Rozsudok – Zmluvy Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. júl 2018

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19C/448/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711206971
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kuzmová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:1711206971.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobcov: 1/ Ing. Vladimír S., nar.
XX.X.XXXX, bytom Y. 8, Senec, 2/ Ing. Silvia S., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. 8, Senec, obaja zast.
Mgr. Monikou Martonovou, advokátkou so sídlom Vajnorská 8/A, Bratislava, IČO: 35 101 130 proti
žalovanému: ARRIVA NITRA a.s., IČO: 36 545 082 so sídlom Štúrova 72, Nitra, zast. JUDr. Marekom
Ďuranom, advokátom so sídlom Štefánikova 34, Nitra, IČO: 30 788 285, o ochranu osobnosti v zmysle
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške vyjadrenej sumou 100 000 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3 300 eur do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti náhrady nemajetkovej ujmy súd žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou Okresnému súdu Pezinok dňa 30.5.2011 domáhali, aby súd
zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť im náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške
vyjadrenej sumou 100 000 eur a nahradiť im trovy konania.

2. Svoju žalobu odôvodnili tým, že u žalovaného si vyplnením formulára Objednávka prepravy, ktorý
bol dostupný na web stránke www.veolia-transport.sk objednali pre
svadobčanov v maximálnom počte 57 osôb prepravu autobusom typu CROSSWAY 12,5 na svadbu
i zo svadby v dňoch 30.5.2009 a 31.5.2009, pričom ako miesto nástupu cestujúcich žalobca v 1.
rade konkretizoval „Obecný úrad Červený Hrádok“ a čas nástupu uviedol 30.5.2009 o 13:45 hod.
a miesto návratu bolo žalobcom definované ako „Obecný úrad Červený Hrádok“ s časom návratu
31.5.2009 o 5:00 hod. Detaily prepravy a trasy špecifikoval vo formulári ako svoje zvláštne prianie
nasledovne: „Autobus prosím pristaviť 30.5.2009 o 13:45 - Obecný úrad Červený Hrádok. Preprava osôb
do Topoľčianok - kostol. Po skončení svadobného obradu preprava osôb k hotelu Vion zlaté Moravce,
následne autobus môže odísť. Pristaviť autobus 31.5.2009 o 13:00, následne preprava osôb k OÚ
Červený Hrádok. Je potrebné brať do úvahy možné čakania pri nastupovaní, skončení obradu...“ Žalobca
v 1. rade dňa 12.5.2009 do pokladne žalovaného, prevádzkareň Zlaté Moravce uhradil zálohu vo výške
90 eur, o čom mu žalovaný vydal príjmový pokladničný doklad číslo 284972. Dňa 29.5.2009 sa žalobca v
1. rade prostredníctvom svojej matky telefonicky spojil s prevádzkou žalovaného v Zlatých Moravciach,
aby sa ubezpečil, či vodič, ktorý má vykonať prepravu vie kde sa v Červenom Hrádku nachádza obecný
úrad. Pracovníčka žalovaného potvrdila objednávku a uistila matu žalobcu v 1. rade, že je všetko v
poriadku, autobus bude pristavený tak, ako bolo dojednané a teda nie je potrebné, aby mal žalobca
telefonický kontakt na vodiča. Aj napriek uvedeným dojednaniam si žalovaný svoju povinnosť nesplnil

