Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. jún 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25C/249/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411210437
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kalata

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1411210437.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Petrom Kalatom v právnej veci navrhovateľa: X. Z.. G.

X., Q. X. X. XXXX, U. O. XX, XXX XX U., X. H. X., Q. XX. X. XXXX, U. O. XX, XXX XX U., 3. J. X., Q. XX.
XX. XXXX, U. O. XX, XXX XX U., obaja zastúpení navrhovateľkou v 1. rade, proti odporcovi: Z.. N. X.,
Q. XX. X. XXXX, U. O. XX, XXX XX U., zastúpený Mgr. Ing. Jaroslavom Pencom, advokátom so sídlom
Nejedlého 47, 841 02 Bratislava, o vylúčenie z užívania bytu, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1. až 3. rade sa návrhom doručeným súdu 1. 8. 2011 domáhali, aby súd úplne vylúčil

odporcu z užívania bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu na O. XX, XXX XX
U., evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX, v ktorom bývajú navrhovatelia v 1. až 3. rade a odporca.
Zároveň sa návrhom domáhali vydania predbežného opatrenia, ktorým súd zakáže odporcovi vstupovať
do bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu na O. XX, XXX XX U., evidovanom na
liste vlastníctva č. XXXX, v ktorom bývajú navrhovatelia v 1. až 3. rade a odporca. Návrh navrhovateľka v
1. rade odôvodnila agresívnym správaním odporcu, a to tak fyzickým, ako aj psychickým. Z agresívnych
útokov označila napadnutie odporcom v roku 2005, po ktorom 9. 9. 2005 podala na OR PZ Bratislava

IV oznámenie, že bola napadnutá odporcom, v tom čase ešte manželom. Počas tohto incidentu mala
byť dvakrát napadnutá údermi do oblasti brucha, následkom čoho mala zvracať a bolo potrebné ju
lekársky vyšetriť. Odporca mal navrhovateľku v 1. rade následne 14. 10. 2005 napadnúť, pri čom jej
mal na líce priložiť horúcu kulmu na vlasy. Dňa 6. 4. 2006 podala navrhovateľka v 1. rade na odporcu
trestné oznámenie, po tom, ako odporca neustále chodil za navrhovateľkou v 1. rade po byte, pokúšal
s o intímnosti, o ktoré nemala záujem. Dňa 13. 12. 2006 podala na odporcu oznámenie o fyzickom a
verbálnom napadnutí, ktoré bolo ukončené v priestupkovom konaní uznaním odporcu za vinného zo

spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Agresívne správanie odporcu podľa tvrdenia
navrhovateľky v 1. rade pokračovalo aj naďalej. Dňa 28. 2. 2007 podala na odporcu ďalšie oznámenie,
po tom, čo odporca navrhovateľku v 1. rade vyslovene provokoval a robil jej v byte naschvál, obtrhával
kvetiny v byte, zanechával špinu na WC, nechal vrieť vodu na sporáku aj hodinu, pravidelne nechávala
zapnuté svetlo. Po tom, čo sa jej odporca mal vyhrážať zabitím, oznamovala vyhrážky polícii 17. 10.
2008 a následne 14. 12. 2008 a 14. 7. 2009 podala trestné oznámenie v súvislosti so správaním
odporcu. Oznámenie na správanie odporcu podávala navrhovateľka v 1. rade aj 6. 4. 2011 s priložením

lekárskej správy traumatológa. K návrhu priložila oznámenie o narodení navrhovateľa v 2. rade, rodný
list navrhovateľa v 3. rade, rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 15. 11. 2006 (právoplatný
3. 1. 2007), psychologickú správu od R.. J. K. z 27. 7. 2011, zápisnicu o podaní oznámenia č. DU-903/
Dk-2005 z 9. 9. 2005, výpis z dokumentácie vedenej všeobecnou lekárkou navrhovateľky v 1. rade J.. E.z 23. 9. 2008, fotografiu popáleného líca zo 14. 10. 2005, lekárske správy z traumatológie a sonografie
zo 6. 9. 2005, lekárske potvrdenie zo dňa 16. 10. 2005, psychologickú správu od R.. J. K. z 18. 3. 2005,
rozhodnutie Obvodného úradu v Bratislave č. OVVS-Pr-3798/4-366-05-L.K. z 30. 11. 2005, zápisnicu o

podaní trestného oznámenia č. DU-421/Dk-2006 zo dňa 6. 5. 2006, potvrdenie o podaní oznámenia č.
DU:1158/2006 zo dňa 13. 12. 2006, predvolanie k podaniu vysvetlenia zo dňa 11. 7. 2007, zápisnicu o
podaníoznámeniač.DU-177/DK-2007-IVzodňa28.2.2007,rozhodnutieObvodnéhoúraduvBratislave
- č. OVVS-Pr-1039/4-145-07-L.K./V31 a OVVS-Pr-1040/4-146-07-L.K./V31 zo dňa 7. 5. 2007, email
adresovaný odporcovi 28. 1. 2008, rozhodnutie MV SR, Sekcie verejnej správy, odbor priestupkov - č.

SVS-230-2008/01481/TGH z 11. 6. 2008, potvrdenie o podaní oznámenia č. DU:745/2008 z dňa 17.
10. 2008, psychologická správa od R.. J. K. zo dňa 16. 10. 2008, zápisnica o podaní oznámenia č.
Du:889/IV-Dk-2008 zo 14. 12. 2008, list adresovaný Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny BA IV z 9.
3. 2009, podanie zo dňa 14. 7. 2009 adresované OR PZ BA IV, podanie zo dňa 8. 4. 2010 adresované
OR PZ BA IV, podanie zo dňa 6. 4. 2011 adresované OR PZ BA IV, zápisnicu o podaní oznámenia
č. ORP-1421/DK-B4-2011 z 9. 6. 2011, návrh na vydanie predbežného opatrenia na zákaz vstupu v

konaní sp. zn. 16C/201/2008, uznesenie vo veci návrhu na vydanie predbežného opatrenia na zákaz
vstupuvkonanísp.zn.16C/201/2008,odvolanievočiuzneseniuvovecinávrhunavydaniepredbežného
opatrenia na zákaz vstupu v konaní sp. zn. 16C/201/2008, uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.
15Co/503/2008 z 28. 11. 2008, návrh na vydanie predbežného opatrenia na zákaz vstupu v konaní sp.
zn. 25C/331/2009, uznesenie vo veci návrhu na vydanie predbežného opatrenia na zákaz vstupu z 23. 5.

