Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mária Žáková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 18P/99/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116214491
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Žáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7116214491.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti

Q. zast. kolíznym opatrovníkom, Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné nám. č. 9,
Košice, deti matky C. bytom V. a otca N., bytom S., v konaní o nariadenie ústavnej starostlivosti takto

r o z h o d o l :

N a r i a ď u j e u maloletých detí: T. ústavnú starostlivosť v H.
Matka a otec sú povinní prispievať na výživu maloletých detí, každý vo výške 30 % zo sumy životného
minima pre neplnoleté, nezaopatrené dieťa, pre maloletého T. na účet H., počínajúc dňom právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice podal dňa 30.6.2016 návrh na nariadenie predbežného
opatrenia, ktorým by súd maloleté deti umiestnil do Detského domova z dôvodu zanedbávania
starostlivosti o maloleté deti a nezáujmu zo strany rodičov. Svoj návrh odôvodnil tým, že rodina je na
Úrade evidovaná od roku 2012 nakoľko maloletý T. sa dopustil priestupku proti majetku. Byt ktorý rodina
obývalamuselaopustiťzdôvoduneplatenianájomného.OdtejdobyrodinabývalavV.ktorévšaktakisto
museli opustiť ku dňu 30.6.2016 z dôvodu neprispôsobivosti na strane matky. Otec o rodinu prejavuje
minimálny záujem a v súčasnosti prespáva u svojej matky, ktorá však k matke maloletých detí ani deťom

nemá vytvorené žiadne väzby. Rodičia preto nie sú naďalej schopní zabezpečiť potreby maloletých detí
a matka preto sama požiadala, aby boli umiestnené do detského domova. Rodičia deťom celú situáciu
vysvetlili a tieto sú s ňou zmierené. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mal súd za to, že život,
zdravie a priaznivý vývoj maloletých detí by bol bez nariadenia predbežného opatrenia vážne ohrozený,
alebo narušený a preto uznesením zo dňa 30.6.2016 č.k. 18P/99/2016-10 umiestnil maloleté deti do
H.. Uznesenie nadobudlo vykonateľnosť dňa 30.6.2016, právoplatnosť dňa 26.10.2016. Od 1.7.2016 sa
maloleté deti nachádzajú v starostlivosti uvedeného detského domova.

2. Uznesením zo dňa 2.11.2016 č.k. 18P/99/2016-26 súd začal konanie vo veci samej bez návrhu.

3. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice súd zistil, že otec mal. detí je nezamestnaný,
evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie od 24.5.2016, nepoberá dávky v hmotnej núdzi
ani rodičovský príspevok. Matka nikdy nebola v evidencii tohto úrad, nepoberá žiadne dávky.

4. Na pojednávaní súdu kolízna opatrovníčka uviedla, že rodina maloletých detí bola dlhodobo zaradená
do projektu sanácie, do ktorého sa zapojili viaceré subjekty, mimo iného aj Y. napriek tomu sa nepodarilo
rodinu sanovať a to najmä z dôvodu nedostatku bývania, ktoré sa ani v priebehu tohto projektu
nevyriešilo. Spočiatku sa zdalo, že matka bude bývať s maloletými deťmi v L. u svojej matky, resp.u príbuzných, ale to sa nakoniec nerealizovalo, a to z dôvodu, že matka povedala, že sa s otcom
maloletých detí rozvedie. Návrh aj podala, potom ho vzala späť a nakoniec svoju situáciu riešila tak, že
na návrh otca maloletých detí sa vrátila späť do V. V súčasnosti, podľa ich vedomostí, matka prespáva

na stanici. V Detskom domove G. posledné dve stretnutia, ktoré sa mali uskutočniť s rodičmi maloletých
detí sa nerealizovali z toho dôvodu, že rodičia sa jednoducho nezúčastnili. Z toho dôvodu, maloleté deti
sú stále umiestnené v Detskom domove na G. a trojročná spolupráca sanácie, ktorá bola realizovaná, v
podstate zostala bezvýsledná. Zatiaľ iné riešenie neprichádza do úvahy, lebo stará matka zo strany otca
dlhodobo odmieta zdieľať starostlivosť o štyri maloleté deti, pretože medzi ňou a deťmi nie je vytvorená

