Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Námestovo
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Vanda Mikulášová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 4T/14/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820010092
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanda Mikulášová
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2020:5820010092.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obžalovanému:
X. A., nar. XX.XX.XXXX, pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm.
c/Trestnéhozákonaspoukazomnaust.ň138písm.a/Trestnéhozákonaainé,nahlavnompojednávaní
konanom dňa 14.05.2020 v Námestove, takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný X. A., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom P.. V.Š. XXXX/XX, I., ženatý, vodič, t.č. vo väzbe
v UVV a UVTOS Žilina,
s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e
dňa 03.11.2019 v čase okolo 00:08 hod., po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, viedol
po ulici Jána Vojtaššáka pred kostolom po miestnej komunikácii vedúcej do časti zvanej Kalvária v
obci Zákamenné, okres Námestovo, osobné motorové vozidlo zn. Škoda Superb, s ev. číslom Z.-
XXXBJ, pričom z dôvodu nekoordinovanej techniky jazdy bol zastavovaný hliadkou Pohotovostnej
motorizovanej jednotky Policajného zboru Žilina, spôsobom znemožňujúcim prejazd, v dôsledku čoho
obvinený motorové vozidlo zastavil pred služobným motorovým vozidlom zn. Kia Ceed, ev. číslo I.-
XXXGH, z ktorého začal vystupovať príslušník PZ Pavol Šimičák za účelom kontroly obvineného, na čo
tento reagoval tak, že svoje motorové vozidlo cúvol a vzápätí na ňom vyrazil na pred ním odstavené
služobné motorové vozidlo a pravou časťou svojho vozidla narazil do pravej zadnej časti služobného
motorového vozidla, kde v tom čase vystupujúci príslušník PZ Pavol Šimičák musel urýchlene naskočiť
do motorového vozidla, čím sa obvinenému podarilo svojim vozidlom odtlačiť služobné motorového
vozidlo a začal unikať po miestnej komunikácii v smere na časť zvanú Kalvária, kde sa pri rodinnom
dome číslo 1083, dostal svojim motorovým vozidlom mimo cestu do priekopy, následne obvinený z
motorového vozidla vystúpil a pred príslušníkmi PZ unikal, pričom po jeho dosiahnutí bol podrobený
dychovej skúške na prítomnosť alkoholu, ktorou mu bola nameraná hodnota 0,65 mg/l alkoholu v dychu
a takto konal aj napriek tomu, že mu bol trestným rozkazom 0T/59/2018 Okresného súdu Námestovo,
vydaným a právoplatným dňa 16.07.2018, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona uložený trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 24 mesiacov, a svojim konaním spôsobil škoda na majetku
Ministerstva vnútra SR v zastúpení JUDr. Stanislavou Polákovou vo výške 1.134,- eur,
t e d a
§ použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa a čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - so zbraňou,
§ maril výkon úradného rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie
súdu o zákaze činnosti,§ vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
t ý m s p á c h a l
§ zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona s
poukazom na ust. § 138 písm. a/ Trestného zákona,
§ prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona,
§ prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a/ Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 323 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 41 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na ust.
§ 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, na
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
Podľa§48ods.2písm.a/Trestnéhozákonasúdzaraďujeobžalovanéhonavýkontrestuodňatiaslobody
s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trestu zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 7 (sedem) rokov.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Námestovo podala dňa 13.03.2020 na X. A. obžalobu pre zločin
útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona s poukazom
na ust, § 138 písm. a/ Trestného zákona, pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 1 písm. d/ Trestného zákona a pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.
3 písm. a/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je vyššie uvedené.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní nechcel uzavrieť dohodu o vine a treste a po poučení podľa §
257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku po osobitnom poučení, že vyhlásenie o vine je neodvolateľné
a nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného
poriadku vyhlásil v časti, v ktorej je skutok kvalifikovaný ako zločin útoku na verejného činiteľa chcem
urobiť vyhlásenie, že je nevinný a v časti, v ktorej je skutok kvalifikovaný ak prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia a prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky urobil vyhlásenie o tom, že je
vinný.
