Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. február 2022

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 60Cpr/14/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319205598
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Dubovská

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2022:1319205598.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Ninou Dubovskou, v spore

žalobkyne: L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX P., právne zast. JUDr. Daniel Sadák, advokát
so sídlom Židovská 5, Bratislava, IČO: 30 796 695, proti žalovanému: Pre H. spol. s r.o., so sídlom K. 1,
XXX XX P., S.: XX XXX XXX, právne zast. advokátska kancelária dvorská & mrekajová, s.r.o., so sídlom
Panenská 33, Bratislava, IČO: 36 862 037, o doplatenie mzdy v sume 4.633,21 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 4.633,21 eur s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne
- zo sumy vo výške 745,52 eur od 12.01.2017 až do zaplatenia,

- zo sumy vo výške 2.756,56 eur od 12.01.2018 až do zaplatenia,
- zo sumy vo výške 1.131,13 eur od 12.12.2018 až do zaplatenia,
a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyňa má n á r o k na náhradu trov konania od žalovaného v plnom rozsahu. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.10.2019 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému

doplatenia mzdy za mesiace 9-12/2016, 1-12/2017 a 1-11/2018 v sume spolu 4.633,21 eur s prísl. a
priznania náhrady trov konania v plnom rozsahu.

2. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že uzavrela so žalovaným dňa 07.09.2014 pracovnú zmluvu na
dobu neurčitú s nástupom do práce 08.09.2014 na funkciu riaditeľka prevádzky a mesačnou mzdou
530,- eur, splatnou za mesačné obdobie pozadu do 11. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca,
ktorý je výplatným dňom zamestnávateľa. V čase uzavretia pracovnej zmluvy bola žalobkyňa jediným

konateľom žalovaného, v r. 2016 sa konateľom žalovaného stal jej vtedajší manžel Radoslav Nackin,
nakoľko pominuli prekážky brániace jeho menovaniu do funkcie pri založení spoločnosti. V r. 2016
poukazoval žalovaný žalobkyni na účet mzdu nepravidelne a v menšej výške, ako je uvedené v
mzdovom liste žalobkyne, namiesto mzdy netto 486,38 eur mesačne bola žalobkyni poukazovaná
iba suma 300,- eur, kontakt s bankou a všetky transakcie (príkazy na úhradu) mal v spoločnosti na
starosti a riadil Radoslav Nackin. Rozdiel vo vyplatenej mzde za 9-12/2016 predstavuje sumu 745,52
eur (rozdiel mzdy, ktorú jej mal vyplatiť vo výške 1.945,52 eur a vyplatenej mzdy 1.200,- eur), za

1-12/2017 predstavuje sumu 2.756,56 eur (rozdiel mzdy, ktorú jej mal vyplatiť vo výške 5.836,56 eur
a vyplatenej mzdy 3.080,- eur), za 1-11/2018 predstavuje sumu 1.131,13 eur (rozdiel mzdy, ktorú jej
mal vyplatiť vo výške 3.531,13 eur a vyplatenej mzdy 2.400,- eur), suma nevyplatenej mzdy netto
predstavuje spolu 4.633,21 eur; žalovaný odvádzal povinné odvody za žalobkyňu v správnej výške. Navýzvu právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 15.07.2019 žalovaný nereagoval, na druhú výzvu zo dňa
20.08.2019 žalovaný odpovedal prostredníctvom právnej zástupkyne listom, v ktorom odmietol uznať
nárok žalobkyne, považuje pracovnú zmluvu za neplatnú, konanie žalobkyne za konanie v rozpore s

právom, ktoré vykazuje znaky zneužitia a nepoctivosti. Žalobkyňa a Radoslav Nackin (súčasný konateľ
žalovaného) boli právoplatne dňa 27.07.2016 rozvedení rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV
č.k. 9C/66/2016, v r. 2018 uzavreli Dohodu o vyporiadaní BSM, ktorá však riešila spoločný majetok
nadobudnutý počas manželstva patriaci do BSM, ale nie pracovnoprávne nároky žalobkyne.

3. K žalobe žalobkyňa pripojila: Vyjadrenie žalovaného zo dňa 18.09.2019, Výzva zo dňa 20.08.2019 na
doplatenie mzdy, Výzva zo dňa 15.07.2019 na doplatenie mzdy, mzdové listy za obdobie r. 2016 až 2019,
Pracovná zmluva zo dňa 07.09.2014, výpis z obchodného registra žalovaného, Dohoda o vyporiadaní
BSM zo dňa 08.09.2018, rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 9C/66/2016-27.

4. Súd na pojednávaní dňa 22.09.2020 pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť

žalobkyni sumu 4.633,21 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo súčtu mesačnej mzdy v
čistom za mesiace:
- 09, 10, 11, 12/2016 spolu vo výške 745,52 eur, počítaný odo dňa 12.01.2017 až do zaplatenia,
- 01-12/2017 spolu vo výške 2.756,56 eur, počítaný odo dňa 12.01.2018 až do zaplatenia,
- 01-11/2018 spolu vo výške 1.131,13 eur, počítaný odo dňa 12.12.2018 až do zaplatenia.