žiadna väzba a odmieta aj pani Q.. Stará matka zo strany otca má asi 70 rokov a má aj zdravotné
problémy. Čo sa týka príbuzenstva na strane matky, je tam stará matka, ktorá žije v L.. Sama však je na
pokraji sociálnej odkázanosti a žije len u rodinných známych. Pôvodne bolo dohodnuté, že by tam mohla
žiť aj matka spolu s deťmi, ale z toho zišlo po tom, čo sa vrátila do V. Ešte je tu jedna príbuzná zo strany
otca maloletých detí, je to však mladá osoba, ktorá má 21 alebo 22 rokov a zrejme si svoj záujem o
maloleté detí rozmyslela, pretože najprv to bolo tak, že ich navštívi v Detskom domove, z tejto návštevy

potom zišlo. Je to osoba, ktorá býva na území Y. je to blízko hraničného prechodu. Ona prejavila záujem
o náhradnú starostlivosť najmenšieho dieťaťa, zatiaľ to však neprejavila jednoznačne.

5. Otec a matka uviedli, že v tejto životnej situácií, v ktorej sa nachádzajú sú toho názoru, že by
maloleté deti mali zostať v detskom domove, kým si oni nevyriešia svoje bývanie. Otec v súčasnosti

prebýva u svojej matky na S. a matka uviedla, že nie je na ulici, raz býva u svojej sestry a raz býva
u svojho brata. Obaja bývajú v V.
6. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že on je nezamestnaný asi 10 rokov. Iba príležitostne pracuje na
stavbách, ale teraz v zime ani tam práca nie je. Obyčajne žije z toho, čo nájde v smetných nádobách
a odnesie to do zberu. S matkou mal. detí nežijú v spoločnej domácnosti. Jeho matka je stará a chorá,

a je rozhodnutá svoj byt predať a presťahovať sa ku svojej sestre na vidiek. Čo bude s ním, to nevie.
Predovšetkým by si chcel nájsť zamestnanie a potom riešiť svoje bývanie. Deti chodí navštevovať asi
dvakrát do týždňa. Deti sa ho stále pýtajú, kedy ich odtiaľ zoberie preč. Najviac túži po tom maloletý N.
Vie o tom, že sesternica, ktorá je krstnou mamou maloletej E. by mala záujem zobrať si ju do náhradnej
osobnej starostlivosti, ale iba toto jedno dieťa. Na druhej strane však podľa neho maloletá by bez

súrodencov nevydržala.

7. Matka uviedla, že ona je invalidná dôchodkyňa a jej dôchodok predstavuje XXX Eur mesačne.
Rozhodnutie o poberaní dôchodku nepredložila. Uviedla, že deti navštevuje tak, ako to je dohodnuté s
detským domovom, a to pravidelne každý týždeň v pondelok a v piatok. Nejaký čas žila s nimi v tom

detskom domove, počas leta, ale potom musela odísť. Myslí si, že o deti je v detskom domove dobre
postarané. Aj deti sa o seba starajú tak, že staršia Y. perie sebe a E. a starší T. zas perie na N.. Keď príde
za nimi, obyčajne je N. ten, ktorý sa dožaduje toho, že kedy chcel ísť z domova preč, domov. Ostatné
deti sú spokojné. T. je spokojný aj preto, že má v domove svojho kamaráta, s ktorým sa pozná už dlhšiu
dobu. Odkedy sa vrátila do V., žije raz pri sestre, raz pri bratovi, ale stalo sa aj to, že je na ulici, podľa

okolností. S manželom nežijú v spoločnej domácnosti. Svoju situáciu chce riešiť prostredníctvom Y.,
podala si žiadosť o sociálne bývanie, k invalidnému dôchodku by potom mala dostávať nejaký štátny
príspevok na bývanie, takže potom by deti zobrala k sebe.