tak ako sa so žalobcom v 1. rade dohodol, dňa 30.5.2009 autobus pred Obecný úrad Červený Hrádok
nepristavil, žalobca v 1. rade sa s ním nevedel spojiť, preto musel hľadať náhradné spôsoby ako prepravu
svadobčanov zabezpečiť, na miesto sobáša v kostole sa dostavil neskôr, duchovný rímskokatolíckej
cirkvi ani nevyšiel von z kostola a neodviedol snúbencov k oltáru. Dostalo sa im poníženia. Ďalšie „fiasko“
zažili žalobcovia počas zábavného programu, kedy z dôvodu svadobného posunu vyvolaného neskorým
príchodom svadobčanov tvorca zábavného programu ohlásil prvý tanec novomanželov s rodičmi práve
vo chvíli, kedy matka žalobcu v 1. rade telefonovala so zamestnancom žalovaného, a preto na parket
neprišla. A tak sa stalo, že žalobca v 1. rade stál na parkete ako sirota, namiesto toho, aby na svadbe
tancoval so svojou matkou. Počas celej svadobnej hostiny svadobčania konzultovalai, dojednávali a
hľadali spôsob, ako sa dostať po polnoci do svojich domovov, keďže pochopili, že spoliehať sa na
služby žalovaného nie je vskutku prezieravé. Rok pripravovaná a zaplatená svadba prebehla nedôstojne,
nakoľko žalovaný nebol schopný zabezpečiť triviálnu záležitosť a takto im zničil svadbu. Táto udalosť sa
stala na nasledujúce obdobie predmetom, debát, špekulácií, klebiet, ohováraní a hľadaní dôvodov, pre
ktoré žalobcu v 1. rade podľa niektorých „boží“ trest postihol. Žalobca v 1. rade u žalovaného písomne
uplatnil náhradu vzniknutej ujmy, čo do škody v zmysle nákladov spojených so svadbou a v zmysle
náhrady za stratu času v súvislosti s prípravou svadby, ako aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
za porušenie práva žalobcov na pokojný svadobný obrad, za sťaženie a skomplikovanie uzavretia
manželstva žalobcov slávnostným vyhlásením snúbencov, za znemožnenie uchovania si príjemných
spomienok na uzavretie manželstva, za nenaplnenie a prekazenie realizovania predstáv žalobcov o
udalostiach súvisiacich s uzavretím manželstva, ako aj za zníženie dôstojnosti a vážnosti žalobcov v
spoločnosti spolu v sume 170 200 eur. Nakoľko žalovaný bol ochotný žalobcom uhradiť len sumu vo
výške 3 300 eur, domáhajú sa žalobcovia v nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti svojich práv
žalobou a od žalovaného požadujú úhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške vyjadrenej sumou
100 000 eur.

3. Podaním zo dňa 23.1.2015 sa k žalobe vyjadril žalovaný prostredníctvo právneho zástupcu, ktorý
vzniesol námietku miestnej príslušnosti Okresného súdu Nitra s poukazom na ust. § 88 ods. 1 písm. o)
Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaný v súvislosti so vzniknutou ujmou poukazuje na skutočnsoť,
že v zmysle paltnej právnej úpravy, ako aj v zmysle konštantnej judikatúry, fyzická osoba má právo
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za kumulatívneho splnenia dvoch podmienok, a to: 1.
morálne zadosťučinenie nie je v konkrtétnom príapde postačujúce, 2. neoprávneným zásahom došlo k
zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Tvrdenie žalobcov,
že meškaním autobusu došlo k „prekazeniu ich svadby“ je jednoznačne nepravdivé a v rozpore s realitou.
Je možné konštatovať, že žalovaný jednak zabezpečil žalobcom riadne morálne zadosťučinenie, pričom
bol zároveň pripravený nahradiť spôsobenú ujmu aj peňažnou sumou a zároveň porušenie povinnosti
žalovaného nedosahuje takú intenzitu neoprávneného zásahu do súkromia, že je nevyhnutné nahradiť
žalobcom nemajetkovú ujmu peňažným zadosťučinením. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že ani jeden z
nevyhnutnýc predpokladov na priznanie peňažného zadosťučinenia nebol naplnený a nárok žalobcov na
náhradu nemajetkovej ujmy v požadovanej sume považuje žalovaný za právne neodôvodnený. Žalovaný
zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaní mohli sled nepriaznivých udalostí ovplyvniť vlastným
konaním. Žalovaný nespochybňuje pochybenie svojich zamestnancov, z uvedeného dôvodu žalobcom
zaslal ospravedlnenie a žalobcom ponúkol odškonenie, avšak v žiadnom prípade sa nemôže stotožniť
s deklarovanou mierou zásahu do osobnostných práv a s požadovanou sumou nemajetkovej ujmy.