2011, vyjadrenie sa k odvolaniu odporcu z 13. 6. 2011, uznesenie Krajského súdu v Bratislave v konaní
sp. zn. 3Co/263/2011 z 30. 6. 2011 a list vlastníctva č. XXXX.

Súd vydal 31. 8. 2011 uznesenie č. k. 25C/249/2011-82, ktorým nariadil odporcovi nevstupovať bytu
č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu na O. XX, XXX XX U., evidovanom na liste

vlastníctva č. XXXX, v ktorom bývajú navrhovatelia v 1. až 3. rade a odporca. Krajský súd v Bratislave
uznesením zo 4. októbra 2011 č. k. 6Co/151/11-93 návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol.

Na pojednávaní súdu 23. 5. 2012 navrhovateľka v 1. rade uviedla, že zotrváva na návrhu, nakoľko
situácia sa nezmenila, odporca naďalej komplikuje život jej ako aj navrhovateľom v 2. a 3. rade

sledovaním, natáčaním na mobilný telefón, psychickým nátlakom, znečisťovaním bytu a jeho vybavenia,
vytváraním nebezpečných situácií nevypínaním plynového sporáka, nezamykaním v čase neprítomnosti
v byte, plytvaním energiami. Poukázala na skutočnosť, že odporca má uzavretú nájomnú zmluvu a
teda mu nehrozí, že by sa stal bezdomovcom. Odporca na pojednávaní súdu 23. 5. 2012 uviedol,
že sa jedná už o tretí pokus dostať ho z bytu, poprel akokoľvek skutočnosti, ktoré by odôvodňovali

jeho vylúčenie z užívania bytu. V rámci výsluchu účastníka konania navrhovateľka v 1. rade uviedla,
že je pravdou, že k fyzickému napádaniu v poslednej dobe nedošlo, napriek tomu sa stáva, že
odporca niekedy naznačí úder, vysmieva sa jej aj deťom (navrhovatelia v 2. a 3. rade), poukázala na
správanie odporcu spočívajúce v jeho obnažovaní v byte, provokácie, poškodenie sedačky odporcom,
zachytávanie činností členov domácnosti odporcom (vyhotovovanie obrazových, resp. zvukovo -

obrazových záznamov), upozornila na zhoršenie zdravotného stavu maloletého mladšieho syna -
navrhovateľa v 3. rade. Na otázku súdu, či navrhovateľka v 1. rade ešte navštevuje psychologickú
ambulanciu a odkedy je evidovaná, uviedla navrhovateľka, že psychológa navštevuje od roku 2005,
naposledy tam bola pred polrokom, chodieva sa tam iba porozprávať, situáciu sa snaží riešiť liekmi.
Na otázky odporcu uviedla navrhovateľka v 1. rade, že na vyhrážky odporcu svedkov nemá, nakoľko

jej ich odporca adresuje rafinovane, napr. pošepkaním do ucha, keď ide okolo, na matku odporcu
navrhovateľka v 1. rade neútočí, odporcu si nahráva kvôli dôkazom, o zhoršenom zdravotnom stave
mladšieho syna sa dozvedela pred pojednávaním, nakoľko v tento deň skončilo medicínske meranie.
K skutočnostiam uvádzaným navrhovateľkou v 1. rade pri jej výsluchu, ako účastníčky konania uviedol
odporca, že navrhovateľka má svoje tvrdenia preukázať, zhoršenie zdravotného stavu odporcu v 3.

rade môže mať viacero príčin, napr. dedičnosť, poprel, že odporca v 3. rade je týraným dieťaťom, k
jeho zdravotnému stavu navrhol vypočuť doc. Č., tvrdenia navrhovateľky považoval za ohováranie, voči
čomu sa bránil podaním trestného oznámenia. Poprel, že niekedy bol uznaný vinným zo spáchania
priestupku. Navrhovateľ v 2. rade na pojednávaní súdu 23. 5. 2012 v rámci výsluchu účastníka konania
uviedol,žesakvôlivyhrotenejsituáciidomazdržujeminimálne,bolvšaksvedkomsituácií,kedyzbytočne

bol spustený plynový sporák, pričom odporca na jeho upozornenie nijako bezprostredne nereagoval.
Potýčku s odporcom mal raz, keď mal asi 16 - 17 rokov, spočívala v tom, že ho odporca chytil silnejšie
za ruku, sám nebol svedkom priamych fyzických útokov odporcu na navrhovateľku v 1. rade, videl len
naznačenie útoku, bolo to niekedy v čase, keď mal 17 rokov. Sám navrhuje, aby bol odporca vylúčenýz bytu, nakoľko by to prospelo situácii a odporca má podľa jeho názoru otázku bývania vyriešenú. Na
otázky odporcu uviedol navrhovateľ v 2. rade, že skutočnosť, že odporca už pracuje (po predchádzajúcej
evidencii medzi uchádzačmi o zamestnanie) a má dostatok prostriedkov, priznal konflikt počas situácie,

kedybolpodvplyvomalkoholu,videlslovnépotýčkymedziodporcomanavrhovateľkouv1.radespojené
so vzájomným natáčaním sa, do sporov medzi navrhovateľkou v 1. rade a odporcom je navrhovateľ v 2.
radeskôrvťahovaný,sámsadonichnechcelzapájať,popísal,žekomunikáciaodporcusnavrhovateľom
v 3. rade je minimálna napriek snahe odporcu, útok navrhovateľky v 1. rade na matku odporcu nepotvrdil,
nakoľko nebol jeho svedkom. Odporca na pojednávaní súdu 23. 5. 2012 v rámci výsluchu účastníka

konania priznal invektívne výrazy na adresu navrhovateľov v 2. a 3. rade, bolo to vo vypätej situácii,
poprel násilie vo vzťahu k navrhovateľke v 1. rade, facku navrhovateľovi v 3. rade dal v apríli 2011, po
tom, čo ho nazval retardom, odvtedy k útokom nedošlo. Na otázky navrhovateľky v 1. rade uviedol
odporca, platby za plyn a elektrinu posiela spolu s výživným, úhrady spojené s užívaním bytu posiela
priamo správcovi, upratuje raz týždenne, nakoľko sa v byte nezdržiava každý deň.