8. Súd sa oboznámil so správou Detského domova, V. zo dňa 27.12.2016, ktorá bola poskytnutá na

základe požiadania súdu. Z nej vyplýva, že mal. deti sa v domove aklimatizovali, sú zaradené do
samostatnej skupiny V.. Mal. Y. obýva spoločnú izbu s mal. E. ktorá je na ňu veľmi citovo naviazaná. Y. je
šikovná,učenlivá,navštevujeX..ročníkL.,kdedosahujepriemernévýsledky.Mal.T.jeuzavretejpovahy,
je v pubertálnom veku, čo sa prejavuje zvýšenou kritickosťou a výbušnosťou a vzdorom. Navštevuje
A. má problém v komunikácii s pedagógmi, je potrebné ho motivovať k učeniu, dosahuje v niektorých

predmetoch podpriemerné výsledky. Mal. N. nadväzuje kontakt opatrne, spontánne nekomunikuje, ale
plní si svoje povinnosti a autority rešpektuje. Vie sa však aj zaťať a vtedy nereaguje, neodpovedá,
svoju zlosť si vybíja na mladšej sestre. Vyhľadáva kontakt s rodinou. Navštevuje X.. ročník U. dosahuje
priemerné výsledky. Mal. E. ťažšie nadväzuje kontakt, jej pozornosť je krátkodobá, rozptýlená, často
sa dožaduje telesného kontaktu s matkou a súrodencami. Na cudzích reaguje odmietavo, s obavami.

Navštevuje U.. Všetci súrodenci sú na seba citovo naviazaní. Rodičia mal. deti navštevujú, boli im určené
pravidlá, ktoré musia dodržiavať. Deti majú vybudovaný citový vzťah najmä s matkou a najmä mal. E.
Voči otcovi majú rešpekt.9. Podľa § 44 ods. 1 Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných,
na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú
starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu

zabezpečiť.
Podľa ods. 3 cit. §-u Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je
a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča,
b) pestúnska starostlivosť,
c) ústavná starostlivosť.

10. Podľa § 54 ods. 1 Zákona o rodine náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť
má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný
vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej
starostlivosti.
Podľa ods. 2 cit. §-u Zákona o rodine súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova

maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k
náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych
dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej
starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú
nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.

Podľa ods. 5 cit. §-u Zákona o rodine súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí
presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej
starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého
dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.

11. Podľa § 55 ods. 3 Zákona o rodine súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa
možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli
dôvody, pre ktoré bola nariadená.

12. Podľa § 62 ods. 1,2,3 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciupovinnosťvminimálnomrozsahuvovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené

neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

13. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodičia maloletých detí evidentne nezvládajú
starostlivosť o maloleté deti a nedokážu im zabezpečiť potrebný životný štandard pre riadny rozvoj a
pokojný život. Preto v zmysle vyššie uvedeného v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd

rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a maloleté deti umiestnil do ústavného
zariadenia, kde im je poskytnutá potrebná starostlivosť a opatera. Ponechanie mal. detí v ústavnom
zariadení je nevyhnutné s ohľadom na potrebu stabilizácie ich vzdelávania, celkovej životnej situácie a
bezpečia. V súčasnosti nie je možné maloleté deti zveriť ani do náhradnej osobnej starostlivosti, ani do
pestúnskej starostlivosti. Bez nariadenia ústavnej starostlivosti, by výchova maloletých detí bola vážne

ohrozená, rodičia sami nemajú vyriešené jednak svoje živobytie, zdroj príjmu, ani strechu nad hlavou a
jednoducho maloletým deťom v súčasnosti nie sú schopní zabezpečiť domov.

14. Súd zároveň s nariadením ústavnej starostlivosti rozhodol aj o výživnom na maloleté deti, pričom
matku aj otca maloletých detí zaviazal platiť na každé dieťa výživné v minimálnom rozsahu vo výške 30

% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa s tým, že výživné je splatné vždy do
15. dňa v mesiaci vopred na účet ústavu, a to od právoplatnosti tohto rozsudku ( výška minimálneho
výživného v súčasnosti, podľa §2 písm.c/, bod 2 z.č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom znení,
predstavuje 27,13 Eur).

15. Pri určení vyživovacej povinnosti súd vychádzal z príjmových a majetkových pomerov rodičov mal.
detí, z toho, že otec má príjem iba príležitostne v letných mesiacoch, resp. v súčasnosti žiaden príjem
nemá a matka má prijem iba z invalidného dôchodku, ktorého výška však v tomto konaní preukázaná
nebola a bola spochybnená kolíznym opatrovníkom.16. Vzhľadom k tomu, že toto konanie sa začalo bez návrhu, a týka sa starostlivosti súdu o mal. deti,
o trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku ( z.č. 161/2015 Z.z.)

Podľa tohto zákonného ustanovenia žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento
zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, pretože účastníci konania sa tohto práva účinne vzdali
po vyhlásení rozsudku.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.