4. Z dôvodu miestnej nepríslušnosti došlo dňa 29.7.2015 podľa § 105 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku k postúpeniu veci na Okresný súd Nitra.

5. Podaním doručeným súdu dňa 21.10.2015 žalobcovia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
špecifikovali, ako dospeli k výpočtu náhrady nemajetkovej ujmy. Žalobcovia pri určení výšky náhrady
nemajetkovej ujmy zoľadnili závažnosť následkov, ktoré im vznikli a naďalej vznikajú tak v súkromnom
živote ako aj v spoločenskom živote, pričom v súlade s právnym názorom vysloveným v náleze
Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 492/2012-67 majú žalobcovia oprávnene za to, že z ústavného
hľadiska je neakcepovateľné, aby súdy privilegovali pri rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy
predstaviteľov verejnej moci pred inými („bežnými“) občanmi. S prihliadnutím na uvedené požadujú od
žalovaného náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške vyjadrenej sumou 100 000 eur.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, výsluchom strán sporu a svedkov
Gabriela P., I. S., H. S., O. P., D. P., S.. Z. H. Kováčovej, F.. Y. H., S. N., F.. V. G., prehratím častí
videozáznamu zo svadby a zistil tento skutkový stav:

7. Žalobca v 1. rade si u žalovaného objednal prepravu svadobčanov spred Obecného úradu Červený
Hrádok do Topoľčianok, následne do Zlatých Moraviec a následne späť do Červeného Hrádku,
žalovanému na jeho výzvu uhradil zálohovú faktúru vo výške 90 eur. Žalovaný mal dňa 30.5.2009
o 13:45 hod pred Obecný úrad v Červenom Hádku pristaviť autobus, čo žalovaný nezabezpečil. Z
uvedeného dôvodu žalobca ako aj časť svadobčanov neprišli na miesto svadobného obradu včas, čo
žalobcovia vnímajú ako neoprávnený zásah do práva na súkromie, do práva na česť, dôstojnosť a
vážnosť, dôsledkom čoho je ujma, ktorá podľa názoru žalobcov svojou povahou a stupňom závažnosti
opodstatňuje tak nemateriálnu ako aj materiálnu satisfakciu.

8. Z výsluchu žalobcu v 1. rade súd zistil, že tento si u žalovaného objednal dopravu, pričom v uvedený
svadobný deň mal prísť autobus žalovaného pre jeho hostí pred obecný úrad v Červenom Hrádku a
odviesť ich do kostola v Topoľčiankach, kde sa mal o 14:30 uskutočniť sobáš. On so žalobkyňou v 2. rade
bol v Topoľčiankach skôr, fotili sa v parku pri žrebčíne a asi o 13:00 sa dozvedel z telefonátu, že autobus
pre jeho hostí o 13:45 neprišiel. Bolo potrebné riešiť túto situáciu a zabezpečiť prevoz jeho 30-tich hostí
z Červeného Hrádku do Topoľčianok. Ako posledné ho napadlo, že by pre hostí mohol ísť autobus
SAD Prievidza, ktorý bol v tom čase na cete z Partizánskeho do Topoľčianok a tento autobus prišiel do
Topoľčianok pred kostol o 14:00 hod. Požiadal vodiča, aby išiel pre jeho hostí do Červeného Hrádku, čo
je asi 20 km a keďže vodič cestu nepoznal, poslal s ním aj ďalšieho vodiča s autom. Po fotení začalo pršať
a on sa v parku so žalobkyňou v 2. rade nemal kam schovať. Medzi hosťami, ktorí im prišli do kostola
zablahoželať bol aj jeho zamestnávateľ z Bratislavy, tento sa ho opýtal, či sme si svadbu rozmysleli,
keď meškajú. Toto sa ho veľmi dotklo a bol nahnevaný. Keďže obrad sa nemohol začať o 14:30 ako
bolo naplánované, kňaz bol nahnevaný, pred kostol prišli až o 15:10 hod, pričom mali dohodnuté, že
kňaz príde pre nich pred kostol a privedie ich pred oltár. Kňaz keďže bol nahnevaný po nich pred kostol
neprišiel, omša sa skrátila, obrad nemal taký priebeh ako mal mať. Ďalší problém bol po obrade, kedy
bolo treba okrem nich 58 svadobných hostí prepraviť do hotela VION v Zlatých Moravciach, ich vodič
odviezol najprv ich a následne sa vrátil pre zvyšných 12 hostí, čo spôsobilo meškanie. Z Topoľčianok do
Zlatých Moraviec je asi 5 km. Všetci mali pokazenú náladu, keď animátor vyhlásil, že nasleduje tanec s
rodičmi, tak jeho rodičia tam neboli prítomní. Poslal ľudí hľadať mamu, nevedel, že práve telefonovala
so zamestnancom žalovaného, aby zabezpečila prepravu pre hostí zo svadby, čo jej vyčítal a dostal sa
do slovnej potýčky s mamou. So žalobkyňou v 2. rade spolu chodli 6 rokov, svadbu si plánovali viac
ako rok, pripravovali pozvánky, navštevovali svadobné veľtrhy, ale priebeh svadby vôbec nebol podľa
ich predstáv, chýbala tam nálada. Je kresťan katolík, druhú svadbu mať v kostole nemôže a táto svadba
ani zďaleka perfektná nebola. Celkovo do svadby investovali asi 3 000 až 4 000 eur.