Na pojednávaní súdu 12. 9. 2012 uviedol navrhovateľ v 3. rade v rámci výsluchu účastníka konania,
že situácia doma sa zhoršila, v škole sa cíti lepšie ako doma, odporca ho stále sleduje, keď sedí doma
pri počítači, hrá sa alebo si píše s kamarátmi, verbálne naňho útočí, vysmieva sa mu, vzťah odporcu
a navrhovateľky v 1. rade považuje za veľmi zlý, spojený s častými hádkami a provokáciami odporcu,
odporca necháva zapnuté spotrebiče zbytočne, nebol svedkom vulgarizmov vo vzťahu k navrhovateľke

v 1. rade a navrhovateľovi v 2. rade. Odporca si ho doma zaznamenáva napr. pri hraní na počítači,
zaznamenáva si aj navrhovateľku v 1. rade. Na otázky odporcu uviedol navrhovateľ v 3. rade, že sa
snaží o minimálnu vzájomnú komunikáciu, presné časové obdobia nadávok odporcu vo vzťahu k nemu
si nepamätal, poškodenie časti nábytku a nehospodárne nakladanie s energiami usúdil navrhovateľ v
3. rade z prítomnosti odporcu v byte, potvrdil, že spáva v jednej izbe s navrhovateľkou v 1. rade, nie

však v jednej posteli.

Na pojednávaní súdu 7. 11. 2012 odporca namietol aktívnu legitimáciu navrhovateľov v 2. rade a 3.
rade. Zároveň vzniesol námietku zaujatosti zákonnej sudkyne. Krajský súd sa uplatnenou námietkou
zaujatosti odporcom nezaoberal, nakoľko nespĺňala náležitosti námietky zaujatosti, neobsahovala

dôvody zaujatosti zákonnej sudkyne, nakoľko odporca namietal procesný postup sudkyne, a preto nebol
dôvod na jej vylúčenie.

Súd v konaní nariadil uznesením č. k. 25C/249/2011-205 z 2. 1. 2014 znalecké dokazovanie
znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých na účely získania rozboru

osobnosti všetkých účastníkov konania, posúdenie konania odporcu voči navrhovateľom, najmä voči
navrhovateľke v 1. rade, zistenie vplyvu a následkov správania odporcu na navrhovateľov, vzťahové
otázky, posúdenie správnosti vnímaných skúseností účastníkmi konania správnosti ich reprodukcie,
zistenie vplyvov tretích osôb vo vyjadreniach účastníkov, zistenie hodnovernosti účastníkov a ich
výpovedí pred súdom a zistenie ďalších relevantných skutočností pre účely súdneho konania. U

navrhovateľky v 1. rade znalec N.. D. X., R.. v znaleckom posudku zo dňa 28. 5. 2014 uzavrel orientáciu
osobou, miestom, časom a situáciou. Konštatoval nízku pravdepodobnosť agresívneho správania.
Jej všeobecnú vierohodnosť považoval za vyhovujúcu bez zaznamenania prejavov manipulatívneho
správania. Konštatoval, že špecifická vierohodnosť výpovede navrhovateľky v 1. rade nevykazuje
známky významnejšieho narušenia. Celkovo hodnotil špecifickú vierohodnosť navrhovateľky v prvom

rade vo vzťahu k údajom, ktoré uvádza k sporu vedenému s cieľom o vylúčenie odporcu z užívania
bytu z psychologického hľadiska ako vyhovujúcu. U navrhovateľa v 2. rade konštatoval znalec
orientáciu osobou, miestom, časom a situáciou, nízku pravdepodobnosť direktívneho až agresívneho
správania v interpersonálnej interakcii, pracovnú adaptáciu so snahami o zvýšenú sociálnu aktivitu
bez známok antisociálneho správania. Všeobecnú vierohodnosť navrhovateľa v 2. rade považoval

znalec za vyhovujúcu s ohľadom na absenciu organických alebo psychotických procesov. Celkovo
hodnotil znalec špecifickú vierohodnosť navrhovateľa v 2. rade vo vzťahu k výpovedi k okolnostiam
súvisiacom so spolužitím s odporcom ako vyhovujúcu. U navrhovateľa v 3. rade konštatoval znalec
orientáciu osobou, miestom, časom a situáciou, sociálne a akademicky dobrú adaptáciu, s vysokou
ašpiračnou úrovňou bez známok antisociálneho správania sa bez známok z okruhu disociálnej poruchy

osobnosti. Všeobecnú vierohodnosť navrhovateľa v 3. rade považoval za vyhovujúcu s ohľadom na
absenciu organických alebo psychotických procesov. Z hľadiska špecifickej vierohodnosti navrhovateľa
v 3. rade znalec vyhodnotil ako vyhovujúceho. U odporcu znalec po opakovaných pokusoch získať
validné dáta ukončil pre vedomú nespoluprácu probanda psychodiagnostické vyšetrenie v záujmezachovania možnosti klinického psychologického vyšetrenia. U odporcu konštatoval znalec v závere
klinického vyšetrenia zvýšené nároky na seba, idealizovaný sebaobraz so sklonmi k perfekcionizmu,
ktoré zakladajú konflikt v procese korekcie s realitou, v ktorom sa narúša sebaobraz, absenciu

citlivého rozlíšenia pasivity, agresivity, manipulatívnych stratégií a asertivity. Všeobecnú vierohodnosť
odporcu konštatoval znalec ako vyhovujúcu s ohľadom na absenciu organických alebo psychotických
procesov. Znalec konštatoval zistenie akcentovaných osobnostných čŕt z okruhu pasívnej agresívnej
poruchy osobnosti - neústupnosť v hľadaní kompromisu, sťažnosti na neoprávnenosť požiadaviek
ostatných užívateľov bytu, podráždenosť a sklony k odporu. Špecifickú vierohodnosť odporcu vo

vzťahu k výpovedi odporcu hodnotil znalec ako zníženú. Znalec navrhol z psychologického hľadiska
za súhlasu oboch strán nájsť riešenie, ako sporné strany od seba oddeliť, resp. nechať ich slobodne
regulovať mieru slobody prístupu k sebe. V závere posudku znalec uviedol, že konanie odporcu voči
navrhovateľom spôsobuje stres, hlavne psychický, s dopadom na zmeny v aktuálnom psychickom stave
navrhovateľky a synov, ako aj s dopadom na dlhodobý vývoj osobnosti a zmien na osobnostiach, pričom
vzájomná interakcia negatívne vplýva aj na odporcu. Konaním odporcu bolo podľa znalca spôsobené

