Rozsudok – Darovacia zmluva Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. jún 2021

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8C/16/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819201265
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Farkašovská
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2021:7819201265.9

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou, v spore žalobcu E. T., nar. XX. XX. XXXX,
bytom W. XXXX/X, XXX XX E., zast. JUDr. Ladislav Csákó, advokát, Hviezdoslavova 4, 048 01 Rožňava,
proti žalovanej C. Š., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXXX/X, XXX XX E., zast. Advokátska kancelária
JUDr. Erika Simanová, s.r.o., Edelényska 2027/3, 048 01 Rožňava, o určenie neúčinnosti právneho
úkonu , takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. P r i z n á v a žalovanej náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom 1. inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd určil, že odporovateľný právny úkon - Darovacia zmluva
uzavretá medzi X. Š., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX v E.R., trvale bytom ul. L.Á. Č.. XXX/XX, E. ako darujúcim
a C.D. Š.É., r. Š., nar. XX.XX.XXXX, tr. bytom W. XXXX/X, XXX XX E. ako obdarovanou, predmetom
ktorej je darovanie nehnuteľností, a to: bytu č. X. s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku na
1. poschodí v bytovom dome pod súpisným číslom XXX na parcele č. XXXX/X, zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 481 m2 , podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu,
na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku : XXX/XXXXX, zapísaných na Okresnom úrade -
Katastrálnom odbore Rožňava na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území: E., v obci E., okres: E.,
je voči žalobcovi právne neúčinná. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 20.06.2015 v E. v presne nezistenom
čase od 09.00 hod do 11.00 hod. na terase pohostinstva „U vlka“ na ulici Šafárikovej č. 118 v Rožňave
ho X. Š., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom ul. L.Á. Č.. XXX/XX, E. (ďalej aj ako dlžník Š.) fyzicky
napadol takým spôsobom, že mu skočil na ľavú nohu, čím mu spôsobil zranenia, ktoré sú uvedené v jeho
odsudzujúcom trestnom rozkaze, ktorých liečenie si vyžiadalo operačný zákrok, komplikovanú liečbu a
s tým spojenú dlhotrvajúcu práceneschopnosť. Za uvedený skutok X. Š.R. bol aj odsúdený na základe
trestného rozkazu OS v Rožňave sp. zn. 1 T/l/2016 zo dňa 12.01.2016 a bol mu za to uložený TOS
v trvaní 2 rokov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na dobu 2,5 roka. Uvedeným trestným
rozkazom mu bola priznaná i náhrada škody vo výške 3.089,- Eur za 180 bodov titulom bolestného; so
zbytkom nároku na náhradu škody okresný súd ho odkázal na civilný súdny proces. Ako to z výsledkov
trestného konania vyplýva, odsúdený X. Š. mu úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a svojim konaním
mu spôsobil aj značnú nemajetkovú ujmu. Za účelom zistenia jeho zdravotného stavu po spôsobenom
úraze boli vypracované viaceré znalecké posudky, z ktorých taktiež jednoznačne vyplýva, že utrpel
ťažké zranenia s trvalými následkami. Z uvedených dôvodov sa obrátil prostredníctvom mojich právnych
zástupcov na Okresný súd v Rožňave dňa 06.09.2016 žalobou o náhradu spôsobenej škody na jeho
zdraví za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 5.962,80,- Eur s prísl.. V dôsledku
konania odsúdeného X. Š. utrpel nielen ujmu na zdraví, ale odsúdený svojim konaním zasiahol do jeho