Samosudkyňa vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného postupovala podľa § 333 ods. 3 písm. c, d, f, g, h/
Trestného poriadku a obžalovanému postupne všetky ustanovenia, na ktoré musí odpovedať, prečítala.
§ 333 ods. 3 písm. c/ Trestného poriadku: Či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za
vinu. Obžalovaný uviedol, že porozumel čo tvorí podstatu skutku, ktorý mu je kladený za vinu.
§ 333 ods. 3 písm. d/ Trestného poriadku: Či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve
na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o
spôsobe obhajoby. Obžalovaný uviedol, že áno.
§ 333 ods. 3 písm. f/ Trestného poriadku: Či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu.
Obžalovaný uviedol - áno.
§ 333 ods. 3 písm. g/ Trestného poriadku: Či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon
ustanovuje za trestný/e čin/y jemu kladený/é za vinu. Obžalovaný uviedol - áno.§ 333 ods. 3 písm. h/ Trestného poriadku: Či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky,
ktoré sa kvalifikujú ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/
Trestného zákona, prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a/ Trestného
zákona. Obžalovaný uviedol - uznal som vinu za spáchaný skutok.
Prokurátor sa k vyhláseniu obžalovaného vyjadril, že vzhľadom na to, že sa jedná o jednočinný súbeh,
obžalovaný by musel urobiť vyhlásenie ohľadom celého skutku a preto navrhol neprijať vyhlásenie
obžalovaného.
S poukazom na vyjadrenie prokurátora, súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku neprijal
vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutkov, kladených mu za vinu v obžalobe
Okresného prokurátora zo dňa 12.03.2020 č. Pv 489/19/5507-55, ktoré sa kvalifikujú ako prečin marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, prečin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a/ Trestného zákona.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa toho dňa zobudil pred polnocou s tým, že telefonoval
manželke, ktorá mu ale nedvíhala, keďže majú problémy, tak šiel za ňou, nakoľko býva u svojej mamy.
Tam jej zabúchal na okno, povedala mu, že nič sa nedeje a preto šiel späť domov. Ako sa vracal, tak
naozaj by nebol predpokladal auto, ktoré mu vošlo v neprehľadnej zákrute do cesty. To auto nestálo pred
hranicou zákruty, ale za hranicou s tým, že v snahe zabrániť hroziacemu nebezpečenstvu sa dal doľava
a preletel ľavou stranou. Pocítil nejaké ťuknutie, ale keďže sa zľakol, pokračoval v jazde s tým, že doma
sa to vysvetlí. Auto odstavil pred domom, otvoril garážové dvere, v tom pocítil ranu a viac si nepamätá. V
čase keď šiel do tej zákruty, tak nevedel, že sa jedná o policajné auto, až neskôr. Vyjadril sa, že nevidel,
žeby z tohto auta, ktoré mu vošlo do cesty, niekto vystupoval. Predtým vypil 5 alebo 6 pív s tým, že
bola u neho manželka, ktorá mu navarila a odchádzala večer okolo šiestej. V čase keď prebehol okolo
toho auta nepočul žiadne zvuky a priestor na vozovke tam bol taký, aby neprišiel do kontaktu s týmto
vozidlom. Nevedel sa vyjadriť akú mal rýchlosť v čase, keď robil tento obchádzací manéver.
Z výsluchu svedka X. Š. vyplynulo, že niekedy začiatkom novembra 2019 vykonávali kontrolnú činnosť v
obci Zákamenné, kde sa vracali z časti zvanej Kalvária, keď v protismere oproti nim šlo vozidlo. Bolo to v
neprehľadnejzákruteakeďprišlobližšie,videli,žesajednáoX.A.,ktorýimjeznámyzichčinnosti.Preto
sa ho rozhodli zastaviť, pričom nereagoval na znamenie o zastavení vozidla a snažil sa ujsť. Následne
pri jeho dome ho chytili a spacifikovali. To vozidlo šlo oproti nim a vzhľadom k tomu, že mali podozrenie,
že sa pácha trestný čin, začali za ním ísť s tým, že nereagoval na signalizáciu STOP. Snažili sa ho
zablokovať, mali zapnuté aj majáky, ale vodič stále unikal. Podarilo sa im ho chytiť až pred rodinným
domom. V čase keď šlo to vozidlo oproti nim, chcel vystúpiť z auta, ale keďže sa auto rútilo rovno na
nich, tak sa posadil späť a vtedy došlo k nárazu do ich auta. Nevedel sa vyjadriť, koľko priestoru bolo
za ich autom, dva alebo tri metre. Vozidlo bolo označené nápisom POLÍCIA a zboku boli reflexné prvky.