navrhovateľom psychické utrpenie. V rovine vzťahových otázok znalec uzavrel, že postoj navrhovateľky
k odporcovi je uzatvorený rozhodnutím rozviesť sa a začať život bez odporcu, u navrhovateľov v 2.
a 3. rade znalec situáciu vyhodnocuje ako zložitejšiu, determinovanú podporou navrhovateľov v 2.
a 3. rade navrhovateľke v 1. rade. Vzťah odporcu k navrhovateľom je podľa znalca determinovaný
ochotou navrhovateľov prijať odporcove pravidlá rozdelenia majetku. Deklarovaný vzťah odporcu k

navrhovateľke v 1. rade znalec nepovažuje za vierohodný, domnieva sa, že interakcia odporcu s
navrhovateľkouvyvolávanegatívneemócie,ktorésapretaviadoaktivitytypickejpreosobysakcentáciou
rysov typických pre pasívne agresívne osobnosti. U navrhovateľov v 1., 2. a 3. rade znalec konštatoval
správne vnímanie prežitých udalostí bez sklonov k nadmernej fantázii, klamstvu alebo zľahčovaniu. U
odporcu konštatoval znalec sklony k vykazovaniu tendencie k skresleniu udalostí, v kontexte nárokov a

postojov, ktoré k veci zaujíma, inak nemal dôvod domnievať sa, že odporca nedokáže správne vnímať
prežité skutočnosti a správne ich reprodukovať a nepovažoval odporcu za osobu s nadmernou fantáziou
a sklonom ku klamstvu. Znalec nezistil vplyv tretích osôb na vyjadrenia účastníkov k sporu, vplyv tretích
osôb však nevylúčil, je možné predpokladať vplyv osôb, ktoré navštevujú spoločnú domácnosť sú v
častom styku s účastníkmi. Všeobecnú vierohodnosť aj špecifickú výpovedí navrhovateľov v 1., 2., a

3. rade považoval znalec za vyhovujúcu bez výhrad, všeobecnú aj špecifickú vierohodnosť výpovede
odporcu považoval znalec za zníženú.

Na pojednávaní súdu 26. 11. 2014 právny zástupca odporcu poukázal na správanie navrhovateľky
v 1. rade k sestre navrhovateľa pri jednej z návštev, upozornil, že aj odporca navštevuje od roku

2011 psychológa, znalecký posudok N.. D. X., R.. nepovažoval za preukazný z dôvodu nedostatku
vstupných údajov, spochybnil psychickú ujmu navrhovateľky v 1. rade, odôvodnil to bohatou publikačnou
činnosťou navrhovateľky v 1. rade nekorešpondujúcou s tvrdenou psychickou nepohodou, upozornil na
vulgárne ataky navrhovateľky v 1. rade, vo vzťahu k navrhovateľovi v 3. rade taktiež v súvislosti na
s vplyvom odporcu na navrhovateľa v 3. rade upozornil na výborné študijné výsledky navrhovateľa v

3. rade. Navrhovateľka v 1. rade uviedla na pojednávaní 26. 11. 2014, že zvýšená publikačná činnosť
súvisí s prácou na novom projekte, navyše jej publikačná činnosť pomáha. Znalec N.. D. X., R.. sa
na pojednávaní 26. 11. 2014 vyjadril k záverom svojho znaleckého posudku a zároveň uviedol, že je
schopný v súdom stanovenej lehote upresniť znalecký posudok za predpokladu, že bude doplnené
vyšetrenie odporcu.

Vzáverochpsychodiagnostickéhovyšetreniaodporcuvdoplneníznaleckéhoposudkuč.45/2014znalec
N.. D. X., R.. uviedol, že celkovo je možné osobnosť odporcu charakterizovať ako primeranú s rozvojom
vyšších citov, prosociálne orientovanú bez znakov antisociálnosti. Poukázal na zníženú schopnosť
orientácie v menej štruktúrovanej sociálnej realite za prítomnosti faktorov prispievajúcich k emočnej

destabilizácii, čo vedie k individualistickým reakciám, ktoré môžu vyvolávať odpor bližšieho sociálneho
prostredia. Agresívne prejavy sú prakticky výlučne na úrovni reaktívneho charakteru agresivity pri
nadlimitnej záťaži, proaktívne formy agresivity neboli zistené. Znalec považoval za zvláštnosť vzájomne
nepriateľský postoj odporcu a navrhovateľov v 2. a 3. rade, teda otca a detí, samotný proces odcudzenia
považoval za závažným spôsobom patologický. Vychádzajúc z predpokladu, že odporca sa významným

spôsobom podieľal na výchove detí, konštatoval znalec, že významný podiel na existujúcej podobe
vzťahu s deťmi nesie odporca sám.Na pojednávaní súdu 2. 10. 2015 uviedla navrhovateľka v 1. rade, že odporca už nechodí do bytu
tak často, ako v minulosti, chodieva raz za dva až tri týždne. Zanecháva po sebe zašpinený priestor
(napr. hlieny na sedačke, toaletný papier, znečistený priestor okolo WC). K incidentu z mesiaca apríl

2015 uviedla, že po jej príchode domov bol odporca v byte, horeli 2 plynové horáky, došlo ku konfliktu
s odporcom, v tom čase bolo krátko po smrti jej otca, bola v zlom psychickom rozpoložení a tiež aj
pod vplyvom alkoholu. Prítomnosť odporcu v byte ju rozrušuje, a preto trvá na návrhu. Súd oboznámil
účastníkov so skutočnosťou, že navrhovateľ v 3. rade dosiahol plnoletosť, a nie je preto naďalej
potrebné zastúpenie kolíznym opatrovníkom. Navrhovateľ v 3. rade zároveň udelil plnomocenstvo na

zastupovanie v konaní navrhovateľke v 1. rade, ktorá toto prijala. Právny zástupca odporcu uviedol
na pojednávaní 2. 10. 2015, že odporca chodieva do bytu zriedkavejšie práve v snahe vyhýbať sa
konfliktným situáciám. Poukázal na nespoluprácu navrhovateľky v 1. rade v konaní o vyporiadanie
BSM, ktoré by vyriešilo aj predmetný spor týkajúci sa užívania bytu. Spochybnil tiež priebeh konfliktnej
situácie z mesiaca apríl 2015, nakoľko navrhovateľka v 1. rade a odporca túto situáciu popisujú
rozdielne. Opakovane navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedkov, matky a sestry odporcu, ktoré

mali byť napadnuté navrhovateľkou v 1. rade. Poukázal na pozitívne pracovné hodnotenia odporcu.
Navrhovateľka v 1. rade uviedla, že na neukončenom vyporiadaní BSM nesie vinu odporca, ktorý
opakovane nesúhlasil s navrhovanými spôsobmi vyporiadania, nakoniec sám zdržal konanie vzatím
návrhu späť, emailovú komunikáciu z adresy z pracoviska označila za chybu, poukázala na to, že
odporca má dostatok prostriedkov na zabezpečenie vlastnej bytovej otázky. Iná emailová komunikácia

bola spojená len s odparkovaním spoločného motorového vozidla odporcom pred oknami pracoviska
navrhovateľky v 1. rade.

