Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. február 2021

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 32C/63/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120276034
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Dolníková Žabková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2021:6120276034.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Marcelou Dolníkovou Žabkovou, LL.M. v právnej

veci žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., IČO: 50 496 166, so sídlom Závodská cesta 3911/24, právne
zastúpený: Advokátskou kanceláriou ADVOKÁTI Műller & Dikoš, s.r.o., IČO: 36864455, so sídlom
Závodská cesta 3911/24, Žilina, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance
Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Felix
Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie
958,33 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 958,33 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00%

ročne zo sumy 958,33 Eur od 08.02.2020 do zaplatenia a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou,postúpenouzOkresnéhosúduBanskáBystricatunajšiemusúdudňa07.08.2020,sažalobca
domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 958,33 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 958,33 Eur od 08.02.2020 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Na odôvodnenie svojho nároku žalobca uviedol, že dňa 02.11.2019 došlo v Ž. k dopravnej nehode,
pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky P. V., EČV: B., ktorého držiteľom v čase
dopravnej nehody bola poškodená spoločnosť ALL-INN s.r.o., IČO: 46 899 600, so sídlom Červená
488/4, 010 03 Žilina (ďalej ako poškodený). K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového
vozidla V., EČV: B., v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Poistná udalosť je
evidovaná pod č. 9529414132. Poškodený nechal vykonať opravu uvedeného motorového vozidla, na
ktorú bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 77/2019 zo dňa

09.12.2019, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo značky P. A.,
EČV: B. v čase od 09.12.2019 do 07.01.2020. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla
vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 0012020 zo dňa 07.01.2020, splatnú dňa 14.01.2020 na sumu
1.150,- Eur bez DPH. Uvedená suma je fakturovaná za obdobie od 09.12.2019 do 07.01.2020, t. j.
30 dní, pričom výška denného nájomného vozidla predstavovala 37,50 Eur bez DPH. V sume 1.150,-
Eur bez DPH je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného
vozidla vo výške 25,- Eur bez DPH. Poškodený zároveň dňa 07.01.2020 postúpil svoju pohľadávku voči

žalovanému, spočívajúcu v nároku na poistné plnenie vyplývajúce z poistnej udalosti č. 9529414132
zo dňa 02.11.2019 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla
vo výške 1.150,- Eur bez DPH, spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu.
Žalobca si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného listom zo dňa 07.01.2020. ZOznámeniaopoistnomplnenízodňa24.01.2020,zaslanéhožalobcovijasnevyplýva,žedňa23.01.2020
došlo k skončeniu prešetrovania a následnému vybaveniu poistnej udalosti. Dňa 29.01.2020 žalovaný
poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 191,67 Eur.

Krátenie poistného plnenia bolo odôvodnené vlastným určením doby prenájmu náhradného vozidla, a
to v rozsahu 5 dní. Takto určené poistné plnenie bolo následne znížené o opotrebenie spočívajúce v
rozdiele technických hodnôt a paušálne zníženie predstavujúce náklady, ktoré by inak vznikli užívaním
poškodeného vozidla. Náklady vo výške 1.150,- Eur bez DPH boli poškodeným vynaložené nutne a
účelne, keďže bol po uvedenú dobu vylúčený z užívania poškodeného motorového vozidla. Cieľom

náhrady škody je právo poškodeného na vrátenie vynaložených nákladov súvisiacich so spôsobenou
škodou a nie je možné prenášať povinnosť úhrady nákladov na poškodeného, ak si ich sám nespôsobil.
Žalobca si súčasne uplatňuje úroky z omeškania. Dňa 23.01.2020 bolo skončené prešetrovanie poistnej
udalosti. So zvyškom poistného plnenia je žalovaný v omeškaní odo dňa 08.02.2020, nakoľko je
povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Žalobca považuje takýto postup za nedôvodný,

nakoľko došlo k neoprávnenému a ničím nepodloženému kráteniu uplatňovaného nároku. Uplatnený
nárok vo výške 958,33 Eur spočíva v rozdiele sumy vo výške 1.150,- Eur bez DPH, uvedenej na faktúre
č. 2018093 za prenájom náhradného motorového vozidla a poskytnutého poistného plnenia vo výške
191,67 Eur.

3. Žalobca na preukázanie svojho nároku priložil k žalobe Protokol o prenájme náhradného vozidla
č. 77/2019, Zmluvu o nájme č. 77/2019 zo dňa 09.12.2019, faktúru č. 0012020, Zmluvu o postúpení
pohľadávky zo dňa 07.01.2020, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 07.01.2020, Čestné
prehlásenie poškodeného zo dňa 07.01.2020, Uplatnenie náhrady škody z postúpenej pohľadávky,
Oznámenie o poistnom plnení, Detail pohybu Tatra Banka, a.s.,

4. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal dňa 28.04.2020 platobný rozkaz, sp. zn. 21Up/672/2020,
voči ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor.