9. Žalobkyňa v 2. rade na pojednávaní uviedla, že zabezpečovala prepravu jej hostí z Partizánskeho
do Topoľčianok, kde sa mal uskutočniť svadobný obrad, prišla skôr, pretože o 13:00 sa so žalobcom
v 1. rade fotili. Uprostred fotenia sa žalobca v 1. rade dozvedel, že pre hostí neprišiel autobus, preto
začal vybavovať prepravu. Keď prepravu zabezpečil tak ako bolo povedané, ostali stáť v parku na daždi,
pršalo jej na účes, ktorý jej kaderníčka tvorila 2 hodiny, ku kostolu prišli neskoro. Od svadby v kostole
si sľubovala, že bude oveľa krajšia ako obyčajná svadba, mali o nej svoje predstavy, bolo dohodnuté,
že do kostola ich privedie kňaz, keď však začal hrať svadobný pochod, kňaz pre nich neprišiel, hádzal
na nich vražedné pohľady, videli, že je nahnevaný, obrad bol kratší než mal byť a po obrade sa museli
ísť ospravedlniť, čo ich hnevalo a bolo dosť trápne. Následne boli na 2 až 3 svadbách u známych a
sesterníc, pričom na každej bolo podotknuté, že dúfajú, že autobus im príde, nie ako im. V auguste 2015
boli na ďalšej svadbe u sesternice a aj ona sa jej spýtala, či ich svadbu už rozdýchali.

10. Svedok A. P. zamestnaný u žalovaného ako koordinátor dopravy na pojednávaní potvrdil, že
žalobca v 1. rade mal objednaný autobus na svadbu, na ktorú tento autobus nebol pripravený, pretože
nastala chyba v komunikácii medzi obchodnou zástupkyňou a dispečermi a dispečer následne autobus
na svadbu neposlal. Pristavenie autobusu v prípade, že je autobus riadne pripravený prebieha tak,
že obchodná zástupkyňa preberie objednávku od objednávateľa, zaeviduje ju do systému, odovzdá
dispečerovi, ktorý vybaví vodiča dokladmi a pošlú ho autobusom na objednané miesto. Obchodná
zástupkyňa od žalobcu v 1. rade prijala objednávku vo forme elektronického formuláru. V prípade, že sa
niečo takéto stane, objednávateľ môže telefonicky zavolať žalovanému a pošle sa na miesto náhradný

vodič. V tomto prípade sa žalobcovia na pevnú linku žalovaného nedovolali preto, lebo ju v sobotu
nemal kto zdvihnúť. Momentálne na predchádzanie takýmto situáciám už majú zavedený systém, ktorý
zabezpečuje aj to, aby sa takýto problém čo najskôr odstránil.