Na pojednávaní súdu konanom 30. 3. 2016 uviedla navrhovateľka v 1. rade, že na návrhu trvá, odporca
chodieva do bytu zriedkavejšie približne raz za dva týždne, niekedy aj so svojou matkou, jeho správanie

sa nezmenilo, naďalej po sebe zanecháva špinu. Právny zástupca odporcu uviedol, že odporca nemá
užívacie právo k inej nehnuteľnosti, ani nevlastní inú nehnuteľnosť. Do bytu chodieva v čase, kedy
navrhovatelia v byte nie sú, sú v práci alebo v škole, chodieva si do bytu obmeniť svoje uskladnené veci
a koná tak z dôvodu, že sa chce vyhnúť konfliktným situáciám. Zdôraznil, že mesiace žiadna konfliktná
situácianevzniklaprávezdôvodusnahyodporcuvyhýbaťsakonfliktom.Navrhovateľkav1.radeuviedla,

že je pravdou, že navrhovateľ v 2. rade v byte nebýva, odsťahoval sa z neho právo kvôli správaniu sa
odporcu.Navrhovateľv2.radepotvrdil,ževbytenebýva.Právnyzástupcaodporcupredložilosvedčenie
o psychologickej spôsobilosti odporcu na držanie alebo nosenie strelnej zbrane, pričom odporca nemá
záujem o držbu, resp. nosenie strelnej zbrane, chce tým len ilustrovať psychologickú spôsobilosť, resp.
nekonfliktnosť a tiež to, že agresivita nie je jeho povahovou črtou. Odporca uviedol, že pre neho sú

dôležité výsledky posúdenia, že je spôsobilý na držbu strelnej zbrane, čo preukazuje, že je schopný
zvládať konfliktné situácie, pričom posudok N.. X. považoval za nevyvážený a mal k nemu námietky.

Na pojednávaní 17. 5. 2016 uviedla svedkyňa J. T.Š., že u sestry, teda navrhovateľky v 1. rade, bola na
návšteve niekedy v roku 2011, už vtedy boli vzťahy medzi navrhovateľkou v 1. rade a odporcom veľmi

zlé. Svedkyňa osobne mala problémy, jej dcéra bola vtedy chorá. Odporca si ju počas jej návštevy u
sestry buď nakrúcal na telefón, alebo fotil telefónom. Ona to namietala, nakoľko sa pritom necítila dobre
a bolo jej to nepríjemné. Od navrhovateľky v 1. rade mala informáciu, že si odporca nakrúca aj ju. Na
otázku navrhovateľky uviedla, že pôvodne jej vzťah s odporcom bol dobrý, neskôr sa zhoršil, nakoniec
už ani návštevy odporcu u svedkyne ani rodičov svedkyne a navrhovateľky v 1. a 2. rade neboli vítané.

Na otázku právneho zástupcu odporcu k úrovni vzťahov medzi svedkyňou a odporcom pred rozvodom
jeho manželstva uviedla svedkyňa, že boli bežné, na úrovni zdvorilostnej komunikácie. Po rozvode sa
vzťahy vytratili, stretla sa s odporcom dvakrát, pri návštevách navrhovateľky v 1. rade v roku 2011 a
2013. Svedkyňa Z.. Z. R. na pojednávaní 17. 5. 2016 uviedla, že vie, že medzi navrhovateľkou v 1. rade
a odporcom bývali často nezhody. Po hádkach nocoval odporca u svedkyne. Sporadicky navštevovala

ich byt, v ktorom mal odporca jednu izbu, ktorú jej ukazoval. Bolo to po rozvode manželstva, kedy tam
raz vošla navrhovateľka v 1. rade, nadávala svedkyni vulgárnymi nadávkami, preto radšej išla preč. Pri
inej návšteve svedkyne, za svedkyňou vtrhla navrhovateľka v 1. rade do izby s otázkou, čo tam chce. Pri
jednej návšteve svedkyne hneď po rozvode navrhovateľka v 1. rade otvorila okno a začala hystericky
na ulicu vykrikovať „pomoc“. Pri poslednej návšteve navrhovateľka v 1. rade svedkyňu fyzicky napadla,

mama svedkyne vtedy bola na návšteve - bola tam jednorazovo prespať, svedkyňa vtedy prišla zohriať
večeru, ktorú priniesla pričom si požičala panvicu zo zariadenia bytu. Navrhovateľka v 1. rade jej panvicu
vyrazila z ruky, svedkyňu popálil olej a následne ju navrhovateľka v 1. rade začala kopať. Zavolali políciu,
svedkyňa vypovedala, že navštívila tiež pohotovosť, o čom má doklad, bola jej navrhnutá hospitalizácia,ktorú však odmietla, nakoľko v tom čase bola samoživiteľka. Do bytu navrhovateľky v 1. rade a odporcu
svedkyňa nechodievala sama ale v prítomnosti odporcu. Nikdy sa nestalo, aby bola svedkyňa na
návšteve v byte v neprítomnosti navrhovateľky v 1. rade. Na otázky navrhovateľky v 1. rade uviedla

svedkyňa, že návšteva v súvislosti s návštevou matky odporcu bola vynútená situáciou u nej doma, jej
tri deti mali v tom čase partnerov, ktorí u nej vtedy boli a ona jednoducho nemala možnosť ubytovať
matku u seba, hotel bol pre ňu finančne náročný, svedkyňa potvrdila, že jej syn vlastní jednoizbový
byt, listy ohľadom neschopnosti navrhovateľky v 1. rade postarať sa o deti inštitúciám písala z dôvodu
obáv o deti, štatutárovi zamestnávateľa navrhovateľky v 1. rade písala po opakovaných vulgárnych

