Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. jún 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoE/21/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512203922
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2512203922.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Terézie Mecelovej, v exekučnej veci oprávnenej: Sociálna poisťovňa, pobočka
Trnava, so sídlom ul. Vl. Clementisa 24/A, Trnava, IČO: 30 807 484, proti povinnej: CM-CENTRUM
s. r. o., IČO: 44 463 723, so sídlom Sasinkova 1069/7, Piešťany, vedenej súdnym exekútorom: JUDr.
Pavol Šajánek, Exekútorský úrad so sídlom Sadová 621, Senica, pod sp. zn. EX 687/2012, o vymoženie

584,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany, č. k.
7Er/433/2012-13 zo dňa 21. februára 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdzuje.

II. Povinná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) v spojení s
§ 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok (ďalej len EP). Súd prvej inštancie po preskúmaní
správy súdneho exekútora o šetrení majetku došiel k záveru, že súdny exekútor majetkové pomery
povinnej dostatočne zisťoval a nemajetnosť povinnej považuje za preukázanú.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie oprávnená. Poukázala na to, že Sociálna

poisťovňa registruje povinnú ako aktívnu spoločnosť so 7 zamestnancami, ktorá pravidelne predkladá
mesačné výkazy poistného a príspevkov a uhrádza bežné poistné. Ďalej uviedla, že ak je povinná
aktívna, vykonávajúca určitú podnikateľskú činnosť, je zarážajúce, že súdny exekútor doposiaľ
nevymohol pohľadávku spolu s trovami. Podľa názoru oprávnenej súdny exekútor dostatočne nepreveril
majetkové pomery povinnej. Oprávnená nesúhlasí so zastavením exekúcie a trvá na pokračovaní
výkonu exekúcie. Ďalej uviedla, že v prípade zamietnutia odvolania žiada, aby nebola na úhradu trov

exekúcie zaviazaná, ale aby súd prvej inštancie zaviazal na náhradu trov exekúcie povinnú. V závere
navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že exekúciu
nezastaví a v exekučnom konaní sa bude pokračovať.

3. K podanému odvolaniu zaslala povinná súdu prvej inštancie svoje vyjadrenie v ktorom uviedla,
že jej podnikateľská činnosť je založená na znaleckej činnosti. V predmetnej spoločnosti pracuje

bezplatne konateľ a jedinou zamestnankyňou je manželka konateľa, ktorá vykonáva administratívne
práce, účtovníctvo a mzdovú agendu. Ostatní zamestnanci sú znalci, ktorí majú hlavné zamestnanie
v iných spoločnostiach a u povinnej pracujú iba jednu alebo dve hodiny za mesiac. Povinná ďalej
poukázala,žesúdnyexekútorpreverovalmajetokspoločnostiataktiežajúčtovnézávierkyzapredmetné
obdobia. Povinná ďalej uviedla, že sú administratívna spoločnosť a vlastnia jeden stolový počítač z roku
2009, jeden notebook z roku 2010 a dve tlačiarne, motorové vozidlo z roku 2005, ktoré slúži na obhliadky

pri vypracúvaní znaleckých posudkov. Keďže motorové vozidlo slúži priamo na výkon podnikateľskej
činnosti povinnej nemôže byť predmetom exekúcie.4. K podanému vyjadreniu k odvolaniu zaslala vyjadrenie oprávnená v ktorom uviedla, že ak povinná
nesúhlasí s podaným odvolaním, mala možnosť svoj nesúhlas vyjadriť proti rozhodnutiam oprávnenej,

ktoré predstavujú exekučný titul. Oprávnená považuje dôvody uvádzané vo vyjadrení povinnej za
zmätočné, zavádzajúce a irelevantné. Na záver uviedla, že povinnosti vyplývajúce zo zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov boli povinnou porušené, a preto sa
musí povinná s následkami vysporiadať sama.

5. Povinná sa k podanému vyjadreniu k odvolaniu zo strany oprávnenej žiadnym spôsobom nevyjadrila.

6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
OSP, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov,

ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenou stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP a § 37 ods.
1 EP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 58 ods. 5 EP), po skonštatovaní,

že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v
medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 ods.1 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že uznesenie
súdu prvej inštancie je vecne správne.