5. V priebehu konania sa k žalobe vyjadril žalovaný tak, že žalobkyňa bola konateľkou aj spoločníckou
žalovaného v období od r. 2014 do 16.11.2018, namietal, že vo vzťahu k uplatnenému nároku nie je daný
jeho právny základ, tento je v rozpore s platným právom. Žalobkyňa ako konateľka žalovaného konala v
jeho mene samostatne. Prvá výzva na doplatenie „mzdy“ sa objavila až v r. 2019, čo bolo pre žalovaného

prekvapením, pretože strany stálo veľa úsilia dosiahnutie vyporiadania majetku žalobkyne a jej manžela,
súčasného štatutára žalovaného. V rámci vyporiadania BSM žalobkyňa získala značný majetok, okrem
iného patriaci spoločnosti, a to rodinný dom v hodnote cca 220.000,- eur, motorové vozidlo v hodnote
cca 30.000,- eur, ďalšie finančné plnenie vo výške 5.000,- eur. Žalobkyňa nikdy nespomínala žiaden
pracovný pomer, žiaden dlh žalovaného z pracovného pomeru (túto skutočnosť si uvedomila žalobkyňa

až potom, keď bola PN a potrebovala peniaze) a záverom rokovaní strán bolo uspokojivé vyporiadanie
BSM. Žalobkyňa je dodnes PN. Žalovaný má za to, že pracovný pomer je simulovaný, pracovná zmluva
je antidatovaná a nebola uzavretá v 09/2014 a deň nástupu do práce nebol 08.09.2014. Pracovnú
zmluvu podpísala sama žalobkyňa za spoločnosť žalovaného, pričom na podpisovej strane chýba
uvedenie mena spoločnosti tak, ako predpokladá spôsob konania zapísaný v obchodnom registri, takto

dodatočne uzatvorená zmluva nezakladá pracovný pomer žalobkyne u žalovaného, zmluva je aj v
rozpore s ust. § 1 ods. 2 Zákonníka práce, nakoľko v danom prípade nešlo o závislú prácu vykonávanú
vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti. Z výpisov z bankového účtu žalovaného je zrejmé, že obom
bývalým manželom (v tom čase obom konateľom žalovaného) boli podľa hospodárskych výsledkov
žalovaného vyplácané rôzne sumy od 300,- eur po cca 1.000,- eur, vždy naraz obidvom konateľom a išlo

o odmenu konateľa. Konatelia spoločnosti boli manželmi, išlo o rodinnú firmu. Žalobkyňa si neuplatnila
voči spoločnosti žiadne iné finančné nároky a nárok uplatnený v tomto konaní je špekulatívny, pracovný
pomer simulovaný, preto žalovaný navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalovanému priznať
náhradu trov konania. Neskôr žalovaný doplnil a poukázal na to, že existovalo jedinečné manželské
majetkové spoločenstvo a spoločné podnikanie žalobkyne a p. Nackina a na to, že v dotknutom období

v roku 2016 až, za ktoré si uplatňuje nárok v konaní, bola žalobkyňa bez obmedzení oprávnená a
súčasne povinná, ako štatutár spoločnosti, si v rozhodnom období peňažné plnenie vyplatiť. Pracovnú
zmluvu, ktorou mal byť založený pracovný pomer dňa 07.09.2014 videl žalovaný prvýkrát v tomto
súdnom konaní a žalobkyňa si ako konateľka mala povinnosť vyplácať všetky peňažné plnenia riadne
a včas, ak teda podľa jej tvrdenia pracovná zmluva nie je antidatovaná a pracovný pomer je v súlade

so Zákonníkom práce. Poukázal na povinnosti podľa ust. § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého bola žalobkyňa povinná vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, t.j. aj napríklad
nevytvárať dlh spoločnosti nevyplácaním oprávnenej mzdy riadne a včas, žalobkyňa mala dispozičné
právo k bankovému účtu žalovaného až kým ukončila konateľstvo (10/2018), a preto zastáva názor, že
„mzdu“ alebo „doplatok ku mzde“ bola povinná vyplatiť každému zamestnancovi, teda aj samej sebe a

samozrejme za predpokladu, že bol pracovný pomer skutočný v zmysle Zákonníka práce, čo žalobkyňa
relevantnenepreukázala.Znakomnepoctivostiazneužitiaprávajebezpochybytátošpekulatívnažaloba
na doplatok. Z hľadiska práva upriamil pozornosť na ust. § 1 ods. 2 Zákonníka práce, § 2 Obchodného
zákonníka, z čoho je podľa žalovaného zjavné, že nadriadenosť a podriadenosť ani pri použití právnejargumentácie, že ide o dve rozdielne osoby z hľadiska práva - konateľ ako štatutár zamestnávateľa a
zamestnanec ako fyzická osoba - nie je daná, žalobkyňa nemala pracovný čas určený, sama uviedla, že
nemá ani popis pracovných činností, ktorý by mal byť neoddeliteľnou prílohou č. 1 namietanej pracovnej

zmluvy a ani nemala žiadnu knihu dochádzky ani určený pracovný čas. Žalobkyňa síce tvrdí, že jej
nadriadeným bol p. Nackin, ale uvedené nepreukázala ani jedným relevantným dôkazom, navyše p.
Nackin toto tvrdenie žalobkyne zásadne odmieta. Žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno
ohľadne existencie pracovnoprávneho vzťahu, žalobkyňa si špekulatívne sama so sebou uzavrela
pracovnú zmluvu, s pracovnou pozíciou riaditeľky, navyše antidatovane, zmätočne a nevierohodne.