SMS a emailoch. Na otázky právneho zástupcu odporcu uviedla svedkyňa, že pri popálení svedkyne
panvicou odporca navrhovateľku v 1. rade len držal, nedošlo k žiadnemu inému fyzickému násiliu,
popísala správanie navrhovateľky po incidente, pričom navrhovateľka v 1. rade vždy pri návštevách
svedkyne uvádzala, že v byte nemá čo robiť. Odporca uviedol, že on nikdy nevyhadzoval príbuzných
navrhovateľky v 1. rade z bytu, návštevy si zaznamenával, navrhol prehratie záznamov, ktoré mali
dokumentovať situáciu v byte. Svedkyňa T. X., matka odporcu, uviedla na pojednávaní 17. 5. 2016, že

má veľa zlých skúseností. Navrhovateľka v 1. rade sa ku nej nesprávala ako k človeku. Raz sedeli v
obývačke, cítila jej nespokojnosť, išla preto do izby, kde mala spať, vtedy ju navrhovateľka v 1. rade
dobehla a pošepla jej do ucha vulgárnu nadávku. Rozprávali sa tiež raz s vnukom J. (navrhovateľ v 2.
rade), navrhovateľka v 1. rade ich počula, prišla do detskej izby, chytila svedkyňu za golier a tlačila ju
do obývačky, svedkyňa sa bránila, držala sa zárubne, vtedy ju navrhovateľka v 1. rade kopla do nohy,

svedkyňa sa bála zlomeniny. Na chirurgii svedkyni nakoniec oznámili, že zlomeninu nemá. Podobných
incidentov bolo podľa svedkyne viac. Raz napríklad sedela v ich byte na návšteve, navrhovateľka v
1. rade vtrhla do izby, znovu svedkyni nadávala, fotila ju, svedkyňu to urážalo, bála sa, lebo sa to dá
zneužiť. Raz navrhovateľka v 1. rade po svedkyni hodila listiny, svedkyňa nevedela čo v nich bolo, vnuk
jej povedal, že v tých listinách mala byť nepravdivá informácia o tom, že odporca so svojou známosťou

čaká dieťa. Raz svedkyňa varila polievku, potrebovala hladkú múku na zápražku, bola to jediná vec,
ktorú nemala vlastnú. Na všetkom v byte bolo navrhovateľkou v 1. rade napísané „to je moje“. Svedkyňa
si to nevšimla, vzala si trochu múky na zásmažku, navrhovateľka v 1. rade to videla, chytila svedkyňu
za ruku a povedala, že je to jej múka. Svedkyňa svojich vnukov mala vždy rada, keď už vyrástli, nebolo
jej dovolené stretávať sa s nimi. Raz o desiatej večer svedkyňa dostala vulgárnu SMS, ktorá bola

adresovaná odporcovi a bola o pomere odporcu s inou ženou. Viac k obsahu SMS by asi vedela uviesť
sama navrhovateľka v 1. rade. Na otázky navrhovateľky v 1. rade uviedla svedkyňa, že si nepamätá,
že by jej odporca hovorili niekedy „mami, cíť sa tu ako doma“, ak ju niekedy zvykne odporca poslať
dopredu pri odchode, súvisí to zrejme s pomalosťou jej chôdze, svedkyňa sa nikdy nevyjadrila v zmysle
neúspešného ukončenia štúdia detí navrhovateľky v 1. rade, nikdy nehovorila navrhovateľke v 1. rade

o svojej radosti z plánovaného narodenia dieťaťa odporcu s inou ženou, poprela, že navrhovateľka v
1. rade počas návštev svedkyne nevychádzala zo svojej izby. Na otázky právneho zástupcu odporcu
svedkyňa popísala incident, pri ktorom bola poranená olejom z panvice sestra odporcu, nikdy nebola v
byte sama, vždy s odporcom, nevidela odporcu špiniť v byte, komunikácia odporcu a navrhovateľky v 1.
rade v období po rozvode bola ostrejšia, vrátane vulgarizmov. Odporca uviedol, že sa z bytu rozhodol

odísť a chodieva doň len sporadicky, pričom tam má stále svoje veci, nakoľko ho navrhovateľka v 1.
rade neustále obmedzovala v užívaní bytu. Navrhovateľka v 1. rade uviedla, že nie je pravdou, že by
odporcu v užívaní bytu obmedzovala, naopak, je to odporca, kto sa v byte rozťahuje.

Na pojednávaní 2. 6. 2016 uviedol odporca ku konfliktu, ku ktorému došlo medzi ním a navrhovateľkou

v 1. rade, že nepopiera konfliktnú situáciu zo dňa 25. 4. 2015, pokiaľ však ide o samotné zranenie,
poukázal na to, že navrhovateľka v 1. rade nebola ošetrená bezprostredne po tom, čo sa stretli v byte, ale
až o dva dni neskôr. Nemá vedomosť o tom, že by toto priestupkové konanie bolo skončené a už vôbec
nie tak, že by bol uznaný za vinného zo spáchania nejakého priestupku. Trvá na tom, že celá udalosť
prebehla tak, ako ju popísal počas svojho vypočutia dňa 26.05.2015 na OR PZ BA IV obvodné oddelenie

PZ D.. V čase incidentu boli doma sami, len odporca a navrhovateľka v 1. rade. Navrhovateľka javila
známky požitia alkoholu, správala sa agresívne a neustále sa vyhrážala, že odporcu z bytu dostane.
Navrhovateľka v 1. rade uviedla, že po dvoch dňoch išla na lekárske ošetrenie po incidente z dôvodu,
že k incidentu došlo v sobotu a k lekárovi išla prvý pracovný deň, ktorým bol pondelok, preto to bolo o
dva dni, nakoľko sa jej v tom čase vytvorili hematómy. K celej konfliktnej udalosti došlo bezprostredne

po tom, čo jej zomrel otec, bola v ťažkej psychickej situácii. Keď videla v byte odporcu, spomenula si,
ako jej otec stále hovoril, že by sa chcel dožiť toho, že už budú mať všetci pokoj. Po tom, ako videla
hlieny na sedačke, pýtala sa odporcu, kedy začne po sebe riadne upratovať, nebude špiniť, z čoho
následne vznikla konfliktná situácia, ktorá prebehla tak, ako ju popísala vo svojom podaní na polícii dňa21.05.2015. Je pravdou, že vtedy požila alkohol, bolo to práve preto, že sa nachádzala v zlej psychickej
situácii, pred krátkym časom jej zomrel otec. Rozrušilo ju správanie odporcu v byte.