5. Žalovaný v odpore uviedol, že žalobcom uplatnený nárok neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za

nedôvodný. Faktúra ohľadne uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje
vo svojom účtovníctve. Žalovaný v odpore ďalej uviedol, že žaloba nespĺňa kritéria podľa § 132 CSP,
žalobca nešpecifikoval základné údaje napr. o samotnom priebehu škodovej udalosti, o mieste a čase
pristavenia a prevzatia náhradného motorového vozidla, zo samotnej zmluvy o nájme nie je zrejmé, kto
predmetnú zmluvu za prenajímateľa a nájomcu uzatvára, nakoľko absentujú mená osôb pri podpisoch,

ktoré sú v zmluve uvedené, v zmluve nie je uvedené miesto odovzdania a prevzatia náhradného
motorového vozidla. Žalovaný ďalej namietol aktívnu legitimáciu žalobcu. Žalovaný namietol aj aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu s odôvodnením, že z uvádzaného skutkového stavu vyplýva, že poškodený
mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že
poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené preukazuje žalobcom predložená

faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený a nie žalovaný.
S poukazom na § 524 Občianskeho zákonníka, nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu,
nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením uvedenej zmluvy
o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko
uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka

nevznikla),alevuvedenomprípadedošlokpostúpeniuzáväzkupoškodeného,ktorývzmyslevystavenej
faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. K úhrade faktúry v uvedených súvislostiach logicky
nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v žalobcom predloženej zmluve o
postúpení pohľadávky. Vychádzajúc zo žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky totiž
jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky (v

zmysle vyššie uvedeného neexistujúcej) a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok
poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalovanému pred jej
postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla
vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca
mienil použiť na započítanie. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne

vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. Žalovaný poukázal na
rozsudok NS SR sp. zn. 4Obo 20/2007 zo dňa 29.januára 2008. S poukazom na vyššie uvedenú
argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi poškodeným ako
postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvnéhovzťahu, a to z dôvodu, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky malo byť (podľa tvrdení žalobcu)
postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému
ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), považuje žalovaný takýto právny úkon podľa

ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný. K samotnému údajnému nároku na
náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla podľa žalovaného žalobca
neuvádza, o aké zákonné ustanovenia žalobca opiera svoj zákonný nárok, tento nárok voči žalovanému
zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla neuvádza, a ani nevyplýva z Občianskeho zákonníka. Žalobca zároveň nijako nepreukázal,

že poškodený bol náhradné vozidlo nútený užívať. V Čestnom prehlásení poškodeného zo dňa
07.01.2020 poškodený uviedol, že mal od žalobcu zapožičané náhradné vozidlo z dôvodu, že jeho
vozidlo bolo po poistnej udalosti v autoservise až do doručenia krycieho listu a v tomto období nemal
možnosť použiť iné vhodné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutný z dôvodu
zabezpečenia podnikateľskej činnosti. Pritom nevyhnutnosť tohto nájmu je tvrdená len v období od
09.12.2019 do 07.01.2020, čo znamená, že poškodený nemal za potreby užívať náhradné vozidlo

od 02.11.2019 do 09.12.2019 a od 07.01.2020 do doručenia krycieho listu, nakoľko podľa Čestného
vyhlásenia v čase tohto vyhlásenia je motorové vozidlo ešte stále v servise. S ohľadom na uvedené
považuje žalovaný za nepreukázané, že poškodený bol nútený užívať náhradné vozidlo, nakoľko ani na
úrovni unesenia bremena tvrdenia nie je žalobca schopný vysvetliť, prečo okrem rozhodného obdobia
poškodený nepotreboval náhradné vozidlo (tvrdenia žalobcu o nevyhnutnosti a časové okolnosti nájmu

si odporujú). Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia žalovaným sa žalovaný odvoláva
na odôvodnenie v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 24.01.2020, v zmysle ktorého bola žalovaným
priznaná náhrada za nájom náhradného vozidla v rozsahu 5 dní do 13.12.2019, vzhľadom na dodanie
služby/MV poškodenému, ktoré vyplýva z faktúry č. 1195146 zo dňa 13.12.2019, vystavenej opravcom
MV spoločnosťou ALTERIA MOTOR, s.r.o.. Z Oznámenia sa žalobca preukázateľne dozvedel, z akých

