Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. február 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/329/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201926
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1021201926.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBratislavevprávnejžalobcu:ObecHornéŠtitáre,sosídlomHornéŠtitáre75,95603Horné
Štitáre,IČO:00310450,právnezastúpený:URBÁNI&Partnerss.r.o.,sosídlomSkuteckého17,97401
Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová
dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
spisu:11887-P/2021zodňa04.11.2021,onávrhunapriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobe,takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
25.11.2021 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „správny súd“) dňa
02.12.2021 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. spisu: XXXXX-P/
XXXX zo dňa 04.11.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu

a potvrdil rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie č. spisu: XXXX-XXXX/XXXX zo dňa 05.08.2021
(ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým uložil žalobcovi pokutu podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona
č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon o verejnom obstarávaní) vo výške 34.994,13 eura.

2. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby navrhol, aby súd uznesením priznal jeho správnej žalobe

odkladný účinok podľa ust. § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP“).

3. Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil tak, že suma premietajúca sa v uloženej
pokute je pre žalobcu s ohľadom na výšku celkového ročného rozpočtu žalobcu vyslovene neúnosná.
V dôsledku aktuálnej situácie spôsobenej rozšírením ochorenia COVID - 19 sa v tom období ocitajú

všetky súkromné subjekty vo finančnej kríze. V dôsledku dlhodobého ochromenia ekonomiky obce
aktuálne nezískavajú príjmy, s akými pôvodne počítali v návrhoch rozpočtov (predovšetkým sa jedná
o príjmy z daní) a táto skutočnosť má vážny dopad na ich celkové hospodárenie. Podobne je to aj v
prípade žalobcu, ktorého znížené príjmy poznačujú aj jeho bežné výdavky. Za situácie, že by žalobca
bol povinný túto pokutu okamžite uhradiť, malo by to značné následky na riadne zabezpečenie všetkých
jeho úloh pri výkone samosprávy, obzvlášť v tomto, pre neho kritickom období. Žalobca sa obáva, že

zaplatením pokuty by sa ocitol v situácii, že ku koncu rozpočtového obdobia by sa jeho deficit rozpočtu
natoľko prehĺbil, že nebude schopný plne hradiť výdavky na výkon všetkých samosprávnych pôsobností
obce. Najpravdepodobnejšia sa javí situácia, že ku koncu rozpočtového obdobia obce nebude žalobca
schopný riadne a načas uhradiť výdavky na mzdy, príp. ďalšie bežné výdavky na chod obecného úradu.
Skutočnosť, že toto hromadné ukladanie pokút, ktoré v posledných rokoch žalovaný inicioval, nespĺňa
primárny žiadúci účel správneho konania, ktorým je v prvom rade chrániť záujmy štátu, je v spoločnosti

živo diskutovaná. Účinok, ktorý toto hromadné sankcionovanie zo strany žalovaného na spoločnosť
má, je vyslovene nežiadúci, pretože konečným subjektom, ktorý pociťuje následok uloženej sankcie, jeobyvateľ tej ktorej samosprávy, ktorému v dôsledku postihu obce pokutou, nemusia byť zabezpečované
elementárne služby v rámci výkonu samosprávnych kompetencií.

4. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným
podaním zo dňa 25.11.2021 spolu s predložením príslušného administratívneho spisu. Vo vyjadrení
žalovaný zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu a k návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe. Uviedol, že podľa neho návrh žalobcu, resp. jeho odôvodnenie,
nezakladá opodstatnenosť návrhu na priznanie odkladného účinku napadnutého rozhodnutia. Žalovaný

považuje návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe za neopodstatnený a
relevantným spôsobom nepreukázaný. V predmetnom návrhu na priznanie odkladného účinku nie je
bližšie špecifikované, ktoré konkrétne negatívne dôsledky v danom prípade žalobcovi hrozia a ako sa
majú vo vzťahu k jeho právam a povinnostiam prejaviť v prípade nepriznania odkladného účinku, čím
predmetný návrh nespĺňa požiadavky stanovené § 185 Správneho súdneho poriadku. Žalobca taktiež
nijakýmspôsobomnepreukázal,žepriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobejevoverejnomzáujme.

5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

6. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať

správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

7. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.

10. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je
výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia
orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže ani byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich
rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana

toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu
takéto rozhodnutie smeruje.

11. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej
žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia

alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia
orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda,
závažnáujmanaživotnomprostredí,prípadneinývážnynenapraviteľnýnásledok.Priznanieodkladného
účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi,
aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP, a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť,

ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie
odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú
škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je
povinnosťou žalobcu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajskéhosúdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého „...osvedčiť
existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie
ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia

Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby
treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len
o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. ...“. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento
povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí

vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom
rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa
zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť
miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného
nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z
hľadiska rozporu s verejným záujmom.

12. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v predmetnej veci skúmal, či sú
splnenépodmienkynapriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobe.Vdanomprípadežalobcapoukázal
na hrozbu závažnej ujmy v podobe neúnosného zaťaženia ročného rozpočtu žalobcu uložením pokuty
zo strany žalovaného. Žalobca však hroziacu závažnú ujmu bližšie nekonkretizoval a neodôvodnil.

Správny súd v takto formulovanom tvrdení žalobcu, v ktorom absentovala konkrétne špecifikovaná
hrozba závažnej ujmy a jej dopady na žalobcu, nevidel skutočnú hrozbu odôvodňujúcu obavu závažnej
ujmy. Žalobca žiadne dôvody, pre ktoré by mal správny súd priznať žalobe odkladný účinok, hodnoverne
neosvedčil. Nepredložil žiadne doklady osvedčujúce ním tvrdené skutočnosti, nepreukázal správnemu
súdu ani svoju aktuálnu majetkovú situáciu, v kontexte ktorej by správny súd mohol posúdiť dopad

uloženej pokuty na finančnú situáciu žalobcu. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu
vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Rozhodnutie
o priznaní odkladného účinku žalobe nezbavuje žalobcu splnenia povinnosti a v zásade jeho priznanie
odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma,
a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej.

13. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žaloby, ktorým
je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca ani túto skutočnosť v
návrhu na priznanie odkladného účinku nijako neosvedčil.

14. Zároveň správny súd opäť poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v
Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol
návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením „...Správny súd považuje za
nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza
do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter,

pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného
správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako
na zákonný a vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší
správny súd plne stotožňuje, je potom akákoľvek argumentácia žalobcu o nezákonnosti napadnutého
rozhodnutia pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri

svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje
zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie
podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP

v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).