Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. november 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/97/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120276034
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:6120276034.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava

Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu Náhradné vozidlo,
s.r.o., so sídlom Závodská cesta 24/3911, Žilina, IČO: 50 496 166, právne zastúpeného ADVOKÁTI
Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému
KOOPERATIVApoisťovňa,a.s.,ViennaInsuranceGroup,sosídlomŠtefanovičova4,Bratislava,IČO:00
585 441, právne zastúpenému JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie
8A, Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 958,33 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 32C/63/2020-90 zo dňa 25. februára 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 958,33 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 958,33 eur od 08.02.2020 do zaplatenia, to
všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. Pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 4 ods. 1, 2, § 11 ods. 6, ods. 7,
ods. 8, § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 442 ods. 1 a
§ 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Dospel k záveru,
že žaloba je v časti istiny dôvodná. Mal preukázané a v konaní bolo nesporné, že došlo k dopravnej
nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle poškodenej spoločnosti ALL-INN s.r.o.
prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený si požičal od
žalobcu osobné motorové vozidlo zn. Hyundai i30, EČV: ZA224HS na základe písomnej zmluvy o
nájme č. 77/2019 zo dňa 09.12.2019, v ktorej si žalobca a poškodený dohodli dobu nájmu (09.12.2019

do 07.01.2020) a výšku nájomného (55,- eur/deň). Po skončení doby nájmu vystavil dňa 07.01.2020
prenajímateľ (žalobca) nájomcovi (poškodenému) faktúru č. 0012020 za prenájom vozidla v dĺžke 30
dní v sume 1.125,- eur bez DPH a poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla v sume 25,- eur bez DPH.
Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 07.01.2020 došlo k postúpeniu pohľadávky z poškodenej na
žalobcu v celkovej výške 1.150,- eur bez DPH, t. j. v celkovej sume vyúčtovanej žalobcom. Postúpenie
pohľadávky poškodený oznámil žalovanému, ktorý priznal žalobcovi zapožičanie náhradného vozidla do
ukončenia opravy poškodeného vozidla 13.12.2019 (faktúra č. 1195146 Alteria Motor s.r.o.), t. j. 5 dní.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávky mal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní, keďže
sa strany v zmluve dohodli, že si vzájomné nároky - úhrada odplaty a úhrada nájomného započítavajú.
Žalovaný neoprávnene krátil poistné plnenie o sumu 958,33 eur keďže žalobca fakturoval predmetnou
faktúrou sumu 1.150,- eur bez DPH a z Oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že vyplatil poistné plnenievo výške 191,67 eur. Poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30,- eur s DPH bol medzi
zmluvnými stranami riadne dohodnutý a čo sa týka nájmu, poškodený mal opodstatnene vozidlo 30 dní v
nájme.PoukázalpritomnaúčelnosťanevyhnutnosťnájmunáhradnéhovozidlaastýmsúvisiaceČestné

prehlásenie spoločnosti ALL-INN s.r.o. zo dňa 07.01.2020 z ktorého vyplýva, že vozidlo tejto obchodnej
spoločnosti bolo po poistnej udalosti č. 9567971175 zo dňa 02.11.2019 „v autoservise, kde sa nachádza
aj v súčasnosti a čaká na doručenie krycieho listu, bez ktorého autoservis nevydá opravované vozidlo“.
Náklady boli preto vynaložené nutne a účelne, nakoľko boli vynaložené počas vykonávania opravy
poškodeného vozidla. Podľa ustálenej praxe súdov má poškodený nárok na náhradné vozidlo, a teda aj

nanáhradunákladovnájomnéhovočižalovanémudomomentuúhradyplneniažalovaným. To,žeškoda
v majetkovej sfére poškodeného ako právneho predchodcu žalobcu aj nastala, bolo preukázané tým, že
došlo k úhrade nájomného, a to vo forme započítania s pohľadávkou prenajímateľa. Dôvodnosť nároku
konštatoval aj vo vzťahu k nároku na uplatnený úrok z omeškania odo dňa 08.02.2020 do zaplatenia,
nakoľko dňa 23.01.2020 bolo skončené prešetrovanie poistnej udalosti, pričom žalovaný je v omeškaní
so zvyšným poistným plnením 15 dní po skončení prešetrovania. Mal za to, že ust. § 11 ods. 8 zák. č.

381/2001 Z. z. nevylučuje vznik nároku poškodeného na úroky z omeškania pri samotnom omeškaní
s poskytnutím peňažného plnenia náhrady škody zo strany poisťovateľa. O trovách konania rozhodol
podľa uts. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP s poukazom na úspech žalobcu v konaní.

2) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho

zástupcu z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), písm. h) CSP. Žiadal, aby odvolací súd vydal
rozhodnutie, ktorým zruší napadnuté rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konane.
Súd porušil jeho právo na spravodlivý proces tým, že rozsudok trpí nepreskúmateľnosťou, je nesprávny,
nezákonný a je výsledkom svojvôle súdu. Žalobca nebol aktívne vecne legitimovaný. Poškodený mal
voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre, poškodený bol preto dlžníkom žalobcu

(§ 524 OZ). Následne potom, nemohol so žalobcom platne uzavrieť zmluvu o postúpení pohľadávky,
pretože uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil, a teda mu ako
pohľadávka nevznikla. K úhrade faktúry nemohlo dôjsť ani na základe zápočtu z dôvodu, že prejav
vôle účastníkov smeroval najskôr k cedovaniu pohľadávky a až potom k zápočtu. Ak poškodený
nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi (pred cesiou pohľadávku neuhradil), pred jej postúpením

nemoholpohľadávkupostúpiťnažalobcu.Zmluvuopostúpenípohľadávkypretopovažovalzaabsolútne
neplatný právny úkon podľa ust. § 39 OZ. Mal za to, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi úroky z
omeškania v rozpore s ustálenou judikatúrou, pričom poukázal na rozhodnutie NS SR z 22.11.2018,
sp. zn. 3Cdo/145/2017, podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením
právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody.

3) Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu k odvolaniu uviedol, že žalovaný v ňom neuviedol žiadne
skutočnosti, ktoré by mohli akokoľvek spochybniť správnosť skutkových zistení a právnych záverov súdu
prvej inštancie, keďže žalovaný opakuje námietky, s ktorými sa súd prvej inštancie vysporiadal. Navrhol,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. Účastníci zmluvy o prenájme

vozidla sa dohodli, že nájomca svoj záväzok zaplatiť nájomné a prenajímateľ svoj záväzok zaplatiť cenu
za postúpenú budúcu pohľadávku vysporiadajú započítaním, aby sa tak predišlo dvojitému plneniu s
negatívnym dopadom na poškodeného. Poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, v ktorých mali
súdy s poukazom na zmluvu o postúpení pohľadávky (kde k úhrade nájomného došlo započítaním)
existenciu škody za jednoznačne preukázanú. V konaní bol preukázaný vznik práva žalobcu v podobe

skutočnej škody zodpovedajúcej majetkovej ujme, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného (bod 5
zmluvy o postúpení pohľadávky). Súd sa podrobne vysporiadal so všetkými spornými skutočnosťami a
odôvodnenierozsudkuplnezodpovedávšetkýmnáležitostiamvzmysleust.§220ods.2CSP.Čosatýka
žalovaným namietaným priznaným úrokom z omeškania poukázal na to, že právny poriadok Slovenskej
republiky nepozná nárok na zaplatenie úrokov z omeškania pri nesplnení nepeňažného záväzku. Je

potrebné vychádzať z účelu právnej normy, ktorou je dosiahnutie efektívnej reparácie náhrady škody,
a preto je nutné vychádzať z okolností a dôvodov neposkytnutia plnenia poisťovňou. Pokiaľ poškodený
dostatočne splnil povinnosť predložiť všetky potrebné podklady pre ukončenie šetrenia poisťovne a
poskytnutie poistného plnenia, a to v rozsahu postačujúcom pre priznanie nároku súdom, je potrebné
takýto postup zohľadniť pri posudzovaní otázky vzniku omeškania na strane poisťovateľa. Predkladaný

výklad zodpovedá obsahu smernice 2009/103/ES, čl. 22.

4) Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.5)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6) Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ - žalovaný, konštatuje, že súd
prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a
vykonal dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa

odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade
nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keďže odvolateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne
skutočnosti, s ktorými by sa prvoinštančný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť
zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným
požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane

druhej.

7) V prejednávanej veci sa medzi účastníkmi sporu riešila otázka, či žalobca má nárok požadovať
náhradu škody vzniknutú v súvislosti s dopravnou nehodou, ktorú zapríčinil klient žalovaného a v tej
súvislosti, či je žalobca v konaní aktívne vecne legitimovaný. Na doplnenie odvolací súd považoval za

nevyhnutné zdôrazniť, že rovnako, ako súd prvej inštancie má za to, že v konaní bol preukázaný vznik
škody, predstavujúci náklady za zapožičanie vozidla, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti so škodovou
udalosťou. Zároveň z predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 07.01.2020 uzatvorenej
medzi postupcom - poškodeným a žalobcom ako postupníkom mal preukázané, že predmetný nárok
na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla platne prešiel na

žalobcu, čím bola v konaní preukázaná jeho aktívna vecná legitimácia, keďže v zmysle čl. 5 sa zmluvné
strany dohodli, že nárok na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a nárok na úhradu nájomného za
náhradné vozidlo sa započítajú, pričom odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 1.150,- eur bez
DPH, ktorá zodpovedá faktúre č. 0012020. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že by zmluva o
postúpenípohľadávkybolaneplatná,resp.žebyodporovalaust.§524anasl.ustanoveniaOZ.Zobsahu

zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a poškodeným vyplynulo, že predmetom postúpenia
bol nárok poškodeného voči poisťovni, predstavujúci úhradu nákladov za prenájom vozidla, ktorý poistný
nárok poškodeného bol postúpený na žalobcu (resp. započítaný). Poškodený bol veriteľom, pretože mal
pohľadávku voči poisťovni z titulu poistnej udalosti, a to v náhrade nákladov za prenájom vozidla, ktorú
postúpil žalobcovi. Neobstojí argumentácia žalovaného ohľadom neuhradenej faktúry, a to z dôvodu,