dôvodov a v akom rozsahu bolo poistné plnenie zo strany žalovaného poskytnuté. Žalobca však
neuviedol, ani nepreukázal žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali poskytnutie vyššej sumy, než
aká už bola poskytnutá. Žalovaný ďalej namietol uplatňovaný úrok z omeškania, nakoľko má za to, že si
splnilvočipoškodenémuvšetkypovinnosti,nakoľkoposkytol,azároveňuviedol,zakýchdôvodovnebola
uplatnená výška priznaná v plnom rozsahu. To, že sa žalobca nestotožňuje s takýmto odôvodnením,

nemožno vykladať tak, že žalovaný si túto svoju povinnosť nesplnil, a prijať záver, že sa tak žalovaný
dostal do omeškania. Tento záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017. Z uvedených dôvodov má žalovaný za to, že nároky žalobcu,
uplatňované v tomto konaní, sú neodôvodnené a nepreukázané.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že odpor považuje za nedôvodný a
neopodstatnený. Uviedol, že existenciu svojej aktívnej legitimácie odvodzuje od ust. § 524 Občianskeho
zákonníka,poukázalna§580Občianskehozákonníkaanapr.naUznesenieKrajskéhosúduvBratislave
zo dňa 17.01.2018, sp. zn. 3Cob/220/2017. V záujme právnej istoty pri posúdení vecnej legitimácie
žalobcu vo väzbe na otázku, či reálne došlo k vzniku nákladov u poškodeného za prenájom náhradného

vozidla, je potrebné vychádzať zo Zmluvy o postúpení pohľadávky ako inominátnej zmluvy, ktorú
uzatvoril poškodený ako postupca so žalobcom ako postupníkom, ktorý bol zároveň prenajímateľom
náhradného motorového vozidla. Predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu budúcej pohľadávky
z titulu nákladov za prenájom vozidla (budúcej škody) a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi
poškodeným ako nájomcom vozidla a žalobcom ako prenajímateľom vo forme započítania vzájomných

pohľadávok (nájomného a odplaty za zmluvné postúpenie budúcej pohľadávky) s tým, že podľa zmluvy
si žalobca bude postúpenú pohľadávku vymáhať svojím menom na svoj účet (obdobne Krajský súd
Bratislava, sp. zn. 2Cob/134/2014 zo dňa 05.05.2015). V danej veci je relevantná skutočnosť, že
poškodený bol nútený v súvislosti so škodovou udalosťou zabezpečiť si náhradné vozidlo, čím mu
vznikol záväzok voči prenajímateľovi preukazovaný vystavenou faktúrou, ktorý záväzok vysporiadal

poškodený spôsobom nahradzujúcim plnenie - započítaním vzájomných pohľadávok s prenajímateľom,
sosúčasnýmpostúpenímprávapoškodenéhonájomcuuplatňovaťsinárokztitulunákladovnaprenájom
vozidlapriamoprenajímateľomvočipoisťovni.Tzn.žeúčastnícizmluvyoprenájmevozidlasadohodli,že
nájomca svoj záväzok zaplatiť nájomné a prenajímateľ svoj záväzok zaplatiť cenu za postúpenú budúcu
pohľadávku vysporiadajú započítaním, aby sa tak predišlo dvojitému plneniu s negatívnym dopadom

na postavenie poškodeného, ktorý by musel najskôr zaplatiť nájomné a následne po zinkasovaní
ceny za postúpenie pohľadávky túto postúpiť prenajímateľovi ako postupníkovi. Uvedený postup pri
vzájomnom vysporiadaní nárokov súvisiacich s prenájmom vozidla negatívne zasahuje do majetkových
práv poškodeného a je popretím inštitútu a funkcie náhrady škody, ktorou je minimalizovať a reparovaťvplyv škodovej udalosti v majetkovej sfére poškodeného. Vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácie
žalobca poukazuje na Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.07.2019 sp. zn. 14Cob/55/2019,
Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.09.2019 sp. zn. 8Co/132/2019 a Rozsudok Krajského

súdu v Žiline zo dňa 30.05.2019 sp. zn. 9Co/300/2018. Tvrdenie žalovaného, v zmysle ktorého
žalobcom uplatnený nárok nevyplýva zo zákona o PZP, ani z Občianskeho zákonníka, je podľa
žalobcu nepravdivé. Nároky, ktoré sú hradené z povinného zmluvného poistenia, sú vymedzené v
ustanovení § 4 ods. 2 zákona o PZP. Nárok na náhradu peňažnej čiastky zodpovedajúcej nájomnému
za užívanie náhradného vozidla z povinného zmluvného poistenia sa opiera o ustanovenie § 4 ods.