Pracovná zmluva neobsahuje podstatné náležitosti pracovnej zmluvy podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a)
Zákonníka práce, lebo v nej absentuje dohodnutie druhu závislej práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma
a jeho stručná charakteristika, nešlo o pracovnoprávny vzťah, ale o vzťah medzi spoločnosťou a jej
štatutárnym orgánom podľa Obchodného zákonníka.

6. V priebehu konania žalobkyňa doplnila, že nesúhlasí s námietkami žalovaného, medzi žalobkyňou a

žalovaným bol uzatvorený riadny pracovný pomer a nešlo o výkon prác, ktoré je možné charakterizovať
ako obchodné vedenie spoločnosti. Žalobkyňa v pracovnom pomere vykonávala práce skladníka,
zásobovača, referentky, upratovačky, nič z toho neinklinuje k výkonu činnosti riaditeľky prevádzky. Firmu
od počiatku riadil jej manžel, ktorý z dôvodu na jeho strane nemohol byť zapísaný ako konateľ, preto
bola konateľom spoločnosti žalobkyňa, avšak všetky obchodné rokovania viedol, dohadoval a riadil

osobne jej bývalý manžel, a až v momente, keď bolo treba niečo podpísať, predložil žalobkyni ako
štatutárovižalovanéhopodkladynapodpis.Otom,žejednoznačneideopracovnýpomersvedčíajnávrh
dohody o skončení pracovného pomeru, ktorý bol žalobkyni predložený v rámci rokovaní o vyporiadaní
BSM manželov zo strany manžela žalobkyne. Doplnila, že okrem predloženej dohody existuje dohoda
o vyporiadaní BSM, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť. Predmetom dohody o vyporiadaní BSM

bolo vyporiadanie majetku strán sporu ako manželov a nie obchodných vecí, predmet tohto sporu
(pracovnoprávny nárok) nesúvisí s tým, že žalobkyňa a štatutár žalovaného boli manželmi a že uzavreli
dohodu o vyporiadaní BSM. Z Dohody o vyporiadaní BSM vyplýva, že ňou sú medzi stranami sporu
vyporiadané nároky týkajúce sa BSM, nie pracovnoprávne nároky žalobkyne voči žalovanému.

7. Podľa ust. § 150 ods. 1 CSP zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce
sa sporu.

8. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

9. Podľa ust. § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli,

súd neprihliada.

10. Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých za účasti strán sporu a ich právnych zástupcov
vykonal vo veci dokazovanie prednesmi a výsluchmi strán sporu, výsluchom svedka - Mareka Kusého,
oboznámením sa z listinnými dôkazmi a ostatným obsahom spisu a vykonaným dokazovaním súd zistil

tento skutkový stav:

11. Medzi stranami neboli sporné skutkové tvrdenia ohľadne toho, že žalobkyňa bola jedinou konateľkou
žalovaného v čase od vzniku žalovaného (spoločnosti) 01.08.2014 do 26.10.2018, t.j. aj v čase uzavretia
Pracovnej zmluvy dňa 07.09.2014. P. Nackin sa stal konateľom žalovaného s dňom vzniku jeho funkcie

dňa 14.10.2016.

12. Pracovná zmluva datovaná dňa 07.09.2014 predložená žalobkyňou bola uzavretá medzi
žalovaným ako zamestnávateľom (za ktorého konala žalobkyňa ako jediný konateľ) a žalobkyňu
ako zamestnancom. Podľa Pracovnej zmluvy bol dohodnutý druh prác (pracovná pozícia/funkcia):

riaditeľka prevádzky školy varenia Svätý Jur, so stručnou charakteristikou práce „práce podľa potreby
zamestnávateľa“. Miestom výkonu práce podľa Pracovnej zmluvy bola adresa zamestnávateľa v
Bernolákove, deň nástupu do práce bol 08.09.2014, pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú s
mesačnou mzdou 530,- eur, splatnou pozadu za mesačné obdobie do 11. dňa nasledujúceho mesiaca.13. Z mzdových listov žalobkyne za r. 2016 až 2019 vyplýva, že žalobkyni bola zúčtovaná žalovaným
mzda nasledovne:

- 9-12/2016 spolu mzda netto 1.945,52 eur (mesačne suma 577,- eur brutto)
- 1-12/2017 spolu mzda netto 5.836,56 eur (mesačne suma 577,- eur brutto)
- 1-11/2018 spolu mzda netto vrátane náhrady príjmu 3.531,13 eur (mesačne za 1-3/2018 suma 577,-
eur brutto, za 4/2018 suma 403,81 eur brutto, za 5-8/2018 suma 0,- eur brutto, za 9-10/2017 suma
809,42 eur brutto, za 11/2018 suma 240,91 eur brutto)

Uvedené potvrdzuje aj lustrácia zo Sociálnej poisťovne zabezpečené súdom.