psychiky, teda aj do sféry jeho osobnosti. Preto dňa 07.06.2018 prostredníctvom jeho právneho zástupcu
podal na Okresný súd v Rožňave žalobu o zaplatenie 10.000,- Eur s prísl. titulom náhrady nemajetkovej
ujmy pod sp.zn. 5C/22/2018.V prvej občianskoprávnej veci svojim rozsudkom OS v Rožňave dňa
13.12.2018 pod sp. zn.: 5C/132/2016 súd v uvedenom konaní okrem iného zaviazal žalovaného, aby mu
zaplatil 5.962.80,- Eur s úrokom z omeškania od 06.09.2016 do zaplatenia. Bezprostredne po podaní
žaloby o náhradu škody spôsobenej trestným činom X. F. sa snažil vymôcť spôsobenú škodu na zdraví
aj mimosúdne, a to formou výzvy zo dňa 18.11.2016 na mimosúdne plnenie spôsobenej škody, na ktorú
však dlžník Š. ani nereagoval a predmetnú pohľadávku mu neuhradil. Práve v uvedenom čase však
dlžník Š. vykonal nepoctivé právne úkony, ktoré podľa jeho presvedčenia smerovali k tomu, aby sa zbavil
svojho nehnuteľného majetku s úmyslom ukrátiť jeho, ako veriteľa. Podľa ním zistených informácií X.
Š. bol výlučným vlastníkom bytu č. 5. na 1. poschodí v bytovom dome pod súpisným číslom XXX na
parcele č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 481 m2 , podiel priestoru na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku :
XXX/XXXXX, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území: E., v obci E., okres: E..
Predmetnú nehnuteľnosť v súčasnosti vlastní žalovaná, blízka osoba, konkrétne sestra dlžníka Š., ktorá
uvedený byt nadobudla bezodplatne, titulom Darovacej zmluvy zavkladovanej pod č. V XXXX/XX-XXXX/
XX, pričom podľa jeho vedomostí k prevodu vlastníckeho práva došlo približne v druhej polovici roka
2016. Za účelom zistenia konkrétneho dátumu uzavretia Darovacej zmluvy a okamihu nadobudnutia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovanej navrhol vyžiadať predmetnú darovaciu
zmluvu od príslušného Okresného úradu - katastrálneho odboru spolu s právoplatným rozhodnutím o
povolení vkladu vlastníckeho práva k vyššie uvedenému bytu. Nazdáva sa, že darovaním jeho bytu
žalovanej dlžník Š. sa účelovo zbavil svojho majetku s tým cieľom, aby sa úmyselne dostal do ťažkej
finančnej situácie. Ako to z uvedených skutočností vyplýva, dlžník Š. v čase prevodu (približne v
druhej polovici roka 2016) vlastníckeho práva k predmetnému bytu na žalovanú už dôvodne mohol
predpokladať, že na základe súdneho rozhodnutia bude povinný mu uhradiť spôsobenú škodu na zdraví
a na sťažení spoločenského uplatnenia. Práve preto sa snažil čo najjednoduchšie previesť všetok svoj
majetok na svoju blízku osobu s cieľom dostať sa do absolútnej chudoby a bezmajetnosti. Uvedeným
postupom sa snaží vyhnúť plnenia svojich záväzkov vyplývajúcich zo súdnych rozhodnutí. Ako to vyplýva
z bodu I žaloby, odsúdený bol podľa Trestného rozkazu okresného súdu Rožňava zaviazaný uhradiť mi
spôsobenú škodu vo výške 3.089,- Eur, ktorú však dobrovoľne vôbec nesplnil. Z uvedeného dôvodu sa
musel prostredníctvom jeho právneho zástupcu obrátiť na súdneho exekútora s návrhom na vykonanie
exekúcie zo dňa 03.02.2016. Exekučné konanie bolo začaté okrem uvedeného návrhu na základe
poverenia na vykonanie exekúcie č. 5808 057577 zo dňa 15.02.2016, ktoré vydal Okresný súd Rožňava,
konanie prebiehalo pod sp. zn. 5E1774/2016 a bolo ukončené dňa 30.03.2016 a to vymožením uvedenej
pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. Dlžník Š. v minulosti permanentne a úmyselne konal v
jeho neprospech, právoplatné a vykonateľné rozhodnutia súdov dobrovoľne nesplnil, nerešpektoval a
taktiež svojimi zlomyseľnými právnymi úkonmi zmenšil svoj majetok s cieľom opätovne poškodiť jeho
záujmy. Predmetným prevodom vlastníckeho práva k spornému bytu na žalovanú sa výrazne zhoršila
možnosť úspešného uspokojenia jeho pohľadávky. Podľa ust. § 42a ods .l Občianskeho zákonníka č.
40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len OZ) „ Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že
dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky,
sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho
odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. “ Podľa ustálenej súdnej
praxi vymáhateľná pohľadávka je taká, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní.
K tomu, aby žalujúci veriteľ bol vecne legitimovaný postačí, aby jeho pohľadávka proti dlžníkovi bola
vymáhateľná aspoň v čase rozhodnutia súdu o jeho podanej odporovacej žalobe. Pretože je možné
odporovať právnym úkonom dlžníka, ktoré ukracujú veriteľov, postačuje, aby dlžník sledoval svojim
konaním skrátenie akejkoľvek pohľadávky svojho veriteľa a nie je vôbec rozhodné, či išlo o pohľadávku
splatnú či nesplatnú, poprípade budúcu, alebo či pohľadávka bola vymáhateľná. Pre uplatnenie odporu
je významné len to, že veriteľ skutočne má voči dlžníkovi pohľadávku, a že dlžník urobil právny úkon
v úmysle ukrátiť jeho uspokojenie, t.j. že svojim právnym úkonom úmyselne nastolil taký stav, ktorý
veriteľovi znemožňuje alebo sťažuje uspokojenie jeho pohľadávky z dlžníkovho majetku. Z ustanovení
OZ ďalej vyplýva, že odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku
ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou, ktorou je okrem iných
aj príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel. V danom prípade z odporovateľného právneho úkonu
dlžníka mala prospech žalovaná, ktorá na základe darovacej zmluvy nadobudla predmetný byt od svojho
brata, X. Š.R.. Dlžník Š. nemá dostatočný hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, z ktorého by bolo možné
moje pohľadávky v celom rozsahu uspokojiť.

2. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila tak, že so žalobou nesúhlasí, uplatnený nárok neuznáva v celom
rozsahu a žiada aby žalobu súd ako nedôvodnú zamietol pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu,
ktorý nedisponuje vymáhateľnou pohľadávkou voči dlžníkovi X. Š.. Popiera skutkové tvrdenie žalobcu,
že prevodom vlastníckeho práva dlžník zmaril uspokojenie pohľadávky žalobcu a urobil tak s cieľom
dostať sa do absolútnej chudoby a bezmajetnosti. Dlžník má pravidelný mesačný príjem vo forme plného
invalidného dôchodku, ktorý je postihnuteľný exekúciou a je možné jeho prípadné dlhy v budúcnosti
splniť tak, ako splnil dlh voči žalobcovi aj v minulosti síce v exekúcii ale jednorazovým plnením.
Podľa § 42a občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý ukracuje uspokojenie
vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Aktuálna súdna prax v rozhodnutiach najvyšších súdnych autorít
považuje výklad pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ tak ako je to uvedené v bode V. žaloby za prekonaný.
Naša právna úprava neobsahuje inštitút tzv. výhrady odporu (porovnaj § 51 OZ 1950) ako nástroja na
zachovanie odporového práva do budúcna, teda v období medzi vymáhateľnosťou a vykonateľnosťou
pohľadávky veriteľa. Veriteľ tak v období medzi vymáhateľnosťou a vykonateľnosťou svojej pohľadávky
nemá k dispozícii účinný hmotnoprávny mechanizmus na zachovanie odporového práva (Občiansky
zákonník I., Števček a kol, C.H.Beck 2015, str. 319). Tento záver vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného
súdu SR, PL. ÚS 39/2015 a Najvyššieho súdu SR 6Cdo 253/2012, vzhľadom na zhodnosť právnej
úpravy poukazujem aj na rozhodnutia NS ČR R 27/2000, NS ČR R 12/2003, NS ČR 5/2007, podľa
ktorých pod pojmom „vymáhateľná pohľadávka podľa § 42a OZ " treba rozumieť takú pohľadávku,
ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno
vykonať exekúciu. Voči bratovi žalovanej žiadna exekúcia nie je vedená a neexistuje žiadny exekučný
titul, ktorý by mohol byť podkladom pre exekúciu v prospech žalobcu. Ak by pripustila výklad pojmu
„vymáhateľná pohľadávka“ tak, ako to uvádza žalobca, potom by reálne mohol veriteľ „odporovať“
akýmkoľvek prevodom majetku bez ohľadu na pravosť, resp. skutočnú existenciu pohľadávky. Práve
takto sa domáha žalobca neúčinnosti právneho úkonu v súvislosti s vymožením pohľadávky 10.000,-
Eur, ktorý nárok tunajší súd v konaní 5C/22/2018 rozsudkom zamietol ako nedôvodný, ale túto podstatnú
skutočnosť už žalobca neuvádza.
3. Vo vyjadrení zo dňa 22.01. 2020 právny zástupca žalobcu uviedol, že v uvedenej občianskoprávnej
veci svojim rozsudkom OS v Rožňave dňa 13.12.2018 pod sp. zn.: 5C/132/2016 súd okrem iného
zaviazal žalovaného X. Š., aby zaplatil 5.962.80,- Eur s úrokom z omeškania od 06.09.2016 do
zaplatenia. Proti uvedenému rozsudku bolo podané odvolanie zo strany žalovaného, o ktorom však
doposiaľ nebolo rozhodnuté. Má za to, že darovaním svojho bytu žalovanej dlžník Š. sa účelovo zbavil
svojho majetku s tým cieľom, aby sa úmyselne dostal do ťažkej finančnej situácie. Ako to z uvedených
skutočností vyplýva, dlžník Š. v čase prevodu (približne v druhej polovici roka 2016) vlastníckeho
práva k predmetnému bytu na žalovanú už dôvodne mohol predpokladať, že v budúcnosti na základe
súdneho rozhodnutia bude povinný mu uhradiť spôsobenú škodu na zdraví a na sťažení spoločenského
uplatnenia. Práve preto sa snažil čo najjednoduchšie previesť všetok svoj majetok na svoju blízku osobu
s cieľom dostať sa do absolútnej chudoby a bezmajetnosti. Uvedeným postupom sa snaží vyhnúť plnenia
svojich záväzkov vyplývajúcich zo súdnych rozhodnutí. V priebehu tohto súdneho konania tunajší súd
výzvou zo dňa 28.06.2019 ma okrem iného vyzval, aby som v lehote stanovenej súdom predložil
exekučný titul v tejto veci, ktorý je podkladom pre exekúciu. Na uvedenú reagoval písomným vyjadrením
zo dňa 10.07.2019, v ktorom okrem iných skutočností uviedol, že za exekučný titul primárne považujem
rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 13.12.2018 pod sp. zn.: 5C/132/2016, na základe ktorého súd zaviazal
žalovaného (X. Š.), aby mu zaplatil sumu vo výške 5.962,80,-Eur s úrokom z omeškania od 06.09.2016
do zaplatenia. Proti uvedenému rozsudku žalovaný podal odvolanie, o ktorom však do dnešného dňa
nebolo rozhodnuté odvolacím súdom a preto prvostupňové rozhodnutie doposiaľ nie je právoplatné.