2 písm. b) zákona o PZP. Podmienky vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla upravujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Okruh podmienok vzniku
nároku na náhradu škody sa v realite odlišuje podľa toho, či podľa skutkových okolností dopravnej
nehody bude za túto zodpovedať prevádzateľ vozidla podľa ustanovenia § 427 OZ alebo vodič vozidla
podľa ustanovenia § 420 OZ. Z dikcie ustanovenia § 4 ods. 1 o PZP vyplýva, že okruh subjektov
je určený univerzálne tak, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každú osobu za predpokladu,

že je daná jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa konkrétnej
situácie sa teda zmluvné poistenie môže vzťahovať na osoby, ktoré za škodu zodpovedajú podľa
ustanovenia § 427 OZ (t. j. objektívna zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla), ale aj na osoby,
ktoré za predmetnú škodu zodpovedajú podľa ustanovenia § 420 OZ (t. j. subjektívna zodpovednosť
vodiča vozidla založená na princípe zavinenia). S poukazom na uvedené a na § 442 ods. 1 OZ a

§ 15 ods. 1 zákona o PZP je žalovaný v subjektom povinným z hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v
konaní ide, a teda je daná jeho pasívna vecná legitimácia. K námietke žalovaného, že zo zmluvy
o nájme nie je zrejmé, kto zmluvu za prenajímateľa a nájomcu uzatvára a taktiež v predmetnej
zmluve nie je uvedené miesto odovzdania ani prevzatia náhradného vozidla, žalobca uvádza, že
takéto tvrdenie považuje za zmätočné a bezpredmetné vo vzťahu k uplatnenému nároku. Argumentáciu

žalovaného, ktorou spochybňuje čestné prehlásenie poškodeného ako aj samotnú nevyhnutnosť a
účelnosť nákladov na nájom náhradného vozidla, považuje žalobca za účelovú a bezpredmetnú, keďže
ňou žalovaný spochybňuje samotnú potrebu využívania motorového vozidla poškodeným. Poškodený
prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením
klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné

vozidlo, a to primárne v súvislosti so zabezpečovaním svojich pracovných potrieb. Nie je preto možné
od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v
užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. K námietke
žalovaného,vktorejspochybňujeúčelnúdobuprenájmunáhradnéhovozidla,žalobcauvádza,ževozidlo
poškodeného muselo zotrvať v autoservise až do vystavenie krycieho listu. Z predloženej faktúry za

opravu vozidla síce vyplýva doba skončenia prác na vozidle, a to dňa 13.12.2019, avšak vzhľadom na
odplatný charakter tohto záväzkového vzťahu je zrejmé, že oprava v širšom slova zmysle je ukončená
až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade minimálne doručením krycieho listu
zhotoviteľovi (autoservisu). Keďže je bežnou praxou autoservisov vydať opravené motorové vozidlo
poškodenému až po vydaní krycieho listu, resp. po poskytnutí poistného plnenia poisťovňou, je dĺžka

prenájmu náhradného vozidla v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a vydaním
krycieho listu, ako tomu bolo aj v danom prípade. Žalobca v tejto súvislosti súdu predkladá potvrdenie
autoservisu, z ktorého vyplýva, že poškodené vozidlo bolo poškodenému vydané autoservisom dňa
07.01.2020, a to po ukončení opravy a doručení krycieho listu zo strany žalovaného. Z judikatúry
vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo, nie aritmetický

priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca či likvidátora žalovaného o možnej dobe trvania
opravy poškodeného vozidla (napr. Rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 04.04.2013, sp. zn.
27Cb/260/2011). Žalovaný berie do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním
nezavineného konania vylúčený z užívania vozidla. Poškodený v danom prípade nemohol žiadnym
spôsobom ovplyvniť dobu trvania opravy poškodeného vozidla, resp. jeho zotrvanie v autoservise.

Bezodkladne po tom, ako bol poškodený informovaný o možnosti prevzatia opraveného vozidla si
toto aj vyzdvihol a náhradné vozidlo vrátil hneď, ako mu bolo opravené vozidlo vrátené autoservisom.
Postup prác v servise je závislý aj od ďalších faktorov, akými sú napríklad počet objednávok, personálne
obsadenie a technická vybavenosť servisu, pričom ide o objektívne okolnosti, ktoré nie sú závislé od
vôle a konania poškodeného. Z judikatúry vyplýva, že poškodený nemá nijakú právnu povinnosť, na

základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a
porovnávať iné poistné podmienky, ktorými sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní.
Skutočnou škodou je nájomné za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer,
resp. individuálne výpočty poisťovní o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybranomokruhu požičovní prostredníctvom internetu (k uvedenému žalobca poukazuje na Rozsudok Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 06.06.2017, sp. zn. 27Cb/39/2012, Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 05.05.2015, sp. zn. 2Cob/134/2014). K namietanému nároku na poplatok vo výške 25,- Eur