14. Z výpisu z účtu žalovaného a prehľadu platieb žalovaného žalobkyni, ktoré žalovaný nijak účinne
nerozporoval, vyplýva, že žalovaný uhradil žalobkyni
- za obdobie 9-12/2016 spolu 1.200,- eur
- za obdobie 1-12/2017 spolu 3.080,- eur

- za obdobie 1-11/2018 spolu 2.400,- eur
s rôznym popisom platieb, vrátane „Viera+príslušný mesiac“, „Nackinová+príslušný mesiac“ „mzda“
alebo „výplata“.
Dňa 12.07.2017 bola žalobkyni (a rovnako p. Nackinovi) žalovaným uhradená suma 1.000,- eur s
popisom „Viera odmena GFB“ („Rado odmena GFB“).

15. Nesporná medzi stranami bola ďalej skutočnosť, že žalobkyňa a štatutárny zástupca žalovaného
p. Nackin boli manželmi, ktorých manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa 27.07.2016 a že došlo k
vyporiadaniu ich BSM po zániku manželstva dvoma Dohodami o vyporiadní BSM zo dňa 08.09.2018
(jednasatýkalavýhradnenehnuteľnosti-rodinnéhodomunaŠalviovejul.vBernolákove).PodľaDohody

o vyporiadní BSM (ktorej obsah a uzavretie žiadna zo strán nerozporovala), ktorou bol vyporiadaný
všetok ostatný majetok okrem nehnuteľnosti sa p. Nackin (o.i.) zaviazal žalobkyni na vyrovnanie
finančných pohľadávok majúcich pôvod v BSM vyplatiť sumu 5.000,- eur v 4 splátkach, žalobkyňa
bezodplatne previedla v prospech osoby určenej p. Nackinom podiely vo vymenovaných obchodných
spoločnostiach, vrátane žalovaného. Dohoda vyporiadaní BSM obsahuje ustanovenie „Radoslav Nackin

zabezpečí trvanie pracovného pomeru Viere Nackinovej najneskôr do 15.01.2019.“ V čl. III. bode 2
Dohody vyporiadaní BSM žalobkyňa a p. Nackin vyhlásili, že splnením záväzkov uvedených v dohode
budú vyporiadané všetky práva, záväzky, pohľadávky a povinnosti vyplývajúce z ich BSM a vyhlásili, že
ďalšie nároky voči sebe z tohto titulu nemajú.

16. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že spoločnosť žalovaného založili s p. Nackinom v r. 2014, ktorý
mal osobné dôvody, pre ktoré nemohol byť konateľom tejto firmy, preto bola konateľom spoločnosti
žalovaného iba žalobkyňa. Všetko v spoločnosti žalovaného vykonával p. Nackin, uvedené sa týka
všetkých dohôd, stretnutí, rokovaní, bol v kontakte s klientmi a tieto rokovania viedol. Žalobkyňa mala
na starosti prevádzku v Svätom Jure, jej sklad, fyzicky pracovala, upratovala, prala utierky a obrusy,

žehlila, čistila kuchyňu a šporáky, keď bol Gurmanfest prenášala veci zo skladu alebo podľa potreby.
Jej nadriadeným bol p. Nackin, ktorý rozdeľoval prácu žalobkyni aj administratívnej pracovníčke. Školu
varenia mali cca od r. 2010 najprv na Mikovíniho ulici, neskôr sa dostali do Svätého Jura. Žalobkyňa
do kancelárie chodila málo, v zásade len pre papiere (diplomy, dotazníky a zoznam, kto príde na
školu varenia), odchádzala do Svätého Jura pripravovať veci pre účastníkov školy varenia, s kuchárom

pripravovala veci na varenie. S p. Nackinom si dávali peniaze ako mzdu, odvody sa platili z nižšej mzdy.
V r. 2016 sa s p. Nackinom rozviedli a mzdu jej žalovaný od rozvodu prestal vyplácať, povedal, že jej
bude stačiť 300,- eur, že na viac nemá peniaze. V r. 2018 jej operovali krčnú chrbticu, v 01/2020 ruku,
v 11/2020 dva stavce. Čo sa týka pozície riaditeľky uvedenej v pracovnej zmluve, žalobkyňa nevie, čo
iné mala mať ako náplň práce, takto sa tak dohodli s ekonómkou a všetci sa dohodli aj na tom, ako sa

