Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. január 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/94/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3519203016
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3519203016.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov
JUDr. Ivety Anderlovej a Mgr. Mareka Anovčina v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska,
so sídlom Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 47 232 480 proti žalovanej: U. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom N. pod M. XXXX, o zaplatenie 190,13 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 10. augusta 2020, č. k. 12C/54/2019-64 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku I. o splatnosti istiny s príslušenstvom v
lehote do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a súvisiacom výroku III. o náhrade trov
konania , p o t v r d z u j e .

II. Žalobca n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 95,88 Eur a úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,45 Eur, a to všetko

do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. vo zvyšnej časti
žalobný návrh zamietol a výrokom III. žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal. Na
vec aplikoval ust. § 3 písm. a), § 4 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, § 7 ods. 1,2,3, § 8, § 9 ods. 6 písm. b, § 10
ods. 1,2,3 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a
televíziou Slovenska (ďalej len "zákon o úhrade za služby RTVS"). V odôvodnení uviedol, že žalobca sa
žalobou doručenou súdu dňa 09.10.2019 proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 190,13 Eur, úhrady

poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,45 Eur a náhrady trov konania. V dôvodoch
žaloby uviedol, že žalobca ako verejnoprávna inštitúcia v zmysle zákona č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase
a televízií Slovenska je v zmysle zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované
Rozhlasom a televíziou Slovenska aktívne vecne legitimovaný subjekt. Žalovanej zo zákona podľa § 3
písm. a) vyplýva povinnosť platiť úhrady za služby verejnosti vo výške podľa § 6 ods. 1 tohto zákona,
a to mesačne v zmysle § 7 tohto zákona. Kontrolou úhrad žalobca zistil, že žalovaná ku dňu podania
žalobného návrhu na súd nezaplatila úhradu v zmysle zákona za obdobie 01.07.2014 - 30.06.2019.

Výška dlhu žalovanej v celkovej výške 173,13 Eur pozostáva z 37 neuhradených mesačných predpisov
v kontrolovanom období, je súčinom počtu neuhradených predpisov v kontrolovanom období a sadzby
úhrady v zmysle § 6 ods. 1 zákona. Žalobca v zmysle § 10 ods. 2 zákona, písomnou výzvou vyzval
žalovanú na zaplatenie omeškanej úhrady, pokuty vo výške 17,- Eur a taktiež aj poštových sadzieb. Na
základe uvedeného žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 190,13
Eur titulom dlžných poplatkov za služby poskytnuté verejnosti vrátane pokuty a sumu 1,45 Eur titulom

úrady poštových sadzieb vynaložených v spojení s vymáhaním. Žalovanej ku dňu 30.06.2019 vznikol
nedoplatok vo výške 173,13 Eur vrátane poštových sadzieb 1,45 Eur, a to za obdobie 01.07.2014 -
30.06.2019.2. Súd prvej inštancie pred posúdením nároku preskúmaval žalovanou vznesenú námietku premlčania.
Nárok žalobcu vzhľadom na základe vznesenej námietky premlčania bol v časti, v ktorej bol žalobný

návrh premlčaný, ako nedôvodný zamietnutý. Následne súd ustálil, že nárok, ktorý zostal predmetom
konania, t.j. nezaplatené úhrady za služby od októbra 2016 boli uplatnené riadne a včas. Žalobný návrh
bol podaný dňa 09.10.2019 a úhrady je v zmysle § 7 ods. 2 zákona o úhrade za služby RTVS platiteľ
povinnýzapríslušnýkalendárnymesiaczaplatiť doposlednéhodňapríslušnéhokalendárnehomesiaca
(v trojročnej premlčacej dobe v súlade s § 101 Občianskeho zákonníka).