8. Exekučným titulom je v prejednávanej veci rozhodnutie č. 700-0413173211-GC04/11 zo dňa
12.12.2011 vydané Sociálnou poisťovňou, pobočka Trnava. Týmto rozhodnutím bolo povinnej uložené
zaplatiť poistné na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení v zmysle zák. č. 461/2003
Z. z. o Sociálnom poistení vo výške 584,80 Eur. Exekučné konanie sa začalo doručením návrhu na
vykonanie exekúcie exekútorovi dňa 02.03.2012. Súdny exekútor podal na súd prvej inštancie podnet

na zastavenie exekučného konania zo dňa 09.09.2015, nakoľko lustráciou majetku povinnej bol zistený
majetok, avšak v nedostatočnej výške na uspokojenie vymáhanej pohľadávky a to motorové vozidlo,
ktoré bolo zablokované a predmetná exekúcia je 3. v poradí na dané vozidlo. Povinná má registrovaný
bankový účet, ktorý je však zablokovaný z dôvodov vysokých nedoplatkov, povinná nevlastní žiadny
hnuteľný ani nehnuteľný majetok na území SR.

9. Podľa § 9a ods. 1 EP v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.

10. Podľa § 243h ods. 1 EP ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania

začaté pred 01.04.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017. Pravidlá pre prideľovanie
vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov
účinných po 01.04.2017.

11. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu

trov exekúcie.

12. Podľa § 154 ods. 1 OSP v znení účinnom do 30.06.2016 pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase
jeho vyhlásenia.

13. Podľa § 167 ods. 2 OSP v znení účinnom do 30.06.2016 ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú
sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

14. Podľa § 57 ods. 4 exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne
pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

15. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že jedným z dôvodov zastavenia exekúcie je i nemajetnosť
povinnej, čo znamená, že povinná nemá žiadny majetok, alebo že povinná síce má majetok, ale iba
takej malej hodnoty, že jeho exekúciou sa nedosiahne uspokojenie ani trov exekúcie. Bolo by potomnehospodárne viesť takú exekúciu, ktorá by nielenže neviedla k uspokojeniu vykonateľnej pohľadávky
oprávnenej, ale pre neexistenciu, resp. existenciu len nepatrného majetku povinnej, by z majetku
povinnej nemohli byť uhradené ani náklady spojené s vykonaním exekúcie. Rozhodnutie o zastavení

exekúcie pre nemajetnosť povinnej však predpokladá, že nemajetnosť je spoľahlivo zistená, pričom platí
pravidlo, že súd má rozhodovať podľa skutkového stavu v čase rozhodovania.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia zistil, že súd prvej inštancie založil svoje
rozhodnutie na podnete súdneho exekútora, ktorý podal na súd prvej inštancie podnet na zastavenie

exekučného konania zo dňa 03.09.2015, nakoľko lustráciou majetku povinnej nebol u nej zistený
majetok, ktorým by mohlo prísť k uspokojeniu nároku oprávnenej. V odvolaní oprávnená nespochybňuje
nemajetnosť povinnej, iba poukazuje na vykonávanie podnikateľskej činnosti povinnej. Odvolací súd
považuje záver o nemajetnosti povinnej súdom prvej inštancie za riadne zistený a odôvodnený.

17. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že práve nemajetnosť povinnej je jedným z dôvodov

zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Jedná sa o osobitný
spôsob, kedy sa exekúcia končí vydaním rozhodnutia exekučného súdu, ktorý existenciu dôvodov na jej
zastavenie skúma na návrh alebo aj bez návrhu a predmetom tejto prieskumnej činnosti súdu je zistenie,
či existujú dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať. V prípade zistenia niektorého dôvodu na
zastavenie exekúcie, je súd povinný exekúciu zastaviť a to aj bez zreteľa na návrh, či súhlas účastníka

konania, osobitne oprávneného.

18. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené poznamenáva, že uskutočňovanie ďalších úkonov
exekučnej činnosti v prípade zistenia nemajetnosti povinnej by neviedlo k účelnému vymáhaniu
pohľadávky a uspokojeniu oprávnenej, ale iba k zbytočnému navyšovaniu trov exekúcie, čo by v

konečnom dôsledku mohlo byť na ťarchu oprávnenej. Pokračovanie v exekúcii by bolo v rozpore aj so
zásadou hospodárnosti konania, a to najmä vzhľadom na dlhé časové obdobie od začatia exekučného
konania dňa 02.03.2012, pričom pohľadávka doposiaľ nebola vymožená ani len sčasti, čo svedčí o
nemožnosti reálneho uspokojenia pohľadávky oprávnenej počas dlhšieho časového obdobia (viac ako
8 rokov od začatia exekučného konania).

19. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie z dôvodu jeho vecnej správnosti v zmysle ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

20. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnej povinnej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP, použitých s
odkazom na § 9a ods. 1 Exekučného poriadku), o ktorom nároku v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné
konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

21. Toto uznesenie bolo odvolacím senátom prijaté počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,
ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).