Obžalovaný bol zadržaný pred rodinným domom, kde sa snažil utiecť a kde mu boli nasadené aj putá.
Najskôr im unikal a potom keď bol celkom blízko pri rodinnom dome, tak to auto odstavil a snažil sa
utiecť. Vyjadril sa, že v čase keď obžalovaného stretli, tak išli smerom z Kalvárie s tým, že on šiel v
protismere oproti nim. V tom čase nemali zapnuté ani majáky, ani zvukové signály. Vzhľadom k tomu,
že keďže mali podozrenie, že je páchaný trestný čin a z jeho manévrov mali pocit, že bude chcieť ujsť,
snažili sa ho vyblokovať tým, že zastavili vozidlo. Tým, že kolega odstavil auto, aby ho zablokoval,
obžalovaný sa snažil obísť ich spredu, čo sa mu nepodarilo, zaradil spiatočku, vtedy do nich buchol
a potom ho prenasledovali. Najskôr zapli výstražné znamenie STOP a potom zapli majáky. Uviedol, že
keď sa vyjadril, že chcel vystúpiť z auta von spočívalo to v tom, že už mal jednu nohu na ceste. V čase
keď došlo ku kontaktu vozidla obžalovaného s ich vozidlom, stáli. Tesne predtým ako došlo ku kontaktu
ich vozidla s vozidlom obžalovaného cúvali, ale v čase zrážky už zastavovali, teda stáli. Vozidlo bolo
vybavené štandardným signalizačným zariadením, o použití ktorého nemusia robiť žiadne hlásenie. O
použití donucovacích prostriedkov bol urobený služobný záznam.
Svedok P. Š. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že si pamätá, že vykonávali kontrolnú činnosť v obci
Zákamenné, kde niekde v miestach pri kostole a cintoríne zaregistrovali vozidlo, ktorého jazda bola
nekoordinovaná. Vodič navyše aj telefonoval. Keďže vedel o koho ide, snažili sa ho zastaviť. V čase,
keď sa ho snažili zastaviť, kolega pustil majáky, keďže on bol šofér. Ako stáli pred vodičom toho auta,
ktorý musel zreteľne vidieť, že sú policajti, zaradil spiatočku a snažil sa ich rôznymi manévrami obísť.On taktiež zaradil spiatočku, aby zabránil tomu, aby ich obišiel. On vlastne cúvol a následne sa hneď
rozbehol. Šiel oproti nim a vtedy do nich buchol. Následne pokračoval v jazde ďalej s tým, že oni ho
prenasledovali. Mali zapnuté aj svetelné, aj zvukové zariadenie. Niekde na konci asfaltky pri rodinnom
dome auto odstavil, rozbehol sa a snažil sa utiecť. On sa rozbehol za ním. V podstate obehli celý rodinný
dom, kde pri garáži ho spacifikoval, nasadil mu putá, pričom a v tom čase už dobehol aj kolega. Potom
osobu postavili a šli s ňou na cestu, kde bola pouličná lampa. Tam urobili bezpečnostnú previerku a
zavolali operačnému a požiadali o výjazd. Keď prenasledovali obžalovaného, stále ho mal pred sebou,
nestratili sa mu z dohľadu. V akej vzdialenosti to bolo, to si už nepamätal. Vyjadril sa, že najskôr auto
zastavili rovno oproti obžalovanému tak, že boli k sebe otočení prednými časťami vozidiel. Následne on
zacúval a zastavil s tým, že obžalovaný nemal ako inak prejsť okolo nich len tým, že do nich úmyselne
vrazil. Keby bol šiel po ľavej strane, tam priestor na obídenie nebol. Ten záznam z kamery, to bolo vlastne
na jeho ochranu, keďže to bola jeho súkromná kamera, ktorú si od neho vyšetrovateľ vyžiadal. Keďže
tá kamera je jeho, nemal mať od koho súhlas na jej použitie. Ten kamerový záznam slúži najmä na
ich ochranu, keďže aj v danom prípade obžalovaný tvrdí niečo iné ako oni. Služobné motorové vozidlo
nebolo vybavené systémom solitrom a ani sa v takomto vozidle nenachádza, preto používajú súkromné
kamery.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prehratím kamerového záznamu.
