Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. marec 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/25/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3618200829
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3618200829.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci V. X., bytom V., X. S. XXXX/XX, právne
zastúpený JUDr. Peter Vevurka, advokát so sídlom Námestovo, Ul. Mieru 312/13, proti žalovaným: 1/
P. H., bytom V., O. XXXX/XX, 2/ PharmDr. P. H., bytom V., J. XXX/X, obaja zastúpení JUDr. Ivana
Magdolenová Joríková, advokátka so sídlom Partizánske, Hrnčírikova 1/B, 3/ X. G., bytom O. nad O.,

Z. XXXX/X, 4/ Q. G., bytom V., X. S. XXXX/X, 5/ P. S., bytom V., X. S. XXXX/XX, 6/ Q. X., bytom V.,
Z. XXXX/XX, 7/ Q. V., bytom V., T. B. XXXX/XX, 8/ Q. V., bytom V., T. B. XXXX/XX, 9/ X. V., bytom V.,
T. B. XXXX/XX, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, na odvolanie žalovaných 1/, 2/ proti
uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 03. novembra 2021, č.k. 3C/20/2018-290, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. o náhrade trov konania
p o t v r d z u j e.

Žalobca n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil, výrokom II. vyslovil, že
žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania a výrokom III. rozhodol tak, že žalobcovi vracia
súdny poplatok za žalobu vo výške 92,80 eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému platby súdnych

Slovenská pošta, a.s.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou na súd dňa 25.05.2018 sa žalobca domáha
určenia, že spoluvlastnícky podiel 1/6-ina KNC parcely č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
276m2vedenejnaLVč.XXXX,k.ú.V.patrídodedičstvaponebohomY.X.,zomretomdňaXX.XX.XXXX,
naposledy bytom V.. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žalobca podaním zo dňa 16.09.2021 zobral svoju

žalobu späť vzhľadom na dohodu strán sporu a s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaní 1/, 2/ vyslovili
súhlas so späťvzatím žaloby a ostatní žalovaní sa k späťvzatiu žaloby nevyjadrili, súd konanie v súlade s
§ 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 zastavil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení
s § 257 CSP. Uviedol, že vzhľadom na to, že konanie sa končí, súd musí rozhodnúť o nárokoch sporu
na náhradu trov konania. Súd použil pri rozhodovaní o trovách konania ust. § 257 CSP vzhľadom na
vyriešenie sporu mimosúdnou cestou tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal. Dôvody

hodné osobitného zreteľa videl v tom, že konanie bolo zastavené z dôvodu dosiahnutia mimosúdnej
dohody medzi stranami sporu a v prejednávanej veci tak neboli dané podmienky pre posudzovanie
procesného zavinenia strán na zastavení konania. O vrátení súdneho poplatku bolo rozhodnuté podľa
§ 11 ods. 3, 4, 6 zák.č. 71/92 Zb..

3. Proti tomuto rozhodnutiu podali včas odvolanie žalovaní 1/, 2/ a to proti výroku, v ktorom súd

prvej inštancie rozhodoval o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 257 CSP. Poukazovali na
tú skutočnosť, že súd v prejednávanej veci mal aplikovať v prípade rozhodovania o náhrade trovkonania zásadu zodpovednosti za zavinenie. Nevedno z čoho súd dedukoval, že strany sporu sa mali
dohodnúť. Súdu evidentne nebol známy obsah, ani forma dohody. Pre ozrejmenie žalovaní umožnili
žalobcovi prístup k pozemkom v jeho podielovom spoluvlastníctve a to formou zriadenia vecného

bremena vo vlastníctve žalovaných 1/, 2 bez akejkoľvek peňažnej náhrady. Urobili tak aj napriek tomu,
že aj v minulosti žalobcovi navrhovali takýto spôsob urovnania sporu. Žalobca tento spôsob urovnania
nechcel prijať, a preto z vôle žalobcu sa vec skončila až podaním z jeho strany na súd. Žalovaní 1/,
2/ sa tak cítia ukrivdení, keďže pred začatím konania uskutočňovali všetky kroky, aby sa súdnemu
konaniu vyhli. Napriek tejto snahe žalobca žalobu podal a po predbežnom právnom posúdení zrejme

