Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. jún 2021

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7C/50/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819201903
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2021:5819201903.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobkyne: I. E., F.. XX.

X. XXXX, bytom W. XXX/XX, Q., zastúpená splnomocneným zástupcom: Mgr. Milan Migo, advokát so
sídlom Alej slobody 2203, Dolný Kubín, IČO: 3227581, proti žalovanému: C. E., F.. XX. XX. XXXX,
bytomW.XXX/XX,Q.,zastúpenýsplnomocnenouzástupkyňou:JUDr.MartaBojoVevurková,advokátka
so sídlom Mieru 312/13, Námestovo, IČO: 42217075, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd v y p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov žalobkyne a žalovaného tak,
že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikazuje T. Č.. XX R. R. Č.. XX, X. H.. , nachádzajúci sa R. T.

C. J.. Č.. XXXX na pozemku C KN parc.č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie v obci a k.ú. Q.,
spoluvlastníckypodielvoveľkosti6448/303901naspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachdomu
a na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 6448/303901 na pozemku CKN parcela č. XXXX/
XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 410 m2, ktorý byt a spoluvlastnícke podiely na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a príslušenstve a na pozemku, na ktorom je postavený obytný
dom, sú evidované na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a k.ú. Q..

II/ Žalobkyňa je výlučne z a v i a z a n á a o p r á v n e n á ako dlžník zo Zmluvy o splátkovom
úvere ( úver na bývanie ) č. XXXXXXXXXX, uzatvorenej dňa 16. 5. 2016 medzi sporovými stranami ako
dlžníkmi a veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00151653 .

III/Žalobkyňaje povinná zaplatiťžalovanému3647,02EURdotrochdníodprávoplatnostirozsudku.

IV/Žalobkyňaažalovanýsú povinní spoločneanerozdielnezaplatiťsúdnypoplatokzavyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 2250 EUR prostredníctvom Slovenskej pošty,

a.s. so sídlom Banská Bystrica, Partizánska cesta 9, IČO. 36 631 124, podľa priloženého platobného
predpisu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V/ Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

VI/ Každá zo strán je p o v i n n á nahradiť trovy konania štátu v rozsahu po 50%, ktoré budú vyčíslené
v uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 7. 11. 2019 žalobkyňa žiadala, aby súd vyporiadal bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov ( ďalej len „ BSM „ ), ktoré zaniklo rozvodom ich manželstva so žalovaným
tak, že do jej výlučného vlastníctva prikáže byt č. XX R. R. Č.. XX, X. H.. , nachádzajúci sa v bytovom
dome súp. č. XXXX na pozemku C KN parc.č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie v obci a k.ú.Q., spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 6448/303901 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 6448/303901 na pozemku CKN parcela
č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 410 m2. Ďalej žalobkyňa navrhla, aby súd

rozhodol, že je povinná prevziať všetky práva a záväzky dlžníka zo Zmluvy o splátkovom úvere ( úver
na bývanie ) č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 16. 5. 2016 s bankou Slovenská sporiteľňa, a.s. so
sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00151653 a aby žalovaného zaviazal zaplatiť jej sumu 5 923,88
EUR ako kompenzáciu z titulu rozdielu v hodnote majetku nadobudnutého pri vyporiadaní zaniknutého
BSM. Žalobu odôvodnila tým, že ich manželstvo so žalovaným bolo rozvedené rozsudkom Okresného

súdu Námestovo č.k. 1P/4/2018-56 zo dňa 18. 6. 2018, čím zaniklo ich BSM. Z manželstva pochádza
jedno mal. dieťa S. E., F.. XX. X. XXXX, ktorý bol zverený do osobnej starostlivosti matky a jeho otec bol
zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 150 EUR mesačne. V byte, ktorý sporové strany nadobudli
počas manželstva, býva žalobkyňa spolu s mal. S., ktorý navštevuje W. Š.P. R. Q.. Žalovaný navrhol
žalobkyni dohodu o vyporiadaní BSM, ktorú žalobkyňa neakceptovala, pretože pre ňu bol navrhovaný
predaj bytu neprijateľným riešením, rovnako aj druhá ponúknutá možnosť, že by si chcel byt ponechať