Z výsluchu znalca Ing. Jána Rabčana na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že otázku či služobné
motorové vozidlo bolo v pohybe alebo stálo riešil v znaleckom posudku na strane 29, kde je uvedené, že
vozidlo značky Kia sa pohybovalo rýchlosťou 3 km/hod., čiže zastavovalo a rýchlosť vozidla SuperB bola
14 km/hod. Technika jazdy vodiča vozidla SuperB je rozobratá v otázke číslo 1 znaleckého posudku a
technika jazdy vodiča Kia v odpovedi na otázku 2 znaleckého posudku. Tieto otázky riešil len vo vzťahu
k zákonu o cestnej premávke, iné veci ho nezaujímali. Čo sa týka miesta zrážky, tak bolo to riešené a
zobrazené na strane 27 znaleckého posudku, keďže bolo určené miesto zrážky, dalo sa vypočítať, že v
časezrážkytambolpriestor2,1metrastým,ževozidloKiaboloprednoučasťoupriľavomokrajicesty,čo
bolo na začiatku keď sa snažili zastaviť obžalovaného, pričom s vozidlom Kia musel cúvať a prekonal tak
vzdialenosť až 3 metre. Aj z kamerového záznamu vyplynulo, že v čase pred zrážkou vozidlo Kia nebolo
oproti vozidlu SuperB, ale bolo situované šikmo. Nebolo ani priečne, ani pozdĺžne, ale niečo medzi tým.
Na strane 38 znaleckého posudku je obrázok, z ktorého je zrejmý cúvací manéver vozidla Kia a rovnako
je tam viditeľný aj priestor, ktorý bol za ním. Možnosti zabránenia stretu a to z hľadiska vodiča SuperB
sú rozobraté v odpovedi na otázku číslo 7 s tým, že vodič mal možnosť dopravnej nehode zabrániť tak,
žeby v čase 2 sekundy pred zrážkou reagoval na cúvanie vozidla Kia intenzívnym brzdením. To video je
rozobraté bližšie na strane 30 až 31, kde z jednotlivých snímok videa je zrejmý postup vozidla Kia a aj to,
v ktorom štádiu boli zapnuté majáky. Rovnako možnosti zabránenia dopravnej nehody z hľadiska vozidla
Kia je rozobraté v odpovedi na otázku číslo 7 s tým, že vodič vozidla Kia mal možnosť zabrániť dopravnej
nehode tým žeby nevcúval do koridoru jazdy vodiča SuperB. Na strane 31 je rozobratý pohyb vozidiel
tesne pred zrážkou s tým, že vozidlo SuperB sa začalo pohybovať približne 3,67 sekúnd pred zrážkou
smerom dopredu a vozidlo Kia zhruba 3,5 sekúnd pred zrážkou, čiže z tohto je zrejmé, že vozidlo Kia
reagovalo na pohyb vozidla SuperB a zrejme mu chceli zabrániť v odchode z miesta. Už aj z videa je
zrejmé a z fotografií, že vodič vozidla SuperB nemal problém zastaviť s vozidlom ešte v čase keď vozidlo
Kia nemalo zapnuté výstražné znamenia. Rovnako nemal problém urobiť cúvací manéver, zastaviť a
následne sa rozbehnúť. Rozoznávame dva druhy brzdenia a to bezpečné a intenzívne, pričom v danom
prípade som preto uvádzal, žeby zabránil zrážke intenzívnym brzdením, keďže tu šlo o ohrozenie vozidla
SuperB. Je však toho názoru, že vodič vozidla SuperB by dokázal zastaviť a to aj tak, žeby nevyužil
maximálne spomalenie intenzívnym brzdením a to aj bez potreby skúmania bŕzd vozidla SuperB. V
prípade potreby je schopný urobiť brzdové skúšky na vozidle SuperB. Na strane 30 znaleckého posudku