4. Z výpovede žalovanej súd zistil, že jej brat už vtedy, keď kupoval byt asi v roku 1991, pretože nebol
ženatý povedal, aby sa byt napísal na ňu. Nechcela, mala malé deti, nevidela dôvod, nemal spory so
zákonom. Nebol ženatý a nemal nikoho, kto by po ňom dedil. Pracovala aj pracuje v zahraničí, niekedy aj
3 mesiace nie je doma. Nemal ani mobil, povedala mame, aby mu povedala, kedy príde. Nekomunikovali
veľmi spolu. Prišiel ku nej, navarila , napiekla, celý deň bol u nej, bolo to zriedka, ale mali sa radi. Už 14
rokov pracuje v zahraničí, na živnosť, oficiálne, je tam dlhšie kvôli peniazom, na úkor zdravia a voľného
času. Dňa 01.06. 2009 oficiálne nastúpila ako opatrovateľka do Rakúska. Vždy keď príde domov, ide
mamku navštíviť, mama povedala, že brat je na tom zle, že ho odniesla sanitka do nemocnice. Išla za
ním do nemocnice, bol naliaty vodou, brucho mal ako žena, ktorá ide rodiť, očné bielka mal žlté, ledva
rozprával, niekoľkokrát jej navrhoval prepis bytu, bol v stave, že každú minútu zomrie, potom povedal, že
ani nie na ňu chce prepísať, ale na jej deti. Boli už dospelé, syn mal 28 a dcéra 26. Syn žije v Bratislave
a ona mu volala, či súhlasí, syn povedal, že to nie je také jednoduché, že pracuje vo firme a nevie