V rámci súhrnu návrhov a vyjadrenia k dokazovaniu i právnej stránke veci navrhovateľka v 1. rade
uviedla,žeponižovanie,výsmechaznevažovaniezostranymanželapretrvávajúdlhúdobuanaintenzite
nabrali počas rozvodového konania a po ňom. Ekonomický nátlak spočívajúci v neuhrádzaní jednak
plnej výšky výživného, nesplácaní záväzkov, iniciovaní súdnych konaní, poukazovanie na spôsobilosť
na držbu zbrane, považuje za cielenú manipuláciu zo strany odporcu s cieľom neumožniť navrhovateľom

normálny život. Odporca aj pri súčasnom stave, kedy je intenzita ním tráveného času v byte nižšia, stále
po sebe zanecháva zašpinený priestor (omočený priestor za WC misou, neporiadok v priestoroch bytu).
Správanie odporcu označila za prejav pasívnej agresie s poukazom na ničenie izbových rastlín, ktoré
podľa navrhovateľky v 1. rade vystihuje skutočnosť, že agresia odporcu sa zameriava na bezbranných,
pričom samotný odporca sa navonok prezentuje ako nekonfliktná osoba. Uzavrela, že po rokoch
ponižovania, výsmechu, fyzického a hlavne psychického násilia odporcu majú navrhovatelia nárok na

normálny a pokojný život.

Právny zástupca odporcu v rámci súhrnu návrhov a vyjadrenia k dokazovaniu i právnej stránke veci
uviedol, že v konaní neboli preukázané akceptovateľné dôvody na vyhovenie návrhu. Tvrdenia o
hlučnom správaní odporcu, omočení, znečisťovaní priestorov a majetku neboli v konaní preukázané.

Poukázalnarozhodnutiekrajskéhosúdu,ktorýmzamietolpredbežnéopatrenievovecizákazuvstupudo
bytu. Tvrdenia navrhovateľa v treťom rade spochybnil v súvislosti so záujmom navrhovateľa v 3. rade na
výsledku v spore. Stresová situácia v byte sa podľa právneho zástupcu odporcu podpísala aj na zdraví
odporcu. Poukázal na konfliktnosť navrhovateľky v 1. rade, ktorá sa dostlala do sporných situácií nielen s
odporcom, ale aj s jeho príbuznými. Upozornil tiež na skutočnosť, že odporca v posledných dvoch rokoch

zredukoval svoje návštevy v byte na minimum (približne raz v mesiaci). Poukázal na skutočnosť, že je
to navrhovateľka v 1. rade, kto opakovanými provokáciami sa snaží vyprovokovať odporcu ku konaniu,
ktoré by mohla následne proti nemu použiť v súdnom konaní. Vzhľadom na vykonané dokazovanie
v tomto konaní uzavrel, že neboli naplnené a bez významných pochybností preukázané skutočnosti
uvádzané v návrhu a neboli naplnené ani zákonné predpoklady na to, aby odporca bol vylúčený z

užívania tohto bytu a navrhol návrh voči odporcovi zamietnuť a v konečnom rozhodnutí rozhodnúť, že
navrhovateľka je povinná uhradiť trovy konania odporcu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia
k rukám právneho zástupcu odporcu, pričom právny zástupca odporcu tieto trovy vyčísli v lehote 3 dní.

Súd po dokazovaní vykonanom listinami založenými do súdneho spisu jednak spolu s návrhom, ako aj

následne počas konania účastníkmi konania, výsluchmi účastníkov konania, znaleckým dokazovaním
a výsluchmi svedkov vec posúdil nasledovne:

Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) vlastník je
v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a

nakladať s ním.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený
mať vec u seba.

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže

byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 144 Občianskeho zákonníka veci v bezpodielovom vlastníctve užívajú obaja manželia spoločne;
spoločne uhrádzajú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním alebo udržiavaním.Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo
hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo
byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie

právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne
ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

Podľa§148ods.1Občianskehozákonníkazánikommanželstvazanikneibezpodielovéspoluvlastníctvo
manželov.

Podľa § 705a Občianskeho zákonníka ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia,
alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému
užívateľovi bytu alebo k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, stalo ďalšie spolužitie
neznesiteľným,môžesúdnanávrhjednéhozmanželovaleborozvedenýchmanželovobmedziťužívacie
právo druhého z nich, alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené
ani týmto ani iným zákonom, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom
aj účelom im najbližšie.

Byt, z ktorého užívania navrhovatelia navrhovali odporcu vylúčiť patrí do doposiaľ nevyporiadaného
bezpodielového spoluvlastníctva manželov - navrhovateľky v 1. rade a odporcu zaniknutého rozvodom
ich manželstva 3. 1. 2007. Súd skúmal aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľov v spore. Ustanovenie
§ 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka oprávňuje na podanie návrhu na vylúčenie z užívania bytu,
resp. obmedzenie užívania bytu jedného z manželov. V prípade navrhovateľky v 1. rade je možné na

základe použitia analógie aplikovať ustanovenie § 146 ods. 2. Občianskeho zákonníka, hoci manželstvo
navrhovateľkyv1.radezaniklorozvodom,rozsudkomprávoplatným3.1.2007.Vprípadenavrhovateľov
v 2. a 3. rade ide o deti navrhovateľky v 1. rade a odporcu. Nie sú vlastníkmi bytu, z užívania ktorého
navrhujú odporcu vylúčiť. Ich užívacie právo k bytu vyplýva z rodinnoprávneho vzťahu, v byte žili tak pred
rozvodommanželstvaspolusrodičmi,akoajporozvodesmatkou-navrhovateľkouv1.rade.Sohľadom

na zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov bolo možné per analogiam posúdiť existenciu
aktívnej vecnej legitimácie v prípade navrhovateľky v 1. rade, nie však v prípade navrhovateľov v 2.
a 3. rade, kde neexistuje ustanovenie zákona, na základe ktorého by súd mohol (čo i len analogicky)
vyhovieť návrhu navrhovateľov v 2. a 3. rade na vylúčenie odporcu, teda detí voči svojmu otcovi, z
užívania bytu či inej nehnuteľnosti. A to ani podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ani podľa §

705a Občianskeho zákonníka. V dôsledku toho ani za použitia výkladu per analogiam nie je daná ich
aktívna vecná legitimácia na podanie takéhoto návrhu navrhovateľmi v 2. a 3. rade, a preto ich návrh
súd zamietol.