a to obrázok číslo 3 preukazuje, že v tomto momente došlo k zapnutiu majákov. Obrázok číslo 4 dával
z toho dôvodu, že tam je evidentné zakývanie stojaceho vozidla Kia, či to bolo spôsobné otvorením
dverí, alebo niečím iným, to nevie, avšak vystupovací manéver v čase cúvania nie je možný. Zrejme
policajti zjednodušili svoje výpovede a mohlo k tomu dôjsť tak, že potom ako boli zapnuté majáky, došlo
k zastaveniu služobného vozidla, kde v tom čase mohol príslušník chcieť vystúpiť z vozidla, čomu by
zodpovedalo aj to zakývanie vozidla, ale zrejme vidiac pohyb vozidla SuperB od tohto upustil.
So súhlasom prokurátora, obhajcu a obžalovaného súd čítal zápisnicu o výsluchu svedkyne JUDr. Q.
X. z prípravného konania, kde uviedla, že pokiaľ ide o skutok, z ktorého je X. A. obvinený, k tomuto sa
nevie vyjadriť, nakoľko pri ňom nebola prítomná.Z výpovede svedka P. A. z prípravného konania vyplynulo, že sa nevie vyjadriť k priebehu skutku,
nakoľko nebol pri ňom prítomný. Videl len policajný zásah, keď už jeho brat X. A. ležal na trávniku dole
hlavou. Pokiaľ ide o motorové vozidlo jeho brata, všimol si, že bolo poškodené na pravej strane, takže
podľa jeho mienky musel jeho brat prejsť tesne okolo plota. Na policajnom aute si všimol len poškodený
zadný nárazník, ktorý bol na pravej strane trošku ohnutý.
Sosúhlasom prokurátora,obhajcuaobžalovanéhosúdprečítalznaleckýposudokč.37/2019znalkynez
odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Dagmar Štrocholcovej, zo záverov ktorého
vyplynulo, že požívanie alkoholických nápojov u obvineného X. A. má charakter škodlivého užívania s
návykovým pitím, avšak u neho neboli prítomné markery somatopsychickej závislosti na alkohole.
Z odborného vyjadrenia č. 132/2019 znalca Ing. Martina Obtuloviča vyplynulo, že výška škody na vozidle
Kia Ceed ev. č. I.-XXXGH predstavuje sumu vo výške 1.134,- eur.
Súd na hlavnom pojednávaní prečítal aj listinné dôkazy a to fotodokumentáciu, zápisnicu o obhliadke
miesta činu, fotodokumentáciu, zápisnicu o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody, záznam
dopravnej nehody, náčrtok miesta dopravnej nehody, fotodokumentáciu, fotodokumentáciu, mapu z
dopravnej nehody, úradný záznam zo dňa 03.11.2019, správu o výsledku objasňovania priestupku,
hlásenie o použití donucovacieho prostriedku, zápisy o dychovej skúške, certifikát o overení č.
2244/321.08/19, evidenčnú kartu vozidla, evidenčnú kartu vodiča, Trestný rozkaz Okresného súdu
Námestovo sp. zn. 0T/59/2018 zo dňa 16.07.2018, lekársku správu, správu Obce Zákamenné, správu
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, správu sociálnej poisťovne, správu Okresného úradu
Námestovo, katastrálny odbor, správu Okresného úradu Námestovo, odbor živnostenského podnikania,
výpiszústrednejevidenciepriestupkovMVSR,odpisregistratrestov,správuOOPZZákamenné,správu
Obce Zákamenné, vyjadrenie obžalovaného a spisový materiál Okresného súdu Námestovo sp. zn.