prísť hneď domov. Volala dcére, ona povedala, že ten jednoizbový byt nechce, ona žije v Brzotíne.
Deti povedali, že nie, byt bol teda prepísaný na ňu, nevedela o tom, že brat má dlžoby a že sa súdi.
Vždy mu hovorila, aby nepil, nevedela o týchto veciach. Zriedka bola doma. Keďže bol v takom stave,
chcela, aby to bolo na poriadku, volala JUDr. Simanovú, jej právnu zástupkyňu, aby to bolo čím skôr
zrealizovateľné, aby brat umrel v pokoji. Ona volala na Notársky úrad JUDr. Farkašovského, hneď ju
prijali, s pánom z úradu bola v nemocnici na overenie podpisu. Keď už boli potrebné dokumentácie, išla
za svojou právničkou, darovacia zmluva bola, odniesla papiere na kataster a z katastra, keďže brat bol
vo veľmi zlom stave, išla k nemu do bytu, či má nejaké košele, na stole bola obálka neotvorená, v nej
bolo to, že musí zaplatiť. Ona ju otvorila, išla za ním do nemocnice, prečítala to, pýtala sa ho čo je to, on
povedal, že už mama vyplatila, už nevládal rozprávať, nevnímal realitu, bola to suma 5.800,- Eur. Potom
z nemocnice volala pani doktorke, že čo to je, ona povedala, že je to žaloba. Brat tvrdil, že je nevinný, že
mama to už vyplatila. Išla zase za bratom, potom ho z nemocnice prepustili, on sa držal, dobre vyzeral,
potom sa zas opustil. Bol to stres, jej išlo o to, že keď zomrie, aby bolo všetko na poriadku. Že dlží a
že sa súdi, o tom nič nevedela.

5. Podľa § 42a ods. 1/ Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

6. Podľa § 42a ods. 3/ Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ
dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a)
osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),
b)
právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10
% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
c)
právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo
členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
d)
právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď
sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo
d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

7. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že sa nazdáva, že z vykonaného dokazovania
vyplýva, že podaná žaloba je dôvodná. Zdravotný stav právneho predchodcu žalovanej nebol dôvodom
na to, aby sa tento mohol „beztrestne“ zbaviť svojho majetku, pričom bolo evidentné, že má určité dlžoby.
Považuje za dôležité poukázať aj na tú skutočnosť, že žalovaná na dnešnom pojednávaní v podstate
aj potvrdila to, že mala vedomosť o konflikte svojho brata so žalobcom, teda pri náležitej opatrnosti
prinajmenšom jej muselo byť známe, že jej brat má záväzky voči iným ľuďom, konkrétne aj voči jeho
klientovi. Ďalšie skutočnosti, ktoré protistrana uviedla a od ktorých očakáva priaznivé rozhodnutie vo
veci, jednak nie sú takej povahy, aby súd pre ne by mal nie pozitívne rozhodnúť o žalobe a zároveň je
potrebné podčiarknuť, že tieto skutočnosti protistrana ani nepreukázala. Zvýrazňuje, že každá sporová
strana má nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť, preto zastáva názor, že žalovaná strana
svoju dôkaznú povinnosť si nesplnila a neuniesla dôkazné bremeno.

8. Právna zástupkyňa žalovanej v záverečnej reči uviedla, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nebol
preukázaný, najmä nebola preukázaná skutočnosť, že žalovaná mohla poznať tento jeho úmysel a
mala vedomosti o existencii pohľadávky žalobcu. Žalovaná dostatočne podrobne a logicky vysvetlila
dôvody, ktoré ju motivovali k súhlasu s návrhom dlžníka uzatvoriť darovaciu zmluvu k jednoizbovému
bytu, skutočne z tohto výsluchu vyplynula skutočnosť, ktorú protistrana nespochybnila, že tento právny
úkon bol realizovaný vo vypätej a tesnivej atmosfére, kedy ani sám dlžník nepredpokladal, že bude žiť
nasledujúce takmer tri roky a preto chcel urobiť dispozíciu so svojim majetkom. Nie je teda pravdou ,
že žalovaná v čase uzatvorenia darovacej zmluvy mala poznatky o existencii pohľadávky tak, ako to
tvrdí protistrana.

9. Čo sa týka pojmov „vymáhateľnosť“ a „vykonateľnosť“ sú aj lingvisticky úplne rozdielne. Ich
automatické zamieňanie je nesprávne. Vykonateľnosť predstavuje takú kvalitu veriteľovej pohľadávky,
ktorej svedčí tzv. exekučný titul, teda rozhodnutie súdu alebo iný druh exekučného titulu, ktorý
deklaruje existenciu práva veriteľa na plnenie od dlžníka, pričom jeho kvalita musí dospieť do štádia
vykonateľnosti. Pojem „vymáhateľná pohľadávka“ predstavuje úplne inú kvalitu veriteľovej pohľadávky,
rovnajúcu sa vlastnosti žalovanej pohľadávky. Pohľadávka je subjektívnym právom veriteľa, ktoré je
od istého momentu vybavené kvalitou právneho nároku, teda predpokladom úspešnej žalovateľnosti.
Z uvedeného vyplýva, že vymáhateľnosť časovo predchádza vykonateľnosti pohľadávky. Na úspešnú
odporovateľnosť právnemu úkonu však právna úprava vyžaduje existenciu vykonateľného súdneho
rozhodnutia alebo iného exekučného titulu, na základe ktorého sa môže veriteľ domáhať plnenia od
dlžníka. ( komentár Občianskeho zákonníka I, Sedlačko, Števček str. 319 nakladateľstvo C.H.Beck r.
2015)

10. Súd vykonal dokazovanie darovacou zmluvou uzavretou medzi X. Š. a žalovanou zo dňa 04.11.
2016 (čl. 176 spisu), ktorej predmetom je jednoizbový byt číslo 5 na 1. poschodí bytového domu súp.č.
XXX v E. postaveného na pozemku parc.č. CKN XXXX/X, vchod 0 v celosti (v 1/1) nachádzajúci sa na
H.. L. Č.. XXX v E., podiel 260/10000 priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
a spoluvlastnícky podiel k pozemku CKN XXXX/X s výmerou 481 m2 zastavané plochy a nádvoria.