11. Svedok I. S., otec žalobcu v 1. rade uviedol, že má len jedného syna, preto svadbu dôkladne
pripravovali a mala prebehnúť tak, ako to na svadbe chodí. Autobus mal byť pristavený o 13:30 hod. Keď
bolo 5 minút po 13:30 začal mať zlý pocit, volali na číslo, ktoré mal žalovaný uverejnené, telefón však
nikto nezdvíhal. Žiadny iný kontakt nepoznali, preto sa spojil so žalobcom v 1. rade a dohodli sa, že pre
nich príde autobus, ktorý prišiel z Partizánskeho do Topoľčianok pre rodinu nevesty. Tento autobus kým
prišiel z Topoľčianok do Červeného Hrádku je to 17 km, ešte aj blúdil kým ich našiel, všetko sa tým pádom
poposúvalo. Kňaz, ktorý ich mal čakať pred kostolom ich nečakal. Pripadalo mu to ako mimo reality. V
ten deň bol ešte aj lejak, keďže autobus nebol pripravený včas, všetko sa posunulo, prišli neskoro do
hotela. Mladomanželské sólo malo byť na začiatku svadby, a keďže s manželkou riešil otázku kto príde
pre hostí, s jeho synom počas sóla nemohla matka tancovať. Boli z toho v strese, až v takom, že do
23:00 hod zabudol rozložiť pálené, že na stole nie je pálené ho museli hostia upozorniť, za čo sa veľmi
hanbil. Svadbu mali nachytanú tak, aby všetko klaplo a týmto sa to pokazilo. V obci sa po svadbe našli
takí podpichovači, ktorí mu pripomínali, že autobus neprišiel včas.

12. Svedkyňa H. S. na pojednávaní uviedla, že v deň svadby do kultúrneho domu prichádzali hostia a
o 13:45 mal prísť autobus žalovaného, pričom chystali pohostenie aj pre vodiča. Keď autobus neprišiel
ani pred 14:00 hod, volali na všetky zverejnené čísla, ale nikto telefón nedvíhal. Keď už bolo veľa hodín,
volala žalobcovi v 1. rade a on potom zorganizoval autobus z Partizánskeho. Mala od začiatku pokazenú
svadbu, sadla si na zlé miesto v kostole. Ku nej si potom prisadol aj jej manžel, a vôbec nesedeli pri ich
rodine, čo si všimla až na videu a tiež ženích a nevesta nečítali prvé a druhé čítanie, čítalo to malé dievča,
asi na to zabudli. V hoteli meškali, bol prípitok, podávalo sa predjedlo. Telefonovala s p. Farkašom, ale
pre hluk a hudbu nič nepočula, preto zišla o poschodie nižšie, kde sa jej p. Farkaš začal v telefóne
ospravedlňovať, hovoril, že ľudí zo svadby odvezú, slovo dodržal a ráno o 4.00 autobus prišiel. Bola
to ale pokazená svadba, človek robí jednu svadbu, vynakladá na to všetko a niekto mu ju pokazí. Keď
sa vrátila späť na poschodie, už ju hľadali, pretože mala ísť so synom tancovať. Syn jej vyčítal, že kde
behala, že on ostal na parkete sám ako sirota. Mali nepríjemný rozhovor, až sa rozplakala. Bolo to celé
pokazené. Následne do roboty prišiel za ňou p. Farkaš, ktorý sa jej ospravedlnil a vracal jej peniaze za
objednávku, tieto si nezobrala, boli to synove peniaze. Na druhý deň prišla za ňou mladá pani z Veolie,
že ju poslal pán riaditeľ aby sa ospravedlnila. Pýtala sa jej akú finančnú odmenu chce, že ona to uhradí,
že je za to zodpovedná, odkázala ju na syna.