0T/59/2018.
Zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1písm. a/, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona, s
poukazom na ust. § 138 písm. a/ Trestného zákona, sa dopustí ten, kto použil násilie v úmysle pôsobiť
na výkon právomoci verejného činiteľa a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou.
Prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/Trestného zákona, sa
dopustí ten, kto maril výkon úradného rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje
rozhodnutie súdu o zákaze činnosti.
Prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a/ Trestného zákona sa dopustí
ten, kto vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť,
pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.
Podľa § 122 ods. 3 Trestného zákona, je trestný čin spáchaný so zbraňou, ak páchateľ použije zbraň
na útok, prekonanie alebo zamedzenie odporu, pričom zbraňou sa rozumie každá vec, ktorou možno
urobiť útok voči telu dôraznejšie.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že obžalovaný konal spôsobom popísaným v
obžalobe.
Aj napriek tomu, že obžalovaný popiera od začiatku, že by sa dopustil zločinu útoku na verejného
činiteľa s argumentáciou, že vozidlo polície (o ktorom vraj netušil, že sa jedná o policajné vozidlo) stálo
v neprehľadnej zákrute a de facto mu vytvorilo prekážku náhlu. Skutočnosť, že narazil do predmetného
vozidla vysvetlil tak, že v snahe vyhnúť sa hroziacemu nebezpečenstvo obehol vozidlo zľava. Počul
nejaké ťuknutie, ale sa zľakol a pokračoval v jazde ďalej s tým, že doma sa to vysvetlí. Táto jeho
obhajoba bola podľa názoru súdu dostatočne vyvrátená a to najmä výpoveďami svedkov X. Š. a P. Š.,
ktorísícenahlavnompojednávanínevypovedaliažtakdetailne,avšakvkontextesozávermiznaleckého
posudku a najmä s kamerovým záznamom tvoria ucelenú reťaz dôkazov, na základe ktorých možno
ustáliť záver o vine obžalovaného. Z kamerového záznamu nepochybne vyplynuli skutočnosti, ktoré
vyvracajú tvrdenia obžalovaného. Predovšetkým je spochybnené najmä tvrdenie obžalovaného, že
nevedel o tom, že sa jedná o policajné vozidlo, nakoľko z priebehu kamerového záznamu (zmeny farbyosvetlenia) je nepochybné že vozidlo malo zapnuté svetelné výstražné zariadenie, ktorá skutočnosť
robila policajné vozidlo neprehliadnuteľným a nezameniteľným so štandardným osobným motorovým
vozidlom. Rovnako kamerový záznam preukazuje pravdivosť tvrdení svedka X. Š. o tom, že potom,
ako sa snažili obžalovaného policajným vozidlom zablokovať, chcel vystúpiť z vozidla, ale vzhľadom
na konanie obžalovaného od tohto upustil. Kamerový záznam a tomu zodpovedajúca fotografia č.