bez DPH žalobca uviedol, že tento poplatok je všeobecne paušalizovaný ako jednorazový poplatok za
pristavenie a prevzatie vozidla, teda ide o náklady spojené s prenájmom vozidla, a preto je žalovaný
povinný ho uhradiť. Dojednanie poplatku bolo súčasťou zmluvy o nájme č. 125/2018, okrem toho
je poplatok žalobcom účtovaný v rámci každého prenájmu a aj si poškodený prenajme vozidlo od
žalobcu, musí vynaložiť náklady aj v tomto rozsahu, z čoho vyplýva, že poplatok tvorí súčasť skutočnej

škody. Predmetné krátenie poplatku nebolo podporené nijakým dôkazom ani argumentáciou, a preto
žalobca považuje toto krátenie za svojvoľné a neopodstatnené konanie žalovaného. Uvedený poplatok
predstavuje náklady, ktoré nepochybne vznikli v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, v
dôsledku ktorej vznikla škoda na vozidle, ktoré bolo predmetom opravy a nebyť tejto poistnej udalosti,
k vzniku týchto nákladov by vôbec nedošlo. Vo vzťahu k vyhodnoteniu účelnosti a nutnosti vynaloženia
týchto nákladov žalobca poukázal na závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn.

13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 25.02.2021, na ktorom vec prejednal a rozhodol v
neprítomnosti strán sporu. Právny zástupca žalovaného v podaní doručenom súdu dňa 09.02.2021
ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť žalovaného na pojednávaní a súhlasil s prejednaním a

rozhodnutím vo veci, ako aj s vyhlásením rozsudku, v jeho neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu v
podaní doručenom súdu dňa 22.02.2021 uviedol, že súhlasí s vykonaním pojednávania v neprítomnosti
žalovaného. Súd následne na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v spise.

8. Súd na posudzovaný prípad aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia: § 4 ods. 1, 2, § 11 ods. 6,
ods. 7, ods. 8, § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 442 ods. 1 a §
517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..

9. K námietke nedostatku vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu postúpenia neexistujúcej pohľadávky
z poškodeného na žalobcu súd uvádza, že na základe predložených dokladov dospel k záveru, že
na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 07.01.2020 je daná aktívna legitimácia žalobcu.
Postúpenie bolo oznámené žalovanému listom poškodeného zo dňa 07.01.2020. Z predmetnej zmluvy
vyplýva predmet - pohľadávka vo výške 825,- Eur bez DPH voči žalovanému, pričom postúpenie v

zmysle bodu 4 je odplatné za odplatu vo výške 1.150,- Eur bez DPH, ktorá zodpovedá faktúre č.
0012020. V bode č. 5. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že si vzájomné nároky - úhrada odplaty a
úhrada nájomného - započítavajú a žalovaný si bude pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na
vlastný účet. Žalovanému bolo preukázateľné oznámené postúpenie pohľadávky z poškodeného na
žalobcu, nakoľko oznámenie o poistnom plnení už žalovaný adresoval priamo žalobcovi. Postúpená

môže byť iba existujúca pohľadávka, aj premlčaná, a tiež budúca pohľadávka, pokiaľ je určitá,
identifikovateľná. „Podmienkou platnosti zmluvy je, aby išlo o existujúcu, určitú a identifikovanú
pohľadávku“ (citované z Uznesenia ÚS SR sp.zn. II ÚS 165/2017).

10. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa

07.01.2020 došlo k postúpeniu pohľadávky z poškodenej na žalobcu v celkovej výške 1.150,- Eur
bez DPH, t.j. v celkovej sume vyúčtovanej žalobcom. Postúpenie pohľadávky poškodený oznámil
žalovanému.

11. Súd zároveň konštatuje, že je daná i pasívna vecná legitimácia žalovaného v tomto konaní, kde

žalovaný je subjektom povinným z hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, a to vzhľadom na
skutočnosť, že poškodený bol v rozhodnom čase poistený u žalovaného.

12. Súd konštatuje, že v konaní nebolo sporné, že poškodený si požičal osobné motorové vozidlo zn. P.
A., EČV: B. od žalobcu na základe písomnej zmluvy o nájme č. 77/2019 zo dňa 09.12.2019, v ktorej si

žalobca a poškodený dohodli dobu nájmu a výšku nájomného. Doba nájmu bola dohodnutá na obdobie
od 09.12.2019 do 07.01.2020, s denným nájomným 55,- Eur. Po skončení doby nájmu vystavil dňa
07.01.2020 prenajímateľ (žalobca) nájomcovi (poškodenému) faktúru č. 0012020 za prenájom vozidlav dĺžke 30 dní v sume 1.125,- Eur bez DPH a poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla v sume 25,-
Eur bez DPH.