že zo zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že došlo k započítaniu vzájomných nárokov jej strán
(žalobcu a poškodeného), v dôsledku čoho sa poškodený dostal do rovnakej situácie ako keby svoj dlh
zaplatil, keďže účinky započítania sú rovnaké ako v prípade plnenia, inými slovami neexistuje predsa
rozdiel v tom, či poškodený uhradí žalobcovi v hotovosti nájomné a následne žalobca zaplatí tú istú
sumu ako odplatu za postúpenie pohľadávky späť poškodenému, alebo sa toto zrealizuje vzájomným

zápočtom. Vzhľadom na uvedené neobstoja ani námietky žalovaného ohľadne neplatnosti postúpenia
pohľadávky podľa § 39 OZ, keďže poškodený ako postupca postupoval na žalobcu ako postupníka jeho
existujúcu pohľadávku voči žalovanému, a preto žalobca bol ako aktívne vecne legitimovaný túto si v
spore proti žalovanému uplatniť. Navyše potom je nelogické, aby žalovaný časť nároku zaplatiť uznal a
vyplatil žalobcovi a časť nároku neuznával, pričom by dôvodil nesprávnou vecnou legitimáciou.

8) Odvolací súd ako nedôvodnú posúdil aj námietku žalovaného, ktorý namietal, že súd žalobcovi
nesprávne priznal aj úroky z omeškania.

9) Podľa ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu

začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a/ skončiť prešetrovanie potrebné na
zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného
plnenia, ak bol rozsah povinnosť poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody
preukázaný, b/ poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť

alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým
uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sapovažuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, kedy ho pošta
vrátila ako nedoručené.

10)Podľaust.§11ods.7zákonač.381/2001Z.z.poisťovateľjepovinnýposkytnúťpoistnéplneniedo15
dníposkončeníprešetrovaniapotrebnéhonazistenierozsahupovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

11) Podľa ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6,
je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

12) Odvolací súd má za to, že ukončenie prešetrovania žalovaného, aj keď so záverom, že neposkytne
poistné plnenie v plnej uplatnenej výške, ktoré vykonal v lehote stanovenej v § 11 ods. 6 citovaného
zákona, ho nezbavuje zodpovednosti za oneskorené plnenie, ktorého splatnosť je stanovená v § 11

ods. 7 citovaného zákona na uplynutie 15 dní od skončenia prešetrovania potrebného na zistenie
rozsahupovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistnéplneniealebopodoručeníprávoplatnéhorozhodnutia
súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi. V danom prípade, keď si žalobca ako právny nástupca
poškodeného priamo uplatnil právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 z. č. 381/2001 Z. z. proti
poisťovni,niejenamiesteaplikovaťust.§11ods.7pospojkealebo,pretoževtomtoprípadejepoisťovňa

stranou konania a nie je dôvod jej preto doručovať ešte následne právoplatné rozhodnutie o výške
náhrady škody. Uvedené platí pre prípady, kedy poisťovňa stranou sporu nebola a povinnosť plniť by jej
vyplývala z právneho vzťahu k poistníkovi, ktorý bol stranou sporu. Ustanovenie § 11 ods. 8 citovaného
zákona zakladá špeciálnu úpravu platenia úrokov z omeškania vo vzťahu k § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Otázka splatnosti poistného plnenia je upravená v § 11 ods. 7 citovaného zákona. Pokiaľ

poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t. j. neposkytne poistné plnenie v lehote splatnosti určenej
zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo popri poistnom plnení požadovať aj úroky z
omeškania, ktorý základ je daný v § 517 ods. 2 OZ. Ust. § 11 ods. 8 citovaného zákona upravuje výlučne
následky nesplnenia povinnosti podľa ods. 6 citovaného zákona, t. j. sankcionuje neskoré prešetrenie
a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu povinnosti platiť úroky z omeškania za

oneskorené plnenie podľa § 517 ods. 2 OZ. V prípade prijatia výkladu žalovaného by nebolo možné v
prípade uplatnenia si poistného plnenia priznať v takomto konaní úrok z omeškania. Takýto výklad by
nezodpovedal zmyslu a účelu vyššie citovaných zákonných ustanovení. Zmyslom povinného zmluvného
poisteniajepritomzabezpečiťpoškodenémunahradenieškody,atovčonajkratšomčase.Nezodpovedá
spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie

povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala na poškodeného. Podľa názoru odvolacieho súdu práve
poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti. Pokiaľ žalovaný poukazoval
na odôvodnenie rozsudku NS SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018, odvolací súd poukazuje, že
rozhodovacia prax dovolacieho súdu nie je jednotná. Opačné stanovisko zaujal dovolací súd v rozsudku
sp. zn. 5Obo/19/2009 z 25.03.2009, pričom odvolací súd nemá vedomosť, že by v uvedenej otázke bolo

prijaté zjednocujúce stanovisko.

13) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
žalobca mal v odvolacom konaní úspech, a preto má nárok na náhradu trov tohto konania.

14) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).