Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. január 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/71/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6620201909
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6620201909.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov
senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v spore žalobcu: S. K., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom A.. I. XXX/XX, K., štátny občan SR, zastúpený JUDr. Jánom Slovinským, advokátom, so
sídlom Štefánikovo námestie 13, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Kryton s.r.o., so sídlom
Fučíkova 620/8, Poltár, IČO: 50 303 406, zastúpeného Advokátska kancelária Beňová, s.r.o., so sídlom

Blumentálska 8, 811 07 Bratislava, IČO: 47 232 366, o ochranu osobnosti, o odvolaní proti rozsudku
Okresného súdu Lučenec sp. zn. 12C/18/2020-208 zo dňa 22. júna 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II. a IV. z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd, ako súd prvej inštancie, vo veci o ochranu osobnosti

rozhodol tak, že:
„I.Žalovaný j e p o v i n n ý v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku ospravedlniť sa žalobcovi
na internetovom portáli slovak.ch v tomto znení:
"Ospravedlňujem sa pánovi S. K.É. za nepravdivé tvrdenia, ktoré som uviedol na tomto internetovom
portáli v článku Krajanské služby pána K. alebo ako sa nepozerať dozadu zo dňa 17.02.2020".

II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % v lehote do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia o určení výšky trov konania.

III. Žaloba v časti zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 20 000,--Eur s a z a m i e t a .

IV. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % v lehote do 3 dní

od právoplatnosti uznesenia o určení výšky trov konania.“

2. Okresný súd v rozhodnutí uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného ochrany
osobnosti spočívajúcej v uložení povinnosti žalovanému, aby sa mu na internetovom portáli slovak.ch,
ospravedlnil v požadovanom znení a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 20 000,--Eur. Uviedol, že
žalobca sa začal venovať poisťovníctvu v roku 2013, od kedy sa pomaly vzdelával a absolvoval niekoľko

kurzov a školení v odbore. Postupne sa vypracoval a keďže dlhodobo žije vo I., začal spolupracovať
s rôznymi poisťovňami. Vo I. pôsobí 27 poisťovní, s väčšinou spolupracoval, mal u nich vybudovanú
dôveru a absolvované potrebné školenie. Klientelu získaval predovšetkým na internete - na sociálnej
sieti Facebook, v skupine, v ktorej sa združovali Slováci a Česi vo I.. Asi pred troma rokmi kontaktoval
žalobcu pán F. H. (jeden zo spoločníkov a konateľov obchodnej spoločnosti Kryton s.r.o. - žalovaného),
že takú reklamu si nemôže robiť v skupine na sociálnej sieti, pretože mu to ako admin stránky okamžite

vymaže. Navrhol mu alternatívu, že mu vypracuje stránku pre Čechov a Slovákov v rodnom jazyku a
dá do nej všetky potrebné veci. Za túto službu si vypýtal odmenu, ktorú mu žalobca uhradil. Žalobcu vjeho úspešných časoch kontaktoval pán F. H. s tým, že chce napísať článok o poisťovacích poradcoch
vo všeobecnosti, nie priamo o žalobcovi, s čím žalobca súhlasil, preto zodpovedal otázky položené
prostredníctvom aplikácie Whatsapp. Článok žalovaného „Krajanské služby pána K. alebo ako sa

nepozeraťdozadu“bolnainternetovomportálislovak.chzverejnenýdňa17.02.2020.Pozverejnenítohto
článku začali ľudia zo strachu vypovedať spoločnosti SVD Schweizerischer Versicherungsdienstleister
AG, Grabenstrasse 4, CH-9320 Arbon, Švajčiarsko, s ktorou spolupracoval, poistné zmluvy, ktoré
uzatvoril. Uvedené malo za následok, že dňa 29.02.2020 došlo k vypovedaniu sprostredkovateľskej
zmluvy. Týmto vypovedaním sprostredkovateľskej zmluvy bola s okamžitou platnosťou skončená jeho

spolupráca s SVD Schweizerischer Versicherungsdienstleister AG, Grabenstrasse 4, CH-9320 Arbon,
Švajčiarsko. Spoločnosť v uvedenom vypovedaní zmluvy avizovala žalobcovi, že si bude vymáhať
provízie, ktoré boli žalobcovi vyplatené. Následne mu bol doručený šek, ktorým ho spoločnosť žiadala
vyplatiť sumu 43 955,30 CHF (švajčiarsky frank) - provízie, ktoré boli žalobcovi vyplatené za zmluvy,
ktoré boli predčasne ukončené. Následne sa žalobca obrátil na UNIA Oberwallis vo Švajčiarsku, Úniu
zaoberajúcu stratou zamestnania i nezamestnanosťou, aby konzultoval vypovedanie jeho zmluvy, ako

i vyplatenie provízií. Uvedený článok žalovaného je fiktívny, kde sú uvedené prekrútené fakty. Navyše
obsahuje aj fotografiu žalobcu, na ktorej zverejnenie žalovaný nemal súhlas. Podľa žalobcu je článok
zosmiešňujúci, poukazujúci na nevýhodné zmluvy, ktoré mal uzatvárať. Žalovaný priložil k svojmu
vyjadreniu 6 komentárov zo sociálnej siete Facebook a konverzáciu s K. G. a Y. H.. Článok spôsobil,
že žalobca nemôže riadne vykonávať svoju prácu, v dôsledku čoho prišiel dňa 23.02.2020 o prácu -