13. Z Oznámenia o poistnom plnení mal súd preukázané, že žalovaný oznámil žalobcovi listom zo dňa
24.01.2020, že žalovaný ukončil dňa 23.01.2020 šetrenie poistnej udalosti. Z uvedeného oznámenia
ďalej vyplývajú nasledovné skutočnosti: „Zapožičanie náhradného vozidla priznané do ukončenia opravy
poškodeného vozidla 13.12.2019 (faktúra č. 1195146 Alteria Motor s.r.o.) t.j. 5 dní.“.

14. V konaní bolo nesporné, že došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na
motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase nehody bola poškodená spoločnosť ALL-INN s.r.o.. Táto
škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo povinne zmluvné poistené
u žalovaného. Z Oznámenia o poistnom plnení mal súd ďalej preukázané, že žalovaný poukázal
žalobcovi sumu 191,67 Eur. Z uvedenej listiny vyplýva, že žalovaný priznal žalobcovi dobu prenájmu
vozidla do ukončenia opravy poškodeného vozidla, t.j. 5 dní.

15. Keďže žalobca fakturoval predmetnou faktúrou sumu 1.150,- Eur bez DPH a o Oznámenia o
poistnom plnení vyplýva, že vyplatil poistné plnenie vo výške 191,67 Eur, je zrejmé, že žalovaný krátil
plnenie o sumu 958,33 Eur, čo predstavuje sumu žalovanú v tomto konaní. Z predložených listín možno
vyvodiť záver, že žalovaný krátil poistné plnenie vo vzťahu k počtu dní zapožičania vozidla. Súd zároveň

považoval za nesporné, že sumu poistného plnenia vo výške 191,67 Eur žalovaný žalobcovi vyplatil.

16. Medzi stranami sporu tak zostala spornou doba prenájmu náhradného vozidla.

17. Súd konštatuje, že z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 24.01.2020 vyplýva, že žalovaný priznal

žalobcovi zapožičanie náhradného vozidla do ukončenia opravy poškodeného vozidla 13.12.2019
(faktúra č. 1195146 Alteria Motor s.r.o.), t.j. 5 dní. K uvedenému súd uvádza, že žalovaný žiadnym
relevantným spôsobom v konaní nepreukázal, prečo krátil počet dní.

18. K uvedenému súd ďalej konštatuje, že v danom prípade je dôležitá skutočnosť, že v posudzovanom

prípade ide o prenájom vozidla z dôvodu, že poškodený nemohol využívať vlastné vozidlo z dôvodu
jeho opravy.

19. Ku kráteniu plnenia na základe odpočtu za prevádzkové náklady počas doby prenájmu vozidla
súd uvádza, že žalovaný v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Ako vyplýva zo zmluvy o nájme,

poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30,- Eur (podľa faktúry č. 0012020 ide o sumu 25,-
Eur bez DPH) bol medzi zmluvnými stranami riadne dohodnutý. Súd konštatuje, že zo strany žalovaného
nebol dôvod na krátenie plnenia v tejto časti, nakoľko ide o náklady spojené s prenájmom vozidla.

20. Súd konštatuje, že poškodený mal vozidlo v nájme 30 dní opodstatnene. Z Čestného prehlásenia

spoločnosti ALL-INN s.r.o. zo dňa 07.01.2020 vyplýva, že vozidlo tejto obchodnej spoločnosti bolo po
poistnej udalosti č. 9567971175 zo dňa 02.11.2019 „v autoservise, kde sa nachádza aj v súčasnosti a
čaká na doručenie krycieho listu, bez ktorého autoservis nevydá opravované vozidlo“. Je nepochybné,
že žalovaný v rámci povinného zmluvného poistenia je povinný nahradiť žalobcovi náklady spojené
s prenájmom náhradného vozidla, keďže poškodené vozidlo bolo poškodené v dôsledku dopravnej

nehody spôsobenej vozidlom poisteným u žalovaného. Tieto náklady však musia byť nutne a účelne
vynaložené. Súd skonštatoval, že náklady boli vynaložené aj nutne, aj účelne, nakoľko boli vynaložené
počas vykonávania opravy poškodeného vozidla.