11. Z predloženého listinného dôkazu žalovanou a tiež aj z exekučného spisu 5Er/74/2016 (EX 13/2016)
vyplýva, že pohľadávka žalobcu voči X. Š. vo výške 3.227,33 Eur priznaná v trestnej veci trestným
rozkazom tunajšieho súdu č.k. 1T/1/2016 - 158 zo dňa 12.01. 2016 bola uhradená dňa 30.03. 2016
(čl. 9 exekučného spisu).

12. Žaloba žalobcu vo veci o zaplatenie 5.962,80 Eur s príslušenstvom titulom bolestného a sťaženie
spoločenského uplatnenia bola podaná na súdu dňa 06.09. 2016, X. Š. bola žaloba doručená dňa 02.11.
2016. (Rozhodnutie vo veci nadobudlo právoplatnosť dňa 09.09. 2020)

13. Žaloba žalobcu vo veci zaplatenia 10.000,- Eur titulom nemajetkovej ujmy bola podaná na tunajší
súd dňa 07.06. 2018, žaloba bola zamietnutá, bolo podané odvolanie zo strany žalobcu, konanie bolo
zastavené z dôvodu úmrtia žalovaného X. Š..

14. Súd nevykonal navrhnutý dôkaz - výsluch X. Š., pretože ten zomrel dňa XX.XX. XXXX.

15. Z listinného dôkazu - správy Sociálnej poisťovne, ústredie, zo dňa 30.11. 2020 vyplýva, že X. Š.
bol poberateľom invalidného dôchodku od 16.03. 2017 do 15.09. 2020. Invalidný dôchodok sa od 1.
januára 2020 vyplácal v sume 336,50 Eur mesačne. Vzhľadom na to, že menovaný zomrel XX.XX.
XXXX, bola výplata invalidného dôchodku zastavená od 16.09. 2020.

16. Súd žalobu zamietol z dôvodu neexistencie vymáhateľnej pohľadávky v predmetnom čase, teda
v čase vzniku odporovateľného úkonu z dôvodov, ktoré uviedol v ods. 9. Neexistovalo v tom čase
vykonateľné súdne rozhodnutie, ani exekučný titul, na základe ktorého by sa žalobca v tom čase mohol
domáhať plnenia od X. Š..

17. Súd túto skutočnosť považuje za podstatnú pre zamietnutie žaloby v zmysle § 42a ods. 1/ OZ.

18. Súd preto nevyhodnocuje dôvodnosť žaloby v zmysle § 42a ods. 3/ OZ. Poukazuje tu na to,
že osoba blízka dlžníkovi sa môže v konaní o neúčinnosť právneho úkonu brániť pred zákonnými
následkami odporovanej žaloby iba tvrdením a preukázaním, že o dlžníkovom úmysle ukrátiť veriteľa
odporovateľným úkonom nevedela ani nemohla vedieť napriek tomu, že vyvinula náležitú starostlivosť
na rozpoznanie tohto úmyslu. Zákon pri ukracujúcom úkone predpokladá, že osoba blízka dlžníkovi
skutočne vyvinie náležitú starostlivosť s ohľadom na okolnosti prípadu a so zreteľom na obsah právneho
úkonu tak, aby dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa spoznala alebo sa o ňom dozvedela. Dôkazné bremeno
pritom spočíva v plnom rozsahu na blízkej osobe, ktorá mala z odporovateľného úkonu prospech.
Predmetom dokazovania môžu byť len konkrétne okolnosti prípadu, ktoré sporové strany označia.

19. O trovách súd rozhodol podľa § 255 ods. 1/ CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná mala vo veci plný úspech, súd jej teda priznal plnú
náhradu trov konania.

20. O výške náhrady trov konania rozhodne súd 1. inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2/ CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364
C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Podľa § 365 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku
2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú
v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného §
odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Podľa § 125 ods. 1,2,3 C. s. p. podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe
treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol
založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z. - Exekučného poriadku).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 1. 6. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.