Pokiaľ ide o samotný skutkový stav, súd na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že vzťah

navrhovateľky v 1. rade a odporcu je determinovaný vývojom pred podaním návrhu na rozvod
manželstva, nasledujúcim konaním o rozvod manželstva, a obdobím po rozvode manželstva, kedy
obaja bývalí manželia - navrhovateľka v 1. rade, ako aj odporca užívali naďalej byt, ktorý bol do
rozvodu manželstva súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Medzi účastníkmi konania
bolo a je vedených viacero súdnych sporov, z ktorých mal súd pripojené súdne spisy v konaniach

sp. zn. 40C/210/2012 a 25C/331/2009. Pojem fyzické alebo psychické násilie Občiansky zákonník
nedefinuje. Obdobné konanie definuje Trestný zákon, ktorý za týranie považuje najmä bitie, kopanie,
údery, spôsobovanie rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovanie, pohŕdavé zaobchádzanie, neustále
sledovanie, vyhrážanie, vyvolávanie strachu alebo stresu, násilná izolácia, citové vydieranie alebo iné
správanie, ktoré ohrozuje fyzické alebo psychické zdravie osoby, alebo obmedzuje jej bezpečnosť

a podobne. Z výpovedí účastníkov konania vyplynulo, že už počas manželstva dochádzalo medzi
navrhovateľkou v 1. rade a odporcom ku konfliktným situáciám, ktoré sa s postupujúcim odcudzením
oboch prehlbovali. Je však potrebné uviesť, že aplikácia ustanovenia § 146 ods. 2 predstavuje závažný
zásah do práv spoluvlastníka, ktoré mu vyplývajú z ustanovení § 123 a § 144 Občianskeho zákonníka.
Podmienkou postupu podľa ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka je jednak spolužitie osôb,

medzi ktorými dochádza k násiliu, fyzické alebo psychické násilie voči druhému manželovi alebo blízkej
osobe, prípadne existencia takejto hrozby a neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia. Nesplnenie niektorej
z týchto podmienok má za následok neopodstatnenosť rozhodnutia o obmedzení užívacieho práva. Z
výpovedí účastníkov konania a svedkov je možné vyvodiť, že situácia v rodine účastníkov konania,predovšetkýmvčaserozvodovéhokonaniaavobdobívrokochnasledujúcichbezprostredneporozvode
manželstva, sťažovala a znepríjemňovala život v byte, v ktorom bývali účastníci konania (verbálne
útoky vrátane vulgarizmov, fyzické konflikty, resp. ich naznačovanie, vzájomné oznámenia pre rušenie

občianskeho spolužitia, trestné oznámenia). Krajský súd v Bratislave v uznesení č. k. 6Co/151/11-94
zo 4. 10. 2011 konštatoval, že napriek tomu, že je nesporné, že medzi navrhovateľkou v 1. rade a
odporcom dochádza ku konfliktom, ich intenzitu však nemožno hodnotiť ako značnú. Od obdobia, kedy
bolo vydané uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Co/151/11-94 zo 4. 10. 2011, sa situácia
podľa zhodných vyjadrení navrhovateľky v 1. rade a odporcu zmenila v tom, že odporca sa byte zdržiava

výrazne zriedkavejšie, prichádza doň jeden až dvakrát v mesiaci, pričom v čase vydania predbežného
opatrenia sa v byte podľa vlastného vyjadrenia zdržiaval, resp. v byte býval. V znaleckom posudku
vypracovanomvkonaníznaleckonštatoval,žezpsychologickéhohľadiskabudepotrebnénájsťriešenie,
ktoré nebude zadávať dôvody na vzájomný styk navrhovateľky v 1. rade a odporcu. Takýmto riešením je
nepochybne aj konečné vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Účelom
úpravy § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka je ochrana práv manžela (v tomto prípade bývalého

manžela) a blízkych osôb, ktoré bývajú v spoločnom dome alebo byte s druhým manželom (v tomto
prípade bývalým manželom) pred násilným správaním tohto manžela. Z výpovedí účastníkov konania a
svedkov,akoajzvykonanéhoznaleckéhodokazovaniajemožnouzavrieť,žeodporcakomplikujesvojou
prítomnosťouasprávanímužívaniebytujehoobyvateľomatománegatívnyvplyvtaknanavrhovateľkuv
1. rade, ako aj na deti navrhovateľky v 1. rade a odporcu, hoci už v súčasnosti dospelé. Je však potrebné

konštatovať, že s ohľadom na výrazné obmedzenie užívania bytu odporcom, nie je možné v súčasnosti
hovoriť o spolužití navrhovateľky v 1. rade a odporcu, zásah v podobe rozhodnutia podľa § 146 ods.
2 Občianskeho zákonníka do užívacieho práva odporcu by bol preto v nepomere k ochrane jeho práv,
a preto nie sú ani splnené podmienky na postup podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda na
obmedzenie alebo úplné vylúčenie z užívania bytu, a preto súd návrh navrhovateľky v 1. rade zamietol.

Dokazovanie prehratím záznamov z komunikácie navrhovateľky v 1. rade a odporcu súd nevykonal,
nakoľko skutočnosť, že komunikácia navrhovateľky v 1. rade a odporcu v 1. rade je konfliktná, spornou
nebola, už vôbec nie v takej miere, aby musela byť preukazovaná sporným dôkazom z pohľadu jeho
zaobstarania. Pokiaľ ide o dokazovanie prepismi SMS správ, súd dokazovanie nevykonal, nakoľko podľa
tvrdenia právneho zástupcu odporcu, telefónne číslo, na ktoré mali byť SMS správy zaslané užíva tretia

osoba, ktorá nie je účastníkom konania. Vykonanie takéhoto dokazovanie nebolo potrebné s ohľadom
na dostatočné dokazovanie zamerané na vzťahové otázky medzi účastníkmi konania, predovšetkým
navrhovateľku v 1. rade a odporcu.

Vo vzťahu ku trovám konania postupoval súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého v zložitých

prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov
uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Bratislava IV, písomne štvormo.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3
O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v
dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený

na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205

ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.