanú okolnosť, t.j. okolnosť vylučujúcu otcovstvo.

20. Návrh na zapretie otcovstva bol matkou podaný v prekluzívnej trojročnej lehote upravenej v § 88 ods.
2 ZR. S poukazom na jednoznačný a zhodný opis skutkového stavu matkou maloletej a muža, ktorého
otcovstvo má byť zapreté, že spolu už od roku 2019 nežijú intímne, berúc do úvahy, že maloletá sa

narodila v januári roku 2022, a teda obdobím možného počatia boli mesiace február, marec a apríl 2021,
kedy navrhovateľka už nežila v spoločnej domácnosti s mužom, ktorého otcovstvo má byť zapreté, mal
súd za to, že muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté, nemôže byť biologickým otcom maloletej. Uvedený
záver súdu bol súčasne podporený výsluchom svedka v konaní a to partnera J. S., ktorý je biologickým
otcom maloletej. V konaní tak bola preukázaná kvalifikovaná okolnosť, t.j. okolnosť vylučujúca, aby bol

otcom manžel matky maloletej.

23. Matka v konaní označila muža, ktorý je biologickým otcom maloletej, žijú spolu všetci v spoločnej
domácnosti, pričom tak matka, ako i biologický otec maloletej, ktorý svoje otcovstvo výslovne uznáva,
majú záujem po zapretí otcovstva zabezpečiť, aby bol zapísaný do rodného listu maloletej. Ak

dôjde k právoplatnému zapretiu otcovstva matrikového otca, potom môže byť určené otcovstvo iného
muža buď súhlasným vyhlásením rodičov alebo v súdnom konaní aplikáciou tretej domnienky. Z
vykonaného dokazovania teda vyplýva konkrétna osoba majúca byť skutočným otcom maloletého
dieťaťa, preto zapretie otcovstva je v záujme maloletého dieťaťa, keďže pre dieťa má otázka totožnosti
jeho biologických a právnych rodičov význam, o to viac, keď biologický otec sa o maloletú reálne osobne

stará.PodľajudikatúryESĽPmáprincipiálnejednotlivecveľmivážnyzáujemnaurčenísvojichpredkov,a
teda aj svojej identity (Jäggi proti Švajčiarsku, rozhodnutie z 13.07.2006, sťažnosť č. 58757/ 00), pričom
najsilnejšíjetentozáujemnapoznanísvojichpredkov,predovšetkýmrodičov.Zároveňniejetátopotreba
dieťaťa vylúčená ani pre prípad atypických situácií ako úraz, choroba, kedy je nevyhnutné darcovstvo
od geneticky príbuzných osôb. Súd tak dospel k záveru, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby malo

zapísaného v rodnom liste svojho biologického otca, a preto je v záujme maloletého dieťaťa aj zapretie
otcovstva, ktoré uvedené umožní.

24. Keďže v konaní bolo preukázané, že je vylúčené, aby bol otcom maloletej manžel matky, a zároveň
je zapretie otcovstva v záujme maloletej, nakoľko sa tým vytvorí priestor pre zápis biologického otca do

rodného listu maloletej, súd návrhu vo výroku I. rozsudku vyhovel.

25. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď vo výroku II. rozhodol, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je
v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie výnimky upravenej

v ustanovení § 53 CMP, a síce, že by bolo priznanie náhrady trov konania úspešnej navrhovateľke
spravodlivé, keď zároveň si náhradu trov konania ani neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP), pričom odvolanie podané procesným

opatrovníkom by nebolo právne účinné, nakoľko sa práva podať odvolanie výslovne vzdal do zápisnice
na súde po vyhlásení rozhodnutia.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.