4 v znaleckom posudku podľa vyjadrenia znalca Ing. Jána Rabčana preukazujú evidentné zakývanie
stojaceho vozidla Kia, avšak znalec nevedel, či to bolo spôsobné otvorením dverí, alebo niečím iným. Zo
znaleckého posudku rovnako vyplynulo aj to, že vodič vozidla Suberp zastavil pred nárazom pri pravom
okraji vozovky. Po zastavení vozidla, vodič vykonal kratšie cúvnutie vozidla s následným pohybom
vozidla vpred pred prednú časť vozidla Kia. Následne po cúvnutí vozidla Superb a začatí pohybu vozidla
Superb smerom dopredu k ľavému okraju, začal vodič vozidla Kia cúvať. Podľa znalca vodič vozidla
Superb vykonával rozjazd v čase, keď začalo cúvať aj vozidlo Kia. Z technického hľadiska bola rýchlosť
cúvania vozidla Kia taká, že vodič vozidla Suberb mal možnosť včas rozpoznať cúvanie vozidla Kia a
mal možnosť zastaviť intenzívnym brzdením. Vodič vozidla Suberb ďalej nereagoval na cúvanie vozidla
Kia, ktoré malo v čase cúvania zapnuté minimálne zvláštne výstražné svetlá. Tieto skutočnosti zistené
znalcom podporujú pravdivosť výpovedí svedkov X. Š. a P. Š.. Výpoveďou znalca bolo vyvrátené
tvrdenie obžalovaného o technickej chybe na brzdách vozidla Superb, nakoľko sa znalec vyjadril, že už
aj z videa a z fotografií je zrejmé, že vodič vozidla SuperB nemal problém zastaviť s vozidlom ešte v čase
keď vozidlo Kia nemalo zapnuté výstražné znamenia. Rovnako nemal problém urobiť cúvací manéver,
zastaviť a následne sa rozbehnúť. Rozoznávame dva druhy brzdenia a to bezpečné a intenzívne, pričom
v danom prípade znalec preto uvádzal, žeby zabránil zrážke intenzívnym brzdením, keďže tu šlo o
ohrozenie vozidla Superb. Je však toho názoru, že vodič vozidla Superb by dokázal zastaviť a to aj tak,
žeby nevyužil maximálne spomalenie intenzívnym brzdením. Práve aj s poukazom na výpoveď znalca
súd odmietol vykonať dôkaz navrhnutý obhajcom obžalovaného a to skúmanie technického stavu bŕzd
na aute obžalovaného.
S poukazom na tieto skutočnosti potom súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného a tohto uznal
vinným zo zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1písm. a/, ods. 2 písm. c/ Trestného
zákona, s poukazom na ust. § 138 písm. a/ Trestného zákona.
Otázkou konania obžalovaného, ktoré podľa obžaloby naplnilo znaky skutkovej podstaty prečinu
mareniavýkonuúradnéhorozhodnutiapodľa§348ods.1písm.d/Trestnéhozákonaaprečinuohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a/ Trestného zákona sa súd bližšie nezaoberal a
to s poukazom na postoj obžalovaného, v rámci ktorého urobil vyhlásenie o tom, že je vinný v tejto časti.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods.
1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V prípade obžalovaného súd
zistil poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/, Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestného
činu a trestný čin úprimne oľutoval). Ako priťažujúcu okolnosť v prípade obžalovaného súd vyhodnotil
to, že bol už za trestný čin odsúdený/ § 37 písm. m/ Trestného zákona.
Podľa § 41 ods1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží
mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu
uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného
trestu najvyššia z nich..
Vzhľadom na to, že obžalovaný sa svojim konaním dopustil zločinu útoku na verejného činiteľa podľa
§ 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na ust, § 138 písm. a/ Trestného
zákona, prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona
a prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, súd
mu ukladal úhrnný trest odňatia slobody v zmysle citovaného zákonného ustanovenia.Ako adekvátny trest vzhľadom na okolnosti spáchaného skutku, osobu obžalovaného, ako aj samotnú
možnosť jeho nápravy určil trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, nakoľko je toho názoru, že takto
uložený trest je trestom adekvátnym a splní účel sledovaný zákonom.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody
spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za
úmyselný trestný čin.
S poukazom na to, že obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody,
súd ho na výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona: (1) Trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa
odsúdenémupodobuvýkonutohtotrestuzakazujevýkonurčitéhozamestnania,povolaniaalebofunkcie
alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný
predpis. (2) Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil
trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. (3) Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, ktorý
už bol za taký trestný čin alebo za trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 alebo 5, ktorých sa dopustil
ako vodič dopravného prostriedku, odsúdený, uloží mu trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej
sadzby uvedenej v odseku 2.
Vzhľadom na to, že obžalovaný bol Trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 0T/59/2018
zo dňa 16.07.2018 odsúdený za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, súd uložil obžalovanému
trest zákazu činnosti v hornej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Súd zároveň uložil
obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidla akéhokoľvek druhu po dobu 7 rokov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od
oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308
ods. 1, 2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods.
1 písm. b), § 308 ods. 2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody , a to v
neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1 Tr. por.)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.