13. Svedok O. P. sa vyjadril, že on zabezpečoval autobus pre nevestu, zaplatil autobus v Partizánskom,
tento autobus pre ich hostí prešiel. Zaviezol ľudí pri kostol v Topoľčiankach, bolo sychravé počasie,
prišli tam s malou rezervou a tesne pred tým, ako tam prišli mu volala dcéra, že zaťovej rodine neprišiel
autobus. Požiadal preto ich šoféra, aby išiel do Červeného Hrádku pre rodinu zaťa, zať poskytol auto,
ktoré navigovalo vodiča autobusu do Červeného Hrádku. Tam sa pred kultúrnym domom naložila rodina.
Jeho rodina zatiaľ čakala pred kostolom. Farár medzitým párkrát vyšiel von, po svadbe farár nevyprevadil
mladomanželov pred kostol, bol nervózny. Ich autobus sa musel 2x otočil do Vionu, aby sa tam obe
rodiny dostali. V hoteli tiež boli nervózni, čakala ich pani s rozbíjaním taniera, keď začala svadba a keď
sa najedli, mal prísť tanec, pričom tancoval len on s manželkou, zaťova mama tam nebola a keď sa
vrátila, zať na ňu vystúpil, vyčítal jej kde bola. Nevedel, že ona telefonovala v súvislosti s odvozom hostí
ho svadby. Mama zaťa sa potom rozplakala, všetko na svadbe sa poposúvalo. Nebolo to také aké to
malo byť. On ľuďom zakázal prísť na autách, aby sa mohli zabávať. Aj po svadbe pri ďalších svadbách
z rodiny sa ho pýtali a rozprávali si ľudia, že hádam to nedopadne tak ako na svadbe u žalobcov.

14. Svedkyňa D. P. vo svojej výpovedi uviedla, že v Topoľčiankach čakali aj s ich hosťami pred kostolom,
farár vyšiel von, pýtal sa čo sa robí, pretože už prišla hodina, kedy sa mala konať svadba. Dcéra
povedala, že pre rodinu zaťa neprišiel autobus. Ich časť rodiny musela z autobusu vystúpiť, hoci pršalo
a ich autobus potom išiel zobrať hostí zaťa. Každý už bol nervózny, vrátane farára, ktorý mal ďalší sobáš
po žalobcoch, farár mal mladých doviesť až k oltáru, neodviedol ich, všetko bolo chaotické. Do hotela
Vion išli na 2x, aj tam ich už čakali. Keď sa malo tancovať na parket prišla len ona a manžel. Rodičia
zaťa tam neboli a keď sa vrátili, povedali, že mama bola telefonovať. Na svadbe vládla nervozita, ktorá
sa niesla na celou oslavou.

15. Vyššie uvedenú situáciu zhodne opísali aj svedkovia Mgr. Jana H. H., Ing. Ľudovít H., Ing. Rudolf
G. a Marcel N., ktorí boli tiež hosťami na svadbe.

16. Svedok Marcel N. bol žalobcom v 1. rade požiadaný, aby robil šoféra, žalobcu v 1. rade už počas
svadobného dňa vozil na fotenie, obrad a veci okolo svadby. Potom išli na slávnostnú oslavu, kde sa
celkom dobre zabával až cca do 1.00 hod v noci, potom už rozvážal hostí. S rozvozmi skončil okolo
7.30 ráno.

17. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalobcom ponúkol mimosúdne vyrovnanie
vo výške 100 000 Sk, nikdy predtým ani nikdy potom sa im takáto udalosť nestala, aj napriek viacerým
ospravedlneniam sa opäť na pojednávaní za žalovaného ospravedlnil.

18. Zistený skutkový stav súd právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

19. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

20. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

21. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

22. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

23. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

24. Právo na ochranu osobnosti predstavuje inštitút, v rámci ktorého sú chránené jednotlivé
čiastkové práva zabezpečujúce občianskoprávnu ochranu konkrétnych stránok osobnosti fyzickej
osoby. Predmetom ochrany sú jednak nemateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka (meno, česť,
dôstojnosť, súkromie, telesná integrita a pod.), jednak prejavy osobnej povahy (napr. podobizne,
zvukové záznamy). Otázku prípadného negatívneho dotknutia týchto čiastkových práv v rámci práva
na ochranu osobnosti treba pri každom z nich posudzovať samostatne. Občianskoprávna ochrana
sa poskytuje len proti takým neoprávneným zásahom, ktoré sa dotýkajú mravnej integrity osobnosti
osoby tým, že môžu znížiť jej dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska jej vzťahov k spoluobčanom a
ohroziť jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Neoprávneným zásahom je každé konanie, ktoré
svojim obsahom, formou a cieľom sa dotýka práv chránených ustanoveniami § 11 a nasl. Občianskeho
zákonníka a je objektívne spôsobilé tieto chránené práva narušiť, prípadne ich ohroziť.

25. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k
neoprávnenému zásahu a jednak, že zásah bol objektívne spôsobilý na vznik ujmy na právach
chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka, pričom obidva predpoklady musia byť splnené.

26. K úspešnému uplatneniu práva na ochranu osobnosti stačí zistenie, že zásah bol objektívne
spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka a k takému
zisteniu dôjde súd po posúdení všetkých okolností konkrétneho prípadu. Nevyžaduje sa vyvolanie
následkov. U práva na ochranu občianskej cti následok spočíva v znížení vážnosti u spoluobčanov a
v ohrození postavenia.

27. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že na strane žalobcov v súvislosti s porušením
povinností žalovaného došlo k zásahu do ich osobnostných práv, a to predovšetkým práva na ľudskú

dôstojnosť a občiansku česť. Žalobcovia v tomto smere uniesli dôkazné bremeno a preukázali, že bola
do značnej miery znížená ich vážnosť v rodine, medzi priateľmi a kolegami z práce.

28. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je vždy (v závislosti na individuálnych
okolnostiach daného prípadu) existencia závažnej ujmy. Závažnosť ujmy treba posudzovať aj vzhľadom
na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky,
ktoré vznikli. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či
by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase vnímala aj každá iná fyzická osoba.

29. V tomto konaní sa žalobcovia domáhajú od žalovaného úhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, a
to vo výške 100 000 eur.

30. Priznanie zadosťučinenia v peniazoch v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka predpokladá
splnenie stanovených podmienok, a to, že morálne zadosťučinenie sa javí v konkrétnom prípade
nepostačujúcim a neoprávneným zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti
v spoločnosti v značnej miere. Pre určenie výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch sú v zmysle
§ 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka taxatívne stanovené dve kritériá, z ktorých musí súd pri svojom
rozhodovaní vychádzať ex offo, a to závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti, za ktorých
došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby, pričom závažnosť vzniknutej nemajetkovej
ujmy sa posudzuje najmä so zreteľom na jej intenzitu, rozsah a na jej ohlas, ako aj na dĺžku jej trvania.

31. Súd mal za preukázané, že nekonaním žalovaného a teda nesplnením si povinnosti na ktorú sa
žalovaný vo vzťahu k žalobcom zaviazal došlo k zníženiu dôstojnosti a vážnosti žalobcov, dlhodobo
plánovaný svadobný obrad sa neuskutočnil podľa ich predstáv, utrpeli ujmu ponížením pred svojou
rodinou a priateľmi, ktorí si aj s odstupom času spomínali na udalosti zo svadobného dňa, viacerí
komentovali priebeh udalostí uštipačnými poznámkami.

32. Pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy súd prihliadal na celý priebeh udalostí, postoj strán
sporu k „problému“, ktorý nastal. Aj napriek skutočnosti, že to bol práve žalovaný, ktorý pochybil, nie
je možné jednostranne žalovaného obviňovať zo všetkých nezdarov, ktoré sa v svadobný deň udiali
a tomuto následne pripisovať zodpovednosť za celú skazenú svadbu. V tejto súvislosti súd osobitne
zdôrazňuje, že je neprimerané vyčítať žalovanému, že matka žalobcu v 1. rade nestihla mladomanželský
tanec, pretože v tej chvíli práve telefonovala so zamestnancom žalovaného, že žalobcovia mali po fotení
zmoknúť z dôvodu, že ich svadobné auto muselo doprevádzať autobus, ktorý bol vyslaný za druhou
časťou svadobčanov, že všetci mali skazenú náladu, či dokonca to, že otec žalobkyne akosi pozabudol,
že má hosťom nalievať aj pálené, za čo sa neskôr veľmi hanbil.