dostal okamžitú výpoveď. Žalobcovi sa rozpadol tím ľudí, stratil dôveru svojich známych i klientely. Zo
dňa na deň sa „ocitol na ulici“, nezamestnaný, s dlhmi. Bol nútený zamestnať sa v kuchyni, aby si aspoň
zabezpečil aké také živobytie.
3. Súd prvej inštancie nárok žalobcu posúdil právne s poukazom na ust. § 11 a nasl. Občianskeho
zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov), ktoré upravujú

ochranu osobnosti, ako aj s poukazom na čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a § 26 ods. 1, 2 Ústavy SR. Zdôraznil, že pokiaľ pre vznik práva na ochranu osobnosti je
postačujúca i len možnosť, že určitým konaním bolo zasiahnuté do osobnostných práv, pre vznik
práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, sama táto možnosť nie je postačujúca, lebo
Občiansky zákonník priznanie tejto náhrady podmieňuje tým, že kvalifikovaná ujma na osobnostných

právach skutočne nastala a je so zásahom spojená nie iba ako možný následok, ale ako reálny a
výsledkami dokazovania preukázaný dôsledok negatívneho pôsobenia zásahu na osobnosť fyzickej
osoby. Poznamenal, že vždy je potrebné starostlivo zvážiť, či v konkrétnom prípade zásah do
osobnosti fyzickej osoby, ktorý sa navonok javí ako oprávnený, nie je v skutočnosti dôvodom, ktorý túto
neoprávnenosť zásahu vylučuje. V rámci právneho posúdenia veci (ako súčasť testu proporcionality)

súd zisťoval, nakoľko k porušeniu práva žalobcu mal dôjsť zverejnením sporného článku o ňom, či sa
jedná o fakt alebo o hodnotiaci úsudok, resp. o ich kombináciu. Z vykonaného dokazovania, najmä z
listinných dôkazov, ktoré boli do súdneho spisu predložené, a to z článku uverejneného žalovaným dňa
17.02.2020 na internetovej stránke www.slovak.ch, s názvom "Krajanské služby pána K. alebo ako sa
nepozerať dozadu", ako aj z písomných otázok a odpovedí žalobcu na otázky žalovaného (č. l. 108

spisu) mal súd preukázané, že z 8 položených otázok žalovaného pre žalobcu za účelom napísania
článku, bola uverejnená len odpoveď na otázku číslo 5, kde žalovaný odpovedal: "nikdy sa u mňa
nepodpisovala zmluva s inými podmienkami ako som klientovi navrhol, teda obsah zmluvy vysvetlil",
a v ostatnom, väčšom rozsahu sa článok venoval len názoru žalovaného na osobu žalobcu, nielen
problémom, ktoré môžu mať slovenskí občania v prípade uzatvárania poistných zmlúv súvisiacich s ich

cestou alebo výkonom práce vo I., tak ako to uviedol vo svojom vyjadrení žalovaný, resp. uvedením
reakcií troch konkrétnych prispievateľov, ktorí poukázali na negatívne skúsenosti so žalobcom. Pokiaľ
žalovaný uvádza, že v článku citoval konkrétne vyjadrenia uvedených prispievateľov, ktorí prezentovali
svoje negatívne skúsenosti so žalobcom, súd udáva, že ide iba výlučne o uvedenie troch citácií osôb
Y. H., S. H., K. G., ostatné osoby sú označené len ako "nahnevaný klient, nahnevaná čitateľka". Je

zrejmé, že žalovaný je aj prevádzkovateľom internetového portálu www.slovak.ch, kde bol uverejnený
článok, ktorý je predmetom sporu, čo medzi stranami sporu sporné nebolo. Súd je toho názoru, že článok
žalovaného o žalobcovi predstavuje hodnotiaci úsudok, teda názor žalovaného opierajúci sa o vlastné
subjektívne kritériá. Článok bol uverejnený žalovaným 17.02.2020, pričom bol uverejnený na stránke
www.slovak.ch, ktorá sa týka Slovákov žijúcich vo I., ako článok "Krajanské služby pána K. alebo ako sa

nepozerať dozadu", kde vo vrchnej časti sa nachádza veľká fotografia žalobcu. Vo všeobecnosti platí, že
čím hromadnejšie sa informácia distribuuje, tým je vyššia ochrana osobnostných práv. V predmetnom
konaní dôkazné bremeno bolo na strane žalovaného, ktorý musel dokázať, že jeho tvrdenia v spornom
článku o žalobcovi sú pravdivé. Žalovaným predložené listinné dôkazy v podobe jeho komunikácie sosobami označenými menom Y. H. a K. G. nepotvrdzujú, že všetci klienti žalobcu s ním boli nespokojní,
naviac žalovaný nepreukázal, že s uvedenými osobami žalobca uzatváral nevýhodné zmluvy, hoci na
ňom v tomto smere bolo dôkazné bremeno, pričom v článku uviedol, že: "mnoho Slovákov sa sťažovalo

na podobné (zlé skúsenosti) so žalobcom", avšak preukázal len tvrdenia troch nespokojných klientov a
šesť komentárov zo sociálnej siete Facebook. Nie je ani zrejmé, či všetky uvedené osoby existovali, a
či žalobca s nimi uzatvoril poistné zmluvy. Naviac podľa tvrdenia žalobcu, osoby ktoré mali komentovať
príspevok na sociálnej sieti, ktoré predložil žalovaný, nikdy nemali s ním uzatvorenú poistnú zmluvu, a
tieto osoby žalobca ani nepozná.