žalovaný. Žalobkyňa má o byt záujem z dôvodu, že v ňom býva spoločne s mal. S. - pričom aktuálne je
tehotná a očakávaný termín pôrodu je marec 2020. Vzhľadom na to, že žalobkyňa chce byt nadobudnúť
do svojho výlučného vlastníctva, hodlá na seba prevziať aj záväzok na splatenie zostatku úveru v
Slovenskej sporiteľni, a.s., č. úveru XXXXXXXXXX. Žalobkyňa ďalej uviedla, že od novembra 2018 platí
platby spojené s užívaním bytu ona a od októbra 2019 si žalobkyňa sama platí mesačné splátky úveru na

bývanie. Žalobkyňa navrhla, aby súd zaviazal žalovaného, aby jej doplatil 5923,88 EUR na vyrovnanie
ich podielov na aktívach a pasívach BSM, pretože podľa žalobkyne zostatková hodnota bytu v BSM je
64500 EUR, z ktorej žalobkyňa žiadala odpočítať sumu 8000 EUR ako časť kúpnej ceny, ktorú zaplatila v
prostriedkov nepatriacich do BSM, zostatok úveru je 68347,77 ( istina k 6. 11. 2019 je podľa splátkového
kalendára 40496,92 EUR, celkový zostatok úveru je vypočítaný ako rozdiel medzi „ celkovou čiastkou

spojenou s úverom „ v sume 77532,25 EUR a doteraz zaplatenými splátkami zaplatenými počnúc od 16.
5. 2016 do 6. 11. 2019 vrátane ( prvá zvýšená splátka v sume 399 EUR + 41 splátok po 214,28 EUR,
spolu zaplatená suma 9184,48 EUR ). Rozdiel medzi výškou aktív 56500 EUR a pasív - 68347,48 EUR
je - 11 847,77 EUR, z toho jedna polovica je 5 923,88 EUR, ktoré by mal žalovaný zaplatiť žalobkyni.

2. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, založených v súdnom spise a
dospel k záveru, že je potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

3. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou

vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa§148ods.1Občianskehozákonníkazánikommanželstvazanikneibezpodielovéspoluvlastníctvo
manželov.

Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil

na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

4. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobkyňa sa domáha, aby súd vyporiadal BSM, ktoré zaniklo
rozvodom manželstva so žalovaným, ktorý rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť
dňa 16. 6. 2018. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že do BSM nadobudli T. Č.. XX R. R.
Č.. XX, X. H.. , nachádzajúci sa v bytovom dome J.. Č.. XXXX na pozemku C KN parc.č. XXXX/XX
- zastavaná plocha a nádvorie v obci a k.ú. Q., spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 6448/303901 na

spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel vo
veľkosti 6448/303901 na pozemku CKN parcela č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere
410 m2 ( ďalej len byt s príslušenstvom ). Nebolo tiež medzi stranami sporné, že po rozvode manželstva
ostala v byte bývať žalobkyňa s mal. S. E., ktorý sa narodil z manželstva sporových strán. O byt prejavilizáujem obe sporové strany - žalobkyňa argumentovala tým, že v byte má bydlisko ona, mal. S. E.
aj dieťa, ktoré sa jej narodilo s novým partnerom po rozvode manželstva so žalovaným a žalovaný
uvádzal, že o byt má záujem preto, lebo potrebuje vlastné bývanie, nakoľko v súčasnosti býva u svojej

