Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. február 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/75/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119311911
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:6119311911.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov
senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne: C.. X. C., nar. X.X.XXXX, bytom
v G., B. XXX, zastúpenej JUDr. Rolandom Kovácsom, advokátom so sídlom v Košiciach, Mäsiarska 30,
IČO: 42 321 841 proti žalovanému: Q. I.Ó.L., nar. X.XX.XXXX, bytom v Č. XXX, zastúpeného JUDr.
Viktóriou Kerekešovou, advokátkou so sídlom v Rožňave, Šafárikova 71, IČO: 44 624 247, o zaplatenie

5.996,16 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 9C/30/2019-111
zo dňa 8. decembra 2020

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výrokoch pod č. I. a II. a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví

tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo strany žalobkyne s tým, že
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
III. Súd v prevyšujúcej časti konanie o zaplatenie 2,80 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.

2. Predmetom konania je žaloba žalobkyne, ktorou sa domáhala zaplatenia sumy vo výške 5.996,16
eur od žalovaného, ktorú odôvodňovala tým, že so žalovaným žili v družobnom pomere a počas ich
spolužitia v období od 1.3.2017 až 06.03.2018 požičala žalovanému viacerými splátkami spolu sumu
15.296,16 eur, pričom časť z uvedenej sumy poukázala priamo na bankový účet žalovaného a zvyšnú
časť poukázala priamo veriteľom žalovaného, za účelom úhrady dlhov žalovaného. Predložila výpisy z

jej účtu, kde farebne vyznačila všetky transakcie, ktoré tvoria dlh, a ktoré v spoločnom súčte predstavujú
sumu 15.296,16 eur. Zároveň predložila aj prehľadnú tabuľku, kde sú uvedené všetky transakcie s
dátumom, presnou výškou sumy ako aj označením miesta platenia a veriteľa. Žalovaný vrátil žalobkyni
ku dňu podania žaloby z celkovej dlžnej sumy 15.296,16 eur iba sumu 9.300,00 eur, a to splátkami dňa
10.05.2018 vo výške 6.000,00 eur a dňa 28.06.2018 vo výške 3.300,00 eur. Žalovaný dlhuje žalobkyni
sumu vo výške 5.996,16 eur, ktorú jej odmieta vrátiť. Z tohto dôvodu žalobkyňa navrhovala, aby zaviazal

žalovaného k úhrade istiny 5.996,16 eur s 5 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 5.996,16 eur od
podania žaloby do zaplatenia.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, keďže sa žalobkyňa domáha toho, čo jej už raz zaplatil. Potvrdil, že
žili spolu v spoločnej domácnosti ako druh a družka, bývali v jeho rodinnom dome v obce Č. a keďže
žalovaný nemal zriadený internetbanking k svojmu účtu, žalobkyňa uskutočňovala úhrady, za ktoré jej

on zaplatil a preto sa duplicitne domáha uplatneného nároku.4. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil
v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 451 ods. 1, 2 OZ, § 559 ods. 1 OZ a
dospelkzáveru,žežalobapozostávajúcazpoložiek,ktoréžalobkyňakonkretizovalanapojednávanídňa

8.12.2020jenedôvodná,keďžežalovanýsvojdlh-zaplateniesplátkyvsume6.000,00eurdňa10.5.2018
užuhradil,čímvzmysle§559ods.1OZsplnenímdlhzanikne,vychádzajúcajzoskutočnostizapočítania
plnenia peňažného dlhu prednostne na istinu v zmysle § 566 ods. 1 OZ, keďže po konkretizácii
jednotlivých položiek, z ktorých pozostáva žalovaná suma súd uzavrel, že jednotlivé peňažné sumy
uvedené pod položkou 1 až 6, 8 a 9 tabuľky vyhotovenou žalobkyňou, nachádzajúcou sa na č.l. 27

spisu, boli dlhy, ktoré patrili medzi najskôr splatné a preto pokiaľ by žalovaný neurčil, že zaplatením sumy
6.000,00 eur dňa 10.5.2018 plnil dlhy, ktoré boli predmetom konania, resp. by táto otázka bola sporná,
je potrebné považovať dlhy za splnené.

5. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že pôžička v sume 5.000,00 eur, poskytnutá žalobkyňou
žalovanému dňa 01.07.2017, zo strany žalovaného bola uhradená dňa 10.05.2018 a takisto je splnený

aj dlh vzniknutý na strane žalovaného z titulu bezdôvodného obohatenia plnením zo strany žalobkyne
bez právneho dôvodu za žalovaného v celkovej sume 993,36 eur (položky 2 až 6, 8 a 9 tabuľky čl. 27).
Z týchto dôvodov súd žalobu ohľadom istiny ako aj príslušenstva v celom rozsahu zamietol.

6. Žalobkyňa žalobu vzala späť o zaplatenie 2,80 eur s príslušenstvom, s ktorým späťvzatím žalovaný

súhlasil, preto súd konanie v tejto časti v zmysle ust. § 145 ods. 2 CSP zastavil.

7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP vychádzajúc z plného
úspechu žalovaného v tomto konaní.

8.Protirozsudkuvzákonnejlehote(včas)podalaodvolaniežalobkyňa.Uplatnilaodvolaciedôvodypodľa
§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP, keďže súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Považovala

rozsudok za nesprávny, arbitrárny a právne posúdenie veci za nezákonné a príliš formálne. Nesúhlasila
s hodnotením dôkazov, čo sa týka vyzvania žalovaného na vrátenie sumy vo výške 9.300,00 eur, keďže
dlžnú sumu vo výške 15.996,16 eur súdu preukázala predložením výpisov z bankového účtu, ako aj
vo forme prehľadnej tabuľky, pričom žalovaný realizáciu platieb neurčil, súd sa vôbec nevenoval otázke
splatnosti dlhu, resp. jednotlivých položiek dlhu s tým, že vždy požadovala len vrátenie istiny a teda

len istina sa započítavala do úhrady dlhu s tým, že v konaní jednoznačne preukázala výšku dlžnej
sumy 15.296,16 eur. Žalovaný v konaní nič nezdokladoval a preukázal a v konaní postačovalo jeho
vyhlásenie,ktorébolovrozporesňoupreukázanýmnárokomvychádzajúcpredovšetkýmzoskutočnosti,
že žalovaného vyzvala predžalobnou výzvou zo dňa 2.5.2019 na vrátenie dlhu vo výške 15.996,16 eur,
čo bolo uskutočnené až po ním vykonanej platbe, čím je rozsudok neodôvodnený a nepreskúmateľný

v súlade so zákonom s tým, že ani nemohlo dôjsť k zániku dlhu, nakoľko žalovaný jej uhradil len sumu
9.300,00 eur, a preto je žaloba v časti zaplatenia sumy 5.000,00 eur dôvodná.

9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne považoval rozsudok za vecne správny a k poskytnutiu
pôžičky vo výške 5.000,00 eur od žalobkyne uviedol, že nikdy ju nežiadal, ona mu ju sama ponúkla a

po ukončení ich vzťahu mu oznámila, že jej dlhuje 9.300,00 eur, ktoré jej z poskytnutia úveru aj vyplatil,
berúc do úvahy aj to, že žili ako druh a družka v spoločnej domácnosti a spoločne a podieľali na úhradách
rôzneho charakteru. Svoj záväzok voči žalobkyni považoval za splatený v plnom rozsahu.

10. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že keďže sám vo svojom vyjadrení uvádza,

že od neho žiadala viac ako ním bolo plnené, teda viac ako 9.300,00 eur, nemohlo dôjsť k zaplateniu
celého dlhu, čím nemohol ani požadovaný dlh zaniknúť pre jeho splnenie a preto uviedla, že dôvodne
trvá na uplatnenom nároku.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,

ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobkyne ako odvolanie podané včas a oprávnenou osobou proti
výrokom rozhodnutia pod č. I. a II., proti ktorým je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a § 380 ods.1, 2 CSP z hľadiska žalobkyňou uvádzaných odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a
h/ CSP a dospel k záveru o dôvodnosti ich uplatnenia.