21. K námietke žalovaného, týkajúcej sa účelnosti a nevyhnutnosti nájmu náhradného motorového

vozidla poškodeným z dopravnej nehody, súd poukazuje na konštatovanie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, že rozsah náhrady, ku ktorej je škodca povinný, je obmedzený hľadiskom účelnosti. Ako
vyplýva z Čestného prehlásenia poškodeného, náhradné vozidlo mal zapožičané z dôvodu, že jeho
vozidlo bolo po poistnej udalosti zo dňa 07.01.2020 v autoservise až do doručenia krycieho listu.
Zároveň prehlásil, že v uvedenom období nemal k dispozícii iné vhodné vozidlo a prenájom náhradného

vozidla bol preňho nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia podnikateľskej činnosti. Súd dodáva, že
poškodený nezavinil poškodenie a súčasne neovplyvňuje dĺžku opravy, ktorá bola vykonaná v servise.
Pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné
vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu opravy v autoservise,a tiež zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Vyžadovať od
poškodeného ďalšie preukazovanie potreby užívania náhradného vozidla by bolo podľa názoru súdu
ďalším neúnosným zaťažovaním poškodeného. Navyše v situácii, keď poškodený nemohol vlastné

vozidlo využívať nie vlastným zavinením, ale v dôsledku zavinenia inou osobou.

22.Škodasavtomtoprípadeodvodzujeoddočasnejnemožnostipoškodenéhopoužívaťsvojemotorové
vozidlo počas doby opravy a spočíva v znížení majetkového stavu poškodeného, ktorý vynaložil vyššie
nákladynavypožičanienáhradnéhovozidlavporovnanísnákladmi,ktorébyinakvynaložilnaprevádzku

svojho motorového vozidla, ktoré však v dôsledku poškodenia nemohol dočasne používať. Majetkový
stav poškodeného sa znižuje tým, že poškodený vynaloží náklady na prenájom náhradného vozidla a
škoda tak vzniká zaplatením nákladov na požičané náhradné vozidlo. V tejto súvislosti súd poukazuje
na ustálenú prax súdov, v zmysle ktorej poškodený má nárok na náhradné vozidlo, a teda aj na náhradu
nákladov nájomného voči žalovanému do momentu úhrady plnenia žalovaným (napr. rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave z 9.6.2015, sp. zn. 1Cob/85/2015).

23. „Skutočnou škodu podľa ustálenej súdnej praxe je nájomné za prenajaté porovnateľné motorové
vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovne o možnej (predpokladanej) výške
nájomného v náhodne vybratom okruhu požičovní prostredníctvom internetu,...“ (rozsudok OS BA I
zo dňa 06.06.2017, č.k. 27Cb/39/2012, rozs. KS v BA zo dňa 05.05.2015, sp.zn. 2Cob/134/2014,...).

Podľa názoru súdu ide v danom prípade o náklady vynaložené nutne, keďže poškodený si prenajal
vozidlo v dôsledku poškodenia jeho vlastného vozidla a tieto náklady spojené s prenájmom sú kryté
povinne zmluvným poistením žalovaného. K dôvodnosti a účelnosti samotného prenájmu náhradného
vozidla súd konštatuje, že poškodený je ten, ktorý bol následkom škodovej udalosti, ktorú sám
nespôsobil, ukrátený na svojom majetku a musel znášať jeho následky spojené so zabezpečovaním

náhradného vozidla, obstaraním jeho opravy a prevzatia. Nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov
spojených so zabezpečením náhradného motorového vozidla za dobu opravy poškodeného vozidla z
titulu škodovej udalosti, ktorá bola zavinená klientom žalovaného, podľa názoru súdu bola žalobcom
preukázaná. Poškodený, teda právny predchodca žalobcu, z titulu škodovej udalosti nemohol svoje
motorové vozidlo užívať a dôvodne si zabezpečil náhradné vozidlo, preto aj náklady spojené so

zabezpečením tohto náhradného vozidla, a to nájomné, ktoré bolo preukázané, že bolo zaplatené, patrí
do právneho nároku poškodenia. Škoda v tejto súvislosti vzniknutá na strane poškodeného, je škodou
v rozsahu účelne vynaložených nákladov na nájom tohto náhradného motorového vozidla. Skutočnou
škodou bolo nájomné za prenajaté motorové vozidlo, k prenájmu ktorého bol poškodený donútený
poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedá klient žalovaného. Škoda spočívajúca v tom, že poškodený

vynaložil náklady na zapožičanie osobného automobilu, prípadne aj vyššie náklady v porovnaní s
nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku
poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu
nutne a účelne vynaložených nákladov. To, že takáto škoda v majetkovej sfére poškodeného ako
právneho predchodcu žalobcu aj nastala, bolo preukázané tým, že došlo k úhrade nájomného, a to vo