matky a aj tým, že žalobkyňa nemá dostatok peňažných prostriedkov, aby platila úver za byt. Žalobkyňa
tvrdila, že peňažné prostriedky na splatenie úveru za byt má, pretože jednak má možnosť zobrať si
úver a jednak jej partner má zabezpečené peňažné prostriedky na vyplatenie bytu. Žalovaný tvrdil,
že žalobkyňa nepreukázala schopnosť splácať úver za byt. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že
obom sporovým stranám svedčia určité hľadiská, rozhodné pre prikázanie veci do výlučného vlastníctva

jedného z manželov. Žalovaný spĺňa kritérium solventnosti a tiež skutočnosť, že po rozvode manželstva
napriek tomu, že v byte ostala bývať žalobkyňa, žalovaný sám splácal úver za byt, a to až do októbra
2019, treba vyhodnotiť tak, že žalovaný sa vyššou mierou pričinil o udržanie spoločnej veci - bytu, než
žalobkyňa. Žalobkyni svedčí hľadisko účelného využitia veci, keď má v byte svoje bydlisko spoločne s
dvoma mal. deťmi a zároveň v byte býva mal. S. E., ktorý je v osobnej starostlivosti matky - žalobkyne.
Súd má pri vyporiadaní podľa § 150 Občianskeho zákonníka prihliadnuť na potreby maloletých detí,

pričom potreba bývania je nepochybne jednou zo základných potrieb maloletého dieťaťa. Okrem mal. S.
E. má žalobkyňa navyše ešte jedno maloleté dieťa, ktoré sa jej narodilo zo vzťahu s novým partnerom
po rozvode manželstva. Podľa názoru súdu je potom potrebné byt prikázať žalobkyni, ktorej svedčí
hľadisko účelného využitia veci a v byte má bydlisko mal. dieťa, ktoré pochádza z manželstva sporových
strán. Je v záujme maloletého S. E., aby mohol ostať bývať v mieste, kde navštevuje školu a má

vytvorené sociálne väzby so svojimi spolužiakmi a priateľmi. Súd vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného o
dôvodnejobave,žežalobkyňanebudesplácaťúverzabytapotombankabudežiadaťsplácanieodneho
ešte poukazuje na to, že od októbra 2019 žalobkyňa spláca pravidelne polovicu splátok úveru za byt a
napriek tomu, že žalobkyňa je aktuálne na rodičovskej dovolenke, nepovažuje mesačnú výšku ( celej )
splátky 163,17 EUR za takú enormne vysokú, že by žalobkyňa nebola schopná ( s pomocou svojho

partnera ) ju splácať. Súd je aj názoru, že v prípade, ak by žalobkyňa riadne nesplácala hypotekárny
úver a banke by bol nútený splácať žalovaný, žalovaný by si voči žalobkyni mohol uplatniť vrátenie
týchto splátok a za účelom zabezpečenia svojej pohľadávky napr. navrhnúť nariadiť zabezpečovacie
opatrenie - zriadenie záložného práva na dotknutom byte. Súd sa priklonil k možnosti prikázania bytu
do výlučného vlastníctva žalobkyni aj z dôvodu, že žalovaný má oveľa lepšie predpoklady pre získanie

vlastného bývania, pokiaľ mu nevyhovuje bývanie u jeho matky - v tejto súvislosti však súd poukazuje na
to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pred rozvodom manželstva žalovaný skutočne prispel
na rekonštrukciu domu svojej matky, hoci nižšou sumou, ako tvrdila žalobkyňa. Súd z toho vyvodil, že
potom bol žalovaný uzrozumený s tým, že mu matka v prípade potreby manželstva poskytne bývanie
vo svojom dome. Žalovaný ani netvrdil, že by jeho matka mala výhrady k tomu, že býva v jej rodinnom

dome a potom má žalovaný vlastne potrebu bývania vyriešenú, zatiaľ čo žalobkyňa je spolu s deťmi
na bývanie v byte, ktorý je predmetom vyporiadania, odkázaná. Ani žalovaný netvrdil, že by žalobkyňa
mala nejakú inú možnosť bývania, než v dotknutom byte. Súd akceptuje, že žalovaný ako dospelý muž
má snahu získať samostatné bývanie, nie v rodinnom dome, kde býva jeho matka, avšak v porovnaní
so žalobkyňou je nepochybne v oveľa lepšej pozícii pre získanie takého bývania. Žalobkyňa je na