prehodnotil pravdepodobnosť úspechu vo veci samej. Medzi stranami sporu a z predmetnej zmluvy
nebola ani zmienka o tom, že v prípade zastavenia konania nebude žiadna zo strán voči druhej strane
uplatňovať náhradu trov, ktoré jej v tomto konaní vznikli. Žalovaní preto očakávali, že ak žalobca
podal na súd žalobu, ktorú neskôr zobrať späť, bude im priznaná náhrada vynaložených trov. Súd
prvej inštancie použil odchýlku v zmysle ust. § 257 s tým, že použitie tohto ustanovenia má značne
negatívny dopad na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie

výskyt výnimočných okolností pre použitie tohto ustanovenia nijakým spôsobom nezdôvodnil. Poukázali
zároveň na rozhodnutie ÚS II. ÚS 261/2018 ako aj ustálenú judikatúru NS pod sp.zn. 2Mcdo 17/2019,
5Cdo67/2010,prípadne3Mcdo46/2012.PoukázalitiežnanálezyÚSČRpodsp.zn.III.ÚS292/2007,III.
ÚS 727/2000 ako aj ďalšie nálezy Ústavného súdu. Späťvzatie žaloby predstavuje jedno z dispozičných
oprávnení žalobcu a je prejavom jeho autonómnej vôle. Zavinenie zastavenia konania je potom potrebné

posudzovať výlučne z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva. V opačnom prípade by došlo
k posúdeniu dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. V prejednávanej veci to bol práve žalobca,
ktorý späťvzatím zavinil zastavenie konania a teda podanou žalobou zapríčinil trovy konania, ktoré
vznikli žalovaným. Pri rozhodovaní o trovách konania je právne významná len tá, ktorá zo strán sporu
zavinila zastavenie konania, čiže dôvod, pred ktorý vzal žalobca žalobu späť. Preto mali zato, že v

prejednávanejvecinemožnoposúdiťakodôvodhodnýosobitnéhozreteľauzavretiemimosúdnejdohody
medzi sporovými stranami. Žiadali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti
týkajúcejstrovkonaniazmeniltak,žežalovaní1/,2/budúmaťnároknanáhradutrovkonaniavorozsahu
100%.

4. Žalobca a žalovaní 3/ až 9/ sa k podanému odvolaniu ďalej písomne nevyjdrili.

5. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, kedy nebolo potrebné zopakovať a doplniť
dokazovanie, ani to nevyžadoval dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných

1/, 2/ dôvodné nie je, a preto je potrebné uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť
podľa § 387 ods. 1 CSP z týchto dôvodov:

6. Z obsahu spisu prvej inštancie je zrejmé, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovaným domáhal
určenia, že spoluvlastnícky podiel v 1-ici k nehnuteľnosti KNC parcely č. XX o výmere 276 m2, vedenej

na LV č. XXXX, k.ú. V. patrí do dedičstva po nebohom Y. X.. V žalobe zároveň uvádzali, že predmetná
parcela je jedinou prístupovou cestou k rodinnému domu súp. č. XXXX na parcele XXXX/X, ktorý je
vedený na LV č. XXXX, k.ú. V.. Zároveň uviedli, že v dôsledku chybného zápisu pri prevzatí ROEPu v
roku 2007 došlo k zápisu spoluvlastníckeho podielu v 1-ici patriaceho nebohému Y. X. na S. Z., ktorá
však bola len podielovou spoluvlastníčkou spornej nehnuteľnosti na základe Darovacej zmluvy z roku

1976 od Jána Z. a rozhodnutím o dedičstve po X. Z.. S. Z. previedla spornú nehnuteľnosť v celosti
kúpnou zmluvou na V. V. a Q. V. a títo následne kúpnou zmluvou na žalovaných 1/, 2. Počas konania
vo veci samej následne žalobca zobral svoju žalobu späť z dôvodu, že medzi stranami sporu došlo k
podpísaniu mimosúdnej dohody s čím žalovaní 1/, 2/ súhlasili, uzatvorenie dohody nespochybnili, avšak
uplatnili si v súhlase so späťvzatím žaloby nárok na náhradu trov konania.