budú odvádzať odvody, prílohu k tejto pracovnej zmluve nemá. Pracovná zmluva bola spravená tak, že
sa na tom takto dohodli (keďže boli manželia) a nevie, či aj p. Nackin má pracovnú zmluvu. Žalobkyňa
si zmluvu dala spraviť a potrebovala by ju aj do budúcnosti. Do spoločnosti prešli žalobkyňa, p. Nackin
a jeden administratívny pracovník. Výplatu dostávala s oneskorením, keď zabudol, poslal napr. 600,-
eur a doplatil zvyšok. Žalobkyňa síce mala dispozičné právo k podnikateľskému účtu, ale všetko riadil

p. Nackin cez internet banking, keď nestíhal, chodila do banky žalobkyňa. Pri odchode zo spoločnosti si
dala ako odškodné za vklady do 2 firiem spolu 5.000,- eur, ktoré jej p. Nackin poslal na účet.17. Z výsluchu štatutárneho zástupcu žalovaného, p. Radoslava Nackina, súd zistil, že v rámci rokovaní
o vyporiadaní BSM dospeli k dohode, kde sa vysporiadali všetky záležitosti, a to tak osobné ako
aj firemné. Čo sa týka firmy (žalovaného) a jej aktivít, táto má viaceré aktivity vrátane vydávania

Gurman magazínu, organizovanie Gurmanfestu, zimného festivalu jedla, školy varenia vrátane školy
varenia pre profesionálov, organizácií rôznych gastronomických sympózií, ktoré aktivity zabezpečoval
prevažne p. Nackin - toto si vyžaduje a trvá dlhší čas a nejde len o administratívnu činnosť, ide o
dohadovanie s dodávateľmi a spolupracovníkmi. P. Nackin uviedol, že u žalovaného bol riaditeľom
spoločnosti, vykreoval jeho podnikateľské zámery, žiadnu zmluvu nemal a ani nemá. Počas festivalov

bola nápomocná aj žalobkyňa, bolo potrebné vykonať veľa práce v teréne. Škola varenia predstavovala
len časť prác vykonávaných firmou. V čase, keď sa firme veľmi nedarilo, sa dohodli, že si žalobkyňa
ako konateľ a majiteľ bude vyplácať 300,- eur, on rovnako dostával 300,- eur, odmena 1.000,- eur bola
vyplatená v čase, keď sa firme darilo organizáciou Gurmanfestu. Poukázal na to, že obaja dostávali
rovnako300,-eurzfirmy,sícevzmluvebolaminimálnamzda,zktorejsaplatiliodvody,aleonisadohodli,
že keďže sa firme nedarí, budú si ako mzdu vyplácať 300,- eur. Keď uzavreli dohodu o vyporiadaní

BSM, p. Nackinovi ostali firmy aj s jej dlžníkmi a dohodli sa, že to je bod nula, žalobkyňa dostala z
firmy aj v celku nové vozidlo. V 06/2018 krátko pred podpisom dohody vzniesla žalobkyňa námietku,
že 300,- eur je málo, požadovala doplatenie ku mzde vo výške 5.000,- eur, že nemá z čoho žiť, tak jej
bola vyplatená v splátkach suma 5.000,- eur, dohodli sa, že do 20.12.2018 budú zrealizované všetky
prevody a žalobkyňa vystúpi z firmy, že dá výpoveď, ktorú dodnes nepodala. Išlo o dorovnanie výplaty

žalobkyne, pričom poukázal na to, že sebe rovnakú sumu nevyplatil. Žalobkyňa mala po celý čas prístup
k účtu, o všetkom sa s p. Nackinom porozprávali, dohadovali sa o tom, na čo vynaložiť prostriedky.

18. Z výsluchu svedka, Mareka Kusého, súd zistil, že externe vykonával účtovníctvo pre žalovaného, a
to od začiatku r. 2014, pozná sa s Ing. Konečnou, ktorá pozná strany sporu a cez ňu sprostredkovane

poskytoval služby účtovníctva. Obeh dokladov fungoval tak, že p. Konečná mu dodala doklady na
zaúčtovanie, po ich zaúčtovaní a ukončení účtovného roka kompletná dokumentácia bola odovzdaná p.
Konečnej. Na začiatku boli prihlásení do Sociálnej poisťovne traja zamestnanci (žalobkyňa, p. Nackin a
p. Tomašovičová), tieto osoby neprihlasoval svedok, dostal od p. Konečnej prístupové práva, prehodil si
údaje potrebné pre zúčtovanie mzdy a na základe toho robil výplaty. Do zákonných termínov automaticky

každý mesiac posielal prehľady a výkazy, neboli mu doručované žiadne potvrdenia o čerpaní dovolenky
ani PN, od p. Konečnej mal informáciu o hrubej mzde každého zo zamestnancov (nemal ich pracovné
zmluvy), na základe ktorej mzdu zaúčtoval a zasielal jej sumár súm splatných verejným inštitúciám,
neposkytoval jej informácie o mzde splatnej zamestnancovi. V r. 2019 bol kontaktovaný p. Konečnou, že
žalobkyňa chce pracovnú zmluvu, tak jej poslal vzor pracovnej zmluvy, ktorý mal v počítači s údajmi strán

a doplnil deň začatia pracovného pomeru (rovnaký ako deň prihlásenia do Sociálnej poisťovne), prílohu
pracovnej zmluvy (pracovná náplň žalobkyne) nevidel. Svedok si to, či vyhotovoval pracovnú zmluvu aj
p. Nackinovi nepamätal, uviedol, že to možné je, ale asi až neskôr, nie pri začiatku pracovného pomeru.
Svedok potvrdil, že prehlásenie zo dňa 21.09.2021 vyhotovil a podpísal a skutočnosti tam uvedené sú
pravdivé.