rodičovskej dovolenke, stará sa o dve maloleté deti a získanie nového bývania v prípade, že by bol
byt prikázaný do výlučného vlastníctva žalovaného, by bolo pre ňu oveľa komplikovanejšie ako pre
žalovaného, ktorý si musí zabezpečiť bývanie len sám pre seba a je dostatočne solventný na získanie
nového bytu - o tom možno usudzovať z toho, že pred začatím súdneho konania žalobkyni navrhoval
ako jednu z možností vyporiadania BSM aj tú, že byt prevezme on, predčasne splatí hypotekárny úver a

rozdiel medzi cenou bytu a úverom si rozdelia bývalí manželia na polovice. Súd potom za situácie, keď
obom bývalým manželom svedčia určité kritériá pre prikázanie veci do výlučného vlastníctva jedného
z manželov, považoval za súladné s princípom spravodlivosti prikázanie bytu do výlučného vlastníctva
žalobkyne. Keďže súd prikázal byt do výlučného vlastníctva žalobkyne, zároveň rozhodol, že sa stane
výlučne zaviazanou zo všetkých záväzkov, vyplývajúcich zo zmluvy o splátkovom úvere, ktorý si zobrali

na byt spoločne so žalovaným.

5. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že na nadobudnutie bytu prispela sumou 8000 Eur z peňažných prostriedkov,
ktoré boli jej výlučným vlastníctvom, žalobca to poprel. Uviedol, že má vedomosť o tom, že žalobkyňa
mala počas trvania manželstva pracovný úraz, na základe čoho jej bola vyplatená suma 8000 EUR,

ale tieto peniaze neboli použité na nadobudnutie bytu a tvrdenie žalobkyne označil za účelové. Čo
sa týka sumy 8000 EUR, žalobkyňa v žalobe uviedla, že ide o jej vlastné peňažné prostriedky, ktoré
mala ešte pred uzatvorením manželstva a ktoré boli použité na zaplatenie kúpnej ceny za byt. Bolo
na žalobkyni, aby preukázala, že suma 8000 EUR, ktorú mala pred uzatvorením manželstva, bolapoužitá na nadobudnutie spoločného bytu, teda, že z vlastných prostriedkov investovala 8000 EUR na
nadobudnutie majetku v BSM. Dôkazné bremeno ohľadne tohto svojho tvrdenia znášala žalobkyňa,
tá však na preukázanie tohto tvrdenia nepredložila ani nenavrhla žiadny dôkaz. Povinnosť tvrdenia aj

dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; spravidla ide o toho účastníka,
ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí ( z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.
22Cdo /2263/2005, zo dňa 31. 1. 2006 ).

6. Žalovaný tvrdil, že do vyporiadania BSM má byť zahrnutý aj záväzok, ktorý vznikol na základe zmluvy
o bezúčelovom úvere č. XXXXXXXXXX, poskytnutý ZUNO BANK AG vo výške 9700 EUR. Uviedol,
že tento úver bol spotrebovaný počas trvania manželstva na bežné výdavky, čo podľa neho potvrdila
aj žalobkyňa v rámci konania Okresného súdu Námestovo sp.zn. 7P/31/2019, kde uviedla, že tento
bezúčelový úver spotrebovali za trvania manželstva na bežné výdavky. Žalobkyňa s týmto tvrdením
nesúhlasila - podľa nej tento úver síce bol čerpaný za trvania manželstva, no peňažné prostriedky z neho

