Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. február 2022

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoE/73/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4208200327
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Šaligová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4208200327.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr.
Sone Zmekovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou spoločnosťou
Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: Q. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. XXXX/XX, XXX XX J., o vymoženie pohľadávky v sume 3.720,37 eura s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 8Er/16/2008-13 zo dňa
02.03.2010 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením odložil výkon exekúcie do právoplatného rozhodnutia
o zastavení exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 56 ods. 2, § 57 ods. 1, 2 zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok"), ako aj ustanoveniami § 35, § 45 ods. 1, 2
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Poukázal na to, že preskúmaním rozhodcovského
rozsudku Stáleho Rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom I. W. , O..I.., č. SR XXXX/XX zo dňa
XX.XX.XXXX dospel k záveru, že odklad výkonu exekúcie je dôvodný. Odklad exekúcie môže byť okrem
iného spojený aj s tým, že možno dôvodne očakávať, že na základe zákonom ustanovených skutočností
dôjde k zastaveniu exekúcie. Vo všeobecnosti možno mať za to, že pred povolením odkladu podľa tohto
ustanovenia zákona by malo byť aspoň osvedčené, že sa začalo konanie, ktorým následkom môže
byť právna skutočnosť vyvolávajúca zastavenie exekúcie. Takouto skutočnosťou v danej veci môže byť
na základe exekučného titulu plnenie zákonom nedovolené, v rozpore s dobrými mravmi a môže byť
nevykonateľné. V predmetnom konaní sa právnou ochranou rozumie preskúmavanie rozhodcovského
rozsudku a príslušnej zmluvy o úvere, ktorá je právnym základom exekučného titulu, aby bolo možné
náležite rozhodnúť o zastavení exekúcie. Len z exekučného titulu nebolo možné s určitosťou zistiť, z
akých položiek pozostáva vymáhaná istina. V rozpore s dobrými mravmi sa javí aj dohodnutý úrok z
omeškania vo výške 0,25 % denne (t.j. 91,25 % ročne). Len na základe rozhodcovského rozsudku súd
nemohol jednoznačne vec vyhodnotiť a preto bolo potrebné získať podklady pre vydanie exekučného
titulu. Z tohto dôvodu predložil oprávnený na výzvu súdu Zmluvu o úvere (avšak je potrebné si vyžiadať
aj celý rozhodcovský spis). Až po dôkladnom preskúmaní rozhodcovského spisu a jeho príloh (zmluvy
o úvere) môže súd náležite zistiť právny stav veci.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť. Súdu prvej inštancie vytýkal predčasnosť rozhodnutia v otázke aplikácie § 45 zákona
o rozhodcovskom konaní. Namietal, že z napadnutého uznesenia nevyplýva jediný právne relevantný
dôvod, z ktorého by bola zrejmá opodstatnenosť povolenia odkladu exekúcie. Konajúci súd buď nebol
právnym predpisom splnomocnený na rozhodnutie o odklade exekúcie ex offo alebo má vedomosť o
skutočnostiach, na základe ktorých dôjde k zastaveniu exekúcie. V takom prípade mal súd exekúciu

bezodkladne zastaviť. Zároveň namietal aj odôvodnenie napadnutého uznesenia, ktoré je nedostatočné
a neodôvodňuje zákonným spôsobom rozhodnutie súdu uvedené vo výrokovej časti napadnutého
uznesenia. Za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie možno považovať aj nedostatok riadneho
a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Záverom tiež poukázalna aplikáciu smernice
Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a rozhodcovskú
doložku obsiahnutú v Zmluve o úvere.

3. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené. Preto napadnuté
uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

4. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového
poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2)
Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa
povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie
exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú
ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Naposledy bol
Exekučný poriadok rozsiahlejšie novelizovaný zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorý v prechodnom ustanovení
§ 243h ods. 1 prvej vety upravil, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania
začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

5. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa XX.XX.XXXX,
kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal dňa
XX.XX.XXXX o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým
je v tomto konaní rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou
I. W. O..I.., sp. zn. SR XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý mal podľa vyznačenej doložky
nadobudnúť právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX. Súd prvej inštancie
dňa XX.XX.XXXX vydal poverenie na vykonanie exekúcie, na základe vyššie uvedeného exekučného
titulu. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením o odklade výkonu exekúcie do
právoplatného rozhodnutia o zastavení exekúcie z dôvodu podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku.

6. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, aj bez
návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.

7. Inštitút odkladu exekúcie, upravený v § 56 Exekučného poriadku predstavuje procesný úkon
súdu, ktorým sa zabraňuje bezprostrednému vykonaniu exekúcie. Je prejavom zásady ochrany a
obrany povinného pri uskutočnení exekúcie. Zabezpečuje ochranu povinného a umožňuje oddialiť
nútený výkon rozhodnutia na určitú dobu, a to buď dočasne, alebo smeruje k úprave pomerov medzi
oprávneným a povinným pred definitívnym zastavením exekúcie, ktorá bráni vzniku bezdôvodného
obohatenia oprávneného alebo nárokov na náhradu škody. Účel odkladu vyžaduje, aby mohlo byť
odložené uskutočnenie nariadeného výkonu rozhodnutia už v čase, keď následky nariadenia výkonu
bezprostredne hrozia. Odklad exekúcie môže byť spojený s tým, že možno dôvodne očakávať, že
na základe zákonom stanovených skutočností dôjde k zastaveniu exekúcie. Ustanovenie § 56 ods.
2 Exekučného poriadku tak odkazuje na ustanovenie § 57 Exekučného poriadku. Povolenie odkladu
podľa ustanovenia § 56 ods. 2 Exekučného poriadku predpokladá preukázanie takých okolností, že
možno dôvodne očakávať, že dôjde k zastaveniu exekúcie za podmienok podľa § 57 ods. 1 Exekučného
poriadku. Vo všeobecnosti možno povedať, že pred povolením odkladu podľa tohto ustanovenia by
malo byť aspoň osvedčené, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorých výsledkom môže byť
právna skutočnosť vyvolávajúca zastavenie exekúcie.

8. Oprávnený v odvolaní namietal, že z uznesenia súdu prvej inštancie nevyplýva jediný právne
relevantný dôvod, z ktorého by bola zrejmá opodstatnenosť povolenia odkladu exekúcie. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie, s ktorým sa plne
stotožňuje, z ktorého jednoznačne vyplýva, že dôvodom povolenia odkladu exekúcie je skutočnosť, že
možno očakávať zastavanie exekúcie z dôvodu, že na základe rozhodcovského rozsudku sa vymáha
právom nedovolené plnenie alebo plnenie odporujúce dobrým mravom. Námietku oprávneného preto
odvolací súd nepovažuje za dôvodnú, spôsobilú privodiť zmenu alebo zrušenie odvolaním napadnutého
uznesenia.

9. Rovnako, odvolací súd nepovažoval námietku absencie riadneho odôvodnenia za právne relevantnú,
pretože súd prvej inštancie v napadnutom uznesení, stručne a jasne vysvetlil dôvody, pre ktoré povolil
odklad exekúcie.

10. Okrem uvedeného, v danom konaní bude potrebné podrobiť prieskumu aj platnosť uzavretia
rozhodcovskej doložky medzi oprávneným a povinným, ktorú bude súd prvej inštancie skúmať
po právoplatnosti odkladu exekúcie. Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že ak v určitej
veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy/doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd
a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval
rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval
by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu
„rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského
konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom
konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej doložky, prevzal rozhodcovský rozsudok a
nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom
súde, je irelevantná (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13. 10. 2011).
V nadväznosti na uvedené je treba poukázať aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 2007 sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovanom v Zbierke stanovísk
a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu,
ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená.“

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 1. 6. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.