19. Z vyhlásenia Mareka Kusého vyplýva, že dňa 21.03.2019 vytvoril pre žalobkyňu pracovnú zmluvu
medzi žalobkyňou a žalovaným na základe jej požiadavky pre účely účtovníctva.

20. Z emailu právnej zástupkyne žalovaného adresovaného právnemu zástupcovi žalobkyne zo dňa

26.04.2019 vyplýva komunikácia strán ohľadne dojednania skončenia pracovného pomeru žalobkyne
u žalovaného; prílohou bol návrh dohody zasielaný právnou zástupkyňou žalovaného právnemu
zástupcovi žalobkyne.

21. Žalobkyňa v priebehu konania predložila súdu Pracovnú zmluvu p. Nackina u žalovaného zo dňa

01.01.2016 s dňom nástupu do práce dňa 08.09.2014 na pozíciu „Riaditeľ spoločnosti“. V návrhu
p. Nackina na rozvod manželstva doručenom Okresnému súdu Bratislava IV dňa 30.03.2016 uvádza
navrhovateľ, že je zamestnaný u žalovaného.

22. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:

23. Podľa ust. § 1 ods. 1 až 3 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej len „Zákonník práce“),
(1) Tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce
fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.(2) Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti
zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho
mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, za mzdu alebo odmenu.

(3) Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu
alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu.
Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom
obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

24. Podľa ust. § 17 ods. 2 Zákonníka práce, právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný
orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov,
právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý
sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon
alebo osobitný predpis.

25. Podľa ust. § 18 Zákonníka práce, zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych
predpisov je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.

26. Podľa ust. § 42 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou
zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je

zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

27. Podľa ust. § 43 ods. 1 a 2 Zákonníka práce,
(1) V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti,
ktorými sú:

a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto),
c) deň nástupu do práce,
d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.
(2) Zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie okrem náležitostí podľa odseku 1 aj ďalšie pracovné

podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby.

28. Podľa ust.§ 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, (a)
zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za
vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné

podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou.

29. Podľa ust. § 118 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za
vykonanú prácu mzdu.

30. Podľa ust. § 129 ods. 1 Zákonníka práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to
najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej
zmluve nedohodlo inak.

31. Podľa ust. § 66 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ako „Obchodný

zákonník“), vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní
záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o
výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak
bola zmluva o výkone funkcie uzavretá alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností.
Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti

alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene. Stanovy akciovej
spoločnosti môžu určiť, že zmluvu o výkone funkcie člena predstavenstva schvaľuje dozorná rada.

32. Podľa ust. § 261 ods. 6 písm. a) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez
ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: a) medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi

spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy
týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka,
medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnouspoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí
spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia,

33. Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej aj len ako „Občiansky zákonník“), dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

34. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.02.2013), výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

35. Predmetom konania bol žalobkyňou uplatnený nárok voči žalovanému na zaplatenie zostatku
splatnej a nevyplatenej mzdy za obdobie 9-12/2016, 1-12/2017 a 1-11/2018 v celkovej výške 4.633,21
eur s prísl.

36. Na prvom mieste sa súd zaoberal v spore otázkou, či medzi stranami sporu vznikol platne pracovný
pomer, a to aj s ohľadom na vykonávaný druh práce, podstatné náležitosti pracovnej zmluvy a prípadnú
absenciu písomnej formy pracovnej zmluvy.

37. Právne postavenie štatutára spoločnosti, predovšetkým rozsah jeho práv a povinností a
tomu zodpovedajúce zodpovednostné vzťahy sú primárne upravené normami obchodného práva.
Obchodný zákonník predpokladá, že vzťah medzi obchodnou spoločnosťou a štatutárom alebo členom
štatutárneho orgánu spoločnosti sa prioritne riadi zmluvou o výkone funkcie (§ 66 Obchodného
zákonníka) a pokiaľ takáto zmluva nie je uzavretá, právny vzťah sa primerane spravuje ustanoveniami