7. Podľa § 256 ods. 1, 2 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná
náhradu týchto trov protistrane.

8.Podľa§267CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.9. V prejednávanej veci súd prvej inštancie pri zastavení konania nepoužil ust. § 256 ods. 1 CSP, avšak
sa priklonil k použitiu výnimočného ust. § 257 CSP, kedy vychádzal z tej skutočnosti, že vzhľadom nato,
že medzi stranami došlo k mimosúdnej dohode, nemožno tu hovoriť o procesnom zavinení.

10. Podľa § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa. Citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za
výsledok (§ 255 CSP) a zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd podľa neho
nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať

stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné
osobitnéhozreteľaanivýnimočnéokolnostizákonneuvádza,aniexplifikatívne.Výkladtýchtopodmienok
ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu.
V zmysle dnes už ustálenej judikatúry § 257 nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho
voľnú možnosť aplikácie v zmysle svojvôle, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné

pri stanovení povinností nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ust. § 257 teda nie je možné
vykladať tak, že je naň možné aplikovať kedykoľvek bez zreteľa na základe zásady rozhodovania o
trováchkonania.Strane,ktorémalavoveciúspechnemožnonepriznaťnáhradutrovpodľavýnimočného
ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu
nárokov. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania.

Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie
úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti
za výsledok sporového konania. Priamo z textu zákonného ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa
neho rozhodovať iba vo výnimočných prípadoch. Zmyslom predmetného zákonného ustanovenia je, že
ak súd zvolil podľa neho, nemôže žiadnej zo strán ani úspešnej, ani neúspešnej priznať náhradu trov

konania.

11. Aj keď výrok rozhodnutia by v prípade úplnej moderácie mal správne znieť tak, že stranám sa nárok
na náhradu trov konania nepriznáva výrok, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania
nemá v CSP oporu. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd vo svojom rozhodnutí

riadne a presvedčivo odôvodniť, pretože v opačnom prípade by mohlo ísť o postup, ktorý by mohol mať
znaky svojvôle.

12. V prejednávanej veci videl zhodne so súdom prvej inštancie odvolací súd dôvody hodné osobitného
zreteľa práve v tej okolnosti, že v minulosti došlo zo strany katastrálneho úradu k pochybeniu pri ROEPe

s tým, že v konečnom dôsledku výsledkom tohto konania bolo uzatvorenie mimosúdnej dohody medzi
stranami sporu. Túto okolnosť nespochybnili ani samotní žalovaní 1/, 2/, avšak uvádzali vo svojom
odvolaní, že takýto typ dohody ponúkali žalobcovi už pred podaním žaloby vo veci samej, pričom žalobca
na takúto dohody pristúpiť nechcel.

13. Bez ohľadu na tú skutočnosť, akú formu mala dohoda medzi stranami sporu faktom je, že príčinou
späťvzatia žaloby ako takej bolo práve uzatvorenie tejto dohody. Za týchto okolností by potom bolo
možné vzhliadnuť zavinenie práve na strane žalovaných, ktorí takúto dohodu uzavreli a žalobca by mal
nárok na náhradu trov konania. Preto v prejednávanej veci s prihliadnutím na postoj žalovaných 1/,
2/ ako aj okolnosti v danej veci, súd prvej inštancie správne použil ust. § 257, kedy súd výnimočne

nemusí náhradu trov konania priznať, pretože aplikácia ust. § 256 ods. 1 CSP v prejednávanej veci by
znamenala, že je to práve žalobca, ktorý by mohol mať nárok na náhradu trov konania.

14. Preto v konečnom dôsledku aj keď súd prvej inštancie použil nesprávny výrok v prejednávanej veci,
odvolací súd napadnuté uznesenie v konečnom dôsledku obsahovo ako vecne správne potvrdil.

15. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a
§ 262 ods. 2 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania
priznaná nebola, nakoľko z obsahu spisu mu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).