4. Na základe uvedených skutočností okresný súd, keďže zo strany žalovaného nedošlo k preukázaniu
pravdivosti svojich tvrdení v článku, ktorý zverejnil o žalobcovi, čo znamená opak, teda že napísal o
ňom nepravdivé tvrdenia, a tým aj neoprávnene zasiahol do jeho práv na ochranu osobnosti, pričom zo
strany žalovaného bolo zasiahnuté aj do práva žalobcu na ochranu podobizne - fotografickej snímky,
ktorú žalovaný uverejnil v rámci sporného článku bez súhlasu žalobcu, súd žalobe vyhovel a zaviazal
žalovaného na uverejnenie ospravedlnenia žalobcovi na portály slovak.ch v požadovanom znení, ako

to vyplýva z výroku rozsudku.
5. Nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20 000,- Eur okresný súd v rozsudku zamietol,
pretože nemal preukázané, že by žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že predmetný
uverejnený článok žalovaným, ktorým došlo k neoprávnenému zásahu do jeho osobnostných práv,
spôsobil rozviazanie jeho pracovného pomeru dňa 23.02.2020 (vypovedanie sprostredkovateľskej

zmluvy) a súd nezistil ani priamu príčinnú súvislosť s uverejnením článku a s výpoveďou jeho
sprostredkovateľskej zmluvy. V tomto smere bola preto žaloba žalobcu nedôvodná.
6. O trovách konania okresný súd rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP (zák. č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok) a ohľadne prvého výroku zaviazal na náhradu trov konania žalobcovi
žalovaného, nakoľko v tejto časti bol úspešný a čo sa týka druhého výroku, ktorým bola žaloba

zamietnutá, súd zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovanému ako úspešnej strane sporu.
7. Proti rozsudku okresného súdu vo výrokoch I. a II. podal odvolanie žalovaný. Nestotožnil sa so
závermi okresného súdu ohľadne toho, že by žalovaný mal o žalobcovi v rámci posudzovaného
článku uviesť nepravdivé tvrdenia, čím malo dôjsť k zásahu do osobnostných práv žalobcu, konkrétne
do občianskej cti, dôstojnosti a súkromia. V prípade otázky pravdivosti, resp. nepravdivosti výrokov

prezentovaných v samotnom článku bolo nevyhnutné označiť konkrétne pasáže článku, ktoré mali
byť zo strany okresného súdu vyhodnotené ako nepravdivé, a to z dôvodu, že od otázky samotnej
pravdivosti/nepravdivosti konkrétnych vyhlásení, okresný súd odvodzoval otázku dôvodnosti žalobcom
uplatňovaných nárokov na ochranu osobnostných práv žalobcu. Okresný súd však konkrétne výroky,
ktoré boli z jeho strany vyhodnotené ako nepravdivé v napadnutom rozsudku nekonkretizoval. Vo vzťahu

k žalobcom uplatneným nárokom má pritom žalovaný za to, že to bol naopak žalobca, kto v súdnom
konaní neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, keď žalobca riadne neoznačil v priebehu konania, ktoré
výrokyvňomnapadnutomčlánkupovažujezanepravdivéazakýchdôvodov.Zpredloženejkomunikácie
s označenými osobami Y. H. a K. G. vyplynulo, že žalovaný disponoval vyjadreniami respondentov, ktorí
žalovanému potvrdili svoje zlé skúsenosti so žalobcom pri uzatváraní poistných zmlúv. Okresný súd sa

pritomvrámcinapadnutéhorozsudkunijakýmspôsobomnevysporiadalsnámietkamistranyžalovaného
k postupom žalobcu pri uzatváraní poistných zmlúv a s námietkami žalovaného k tvrdeniam žalobcu,
ktorý spochybňoval uzatváranie poistných zmlúv z jeho strany na dobu 5 rokov, a ktorý zároveň odmietal
výšku poistného v rozsahu na aký poukázal respondent Y. H.. Žalobca v priebehu súdneho konania
riadne neobjasnil výpoveď ohľadne provízie uvedeného klienta a do súdneho konania ani nepredložil

provízne predpisy poistnej spoločnosti, na základe ktorých došlo k výpočtu predmetnej provízie v
prospech žalobcu. Žalovaný tiež v rámci odvolania poukázal na to, že z odôvodnenia napadnutého
rozsudku okresného súdu sa javí, že okresný súd aj napriek tomu, že označil článok žalovaného za
hodnotiaci úsudok autora (bod 64.) posudzoval tento hodnotiaci úsudok autora testom pravdivosti.
Takýto postup okresného súdu strana žalovaného považuje za nesprávny. Žalovaný sa tiež nestotožnil