o mandátnej zmluve. V praxi nie je výnimočné, že štatutár alebo člen štatutárneho orgánu spoločnosti
má so spoločnosťou, či už popri zmluve o výkone funkcie alebo i samostatne, uzatvorenú pracovnú
zmluvu. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že výkon funkcie štatutárneho orgánu ako dojednaný druh práce
(„výkon funkcie štatutára/konateľa, člena predstavenstva“) nie je prípustný, nie je (prípustným) druhom
práce, a preto nemôže byť náplňou pracovného pomeru (a to najmä z dôvodu absencie znaku závislej

práce). Ani formálne odlišné označenie druhu práce v pracovnej zmluve (napr. „generálny riaditeľ“
alebo „prezident spoločnosti“ a pod.) automaticky neznamená platné dojednanie pracovného pomeru.
V daných prípadoch je potrebné pracovnú zmluvu a jej obsah posudzovať individuálne podľa obsahu
zmluvného dojednania. Na druhej strane, výkon funkcie štatutárneho orgánu (alebo člena štatutárneho
orgánu) a výkon závislej práce pre tú istú obchodnú spoločnosť súčasne vylúčený nie je.

38. Vo vzťahu k posúdeniu obsahovej náplne práce žalobkyne u žalovaného mal súd v prejednávanej
veci za preukázané, že žalobkyňa u žalovaného vykonávala v rámci funkcie „riaditeľka prevádzky
školy varenia Svätý Jur“ na základe Pracovnej zmluvy iné práce a činnosti ako tie, ktoré obsahovo a
fakticky spadajú pod „činnosť štatutárneho orgánu“ alebo pod pojem obchodné vedenie spoločnosti. Z

vykonaného dokazovania, najmä výsluchom strán sporu, vyplynulo, že spoločnosť (žalovaného) fakticky
riadil p. Nackin, žalobkyňa mala na starosti prevádzku školy varenia v Svätom Jure (ktorá predstavovala
len časť podnikateľských aktivít žalovaného), vykonávala práce týkajúce sa (najmä) tejto prevádzky
školy varenia v Svätom Jure (sklad, pranie a upratovanie, prevádzku a čistotu kuchyne, príprava kurzov
školy varenia) a ostatné operatívne potrebné práce. V uvedenom rozsahu dojednaného druhu práce

(pracovnej náplne) je Pracovná zmluva žalobkyne platná, nakoľko žalobkyňa vykonávala takú činnosť,
ktorú nie je možné podradiť pod pojem obchodné vedenie spoločnosti a nedochádzalo k prieniku jej
pracovnej náplne a činnosti, ktorú vykonávala z titulu jej funkcie konateľa žalovaného.

39. Pokiaľ ide o námietky žalovaného ohľadne neexistencie pracovnej zmluvy v čase vzniku pracovného

pomeru dňa 08.09.2014 alebo ohľadne antidatovania písomného vyhotovenia žalobkyňou predloženej
Pracovnej zmluvy zo dňa 07.09.2014, súd poukazuje na ust. § 17 ods. 2 a § 18 Zákonníka práce a tiež na
ustálenú judikatúru, podľa ktorej nedostatok písomnej formy pracovnej zmluvy podľa ust. § 44 Zákonníka
práce vzhľadom citované ust. § 17 ods. 2 Zákonníka práce nemá za následok neplatnosť pracovnejzmluvy, teda nedodržanie písomnej formy pracovnej zmluvy nie je postihnuté sankciou neplatnosti. V
prípade nedodržania písomnej formy je pracovná zmluva platná aj vtedy, ak bola uzatvorená ústne,
prípadne iba konkludentne.

40.Skutočnosť,žepodľanázorusúdudošloplatnekvznikupracovnéhopomeružalobkyneužalovaného
potvrdzuje aj lustrácia zo Sociálnej poisťovne, podľa ktorej bola žalobkyňa evidovaná ako zamestnanec
žalovaného od 08.09.2014, ako aj výpoveď svedka, p. Mareka Kusého, ktorý externe zabezpečoval
účtovanie miezd u žalovaného, vrátane mzdy žalobkyne na základe podkladov predkladaných mu

žalovaným (alebo jeho poverenou zamestnankyňou). V konaní z vykonaného dokazovania (lustrácia
v SP, návrh na rozvod manželstva, výsluch strán sporu a svedka p. Kusého) vyplynulo dokonca to,
že obaja bývalí manželia, žalobkyňa aj p. Nackin, boli (sú) zamestnancami žalovaného, čo potvrdzuje
aj skutočnosť, že uzavretú pracovnú zmluvu (rovnako antidatovanú) má aj p. Nackin (na čom nič
nemení ani skutočnosť, že p. Nackin tvrdí, že pracovnú zmluvu nemá a podľa jeho vyjadrenia ani
nepotrebuje). Existenciu pracovného pomeru a záujmu na jeho trvaní a neskôr ukončení preukazuje aj

Dohoda o vyporiadaní BSM (záväzok p. Nackina zachovať pracovný pomer žalobkyne do 15.01.2019) a
komunikácia právnych zástupcov strán (preloženie návrhu dohody o ukončení jej pracovného pomeru).