boli použité na rekonštrukciu rodičovského domu žalovaného, konkrétne boli podľa nej za ne zakúpené
vchodové dvere a okno. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 8. 11.
2015 súd zistil, že žalovaný ako dlžník uzatvoril s veriteľom ZUNO BANK AG, Muthgasse 26, Viedeň,
Rakúskarepublika,konajúcaprostredníctvomZUNOBANKAG,pobočkazahraničnejbanky,DigitalPark
II. Einsteinova 23, Bratislava, IČO: 36867594, zmluvu, na základe ktorej mu veriteľ poskytol bezúčelový

spotrebiteľský úver s úverovým limitom 9700 EUR. Súd tento dôkaz vyhodnotil tak, že vzhľadom na
to, že ako zmluvná strana tejto zmluvy vystupuje len žalovaný, tak z tejto zmluvy je zaviazaný ( aj
oprávnený ) výlučne on - napriek tomu, že zmluva bola uzatvorená za trvania manželstva. V rámci
vyporiadania BSM však podľa § 150 Občianskeho zákonníka môže každý z manželov oprávnený
požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa

zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Žalovaný však ani netvrdil, že by z peňazí z
pôžičky vynaložil investície na spoločný majetok, takže peňažné prostriedky, ktoré podľa jeho vlastného
tvrdenia boli spotrebované počas trvania manželstva na bežné výdavky domácnosti, nemôžu byť v rámci
vyporiadania BSM zohľadnené.

7. Z vykonaného dokazovania súd uzavrel, že sporové strany počas manželstva do BSM nadobudli byt s
príslušenstvom v hodnote 75000 EUR, čo je hodnota, na ktorej sa sporové strany zhodli na pojednávaní
dňa 19. 5. 2021. Podiel na tejto majetkovej hodnote, ktorá pripadá na každú sporovú stranu, je jedna
polovica, t.j. 37500 EUR. Žalobkyňa nadobúda tento byt do výlučného vlastníctva, žalovanému by preto
mala vyplatiť hodnotu jeho podielu 37500 EUR. Žalobkyňa však preberá ako výlučne zaviazaná záväzok

zo splátkového úveru, ktorý na nadobudnutie tohto bytu počas manželstva zobrali sporové strany. Zo
zmluvy o splátkovom úvere č. 511285640 súd zistil, že sporové strany ako dlžníci si od Slovenskej
sporiteľne, a.s. so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00151653 zobrali úver na bývanie - kúpu
bytu, vo výške 43290 EUR, ktorý sa zaviazali splácať v mesačných splátkach po 214,28 EUR. Celková
čiastka spojená s úverom je 77 532,25 EUR. Zo splátkového kalendára, ktorý je súčasťou zmluvy, súd

zistil, že záväzok sporových strán ako dlžníkov od zániku BSM dňa 16. 6. 2018 do konca úverového
vzťahu je vo výške 71990,05 EUR. Z prehľadu splácania, ktorý na pojednávaní dňa 19. 5. 2021 predložil
žalovaný a žalobkyňa potvrdila jeho správnosť však vyplýva, že v priebehu splácania banka znížila
mesačné splátky úveru z 214,28 EUR na 213,71 EUR a počnúc splátkou splatnou dňa 6. 7. 2019 na
163,17 EUR až do súčasnosti. Z tohto prehľadu splácania však nemožno zistiť, dokedy banka tieto

splátky znížila, keďže konečná splatnosť úveru je dohodnutá až na 6. 6. 2046. Hoci súd banku požiadal,
aby oznámila, aká je výška záväzku od zániku BSM až do skončenia úverového vzťahu za predpokladu
pravidelného splácania, banka oznámila súdu len výšku zostatku istiny úveru ku dňu zániku BSM. Taký
údaj pre určenie skutočnej výšky záväzku nepostačuje, pretože súčasťou mesačnej splátky úveru je aj
splátka úrokov a poplatkov. Keďže žiadny iný dôkaz žiadna zo strán nepredložila ani nenavrhla, súd z

dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu vyvodil, že výška záväzku z hypotekárneho úveru od zániku
BSM dňa 16. 6. 2018 až do skončenia úverového vzťahu dňa 6. 6. 1946 je vo výške 70760,01 EUR
( vychádzajúc z výšky splátok podľa splátkového kalendára od zániku BSM až do konečnej splatnosti
úveru v sume 71990,05 EUR, po odpočítaní nižších splátok úveru podľa prehľadu splácania na čl. 152
za obdobie od zániku BSM až do júna 2021, v celkovej sume 1230,04 EUR ) 71990,05 Eur - 1230,04