33. V živote žalobcov bola svadba nepochybne významným dňom, na ktorý sa pripravovali viac ako
jeden rok.

34. Pravdepodobne väčšina mladomanželov má o svadobnom dni idylickú predstavu, chce, aby
svadobný deň bol možno jedným z najkrajších v ich živote a snáď väčšina chce, aby „všetko dobre
dopadlo“. Nie je ničím nezvyčajným, keď sa pri organizácii a zabezpečovaní svadby občas niečo
nepodarí alebo niečo nie je tak, ako si to mladomanželia predstavovali. Je však na postoji každého
jednotlivca, aby prípadným prekážkam vedel čeliť, aby sa vyrovnal s prípadnými nezdarmi alebo
problémami.

35. Súd má za to, že žalobcovia mohli sled nepriaznivých udalostí uvplyvniť vlastným konaním, namiesto
vyčkávania na autobus mohli zabezpečiť odvoz prostredníctvom taxislužby, osobe zodpovednej za
priebeh svadobného obradu a programu mohli dať pokyn na úpravu jednotlivých bodov programu v
nadväznosti na vzniknutý časový sklz a tiež mohli svadobčanom oznámiť, že omeškanie je spôsobené
porušením povinností tretieho subjektu, za ktoré oni nezodpovedajú a možno by sa potom nemuseli
hanbiť za to, že jednotlivé udalosti mali časový sklz a nestihlo sa všetko tak, ako bolo naplánované.

36. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že samotní žalobcovia sa značným spôsobom pričinili o pokazenie
ich svadobného dňa.

37. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný pochybil a svoju povinnosť pristaviť na
dojednané miesto pre svadobných hostí autobus si nesplnil. Žalovaný si svoje pochybenie priznal,
od počiatku sa k žalobcom správal korektne, žalobcom sa opakovane ospravedlnil a mal aj záujem
dohodnúť sa s nimi na finančnom odškodnení.

38. Vzhľadom na uvedené okolnosti súd považoval žalobcami požadovanú sumu náhrady nemajetkovej
ujmy za neprimeranú a rozhodol tak, že náhradu nemajetkovej ujmy im priznal vo výške 3 300 eur, čo
približne zodpovedá sume nákladov vynaložených na svadbu (žalobkyňa sa k sume nákladov presne
nevedela vyjadriť, žalobca uvádzal sumu 3 000 - 4 000 eur) a túto sumu bol pri počiatočných rokovaniach
ochotný uhradiť aj samotný žalovaný, ktorý sám navrhol žalobcom mimosúdne vyrovnanie zaplatením
sumy vo výške 100 000 Sk.

39. Na základe zisteného skutkového stavu a citovanej právnej úpravy súd žalobe vyhovel avšak len
čiastočne, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a vo zvyšku súd žalobu zamietol.

40. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 257 CSP tak, že žiadnej zo strán sporu náhradu
trov konania nepriznal.

41. Žalobcovia boli síce v konaní úspešní, avšak len v časti sumy 3 300 eur (z požadovaných 100
000 eur), pričom je potrebné zdôrazniť, že priznaná výška náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
závisela od voľnej úvahy súdu. Žalovaný už pred podaním žaloby na súd mal záujem o mimosúdnu
dohodu a sumu vo výške 100 000 Sk sám žalobcom ponúkol, žalobcom sa to však zdalo nedostačujúce.
Vzľadom na uvedené nemožno v tomto konaní ustáliť, že žalovaný bol v konaní neúspešný, rovnako
nemožno jednoznačne usúdiť, že žalobcovia úspešní boli, preto súd rozhodol tak, že náhradu trov
konania nepriznal ani jednej zo strán sporu, pretože takéto rozhodnutie považuje s prihliadnutím na
všetky okolnosti prejednávanej veci za spravodlivé.

42. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 10. 3. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.