41. Ak by aj súd pripustil, že žalobkyňa fakticky vykonávala práce pre žalovaného bez platnej pracovnej
zmluvy, vykonávaním prác by jej podľa názoru súdu vznikol faktický pracovný pomer, z ktorého by

žalobkyni ako zamestnancovi, ktorá by vykonávala u žalovaného ako zamestnávateľa prácu v tzv.
faktickom pracovnom pomere, prináležali v podstate rovnaké nároky ako zamestnancovi v platnom
pracovnom pomere - predovšetkým mzda za vykonanú prácu.

42. S ohľadom na skutočnosť, že posúdením uplatneného nároku žalobkyne dospel súd k záveru, že

jej nárok z pracovného pomeru u žalovaného na zaplatenie nevyplatenej mzdy je dôvodný, zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 4.633,21 eur (nevyplatený rozdiel čistej mzdy splatnej žalobkyni),
vychádzajúc z nerozporovaných tvrdení žalobkyne, že žalovaný uhradil žalobkyni za rozhodné obdobie
09/2016 až 11/2018 sumu 6.680,- eur (úhradu mzdy v plnej alebo inej výške žalovaný nepreukázal) a
podľa mzdových listov čistá mzda, vrátane náhrad na vyplatenie žalobkyni titulom pracovného pomeru

predstavovala sumu 11.313,21 eur.

43. Úrok z omeškania v zákonnej výške (5% ročne) by žalobkyni patril odo dňa nasledujúceho po
splatnosti mesačnej mzdy podľa Pracovnej zmluvy (mzda splatná pozadu 11. dňa nasledujúceho
kalendárneho mesiaca), t.j. vždy od 12. dňa nasledujúceho mesiaca. Súd, viazaný žalobným návrhom,

priznal žalobkyni zákonný úrok z omeškania tak, ako požadovala žalobkyňa z celej ročnej sumy
nevyplatenej mzdy za r. 2016 a 2017 vždy od 12.01. nasledujúceho roka, a zo sumy nevyplatenej mzdy
za r. 2017 od 12.12.2018 (v mesiaci nasledujúcom po poslednej dlžnej mzde za 11/2018), pričom úrok
z omeškania je žalovaný povinný platiť až do dňa zaplatenia dlžnej mzdy.

44. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že sumy vyplácané žalobkyni, (okrem sumy 1.000,-
eur dňa 12.07.2017, ktorá bola žalovaným označená ako „odmena“) boli odmenami žalobkyne z titulu
funkcie konateľa, a to najmä z dôvodu, že rovnaké sumy (s rovnakým popisom) boli vyplácané aj
p. Nackinovi, ktorý nebol súčasne so žalobkyňou po celé obdobie do vzniku spoločnosti konateľom
žalovaného (až od 14.10.2016), avšak bol na základe pracovnej zmluvy, ktorej platnosť nerozporuje, jej

zamestnancom rovnako ako žalobkyňa od 08.09.2014. Ani prípadné nesplnenie povinnosti žalovaného
zaplatiť odvody z (mimoriadnej) odmeny (žalovaný správne uvádzal, že odmena konateľa (pravidelná
aj nepravidelná) podlieha odvodovej povinnosti) nemení nič na uvedenom závere o tom, že čiastkové
plnenia žalovaného boli podľa názoru súdu čiastkovými úhradami mzdy.

45. Súdu je zrejmé, že formálne nedostatky ohľadne vzniku a trvania pracovného pomeru žalobkyne u
žalovaného majú pôvod v skutočnosti, že títo boli manželmi a za trvania ich manželstva nebolo pre nich
podstatné trvať na právnej čistote vzťahov medzi nimi a ich spoločnosťou - žalovaným. Zánik záväzku
žalovaného ako zamestnávateľa však nespôsobilo ani uzavretie Dohody o vyporiadaní BSM, ktorou boli
vzájomné nároky manželov k a z ich zaniknutého spoločného majetku, v žiadnom prípade tým neboli

dotknuté nároky žalobkyne (ani p. Nackina) voči žalovanému ako zamestnávateľovi, a to aj s poukazom
na to, že práve naopak, zachovanie pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného, o ktorého existencii
účastníci Dohody o vyporiadaní BSM zjavne nemali žiadne pochybnosti, bolo výslovne predmetomDohody o vyporiadaní BSM a záväzkom p. Nackina (ako budúceho konateľa žalovaného po odstúpení
žalobkyne z funkcie).

46. Vzhľadom na všetko zhora uvedené, súd žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel (výrok č. I a
II tohto rozsudku).

47. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1 Cdo 158/2010 zo dňa 30. 11. 2011). Súd v tomto konaní vykonal dôkazy potrebné pre
zistenie skutkového stavu a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné, tie v tomto písomnom vyhotovení
rozsudku aj vyhodnotil.

48. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené

výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

49. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

50. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

51. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

52. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, keď v dôsledku úspechu
žalobkyne, keďže súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, patrí žalobkyni náhrada trov konania v plnom
rozsahu. V súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (výroku č. III).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v
lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd Bratislava III, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1
CSP/.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.