Eur = 70760,01 Eur. Keďže spoločné záväzky sa pri vyporiadaní BSM vyporiadajú analogicky ako
spoločný majetok podľa § 150 Občianskeho zákonníka, aj pri spoločných záväzkoch platí, že podiely
oboch manželov sú rovnaké. Podiel každej zo strán sporu na tomto záväzku je 35380 EUR ( 70760,01
EUR : 2 = 35380 EUR ). Po odpočítaní podielu na záväzku, ktorý preberá nad rámec svojho podielužalobkyňa, vychádza, že žalobkyňa by mala žalovanému na vyrovnanie podielov na BSM doplatiť 2120
EUR ( 37500 EUR - 35380 EUR = 2120 EUR ). K tejto čiastke treba pripočítať to, čo na úver od rozvodu
manželstva splatil žalovaný aj za žalobkyňu - medzi stranami totiž nebolo sporné, že úver od rozvodu

manželstva až do 15. 9. 2019 splácal výlučne žalovaný, teda splácal aj tú polovicu splátok, ktorá pripadla
na žalobkyňu. Žalovaný na uvedený úver od rozvodu manželstva do 15. 9. 2019 zaplatil celkovo 3054,03
EUR ( žalobkyňa to potvrdila na pojednávaní dňa 19. 5. 2021, keď súhlasila s prehľadom splácania
na čl. 152, ktorý predložil žalovaný ) , žalobkyňa je preto povinná nahradiť mu polovicu tejto sumy, t.j.
1527,02 EUR. Spolu s čiastkou 2120 EUR, čo predstavuje rozdiel medzi hodnotou bytu, ktorý nadobúda

žalobkyňa do výlučného vlastníctva a výškou spoločného záväzku z úveru, ktorý preberá žalobkyňa
ako výlučne zaviazaná, je teda žalobkyňa povinná žalovanému zaplatiť celkovo 3647,02 EUR ( hodnota
bytu 75000 EUR - výška spoločného záväzku z úveru 70760,01 Eur = 2120 EUR, 2120 EUR + záväzok
nahradiť žalovanému, čo za žalobkyňu zaplatil na spoločný úver 1527,02 EUR = 3 647,02 EUR. ). Súd
preto zaviazal žalobkyňu, aby žalovanému zaplatila túto sumu.

8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 Civilného sporového poriadku tak, že žiadnej strane
nepriznal náhradu trov konania. Súd prihliadol na špecifický charakter konania o vyporiadanie BSM,
ktoré je konaním, ktoré môže byť začaté na návrh ktoréhokoľvek z bývalých manželov a v ktorom súd nie
je viazaný navrhnutým spôsobom vyporiadania a tiež na skutočnosť, že vyporiadanie BSM je v záujme
oboch sporových strán. U žiadnej zo strán potom nemožno konštatovať, že by mala v spore (ne)úspech.

9. V konaní vznikli trovy konania štátu - vecné náklady spojené s podaním bankovej informácie. Súd
uložil každej zo sporových strán, aby zaplatila trovy konania štátu v rozsahu 50% - v nadväznosti na
rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania žiadnej zo strán, pretože v konaní nemožno konštatovať
úspech žiadnej sporovej strany.

10. Súd zároveň zaviazal sporové strany, aby zaplatili súdny poplatok za vyporiadanie BSM vo výške
2250 EUR, čo je 3% z hodnoty vecí, ktoré patria do BSM, t.j. 3% zo sumy 75000 EUR (položka 6b/
sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení ).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresný súd Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote
podané na príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline..

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.