Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. január 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20CoCsp/27/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119304761
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:6119304761.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členiek senátu

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35
724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., IČO:
53 255 739, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-mestská časť Petržalka, proti žalovanému: J. W.
I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXXX/X, XXX XX H., o zaplatenie 5.000,- eur s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 7Csp/81/2020-117 zo dňa 21.04.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
,,I. Žalobu zamieta.
II. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.“

1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobca návrhom doručeným Okresnému
súdu Banská Bystrica žiadal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým uloží žalovanému zaplatiť mu istinu
5.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.000,- eur od 11. decembra 2018

do zaplatenia na tom skutkovom základe, že postupca uzatvoril so žalovaným dňa 10.08.2015 Zmluvu
o úvere, na základe ktorej mu bola poskytnutá úverová istina. Z dôvodu neplnenia si svojich povinností
žalobca oznámil žalovanému, že dňom 25. novembra 2016 vyhlasuje úver za splatný.
Mal za preukázané, že žalobca súdu žiadne doklady o skúmaní bonity žalovaného nepredložil, a preto
je zrejmé, že spôsobom zodpovedajúcim odbornej starostlivosti pri skúmaní bonity dlžníka žalobca
nepostupoval. Nezaujímali ho príjmy a ani výdavky žalovaného, a to, či po ich úhrade má dostatočnú
finančnú rezervu na splácanie úveru. Nepreveril ho v úverových registroch a podobne.

Uzavrel, že poskytnutý úver v zmysle § 11 ods. 2 zákona číslo 129/2010 Z.z. nebolo možné platne
predčasne zosplatniť postupom podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to,
že dňa 10. decembra 2018 malo dôjsť k postúpeniu uplatnenej pohľadávky z ČSOB, a.s. na žalobcu.
Uvedené postúpenie pohľadávky však spôsobilo, že žalobe nemôže byť vyhovené ani čiastočne. Ďalej
uviedol, že podstatnou otázkou pri každej žalobe je to, či je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu
a rovnako je súd povinný preskúmavať pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného. Hmotné právo definuje
vecnú legitimáciu ako stav vyplývajúci z hmotného práva, určujúci či strana sporu je účastníkom

hmotnoprávneho vzťahu, nárokov z ktorého sa žalobca domáha.
Dospel súd k záveru, že k platnému predčasnému zosplatneniu úveru dňa 25. novembra 2016 nedošlo,
uvedené je potrebné považovať za neplatný právny úkon, nemohla byť pohľadávka z neho predmetompostúpenia z dôvodu, že konečná splatnosť úveru mala nastať až dňom 25.08.2022, a teda pohľadávka
nemohla byť predmetom postúpenia, a preto na strane žalobcu absentuje aktívna vecná legitimácia.
Na základe uvedeného predmetnú žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie

žalobcu na uplatnenie si predmetnej pohľadávky z dôvodu nepreukázania jej platného postúpenia v
zmysle ust. § 17 zákona. č. 129/2010 Z.z.
O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, v ktorom okrem iného

uviedol, že postupca bonitu žalovaného riadne skúmal, pričom toto tvrdenie bolo počas celého konania
medzi stranami sporu nesporným. Uvedené tvrdenie zostalo nesporným aj v čase vyhlásenia rozsudku,
nakoľko ani na pojednávaní konanom dňa 21.04.2021 o 10:30 hod. na súde prvej inštancie žalovaný
predmetné tvrdenie nerozporoval. Na predmetnom pojednávaní sa súd nestotožnil s predmetnou
skutočnosťou, pričom však neposkytol žalobcovi dodatočnú lehotu na preukázanie týchto (nesporných!)
skutkových tvrdení aj listinnými dôkazmi, ktorými dôkazmi žalobca nemal dôvod disponovať a musel ich

dodatočne dopytovať od právneho predchodcu, ktorý uzatvoril zmluvu so žalovaným. Poznamenal, že v
tomto konkrétnom prípade bol dopyt vykonaný v deň podpisu Zmluvy a bonita bola vypočítaná správne,
teda na základe výsledkov z databázy banky. Zároveň pripojil dôkaz - výpis z interného systému banky,
kde podľa vstupných údajov zadaných žalovaným pred podpisom zmluvy (ako nevyhnutný predpoklad
pre poskytnutie úveru) bola výsledkom platobná kapacita v rozsahu 476,85 eura.

Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia § 388
CSP ho zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu, resp. v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 CSP ho zrušil a
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si vyčíslil trovy odvolacieho
konania.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie
mu predchádzajúce podľa zásad upravených v ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania a po
preskúmaní odvolania dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody žalobcu nie sú opodstatnené.

4. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä
posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa

a účelové použitie údajov o sociálno- ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej
schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je. Alebo posudzovanie schopnosti splácať
úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo
bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

5. S poukazom na citové zákonné ustanovenia odvolací súd konštatuje, že je plne opodstatnené
vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta právnym predchodcom žalobcu.
Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako je tomu aj v
prejednávanej veci, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a

podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, teda
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, Zákon o spotrebiteľských úveroch a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby
preukázal, že bonitu žalovanej náležite skúmal jeho právny predchodca, a že si splnil povinnosti plynúce
pre neho, resp. vo vzťahu k jeho právnemu predchodcovi z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch.

6. Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne
podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka. Nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa
využívať verejne dostupné informácie, akými sú napr. štátom publikované údaje o životnom a
existenčnom minime podľa zákona č. 110/2006, a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa

zistenými (nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (rozsudok Najvyššieho súdu
ČR sp. zn. 33 Cdo 2178/2018).7. Zákon o spotrebiteľských úveroch kladie veriteľovi povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou,
ide teda o povinnosť posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne

aj účel spotrebiteľského úveru. Veriteľ musí pritom posudzovať celkovú sociálno-ekonomickú situáciu
spotrebiteľa, teda nielen jeho príjmy, ale aj výdavky. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti od frekvencie splácania zostane spotrebiteľovi
v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek
problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného

analyzovať spotrebiteľov osobný/ domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a
to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo
inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza
iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Pre účely
posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi posúdiť schopnosti spotrebiteľa splácať úver nie
je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom

dodávateľ pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.

8. Skúmanie bonity zo strany právneho predchodcu žalobcu bez overenia výšky čistého mesačného
príjmu, výdavkov na živobytie, prípadné dlhy na poistení, daniach a podobne, nie je postačujúce pre
splnenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Bez toho, aby právny

predchodca žalobcu skúmal aj iné spomínané aspekty, napr. celkové mesačné výdavky žalovaného,
nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovaného, potrebnej pre posúdenie jeho
schopnosti splácať dlh zo zmluvy. Nemožno teda konštatovať, že zo strany právneho predchodcu
žalobcu sa jednalo o konanie s odbornou starostlivosťou. Iba vzájomným porovnaním všetkých
rozhodujúcich činiteľov je totiž možné vyhodnotiť, či spotrebiteľ je schopný a či pravdepodobne v

budúcnosti (minimálne v období, na ktoré sa zmluva uzatvára) bude schopný plniť svoje záväzky.

9. Odborná starostlivosť predpokladá, aby údaje, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, boli overené, resp.
objektívne podložené minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka. V danom prípade je však
nepochybný formalistický prístup dodávateľa k splneniu povinnosti vyplývajúcej mu z ustanovenia § 7

ods. 1 zákona o spotrebiteľskom úvere.

10. Za týchto okolností právny predchodca žalobcu zjavne nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §
7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., ale naopak, tieto svoje povinnosti porušil, keď riadne neskúmal príjem
a výdavky žalovaného, čím sú naplnené predpoklady hmotnoprávnej fikcie podľa § 11 ods. 2 zákona

prvá veta, t.j., že právny predchodca žalobcu nebol oprávnený vyžadovať od žalovaného jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru.