forme započítania s pohľadávkou prenajímateľa. Náhrada nákladov za používanie motorového vozidla
nereparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti používať svoje motorové vozidlo.
Pokiaľ išlo o výšku nákladov z titulu doby nájmu na zapožičanie náhradného motorového vozidla, tak za
skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na zapožičanie prenájom náhradného motorového vozidla sa
považujú náklady, ktoré boli nutne a účelne vynaložené na požičanie náhradného vozidla, čo žalobca v

konaní v rámci svojej dôkaznej povinnosti preukázal. Poškodený, v danom prípade právny predchodca
žalobcu, preukázal, že z titulu poistnej udalosti nemohol motorové vozidlo používať. Toto sa nachádzalo
v oprave, a preto počas celej nevyhnutej doby opravy vozidla bol poškodený nútený vynaložiť náklady
za nájom náhradného motorového vozidla, ktoré náklady boli nutne a účelne vynaložené, a ktoré by inak
nevznikli, ak by poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. Vyžadovať od poškodeného ďalšie

preukazovanie potreby užívania náhradného vozidla by bolo podľa názoru súdu ďalším neúnosným
zaťažovaním poškodeného. Navyše v situácii, keď poškodený nemohol vlastné vozidlo využívať nie
vlastným zavinením, ale v dôsledku zavinenia inou osobou.

24. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že žaloba je v časti o zaplatenie istiny

dôvodná. Žalobca fakturoval poškodenému za prenájom náhradného vozidla sumu vo výške 1.150,- Eur
bez DPH (1.380,- Eur s DPH), a to na základe zmluvy o nájme. Fakturovaná suma vo výške 1.150,- Eur
bez DPH pozostávala z nájomného za 30 dní vo výške dohodnutého zmluvného nájomného 45,- Eur s
DPH, t.j. 37,50 Eur s DPH, a z poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 25,- Eur bez DPH,t.j. 30,- Eur s DPH. Vzhľadom na vykonané dokazovanie má žalobca nárok na plnú sumu dohodnutého
nájomného za 30 dní, t.j. 8 x 37,50 Eur bez DPH (t.j. 1.125,- Eur bez DPH), ako aj na poplatok za
pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 25,- Eur bez DPH, t.j. spolu 1.150,- Eur bez DPH. Keďže

žalovaný poukázal žalobcovi sumu vo výške 191,67 Eur, ktorá skutočnosť nebola v konaní sporná, má
žalobca nárok na zaplatenie istiny vo výške 958,33 Eur (výrok I.).

25. Žalobca si uplatnil voči žalovanému aj úrok z omeškania od 08.02.2020 do zaplatenia. Tento nárok
odôvodnil tým, že dňa 23.01.2020 bolo skončené prešetrovanie poistnej udalosti. So zvyškom poistného

plnenia je žalovaný v omeškaní odo dňa 08.02.2020, nakoľko je povinný poskytnúť poistné plnenie do
15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť
poistné plnenie.

26. Vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania súd konštatuje, že žalobcovi priznal okrem nároku
na istinu aj nárok na uplatnený úrok z omeškania. Ustanovenie § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z. z.

sa týka len prípadu omeškania poisťovateľa s plnením jeho nepeňažnej povinnosti podľa § 11 ods. 6
predmetného zákona, riadne a včas začať a skončiť prešetrovanie poistnej udalosti a jeho výsledky
riadne oznámiť poškodenému. Nezaoberá sa naopak omeškaním poisťovateľa so splnením jeho inej
právnej povinnosti peňažného charakteru, a to včas a riadne poskytnúť poškodenému plnenie náhrady
škody, ktoré poisťovateľovi riadne preukázal. Ustanovenie § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z. z. nevylučuje

vznik nároku poškodeného na úroky z omeškania pri samotnom omeškaní s poskytnutím peňažného
plnenia náhrady škody zo strany poisťovateľa, a preto nie je možné na základe tohto ustanovenia v
takomto prípade nárok na úrok z omeškania u poškodeného vylúčiť. Predmetné ustanovenie neurčuje,
že poškodený má nárok na úroky z omeškania len v prípade v ňom uvedenom (Rozsudok Krajského
súdu v Žiline zo dňa 27.03.2020 sp zn. 8Co/24/2020-133). Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi

i nárok na úrok z omeškania vo výške 5% ročne z dlhovanej sumy od 05.01.2019 až do zaplatenia,
keďže žalovaný sa do omeškania s plnením dostal uplynutím 15-dňovej lehoty na zaplatenie poistného
plnenia (výrok II.).

27. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

28. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

30. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

Žalobca bol úspešný v konaní o zaplatenie istiny, na základe čoho mu súd proti žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd

na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).