so závermi okresného súdu v rámci ktorých súd mal za to, že žalobcu nebolo možné považovať za
osobu verejne známu a tému prezentovanú v rámci napadnutého článku nebolo možné považovať za
tému verejného záujmu. Žalovaný má tak za to, že žalobca v priebehu súdneho konania neuniesol
bremeno tvrdenia a ani bremeno dôkazu k ním uplatňovaným nárokom, na základe čoho žalovaný
považuje žalobcom uplatnené nároky za neopodstatnené v celom rozsahu. Žalobca tiež namietol aj

znenie samotného výroku, z ktorého nie je zrejmé, ktoré výroky obsiahnuté v žalobcom označenom
článku majú byť nepravdivé, aká má byť forma samotného ospravedlnenia, čo robí predmetný výrok
napadnutého rozsudku nevykonateľným a zmätočným. Na základe uvedených skutočností žalovaný
navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti zmenil, žalobužalobcuzamietolažalovanémupriznalnáhradutrovkonania,alternatívne,abyvtomtorozsahurozsudok
okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a žalovanému priznal náhradu
trov odvolacieho konania.

8. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 16.07.2021 k odvolaniu žalovaného uviedol, že pokiaľ žalovaný
svoje odôvodnenie odvolania opieral o tvrdenia, že nedošlo k špecifikácii konkrétnych výrokov a
pasáži, ktoré boli vyhodnotené tak zo strany žalobcu ako aj následne okresného súdu za nepravdivé,
nutnosť takejto špecifikácie nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia, ani ustálenej judikatúry
súdov. Celý článok žalobcu bol písaný na základe subjektívneho názoru žalovaného, k čomu dospel aj

prvostupňový súd. Žalobca sa plne stotožňuje s odôvodnením prvostupňového súdu najmä v bode č.
71, z ktorého vyplýva, že bez zverejnenia článku žalovaného by k zverejneniu hanlivých komentárov
na osobu žalobcu nemohlo dôjsť. Žalobca sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, kde
žalovaný tvrdí, že žalobca je osobou verejne známou. Žalobca dôrazne odmietol tvrdenia žalovaného
o svojich „praktikách“ ako i tvrdenia týkajúce sa uzatvárania zmlúv s Y. H. a K. G.. Na záver poukázal
na rozhodnutie Ústavného súdu ČR vo veci sp. zn. Pl.ÚS 12/09 z ktorého vyplýva, že skutkové

tvrdenia sú také vyjadrenia, ktoré možno podrobiť testu pravdivosti a hodnotiace úsudky sú potom
všetky ostatné tvrdenia. Žalobca nesúhlasí s výkladom žalovaného, kedy postup prvostupňového súdu
žalovaný nepovažuje za správny, nakoľko sa mu javí, že prvostupňový súd označil článok žalovaného
za hodnotiaci úsudok autora a posudzoval tento hodnotiaci úsudok autora testom pravdivosti. Navrhol
rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 13.08.2021 k vyjadreniu žalobcu uviedol, že zotrváva na
svojej argumentácii prezentovanej v podanom odvolaní a opätovne poukazuje na to, že v rámci ním
napadnutéhorozsudkuokresnýsúdnekonkretizoval,ktorévýrokyautoražalobcomnapadnutého článku
mali byť nepravdivé a zakladajúce nárok žalobcu na primerané zadosťučinenie v podobe uverejnenia
samotného ospravedlnenia. V prípade absencie konkrétneho označenia výrokov, ktoré boli zo strany

súdu prvej inštancie vyhodnotené ako nepravdivé, rozhodnutie súdu postráda atribúty riadneho
súdneho odôvodnenia, čo robí napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľným. Opätovne poukázal na to,
že disponoval vyjadreniami Y. H. a K. G., ktorí žalovanému potvrdili svoje zlé skúsenosti so žalobcom
pri uzatváraní poistných zmlúv. Opätovne poukázal na zmätočnosť napadnutého rozhodnutia, kedy
okresný súd označil celý článok žalovaného za hodnotiaci úsudok autora (bod 64. odôvodnenia), no

na druhej strane zároveň posudzoval tento článok testom pravdivosti, čo ustálená rozhodovacia prax
nepripúšťa. Žalovaný v tejto súvislosti dodáva, že prostredníctvom napadnutého článku poukázal na
úskalia problematiky uzatvárania nevýhodných poistných zmlúv zo strany viacerých Slovákov žijúcich
alebo pracujúcich vo I.. Opätovne poukázal na skutočnosť, že to bol žalobca, kto v rámci svojich
podnikateľských aktivít vystupoval aktívne na sociálnej sieti, na základe čoho to bol žalobca, kto

dobrovoľne sa stal osobou verejne známou v danej skupine ľudí, a teda musel počítať aj s väčšou
mierou kritiky v prípade nespokojnosti jednotlivých klientov (vrátane zvýšenej miery publikácie rekcií
a hodnotiacich úsudkov nespokojných klientov v súvislosti s ním poskytovanými službami). Žalovaný
naďalej namieta nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie k posúdeniu témy uzatvárania nevýhodných
poistných zmlúv zo strany Slovákov žijúcich vo I., kedy súd prvej inštancie v rámci svojich záverov,

túto tému nevyhodnotil ako tému verejného záujmu. Žalovaný v súlade s ním podaným odvolaním
naďalej namietal znenie napadnutého výroku rozsudku, z ktorého nie je zrejmé, ktoré výroky obsiahnuté
v žalobcom označenom článku majú byť nepravdivé, aká má byť forma samotného ospravedlnenia, čo
robí predmetný výrok napadnutého rozsudku nevykonateľným a zmätočným. Naďalej zotrval na ním
podanom odvolaní.

10. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 26.08.2021 poukázal na skutočnosť, že vyjadrenie žalovaného
neobsahuje žiadne nové tvrdenia, či argumenty, ale žalovaný opätovne poukazuje na skutočnosti,
ktoré už uviedol v odvolaní. Z obsahu vyjadrenia sa žalobcovi javí, že žalovaný sa snaží zbaviť svojej
zodpovednosti za svoje konanie. Nie je možné opomenúť fakt, že žalovaný po doručení žaloby odstránil
z napádaného článku fotografiu žalobcu, čím pripustil nesprávnosť svojho konania. Následne bol z

internetového portálu slovak.ch odstránený celý napádaný článok, z čoho je tiež možné dospieť k
pochybnostiam o jeho pravdivosti.
11. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), viazaný
odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania
(a contrario § 385 ods. 1 CSP) a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti a v závislom

výroku o trovách konania zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.
12. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva vtakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.
13. Základný rámec práva na spravodlivé súdne konanie použiteľný pre civilné konanie je obsiahnutý

v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Toto právo je podľa judikatúry
Ústavného súdu SR implikované aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Jednotlivé čiastkové práva, ktoré tvoria
obsah práva na spravodlivý proces je možné vyvodiť predovšetkým z rozhodovacej činnosti ESĽP. Patrí
sem najmä právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na verejnosť konania
a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé prejednanie veci. V

rámci práva na spravodlivé prejednanie veci je možné zdôrazniť princíp rovnosti strán, rovnosti zbraní,
kontradiktórnosti konania a právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Pokiaľ súdne rozhodnutie nie
je riadne odôvodnené, dochádza k porušeniu práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, a teda k
nesprávnemu procesnému postupu.
14. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému ospravedlnenia sa na internetovom portály
slovak.ch v znení: „Ospravedlňujem sa pánovi S. K. za nepravdivé tvrdenia, ktoré som uviedol na

tomto internetovom portály v článku Krajanské služby pána K. alebo ako sa nepozerať dozadu zo
dňa 17.02.2020“, ako aj povinnosti zaplatiť žalobcovi z titulu nemajetkovej ujmy sumu vo výške 20
000,- Eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súd v konaní a pri rozhodovaní je viazaný
žalobným návrhom (petitom) teda tým, čoho sa žalobca domáha. Žalobný návrh musí byť jasný,
zrozumiteľný a presne formulovaný tak, aby bola splnená požiadavka materiálnej vykonateľnosti

rozsudku v nadväznosti na skutkové odôvodnenie žaloby. Z obsahu žaloby, ako aj žalobného návrhu je
nepochybné, že žalobca sa domáhal ochrany osobnosti v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.
15. V zmysle § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

16. Osoba do práv ktorej na ochranu osobnosti bolo zasiahnuté, má možnosť sa domáhať
prostredníctvom žaloby podanej na súde, aby sa predovšetkým upustilo od neoprávneného zásahu,
odstránili následky neoprávneného zásahu, poskytlo primerané zadosťučinenie, poskytla iná ochrana,
napr. aby súd určil, že výroky žalovaného sú nepravdivé, poskytla náhrada škody, ak mu bola vzniknutá
v dôsledku zásahu, najmä náharda nemajetkove ujmy, a to aj v peniazoch. Fyzická osoba sa tak môže

domáhať primeranej satisfakcie (zadosťučinenia). Akú satisfakciu jej treba považovať za primeranú,
bude závisieť od dôsledkov daného zásahu. Ak dôsledky zásahu nenastali alebo síce nastali, ale nie
sú natoľko vážne, že ich je možné označiť ako dôsledky zodpovedajúce predpokladom uvedeným v
ustanoveniach § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka (náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch) dotknutá
osoba sa môže domáhať iba morálnej satisfakcie. Takou satisfakciou môže byť napríklad uloženie

povinností uverejniť (resp. trpieť uverejnenie) ospravedlnenia určitého obsahu s určením spôsobu
uverejnenia. Spravidla pôjde o uloženie takej povinnosti, ktorá je primeraná so samotným zásahom.
Satisfakciu je možné považovať za primeranú v prípade, že táto môže ovplyvniť v zásade rovnaký okruh
subjektov, ktoré sú totožné s okruhom subjektov, ktoré mohol ovplyvniť samotný neoprávnený zásah.
17. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä

života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.
18. Žalobca sa domáha ochrany osobnosti a satisfakcie za zásah do osobnostných práv formou
ospravedlnenia „za nepravdivé tvrdenia“ uvedené na internetovom portály slovak.ch v článku „Krajanské
služby pána K. alebo ako sa nepozerať dozadu“ zo dňa 17.02.2020. Žalobca týmto žalobným návrhom

vymedzil predmet žaloby v rámci zásahu do jeho osobnostných práv, a to žalobou na ospravedlnenie
sa „za nepravdivé tvrdenia“ uvedené v danom článku.
19. V zmysle § 11 právo na ochranu osobnosti, a to najmä občianskej cti a ľudskej dôstojnosti z
formálno-právneho hľadiska je možné zahrnúť pod ochranu súkromného a rodinného života. Ochrana je
poskytovaná voči každému zásahu do cti alebo ľudskej dôstojnosti, ktorý je spôsobilý ohroziť česť (dobrú

povesť), vážnosť, meno alebo dôstojnosť fyzickej osoby alebo aj narušiť súkromný život fyzickej osoby.
Poskytnutie ochrany nie je pritom podmienené tým, že aj skutočne došlo k negatívnym následkom, stačí
že zásah je spôsobilý takéto následky spôsobiť. Všeobecne však právo na ochranu občianskej cti a
ľudskej dôstojnosti je obmedzené právom na slobodu prejavu upravené v článku 10 Dohovoru (resp.
vnútroštátnej právnej úprave aj v čl. 19 Ústavy SR). Pre poskytnutie ochrany vyplýva požiadavka na

úvahu o primeranosti vzájomného vzťahu práva na ochranu cti a ľudskej dôstojnosti a slobody prejavu.
Pri úvahe o vzájomnom vzťahu práv a povinností v konkrétnom vzťahu je treba zobrať do úvahy najmä
nasledovné skutočnosti: 1/ či skutok, ktorý má byť zásahom do práv na ochranu osobnosti nie je kritikou
alebo úsudkom, 2/ voči komu zásah smeruje, najmä či ide o osobu verejne činnú, 3/ čo je obsahomzásahu, 4/ ako je skutkovo vymedzený skutok, ktorý je obsahom zásahu, 5/ ako sa osoba do práv ktorej
bolo zasiahnuté prípadne bránila, a či využila možnosti obrany (okrem práva na súdnu ochranu) a 6/ aké
boli dôsledky zásahu na práva chránené ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Okrem uvedeného

z judikatúry ESĽP možno vyvodiť požiadavky pre uverejnenie difamačnej informácie (teda informácie
spôsobilej zasiahnuť do práv chránených ustanoveniami § 11 OZ), ktorými sú a) preukázanie, že autor
zásahu mal rozumné, resp. legitímne dôvody na zverejnenie informácie a b) preukázanie, že uskutočnil
potrebné dostupné kroky na overenie difamačnej informácie, resp. dôvodne spoliehal na pravdivosť
informácie a sám nemal dôvod pochybovať o tom, že informácia je pravdivá.

20. Vo vzťahu práva na ochranu osobnosti a slobodu prejavu je osobitne významné posúdenie
samotného obsahu zásahu. Podľa judikatúry ESĽP sloboda prejavu v médiách totiž predstavuje jeden z
nevyhnutných základov demokratickej spoločnosti vyjadrujúcej nielen právo na informácie, ale aj právo
na myšlienky - názory vyjadrené v „zásahu“ pritom môže ísť aj o názory, ktoré sú kontroverzné alebo sa
navonok prejavujú aj určitým stupňom provokácie. Podstatné je však to, či ide o spravodajskú činnosť,
ktorá sa dotýka otázok verejného záujmu (inak bude treba hodnotiť informácie tvoriace súkromie

dotknutej osoby) a či spravodajská činnosť je vedená s cieľom poskytnúť objektívne informácie, teda
či táto činnosť zodpovedá snahe poskytnúť dôveryhodné informácie v súlade s novinárskou etikou a
v konaní v dobrej viere.
21. Vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam v dotknutom článku je potrebné rozlišovať, či ide o tvrdenie
skutočností ako faktov alebo o hodnotové úsudky. Je zásadné, či v prípade konkrétneho prejavu

ide o empiricky overiteľné fakty, t.j. konštatovanie určitých skutočností, alebo či tento prejav má
charakter hodnotiaceho úsudku, t.j. subjektívneho názoru, či postoja. Je potrebné vždy veľmi starostlivo
rozlišovať medzi faktami a vlastným hodnotením. Existenciu faktov možno preukázať, pričom vo vzťahu
k hodnotiacim úsudkom nemožno požiadavku dokázať ich pravdivosť naplniť a takáto požiadavka
porušuje samotnú slobodu na názor. Hodnotové úsudky totiž nepopisujú skutočnosť, ale naopak ju

viac či menej voľne interpretujú. Pokiaľ okresný súd uviedol (ako to vyplýva z bodu 64. odôvodnenia),
že článok žalovaného o žalobcovi predstavuje hodnotiaci úsudok, teda názor žalovaného opierajúci
sa o vlastné subjektívne kritériá, hodnotiaci úsudok je chránený prezumpciou ústavnej konformity, nie
tvrdenie faktor, ktorá v miere, v ktorej slúžila za základ kritiky musí naopak dôkazmi preukazovať kritik
sám, tak ako to vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR I.ÚS 453/03, N 209/39, SbNU 215.