11.Právnypredchodcažalobcutedanemoholpristúpiťkvyhláseniupredčasnejsplatnostiúveru,nakoľko
nekonal s odbornou starostlivosťou. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8

Zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými, a to za predpokladu
predchádzajúcej písomnej výzvy a po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky
banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Citované ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o
bankách oprávňuje banku postúpiť na iný subjekt len peňažný záväzok, s ktorým je dlžník v omeškaní

(z dôvodovej správy k uvedenému zákonu týkajúcej sa predmetného ustanovenia je zrejmé, že toto
ustanovenie upravuje možnosť využitia inštitútu postúpenia pohľadávky zodpovedajúcej nesplácaného
dlhu) a nemôže postúpiť pohľadávku, ktorá ešte nebola splatná.

12. Z uvedeného teda vyplýva, že právny predchodca žalobcu nemohol postúpiť žalobcovi tzv. „živý

úver“. Pokiaľ teda právny predchodca žalobcu postúpil svoju pohľadávku na žalobcu konal v rozpore s
ustanovením § 92 ods. 8 Zákona o bankách, a preto je Zmluva o postúpení pohľadávky neplatný právny
úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a žalobca teda nie je v prejednávanej veci aktívne vecne
legitimovaný.

13. Vzhľadom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu bolo potrebné žalobu
zamietnuť.14. V zmysle čl. 8 základných princípov CSP sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité
pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti
a podľa pokynov súdu.

15. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

16. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie má za to, že žalobca bol povinný označiť alebo

predložiť dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností do vyhlásenia uznesenia súdu prvej inštancie,
ktorým sa vyhlasuje dokazovanie za skončené (§ 154 CSP).

17. Súd prvej inštancie vychádzal z listinných dôkazov založených v spise a vo veci správne rozhodol,
nakoľko žalobca do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania nepreukázal skúmanie bonity
žalovaného právnym predchodcom žalobcu.

18. Žalobca teda neuniesol tzv. dôkazné bremeno, ktoré možno charakterizovať ako procesnú
zodpovednosť strany za výsledok konania. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana sporu
musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, t.j. kto tvrdí, dokazuje.

19. Podľa súdnej judikatúry dôsledkom nesplnenia povinnosti tvrdiť všetky pre rozhodnutie významné
skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť)
je vynesenie nepriaznivého rozsudku pre stranu, ktorá ich nesplnila. Súd sám nie je povinný po
významných skutočnostiach pátrať.

20. Odvolací súd nemôže prihliadať na listinné dôkazy predložené v odvolacom konaní, keďže
skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, nemôžu byť v zásade
odvolacím dôvodom. Žalobca odvolaciemu súdu nepreukázal, že by listinné dôkazy preukazujúce
skúmanie bonity žalovaného nemohol použiť v konaní pred súdom prvej inštancie bez svojej viny.

21. Odvolací súd upriamuje pozornosť v súvislosti s odvolacími námietkami na rozsudok Súdneho dvora
EU (druhá komora) z 5. marca 2020 Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:
Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že
vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej

v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu
spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve,
pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a 23 smernice
2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa
sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa,

ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi
poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou, že daný
spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej dobe.
Odvolateľ sa bez rozumného dôvodu spoliehal že v konaní so slabšou zmluvnou stranou navyše
nezastúpenou advokátom sa uprednostní princíp kontradiktórnosti použitím nespornosti tvrdení, pred

materiálnym výkonom spravodlivosti a ex offo súdneho preskúmania existencie povinnosti ktorej veriteľ
musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa.

22. Žalobca tým, že napriek písomnému procesnému poučeniu nepredložil všetky dôkazy do skončenia
dokazovania na súde prvej inštancie, sa sám diskvalifikoval z ďalších dôkazov a odvolací súd v súlade

s § 366 CSP nemôže na nový dôkaz predložený v odvolacom konaní prihliadať.

23.Ztýchtodôvodovodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievovýroku,ktorýmsúdžalobuzamietola
v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

24. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd s
poukazom na uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami žalobcu.

25. V odvolacom konaní nebol žalobca úspešný. Naopak fakticky plne úspešný bol žalovaný, ktorému
vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu
sa nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil, a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy
v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim

procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP
o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady
trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen
nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

26. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).