3. Na základe vykonaného dokazovania, z prehľadu predpisov úhrad za služby verejnosti a platieb,
ako aj predložených dokladov SIPO mal súd za preukázané, že žalovaná za obdobie od 01.07.2014
- 30.06.2019 riadne neplatila úhrady za služby verejnosti podľa zákona o úhrade za služby verejnosti
ako odberateľ elektrickej energie na odbernom mieste Bzince pod Javorinou 1137. Z tvrdenia žalobcu

a z prehľadu predpisov úhrad za služby verejnosti a platieb vyplýva, že celková dlžná suma úhrad za
uvedené obdobie predstavuje 173,13 Eur. Výzvou zo dňa 21.06.2019 adresovanou žalovanej, vyzval
žalobca žalovanú na úhradu nedoplatku ku dňu 30.06.2019 vo výške 174,58 Eur (vrátane poštových
sadzieb 1,45 Eur) v lehote najneskôr do 30 dní od doručenia výzvy s upozornením, že v prípade jeho
neuhradenia si žalobca proti žalovanej uplatní aj pokutu vo výške 17,- Eur. Výzva bola žalovanej

doručená do vlastných rúk dňa 28.06.2019, čo vyplýva z pripojenej doručenky. Žalovaná ako odberateľ
elektrickej energie na odbernom mieste N. pod M. XXXX mala povinnosť vždy do posledného dňa
príslušného kalendárneho mesiaca zaplatiť mesačne úhradu vo výške 4,64 Eur, pričom túto povinnosť si
v rozhodnom období od októbra 2016 do júna 2019 riadne a včas neplnila. Podľa prehľadu vykonaných
úhrad predložených žalobcom bolo zistené, že žalovaná zaplatila za mesiace apríl 2017 až august 2017,

za mesiac október 2017, december 2017, mesiace január 2018 až marec 2018, júl 2018 a august 2018.
Z dokladov predložených žalovanou bolo zistené, že žalovaná zaplatila za mesiac september 2017 a
mesiace apríl 2018 až jún 2018, teda v rozhodnom období žalovaná nezaplatila úhrady za 17 mesiacov,
a preto súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť 78,88 Eur za nezaplatené úhrady (17 mesiacov x 4,64
Eur), v zmysle § 10 ods. 3 zákona o úhrade za služby RTVS pokutu vo výške 17,- Eur a v zmysle §

121 ods. 3 Občianskeho zákonníka náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 1,45 Eur. Vo
zvyšnej časti žalobný návrh zamietol, pretože nárok žalobcu zanikol splnením, teda zaplatením úhrad.
Lehotu na splnenie uloženej povinnosti určil žalovanej v súlade s § 232 ods. 3 CSP, keďže neboli zistené
zákonné podmienky pre určenie dlhšej lehoty na splnenie povinnosti. O nároku na náhradu trov konania
rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 CSP, v spojení s § 262 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého ak mala strana

vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca po posúdení pomeru úspechu je úspešnejšou
stranou sporu v rozsahu 2,38 % (úspech žalobcu v rozsahu 51,19 % (97,33Eur/190,13 Eur) - 48,81 %
úspech žalovanej), teda v minimálnom rozsahu, a preto súd rozhodol, že ani jednej zo strán nepriznal
právo na náhradu trov konania.

4. Proti tomuto rozsudku, výroku I. o určení lehoty splatnosti dlžnej sumy, podala žalovaná v zákonom
stanovenej lehote odvolanie. Uviedla, že žiada o prehodnotenie vyplatenia sumy v lehote 3 dní, nakoľko
je momentálne na OČR a z finančných dôvodov nie je možné , aby dlžnú čiastku zaplatila naraz.

5. Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad V8hom zo dňa 6. apríla 2021, č.k. 12C/54/2019-68
súd vyzval žalovanú, aby súdu oznámila, či súd má považovať podanie za odvolanie proti uvedenému
rozsudku alebo len za vyjadrenie vo veci. Súčasne bola poučená, že v prípade lehoty určenej súdom na
zaplatenie sumy sa má obrátiť na žalobcu za účelom dohodnutia odlišného spôsobu splnenia povinnosti.
Uznesenie prevzala žalovaná dňa 4.5.2021.

6. Žalobca v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že žalovaná nenamieta
žiadne nové skutočnosti, iba žiada o splátkový kalendár. V prípade, že žalovaná nebude schopná
uhradiť súdnym rozhodnutím priznanú pohľadávku, tak v zmysle zákona č. 176/2004 Z. z. o nakladaní
s majetkom verejnoprávnych inštitúcií v znení neskorších predpisov, môže požiadať o uzatvorenie

dohody o splátkach . Na uzatvorenie takejto dohody musia byť splnené zákonom stanovené podmienky
a predovšetkým žalovaná bude musieť preukázať zhoršenie ekonomických alebo sociálnych pomerov,
pre ktoré nemôže zaplatiť celý dlh naraz. Žalovaná nepreukázala zhoršenie svojich ekonomických alebo
sociálnych pomerov, ktoré jej bránia zaplatiť naraz celý dlh, preto je uzatvorenie dohody o splátkachvylúčené . V prípade, že súd rozhodne o zaplatení žalovanej sumy v splátkach, žalobca bude takéto
rozhodnutie rešpektovať. Súd prvej inštancie úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Rozsudok súdu prvej inštancie

je vecne správny a preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Ďalšie vyjadrenia strany sporu nepodali.

8. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a 380 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej len "CSP") bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods.
1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. , v časti určenia
splatnosti istiny s príslušenstvom a súvisiacom výroku III. o trovách konania je potrebné podľa § 387
CSP ako vecne správny potvrdiť.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu súdu prvej inštancie v časti
určenia lehoty splatnosti dlžnej sumy .

10. Podľa § 232 ods. 2, 3, 4 CPS , ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je 3 dní a plynie

od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak. Súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

11. Citované ustanovenie upravuje všeobecnú lehotu na plnenie 3 dni, ktorá začína plynúť od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže tiež povoliť plnenie v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti
určí, pričom hľadiskami pre úvahu súdu či má žalovanej, ktorej platobnú povinnosť určil, priznať výhodu
splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovanej a v konaní prejavená
snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich

nedodržania a skutočnosť, či by prípadne zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním
jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade, vzhľadom na osobné pomery žalovanej, príliš ťaživé.

12. V danej veci bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 95,88 eur a úhradu
poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,45 eur, a to všetko do troch dní odo dňa

nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Z dikcie ust. § 232 ods. 4 CSP vyplýva, že súd môže povoliť
plnenie v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, pričom hľadiskami pre úvahu súdu,
či má žalovanej , ktorej platobnú povinnosť určil, priznať výhodu splátok sú najmä, aby nedošlo k
neprimeranému znevýhodňovaniu žalobcu, platobná schopnosť žalovanej, výška priznaného plnenia.

13. V odvolaní žalovaná uviedla, že je t. č. na OČR a z finančných dôvodov nie je schopná zaplatiť dlžnú
sumu naraz. Žalovaná na preukázanie svojich tvrdení nepredložila listinný dôkaz o svojich majetkových
a zárobkových možnostiach. Žalobca sa k tomuto návrhu žalovanej vyjadril. Uviedol, že nesúhlasí so
splatením dlžnej sumy v splátkach, nakoľko žalovaná nepreukázala svoje zárobkové možnosti, pričom
ak súd rozhodne o splácaní dlžnej sumy v splátkach, rozhodnutie bude rešpektovať.

14. Odvolací súd v zmysle uvedeného dospel k záveru, že v danej veci nezistil okolnosti, ktoré by
odôvodňovali povoliť žalovanej zaplatenie priznanej istiny s príslušenstvom v mesačných splátkach.
Žalovaná , aj keď v odvolaní uvádza, že je v zlej finančnej a životnej situácii, nakoľko je na OČR , okrem
tohto tvrdenia nepredložila žiadny dôkaz, ktorým by túto zlú finančnú situáciu preukázala. I napriek

výzve súdu prvej inštancie žalovaná svoje podanie nedoplnila, z obsahu spisového materiálu takéto
okolnosti nevyplývajú, preto odvolací súd nepovažoval odvolanie žalovanej za dôvodné. Na určenie
dlhšej lehoty splatnosti existencia dôležitých dôvodov preukázaná nebola, čo však nediskvalifikuje
sporové strany mimosúdne sa na dlhšej lehote splatnosti, prípadne na možnosti prisúdenú sumu splácať
v splátkach dohodnúť mimosúdne tak, ako to dôvodne dal do pozornosti žalobca.

15. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o náhrade trov konania, teda podľa úspechu v konaní,
ktorú skutočnosť odvolací súd konštatuje aj napriek tomu, že konkrétnymi dôvodmi výrok o náhrade trov
konania nebol odvolaním napadnutý, avšak ide v zmysle § 367 ods. 2 CSP o výrok závislý.16. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku I. v
časti určenia splatnosti istiny s príslušenstvom,a súvisiacom výroku III., ako vecne správne potvrdil

podľa § 387 ods. 1 CSP.

17. Úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v zmysle § 396 ods. 1
a § 255 ods. 1 CSP, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).