Pokiaľ okresný súd posúdil článok žalovaného o žalobcovi ako hodnotiaci úsudok, nebol dôvod ho
podrobiť testu proporcionality. Vo vzťahu k hodnotiacim úsudkom nemožno teda požiadavku dokázať
ich pravdivosť naplniť a takáto požiadavka porušuje samotnú slobodu na názor. Hodnotové úsudky
totiž nepopisujú skutočnosť, ale naopak, viac či menej voľne interpretujú, preto platí, že zatiaľ čo
tvrdenia určitých nepravdivých faktov samo o sebe možno dokonca aj všeobecne zakázať, vyslovovanie

názorových úsudkov, hoci kontroverzných, zásadne požíva ústavnú ochranu. V tomto smere je preto
potrebné považovať rozsudok okresného súdu na zmätočný, keď na jednej strane článok žalovaného
považuje za hodnotiaci úsudok a na druhej strane tvrdenia v článku považuje za nepravdivé údaje.
22. Nie všetky zverejnenia nepravdivého údaju však musia automaticky predstavovať zásah do
osobnostných práv. Taký zásah je daný len vtedy, ak existuje medzi zásahom a porušením osobnostnej

sféry príčinná súvislosť a ak tento zásah v konkrétnom prípade presiahol určitú prípustnú intenzitu takou
mierou, ktorá sa v spoločnosti už nedá tolerovať.
23. Pokiaľ sa žalobca domáhal voči žalovanému ospravedlnenia „za nepravdivé tvrdenia“, tieto
nepravdivé fakty musia byť dostatočne konkretizované. Okresný súd síce podrobil testu proporcionality
článok žalovaného, avšak z vykonaného dokazovania nemal za preukázané, že by žalovaný zverejnil

nepravdivé údaje. Ktoré fakty však v článku neboli pravdivé, a teda ktoré možno považovať „za
nepravdivé tvrdenia“ žalobca v žalobe, ale ani okresný súd nekonkretizoval. Predmetom dokazovania v
konaní o ochranu osobnosti môžu byť len skutkové tvrdenia, nie však hodnotiace závery (úsudky) osoby,
ktorá mala do práv na ochranu osobnosti zasiahnuť. Aj hodnotiaci úsudok bez uvedenia faktického
podkladu je síce možné považovať za neprimeraný, avšak faktický podklad musí byť založený na

konkrétnych tvrdeniach, ktoré nie sú pravdivé. K dôkaznému bremenu je potrebné povedať, že je to
práve dotknutá osoba, ktorá musí v konaní preukázať, že kritika nebola vyslovená v dobrej miere, alebo
nešlo o fér kritiku, či išlo o zverejnenie nepravdivých tvrdení.
24. Pokiaľ žalobca postavil žalobu tak, že žiada ospravedlnenie „za nepravdivé tvrdenia“ žalobca
bol povinný uniesť dôkazné bremeno na preukázanie, ktoré tvrdenia považuje na nepravdivé a prečo

dané tvrdenia nepravdivými sú, spolu s unesením dôkazného bremena na preukázanie svojich tvrdení.
Žalobca sa totiž nedomáha ospravedlnenia za zásah do svojich osobnostných práv vo vzťahu k
zverejneniu svojho mena, priezviska, uverejnenia fotografie, či za podávanie informácií spracované
zavádzajúcim, či skresľujúcim spôsobom, ktoré vo svojom dôsledku môžu vyvolávať negatívnu aždehonestujúcu predstavu o osobe, ktorej sa týkajú, a ktoré by mohli zakladať neoprávnený zásah do
osobnostných práv žalobcu z dôvodu subjektívneho pociťovania poškodenia cti, dôstojnosti alebo dobrej
povesti, avšak žalobca žalobný návrh formuloval ako ospravedlnenie sa „za nepravdivé tvrdenia“ v

danom článku.
25. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolaciemu súdu pre rozporuplnosť až zmätočnosť rozsudku
okresného súdu nezostala iná možnosť, než rozsudok v odvolaním napadnutej časti zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Okresný súd vzhľadom na žalobný
návrh žalobcu, ktorým sa domáha ospravedlnenia „za nepravdivé tvrdenia“ v článku žalovaného sa

bude musieť zaoberať opätovne, či uvedený článok je alebo nie je hodnotiacim úsudkom, výsluchom
zistiť, ktoré konkrétne tvrdenia žalobca považuje za nepravdivé, pričom bremeno tvrdenia v tomto
rozsahu spočíva na žalobcovi, a následne či týmito nepravdivými tvrdeniami mohlo dôjsť k zásahu do
osobnostných práv žalobcu. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že žalobca sa nedomáha ochrany
osobnosti z dôvodu zásahu do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti žalobcu z dôvodu uvedenia jeho
mena, priezviska či uvedenia jeho podobizne bez jeho privolenia (§ 11 a § 12 Občianskeho zákonníka),