12. Žalobkyňa uplatnila odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP, dôvodne.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený v prípade ak dôjde k vadám konania
alebo aj vadám rozhodnutia v dôsledku ktorých súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie
hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,

v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na
základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo
na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy
SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti

a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

14. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký procesný postup
súdu, v dôsledku ktorého strana sporu nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu Civilným
sporovým poriadkom za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť najmä
procesným postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza.

15. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré v skutočnosti považuje za preukázané a ktoré
nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá,
aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

16. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený inou procesnou vadou konania, danou
aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku, čo konštatoval aj Najvyšší súd SR v Stanovisku
občianskoprávneho kolégia zo dňa 03.12.2015 uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR

a súdov Slovenskej republiky 1/2016.

17. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho

rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.

Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu,
keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov
alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne
vierohodnosti.

18. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j.
vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkovýstav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na
daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil

nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

19. Odvolací súd ako prvé poukazuje na to, že odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá zákonným
predpokladom v zmysle § 220 ods. 2 CSP, keďže z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je
zrejmý základ, z ktorého súd vychádzal pri ustálení svojho záveru o zamietnutí žaloby, na čo dôvodne

poukazovala aj žalobkyňa v podanom odvolaní, keďže jednoznačne súd prvej inštancie nevyhodnotil
vykonané dôkazy so zreteľom na celkovú výšku požičanej sumy žalobkyňou žalovanému, čo sa týka
vykonaných dôkazov a ich vyhodnotenia v tomto smere so zreteľom na učinené procesné prostriedky
zo strany žalobkyne v smere procesného útoku berúc do úvahy procesnú obranu žalovaného,
ktorá vychádzala len z jeho vyjadrení bez poskytnutia akýchkoľvek písomných dôkazov a keďže
z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva celková výška požičanej sumy, so zreteľom na

učinenú úhradu žalovaným, vychádzajúcu z jednotlivých položiek, ktorými žalobkyňa odôvodňovala
dôvodnosť uplatneného nároku, je záver súdu s odkazom na ust. § 559 ods. 1 OZ predčasný, t.j. že dlh
zanikol jeho splnením dňa 10.5.2018, t.j. ešte pred podaním žaloby, pričom rovnako je sporné, z akého
dôvodu by žalobkyňa požičala žalovanému sumu 5.000,00 eur a nežiadala jej vrátenie, so zohľadnením
ale aj tej skutočnosti, že žili v spoločnej domácnosti ako druh a družka a teda či sa vzájomne podieľali aj

na úhradách prameniacich z ich spoločného spolužitia s tým, že žalobkyňa len vždy požadovala náhradu
istiny a nie príslušenstva.

20. Keďže povinnosťou súdu je vyhodnotiť dôkazy v zmysle ust. § 191 a nasl. CSP a vec až potom
právne posúdiť, rovnako za splnenia zákonných predpokladov podľa § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd v

zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, ako aj § 391 ods. 1 CSP zrušil napadnutý rozsudok vo výrokoch pod
č. I. a II. a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie.

21. V zmysle § 391 ods. 2 CSP je súd prvej inštancie po vrátení veci viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu, ktorého povinnosťou je tak, ako to už uviedol odvolací súd vyššie, si ustáliť výšku

uplatnenéhonárokusozreteľomnajehozákladvkontexteuneseniadôkaznéhobremenasozreteľomna
učinené platby zo strany žalobkyne v prospech žalovaného v kontexte aj procesnej obrany žalovaného
v tomto konaní, ktorá vychádza len z jeho tvrdení, bez predloženia akýchkoľvek písomných dôkazov
s apelom na to, že žalobkyňa v tomto konaní si uplatnila len zaplatenie istiny, titulom požičaných
súm, bez akéhokoľvek príslušenstva s tým, že povinnosťou žalovaného v tomto konaní je hodnoverne

preukázať, že z jeho strany došlo k zaplateniu všetkých súm, ktoré mu boli poskytnuté titulom pôžičky zo
strany žalobkyne v prípade, ak žalobkyňa uplatnený nárok v celom rozsahu titulom dôkazného bremena
preukáže (§ 391 ods. 3 CSP).

22. V zmysle § 396 ods. 3 CSP v novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o nároku na náhradu

trov tohto odvolacieho konania.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).