ale sa domáha satisfakcie za zásah do osobnostných práv (ospravedlnenia) za uvedenie nepravdivých
tvrdení o žalobcovi.
26. Odvolací súd sa však stotožňuje s názorom okresného súdu, že na strane žalobcu nejde o verejne
činnú osobu, a v danej veci ani nejde o verejný záujem, či vec verejnú. Judikatúra okruh osôb, ktoré
považuje za osoby verejne činné, vymedzuje pomerne široko a za také považuje najmä politikov,

ako aj iné osoby podieľajúce sa na činnosti vo veciach verejných (vrátane štátnych zamestnancov a
osôb vykonávajúcich činnosti vo veciach verených), ale aj tzv. mediálne hviezdy, športovcov ako aj
umelcov a pod. Vecou verejnou sú všetky agendy štátnych inštitúcií, ako aj činnosť osôb pôsobiacich
vo verejnom živote, ale aj umenia, vrátane šoubiznisu a ďalej všetko čo na seba upútava verejnú
pozornosť. Ide najmä o agendy štátnych inštitúcií, ako aj činnosť osôb pôsobiacich vo verejnom živote,

t.j. činnosť politikov, miestnych aj celoštátnych úradníkov, sudcov, advokátov, rôznych kandidátov alebo
čakateľov na tieto funkcie, vecou verejnou je aj umenie, vrátanie novinárskych aktivít a šoubiznisu
a ďalej všetko, čo na seba upútava verejnú pozornosť, pri ktorých verejné záležitosti, resp. verejná
činnosť týchto jednotlivých osôb môže byť verejne posudzovaná. Žalobca aj keď uzatváral poistné
zmluvy a prípadnú reklamu si robil aj na internetových stránkach, nie je verejne činnou osobou s

pútaním verejnej pozornosti a výkon poisťovníctva nie je vecou verejnou. Ak chce ktokoľvek zverejniť
o inej osobe informáciu difamačného charakteru, nemožno jeho počínanie považovať za rozumné, či
legitímne, pokiaľ nepreukáže, že mal rozumné dôvody pre spoliehanie sa na pravdivosť difamačnej
informácie, ktorú šíril a ďalej ak preukáže, že podnikol riadne dostupné kroky na overenie pravdivosti
takej informácie, a to v miere a intenzite, v ktorej mu bolo overenie informácie prístupné, a konečne,

pokiaľ sám nemal dôvod neveriť, že difamačná informácia je nepravdivá. Zverejnenie takejto informácie
nemožno považovať za rozumné aj vtedy, ak si šíriteľ informácie neoverí jej pravdivosť dotazom u osoby,
ktorej sa informácia týka a nezverejní aj jej stanovisko, s výnimkou nemožnosti takéhoto postupu alebo
tam, kde to zjavne nebolo nutné. Dôležité pre zváženie legitímneho zverejnenia informácie je skúmanie
motívu zverejnenia. Legitimitu zverejnenia informácie nemožno vyvodiť, ak bola dominantne motivovaná

túžbou poškodiť difamovanú osobu, ak šíriteľ sám informáciu neoveril alebo ak ju poskytol bezohľadne
bez toho, aby si preveril to, či je alebo nie je pravdivá. Česť je integrálnou a dôležitou súčasťou
dôstojnosti človeka a pokiaľ je raz česť pošpinená neopodstatnenými obvineniami vyjadrenými verejne,
a tým skôr v konkrétnom médiu, môže byť povesť a česť osoby poškodená navždy, najmä v situácii, ak
nie je daná možnosť rehabilitácie.

27. Odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti žalovaného ospravedlniť
sa žalobcovi za nepravdivé tvrdenia, ako aj vo výroku o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi
trovy konania ako závislom výroku. Okresný súd však v jednom konaní, aj keď s viacerými nárokmi
musí rozhodnúť o trovách konania komplexne jedným výrokom. Neprichádza do úvahy v jednom
konaní rozdeliť rozhodovanie o náhrade trov konania podľa toho, v ktorom nároku je ktorý účastník

procesne úspešný. Odvolací súd preto zrušil rozsudok okresného súdu aj vo výroku IV. ktorým bola
uložená povinnosť žalobcovi nahradiť žalovanému trovy konania z dôvodu, že žaloba v časti zaplatenia
nemajetkovej ujmy vo výške 20 000,- Eur bola zamietnutá. Takéto rozhodovanie o náhrade trov konania
neprichádza do úvahy a nie je v súlade ani s procesným predpisom, Civilným sporovým poriadkom.
Pokiaľ mala strana v konaní vo veci úspech len čiastočný, súd je povinný rozhodovať o náhrade trov

konania v zmysle § 255 ods. 2 CSP a náhradu trov konania pomerne rozdeliť, prípadne vysloviť, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Vzhľadom na to, že výrok o náhrade trov konania
jezávislýmvýrokomkrozhodnutiuvovecisamej,odvolacísúdmuselzrušiťobavýrokyotrováchkonania
II. a IV. O trovách konania okresný súd rozhodne v novom rozhodnutí vo veci aj s prihliadnutím na to,že žaloba v časti zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 20 000,- Eur bola zamietnutá a v tejto časti
odvolanie podané stranou konania nebolo.
28. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.